Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame konsolidáciu verejných financií. Jednoduchšie, snažíme sa uviesť do poriadku verejné financie, ktoré boli rozvrátené v rokoch 2020 – 2023 predchádzajúcim trojvládím tohto obdobia. Pristúpiť ku konsolidácii určite nie je snom, ani hlavnou ambíciou žiadnej vlády. Je to objektívna nevyhnutnosť, ktorú asi dokážu pochopiť všetky politické subjekty v dnešnom parlamente. Nie som ekonóm a určite nie som odborník na makroekonomiku, avšak som občan Slovenskej republiky a dnes aj členom zákonodarného zboru a snažím sa veci pochopiť a tak ich podávať aj občanom, ktorí potrebujú možno jednoduchší výklad na pochopenie aj toho, že čo tu dnes, ale aj v minulých dňoch zaznelo a zaznieva k tejto téme.
Pravdepodobne sme sa teda zhodli, že konsolidácia áno, lebo je nutná, spôsob je ale zlý, babrácky a tak ďalej. Mnoho návrhov iných riešení, ktoré tu zazneli, sú len prázdne floskuly. Vláda má peniažky získať šetrením. Ale toto tu už tiež počúvame 30 rokov. Stále bola potreba šetriť. Dá sa teda reálne šetriť, respektíve zvyšovať šetrenie 30 rokov? Aj donekonečna sa dá šetriť? Šetrenie nám dokonca odporúčajú práve tí, ktorí bohapusto míňali, ktorí zaťali sekeru cez 7 mld. zbytočným míňaním, plošným testovaním. Mimochodom v tom prvom plošnom testovaní v jesennom sychravom počasí, v dlhých radoch pre MOM-kami došlo k inému nárastu infikovaných. A vidieť to aj na štatistikách z tej doby a nárastoch počtu ochorení nie na mítingoch SMER-u, ako tu živo preháňate. Taktiež nešetrili zbytočnými expirovanými, ale aj nedodanými vakcínami. Nešetrili zradou národa na vzdaní sa obrannej techniky, ktorá dodnes nebola nahradená aj napriek ich sľubom. Legislatívnou predvolebnou smršťou, zrušením bankových odvodov, ktorý občanom nepriniesol žiaden benefit, iba nárast ziskov bánk, Expo v Dubaji a mohol by som pokračovať. Tak títo ľudia nám odporúčajú šetriť? Tak to je teda naozaj dobrá rada.
Dnes tu zaznelo, že šetriť by sa dalo aj prepustením 20 % zamestnancov štátnej a verejnej správy. Naozaj si myslím, že to, čo nám vytýkate, že konsolidácia sa dotkne všetkých ľudí, je správnejšie, pretože sa jej ťarcha rozloží na menšiu záťaž, ako by to malo znášať cca 10-tisíc rodín, ktoré by stratou zamestnania utrpeli ujmu, z ktorej by sa iste dlho spamätávali. Toto nie je pre nás, chvála Bohu cesta.
Kritiku dostávame najmä za zvýšenie DPH na 23 % od tých, ktorých líder navrhoval plošné zvýšenie na 25 % a bez akýchkoľvek úľav. Nerozumiem ani výpočtom niektorých kolegov, ktorí aj dnes uviedli, že nárast DPH na 23 % vyjde rodinu na tisíc eur ročne, ak som teda správne počúval kolegu z hnutia SLOVENSKO. Dovolím si len malý prepočet. Je všeobecne známe, že priemernú mzdu nezarába na Slovensku cca 70 % zamestnancov. To znamená, že 70 % rodín nemá čistý príjem dvetisíc eur mesačne. Keby ich však mali, tak keby ich každý mesiac všetky tie zarobené peniažky minuli, čo pri tej sume nie je problém, tak nárast DPH o 3 % je 60 eur mesačne. Teda 720 ročne. Tu ale treba uviesť, že cca jedna tretina nárastu DPH je kompenzovaná zavedením ďalších dvoch v doterajšej sadzbe znížených sadzieb na 5 a 19 %. U spomenutých menej zarábajúcich rodín ide veľká časť výdavkov práve na komodity so zníženou sadzbou DPH. Teda 720 ročne môžeme kľudne ponížiť o spomenutú jedna tretina, teda náklady rodiny s priemerným príjmom by vplyvom nárastu DPH nemal by byť vyšší ako 480 eur ročne, teda 40 euro mesačne. Samozrejme, uvedomujem si, že nárast DPH pokrýva len cca 60 % zvýšených výdavkov spojených s konsolidáciou. Tie však sú rozložené aj na firmy, banky, podnikateľské subjekty, ktoré pri aspoň elementárnej morálke nemusia automaticky preniesť na ceny svojich produktov a služieb. Verím, že mnohé dokážu takpovediac vstrebať do svojich nákladov časť týchto zvýšených poplatkov.
Dnes tu tiež zaznelo, aby sme uviedli aspoň jeden prorastový bod, ktorý by pomohol ekonomike i podnikateľom. Veľmi často zaznieva, že práve turistický ruch, a hovoril tom pred chvíľkou aj pán kolega, je segmentom s veľkým potenciálom rastu. Verím teda, že zníženie DPH o 5 % pre gastro a ubytovacie služby, lebo 5 % považujem za výrazné zníženie, sa prejaví zvýšením výkonnosti tohto odvetvia, alebo aspoň nárastom kvality poskytovaných služieb, ktoré na Slovensku v pomere cena a kvalita nie sú v pomere s ostatnými štátmi veľmi oslnivé. Dnes doobedu tu v pléne zaznelo aj také, že šetrením prevádzkových nákladov napríklad na kancelárskom a toaletnom papieri sa dá ušetriť pol miliardy. No bolo by to skvelé, ľahké a skoro bezbolestné šetrenie. A to asi pán kolega nemyslel vážne.
Rád by som ešte spomenul, ako chcela doplniť štátny rozpočet predchádzajúca vláda. Tieto informácie mám iba z médií, tak verím, že budú aspoň sčasti korektné. Bola tu vôľa zvýšiť dane z nehnuteľností a hovorilo sa, že nehnuteľnosti by sa mali zdaňovať tromi až štyrmi percentami ročne z trhovej ceny nehnuteľnosti podľa zriadených cenových máp. Vlastním 3-izbový byť v okresnom meste a starý rodičovský dom. Dane by ma vyšli odhadom v prepočte na cca 3-tisíc eur ročne. To by bol nárast minimálne o 2 500 eur ročne. Malo by to za následok hromadný predaj nehnuteľností, ktoré obyčajní ľudia nadobudli buď dlhoročnou prácou a strádaním, alebo dedičstvom. Aj také boli navrhované riešenia minulej vlády. Chceme si teda vyskúšať riešenia, aké by robila súčasná opozícia? Bože uchovaj.
Niekto mi minule povedal, že SMER vládol vždy v dobrých časoch. No nemôžem s tým súhlasiť. Prvú vládu SMER preberal v čase začínajúcej najprv hypotekárnej kríze v USA, ktorá prerástla do finančnej celosvetovej krízy. Áno, naša vláda ju vcelku úspešne zvládla a potom prišlo obdobie pokoja, konjunktúry a prosperity, s ktorou sme sa delili s ľuďmi, občanmi, ktorí tvorili hodnoty, čo nám je doteraz vyčítané, že sme nešetrili na horšie časy. Niekoľkokrát to bolo dnes spomenuté. No netreba zabudnúť, že po deväťdesiatych rokoch prichádzali pre väčšinu občanov horšie časy, časy uťahovania opaskov. Keď konečne svitlo na lepšie časy, opäť sme mali ľudom povedať, čakajte, teraz ideme šetriť na horšie časy? Nie, chceli sme sa o úspech podeliť s ľuďmi a bolo to vidieť najmä rastom vnútornej spotreby a rozbehom ekonomiky. Áno, potom prišla druhá kríza spojená s covidom, istým utlmením ekonomiky a následne s vojnou na Ukrajine, s dopadom na obrovský nárast energetických zdrojov, často veľmi nepochopiteľný a zatiaľ podľa mňa nie veľmi odkomunikovaný nárast ceny elektrickej energie, doma na Slovensku vyrobenej, bez významného nárastu zdrojov potrebných na výrobu elektrickej energie, v ktorej sme dokonca sebestační. Veľmi nás postihol aj nárast ceny plynu, ktorú doteraz štát eliminoval obrovskými dotáciami, aby to občania zvládli. Navyše našu krajinu dnešní naši kritici enormne zadlžili, ako nikdy doteraz. Teda opäť sme nastúpili k vláde v ťažkých podmienkach, avšak verím, že to spoločne s zvládneme, ako po roku 2012 a prídu opäť lepšie časy. Máme na to predpoklady, vyžaduje si to istý čas a aj trochu strádania. Prosím za nás všetkých občanov Slovenska o pochopenie a trpezlivosť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
