Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 249. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Účelom zákona je vytvorenie podmienok na včasnú prípravu detí so zdravotným znevýhodnením do školy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegynky, ďakujem vám za tento návrh, pretože si uvedomujem, a dúfam, že si to uvedomujú aj všetci ľudia, ktorí to počúvajú alebo sú tu prítomní, že tento návrh je dôležitý pre polovicu obyvateľov, teda obyvateliek tejto krajiny, to si uvedomme. Zároveň však sleduje aj veľmi dôležitý cieľ, ktorý, bohužiaľ, ešte stále musíme v 21. storočí riešiť, a to je veľmi smutné, ide o rovnosť mužov a žien.
V kontexte na včerajšie debaty, ktoré sme tu mali, ale pokladám za veľmi dôležité povedať, že nám nejde o to, aby dosiahli rovnosť odstránením biologických rozdielov, pretože to sa tu veľmi často objavuje najmä od mužov. My nechceme dvíhať rovnako ťažké bremená, o to nám vôbec nejde. To je skôr o tom, že muži a ženy sú vo svojej biologickej podstate rôzni a táto rozmanitosť je pre spoločnosť predsa obohacujúca, rovnako ako rozdiely vo farbe pleti, kultúre, náboženstva alebo v politických postojoch, alebo v iných atribútoch, to je jedno. Nám ide v prvom rade o rovnaké alebo skôr rovné spoločenské postavenie a aj práva a povinnosti, samozrejme, vrátane toho rovnakého platového ohodnotenia. Osobne to pokladám za prvý dôležitý krok, ktorý by bol fajn, keby bol schválený tento zákon, aj keď je opozičný.
Ďakujem.

Mária, ty si spomenula vo svojej rozprave a vlastne sme to počuli už aj predtým v tých predchádzajúcich faktických poznámkach, že dochádza tu aj k určitému nepochopeniu a nerešpektovaniu konceptu rodu. A musím sa priznať, že ja celkom dobre nerozumiem tým argumentáciám, ktoré vedú vlastne k nerešpektovaniu rodu a rodovej identity ako základného ľudského práva a celkovo celého toho konceptu, lebo viete, ono to vychádza z toho, že Simone de Beauvoir povedala, že ženami sa nerodíme, ale ženami sa stávame. A znamená to vlastne, že keď sa narodíte ako malé bábätko, tak ešte nie ste socializovaný a nemáte tie modely správania, sociálneho chovania ako žena alebo muž, teda sa nespája vaše správanie s tou sociálnou rolou alebo s pohlavím, ktoré máte. A v procese tej socializácie, učenia, napodobnenia vlastne získavate svoju rodovú identitu a často sa ale stáva, alebo niekedy sa stáva, že táto rodová identita je úplne odlišná ako vaše pohlavie, a preto feministky a feministi odlíšili pojmy rod a pohlavie, pretože pohlavie a rod môžu byť niekedy aj v kolízii. A neexistuje, že nikto z nás nemá možno tak trochu aj mužských, aj ženských vlastností naraz. Takže nerozumiem tomu a budem rada, keď sa o tom budeme debatovať.
A vrátila by som sa teda aj k tomu, že v zmysle definície Rady Európy práve toto právne uznanie rodu zahŕňa napríklad aj zmenu mena, pohlavných alebo rodových markerov a ďalších súvisiacich informácií, ktoré môžu byť premietnuté v priezvisku, identifikačných číslach na účely sociálneho zabezpečenia alebo rodných číslach, tituloch a podobne. Preto vás prosím, stiahnite tento ubližujúci zákon a rešpektujte ľudské práva.

Vážená pani poslankyňa, mňa naozaj veľmi mrzí, keď vidím v tom vašom vystúpení, a nielen vo vašom, ale aj vašom spolupredkladateľovi, toľko až demagógie a presvedčenia a pomýlenosti. Je mi z toho naozaj smutno, pretože to má naozaj veľmi zlý reálny dopad aj na ľudí v tejto sále, pretože sa ich to osobne dotýka.
A čo sa týka tých percent a toho nárastu, je zábavné, že práve nárastu prikladáte ten fakt, že sa začali brániť ľudské práva transrodových ľudí, a vy to pokladáte za niečo zlé, ale viete, na margo toho, ani v roku 1750 neboli dáta o tom, že by existovali homosexuáli. A to nebolo preto, že by naozaj neexistovali, ale kvôli tomu, že sa ľudia báli, lebo boli tabuizované témy homosexuality a báli sa k tomu priznať. A je jasné, že v situácii, kedy začnete brániť a rešpektovať týchto ľudí, tak majú aj menšie obavy k tomu, aby sa hlásili o svoje práva, aby sa comingoutovali a aby napríklad aj chceli si zmeniť toto pohlavie a aby zbytočne netrpeli. Takže ak je to aj tak, že sa zvýšil počet týchto ľudí, tak to nie je kvôli tomu, že by predtým neboli alebo že by si len tak zo žartu si chceli zmeniť pohlavie, ako ste nám sa to snažili tu naznačiť.
A ešte jedna vec, vy znevažujete terminológiu rodu ako takého a rodovej identity ako ľudského práva. Chcem vám len teda povedať, že právo na uznanie rodu je tiež ľudským právom a právnym uznaním rodu sa materializuje právo transrodovej osoby mať vytvorené podmienky na zosúlad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najviac ma mrzí, že my tu, bohužiaľ, neriešime zákony, ktoré by pomáhali ľuďom tejto krajiny, ale zákony, ktoré ničia túto krajinu a ubližujú ľuďom v nej. Posledné mesiace sme naozaj svedkami len samých útokov, či už je to na demokraciu, znásilnenie žien, verejnoprávnosť televízie, umeleckú obec, mimovládne organizácie. A teraz z opozície príde návrh zákona, ktorý je útokom na ľudské práva a na transrodových ľudí. A to sme len pár mesiacov od volieb, takže ja mám naozaj vážne obavy, čo nás tu ešte ďalšie tri roky čaká.
Tento návrh je, bohužiaľ, aj ďalším dôkazom toho, ako si na Slovensku robíme naozaj trhací kalendár z medzinárodných záväzkov. Prijatie tohto zákona, a na to by sme teda nemali zabudnúť, znamená teda pre Slovenskú republiku aj to, že by sme sa dostali do konfliktu so záväzkami Európskej únie. A dokonca sa k takýmto obdobným zákonom aj vyjadrujú medzinárodné kapacity, ako je napríklad komisárka pre ľudské práva Dunja Mijatović, ktorá pripomenula viacero rozsudkov Európskeho súdu ľudských práv v oblasti ochrany práv transrodových osôb a rešpektovania ich súkromia a rodiny. Napríklad čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zahŕňa záväzok, aby štáty Európskej únie zabezpečili rýchle, transparentné a dostupné postupy ustanovené zákonom a umožňujúce zákonné uznanie pohlavia. Môžete si to pozrieť napríklad v rozsudku L verzus Litva z roku 2007 alebo X verzus bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko z roku 2019, alebo IT proti Bulharsku z roku 2020. Takže tento zákon podľa mňa vychádza nielen z neznalosti života transrodových ľudí, ako poveda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Je mi veľmi ľúto, že nemôžem reagovať na predrečníčky moje, najmä pani Vaľovú, pretože by som sa jej rada spýtala, že kto bude teda rozhodovať o tom oddelení pliev od zrna, či to bude ten, kto bude práve pri moci, lebo (povedané so smiechom), ale budem teda sa vyjadrovať k pánovi Grendelovi.
A tiež podobne ako pán Dostál ma zaujalo najmä to, že som sa celý čas zaoberala otázkou, že či je to naozaj nejaký zasterací manéver. Ale podľa mňa to tak celkom nie je, pretože uvedomme si, odkiaľ predkladateľ tohto zákona pán Huliak vlastne pochádza. On predtým kandidoval predsa za fašistickú ĽSNS a obdobný zákon už tu v parlamente predsa bol, myslím si, že v roku 2018, ešte som tu nebola, ale myslím, že to bolo nejak tak, kde bolo priamo teda napísané, že tieto mimovládne organizácie by mali byť označované ako zahraniční agenti. A osobne si myslím, že týchto ľudí ani neženie tak nejaký boj proti mimovládkam ako skôr taká tá ideológia a hodnoty, že práve prostredníctvom mimovládnych organizácií sa sem dostávajú hodnoty a idey liberalizmu, dokonca progresivizmu, ktorý je najväčšou hrozbou pre celú túto spoločnosť. A to je nebezpečné, že oni tu polarizujú spoločnosť a vyvolávajú nálady, nenávistné nálady a odpor proti liberálnej demokracii a myslia si, že práve oni, tí s týmito hodnotami, majú tie pravé hodnoty. A to je nebezpečné.
Takže a mňa by celkom zaujímalo, že čo taký pán Bombic napríklad, ten je už akože v pohode, ktorý je tamto s troma zatykačmi niekde vo vyhnanstve? Ten je zrazu prijateľný. Ale mimovládne organizácie, ktoré kritizujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Milá Vierka, ja som ťa veľmi pozorne počúvala, ale s ľútosťou musím povedať, že pravá strana tejto sály ťa nepočúvala takmer vôbec a ja by som týmto chcela aj požiadať ctených poslancov koalície, keby sa rozprávali trochu tichšie, lebo je to naozaj veľmi rušivé a je to najmä nedôstojné a neúctivé voči našim kolegom a kolegyniam, keď sú v rozprave. Ďakujem vám srdečne.
A keby ste ju počúvali, možno by ste počuli tú zásadnú a krásnu vetu, ktorú povedala, že cieľom tohto zákona ani tak nie je samotný zákon ako deformácia spoločnosti tým, že vlastne vytvoríte nenávistné, nenávistnú atmosféru a odpor voči mimovládnym organizáciám. A to je veľmi nebezpečné a mali by sme si aj uvedomiť, kam vlastne smejeme, možno, spejeme, možno napríklad tým Maďarskom sa inšpirujme, pretože tam nešlo len o to, že tam bol uzákonený zákon proti mimovládnym organizáciám, aby boli označovaní, ale oni išli ešte ďalej v Maďarsku, pretože oni zakázali financovanie kampane zo zahraničia napríklad. A takisto potom zakázali demonštrácie alebo obmedzovali slobodu mimovládnych organizácií.
Takže tam asi spejeme, toto je asi ten váš prioritný cieľ, ktorý máte vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. A ja sa vôbec nečudujem, že sa inšpirujete takými krajinami ako je Rusko alebo Čína, pretože tá rétorika v zahraničnej oblasti je smerodatná (správne smerodajná, pozn. red.) už dlhšiu dobu, ale my ostatní občania a občianky Slovenska chceme byť súčasťou vyspelej západnej Európy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ondrej, spomínal si veľmi trefne, že túto koalíciu vedie k predloženiu takéhoto zákona, samozrejme, strach z občianskeho sektora, pretože práve občiansky sektor je ten, ktorý nastavuje zrkadlo vláde a kritizuje aj kroky, ktoré robia, a oni to nepotrebujú. Od začiatku ale toho, ako vládne táto koalícia, je zrejmé, že to nie je len strach, ale aj pomsta a oni začali naozaj s veľkou ohováračskou kampaňou, ktorá negatívne ovplyvnila celú verejnú mienku, polarizuje spoločnosť a množstvo ľudí je už dnes presvedčených o tom, že mimovládny sektor je najväčšie zlo.
Lenže nie je to len ohováračská kampaň, ale sú to normálne že strategické postupy tejto vlády, výsledkom ktorých je napríklad aj zrušenie dotácie ministerstva spravodlivosti v oblasti ľudských práv, kde sa oháňajú transparentnosťou a podobne a kde hovoria, že ministerstvo spravodlivosti má záujem poskytnúť prostriedky len tým organizáciám, ktoré si to zaslúžia, avšak na základe procesu, ktorý bude kontrolovateľný, ako keby už dnes nebol, zavádzajú verejnosť klamlivými informáciami.
Hovorí to už aj programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že nemôžeme akceptovať, aby politicky zamerané subjekty často financované zo zahraničia netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. A to je to vlastne, čo im naozaj vadí a čo potvrdili aj pán Gašpar a Michelko vo svojich faktických poznámkach, pretože oni nemôžu dopustiť, aby ktokoľvek kritizoval kroky tejto vlády. To je ten problém. Vadí im strašne napríklad Transparency International, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom využívajú finančné prostriedky vo svojej kampani. Alebo Zastavme korupciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja mám taký pocit, že tu vznikla nejaká utkvelá predstava, že mimovládne organizácie si snáď robia, čo chcú, a netransparentne rozhadzujú peniaze. Prepáčte, ale ja som takmer 20 rokov v mimovládnom sektore a nespomínam si teda ani na jeden projekt, ktorý by som nemusela transparentne vyúčtovať, účelovo minúť, pretože predstavte si, ale mimovládne organizácie podliehajú zákonu o účtovníctve. Výročné správy, kde musíte presne napísať, aké máte finančné prostriedky, odkiaľ, ako ste ich minuli, musíte zverejňovať. Neziskové organizácie to majú zo zákona, nadácie dokonca musia tieto výročné správy si dať overiť aj certifikovanými auditormi. Tak mne to pripadá skôr tak, že si tu len vymýšľate nejaké zástupné problémy, aby ste mohli mimovládne organizácie zdecimovať, utíšiť, ponížiť a znedôveryhodniť pre ostatných občanov. A zbytočne polarizujete spoločnosť miesto toho, aby ste ocenili prínos, ktorý mimovládne organizácie pre túto krajinu majú, pretože v mnohých veciach zastupujú štát, ja napríklad mám škôlky montessori, viete, takže aká je moja úloha ako mimovládneho? Mám 5-tisíc eur možno od nejakého zahraničného donora, ktorý chce prispieť malým deťom a budem zahraničnou agentkou? Celé sa mi to zdá úplne nelogické a až hanba. Je to hanba tento zákon, ktorý ste predložili a že sa tu oháňate nejakými výstupmi OECD. Ja by som na vašom mieste radšej bola ticho. Z môjho pohľadu vás ženie len túžba po moci, lebo sa tu chcete udržať ďalších osem rokov a vaším cieľom nie je demokracia, ale autokracia. Preto potrebujete utíšiť verejný sektor, ktorý vám povie, aký ste.
Ďakujem.

Už to ide. Ďakujem veľmi pekne za zdržanie, teda sa ospravedlňujem.
Ďakujem ti, Zorka, ty si mala, samozrejme ako vždy, výborný príspevok a mne tak utkvelo hlavne také tri základné body, na ktoré by sme sa mali všetci sústrediť a mám potrebu ich vypichnúť, a to je problematika výboru menšín podľa počtu ľudí, ktorí sa k tomu hlásia, pretože určite, teda aspoň dúfam, že to všetci viete, že najviac na to dopláca najmä rómska národnostná menšina v tomto fonde, kde sa nehlási možno ani jedna tretina k rómskej národnosti a podľa toho máme teda omnoho menej finančných prostriedkov na podporu rómskej národnostnej kultúry. Ďalej je to otázka celej efektivity fondu, pretože vo všeobecnosti tento fond už dlhodobo čelí kritike, my dlho vieme, že sú tam dokonca aj podozrenia z konfliktu záujmov a zaujatosti pri prideľovaní finančných prostriedkov, veď sú známe mediálne kauzy, kedy tí, ktorí rozhodovali o úspešnosti projektov, tak boli zároveň žiadateľmi tých projektov alebo boli osobami blízko spriaznenými so žiadateľmi projektov. Okrem toho celý ten zákon je komplikovaný, administratívne deravý a mnohé oblasti podpory ani neodrážajú potreby, reálne potreby menšín a ja sa teda pýtam, ako je možné a to je ten tretí bod a to je úloha ministerstva, že pani Šimkovičová, ktorá je na čele ministerstva kultúry, neprišla už s nejakou systémovou zmenou celého tohto fondu a my tu vlastne budeme schvaľovať poslanecký návrh, ktorý by mal prísť v nejakom participatívnom procese. A ďalšia otázka, ktorú si kladiem a ktorá je nezodpovedaná, prečo profesionálna národnostná kultúra nie je súčasťou celkovo chápanej kultúry na Slovensku, prečo je len nejakou odnožou. A tieto veci by sme si mali v nejakej diskus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)