Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k návrhu na voľbu dvoch členov/členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa, parlamentná tlač 650.
Dňa 6. decembra 2024 a 14. februára 2025 v súlade s § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákona o pamäti národa) zaniklo členstvo dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolených Národnou radou Slovenskej republiky.
V zmysle § 12 ods. 2 citovaného zákona sa stanovuje, že po zániku členstva člena Správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladá návrh na voľbu dvoch členov alebo členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa na šesťročné funkčné obdobie. Na návrh predsedníčky výboru pani Lucie Plavákovej stanovil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny lehotu na podanie návrhov na kandidátov a kandidátok do 17. januára 2025.
Do tejto lehoty boli výboru podané nasledovné návrhy: pán prof. Martin Homza, podával poslanec Roman Michelko, pán Ing. Pavol Hric, podával pán poslanec Marián Čaučík, pán doktor Miloš Jesenský, podával poslanec Ján Podmanický, pani Mgr. Zuzana Kumanová, podávala poslankyňa Ingrid Kosová, pán prof. Róbert Letz, podával poslanec Marián Čaučík, pán doktor Pavol Mutafov, podával poslanec Viliam Zahorčák a pani doc. Eva Škorvanková, podával poslanec Ondrej Prostredník.
Výbor prerokoval návrhy na kandidátov a kandidátky na svojej 30. schôdzi dňa 3. februára 2025 a svojím uznesením č. 48 konštatoval, že navrhnutí kandidáti a kandidátky spĺňajú podmienky podľa § 11 zákona o pamäti národa.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny zároveň vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky aby:
1. Zvolila dvoch členov/členky Správnej rady Ústavu pamäti národa z predložených návrhov
2. Uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že vo voľbe nebude zvolený potrebný počet členov/členiek Správnej rady Ústavu pamäti národa s tým, že do opakovanej voľby postupujú všetci kandidáti a kandidátky, ktorí vo voľbe nezískali potrebný počet hlasov.
Prílohou správy výboru je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No myslím si, že každá daň je nevítaná a nepríjemná a nečudujem sa, že sa na ňu reaguje s nevôľou. Ani mne sa nepáčia rôzne dane, mne sa tiež nepáčila na začiatku ani DPH, ani teraz sa mi nepáči, ani daň napríklad z vkladov v bankách nepovažujem za spravodlivú, ale nemyslím si, že aj táto daň má až taký katastrofálny dopad, ako to vy vykresľujete a snažíte sa to prezentovať a využívate to len ako dobrú tému na hecovanie ľudí proti vláde a najmä predsedovi vlády, lebo vy ju spájate s jeho menom. Ale k faktom, ktoré uviedol pán kolega, že firmu stálo 1 094 odoslanie výplaty, 1 094 euro. Keď som to prepočítal, musí to byť pomerne slušná firma a musí mať zhruba 180 až 200 zamestnancov. Keď má toľko zamestnancov, myslím si, že pri takej veľkej firme a viem to vypočítať aj zhruba na obrat, aký by mohla mať, 1 094 neznamená až tak veľa eur. Ste povedali, že mohli by dať radšej zamestnancom. Áno, vypočítal som, keby zarábali priemerné mzdy v národnom hospodárstve, tak ich mzda by sa zvýšila o šesť euro mesačne. Fíha, to by ich ale teda trhalo, trhalo by ich to z biedy, hej? Takže 0,4 %, ja hovorím, nevravím, že je to fajn daň, ale určite nemá také katastrofálne dôsledky, ako vy ich prezentujete.
Prípadne pri cene práce na trhu by si tá firma za tú transakčnú daň mohla dovoliť prijať 0,3 zamestnanca.
To znamená, že k dvesto zamestnancom by mohli prijať ešte 0,3 ďalšieho, a to by im tá daň zaplatila.
Tak asi toto sú dopady matematické. Ešte raz by som sa vyjadril aj k iným matematickým výpočtom vášho pána predsedu, ktoré v nedeľu uviedol, ale to už nestihnem, v médiách. Tomu sa povenujem v ďalšej faktickej. Ďakujem.

Ďakuje pekne.
Pán poslanec Škripek, pri vašich vystúpeniach najmä v kultúrno-etických otázkach som si už zvykol na veľmi dobre zvládnutú argumentáciu, ale najmä, najmä že sú vždy podávané veľmi ľudským spôsobom.
Takže ďakujem vám za vaše vystúpenia, vystúpenie po vecnej stránke, ale aj po stránke spôsobu, akým tieto myšlienky prezentujete. Opäť súhlasím so všetkým, čo ste uviedli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Vašečka, rozumiem tomu, prečo sa do nohy odparili všetky poslanci za Progresívne Slovensko, ktorí mimochodom neustále hlásajú a dožadujú sa rešpektu. Tu vidieť, ako to vedia aplikovať v praxi a na čo si asi budeme musieť zvyknúť v budúcnosti. Podobne, len trošku inak to chápem a vnímam to aj pri SaS, že tiež sa zdvihli a odišli, pán Dostál sa vrátil.
Nerozumiem však, prečo sa odparili aj poslanci za KDH. No chcem veriť, že majú na to nejaký dôvod. Avšak za všetky body, ktoré ste vo svojom vystúpení uviedli, vám ďakujem. Súhlasím s nimi a v príkladoch, ktoré ste spomenuli, ste úplne trafili klinec po hlavičke. Takže je to asi prvýkrát, ale u mňa na jednotku.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, spomenuli ste, že daň z príjmu, alebo teda priznala, že je daň z príjmu fyzických osôb je najstabilnejší príjem, to sme počuli niekoľkokrát aj od pána ministra, ale zároveň ho spochybňujete, že vytvára nestabilitu, pretože štát doňho vstupuje. Áno, vstupuje, niekoľkokrát vstúpil aj za predchádzajúcej vlády, však im boli odobraté peniaze, a preto hovoríte, že asi by bol lepší pre obce daňový mix, pre mestá a obce. Ale aj do tých daní predsa vie štát vstupovať, keď bude cítiť tú potrebu do nich vstúpiť, tak ako vstúpil vlani, keď dofinancovával peniažky, tak vstúpil s daňou z príjmu právnických osôb. Takže do každej dane bude môcť štát vstupovať. A rovnako sa mi už prejedol aj ten argument o tých tryskáčoch, stále používaný. Veď tryskáče sa nakupujú teda z ministerstva obrany, z jeho rozpočtu. To, že sme navýšili na 2 % a možno budeme ďalej navyšovať, zrejme na niečo tie peniaze budeme musieť minúť. Dobre, môžeme diskutovať, či nám bol tento typ tryskáčov, ale rozhodne tie peniažky nemohli ísť do miest a obcí. Takže načo je dobrý tento argument, že kúpili sa tryskáče? Čo ich mal dať Kaliňák do miest a obcí? (Reakcie z pléna.) Áno, veď vy ste zástancovia vychádzania Západu v ústrety, zaviazali sme sa 2 %, tak ich plníme. Tak keď by sme ich dali do miest a obcí, tak by tam asi ostalo 1,6, nie, napríklad?

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež sa prikláňam k tomu, čo hovorí pán podpredseda a predsedajúci, bod, ktorý sa prejednáva je o zasielaní preddavkov z daní príjmov fyzických osôb v máji, ktoré mali dostať až v decembri. To, samozrejme, každý vie. Vy ste niekoľkokrát minulý týždeň spomenuli, že to bolo želanie samotných samospráv a trošku ste sa z toho posmievali. Tak to keď poslúchame samosprávy pozorne a chceme im vyhovieť, tak tak vám je to na posmech. Slúži to na vyrovnanie nerovnomerností v príjmoch, aby si práve v lete, keď možno sú najvyššie výdavky, vedeli lepšie plánovať peniažky, akým spôsobom ich budú míňať, lebo na Slovensku je zvykom, že aj stavebné aktivity sa robia najmä október, november, december, čo je na škodu, ale ja viem, že vy toto určite dobre viete.
Druhá vec, nikdy som nepodnikal, takže nechcem byť v týchto veciach múdry, ale tá transakčná daň sa týka 0,4 %, to znamená, že keby aj každá koruna, ktorá je vydaná z firmy von, každá bola zdanená, tak je to nárast nákladov o 0,4 %, toto je to, ktoré má ruinovať veci? A tomuto, tomuto mi dáva za pravdu aj reklama, ktorá je v televízore, už beží niekoľko mesiacov. Tatra banka vyzýva klientov, že keď si u nej urobia účet, tak v tomto roku za nich zaplatí transakčnú daň. Tak teraz Tatra banka nevie, čo hovorí, alebo ako naozaj tomu nerozumiem, ja hovorím, že čo som počul v reklame. Netvrdím, že sa tomu rozumiem, ale takto to chápem, 0,4 % asi nie je vec, na ktorých padajú alebo rastú firmy. Určite každý náklad je nepríjemný, ale tuto preháňať a stavať tieto vyjadrenia všetko na transakčnej dani sa mi zdá prehnané.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, len chcem pripomenúť, že ihrisko v obci Babinec nerealizovala vláda, aj keď peniažky pochádzali z vlády, realizoval si to sám pán starosta, takže obviňovať, že SMER sa na tom nabalil, myslím si, že je cez čiaru. A pán starosta určite uvíta, keby ste sa niekedy išiel do Babinca pozrieť, kľudne pôjdem s vami a môžete si pozrieť, ako bolo obstarané ihrisko, kto ho vybudoval a za aké peniažky.
Rovnako ste sa opäť dotkol najmenej rozvinutých okresov, stále sa podsúva naratív ako keby sa tie okresy prepadali do chudoby. Ono to nie je tak, už sme povedali, že menia sa, zmäkčujú sa podmienky a preto viac okresov môže byť zaradených. Väčšina okresov víta túto možnosť, že keď je tam zaradená, lebo môže si prísť k nejakej pomoci. Tam nie sú stanovené nejaké objektívne pravidlá, dúfam, že chápete všetci, že každá krajina má nejaké najmenej rozvinuté okresy, niektoré sú predsa najviac rozvinuté, väčšinou okolo centra a niektoré sú najmenej rozvinuté, takže každá krajina ich má, aj my a je jedno, aký si určíme meter, že koľko tam zaradíme, či posledných päť alebo posledných 15, alebo posledných 25, hej? Ten údaj nehovorí sám osebe o ničom, je to množstvo okresov, ktorým chceme pomôcť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Zaznieva tu neustále kritika podpory projektu ihriská v malej obci v rimavskosobotskom okrese, v mojom okrese. Zaznelo to tu už ikskrát z vašej strany. Kritika síce zaznieva, ale doteraz som ale nepočul lepšie riešenie alebo návrh žiadny nepadol. Projekt určite zlepšuje kvalitu života v tejto obci aj v najbližších obciach, v malých obciach okolo. Teda podľa vás čo teda mala vláda urobiť, aby im pomohla? Postaviť im tam Tesco Hypermarket alebo, alebo fabriku? V 80- alebo 60-obyvateľovskej obci? Alebo najlepšie, asi tak z toho vyrozumievam, že nemali sme im dať nič, lebo sú dostatočne malí, nie, tak čo by si tak zaslúžili. Myslím si, že aj v takejto malej obci, bolo to ich prianie, zaslúžia si aj oni miesto, kde by mohli športovať, lebo, lebo iné miesto tam nie je. Hovoríte, že mladí ľudia odchádzajú, tak bodaj by neodchádzali aj z takej obce, kde nič, vôbec nič nie je, neni tam obchod, neni tam krčma, tak aj ihrisko je navyše. A aj ten argument, že asi vláda SMER-u vládne zle, keď počet obcí najmenej okresov, najmenej rozvinutých okresov rastie, ale nie je pravda, pretože menia sa podmienky. Keby boli pôvodné podmienky, tak z tých jedenástich tam je oveľa menej alebo možno už žiadny. Takže rozširuje sa počet obcí, ale zmäkčujú sa podmienky. Určite, určite nie je dôvodom, že sa zväčšuje počet obcí, že sa zhoršuje situácia oproti pôvodnej v roku 2015.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým za pripomienky. Ospravedlňujem sa, veľmi som sypal, chcel som veľa povedať za krátky čas.
Pánovi Lackovičovi, úplne súhlasím takmer so všetkými tromi poznámkami. Tie veľké sídla viem, že majú, ale to už nie sú celé sídla, väčšinou sú to len mestské časti alebo okrajové časti, ktoré aj časom naberali vlastne samosprávy k sebe.
Pánovi Prostredníkovi potom individuálne skúsim vysvetliť. Ja som robil cenové ponuky, takže veľmi dobre viem, že z čoho sa to skladá, takže to nechcem vás tu zaťažovať. Chcem ešte len povedať teda, že tým, že štát cez ÚRSO roky, desiatky rokov tlačí na cenu vodného a stočného veľmi nízko, tak si sám sebe vkladá do rúk Čierneho Petra. Lebo zásobovaním miest a obcí a čo sú mestá a obce, to je štát, tak vlastne zodpovednosť aj za ich neodkanalizovanie občania v konečnom dôsledku berú a budú brať za zodpovednosť štát.
Takže nemá zmysel veľmi tlačiť ÚRSO na cenu. Skôr by som povedal, ÚRSO by malo v cene navrhnúť položku, ktoré budú vodárenské spoločnosti povinné minúť a vydokladovať, buď na obnovu, alebo na výstavbu nových. Ale ja by som povedal skôr na obnovu, lebo ten sektor, ktorý, presne aj pán Hlina spomenul, niektoré veci a materiály sú dávno, dávno po životnosti. Vodárenské spoločnosti robia plány obnovy, vypracovávajú, ale nie sú prostriedky na to, aby sa tak masívne po toľkých rokoch do nich investovalo, aby ich opravovali.
Takže je načase zmeniť, jasné, bude to bolieť, ale myslím, že neviem, dakto to spomenul, že v konečnom dôsledku v živote človeka sú tieto náklady na vodné a stočné minimum v nákladoch rodiny alebo človeka.
Takže nie sú to vyhodené peniaze. Ďakujem pekne.