Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.9.2024 o 15:14 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí.
Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie.
Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2.
Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.
Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie:
„Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“
Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.)
V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž.
Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci, ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené.
Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií.
Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej.
Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať.
Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“, alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca.
Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4.
Pri niektorých projektoch napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, načo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom), a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom.
V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí.
Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona.
Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu.
Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené.
Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5.
Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže.
Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí.
Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch:
1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a
2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiadúce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Len aby som možno tak zdôraznil, viete, ono sa jednoducho hovorí, keď ešte vy ste ani ten podiel moci žiaden nemali. Viete, hovoriť, čo my by sme spravili. Ja totiž nevnímam, ani som nezachytil od vás nejaký návrh koncepčného riešenia tiež. Ako hovoriť druhým, vy máte, vy musíte, vy spravte, no veď v poriadku, ale čo je tým správnym riešením, pretože ja toto očakávam. Ak niečo chcem povedať, musím povedať, aké je riešenie, alebo čo ja navrhujem. Nielen na druhého nadávať a ty si to dal a jednoducho teraz čo tu ideš a celú vládu máš na starosti, no nemám celú vládu na starosti. Ja som ako poslanec, ako poslanec to predkladám. A trošku ma mrzí, že ma tak hádžete do toho, že ako keby dvanásť rokov som to tu riadil, alebo som spravil, lebo ste to takto hovorila. Chcem vám garantovať, že strana HLAS má tri roky a dovtedy som bol komunálnym politikom ako takým, čiže som ten podiel moci alebo možnosti meniť zákony nemal. Takže v tomto smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany.
Ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vaším členom.
On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak tá posledná vláda bola vláda pána Ódora. A za tie mesiace, ktoré tu bol, tak zaujímavé, že toľko riešení máte, ako všetci ostatní tu spravili zle, veď on tú príležitosť mal. On tú príležitosť zmeny mohol priniesť a nič politicky mu v tom nebránilo, žeby predostrel reformu alebo predostrel zmenu v rámci organizácie samosprávy a jedna vec nás zamrzela všetkých, starostov a primátorov. My sme vtedy žiadali Ódorovú vládu o dofinancovanie zvýšených výdavkov na energie, to bolo zhruba 70 miliónov. Odmietol to vyplatiť. Odmietol to vyplatiť. Až nastúpila vláda Roberta Fica, na ktorú to teraz takto kydáte, prvé, čo spravil, vyplatil tých 70 mil. obciam a mestám, aby prežili ten rok, ktorý tam bol. Tak sa pýtam, nehľadajme v tom len politiku a neútočme len politicky, lebo my sme tu a my to ideme zachrániť a vy ste predtým, vy neviete, čo, my vieme, čo je potrebné spraviť. Áno, je potrebné meniť systém organizácie samosprávy. Momentálne je to v rukách ZMOS-u, ZMOS túto rukavicu dostal. My v rámci únie miest to máme jasno. ZMOS má prísť s návrhom koncepcie, hádam nechcete to meniť od zeleného stola opäť z Bratislavy. ZMOS ak nepríde s riešením, tak, samozrejme, v tom prípade predpokladám, som si istý, že vláda bude konať, ale vždy je to lepšie a znesiteľnejšie, ak ten návrh príde zdola nahor ako zhora nadol. V tomto prípade netreba hneď hádzať flintu do žita a hovoriť, vy neviete, my vieme.
Len nemôžte to urobiť bez aktérov a tí aktéri sú najpodstatnejší. To sú tí starostovia, primátori a tí zástupcovia samosprávy. Ak by bola tá možnosť a mali by sme ten prútik a možnosť to zmeniť, ja poviem, tá koncepcia, ktorú my by sme predostreli, tak by bolela všetkých, ale možno tie plody by boli nie za rok-dva, tak ako potom by sa povedalo a čo ste spravili, lebo po roku krásna téma politická, by sa z toho vytĺkal kapitál. Ono by plody prišli až po 10-20 rokoch a tie plody, ktoré ešte centristická vláda v Poľsku v ´89., v ´90. myslím, vtedy mali reformu, spravila, kde každý jeden okres má len dve samosprávy. Má okresné mesto a doslova to volajú, že majú špeciálny názov, že akože ten okres. A obidve sídlia v tom okresnom meste a dnes si pozrite na Poľsko, pretože nemíňali, nerozdrobili si tie zdroje, ktoré mali, ale dokázali koncentrovať a investovať cieľavedomo. Lenže tá reforma, ktorú oni majú, už dnes možno má 30 rokov.
Takže nezvaľovať to, lebo vy ste, lebo aj vy ste. Aj pán Ódor tam bol a teraz a všetci jeden na druhého, všetci tam boli, aj SaS-ka tam bola, aj pán Dostál bol vo vláde určitý čas a tak ďalej. Ale krásne sa hľadá rok po roku na druhého. Treba si priznať. Konkrétne na stôl nepoložili nikto z vás riešenie a nikto sa do toho nepustil. To, že v takom stave sme teraz, súhlasím s kolegom trebárs z KDH. Tak si sadnime, veď dobre. Veď si sadnime a treba rozprávať nielen na úrovni parlamentu, treba si vypočuť aktérov zdola, treba si zo ZMOS-u, treba z únie miest, otvorí sa široký stôl. Poďme hľadať dlhodobé riešenie, lebo tu krátkodobé riešenie neexistuje. A každý jeden na tom zlyhá, to je jedno, či v PS-ku, či v SaS-ke, či kdekoľvek inde. To znamená, tam iné ani riešenie si neviem predstaviť. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 16:02 - 16:10 hod.
Ján FerenčákJe to návrh zákona Jána Ferenčáka, ktorý tu máte, takže len na poupravenie, aby sme to mali exaktne uvedené.
A druhú vec, chcem možno kolegu poupraviť, je to presne ako v zdravotníctve. Vy si myslíte, že problém v samospráve vznikol v posledný rok. Problém v samospráve sa nabaľuje dlhé obdobie. Ako som spomínal, posledná vláda, ktorá tu bola, absolútne nerozumela, čo sú mestá a obce a môžem vám len garantovať daňový bonus, koľko, mínus 500 mil.? Energetická kríza, mínus 200 mil.? Covid, mínus 150 mil.?
Keď si to zrátate, my sme za posledných tri a pol roka, samosprávy, prišli skoro o jednu miliardu. Tieto zdroje nám chýbajú a to viete vy, keď ste bol starosta, to vie každý jeden starosta, primátor, hej, v zastupiteľstve, kto sedí.
Vy nie ste schopný za jeden rok tieto zdroje nahradiť, nie ste schopný. To je v podstate miliarda, to sa nedá. Viete spraviť dve veci a teraz, keď sa môžme vrátiť k tomu, áno, koncepčné riešenie. Vy musíte na stôl položiť koncepčné riešenie, ktoré má ale tvrdý dopad na samosprávu ako takú, na, by som povedal, štrukturálne rozdelenie samosprávy. Táto diskusia je otvorená a je na ZMOS-e v súčasnosti, Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má prísť s návrhom, ako to riešiť. Môžem vám garantovať za Úniu miest Slovenska, my navrhujeme jednoznačne zlúčenie samospráv. Z našich štatistík vychádza, že na Slovensku je postačujúcich 350 samospráv. Stačí, stačí, nepotrebujete 3-tisíc. V Slovinsku je 200 občín, sú to mikroregióny. Nemajú ani vyššie územné celky, nemajú iné, majú len mikroregióny, občiny, stačí. Kde sú dnes Slovinci, kde sme my?
Poliaci? Poliaci majú toľko samospráv ako Slovensko, len Poľsko má 45 mil. ľudí, máme päť. To znamená, tá neochota niekedy zdola, aby sa to nezvolalo, lenže vlády, ktoré tu boli, sú tie vinné. Nevidím ani jednu vládu.
Táto komunikácia, my nie sme schopní sa stretnúť a dohodnúť, no tak poďme sa dohodnúť medzi sebou a spojme sa. Toto je ten problém a tento problém raz príde a príde v tom, že nie na všetko sú peniaze. My nevieme všetko zaplatiť, nevieme v každej obci mať všetko, to sa nedá. Vieme fungovať ako mikroregióny, kde jeden druhému zdieľame, zdieľame medzi sebou veci, len k tomu sme ešte nedospeli. To vám hovorím, žiaľ, starostovia nepustia, to je moje, nechceme sa ani zlučovať, nechceme nič robiť, my sme tu doma. My chceme mať všetko, všetko. Takto to fungovať nebude, ale na to musíme asi najprv prísť, samosprávy. Nehovorím ako poslanec, ale ako primátor, pretože príde k tomu, že zistíme, že na to nie sú peniaze, aby sme tak dobre žili.
Čiže len na dôvažok prečo k tomu dochádza, pretože toto, čo som predložil, je len v dobrej viere, pretože ja sa pozerám na starostov a primátorov bez politického nejakého zafarbenia alebo trička, pretože všetci máme tie isté problémy. Môžte byť akej chcete strany, máte tie isté problémy, čo mám ja. Môžte sa tváriť, ako chcete, to neplatí a preto aj tie riešenia, ktoré ja sa snažím predkladať, sú pre všetkých. Rátajte to ako pre mesto Kežmarok, tak aj pre akúkoľvek obec a mesto na Slovensku a to, čo som aj predtým dával zákony, všetkým to pomôže, bez rozdielu, bez rozdielu kohokoľvek. Tak aj tento zákon, tento návrh zákona pomôže tým preklenúť to obdobie budúceho roka, ktorí sú schopní a majú možnosť ešte tvoriť rezervné fondy. To som poznamenal a to, že riešenia musia prísť a budú na stole, jednoducho to očakávam aj ja, pretože a to, to je, tá diskusia prebieha vo vnútri vládnej koalície.
Zas si nemyslite, že teraz je to hodené, pretože my ako strana HLAS sme zástancovia samospráv, aj to dofinancovanie v rámci konsolidácie, ale aj budúci pri návrhu rozpočtu musia byť pretavené zdroje na to, aby samospráva prežila. Nielen prežila, ale dokázala sa aj rozvíjať a vám garantujem, že ja som jeden z tých, ktorý takúto podmienku si dal. Aj ju budem mať, aj jednoducho budem na tom trvať, že nemôžme pripustiť, aby nám mestá a obce vykrvácali. Ale hádzať túto vinu, že vy teraz vládnete a vy ste to zavinili, tak to považujem za veľmi také lacné, pretože to nie je dôsledok tohto roka. Je to dôsledok iks rokov a iks problémov, ktoré tu boli, tak nevytĺkajte z toho taký politický kapitál, ktorý pri tomto návrhu zákona dá sa použiť. Dá sa, pretože je to taký návrh, ale nie je to návrh zákona, ktorý vláda predkladá, aby ešte to, čo majú samosprávy, použili na bežné výdavky.
Ak sa to nestane, nič sa nestane. Jednoducho tie zdroje tam zostanú, niektorí to použijú, niektorí si to nechajú v rezerve. Môže prísť, že počas roka príde takýto návrh, pretože my o to sami požiadame ako mestá, lebo obce nemajú už rezervné fondy, ja rátam, skôr mestá majú.
A možno čo som vám zabudol dodať, aby som len prečítal v roku 2024, a preto aj bol prijímaný ten zákon, veď to je daňový bonus mínus 500 mil., ja neviem, jak to chcete nahradiť za rok. To sa nedá, veď to sa nedá, hej?
Dubnica nad Váhom 335-tisíc eur použila presne z rezervného fondu na bežné výdavky. Lučenec, pol milióna. Poprad 465-tisíc a dva mil. na to následne, čiže skoro dva a pol mil. použili takto tieto zdroje. Vráble 70-tisíc, okrem toho Trnava, Žilina, Stupava, Dolný Kubín, Bratislava, jednoducho tie mestá dokážu s tým vykryť potreby, ktoré potrebujú alebo zabezpečiť službu, ktorú by ináč neposkytli. Teraz si treba dať na misku váh, lebo zodpovednosť je na tom primátorovi a starostovi a na zastupiteľstve, ktoré o tom rozhodne. Tak treba im dôverovať a jednoducho tie možnosti im dať, to je celé.
Ja som na to, aj predkladám takýto zákon, aby sme tie možnosti tej samospráve dali a umožnime im, poviem, využiť všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii, kým nepríde k tej systémovej zmene a s tým súhlasím.
Súhlasím aj s kolegom Františkom Majerským, bez systémovej zmeny samospráva bude krvácať naďalej. Ďakujem.
Vystúpenie 4.11.2024 15:29 - 15:44 hod.
Ján FerenčákVážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025.
Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy.
Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie a to som desať rokov aj primátor, a posledný tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy.
Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli.
Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd.
Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenických bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky.
Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici.
Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb.
Tak isto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy. Týka sa to miest a obcí zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy.
Tak isto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého alebo aj kondíciu miest a obcí.
Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu.
Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovanie ako takého.
No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené.
Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je.
Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí.
Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti.
No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond.? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť.
Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť.
Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu n,a roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025.
Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými, s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by mala už len zlepšovať.
Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 17:50 - 17:57 hod.
Ján FerenčákV prvom rade treba povedať, že samotný návrh zákona,...
V prvom rade treba povedať, že samotný návrh zákona, ak by som sa na to pozrel možno s odstupom času, tak by som ho rozvrhol asi do troch samostatných zákonov, ale ambíciou, ambíciou mojou aj tých, ktorí sa pripomienkami na tom podieľali, bolo to zhrnúť do jedného návrhu, aby sa vyriešili, vyriešili problémy, ktoré vznikli s aplikovaním zákona z novembra 2023.
Ako som spomínal, aplikačná prax nám preukázala, že v niektorých oblastiach schváleného zákona, ktorý je momentálne platný, sú ustanovenia, ktoré nám bránia v plnom výkone alebo neumožňujú nám využiť samotný zákon, ktorý bol predložený. Týka sa to hlavne predaja, prenájmu majetku, kde v tej prvej časti sa doplnila možnosť, možnosť nielen elektronického podania, ale doplnenie aj o písomnú možnosť podania. Tam musím povedať, že sme akceptovali pripomienku legislatívy, aby uchádzač nerozhodoval o spôsobe, ale o podobe, podobe podania. To znamená, je to korektné a formulačne sa to spresňuje. Samotný pozmeňujúci návrh bol predložený na rokovaní finančného výboru a bol takisto schválený.
V ďalšej časti, kde sa odstraňuje duplicita v prípade zmlúv pri poskytnutí dotačných prostriedkov, či sú to aj európske štrukturálne fondy alebo dotačné schémy Slovenskej republiky, a samotná zmluva poukazuje na prenájom tohto majetku pre určité skupiny, napr. opravíte športovú halu a je uvedené, že pre športovcov, ktorí budú využívať túto halu, má to nájomné byť znížené. Podľa súčasného návrhu zákona musíte buď ísť systémom verejného obstarávania, alebo potom prípad osobitého zreteľa, čo v podstate duplicitne, duplicitne rieši danú problematiku.
Takisto po pripomienkach na ústavnoprávnom výbore, ktoré boli prednesené, tak sme akceptovali doplnenie, že v článku č. 1 bode 3 § 9a ods. 2 písm. f) znie: „f) majetku obce obstaraného z verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ak ich poskytnutie bolo podmienené povinnosťou obce zabezpečiť využitie tohto majetku v súlade s podmienkami, za ktorých sa verejné prostriedky poskytli," a potom v popise je, že: „zároveň platí, že poskytnutie majetku obce do užívania bez vykonania súťažného postupu je možné len počas obdobia, kedy bude obec plniť a dodržiavať podmienky, za ktorých dodržanie boli finančné prostriedky poskytnuté, napr. obdobie udržateľnosti projektu. Po uplynutí tejto doby táto možnosť zanikne a majetok musí byť prenechávaný do užívania prostredníctvom niektorého zo súťažných postupov uvedených v § 9a ods. 1 zákona. Z dôvodu, že navrhované ustanovenie je súčasne výnimkou z povinnosti obce prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, je predmetné ustanovenie nutné vykladať aj vo vzťahu k tejto povinnosti obce rovnakým spôsobom."
Musím povedať, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru boli pripomienky či už pána Dostála alebo pani Plavákovej, a to je presne ustanovenie, ktoré sme sa snažili tam doplniť, aby tieto podmienky boli splnené. Nenašli sme lepšie paragrafové znenie, ale vyšli sme v tej ústretovosti, musíte hodnotiť pozitívne, že tá snaha tam bola to jednoducho spraviť a akceptovať aj tieto pripomienky, ktoré tam odzneli.
A ešte doplnením na záver, čo sa predložilo v pozmeňujúcom návrhu, je akceptácia prechodného obdobia. To znamená predaj majetku obce podľa § 9a ods. 1 písm. a) a c) alebo prenechávanie majetku obce do užívania podľa § 9a ods. 1, je nedokončené, do 31. decembra 2024 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. To sme tiež akceptovali pripomienku, ktorá bola vznesená, legislatívne je to v poriadku, aby bolo jasne explicitne určené, odkedy ten zákon platí a do akého obdobia musia platiť pravidlá, ktoré sú zákonom dané.
V tej tretej oblasti, ako som spomínal, je to prenechávanie, prenechávanie možnosti prenájmu, prenájmu na verejnoprospešné účely hnuteľného majetku do 3,5-tisíc alebo nehnuteľného majetku do 10 dní, ale musí tam byť splnená podmienka verejnoprospešného účelu.
Týka sa to všetkých, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a nie je, ja poviem, výhodou týchto zákonov pre samosprávu je, že sa týkajú všetkých, bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo bez určenia akejkoľvek veľkosti obce. To znamená, je to, či obec má 50 obyvateľov, alebo má 500-tisíc, tak máme tie isté problémy, pretože všetci podľa súčasnej legislatívy máme rovnaké kompetencie a samotný návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, môžem vám garantovať, že 90 % problémov majú tie najmenšie obce s dodržiavaním, respektíve aby splnili tieto podmienky.
Chcem ešte možno prečítať stanovisko Generálnej prokuratúry, a to ma veľmi potešilo a je možno aj takým výsledkom, prečo tento zákon je predložený. Samotná Generálna prokuratúra v medzirezortnom pripomienkovom konaní hovorí: „Súhlasíme s cieľom sledovaným navrhovanou legislatívnou zmenou, t. j. s úpravou niektorých problematických postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktorý z vecného a právneho hľadiska považujeme za legitímny a racionálny. Čo sa týka spôsobu dosiahnutia cieľa sledovaného navrhovanou zmenou vrátane legislatívneho riešenia, v celom rozsahu sa stotožňujeme so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona," a ministerstvo financií takisto súhlasilo v plnom rozsahu. Samozrejme, snažili sme sa aj ako predkladateľ vypočuť pripomienky a takto ich aj legislatívne a v rámci pozmeňujúceho návrhu doplniť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.10.2024 15:16 - 15:32 hod.
Ján FerenčákJe nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná,...
Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov, a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národnoštátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev, akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus.
Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú, keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia naším životným priestorom.
Medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom.
Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva, by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 15:44 - 15:44 hod.
Ján FerenčákVeľmi krátko. A sa teším, že aj pán Dostál vyjadril svoj názor právny a rozumiem aj jeho možno videniu, nazeraniu na samosprávu alebo na fungovanie samospráv.
Musím zdôrazniť, že takáto potreba nevznikla len v mojej hlave, že som sa ráno zobudil a som povedal, no tak ideme meniť zákon o majetku obcí (povedané so smiechom), pretože som zistil, že máme tam problém, ale vznikla na základe dlhšej diskusie či už...
Veľmi krátko. A sa teším, že aj pán Dostál vyjadril svoj názor právny a rozumiem aj jeho možno videniu, nazeraniu na samosprávu alebo na fungovanie samospráv.
Musím zdôrazniť, že takáto potreba nevznikla len v mojej hlave, že som sa ráno zobudil a som povedal, no tak ideme meniť zákon o majetku obcí (povedané so smiechom), pretože som zistil, že máme tam problém, ale vznikla na základe dlhšej diskusie či už prednostov mestských úradov, alebo ekonómov a aj nás primátorov v rámci Únie miest Slovenska a predkladám to ako zámer nedokonalosti zákona, ktorý je v súčasnosti platný.
To znamená, tá aplikačná prax nás núti hľadať rôzne spôsoby a zdĺhavé postupy a množstvo podujatí, ktoré mohli byť organizované, tak organizované neboli práve z týchto dôvodov, ktoré som menoval. A ak hovoríme, a aj určite nikto z vás nespochybňuje, že občania by mali byť aktívni, a nielen vrátane stretnutia. To sú rôzne podujatia aj, aj diskusné stretnutia a tak ďalej, tak za trhové nájomné, ktoré tento zákon určuje striktne, alebo prípadom hodných osobitného zreteľa jednoducho mnohé z týchto podujatí ani sa nezorganizujú. A nehovorím ešte o rôznych športových podujatiach detí alebo folklórnych súborov a tak ďalej, kde hľadáme potom spôsob pridelenia dotácie, aby mohli vôbec zaplatiť tieto nájomné. A je to, je to zbytočné. Jednoducho stačí takáto úprava a sa nám zľahčí, zľahčí život na úrovni administratívy miest a obcí.
Možno, možno len taký iný pohľad, pretože máme problém asi s dôverou všetci a asi s dôverou aj medzi sebou, ale s dôverou aj nazeraním na fungovanie tej samosprávy ako takej, pretože môj uhol pohľadu je plne opačný. Ja nehľadám alebo nie je mojím cieľom vyšperkovať a vyšpecifikovať každú jednu oblasť, každú jednu organizáciu, ktorá, ktorá vykonáva verejnoprospešnú činnosť. A tiež aj zákon presne neurčuje, aké organizácie všetko musia byť, alebo aké entity to musia byť, ktoré vykonávajú túto verejnoprospešnú činnosť, tak nevidím z akého dôvodu by to tam malo byť presne uvedené. A je tam jasne určené, že musí to byť verejnoprospešná činnosť, a riadi sa to zákonom o neziskových organizáciách alebo ad hoc. To znamená presne také organizácie, ktoré nie sú určené na tvorenie zisku, ale ktoré sú tvorené presne za účelom organizovania buď podujatí, alebo venovania sa určitým skupinám obyvateľstva. A dupľom ešte hovorím, keď hovoríme o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, aby sme im nevedeli poskytnúť znížené nájomné.
Mám konkrétny príklad teraz z mestského zastupiteľstva, kde nás hendikepovaní lukostrelci žiadali o zníženie nájomného, pretože si nevedia zaplatiť 4-tisíc eur mesačne, a poslanci to neschválili. Tak to sú tie, tie zbytočné boje, ktoré sa robia v zastupiteľstvách, kde ja sám som odporučil, pretože sú to aj olympionici, reprezentovali Slovensko, reprezentujú aj mesto, a poviem, nestojí niekedy za každú cenu aplikovať zákon o trhovom nájomnom práve pre tie skupiny, ktoré chcú pracovať.
Takže týmito návrhami, ktoré, ktoré som predložil, sa táto byrokracia zníži, a, samozrejme, zákon platí, ako povedal aj pán Dostál, sú tam limity a vždy musí byť určený účel pre prospech občanov a tej obce alebo aj vyššej entity.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 19.9.2024 15:14 - 15:14 hod.
Ján FerenčákJe to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na...
Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie.
Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2.
Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.
Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie:
„Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“
Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.)
V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž.
Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci, ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené.
Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií.
Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej.
Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať.
Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“, alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca.
Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4.
Pri niektorých projektoch napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, načo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom), a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom.
V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí.
Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona.
Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu.
Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené.
Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5.
Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže.
Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí.
Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch:
1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a
2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiadúce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 10:49 - 10:51 hod.
Ján FerenčákZachytil som v diskusii, že všetci sa rozprávate len o súkromných spoločnostiach, ktoré rozvíjajú cestovný ruch. Musím vám všetkým pripomenúť, že aj mestá, obce sú významnými hráčmi pri rozvoji cestovného ruchu. A to nielen, máme mestá, ktoré patria do UNESCO, ale sú aj mestá, ktoré sú ako pamiatkové rezervácie, a práve Kežmarok patrí medzi také centrá, tí, čo prídu do Vysokých Tatier, tak potom nielen trávia v horách celý čas,...
Zachytil som v diskusii, že všetci sa rozprávate len o súkromných spoločnostiach, ktoré rozvíjajú cestovný ruch. Musím vám všetkým pripomenúť, že aj mestá, obce sú významnými hráčmi pri rozvoji cestovného ruchu. A to nielen, máme mestá, ktoré patria do UNESCO, ale sú aj mestá, ktoré sú ako pamiatkové rezervácie, a práve Kežmarok patrí medzi také centrá, tí, čo prídu do Vysokých Tatier, tak potom nielen trávia v horách celý čas, ale hľadajú, kde môžu stráviť tých pár chvíľ ešte alebo pri zlom počasí aj práve v týchto možno v spišských mestách.
My doteraz sme nemali nástroj, ktorým by sme vedeli rozvíjať tieto naše centrá, a tým myslím naše obce a mestá, a práve fond, ktorý kritizujete, sa môže stať týmto nástrojom, kde my vidíme veľký potenciál rozvoja práve aj týchto miest. Preto ma zaráža, že len sa upriamujete na súkromné spoločnosti ako jediné, ktoré dokážu rozvíjať cestovný ruch. A to nie je len podpora rôznych akcií, ale hovorím aj o obnove rôznych pamiatok alebo výstavbe nových, nových pamiatok, ktoré by boli lákadlom pre turizmus.
To, či a ako je financovaná správna rada, ja, podľa mňa je to zúženie celého významu tohto fondu, len na to, že niekto bude v správnej rade bude rozhodovať. A možno moja otázka je, alebo zistenie, že ako fungoval Fond na podporu umenia alebo iné fondy, ktoré všetci ste tak velebili, a sú dobré, pretože pomáhajú rozvoju práve tomu, na čo sú určené, čiže ak hovoríme o podpore cez fondové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 15:00 - 15:02 hod.
Ján FerenčákJa sa tiež vrátim k pánovi Dubécimu, pretože som vypočul svoje meno a som bol až prekvapený o čom, o čom hovorí. Tak možno tiež pre usmernenie, pán Dubéci, vy ste pomiešal hrušky s jablkami, so všetkým. Uvaril ste z toho jeden veľký guláš a nikto nevie, o čom ste povedal. V prvom rade k tomu, ako ste tvrdil, že ako spoločník spoločnosti, aj keď ste vravel, že malá suma, 23-tisíc v priebehu od roku 2016 a tam...
Ja sa tiež vrátim k pánovi Dubécimu, pretože som vypočul svoje meno a som bol až prekvapený o čom, o čom hovorí. Tak možno tiež pre usmernenie, pán Dubéci, vy ste pomiešal hrušky s jablkami, so všetkým. Uvaril ste z toho jeden veľký guláš a nikto nevie, o čom ste povedal. V prvom rade k tomu, ako ste tvrdil, že ako spoločník spoločnosti, aj keď ste vravel, že malá suma, 23-tisíc v priebehu od roku 2016 a tam bolo niekoľko rokov, ale už ste nepovedal čo. A to je veľmi dôležité, pretože vy niečo tvrdíte, ale v skutočnosti nepoviete účel alebo príčinu toho. Kdežto tu hovoríme u pána Šimečku o konkrétnom účele a príčine, že to je na prospech jeho rodiny, jeho vlastných príbuzných.
A keď si prečítam použitie, tak je to úrad práce a sociálnych vecí a je to finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta.
Ak hovorím o novovytvorených pracovných miestach v okrese, kde je najväčšia nezamestnanosť a hovorím o sume príspevku na prvo-zamestnanie a ak dobre viete a poznáte trošku celý systém, tak je to príspevok, ktorý spolufinancuje a nie financuje pracovné miesto.
Musíte udržať to pracovné miesto po nejakú dobu z vlastných zdrojov. Ale to môže len povedať človek, ktorý v živote nikomu nevytvoril pracovné miesto, ktorý nezamestnáva ľudí a ktorý nevie zabezpečiť tieto pracovné miesta. Sú to traja mladí ľudia, ktorí mali prvo-zamestnanie, dnes pracujú, sa umiestnili na trhu práce a veľmi rád komukoľvek pomôžem, ak budem môcť. Samozrejme, v rámci možností, ktoré sú.
Takže poprosím aj účel si sledovať. Nie sú to rodinní príslušníci, nie sú to moji známi, nie sú to, sú to neznáme osoby, ktorým jednoducho keď človek pomôže, tak vy tu začnete hovoriť o ňom, ako keby tie peniaze použil na vlastné účely. Je to trošku rozdiel, nie je to nikto z rodiny, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
(Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.4.2024 10:04 - 10:06 hod.
Ján FerenčákK pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás,...
K pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás, vráťte sa do blízkej minulosti a nie do ďalekej minulosti a nastavte si zrkadlo.
Pán Krúpa, počúvanie s porozumením, buď sa s tým človek narodí, alebo ho to naučia, nie sme tu na to, aby sme vás tu učili. Predpokladal som to, že už to ovládate, ale ak nie, tak možno sú na to kurzy, kde sa treba prihlásiť. Predpokladal som, že správu, ktorú máte všetci, ste si aj prečítali a nie je zmyslom vám ju tu citovať tak, ako je predložená, ale je to aj povinnosť poslanca naštudovať si materiály a nielen vo faktickej sa snažiť zaujať svojím vlastným šarmom alebo nešarmom ako takým.
Ďakujem pánovi Valáškovi za konštruktívnu, konštruktívny prístup a sám dobre vie, že diplomacia musí byť vyvážená, nielen jednostranná a je veľmi dôležitá komunikácia, komunikácia, hľadanie kompromisov a o tom to je postavené, aby aj ako Slovensko sme mohli zohrávať dôležitú úlohu v spoločnom spoločenstve Európskej únie, a pochopil celý príspevok práve preto, že Slovenská republika tento rok oslavuje 20. výročie vstupu 1. mája, a preto som aj svoj vstup tomuto prispôsobil.
Ďakujem.