Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, ide to veľmi rýchlo. Včera sme sa bavili o zákone o strategických investíciách. Nebudem teda opakovať ako môj kolega pán Dostál, že prečo sme proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Veľmi správne pomenoval dôvody, dokonca vyrátal, že vlastne kvázi ušetríme dva, dva týždne a mohli sme, teda dva mesiace a mohli sme mať oveľa viacej kvalitných pripomienok a rozprávať sa o povahe textu oveľa viac a v skutočnosti vychytať ešte oveľa viac problémov. V skutočnosti pre poslancov, ktorí sa, a poslankyne, ktoré sa o to až tak nezaujímajú, respektíve pre občanov a občianky, tieto, tento zákon mal riešiť jednu veľmi úzku oblasť, ktorá sa volá TEN-T. To znamená, že strategické dopravné siete v Európskej únii, kde v zásade potrebujeme ako Slovensko sa prepojiť s okolitými krajinami, aby sme zabezpečili oveľa efektívnejšiu dopravu, či už železničnú, alebo, alebo cestnú, aby cez našu krajinu prechádzali dopravné siete, aby sme tie dopravné siete vedeli využiť aj na náš export alebo import, aby sme našu krajinu dostali do, nazvime to, infraštruktúrneho sveta, keby som to tak mohol povedať.
Čo je vlastne TEN-T? Je to vlastne dokončenie D1, tá slávna diaľnica, ktorá už mala byť v roku 2006, potom 2010 a tak ďalej a tak ďalej. Všetky, všetci chápeme, že prečo sa to nepodarilo, a možno sa to nepodarilo aj kvôli tomu, že, že sme mali povedzme zlé zákony, zlé obstarávania a tak ďalej. Ja chápem, že toto chcete riešiť, a myslím si, že je veľmi dobré, aby sme konečne zlepšili budovanie dopravnej siete na Slovensku, lebo to škodí regionálnemu rozvoju, škodí to dostupnosti východu alebo juhu a potom to zvyšuje, samozrejme, frustráciu občanov a občaniek a častokrát potom to neprispieva ku kľudu v našej, v našej spoločnosti. To znamená, že D1 super, D2, D4 výborne, D3, R6 a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca sa spomínajú aj železničné trate, ktoré v minulosti boli do veľkej miery zanedbávané a doteraz sa do Popradu, do môjho rodiska, nedostanete pod tri hodiny, čo je úplne neuveriteľné, lebo v ostatných krajinách sa 300 kilometrov alebo 340 kilometrov dostanete za maximálne hodinu a pol, čo znova znižuje mobilitu, znižuje ekonomickú schopnosť podnikateľských subjektov efektívne, efektívne pracovať. Takže to bol pôvodný, pôvodný zámer.
Dnes vláda predkladá niečo, čo sú, čo je zákon o strategických investíciách, a teda tú potrebu doplniť TEN-T dopĺňa o plno iných záležitostí. To znamená, že či sú to nemocnice, alebo rôzne investície, dokonca aj, nazvime to, obranného charakteru. Znova, nemyslím si, že to je zlé. Možno to má dôvod a je úplne rozumné, kedy nejaký zákon sa využije príležitosť a doplní sa niečo infraštruktúrne ku tomu TEN-T. Problém je v tom, že keď to je taký zásadný a taký veľký zákon, tak kvôli tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a len siedmim dňom na pripomienky sa nám môže stať, že veľmi veľa detailov nebudeme vedieť vychytať ani v tejto rozprave, ani občianska verejnosť to nemohla vedieť spraviť.
My máme v zásade s týmto zákonom také štyri zásadné problémy. Aj Ondrej Dostál spomenul štyri, myslím si, že to nie sú úplne tie isté štyri, ale v zásade sa prekrývajú.
Prvá vec je, že ostal veľký priestor na to, aby si vláda, resp. ministerstvá rozhodli, čo bude strategická investícia, a na základe veľmi vágnych pravidiel sa to bude rozhodovať, že čo sa môže stať strategickou investíciou a čo nie. Keď by som bol veľmi ochotný si pustiť fantáziu na špacír, tak sa strategickou investíciou môže stať hocičo a viem si predstaviť, že vládna koalícia, špeciálne, nazvime to, niektoré kreatívne strany v rámci tejto vládnej koalície si môžu vymyslieť, že strategická investícia môže byť niečo, čo v skutočnosti strategickou investíciou nie je, ale v nejakom krátkodobom čase bude chcieť zalepiť oči svojim voličom. To znamená, prvá výhrada je, že nie je to úplne jasné.
Druhá vec je, že je tu priestor na obchádzanie ÚHP. To treba ale potvrdiť, že pán minister, pán minis... (reakcia ministra), prosím, to bola vôľa a ešte sa k tomu priznal, ale napriek tomu pán minister veľmi trpezlivo, podľa mojich informácií, komunikoval s Útvarom hodnoty za peniaze. Niektoré ich pripomienky prijal, niektoré nie, však to je úplne politická debata. Ale tam treba priznať vôľu a myslím si, že plus-mínus v rámci tejto konštelácie minister dopravy si úlohu komunikácie s ÚHP splnil a bol v zásade, podľa mojich informácií, konštruktívny.
Tretí dôvod je, prečo sme proti a prečo máme otázky, oslabuje sa ÚVO a to by som chcel povedať na záver.
A štvrtý problém je zásah do vlastníckych práv. Aj to by som chcel potom rozvinúť.
Takže postupne budem rozoberať na, na... do detailov tie naše štyri výhrady.
Takže prvá teda výhrada je, že alfou a omegou sú veľmi vágne pravidlá, to, čo sú strategické investície. Vy hovoríte, že je to novela pre ľudí, pretože vďaka strategickým investíciám budú mať postavené diaľnice, nemocnice a tak ďalej, super, ale potom prečo nechávate zadné dvierka na plno iných vecí? Prečo proste neurčíte podmienky na to, aby to bolo naozaj umožnené, aby sa stavali efektívnejšie diaľnice, a prečo nie sú úplne jasné podmienky, že čo je konkrétne ten projekt, ktorý môže sa kvalifikovať na strategickú investíciu.
Novela umožňuje vláde Slovenskej republiky aj hodnotiť a rozhodovať o tom, či je plánovaná investícia považovaná za strategickú. Myslíte si, že vláda, ktorá je na štyri roky, vie bez konzultácie s parlamentom alebo s občianskou spoločnosťou určovať strategickú investíciu bez verejného konsenzu? Myslím si, že nie. V našej krajine do veľkej miery sa vlády rozhodovali veľmi krátkodobo o tom, že čo bola stratégia a čo nie, a potom vlastne práve kvôli tomu za 20 rokov, ako som spomenul už dnes ráno, táto vládna garnitúra častokrát menila priority, a preto nemáme strategické veci dotiahnuté, a preto napríklad tú diaľnicu nemáme.
Príslušné ministerstvá budú môcť následne preskúmať zákonné podmienky investície a v prípade plnenia týchto podmienok vydať osvedčenie o významnej investícii. To znamená, že neviem, či toto úplne bude skracovať ten váš, ten váš rozhodovací proces, keď ministerstvá na nejakých úrovniach generálnych riaditeľstiev alebo, alebo odborov bude musieť prežuť celú tú, celú tú kondicionalitu strategickej investície. V skratke, vláda má exkluzívnu moc rozhodnúť o tom, čo je a čo nie je strategická investícia. A ako som povedal, to kritérium je veľmi vágne. Teda veľmi by som ocenil, aby sa tá vágnosť možno v druhom čítaní, viem, že možno budú aj nejaké pripomienky, zlepšila a tým pádom možno budeme vedieť prehodnotiť náš postoj, ktorý doteraz je, nazvime to neutrálny, ak nie, ak nie negatívny.
Napríklad SNS hovorí o podpore cestovného ruchu. A čo napríklad, keď SNS si vymyslí, že chce napríklad postaviť London Eye, ktoré bude stáť viac ako 100 mil. eur a bude to považované za strategickú investíciu a bude to súčasťou nejakého politického handlingu medzi SMER-om, HLAS-om a SNS. Čo potom my spravíme s takouto turistickou atrakciou, ktorá bude stáť 100 miliónov a vlastne v skutočnosti to nebude strategická investícia? A myslím si, že to keby sme si to úplne pozreli, celý ten zákon, tak kľudne by sa na základe tejto vágnosti mohol veľký kolotoč považovať za strategickú investíciu.
Strategická investícia má oproti bežnej taký špeciálny, špeciálny režim, preto sa o tom tak dlho rozprávame. Je to vlastne taký ako keby nástroj na zrýchlenie procesov a my nie sme úplne proti tomu. Myslíme si, že keď je niečo strategické, tak to má ísť vedľajšou koľajou, ako normálne že na železniciach, keď je rýchlik, tak musí ísť rýchlejšie ako osobný, osobný vlak, lebo má skracovať vzdialenosti. Problém je v tom, že keď si necháme priestor na rozhodovanie veľmi vágny, čo je strategická investícia, môžu sa do zrýchleného procesu znova dostať rozmary, nazvime to, nezodpovedných politikov a političiek.
Ako som teda povedal, skracujú sa rôzne procesy, povoľovacie procesy, môže byť vylúčenie možnosti použitia procesných predpisov pre obštrukcie a zdržovanie konania a obmedzujú sa možnosti odvolávania sa. Včera sme tu počuli, že ideme bojovať proti takzvaným slávikom, ktorí môžu obštruovať a tak ďalej. S tým súhlasíme, že nemôžeme nechať povedzme nejakého človeka, ktorý dlhodobo obštruuje, rušiť, nazvime to, budovateľský apetít ktorejkoľvek vlády. Problém je v tom, že keď je to taký zásadný, zásadný zákon a je to špeciálne o strategických investíciách, myslím, že s nejakým slávikom alebo iným vtákom si vieme poradiť ináč ako takýmto zložitým, zložitým a dôležitým zákonom.
Znižuje sa aj administratíva, to znamená, že osvedčenie o strategickej investícii bude slúžiť ako doklad pri množstve procesoch. To je relatívne dobrý krok, myslím si, že to je fajn, lebo v zásade je to také ako kebyže priepustka, aby sa ten dokument oveľa ľahšie vehikuloval medzi ministerstvami. Problém je ale v tom, že na základe tohoto preukazu sa budú automaticky strategické investície kvalifikovať na to, aby sa získavali napríklad predkupné práva. Môže byť skrátené, výrazne skrátené vyvlastňovacie procesy. Napríklad poviem taký príklad, že, že vyvlastňovací proces má trvať 15 dní. Predstavte si, že na základe Dankových poukazov rekreačných pôjde dáma, staršia dáma do Piešťanov do kúpeľov. Bude tam tri týždne. Medzitým, keď sa nezúčastňuje procesu, lebo proste príde jej nejaká, nejaký doručovací list, že má sa zúčastniť do 15 dní vyvlastňovacieho procesu, keď je v kúpeľoch, príde, teoreticky môže prísť o pozemok. Je to dosť vážny problém, 15 dní, veď kúpeľný pobyt na základe rekreačného procesu, teda rekreačného preukazu môže trvať tri týždne. Tak je to dosť vážny problém. To znamená, že buď nakontaktujte túto dámu mobilom, ale nie cez poštu, lebo vlastne naozaj to môže zmeškať a môže prísť o pozemok, ktorý, ktorý dlhodobo, dlhodobo tá ich rodina si generácie dedila.
Aby som vás dlhšie nezdržoval, máme napríklad problém s tým, že keď Úrad pre verejné obstarávanie na základe tohoto zákona získa nového podpredsedu, ktorý sa má, ktorý sa má reálne zaoberať len týmito záležitosťami. Ak by ste chceli si uzurpovať Úrad pre verejné obstarávanie, podľa mňa by to nevyzeralo ináč. Cez zákon o strategických investíciách vy doplníte do kvázi nezávislého a regulačného a kontrolného úradu človeka za podpredsedu, ktorý má síce mať ako keby na starosti strategické investície, a teda má dozerať, aby to bolo rýchlo, aby proste to bolo ako keby prevzdušnené tie procesy, ale na druhej strane môže tento človek, menovaný vládou, v skutočnosti ovplyvňovať verejné obstarávanie v plno iných záležitostiach. Veľmi, ak tomu nerozumiem dobre, čo si nemyslím, tak veľmi rád by som chcel vedieť, alebo môžem povedať aj konkrétny príklad. To znamená, že bude tam ten človek a on bude mať na starosti len strategické investície, alebo môže ten podpredseda zasahovať aj do iných vecí? Dobre, tak veľmi by som rád počul to vysvetlenie, že či náhodou táto obava nemusí, nemusí byť oprávnená.
No a teraz úplne na záver k tomu ÚHP. Ako som už povedal, ten útok na ÚHP sa akože zjemnil, čo veľmi oceňujeme, ale napriek tomu si myslíme, že hodnotenie projektov je veľmi dôležité pre bežných občanov. Lebo možno vy si poviete, že vláda, vláda vie, že čo je strategická investícia a tak ďalej, a že občania napríklad tým, že budú mať kvalitnú diaľnicu, tým, tým získajú. Na druhej strane, keď bude predražená napríklad tá diaľnica, tak z dlhodobého hľadiska tí občania stratia na dôchodkoch, stratia na povedzme zdravotnej starostlivosti a stratia na mnohých iných službách štátu, ktoré sú extrémne dôležité. To znamená, že z krátkodobého hľadiska a vizuálne pomôžete, že bude nablýskaná diaľnica, ale z dlhodobého hľadiska tým, že môže byť predražená, sa stane to, že nebude na zdravotníctvo, školstvo alebo iné dôležité služby štátu. A tie diaľnice použijeme na to, aby sa v skutočnosti vyľudnili, vyľudnili regióny. Mladí ľudia po tých diaľniciach budú stopäťdesiatkou odchádzať do zahraničia. Ináč nevymýšľam si to úplne. Španielsko napríklad využilo veľmi veľa peňazí na budovanie infraštruktúry, či už dopravnej, alebo, alebo diaľ... teda, teda železničnej alebo diaľničnej. Využili to, ale v skutočnosti na základe štatistík sa tie regióny, ktoré boli prepojené diaľnicami, v skutočnosti vyľudnili. Pozrite sa na to, je to naozaj veľmi zaujímavý element, že v zásade diaľnice pomohli ako kebyže vyľudňovať regióny a nie ich zaľudňovať. Čo neznamená, že som proti diaľniciam alebo proti zlepšeniu dopravy. Len preto hovorím o tom ÚHP, že ÚHP nerieši len finančnú otázku alebo, alebo šetrnosť, rieši aj, že či to má z dlhodobého hľadiska zmysel pre našu krajinu. Pozerajme sa na tú krajinu tak, aby sme, nám z tejto krajiny neodchádzali talenty alebo, alebo mladí ľudia a skúsme tú, povedzme tú starostlivosť o jednu generáciu vyvážiť starostlivosťou, nazvime to, o tú generáciu, ktorá do veľkej miery bude zarábať na naše alebo vaše, alebo dôchodky terajších, terajších dôchodcov. Takže toto by ma, toto by ma zaujímalo pri debate povedzme v druhom čítaní.
Mám pocit, že teda prídu možno aj ešte nejaké, nejaké pozmeňovacie návrhy. Tak nebudem si až tak nieže vybíjať náboje, ale že nebudem až tak dopodrobna rozprávať napríklad o týchto kontroverzných zmenách a počkám si na vaše, na vaše buď pozmeňovacie návrhy, alebo na argumentáciu pána ministra.
Summa summarum, myslíme si, že je to potrebný zákon. Chceme vedieť, čo je jeho konkrétny obsah, ako je motivácia. Chceme vedieť odpovede na naše obavy a myslím, že sa k tomu Progresívne Slovensko minimálne postaví veľmi konštruktívne. Na základe tejto debaty sa rozhodneme, že či budeme za, alebo sa zdržíme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
