Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí poslaneckí kolegovia, milé poslanecké kolegyne, áno, ako už povedal môj pred, predrečník, ocitáme sa v takej nečakanej situácii, kedy sme v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, a naozaj treba priznať, že v tomto prípade ho možno považovať za dôvodné. Ale rovnako tak musíme teda priznať to, čo nás do tohoto bodu doviedlo. Pretože, pretože sme v podstate v situácii, kedy ideme hasiť požiar, ktorý ste založili, ale zároveň teda posielate do hasičskej stanice požiadavku, aby tí hasiči láskavo prišli v expresnom, hej, zrýchlenom chode, pretože, vy ste ten požiar založili expresne rýchlo. Čiže, čiže dostali sme sa do situácie, ktorú áno, objektívne treba hasiť. V dôsledku toho, že samotný ten proces, ktorý vznikol, bol, bol výsledkom naozaj, že, že poviem to tak ako to je, tak ako som to vždy hovorila, šlendrianske roboty. Trestné právo naozaj nie je ako stavebnica Lego, alebo stavania nábytku z IKEA, kde ak aj nejaké skrutky nám, hej, vyjdú a nevieme čo s nimi, no tak ich aj keď postrácame, tak ten nábytok bude držať. V Trestnom práve to bohužiaľ funguje tak, že, že ten systém sa môže začať rozpadať a erodovať, a to sa nám, to sa nám deje a o tom sa asi viac budeme potom baviť v samotnom meritornom, meritornej rozprave. Ale aby som teda bola férová, nie je toto podľa mňa len dôsledok kalamity, ktorá bola privodená zbabranou Trestnou novelou, je to súbeh viacerých kalamít. Jednou z nich je napríklad aj tá sociálna. Hej, že my to máme enormný, extrémny počet ľudí. Opravte ma ak sa mýlim, ale myslím, že Slovensko nikdy nemalo taký vysoký počet ľudí ohrozených chudobou ako ich máme dnes. Tu sa nám pán minister Erik Tomáš dneska chváli s tým, že ako idú odoberať dávky v hmotnej núdzi, lebo neviem, čo tým ľuďom aj ide odkázať, keď ich oberie o jediný príjem, že asi čo začnú Harvard študovať sa rozhodnú alebo ja neviem. Hej? Že, že naozaj, bolo tu aj v dôsledku konsolidácie, aj v dôsledku teda objektívnych nejakých kríz, privodená katastrofálna sociálna situácia. No a do tretice, ten ďalší, ďalší faktor, ktorý nemôžem opomenúť je to, že celé sa to spustilo v stave rozkladu, vnútorného rozkladu Policajného zboru bez toho, aby sme pomýšľali na to, že my, keď toto celé napríklad, hej, prevalíme a tým pádom, samozrejme, aj, aj zmeníme tú inštitucionálnu schému, pretože nám tu, hej, napríklad ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA padne na plecia radových policajtov. Ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom prevalí na také priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity, a my sme ich nemali. Ani tie, teda, ktoré prejednávajú...
=====

... ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA, padne na plecia radových policajtov, ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom, prevalí na teda tie priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity a my sme ich nemali ani tie teda, ktoré prejednávajú trestné činy, ani tie, ktoré prejednávajú priestupky a dnes sme teda v situácii, že nám to naozaj vybuchuje v dôsledku podľa mňa možno aj ďalších, ďalších faktorov, o ktorých ja možno viem menej, možno, možno hej ich ešte, ešte len budeme môcť posudzovať s odstupom času. Už sa tu spomenula tá, tá dôvodová správa. Ja ešte predtým sa musím dotknúť jedného momentu, ktorý predchádzal tomu priznaniu teda, že či máme alebo nemáme problém a to bol súboj o štatistiky alebo spor o štatistiky a zavedenie takzvaného pocitu, že termínu, a že pocitová kriminalita. Pre mňa to bolo proste neuveriteľné odkazovať občanom, ktorí sa sťažujú na zníženú mieru bezpečia, že viete, to máte taký pocit, že tak pocitovo sa to tak zmenilo. Hej. A ja by som sa teraz spýtala, že čo sa stalo. Teraz akože buď ste presvedčili tých ľudí, že sa im teda hej, sa to iba zdalo alebo teda že naozaj im priznávate, že teda tie pocity boli dosť závažné na to, aby sme otvorili znovu teda Trestný zákon a robili v ňom korekcie a ste si tie pocity osvojili alebo tu naozaj máme nejaké dáta, o ktoré sa môžme oprieť. Konkrétne ja môžem spomenúť tie, ktoré sú veľmi zreteľné, hoci sa ich samotná predkladaná navrhovaná úprava netýka, ale sú v tomto momente jediným možno takým výrazným evidence based ukazovateľom, že ako pod vplyvom reformy sa zmenila kriminalita a to je práve ten typ krádeží, ktorý sa uskutočňuje vlámaním, ktorý nie je závislý na vzniknutej škode, respektíve áno. Vytiahla som si nejaké štatistiky napríklad za rok 2023, za celý rok 2023 prišlo ku krádežiam vlámaní v počte 1 588 krát. V roku 2022 celý rok to bol počet 1 557 krát a teraz sledujte. Rok 2025 7. mesiac 1 316, 8. mesiac 1 492, 9. mesiac 1 656. Že tam to proste vidíte. Áno. Nie je to preto, lebo sa hýbalo škodami, nie je to preto, že by tam vzrástla trestná sadzba, ale preto, lebo sa zmenila politika trestania. My tu predsa netrestáme podľa toho, čo je napísané v osobitnej časti zákona, že keď tam je to trestná sadzba, že to je ten trest, my sa musíme pozrieť do všeobecnej časti Trestného zákona a pozrieť sa, aké sú zásady ukladanie trestov, že to sa nám tam zásadne zmenilo. Ako sa zbenevolentnila v podstate hej podmienečné, nepodmienečné tresty, že vlastne tá situácia, kým by ten páchateľ naozaj prišiel až do okamihu teda udelenia trestu odňatia slobody, naozaj má dosť priestoru na to, aby sa nemusel cítiť ohrozený takýmto trestom. Čiže toto sú presne tie súvislosti a my miesto toho, aby sme nestačila na to žiadna ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) ale miesto toho, aby sme ich proste korektne objavovali, sme tu potierali ľuďom hej teda, čo nazývali ako stratu bezpečia, pocit ohrozenia a hovorili sme im, že veď to vôbec štatisticky tak nevyzerá, to máte iba taký pocit zníženého bezpečia a tak ďalej, a tak ďalej. Viete, jak mi je Boh svedkom a táto sála tiež, ja nikdy nehovorím, neznášam to tie reči o smeráckych mafiánoch, zlodeji, toto proste ja ako trestnoprávna právnička si dávam sakra pozor na to, aby som takéto aj veci nevnášala do politického a žiadneho diskurzu, ale skúste si to predstaviť takto, hej, teraz sa dostávam k tej dôvodovke, kde píšete teda, že sme my ako opozícia podnietili páchateľov k tomuto typu teda delikvencii a teraz si predstavte, že vy zástupcovia strany SMER počúvate, neviem, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, že kradnete. Že vlastne sa vám to oplatí, že vlastne po vás aj tak nikto nikdy nepôjde a teraz si to teraz mi to naozaj vysvetlite, že podnecuje vás to, akože preto, preto kradnete. Kradnete kvôli tomu? Lebo verejnosť si to myslí. Verejnosť normálne hovorí, že, že vám sa to oplatí a na vás aj tak nikdy nedôjde. Funguje to na vás? O koľko to zvýšilo kriminalitu vo vašich radoch? Tak ako to nefunguje pre lásku božiu na nebi na vás, čomu teda verím, že nefunguje, tak to pre Krista Pána svätého nemôže fungovať ani na tých zlodejoch, o ktorých sa tu vybavujeme. Hej. Že to sú naozaj, že, že nedôstojné taľafatky, ktoré urážajú vôbec akože ten elementárny nejaký hej štátno-kultúrny proces legislatívnej tvorby, aby sme si písali do dôvodoviek nezmysli, absolútne, absolútne nezmysli. A naozaj, naozaj toto nie je vina ani, ani nejakých kampaní, ani vlády Ódora, ani, ani Radičovej, dokonca ani mamky Miša Šimečku, toto naozaj máte, hej, normálne objektívne, hej, proste ako následok vlastnej normotvorby, ktorá sa, ak to tak akože veľmi eufemicky poviem, nezdarila. No ak sa teda ale chceme baviť o tých skutočných príčinách a ja už som naznačila, že ich je viacero a je to súbeh viacerých problémov, tak keby sme naozaj chceli sa nejak vysporiadavať s týmto typom kriminality, jak keby hej aj predtým než sme začali púšťať do procesu tú trestnú reformu, sa zaoberali nejakými kriminologickými štúdiami, veď sa napokon pozrite, pripravujeme rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, že aká to je robota, že koľko sa vlastne, hej, minulo okolo toho práce, ľudí, že k tomu sa naozaj, že vedie, ja si myslím, že seriózny a poctivý a odborný proces. Toto je zvlášť pri Trestnom práve sme ho presne takýto mali mať, ale teda nemali sme a unikli nám v podstate veci, s ktorými sme mohli pracovať, hoc teda nemáme vlastné, vlastné kriminologické nejaké teda expertízne štúdie a nemohli by sme sa oprieť o vlastné výskumy. Je dostatok zahraničných. Ja len z niektorých odcitujem. Najklasickejšia kriminologická línia stále veľmi dobre podložená je ekonomická deprivácia. Je to Noodle an Collective z U.S. Department of Justice National Institute of Corrections, ktorá konštatuje, že ľudia s nízkym príjmom dlhotrvajúcou finančnou núdzou kradnú najmä veci základnej spotreby alebo ľahko speňažiteľný tovar. Iná indonézska štúdia, ktorá sa zameriavala na recidivistov, popisuje, že chronická nezamestnanosť, nízke vzdelanie a nulová šanca na legálny príjem aj po výkone trestu tlačia ľudí naspäť ku krádežiam ako k stratégii prežitia. Čiže tu tá drobná krádež naozaj nie je adrenalínový šport, lebo aj taký typ naozaj, verte, že aj taký typ páchateľov tie štúdie rozoznávajú, že hovoria nejaké shopliftery aleto tak nejako, že to sú tí, ktorí potrebujú ten adrenalín. Častokrát sú to napríklad, že mladí nejakí rebeli, ktorí si povedia, že budem kradnúť Nike, lebo oni sú tí bohatí a im to nebude chýbať, že áno sú rôzne tie príčiny, ktoré sa ale netýkajú problematiky, pre ktorú tu dnes sme. Je tu naozaj, nás sa týkajú presne tie, ktoré súvisia s tým sociálne determinujúcim prostredím. Druhý základný alebo častý faktor, ktorý vplýva na tento typ kriminality, o ktorom sa bavíme, a ktoré preukázali aj viaceré výskumy riter prime aj správy veľkých obchodných reťazcov ukazujú, že značná časť opakovaných krádeží v obchodoch pochádza od ľudí so závislosťou, ktorí kradli buď priamo alkohol, lieky, drogy alebo nejaký ľahko predajný tovar. Hej. To je vlastne problém Páričkovej ulici a záložni, ktorá sa tam nachádza. Britské dáta z vital sektora poukazujú na to, že nárast riter prime je z veľkej časti ťahaný lokálnymi skupinami a recidivistami často so závislosťou. Tretí typ teda motivačného stimulu pre tento typ krádeží je uvádzaná v trauma, strata, depresie alebo kradnutie ako takzvaný coupling. Je to znovu teda štúdia Noodle an Collective, ktorá popisuje, že existuje skupina páchateľov, takzvaných losour active. Sú to ľudia, ktorí zažili sériu strát. Buď teda blízkeho úmrtia, rozvod, strata zamestnania, zdravotný kolaps a kradnutiu vlastne pripisujú spôsob, ako získať niečo naspäť. Hej, že v tejto vlastne dobe, ktorú dnes žijeme, kde ľudia naozaj strácajú tak teda hej príležitosť k nejakým hmotným a ekonomickým príležitostiam, tak dych a krok s touto dobou, áno, sú aj takýto páchatelia, ktorí, ktorí proste využívajú spôsob, hej, takéhoto nelegálneho nadobúdania majetku ako formu úniku pred vlastnou bezmocnosťou. A je to takzvaný teda ten fenomén the priest zlodejov, pre ktorých je kradnutie forma sebaliečby. Je to podľa mňa u nás taký ten menší minimálny počet, menšia skupina zlodejov, ale, ale áno tá proste veda rozoznáva širokú škálu príčin, ktoré mali byť vtedy, keď sme tú reformu písali, mali byť na stole. Mňa napríklad veľmi zaujala kategória feminizovaná chudoba, je to štúdia o ženách páchajúcich property crime, ktorá teda popisuje, že často ide o ženy, ktoré nesú hlavnú záťaž starostlivosti o deti, majú slabý prístup k stabilným príjmom, v pozadí býva domáce násilie, sexuálne zneužívanie, traumy, samoliečba drogami a alkoholom, pričom kriminalita je pre ne skôr dôsledkom kombinácie chudoby a traumy nie primárnej kriminálnej, kriminálnej kariéry. Čiže, čiže naozaj tých faktorov, ktoré vplývajú na, na tento typ kriminality bez toho, aby sme teda sa tu fakt zbytočne politicky handrkovali, že či to bola úplne najviac tá primárna príčina a to pohnutie hranicou škody alebo to bolo tým, že sa zbenevolentnili tresty. My sme sa mali naozaj od začiatku zaoberať tým, že čo vedie páchateľov, lebo však to je tá pointa tej, tej restoratívnej justície poznať, hej, ten, ten kriminologický profil páchateľa. Čo sú jeho motivácie? Čo ho k tomu vedie? A pracovať s tým. To mal byť úplne, úplne ten prvý krok na začiatku, následne potom sme teda, hej, mohli, mohli zvažovať, ako pracovať s alternatívnymi, alternatívnymi trestami a nieže my sme proste urobili štvorkombináciu toho, že tu sme znížili hranice, tu sme znížili sadzby alebo tam kde sme aj neznížili sadzby, tak sme tak zmenili zásady ukladania trestov, že sa naozaj proste oslabila tá odstrašujúca úloha Trestného práva. Čiže, čiže úplne na záver. Áno, myslím, že a tak ako to tu aj od viacerých kolegov z opozície zaznelo, my priznávame dôvodnosť toho, že to ide v SLK, len objektívne aj mňa mrzí, že na akú onú ste tam museli dať ešte aj tú vetu, ktorou urážate opozíciu, že je to absolútny pavedecký nezmysel. Toto dávajte si na predvolebné billboardy, píšte si to do volebných letákov, ale nepíšte takéto taľafatky, naozaj už nedegradujme ten legislatívny proces do toho, že budeme si hej naozaj súťaž o najväčšiu dezinformáciu a blud písať do dôvodovej správy. Čiže, čiže aj tak teda keď opomeniem túto nešťastnú vetu, vnímam celý tento návrh ako tiché, ale, ale jasné priznane, že ste urobili chybu a teda naozaj veľkú chybu a namiesto odbornej reflexie ste si vybrali komunikačnú stratégiu, ktorá má byť nejakou únikovou cestou, ale jedno vám nevyšlo. To skrátené legislatívne konanie skráti legislatívne konanie, ale neskráti pamäť občanom. Skrátené legislatívne konanie nepredstavuje teda riešenie, ale kvitujem, že sme sa dostali aspoň po to priznanie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, chvalabohu Mária, že si v tom svojom vstupe spomenula aj tú podľa mňa najdôležitejšiu časť, ktorá sa aj bohužiaľ v kritike opozície vyskytuje buď raritne alebo vôbec a to je tá súvislosť s prokurátorom a generálnym prokurátorom. Všimnite si dámy a páni, prečo zrazu tak veľmi kategoricky a kriticky a veľmi validne kriticky vstupuje do tohto procesu generálny prokurátor. Veď tých kalamít legislatívnych, ktoré sme tu v podaní tejto vlády zažili bolo hádam na každej schôdzi a nemal tú potrebu. No práve preto, že teraz je on sám v tej pozícii, kedy sa voči nemu postavil nižšie podriadený prokurátor. Zhodou náhod taký, ktorý dozoruje prípady veľmi citlivé pre teda predstaviteľov SMER-u pretože nižší prokurátor dozoruje prípad Chabadu a prípad Gedru. A sťažuje sa na to, že mu generálny prokurátor zasahuje do vyšetrovania. A čo sa stane? Oznámi, že on sa teda, tento nižší prokurátor z krajskej prokuratúry, bude brániť na úrade na ochranu oznamovateľov. Do šesť dní sa stane to, že sa vláda zíde a začne tento úrad rušiť. Pri všetkej úcte k pánovi ministrovi, keby mal kedykoľvek takú moc a silu v tej koalícii, tak mu ho zrušia dávno. On tou handrou nie je pretože, že neodvolali Ráža. Veď toto tu je absolútne nepodstatná vec. Pri všetkej úcte aj k pánovi ministrovi. Ale práve tou handrou je kvôli tomu, že si ho zneužili na to, aby SMER presadil túto zmenu a tuto sedí celé, neviem päť dní, minister, nechá si tieto guľomety sypať na svoju hlavu. No čo inšie má robiť, než sa má hrať s mobilom a počúvať a vedieť, že do tohoto natiahnutý. Myslím si, že tá pomsta bude to, že teda odvolajú pána Ferenčáka a tým urobia SMER-u natruc lebo toto je to, čo teda SMER veľmi nechce, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, odpovedajúc tebe, Richard, je to tak, ako si povedal. A keby som mala 50-minútový čas, tak by som ešte mohla pokojne toto dokladovať aj viacerými konštatáciami z Európskeho súdneho dvora, ktorý teda naozaj veľmi citlivo vníma dodržiavanie tejto smernice. A to, čo, to, čo hovorila Zuzka a následne, následne Michal, no áno, to je presne to, čo som sa snažila v tom začiatku vyprizvukovať, že táto krajina a títo ľudia majú kopec iných problémov, ktoré nemá kto riešiť, pretože tí, ktorí ich majú riešiť, sa do nemláto zaoberajú svojimi bolestičkami z minulej vlády. Inak ešte tá irónia v tom celom je, že keď som ja bola teda predsedníčkou Progresívneho Slovenska a bola vláda Igora Matoviča, tak ja som bola oveľa častejšie a ostrejšie teda v spore s premiérom než súčasní vládni reprezentanti, pretože sa oni naťahovali s bojom s pani prezidentkou. Chápete tú iróniu? Kde ste boli vtedy? Čo ste sa proste nehádali vtedy? Vtedy ste to pálili do prezidentky. A ja ako malá brechajúca čivava spoza plotu, predsedníčka mimoparlamentnej strany, som teda upozorňovala na tie veci, ktoré vy dnes vnímate ako svoju subjektívnu krivdu. Ale toto naozaj, hej, ja aj ľudsky chápem, že sa mohli stať prešľapy, som trestnoprávna právnička, ja uznám, že nie všetko teda išlo s kostolným poriadkom, ja rozumiem pánovi podpredsedovi Gašparovi, že je stále obžalovaný, nemá to vyriešené, tiež by asi rád už teda aj k nejakému verdiktu sa dopracoval, všetko to ľudsky chápem, ale, pre Krista Pána na nebi svätého, nie tu, nie v zákonodarnom procese a nie ako dôvod na rušenie nezávislých inštitúcií.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení poslaneckí kolegovia a kolegyne, pôvodne som sa teda chcela úplne na začiatok prihovoriť pánovi ministrovi s ubezpečením ho, že aj kvôli tomu, že tá včerajšia diskusia počas celého dňa bola naozaj že nekultivovane vyexponovaná, vyšponovaná, chcela som ho ubezpečiť teda, že naozaj sa nechystám vo svojom prejave riešiť ani trollovaciu kariéru, výzor, účes, posmešky z elektronickej tejto schránky a to všetko, čo tu zaznelo, nie preto, že by som bola teda útlocitná, ale preto, že teda z nejakej aj úcty k nejakým štábno-kultúrnym pravidlám, ale hlavne kvôli tomu, že ten návrh dal dostatok dôvodov na to, aby sme tento spor viedli, viedli vecne. Ja sa teda o to pokúsim.
Pán minister včera vystúpil v rozprave v reakcii na bývalú ministerku spravodlivosti pani Kolíkovú a teda tiež som očakávala, že príde ten moment, kedy zodpovie trilionkrát položené základné, úplne bazálne otázky týkajúce sa dôvodnosti a opodstatnenosti, ktorý, teda ktoré majú nejakým spôsobom legitimizovať rušenie úradu, o ktorom sa tu dva dni bavíme. Miesto toho teda prišlo už pomaly k obligatórnemu výpočtu všetkých krívd z roku ´20 - ´23.Už sú to také evergreeny v podstate. Celkovo keď prichádzajú koaliční predstavitelia so svojimi návrhmi, tak ja mám pocit, že už sa to na konci dňa pri zdôvodňovaní nezaobíde bez toho, aby sme si vypočuli, lebo pandémia, lebo Krivočenko, lebo vykopávanie dverí, lebo vypínanie webov, lebo cenzúra, lebo Čurilla. Neviem, čo som ešte zabudla, aha, keď teda dostane slovo pán, pán podpredseda Národnej rady Gašpar, tak ešte príde na rad celá tá plejáda prípadov a príhod týkajúcich sa jeho, jeho spisu.
No tým pádom vlastne sa na druhej strane (povedané so smiechom) dá, dá doceniť, že sa dostávame k skutočnému odôvodneniu tohoto, tohoto návrhu a mnohých tých, ktoré sme tu viackrát teda, pri ktorých sme sa dožadovali naozaj úprimnej odpovede na to, prečo prichádza k zrušeniu ÚŠP, prečo sa rozkladá NAKA, prečo sa deformuje celé právne odvetvie, ak pripomeniem reformu trestného práva? No preto, lebo teda niektorí predstavitelia tejto vlády poňali výkon svojej funkcie tak, že majú potrebu vybaviť si účty s predošlou vládou a vyriešiť svoje vlastné osobné krivdy.
No ale teda, dámy a páni, potom to takto dajme rovno do dôvodovky. Nerobme zo seba slaboduchých, nepíšme si tam o vypuklých problémoch zamestnávateľov, ktoré nevieme nijako doložiť, keď príde na to reč, a normálne si tam dajme, napríklad ja som si to tu aj tak vypísala, takú radu, hej, že predkladateľ z dôvodu subjektívneho sebavnímania ako obete procesov predošlej vlády predkladá predmetnú úpravu s cieľom totálneho uchopenia moci a devastovania všetkých inštitúcií, ktoré boli zriadené na limitáciu a kontrolu štátnej moci, aby do budúcna nemohli pokračovať v jemu škodiacej činnosti. A aspoň vieme, o čom sa bavíme, hej? Lebo, lebo to, čo robíte, prepáčte, nie je, nie je nič iné ako vysporiadavanie sa s inštitúciami teda alebo celým právnym odvetvím, tak pripomeniem trestnú reformu, za to alebo kvôli tomu, aby ste si riešili subjektívne vnímané traumy, ktoré vám v dôsledku výkonu pôsobnosti týchto inštitúcií mali byť spôsobené. Zvolili ste doslova deštruktívny výkon verejnej moci ako, ako formu osobnej terapie, pričom pripomínam, a to je to bolestné, hej, že rukojemníky, rukojemníkmi tejto vašej zvláštnej nejakej teda terapeutickej procedúry sa stávajú inštitúcie a v konečnom dôsledku aj občania, pretože tie inštitúcie, ktoré devastovali, nepôsobili len teda voči vám, ale vykonávali svoju právomoc a slúžili aj občanom. A vy keď ich devastujete, tak samozrejme, že oslabujete ich výkon aj vo vzťahu ku všetkým tým ostatným, ktoré, tým občanom, ktorí doteraz využívali ich pomoc a služby.
Táto krajina naozaj, naozaj, v dobrom to hovorím, bez hnevu, nepatrí len, nepatrí len vám. Žijú v nej ľudia, ktorým pri všetkej úcte je putna, že čo povedal ktorý vyšetrovateľ a čo, na ktorej nahrávke Čurilla a čo na to Santusová, chápete že, že toto ste si mali vyriešiť niekde inde. Proste nemôže byť plénum Národnej rady a zákonodarný proces terapeutickou metódou a procedúrou na to, aby ste si liečili pocity osobnej krivdy a traumy, ktoré teda vnímate ako spôsobené týmito orgánmi alebo celkovo pôsobením predošlej vlády. Na to sú iné zariadenia. Ja, hej, plne podporujem akokoľvek, ktokoľvek cíti subjektívnu ujmu, ktorá mu znemožňuje výkon svojej funkcie, s nadhľadom, aby to normálne proste riešil, ale nevnášal to do politického priestoru, nevnášal to do legislatívneho procesu a nerobil z toho dôvodovú správu teda k rôznym takýmto legislatívnym avantúrkam.
Toľko teda možno, keď už máme túto dôvodovku vybavenú (povedané so smiechom), tak, tak sa v krátkosti dotknem konkrétnych ustanovení toho predmetného návrhu. Poďme sa najprv pobaviť o samotnej podstate, alebo zodpovedať si otázku, že či vôbec potrebujeme Úrad na ochranu oznamovateľov. No nepotrebovali by sme ho a nepotrebujeme takýto úrad, ak sme v krajine, kde každý koná sterilne, striktne v súlade s právom, kde nikto nepraktizuje nejaké, hej, nekalé, nekalé postupy, kde všetci dodržiavajú nejaké aj morálne, aj štábno-kultúrne, aj právne normy. Ale my v takejto krajine nežijeme a nežije v nej teda nikto, zvlášť na Slovensku teda platí, že tie veľké kauzy neodhaľujú politické špičky v rezortoch, ktoré teda spravujú, aby vyvodili nejakú osobnú zodpovednosť. Častokrát to odhaľujú buď niektorí investigatívni novinári alebo tých pár poctivých a schopných, potentných vyšetrovateľov, kde korupciu nerozbíjajú tie hlavné orgány, ktoré sú na to zákonom zmocnené, ale častokrát práve tie menšie články, tí radoví, radoví zamestnanci. Čiže Úrad na ochranu oznamovateľov plní na pohľad banálnu, ale civilizačne nezastupiteľnú úlohu, a síce aby sa slušní ľudia nemuseli báť, že budú platiť daň za to, ak upozornia na nekalé praktiky niekoho iného. Takto jednoduché to je. Preto tu tento úrad je a preto tu zaňho sa snažíme bojovať.
Teraz sa pozrime teda na konkrétne problematické alebo také tie neuralgické body toho návrhu, ktoré, akože sa Irena Bihariová volám, neprejdú, neprejdú cez teda súladnosť s ústavou a ktoré sa úplne, hej, okato zrážajú s viacerými bodmi predmetnej smernice.
Takže, po prvé, upravili ste okruh oznamovateľov alebo respektíve znížili ste ochranu tým, že ste zúžili, za akých podmienok voči komu môže byť takéto teda to kvalifikované oznámenie urobené. Súčasná právna úprava zabezpečuje ochranu každému, kto oznámi korupčné alebo iné protiprávne konanie zistené v rámci pracovného kontextu. V tejto vašej predloženej verzii teda bude ochrana poskytovaná alebo sa vzťahovať len na prípady, keď oznamovateľ podáva kvalifikované oznámenie priamo voči zamestnávateľovi, z čoho teda vypadá široký, široká škála prípadov, kedy chce osoba upozorniť na nekalé praktiky povedzme nadriadeného, ale to nie je priamo tá osoba, s ktorou má uzatvorenú, uzatvorenú zmluvu. A ja sa teda, ak tu minister žiadal tú vecnú debatu, chcem normálne, vecne spýtať, že čo je tým legitimizačným dôvodom, ak teda nie tie dôvody, ktoré som spomenula v úvode, že by sme ich mohli mať priamo v dôvodovej správe, čo je tým legitimizačným dôvodom pre takéto oklieštenie a vypustenie teda širokého okruhu prípadov a de facto oznamovateľov. Lebo tu sa dostávame priamo do rozporu s článkom IV smernice a dokonca už vyšlo aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory k tomuto celému návrhu. Odcitujem z neho teda len časť, ktorá sa týka tohto bodu: „Z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na časť navrhovaného zákona, novelizovaný článok III, bod 2, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípade ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ, a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ. Rovnako tak spôsob a forma zavedenia zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu."
K tej teda, k tomu bodu, ktorý je tu spomenutý, forma zmeny vedenia, sa ešte dostanem. Predtým mi dovoľte ešte krátko k ďalšiemu takémuto neakceptovateľne a právne, právne nezlučiteľnému bodu, ktorý sa týka retroaktivity. Teraz rozmýšľam, že ako to čo najjednoduchšie pre právnikov, neprávnikov, v neprávnickej reči to znamená, že vy ste už nejakým spôsobom ako orgán vysporiadali nejakú vec, uzatvorili ju, títo ľudia doň, do toho právneho vzťahu vstúpili s nejakou vierou a očakávaním, pretože tak im to garantovali v tom čase platné a účinné právne normy, a táto vec nejakým spôsobom teda skončila. A tu sa zrazu, hej, teda zákonodarca rozhodne, že a tak, viete čo, my sme si to rozhodli, rozmysleli, my vám tú ochranu teraz zrušíme a tak si to teraz už riešte akokoľvek vy chcete. Hej, že toto je, toto je tá pravá retroaktivita, ktorú náš ústavný poriadok nepripúšťa. Môžem tu pokojne z niektorých ustano... z niektorých judikátov Ústavného súdu odcitovať: „Aj Ústavný súd počas svojej existencie vymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť."
Ďalej: „Podľa súčasne platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy."
A do tretice, tretí judikát: „Ten, kto konal, respektíve postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, jeho noriem, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu."
Toto celé je proste proti teda aj judikatúre Ústavného súdu, aj proti smernici, aj proti nejakej bazálnej etike, s akou má štát pristupovať k svojim občanom. A v prvom rade je to proti, proti zdravému rozumu. Aj tu sa teda, hej, keby tu bol pán minister, by som kládla tú, tú otázku do vecnej diskusie, po ktorej volal, že čo je v tomto bode legitimizačným dôvodom na to, aby sme odobrali ochranu tým, ktorým už bola poskytnutá. Pán podpredseda Gašpar na to reagoval včera tak, že a čo sa také stane, keď teda sa prehodnotia tie prípady, ktoré už boli uzavreté? No to sa asi stane, ako keby sme teda v budúcom volebnom období boli vo vláde my a povieme si, že tak poďme sa pozrieť ešte raz na tie tri šesť trojky, hej, že ako ste to dostali? Prečo? Ako to bolo? Hej, že toto sa v právnom štáte nerobí. Takto jednoducho to je, že niektoré veci, ak už raz skončili, tak v duchu ochrany, predvídateľnosti práva a právnej istoty, čo sú základné princípy a piliere právneho štátu, sa pred týmto musí štátna moc, zákonodarný zbor, hej, obzvlášť, zastaviť.
No a ten tretí, tretí neurologický bod je ukončenie mandátu súčasného vedenia, kedy by predsedníčka úradu mala vykonávať svoju funkciu až do roku 2028. Viackrát tu zaznelo, že však to vlastne nie je odvolávanie, to sa neruší ani ten úrad. No áno, to je také, ako keby ste niekoho vyhodili z okna a povedali, že však opustil budovu. Hej, že to je asi, asi taká, taká logika.
Návrh naozaj predpokladá, že tým, ako to vy nazývate, novým transformovaným úradom, sa nové vedenie bude kreovať rozhodnutím na základe bytostne politického orgánu, akým je predseda Národnej rady. Je to teda nič iné, prepáčte, ako normálne politické ovládnutie inštitúcie. Žiadne iné, žiadne iné priliehajúce, ani politicky korektnejšie pomenovanie pre tento proces a tento výsledok neexistuje. Takýto postup sa však znovu teda dostáva do rozporu jednak teda aj s európskym právom, ale aj so slovenskou ústavou, pretože prichádza k rozporu s takzvaným princípom generality, s princípom všeobecnosti právnych noriem, je to veľmi, veľmi dôležitý princíp, pokúsim sa ho čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť. Zákonodarca keď tvorí zákony, tak nimi reguluje neurčité situácie pre neurčitý počet adresátov, pričom tie situácie sú vymedzené druhovo a tí adresáti sú vymedzení takisto druhovo. Znamená to, že on nemôže cieliť svoju právnu úpravu na konkrétnu vec, konkrétny prípad, konkrétnu osobu, pretože, a to je to dôležité, by ingeneroval do výkonnej moci. Výkonná moc je tá, ktorá môže vydávať individuálne správne akty, môže posudzovať individuálne podnety a rozhodovať in concreto. Národná rada je normotvorný proces, musí byť v tomto zmysle, tak ako som povedala, všeobecný, nemôže jeho výsledok byť účelový a cielený na konkrétny vzťah, prípad, spis alebo teda konkrétnu, konkrétnu osobu. A to je práve teda vo vzťahu k súčasnej riaditeľke úradu presne ten prípad, kedy je princíp generality narušený.
Tie následky z toho, čo som povedala, sú poľahky odčítateľné, dostávame sa teda do priameho konfliktu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenie práva Únie vo viacerých bodoch. Viac než tie, ktoré som spomenula. Zároveň takisto aj do rozporu s takzvanou zásadou efektivity. Tá znamená, že štát nemôže svoje vnútroštátne pravidlá vykladať takým spôsobom a aplikovať takým spôsobom, že by prišlo v podstate k zmareniu alebo sťaženiu uplatnenia práv regulovaných Úniou. A s tým súvisí alebo od toho táto zásada je odôvodnená od zásady, zásady loaja, lojálnej spolupráce, ktorá je v čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie. Čiže zásada efektivity priamo vyplýva z prednosti práva EÚ, ktorú táto koalícia teda už spochybnila prijatím ústavy, pán premiér oznámil, že to bude, však on to tej Európskej komisii vysvetlí, no, keď prijmete tento zákon, tak už nevys... už neviem, ako to teda vysvetlíte, lebo toto je presne ten prípad, kedy by prišlo k porušeniu, k porušeniu zásady lojálnej spolupráce.
Čiže keby tu bol znovu teda pán minister dotazujúci sa vecnej jej argumentácie, vecnej debaty, tak znovu by som sa musela pýtať normálnu, vecnú otázku, že ako je pripravený vysporiadať sa s neodvratným infringementom. Z akých peňazí to ideme zaplatiť, ako sa ide vysporiadať s týmito právnymi vadami v návrhu pred Ústavným súdom, a teda normálne bez akejkoľvek irónie sa pýtam, či toto je naozaj pokus o legislatívny návrh alebo pokus o sabotáž. Lebo niečo medzitým asi ani, ani neexistuje.
No a tá moja posledná poznámka, na ktorú, na ktorú vás chcem upozor... akože upriamiť. Viete, môžeme tu viesť debaty o texte návrhu, o tom, kde všade sa to bude lámať na, hej, nejakých ústavných prekážkach a tak ďalej a tak ďalej, ale na konci dňa ide o ľudí. My si tých oznamovateľov nepredstavujme ako kaviarenských influencerov, ani nejakých revolucionárov a rebelov, to sú normálni ľudia, ktorí sú častokrát zničení a vyčerpaní tým, čo sa im v práci deje, nevedia, či teda idú do toho, že sa postavia tomu, kto protispoločenskú činnosť pácha, a ostanú na dlažbe. Je to častokrát naozaj vyčerpaný človek, ktorý stojí pred, pred voľbou, či mlčať a mať pokoj, alebo hovoriť a mať problém. A my naozaj teda z týchto ľudí pre tie osobné spory, ktoré som spomenula v úvode, oberáme o možnosť, aby sa mohli účinne brániť krivde, ktorá je na nich, na nich spáchaná.
Dámy a páni, nie je, nie je hanbou povedať, že ten návrh je zlý, hej. Hanbou je, ak sa tvárime, že to nevidíme. A podľa mňa ešte väčšou hanbou je, ak navrhovateľ predstiera, že takýto zákon predkladá v najlepšom záujme a na najlepší prospech verejnosti a že je to teda v rámci motivácie alebo teda, vedie, že je vedený motiváciou pomôcť k spoločnosti a pomôcť tým ľuďom, o ktorých som pred chvíľkou hovorila.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No, celkom náhodou oceňujem, že pán podpredseda začal v tom prvom teraz vstupe tak konštruktívne, lebo sa nám snažil vysvetliť, že prečo sa pokúša týmto návrhom vybalansovať nejakú rovnovážnosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Akurát že nepochopil, že presne na to ten úrad existuje. Pretože z povahy veci, tak to chápe aj Zákonník práce a jak je svet svetom dlho, že zamestnanec je slabšia strana, preto musí požívať silnejšiu ochranu. Možno použijem príklad z prostredia, ktoré mu je bližšie, hej. Je to asi také, akoby sa prokurátor sťažoval, že prečo má právo byť obvinený, obžalovaný vypočúvaný v materinskom jazyku a on nie. Hej, že to ja také isté. No preto, lebo nemajú rovné postavenie, a preto, lebo jedna strana je tá slabšia. To za prvé.
Za druhé, spomenul teda raritu, keď bol politik predsedom, teda viedol ÚŠP. Nechcem ísť do tohoto, hej, historického exkurzu. Takisto veľmi nerada komentujem tieto rodinné väzby, ale v tomto prípade musím. No rarita je, ak je šéfom SIS-ky syn obžalovaného a zároveň, hej, teda osoby, ktorá neprešla výberovým procesom, previerku jej robia podriadení v SIS-ke. Hej, že toto je rarita. A na to tretie, čo chcem povedať, že ja to vlastne aj úplne chápem v prípade pána Gašpara, lebo on si naozaj, ja to ľudsky úprimne chápem, prežil rok vo väzbe. Trauma proste brutálna, možno si ju nevieme predstaviť, viacerí to tu vždycky spomeniete, Krivočenko, neviem, Lučanský, weby sa vypínali, cenzúra, ale toto nemôže byť dôvod na zmenu legislatívy, prekristapána, vaše traumy, toto nemôže byť terapia. Veď toto je najdrahšia terapia na svete, ktorá má toľko vedľajších efektov, veď... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj za reakcie, teda nadviažem na kolegyňu Tinu Gažovičovú. Presne to je to, čo som sa aj snažila povedať, že pre vlastný pocit ublíženosti a teraz dajme pokoj, bokom, či dokončí legitímny, nelegitímny, či je, hej, veľmi intenzívne prežívaný s útlocitom, to je jedno, to ani nechcem súdiť, ale nepatrí to, aby sa to miešalo do správy vecí verejných, a už tobôž to nemôže byť nikdy legitímny dôvod na to, aby sa, aby sa proste výkonná alebo verejná moc povyšovala nad zákon, aby nositelia výkonnej moci toto právo povyšovali nad zákon. My sme stále limitovaní, aj vláda je limitovaná takzvaným tým rule of law, vládou zákona.
A tak ešte v krátkosti by som sa chcela dotknúť tých dôvodov. Keď sa tu teda bavíme o vypuklom probléme so zamestnávateľmi, ja som si pozrela správu strediska, národného strediska pre ľudské práva, každoročne teda vydávajú správu o stave dodržiavania ľudských práv, tipnite si, koľkokrát tam bolo spomenuté, hoci len spomenuté slovo zamestnávateľ, že nula. Toľko problémov teda nahlásili a možno by ma aj zaujímalo, že či predkladatelia vedia, koľko bolo podaných individuálnych sťažností na Ústavný súd zo strany zamestnávateľov, že tu majú takýto vypuklý problém, lebo mne sa zatiaľ podarilo nájsť nula.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, keď sa pozrieme na posledné kroky vlády voči niektorým inštitúciám, ako bola NAKA, Úrad špeciálnej prokuratúry, ale aj RTVS a tie mnohé spomenuté, ktoré už kolegovia predo mnou spomenuli, a teda aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov, tak si nemôžeme nevšimnúť, že spolu tvoria jeden príbeh. Ten scenár je celkom zjavne odkukaný od Orbánovho scenára, jeho epickým jadrom je... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci Martin, podpredseda NR SR
Prosím vás, kolegovia, ak sa chcete rozprávať, tak choďte ešte von, nechajte pani poslankyňu predniesť svoj prejav. Ďakujem veľmi pekne.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tým epickým jadrom je snaha o narušenie, alebo teda paralýzu a zneutralizovanie právne tých inštitúcií, ktoré sú stavebnými kameňmi v demokracii, pretože sa zameriavajú na výkon svojich zákonných právomocí v oblasti ochrany ľudských práv, limitujú výkon štátnej moci pred tým, aby ingenerovala do, nad rámec teda sféry do občianskej spoločnosti. Sú to organizácie a inštitúcie, ktoré kontrolujú vládu, a tak ďalej a tak ďalej. Účinkujúci v tomto príbehu teda veľmi dobre vedia, že ak chcú dosiahnuť tento cieľ, tak budú musieť rad za radom prísť s nejakým, hej, s nejakou, s nejakou, zdôvodnením alebo s nejakou príhodou, ktorá má odôvodniť, prečo je zrušenie týchto inštitúcií nevyhnutné. V tomto prípade je, je mimoriadne akože naozaj že intelektuálne urážajúce, s akou intelektuálne podvyživenou dôvodovkou pre skrátené legislatívne konanie, pre zrušenie tohto úradu prišli tentokrát.
Viete, ono to vybudovanie inštitúcií, o ktorých som hovorila, trvá roky a zrušiť ich za jednu noc v skrátenom legislatívnom konaní je niečo, čo jedného dňa proste túto krajinu skôr či neskôr nejakým spôsobom dobehne. A mňa mimoriadne mrzí, a to teda, hej, ako, ako Rómku ma možno viac mrzí ako vás, že mňa desí a bolí predstava z toho, ako bude vyzerať krajina, ak sa bude aj tá nasledujúca vláda správať ku nej a k jej inštitúciám tak, ako to robíte vy, lebo vy častokrát hovoríte, že vy nerobíte vlastne nič iné, iba to, čo robili tí pred vami. No ja som tu teda nebola a ja sa pýtam, či týmto získavam legitimitu k tomu, aby som mohla potom v prípade, ak budem mať na to poslanecký mandát alebo moji teda ostatní kolegovia, či budeme môcť robiť to isté my vám, či budeme sa môcť k vám správať ako naozaj, prepáčte za výraz, k hlupákom a predkladať vám naozaj taľafatky, aké ste napísali tentokrát do dôvodovej správy. Je to v poriadku? Nedáme vám žiadne kontrolné výbory, nebudete mať žiadneho podpredsedu. Budeme sa s vami takto vybavovať a už ani nebudeme predstierať, že robíme nejaké zákonné postupy, presne tak, ako sa už vy neunúvate zákonné postupy ani predstierať.
No a teraz, teraz k tým dôvodom. Ako som spomenula ten príbeh, tak každý príbeh má nejakú, nejakú zápletku. Vy ste si teda pre zrušenie tohto úradu a pre to, aby to prebehlo v expresnom konaní, vymysleli zápletku, že ide o vypuklé problémy zamestnávateľov. Ja sa teda pýtam, že v ktorom zákone máme uvedený takýto dôvod ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie, že má niekto vypuklý problém, lebo všetci, čo sme v tejto sále a všetci občania v tejto republike máme určite nejaký vypuklý problém, ale nikto z nás príčetných sem nepríde s tým, že poďme jeho problém vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Vypuklý problém nie je ohrozenie základných ľudských práv zamestnávateľov. Ak sú takéto práva zamestnávateľov ohrozené, ja sa teda pýtam, že v ktorom ústavnom článku je zakotvené právo zamestnávateľa obmedzovať právo zamestnanca na to, aby sa mohol zákonne brániť pred nejakým šikanóznym správaním alebo teda pred následkami postupu, ktorým ohlasuje nejaké nekalé praktiky svojho zamestnávateľa. Prosím vás pekne, ktorý ústavný článok, ktorá medzinárodná zmluva bola teda v tomto prípade porušená a kde vlastne teda je takéto právo zamestnávateľa ukotvené? Naozaj mi to príde, príde absurdné. Pritom ÚŠP ste sa aspoň unúvali s tou taľafatkou, že prichádzalo k porušovaniu ľudských práv a zo strany, hej, celej justície, existoval tu príbeh o 30 judikátoch Ústavného súdu, ktoré síce sme videli možno menej než Columbovu ženu, ale aspoň ste sa unúvali teda, že prísť s nejakým pro forma ľudsko-právnym, hej, problémom, ktorý má odôvodniť zrušenie ÚŠP. V tomto prípade ste naozaj, že už tak, prepáčte, že klesli, že sa ani neunúvate tu predstierať tú zákonnosť.
No k tomu, k tomu časovému, časovému sledu, áno, doteraz tu celý čas odznievalo, a ja sa s tým naplno stotožňujem, že do istej miery je to možno výraz nejakého revanšizmu pána ministra za to, aké mal tie právne pletky s týmto úradom, lenže zároveň ja tu vidím aj ďalší dôvod, a tu teraz apelujem na poslancov HLAS-u, spomenula som to čiastočne už vo faktickej, ale na to nie je ten správny priestor, aby som to možno celé vysvetlila. Okrem teda toho, že sám minister má možno dôvod na to, aby, aby sa takýmto spôsobom porátal s úradom, tak je tu ešte ďalší možný dôvod, pretože keby naozaj SMER-u záležalo na tom, aby, aby uspokojilo, prepáčte za výraz, boľačky a krivdy, ktoré vníma minister vnútra ako krivdy spôsobené týmto úradom, tak už ho zruší pred rokom, áno? Lenže on ho zrušil v sobotu, resp. prišiel, teda vláda prišla k záveru, že ho zruší túto sobotu, šesť dní po tom, ako sa na branno-bezpečnostný výbor dostal list prokurátora zo Žiliny, ktorý zhodou náhod dozoruje prípady, teda trestné činnosti pána Gedru a pána Chabadu, ktorý je švagrom pána premiéra, a ktorý ohlásil, že je pod tlakom, nezákonným tlakom generálneho prokurátora, ktorý ho tlačí k tomu, aby prísnejšie kvalifikoval ich trestnú činnosť a preto sa obracia na Úrad na ochranu oznamovateľov. Do šesť dní sa vláda v reakcii na to rozhodla, že tento úrad dostane teda do svojich rúk, rozumej, transformuje ho tak, aby mala vedenie tohto úradu vo svojich rukách a aby sa pánovi Baloghovi, teda tomu prokurátorovi zmienenému poskytla potrebná ochrana v takom rozsahu a takým spôsobom, aby tie konania, ktoré teda mal na starosti a ktoré sa veľmi citlivo a úzko dotýkajú kľúčových postáv v SMER-e, teda nezačali vyvíjať mimo, mimo očakávaných rámcov.
A toto je pre mňa niečo, kde teda chcem apelovať aj na, aj na HLAS, že napriek tomu, že sám minister môže mať dôvody, ktoré ho motivujú k tomu, aby sa porátal s týmto úradom, v tomto prípade hrá HLAS takú tú, existuje na to jeden výraz, ale nechcem ho použiť, lebo je vždy zle chápaný, hej? Je to politologický pojem užitoční idioti, ale nemá to nič s idiotom, aby sme sa tu rozumeli, niekoho, kto vykonáva užitočne úlohu, do ktorej ho vtiahol niekto iný, hej? SMER potrebuje zrušiť tento úrad z dôvodov, ktoré sú preňho bytostne dôležité, využije to, že má minister vnútra sám svoje dôvody na to, aby tento úrad teda nejakým spôsobom dostal z inštitucionálnej mapy Slovenska a vy mu na to poslúžite.
Pán minister školstva Drucker povedal, že nechce, aby bolo s HLAS-om nakladané ako s handrou, ale, prepáčte, mám pocit, že práve teraz sa to deje. Hej? Teraz slúžite záujmu SMER-u, ktorý zneužíva HLAS a ministerstvo vnútra, ministra vnútra, aby mu urobil túto službičku, aby sa porátal s inštitúciou, ktorú chcú obsadiť vlastným človekom tak, aby zaistili chod trestných vecí s nimi spojených, tak ako teda očakávajú. A to, toto už mi naozaj príde po tom, čo sme si vypočuli takéto naozaj slovutné odhodlanie pána, pána ministra školstva, ako niečo, kde by som ja apelovala len takú elementárnu hrdosť vás hlasákov, hej, veď ste preto teda chceli byť HLAS, aby ste neboli SMER, hej?
Už dajme teraz bokom, že kam to celé sa vyvinulo a kam sa to vyvíja, nie je mojím, mojou úlohou a ani právom to posudzovať, ale v tejto chvíli apelujem na to, že sa stávate doslova zneužívaní na potreby niekoho iného pod pláštikom krivdy váženého ministra.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja sa vrátim k tomu začiatku, ktorý si, pán poslanec, spomínal ohľadom dôvodnosti a porušovania práv zamestnávateľov, ktorým je teda odôvodnené skrátené legislatívne konanie. Je tam taká citácia, že ide o vypuklé problémy zamestnávateľov. Ja teda by som rada pripomenula, že neviem, ktorý občan tejto krajiny nemá vypuklé problémy a nie sú dôvodom pre SLK, ale znovu pripomínam a tak ako ostatní, že nestačí mať vypuklé problémy. Museli by byť porušené základné ľudské práva zamestnávateľa. Ja sa teda pýtam, že v ktorom ústavnom článku máme zakotvené základné ľudské právo zamestnávateľa sťažovať právo zamestnanca, brániť sa proti nejakému šikanóznemu, protiprávnemu, protispoločenskému konaniu. V ktorej, v ktorej medzinárodnej zmluve, v ktorom ústavnom článku máme takéto, takto garantované základné ľudské právo zamestnancov, že sa o tomto musíme, zamestnávateľa, že sa o tom musíme vybavovať v skrátenom legislatívnom konaní. To za prvé.
Za druhé, aj vtedy, keď sa táto vec už teda rozoberala teda pred Ústavným súdom pri trestných kódexoch a teda napriek tomu, že aj tam Ústavný súd pristúpil na to, že, áno, nepovažoval teda za prekážku platnosti a účinnosti reformy to, že to prebehlo v skrátenom legislatívnom konaní, vyslovil, a to teda chcem pripomenúť, lebo v tomto prípade to platí obzvlášť, Ústavný súd dospel k záveru, že aj pri zohľadnení širokej miery politického uváženia je nutné konštatovať, že Národná rada pri prijímaní napadnutého zákona postupovala v rozpore s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, keď podľa názoru Ústavného súdu nepreukázala splnenie podmienok na skrátené legislatívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No pán minister Drucker nedávno tak slovutne vyhlásil, že nechce a nedopustí, aby sa zo strany HLAS stávala pre iných koaličných partnerov handra a ja mám pocit, že toto sa tu práve dnes deje. Sedí tu minister vnútra a predseda HLAS-u a musí teda byť hromozvodom pre oprávnenú kritiku a spravodlivý hnev kvôli predloženej legislatíve.
Lenže, kolegovia a kolegyne, ak by naozaj SMER-u záležalo na právnom konflikte pána ministra s úradom a čurillovcami, tak ho naozaj zruší už pred rokom. Ja nepochybujem, že tu tento právny spor zohral rolu pri rušení a transformácii úradu, ale všimnime si iný bod zlomu. Štrnásteho novembra bol doručený list prokurátora a krajského prokurátora z Košíc, ktorý hovorí o tom, že mu generálny prokurátor zasahuje do vyšetrovania, pričom tento krajský prokurátor dozoruje kauzy ľudí priamo spriaznených a blízkych SMER-u, pána Gedru a pána Chabadu, ktorý je švagor pána premiéra a tvrdí, že generálny prokurátor ho tlačí k tomu, aby prísnejšie kvalifikoval ich trestnú činnosť. A súčasne oznamuje, že sa obracia na Úrad na ochranu oznamovateľov a vtedy do šesť dní zasadne vláda a tento úrad ide rušiť.
Takže tu presne vidno asi, ako veľmi SMER-u záleží na trampotách pána ministra a ja ho chcem týmto skôr povzbudiť, aby sa nedal, aby teda nenechal robiť z jeho strany handru pre iných koaličných partnerov.