Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, pán predsedajúci a kolegyne, kolegovia. No, kritický pohľad, ktorý sme tu počuli vo vystúpení pána predsedu a ktorému sme zatlieskali je fajn, aj ja som zatlieskal, ale na druhej strane môže byť aj nesprávny. A nesprávny niekedy možno že aj z nedostatočnej znalosti problematiky úplne zvnútra. Bolo spomenuté do istej miery a toho sa chcem najmä dotknúť, nazvem to dumpovania ceny, resp. sčasti nákladov kompenzovaných z regulovanej činnosti na čistenie a vývoz žúmp. No a tam je dobrá téma na tú do istej miery neznalosť. Je to taká široká problematika, že keby som dve hodiny hovoril, tak by som mal o čom hovoriť, ale ide najmä teda o to, že tie náklady, ktoré aj pán kolega spomenul 170 eur alebo tak za vývoz žumpy, ono sú to najmä nie čistenie tých odpadových vôd, ale prepravné náklady. Myslím si, že aj v tom prípade. Tie náklady pri sídlach, ktoré sú vzdialenejšie od miesta čistenia odpadových vôd, tam tie náklady robí najmä tá doprava. A teraz pozrime sa na to, že akým spôsobom sú čistené alebo vyvážané žumpy. Doteraz, donedávna to nebolo takmer vôbec a nikto sa o to nestaral. Teraz vznikli nejaké prvé lastovičky a keď ich chcú vodárenské spoločnosti trošku namotivovať, aby likvidovali svoje odpadové vody legálnym spôsobom, tak sa snažia im znížiť aspoň tie dopravné náklady. Na úkor možno iných svojich činností. Je toto zlé? Zamýšľa sa vôbec niekto teda kam išli alebo idú, väčšina ešte stále ide, tých odpadových vôd, ktoré sa vyprodukujú a nekončia legálne v kanalizácii? Keby sme išli teraz kontrolovať rodinné domy, ktoré nie sú pripojené na verejnú kanalizáciu, čo si myslíte, aké mizivé percento by vám vedelo vydokladovať likvidáciu odpadových vôd? A keď niekto aj má, lebo robia alibisti tak, že dajú si raz vyviezť. Tuto počúvam mnoho ľudí, ktorí sa tvária akože odborníci do tejto problematiky, aj vystupujú, ale keď si zoberieme, že 80 kubíkov vody minie jedna osoba zhruba za rok a keď je štvorčlenná rodina tak 320, tak by musela urobiť 30 vývozov do roka. Viete, čo to je peňazí? My sme radi, keď štyri razy rodina vyvezie žumpu, nie 30-krát. No a potom kam ide tá voda. Jednak vypúšťajú do potokov, do riek, kade tade, ale môže byť aj taká situácia, že iné osoby a to je tiež kritika na to, že vodárenské spoločnosti sa tlačia do segmentu, ktorý nie je hlavným predmetom ich činnosti a mali by to robiť nejaké iné osoby. Áno, ale sa nám stávalo, že iné osoby si uzatvorili s vodárenskou spoločnosťou zmluvy, chodili vyvážať ale nevozili to na čistiarne, kde sme ich vedeli odmerať a skasírovať, ale nám to púšťali do kanalizácie kdekoľvek v meste. Odkryli poklop a vypúšťali to tam. Samozrejme, že sme im zrušili zmluvu a tú náhradu ich služby sme začali vykonávať my. Takže ďalšia vec je, že samozrejme je možno trošku zvláštne o tom hovoriť, ale aj tá žumpová voda má mať istú kvalitu. Keď to vyváža nejaká tretia osoba a príde tam nejaký vodič, myslíte si, že on kontroluje tú vodu, ktorú ide ťahať? A čo keď gazda má štyri kombajny a ja neviem čo, alebo opravuje autá doma, masekuje a sem tam si pomôže, že olej vyleje do žumpy. Ale tú vodu, keď tá tretia osoba donesie na ČOV a vypustí ju, tak vám zničí biológiu a padne ČOV na niekoľko dní a to je obrovskú prúser a obrovské pokuty. Preto sa snažíme my túto činnosť robiť my a nie dávať ju tretím osobám. Ďalšia vec je, veď po dedinách, po obciach máte kopu páleníc. To je zvláštny odpad, to nie je sranda čistiť. Čo si myslíte, keď to vedie tretia osoba, keď zavolajú, prijdi mi vytiahnuť, on zaplatí. Dovezú nám to na ČOV a nám spadne mikrobiológia a máme tým kopu roboty veľmi, veľmi zložitej, aj časovo náročnej a riskujeme pokuty potom my, lebo nám zatiaľ nefunguje dobre ČOV. Takže netreba sa zamerať na reči, ktoré tu boli povedané teda, že tlačíme sa do sektoru, ktorý nie je našou činnosťou. Je našou činnosťou, lebo nikto iný tú vodu nemôže čistiť. Tak asi by sme mohli rozhodnúť. Už ani nechcem rozoberať to, že aké parametre by mali mať tie čistiarne, keby sme chceli dodržiavať úplne zákon, aby sme tieto vody mohli prijímať. Lebo keď sme išli striktne podľa zákona, tak tie vody nemáte kde voziť, lebo my by sme ich neprijali, lebo nemáme na to podmienky. Nemáme na to podmienky aj v nových, ale aj v starých čistiarňach odpadových vôd. Ako som povedal, keďže to množstvo odpadových vôd rodina vyprodukuje nejaké množstvo a chce šetriť, nechce vyhadzovať peniaze, tak sa snažia tie vody zahusťovať. To znamená, že tri, štyrikrát vytiahnu do potoka, sa im zdá že to je riedke, to je dobré, alebo do záhrady a potom sem tam zavolajú nejakú spoločnosť, ktorá im to vyvezie. Opäť, zase je to náš záujem, ale tá voda je oveľa koncentrovanejšia, to predsa nie je jedno vodárenskej spoločnosti, či čistí takú alebo hentakú vodu. Takže samozrejme, že sme motivovaní sa do tohto segmentu tlačiť a riešiť si aj neregulovanú činnosť, čiže vývoz, nie čistenie, vývoz, dovoz a odčerpanie a čistenie žúmp alebo aj domových ČOV. Veď domové ČOV sa používajú ako alibizmus. Kopa ľudí ich má, ale nikto ich poriadne neprevádzkuje. Len ukáže, že má. Pán predseda spomenul teda, že ten vodárenský biznis je celkom super a že sa doňho tlačia. No ale ono to nie je až celkom tak, že super. Viete, fungujeme v prostredí
===== ... pán predseda spomenul teda, že ten vodárenský biznis je celkom super a že sa doňho tlačia. No ale ono to nie je až celkom tak že super, viete, fungujeme v prostredí, kde je regulácia ceny produktu, nášho hlavného produktu ÚRSO-m. ÚRSO určí príjem a podmienky, za akých môžme vyberať poplatky, a štát nám určuje ďalšie podmienky k našej činnosti regulovanej, čo všetko a v akých parametroch musíme robiť. Ale skoro nikdy to nekompenzuje nárastom ceny. Ja poviem len jeden príklad. Keď sa sledoval, začal sledovať vo vypúšťaní v odpadoch, čiže v čistených odpadových vodách parameter fosfor, tak ČOV-kám stúpli náklady o desiatky percent, päťdesiat aj viac. A nič, to nikto nekompenzoval, to rozhodli, rozhodli úradníci. Rovnako pred pár rokmi sa vydala vyhláška 276 o štandardoch kvality pre vodárenské spoločnosti. Áno, ako odoberateľ alebo producent odpadovej vody alebo odoberateľ pitnej vody vítam, to je dobré pre zákazníka, pre klienta, ale množstvo povinností pre vodárenské spoločnosti a toto sa do ceny nepremietlo. Rovnako nebolo premietnuté, že aj cena vodného, stočného na Slovensku je pomerne nízka relatívne, možno najnižšia z okolitých častí.
Takže ten dlh, čo aj pani kolegyňa rada spomína, ale aj pán predseda ho spomenul, investičný dlh, tie vodárenské spoločnosti, pán predseda to korektne spomenul, už prijali s investičným dlhom ten majetok, keď začali, keď sa štát majetku zbavil. Už ho prijali s investičným dlhom a naďalej ten investičný dlh prehlbujú. Lebo nikto nepovedal, že z ktorej časti vodného, stočného máme realizovať opravy, resp. nie opravy, resp. budovanie nových alebo rekonštrukcie starých. Ktorá časť tých halierov, ktoré vyberáme, je práve na to určená. A keby mal štát aj v minulosti reálny záujem na tom, aby sa toto riešilo, tak mohol striktne povedať, aj cez ÚRSO áno, táto časť ceny, stočné je euro osemdesiat, tak bude dajme tomu euro päťdesiat a tridsať centov musíte odkladať, to sa dá odkontrolovať, a budete urče... bude určené na rekonštrukcie a výstavbu nových, alebo zvýšime na dve desať a týchto tridsať centov, ale zatiaľ to neurobil. Tie vodárenské spoločnosti ledva prežívajú. Samozrejme, v kontrole NKÚ, ja som si to prečítal, tú kontrolu, našlo NKÚ nejaké nedostatky, ale v ktorej firme by nenašli? Iste, boli tam určité nehospodárne nakladania na činnosti, ktoré úplne nesúvisia. V poriadku, treba to odkontrolovať, treba na to poukázať, nemám s tým žiadny problém, avšak chcem poukázať na ten efekt. No a keby tieto nedostatky neboli žiadne, že všetko je úplne v poriadku, čo si myslíte, koľko finančných prostriedkov by bolo zostalo na to, aby sa veci posunuli dopredu? Nič, to by riešil možno 5 alebo 10 % problémov, ktoré ste vy použili.
A k pozmeňovaciemu návrhu ma vyzvali, prečítal som si ho, s prvými dvoma ustanoveniami textovými nemám absolútne žiadny problém, dokonca prvé úplne vítam. Potom tie veci pod čiarou sú ekonomického charakteru a toto si ja už neodvážim sa k nim relevantne vyjadriť. A aj štát nám hádzal polená pod nohy. Len tak napríklad, ešte existuje kopa domácností, ktoré neplatia vodné podľa vodomeru, ale podľa tzv. paušálov. Pred pár rokmi nám znížil paušál z 54 kubíkov na osobu na rok na 35. Ale chce od nás, aby sme budovali. Na základe čoho to urobil? Radil sa s niekým? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
