Videokanál poslanca

Šesť poznámok k vášmu vystúpeniu, pán poslanec. Po prvé sprosté reči nikoho neobhajujem. Dúfam, že počas vášho prezidenta... prezidentovania v polícii sa žiaden policajt nevyjadroval neslušne alebo vulgárne či už o politikoch, obvinených, o advokátoch, o komkoľvek.
Po druhé ja som si s políciou za vašej éry užil svoje. S vyšetrovateľmi NAKA Jombíkom a Barochovským, tie mená asi poznáte, ktorých mal Marián Kočner na špagáte. Prečítajte si Kočnerovu Threemu. Krivé svedectvo voči mne si Marián Kočner za peniaze zabezpečil cez Petra Tótha od Martiny Ruttkayovej. A potom sa báli, že sa k tomu svedkyňa prizná, preto stiahla prokuratúra obžalobu po zverejnení Threemy voči mojej osobe, lebo sa im rozsypalo kľúčové svedectvo, pán Gašpar, ktoré sa ukázalo ako krivé a kúpené.
Po tretie každým jedným nálezom Ústavného súdu ste potvrdili, že ak niekto niečo porušil, boli to súdy, nie špeciálna prokuratúra. Vaše vystúpenie nevyvrátilo nič z argumentov opozície.
Po štvrté nie je žiadne hrdinstvo prihlásiť sa do rozpravy o jednej v noci. Táto nočná seansa je obyčajná demonštrácia sily. Ak ste chceli naozaj vystúpiť ráno pred plnou sálou, mohli ste dať procedurálny návrh, my by sme s tým súhlasili a predpokladám, že vaši stranícki kolegovia tiež. Snáď by nešli proti vlastnému kolegovi.
Po piate dvanásť rokov vládol SMER, strana za ktorú ste kandidovali vo voľbách a nikdy za tých 12 rokov strana SMER neriešila trestnú politiku štátu, trestné sadzby. Ani raz.
Po šieste boli ste policajným prezidentom niekoľko rokov počas vlády SMER-u a počas platnosti súčasného trestného zákona. Polícia pod vaším vedením postupovala v zmysle súčasného Trestného zákona a nikdy som od vás nepočul apel, že Trestný zákon je inkvizičný a treba ho zmeniť. Až teraz vás to trápi, keď spravodlivosť dobieha nominantov SMER-u. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Horecký, ak v niečom mala táto rozprava zmysel, tak podľa mňa mala zmysel v tom, že opozícia ukázala silu.
Som skeptický v tom, či to na obsahu Trestného zákona niečo zmení, skôr pochybujem. Úrad špeciálnej prokuratúry, som si istý, že zrušia. Som si istý, že trestné sadzby znížia, lebo je to pre nich priorita, je to pre nich existenčná priorita.
Ale napriek tomu tá rozprava podľa mňa, mala svoj zmysel. Tá rozprava ukázala, kto aké hodnoty vyznáva a kto na ktorej strane barikády stojí. Opozícia ukázala silu a ukázala, že boj za spravodlivosť a právny štát, je pre ňu hodnota, za ktorú je ochotná hodiny a hodiny bojovať, pokojne aj takto v noci. To je podľa mňa viac, ako nejaká nádej, že by niečo na tom zákone, niečo podstatné zmenili. Ja tú nádej nemám, lebo poznám ich motiváciu, a tá podľa mňa nie je čestná. Ale ten boj, ktorý sme tu viedli, hodiny, dni, týždne, ten boj bol čestný. A možno jednu bitku vyhrajú, ale to neznamená, že vyhrajú celú vojnu.
A my by sme mali bojovať ďalej, lebo na konci prehrá len ten, kto sa vzdáva. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ondrej Dostál je členom a predsedom OKS, to len pre upresnenie, aj keď je členom poslaneckého klubu strany SaS.
Za normálnych okolností malo byť aj tvoje vystúpenie, pán poslanec Pročko, nasledovať až ráno, ale premiér Fico zavelil a predseda parlamentu Pellegrini vykonal. On nikomu nebude robiť podržtašku, takže keď mu predseda vlády nariadi, aby rokovanie bolo aj cez noc, tak tiež mu nebude robiť podržtašku, iba zariadi, aby rokovanie bolo aj cez noc.
Ale kde je premiér Fico? Keď zavelil v diskusnej relácii, aby sa rokovalo aj počas noci, tak tvrdil, že sem príde, že pokojne si sem sadne na hodinku-dve. Aj by sa to patrilo za tých deväť, desať, už neviem koľko dní, čo tu rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, sa tu vystriedali viacerí ministri. Okrem ministra Suska aj pán Drucker, pán Blanár, pán Takáč, minister Šutaj Eštok, minister Taraba, minister Kaliňák, ale hlavný objednávateľ tejto novely a tohto skráteného legislatívneho konania, ktorý v decembri tvrdil, že tento Trestný zákon bude ešte do Vianoc schválený parlamentom, hlavný objednávateľ túto rozpravu ignoruje a necháva svojich ministrov, aby tu hodinu a... hodiny a hodiny sedeli. On by si to tu mál odsedieť. Aj to tak tvrdil, že sem príde.
Tak kde je? (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Táto rozprava bola výnimočná, povedali ste, pán podpredseda, a ja s vami súhlasím.
Táto rozprava bola výnimočná aj tým, že predsedajúci urobil zo zákona o rokovacom poriadku zdrap papiera. Kto iný by mal byť vzorom v dodržiavaní zákona ako poslanci a ako prvý medzi rovnými predsedajúci?
Ak je raz v zákone napísané, že schôdze Národnej rady sú verejné, pričom účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť, je naozaj výnimočné, že predsedajúci mávne rukou nad tým, že Národná rada pod vedením Petra Pellegriniho neumožňuje účasť verejnosti do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť.
Je rovnako výnimočné, že ak je raz v zákone napísané, že o procedurálnom návrhu dá predsedajúci hlasovať ihneď, tak to predsedajúci svojvoľne odignoruje.
Táto rozprava bola pre mňa osobne výnimočná najmä tým, že v nej vystúpili opoziční poslanci, skúsení a menej skúsení rétori, právnici aj neprávnici, vystúpili zo svojej komfortnej zóny, aby zabojovali za správnu vec. To bolo pre mňa výnimočné, to je výnimočný počin, ďakujem všetkej... všetkým za tento výnimočný počin a verím, že táto rozprava bola len rozcvička, a že keď príde rozprava k samotnej novele Trestného zákona, to ešte bude len výnimočná rozprava. (Potlesk.)

Pán poslanec, spomínali ste vo svojom vystúpení, čo vás najviac mrzí počas tejto rozpravy, tak aj mňa niektoré veci mrzia, napríklad keď v zákone je niečo čierne na bielom napísané, že to tak je, že nejaké pravidlo platí, tak potom niekto z pozície moci povie, že to je sporné, to ho nezaujíma.
Keď je v zákone napísané, že schôdza Národnej rady je verejná, tá verejnosť sa zabezpečuje tým, že ľuďom je umožnené sadnúť si na balkón pre verejnosť, oni ten balkón zamknú, poslanec na to upozorní, ich to nezaujíma. To ma mrzí. Alebo je v zákone napísané, že o pozmeňujúcom návrhu musí dať predsedajúci hlasovať, tak on si povie, že to je sporné, to má riešiť ústavnoprávny výbor, jeho to nezaujíma a nedá o tom hlasovať.
Asi to, čo hovoril pán poslanec Hlina niekedy počas tejto rozpravy pred týždňom, možno dvomi, už si nepamätám presne, o probléme s tým odvetrávaním na sociálnych zariadeniach, vyzerá to tak, že stále sa ten problém nevyriešil a že sa nakazil už aj jeden z predsedajúcich... (smiech v sále a potlesk), lebo zjavne, inak, inak si neviem vysvetliť, ako môže niekto takto bohorovne proste ignorovať zákon, ignorovať paragrafy, ktoré jasne hovoria o tom, že schôdze sú verejné a že o procedurálnych návrhoch sa má dať hlasovať ihneď.

Podľa § 18 zákona o rokovacom poriadku ods. 1 schôdze Národnej rady sú verejné, účasť verejnosti na schôdzkach Národnej rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť. Takže je to úplne k veci, čo hovorí pán poslanec Pročko, a mali ste dať hlasovať v zmysle § 38 ods. 3 o mojom procedurálnom návrhu.
Ešte raz: „O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu.“

Ďakujem za slovo. V zmysle § 20 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, citujem: „Na rokovaní schôdze Národnej rady sa so súhlasom Národnej rady môžu zúčastniť aj iné osoby,“ žiadam o súhlas s účasťou advokátov Mareka Paru a Dávida Lindtnera na rokovaní v rozprave k tlači 105 na šiestej schôdzi Národnej rady, ktorí sa podieľali na príprave novely Trestného zákona a mohli by vysvetliť otázky, ktoré oficiálny predkladateľ zákona doteraz nevysvetlil a nezodpovedal.
To je môj procedurálny návrh, mám ho aj písomne a upozorňujem na § 38 ods. 3: „O procedurálnom návrhu dá predsedajúci hlasovať ihneď, ak pri hlasovaní zistí neuznášaniaschopnosť, pokračuje sa v rokovaní.“

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dubéci, aj vaše vystúpenie sme si mali za normálnych okolností vypočuť zajtra ráno, ale Peter Pellegrini, ktorý nikomu nebude robiť podržtašku, sa rozhodol, že ak si Robert Fico, ktorému tiež nebude robiť podržtašku, si želá, aby parlament rokoval o tomto skrátenom legislatívnom konaní aj v noci, tak budeme rokovať aj v noci.
Položili ste otázku, čo sú tie inkvizičné tresty. To je veľmi správna otázka a mám na ňu jednu odpoveď. Dvanásť nepodmienečných trestov zo štyridsať, to sú tie inkvizičné tresty. Viete, kto všetko vyviazol s podmienkou, je právoplatne odsúdený a je na slobode?
Bernard Slobodník, Milan Žáčik, Ivan Bobocký, Martin Fleischer, Margaréta Fleischerová, Boris Beňa, Martin Ciriak, Adrián Szabó, František Imrecze, Daniel Čech, Kornélia Černá, Denisa Židová, Lenka Wittenbergerová, Jana Rovčaninová, Pavol Boško, Štefan Poláček, Tomáš Rajecký, Miriam Repáková, Zoroslav Kollár, František Tóth, Pavol Polka, Mária Urbanová, Patrik Murza, František Salinger, Ľuboš Mahdoň, Pavol Kuric, Ján Slota.
Dvadsaťosem zo štyridsať doteraz právoplatných, právoplatne odsúdených ľudí v korupčných kauzách dostalo podmienku. To sú tie ich inkvizičné tresty.
A budem to opakovať do nemoty, ak sudca v nejakej veci dospeje k názoru, nielen v korupčnej trestnej veci, v akejkoľvek inej, majetkovej, násilnej, drogovej, ak sudca dospeje k presvedčeniu, že trestné sadzby sú príliš prísne, môže udeliť aj nižší trest, ako je dolná hranica trestnej sadzby, kvôli tomuto zákon meniť netreba.

Ďakujem za slovo. Havlove amnestie vychádzali z presvedčenia, že komunistickí policajti stíhali odporcov totalitného režimu nespravodlivo, že komunistickí prokurátori obžalovali odporcov totalitného režimu nespravodlivo a komunistickí sudcovia odsúdili odporcov komunistického režimu nespravodlivo, a preto im treba udeliť týmto väzňom amnestie, čo bolo správne, politické procesy boli naozaj nespravodlivé, ale, žiaľ, Havlove amnestie sa dotkli nielen väzňov svedomia, ale aj páchateľov napríklad násilných trestných činov, čo sa ukázalo ako chyba.
Pri tejto amnestii, ktorú obsahuje novela Suskovho Trestného zákona, nejde o žiadnych väzňov svedomia. Pri tejto amnestii ide o udelenie beztrestnosti skorumpovaným zlodejom, aj keď Robert Fico hovoril o politických procesoch medzi doteraz 40 právoplatne odsúdenými páchateľmi za korupčné a ekonomické trestné činy nebol ani jeden aktívny politik. Boli medzi nimi skorumpovaní sudcovia, prokurátori, policajti či iní štátni funkcionári, ale ani jeden politik. Tým, že vyšetrovania týchto ľudí označil Robert Fico za politické procesy, de facto priznal, že išlo o politicky spriaznených sudcov, prokurátorov, policajtov či iných štátnych funkcionárov.
Peter Pellegrini mal tú možnosť sa od tohto všetkého odstrihnúť. Mohol si vybrať inú cestu, mohol sa stať premiérom, mal tú možnosť. On si vybral túto koalíciu, on si vybral za partnerov Roberta Fica a Andreja Danka a takisto on sa rozhodol pre túto hanebnú novelu.