Videokanál poslanca

Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi. Ak hovoríme o zákone ochrany a prírody nehovoríme len o jazdení v autách, ale o všeobecnom zákone, ktorý má v úmysle chrániť prírodu a krajinu a tento pozmeňujúci návrh je jednou zo súčastí ochrany prírody a krajiny. A k pánovi poslancovi chcem povedať, európska smernica dávala povinnosti ale do roku 2030 a preto nerozumiem prečo tak tlačíte, aby tie zákony boli na Slovensku príjmané skôr a buďme opäť pápeskejší ako pápeži a prenesme celú váhu zodpovednosti nie len zodpovednosti, ale aj financovania tohto na občanov. Ja žijem v regióne, žijem s občanmi, žijem s mojimi kolegami, starostami a primátormi a som za to, že ak nemusíme niečo za každú cenu prijať tak neprenesme finančné náklady na občanov Slovenskej republiky. A tieto návrhy, ktoré tu boli schválené minulou vládou hlavne pánom Budajom, ktorý bol eko terorista, keď tak poviem tak takéto primania zákonov, ktoré nútili občanov platiť viac, aby si splnil svoje sny musíme naprávať žiaľ aj takýmito pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

... koná č. 46/2021 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 216/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 430/2021 Z. z., zákona č. 518/2021 Z. z., zákona č. 230/2022 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z.,a zákona č. 272/2023 Z. z., sa mení a dopĺňa takto: za § 153l sa vkladá § 135l ešte raz opakujem za § 135l sa vkladá § 135m, ktorý vrátane nadpisu znie § 135m. Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2025. Na skládke odpadov, na odpad, ktorý nie je nebezpečný, možnosť skládkovať zmesový odpad ak obec zabezpečuje vykonávanie triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov podľa § 81, ods. 7, pís. b) c) a g) bez ohľadu na parameter biologickej stability v prípade, že vykonávací predpis učiní najskôr od 1. januára 2027 neurčí inak. Ustanovenie prvej vety sa nedotýka možnosti skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability. Doterajší článok 2 sa označuje ako článok 3. V súvislosti zložením nového článku sa primerane upraví názov zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k uvedenému zákonu. Najprv s odôvodnením.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 26/2021 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti mení povinnosť od 1. januára 2025 takým spôsobom, že možno skládkovať "výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability podľa prílohy č. 3a tabuľky č. 1". Táto nová povinnosť spôsobí zásadný nárast nákladov obci na úpravu zmesového odpadu, ktorú budú obce nútené preniesť na svojich obyvateľov prostredníctvom zvýšenej poplatkovej povinnosti. Takéto razantné zdvihnutie poplatkov pre obyvateľov nie je nevyhnutné aj s ohľadom na rastúce životné náklady a konsolidáciu verejných financií je vyslovene až neželané. Väčšina obcí na Slovensku zároveň nemá vlastné kapacity na takúto úpravu zmesového odpadu a je tak v prípade zavedenia tejto povinnosti nútená využiť pomerné, nákladné služby komerčných subjektov, ktoré takéto kapacity majú, avšak nie pre celé územie Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie dosiahne odsunutie povinnosti obcí skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability k 1. januáru 2027, avšak zároveň nebráni obciam, ktoré sú na úpravu zmesového odpadu pripravené, pristúpiť k takejto úprave už aj od roku 2025. Týmto ustanovením tak nie sú dotknuté ani komerčné subjekty, ktoré investovali do kapacít na úpravu zmesového odpadu, keďže môžu svoje služby voľne ponúkať na trhu. Teraz ak dovolíte by som vám prečítal celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh tak, ako je predložený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka, Zdenky Mačicovej, Jozefa Cecha, Karola Janasa, Jána Blcháča, Branislava Becíka, Štefana Gašparoviča a Romana Malatinca k návrhu skupiny poslancov národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač č. 446. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu zákona navrhujeme následné zmeny a doplnenia.
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Čl. II Zákon č. 79/2015 Z. z. zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 313/2016 Z. z., zákona č. 90/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 208/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 302/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 285/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 46/2021 Z. z., zákona č.128/2021 Z. z., zákona č. 216/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 430/2021 Z. z., zákona č. 518/2021 Z. z., zákona č. ...

Ďakujem za korektné vystúpenia, o tom je presne diskusia aj v Národnej rade, že si máme povedať a možno, vidíte, s prekvapením zistíme, že koľko máme, akých spoločných názorov a som videl, že s pánom Dostálom máme spoločnú reč nakoniec, aj keď už v roku 2006 v podstate mali návrh, a môžme tiež sa pýtať, prečo v roku 2024 stále pri striedaní všetkých, rôznych vlád nie je to stále dokonané. A to je možno aj taká odpoveď na tie otázky, ktoré tu vyvstali, že prečo za ten rok alebo prečo tak neviete rýchle konať. Lebo bez aktérov je to nemožné. Vy musíte zapojiť tých aktérov, ktorí sú v území, jednoducho nemôžte obísť akúkoľvek, by som povedal, stavovskú organizáciu, ktorá zastupuje, to sa nedá. Jediná možná reforma, ktorá je možná v samospráve, a tu si možno treba povedať, ak sa aj politické všetky strany zhodnú, že z toho nebudú vytĺkať politický kapitál. Pretože ktokoľvek by chcel meniť samosprávu, akákoľvek opozičná strana si z toho začne vytĺkať svoju politiku. Môžem porovnať korektné vystúpenie pána Dostála alebo pána Dubovického a potom by ste mali také aj politické narážky na tento návrh zákona, ktorý som dával. Jednoducho je to ľahké si vytĺcť zo samosprávy politiku, len ono to neprinesie výsledok.
A možno to je tá chyba, ktorá je u nás, že takýto konsenzus jednoducho v základných otázkach by mal existovať naprieč politickým spektrom a naprieč stavovskými organizáciami. To je taká hodená rukavica, berte to, treba sa povzniesť nad politiku, niekedy nad rôzne tie zafarbenia, treba si povedať, sú veci, ktoré sú potrebné spraviť a keď sa nespravia dnes, tak to spadne na tých ďalších. A nikto nevie povedať, kto bude ten ďalší, a potom na neho bude a potom jemu budú vykrikovať: A ty si mohol a prečo si to takto nespravil a si to mohol za polroka spraviť. No presne tam isto bude, kde v roku 2006, keď bol návrh OKS a boli aj pravicové vlády a jednoducho to nespravili. Čiže príde do toho štádia, ja predpokladám, že to štádium je blízko, pretože financovanie je nedostatočné a netreba to zvaľovať, ešte raz, možno tak korektne poviem, nie je to problém posledného roka. Je to problém dlhodobý a má na to vplyv to, čo sa udialo za posledných, povedzme najhoršie obdobie je takých štyri-päť rokov hodnotím.
Boli to obdobia, ktoré, áno, niektorí hovoria, veď covid kto zavinil, no kto zavinil covid, hej. Čiže netreba tiež hovoriť, energetická, kto vedel, že bude vojna. Kto z vás vedel, že bude vojna na Ukrajine? Že tak vzrastú ceny energií, proste to sú všetko zdroje, ktoré sa uberajú, ktoré nepribúdajú a logicky, keď vždy len beriete a nepridávate, tak vznikne problém. A ten problém vzniká a sa nabaľuje, nabaľuje a vy to nevyriešite za mesiac ani za pol roka, to sa nedá jednoducho.
Preto sú tu návrhy, ktoré zmierňujú dopady. Toto, čo predkladám, nie je systémové riešenie, zodpovedne vám to prehlasujem, nie je to systémové riešenie, to je riešenie na jeden rok, skončí, nič viac, nič menej, končí, dobre? Je to len preto, že ešte niektoré samosprávy majú rezervné fondy, pri príprave rozpočtu môžu kalkulovať, ako použijú tieto zdroje. Možno by som sa vrátil späť, a to k pánovi Dostálovi, definíciu rezervného fondu kto stvoril? Mal som také ako od kolegov zo samospráv otázky, že a vôbec prečo my máme reštrikciu, keď niečo ušetríme, že nám niekto prikazuje, že to môžte použiť len takto. Prečo nám rovno tie peniaze nedáte k dispozícii a si ich použi, ako chceš. A teraz sa tu hádame, prečo rezervný fond má byť tak použitý alebo onak. Veď to je opäť zákon, ktorý tu bol prijatý, a zákony sú tu na to, aby sa menili a keď zistíme, že je tu nejaký zákon o rezervnom fonde, ktorý robí problémy samosprávam, tak ho zrušme. A načo ho máme a potom diskutujeme tu stále dookola, že posunúť to o rok, o rok, lebo len rezervný fond môžeš na kapitály použiť, prečo? Veď v rámci samosprávy treba veriť už starostom a primátorom, oni nesú svoju zodpovednosť o použití. A sami dobre viete, že primátor nerozhoduje o použití zdrojov, o tom rozhoduje mestské alebo obecné zastupiteľstvo. Čiže je to v rozhodnutí mestského a obecného zastupiteľstva, primátor maximálne alebo starosta podpíše uznesenie, to je celé, alebo rozpočtovú zmenu. Takže treba trošku viacej dôverovať a možno aj takýto zákon, aby sme sa tu stále k tomu nevracali, v budúcnosti prehodnotiť jeho užitočnosť v systéme, že či vôbec má zmysel alebo nemá zmysel. Poďme sa vrátiť k tým úplne veciam, ktoré nám blokujú alebo ktoré nám bránia rozvoju. A toto beriem, mňa tak napadla, ako pán Dostál hovoril, že presne to je vec, prečo vôbec má reštrikciu nejakú použitie rezervný fond. Veď keď si vytvorím rezervu ako doma v peňaženke máte a niekto vám zakáže to použiť, len môžeš kúpiť auto. A prečo? Ja si za to keď mám sťažené výdavky, no tak si ich použijem nasledujúci mesiac na sťažené výdavky, veď to je úplná logika, ktorá mi z toho teraz vyplynula, s tým plne súhlasím.
Je to návrh, ktorý som predložil, je to návrh, ktorý mám s kolegami prekomunikovaný, veľmi rád akejkoľvek diskusie sa zúčastním, v rámci mojich skúseností vidím, že máme aj spoločné názory naprieč rôznymi politickými spektrami, už jedno, či koaličné, opozičné. Reforma alebo zmena samosprávy je téma všetkých a buď k nej príde, alebo nepríde. A keď k nej nepríde, tak raz k nej dôjde, už otázka, kto si to bremeno ponesie, tak bude na jeho pleciach.
Ďakujem za podporu tohto zákona.

K vystúpeniu pani kolegyne, vážim si každé slovo, čo je povedané, veď o tom je predsa Národná rada, aby sme si to povedali. Ešte raz musím opakovať, je to návrh zákona môj, Jána Ferenčáka, ktorý navnímal situáciu v rámci kolegov, miest s tým, že ma požiadali, ak je tá možnosť, aby pri príprave rozpočtov na budúci rok, ak bude táto možnosť, tak výrazne je to jednoduchšie, pretože už pri príprave rozpočtu môžeme s tým kalkulovať. Je to veľmi pragmatické, jednoduché riešenie. Ak nebude schválené, nič sa nestane, budeme sa musieť s tým vysporiadavať tak či tak. Môžem vám garantovať, že v rámci miest my sa dokážeme s tým vysporiadať, aj s tými vecami, ktoré ste spomínal. Čím menšia samospráva, tým problémy budú narastať. Je to tak jednoducho, to je jednoduchá matematika. Len aby som možno tak zdôraznil, viete, ono sa jednoducho hovorí, keď ešte vy ste ani ten podiel moci žiaden nemali. Viete, hovoriť čo my by sme spravili. Ja totiž nevnímam, ani som nezachytil od vás nejaký návrh koncepčného riešenia tiež. Ako hovoriť druhým, ta vy máte, vy musíte, vy spravte, no veď v poriadku, ale čo je tým správnym riešením, pretože ja toto očakávam. Ak niečo chcem povedať, musím povedať, aké je riešenie, alebo čo ja navrhujem. Nie len na druhého nadávať a ty si to dal a jednoducho teraz čo tu ideš a celú vládu máš na starosti, no nemám celú vládu na starosti. Ja som ako poslanec, ako poslanec to predkladám. A trošku ma mrzí, že ma tak hádžete do toho, že ako keby dvanásť rokov som to tu riadil, alebo som spravil, lebo ste to takto hovorila. Chcem vám garantovať, že strana HLAS má tri roky a dovtedy som bol komunálnym politikom ako takým, čiže som ten podiel moci, alebo možnosti meniť zákony nemal. Takže v tomto smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany. Ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vašim členom. On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak
===== ...v tom smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany, ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vašim členom. On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak tá posledná vláda bola vláda pána Ódora. A za tie mesiace, ktoré tu bol tak zaujímavé, že toľko riešení máte ako všetci ostatní tu spravili zle. Veď on tú príležitosť mal. On tú príležitosť zmeny mohol priniesť a nič politicky mu v tom nebránilo, žeby predostrel reformu alwbo predostrel zmenu v rámci organizácie samosprávy a jedna vec nás zamrzela všetkých, starostov a primátorov. My sme vtedy žiadali Ódorovú vládu o dofinancovanie zvýšených výdavkov na energie. To bolo zhruba 70 miliónov. Odmietol to vyplatiť. Odmietol to vyplatiť. Až nastúpila vláda Roberta Fica, na ktorú to teraz takto kydáte, prvé čo spravil, vyplatil tých 70 miliónov obciam a mestám, aby prežili ten rok, ktorý tam bol. Tak sa pýtam, nehľadajme v tom len politiku a neútočme len politicky lebo my sme tu a my to ideme zachrániť a vy ste predtým, vy neviete čo, my vieme čo je potrebné spraviť. Áno, je potrebné meniť systém organizácie samosprávy. Momentálne je to v rukách ZMOS-u. ZMOS túto rukavicu dostal. My v rámci Únie miest to máme jasno. ZMOS má prísť s návrhom koncepcie. Hádam nechcete to meniť od zeleného stola opäť z Bratislavy. ZMOS ak nepríde s riešením tak samozrejme v tom prípade predpokladám, som si istý, že vláda bude konať, ale vždy je to lepšie a znesiteľnejšie ak ten návrh príde zdola nahor ako zhora nadol. V tomto prípade netreba hneď hádzať flintu do žita a hovoriť, vy neviete, my vieme. Len nemôžte to urobiť bez aktérov a tí aktéri sú najpodstatnejší. To sú tí starostovia, primátori a tí zástupcovia samosprávy. Ak by bola tá možnosť a mali by sme ten prútik a možnosť to zmeniť, ja poviem, tá koncepcia, ktorú my by sme predostreli tak by bolela všetkých, ale možno tie plody by boli nie za rok-dva, tak ako potom by sa povedalo a čo ste spravili lebo po roku krásna téma politická, by sa z toho vytĺkal kapitál. Ono by plody prišli až po 10-20 rokoch a tie plody, ktoré ešte centristická vláda v Poľsku v 89., 90. myslím vtedy mali reformu, spravila, kde každý jeden okres má len dve samosprávy. Má okresné mesto a doslova to volajú, že majú špeciálny názov, že akože ten okres. A obidve sídlia v tom okresnom meste a dnes si pozrite na Poľsko pretože nemíňali, nerozdrobili si tie zdroje, ktoré mali, ale dokázali koncentrovať a investovať cieľavedomo. Lenže tá reforma, ktorú oni majú už dnes možno má 30 rokov. Takže nezvaľovať to lebo vy ste, lebo aj vy ste. Aj pán Ódor tam bol a teraz. A všetci jeden na druhého, všetci tam boli, aj SaS-ka tam bola, aj pán Dostál bol vo vláde určitý čas atď. Ale krásne sa hľadá rok po roku na druhého. Treba si priznať. Konkrétne na stôl nepoložili nikto z vás riešenie a nikto sa do toho nepustil. To, že v takom stave sme teraz, súhlasím s kolegom, trebárs z KDH. Tak si sadnime, veď dobre. Veď si sadnime a treba rozprávať nie len na úrovni parlamentu, treba si vypočuť aktérov zdola, treba si zo ZMOS-u, treba z Únie miest. Otvorí sa široký stôl. Poďme hľadať dlhodobé riešenie lebo tu krátkodobé riešenie neexistuje. A každý jeden na tom zlyhá, to je jedno či v PS-ku, či v SaS-ke, či kdekoľvek inde. To znamená, tam iné ani riešenie si neviem predstaviť. Ďakujem.

K vystúpeniu pani kolegyne, vážim si každé slovo, čo je povedané, veď o tom je predsa Národná rada, aby sme si to povedali. Ešte raz musím opakovať, je to návrh zákona môj, Jána Ferenčáka, ktorý navnímal situáciu v rámci kolegov, miest s tým, že ma požiadali, ak je tá možnosť, aby pri príprave rozpočtov na budúci rok, ak bude táto možnosť, tak výrazne je to jednoduchšie, pretože už pri príprave rozpočtu môžeme s tým kalkulovať. Je to veľmi pragmatické, jednoduché riešenie. Ak nebude schválené, nič sa nestane, budeme sa musieť s tým vysporiadavať tak či tak. Môžem vám garantovať, že v rámci miest my sa dokážeme s tým vysporiadať, aj s tými vecami, ktoré ste spomínal. Čím menšia samospráva, tým problémy budú narastať. Je to tak jednoducho, to je jednoduchá matematika. Len aby som možno tak zdôraznil, viete, ono sa jednoducho hovorí, keď ešte vy ste ani ten podiel moci žiaden nemali. Viete, hovoriť čo my by sme spravili. Ja totiž nevnímam, ani som nezachytil od vás nejaký návrh koncepčného riešenia tiež. Ako hovoriť druhým, ta vy máte, vy musíte, vy spravte, no veď v poriadku, ale čo je tým správnym riešením, pretože ja toto očakávam. Ak niečo chcem povedať, musím povedať, aké je riešenie, alebo čo ja navrhujem. Nie len na druhého nadávať a ty si to dal a jednoducho teraz čo tu ideš a celú vládu máš na starosti, no nemám celú vládu na starosti. Ja som ako poslanec, ako poslanec to predkladám. A trošku ma mrzí, že ma tak hádžete do toho, že ako keby dvanásť rokov som to tu riadil, alebo som spravil, lebo ste to takto hovorila. Chcem vám garantovať, že strana HLAS má tri roky a dovtedy som bol komunálnym politikom ako takým, čiže som ten podiel moci, alebo možnosti meniť zákony nemal. Takže v tomto smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany. Ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vašim členom. On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak
===== ...v tom smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany, ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vašim členom. On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak tá posledná vláda bola vláda pána Ódora. A za tie mesiace, ktoré tu bol tak zaujímavé, že toľko riešení máte ako všetci ostatní tu spravili zle. Veď on tú príležitosť mal. On tú príležitosť zmeny mohol priniesť a nič politicky mu v tom nebránilo, žeby predostrel reformu alwbo predostrel zmenu v rámci organizácie samosprávy a jedna vec nás zamrzela všetkých, starostov a primátorov. My sme vtedy žiadali Ódorovú vládu o dofinancovanie zvýšených výdavkov na energie. To bolo zhruba 70 miliónov. Odmietol to vyplatiť. Odmietol to vyplatiť. Až nastúpila vláda Roberta Fica, na ktorú to teraz takto kydáte, prvé čo spravil, vyplatil tých 70 miliónov obciam a mestám, aby prežili ten rok, ktorý tam bol. Tak sa pýtam, nehľadajme v tom len politiku a neútočme len politicky lebo my sme tu a my to ideme zachrániť a vy ste predtým, vy neviete čo, my vieme čo je potrebné spraviť. Áno, je potrebné meniť systém organizácie samosprávy. Momentálne je to v rukách ZMOS-u. ZMOS túto rukavicu dostal. My v rámci Únie miest to máme jasno. ZMOS má prísť s návrhom koncepcie. Hádam nechcete to meniť od zeleného stola opäť z Bratislavy. ZMOS ak nepríde s riešením tak samozrejme v tom prípade predpokladám, som si istý, že vláda bude konať, ale vždy je to lepšie a znesiteľnejšie ak ten návrh príde zdola nahor ako zhora nadol. V tomto prípade netreba hneď hádzať flintu do žita a hovoriť, vy neviete, my vieme. Len nemôžte to urobiť bez aktérov a tí aktéri sú najpodstatnejší. To sú tí starostovia, primátori a tí zástupcovia samosprávy. Ak by bola tá možnosť a mali by sme ten prútik a možnosť to zmeniť, ja poviem, tá koncepcia, ktorú my by sme predostreli tak by bolela všetkých, ale možno tie plody by boli nie za rok-dva, tak ako potom by sa povedalo a čo ste spravili lebo po roku krásna téma politická, by sa z toho vytĺkal kapitál. Ono by plody prišli až po 10-20 rokoch a tie plody, ktoré ešte centristická vláda v Poľsku v 89., 90. myslím vtedy mali reformu, spravila, kde každý jeden okres má len dve samosprávy. Má okresné mesto a doslova to volajú, že majú špeciálny názov, že akože ten okres. A obidve sídlia v tom okresnom meste a dnes si pozrite na Poľsko pretože nemíňali, nerozdrobili si tie zdroje, ktoré mali, ale dokázali koncentrovať a investovať cieľavedomo. Lenže tá reforma, ktorú oni majú už dnes možno má 30 rokov. Takže nezvaľovať to lebo vy ste, lebo aj vy ste. Aj pán Ódor tam bol a teraz. A všetci jeden na druhého, všetci tam boli, aj SaS-ka tam bola, aj pán Dostál bol vo vláde určitý čas atď. Ale krásne sa hľadá rok po roku na druhého. Treba si priznať. Konkrétne na stôl nepoložili nikto z vás riešenie a nikto sa do toho nepustil. To, že v takom stave sme teraz, súhlasím s kolegom, trebárs z KDH. Tak si sadnime, veď dobre. Veď si sadnime a treba rozprávať nie len na úrovni parlamentu, treba si vypočuť aktérov zdola, treba si zo ZMOS-u, treba z Únie miest. Otvorí sa široký stôl. Poďme hľadať dlhodobé riešenie lebo tu krátkodobé riešenie neexistuje. A každý jeden na tom zlyhá, to je jedno či v PS-ku, či v SaS-ke, či kdekoľvek inde. To znamená, tam iné ani riešenie si neviem predstaviť. Ďakujem.

Ďakujem, len, aby som upresnil, chcem reagovať na kolegu, ktorý vystúpil v rámci klubu. V prvom rade predkladateľ som ja, nie je to vládny návrh. To znamená, je to návrh, keď to môžte tak poňať v konzultácii v rámci únii miest a ja som vám jasne zdôraznil, že teraz sa tvoria rozpočty a nie je dobré v rámci roka, niekedy v apríli, v máji žiadať o, o možnosť čerpať tieto zdroje na bežné výdavky, ale je vždy v predstihu lepšie vedieť už pri príprave rozpočtu, že ten kto takýmito prostriedkami disponuje, aby ich mohol použiť. To znamená v dobre viere, nie z nejakej politickej nadsázky alebo vytĺkania si politického kapitálu z toho, takže len na poupravenie, nie je to vládny návrh zákona. Je to návrh zákona Jána Ferenčáka, ktorý tu máte, takže len na poupravenie, aby sme to mali exaktne uvedené a druhú vec chcem možno kolegu poupraviť, je to presne ako v zdravotníctve. Vy si myslíte, že problém v samospráve vznikol v posledný rok. Problém v samospráve sa nabaľuje dlhé obdobie. Ako som spomínal posledná vláda, ktorá tu bola, absolútne nerozumela, čo sú mestá a obce a môžem vám len garantovať daňový bonus koľko ? Mínus 500 miliónov? Energetická kríza, mínus 200 miliónov? Covid, mínus 150 miliónov?
Keď si to zrátate, my sme za posledných tri a pol roka, samosprávy, prišli skoro o jednu miliardu. Tieto zdroje nám chýbajú a to viete vy, keď ste bol starosta, to vie každý jeden starosta, primátor, ktorý v zastupiteľstve, kto sedí. Vy nie ste schopný za jeden rok tieto zdroje nahradiť, nie ste schopný. To je v podstate miliarda, to sa nedá. Viete spraviť dve veci a teraz, keď sa môžme vrátiť k tomu, áno, koncepčné riešenie. Vy musíte na stôl položiť koncepčné riešenie, ktoré má ale tvrdý dopad na samosprávu, ako takú, na, by som povedal štrukturálne rozdelenie samosprávy. Táto diskusia je otvorená a je na ZMOS-e v súčasnosti, Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má prísť s návrhom, ako to riešiť. Môžem vám garantovať za Úniu miest Slovenska, my navrhujeme jednoznačne zlúčenie samospráv. Z našich štatistík vychádza, že na Slovensku je postačujúcich 350 samospráv. Stačí, stačí, nepotrebujete tri tisíc. V Slovinsku je 200 občín, sú to mikroregióny. Nemajú ani vyššie územné celky, nemajú iné. Majú len mikroregióny, občiny, stačí. Kde sú dnes Slovinci, kde sme my?
Poliaci? Poliaci majú toľko samospráv ako Slovensko, len Poľsko má 45 miliónov ľudí, máme päť. To znamená tá neochota niekedy zdola, aby sa to nezvolalo, lenže vlády, ktoré tu boli, sú tie vinné. Nevidím ani jednu vládu. Táto komunikácia, my nie sme schopní sa stretnúť a dohodnúť, no tak poďme sa dohodnúť medzi sebou a spojme sa. Toto je ten problém a tento problém raz príde a príde v tom, že nie na všetko sú peniaze. My nevieme všetko zaplatiť, nevieme v každej obci mať všetko. To sa nedá. Vieme fungovať ako mikroregióny, kde jeden druhému zdieľame, zdieľame medzi sebou veci, hej, len k tomu sme ešte nedospeli. To vám hovorím, žiaľ, starostovia nepustia, to je moje, nechceme sa ani zlučovať, nechceme nič robiť, my sme tu doma. My chceme mať všetko, všetko. Takto to fungovať nebude, ale na to musíme asi najprv prísť, samosprávy. Nehovorím ako poslanec, ale ako primátor, pretože príde k tomu, že zistíme, že na to nie sú peniaze, aby sme tak dobre žili, čiže len na dôvažok prečo k tomu dochádza, pretože toto, čo som predložil, je len v dobrej viere, pretože ja sa pozerám na starostov a primátorov bez politického nejakého zafarbenia alebo trička, pretože všetci máme tie isté problémy. Môžte byť akej chcete strany, máte tie isté problémy, čo mám ja. Môžte sa tváriť ako chcete, to neplatí a preto aj tie riešenia, ktoré ja sa snažím predkladať sú pre všetkých. Rátajte to ako pre mesto Kežmarok, tak aj pre akúkoľvek obec a mesto na Slovensku a to, čo som aj predtým dával zákony, všetkým to pomôže, bez rozdielu. Bez rozdielu kohokoľvek, tak aj tento zákon, tento návrh zákona pomôže tým preklenúť to obdobie budúceho roka, ktorí sú schopní a majú možnosť ešte tvoriť rezervné fondy. To som poznamenal a to, že riešenia musia prísť a budú na stole, jednoducho, to očakávam aj ja, pretože a to, to je tá diskusia prebieha vo vnútri vládnej koalície. Zas si nemyslite, že teraz je to hodené, pretože my ako strana HLAS sme zástancovia samospráv, aj to dofinancovanie v rámci konsolidácie, ale aj budúci, pri návrhu rozpočtu musia byť pretavené zdroje na to, aby samospráva prežila. Nielen prežila, ale dokázala sa aj rozvíjať a vám garantujem, že ja som jeden z tých, ktorý takúto podmienku si dal. Aj ju budem mať, aj jednoducho budem na tom trvať, že nemôžme pripustiť, aby nám mestá a obce vykrvácali, ale hádzať túto vinu, že vy teraz vládnete a vy ste to zavinili, tak to považujem za veľmi, také lacné, pretože to nie je dôsledok tohto roka. Je to dôsledok x rokov a x problémov, ktoré tu boli, tak nevytĺkajte z toho taký politický kapitál, ktorý pri tomto návrhu zákona dá sa použiť. Dá sa, pretože je to taký návrh, ale nie je to návrh zákona, ktorý vláda predkladá, aby ešte to, čo majú samosprávy použili na bežné výdavky. Ak sa to nestane, nič sa nestane. Jednoducho tie zdroje tam zostanú, niektorí to použijú, niektorí si to nechajú v rezerve. Môže prísť, že počas roka príde takýto návrh, pretože my o to sami požiadame ako mestá, lebo obce nemajú už rezervné fondy ja rátam.
Skôr mestá majú a možno čo som vám zabudol dodať, aby som len prečítal v roku 2024 a preto aj bol prijímaný ten zákon, veď to je daňový bonus mínus 500 miliónov, ja neviem jak to chcete nahradiť za rok. To sa nedá, veď to sa nedá, hej. Dubnica nad Váhom 335-tisíc eur použila presne z rezervného fondu na bežné výdavky. Lučenec, pol milióna. Poprad 465-tisíc a dva milióny na to následne, čiže skoro dva a pol milióna použili takto tieto zdroje. Vráble 70-tisíc, okrem toho Trnava, Žilina, Stupava, Dolný Kubín, Bratislava, jednoducho tie mestá dokážu s tým vykryť potreby, ktoré potrebujú alebo zabezpečiť službu, ktorú by ináč neposkytli. Teraz si treba dať na misku váh, lebo zodpovednosť je na tom primátorovi a starostovi a na zastupiteľstve, ktoré o tom rozhodne. Tak treba im dôverovať a jednoducho tie možnosti im dať. To je celé.
Ja som na to aj predkladám takýto zákon, aby sme tie možnosti tej samospráve to dali a umožnime im, poviem, využiť všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii, kým nepríde k tej systémovej zmene a s tým súhlasím. Súhlasím aj s kolegom Františkom Majerským, bez systémovej zmeny samospráva bude krvácať naďalej. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025.
Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy.
Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie a to som desať rokov aj primátor, a posledný tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy.
Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli.
Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd.
Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenických bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky.
Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici.
Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb.
Tak isto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy. Týka sa to miest a obcí zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy.
Tak isto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého alebo aj kondíciu miest a obcí.
Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu.
Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovanie ako takého.
No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené.
Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je.
Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí.
Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti.
No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond.? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť.
Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť.
Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu n,a roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025.
Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými, s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by mala už len zlepšovať.
Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Tak ako som tento zákon predstavil v prvom čítaní, tak by som vám dovolil predstaviť aj v druhom čítaní aj so zmenami, ktoré ako tvorca a predkladateľ som akceptoval.
V prvom rade treba povedať, že samotný návrh zákona, ak by som sa na to pozrel možno s odstupom času, tak by som ho rozvrhol asi do troch samostatných zákonov, ale ambíciou, ambíciou mojou aj tých, ktorí sa pripomienkami na tom podieľali, bolo to zhrnúť do jedného návrhu, aby sa vyriešili, vyriešili problémy, ktoré vznikli s aplikovaním zákona z novembra 2023.
Ako som spomínal, aplikačná prax nám preukázala, že v niektorých oblastiach schváleného zákona, ktorý je momentálne platný, sú ustanovenia, ktoré nám bránia v plnom výkone alebo neumožňujú nám využiť samotný zákon, ktorý bol predložený. Týka sa to hlavne predaja, prenájmu majetku, kde v tej prvej časti sa doplnila možnosť, možnosť nielen elektronického podania, ale doplnenie aj o písomnú možnosť podania. Tam musím povedať, že sme akceptovali pripomienku legislatívy, aby uchádzač nerozhodoval o spôsobe, ale o podobe, podobe podania. To znamená, je to korektné a formulačne sa to spresňuje. Samotný pozmeňujúci návrh bol predložený na rokovaní finančného výboru a bol takisto schválený.
V ďalšej časti, kde sa odstraňuje duplicita v prípade zmlúv pri poskytnutí dotačných prostriedkov, či sú to aj európske štrukturálne fondy alebo dotačné schémy Slovenskej republiky, a samotná zmluva poukazuje na prenájom tohto majetku pre určité skupiny, napr. opravíte športovú halu a je uvedené, že pre športovcov, ktorí budú využívať túto halu, má to nájomné byť znížené. Podľa súčasného návrhu zákona musíte buď ísť systémom verejného obstarávania, alebo potom prípad osobitého zreteľa, čo v podstate duplicitne, duplicitne rieši danú problematiku.
Takisto po pripomienkach na ústavnoprávnom výbore, ktoré boli prednesené, tak sme akceptovali doplnenie, že v článku č. 1 bode 3 § 9a ods. 2 písm. f) znie: „f) majetku obce obstaraného z verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ak ich poskytnutie bolo podmienené povinnosťou obce zabezpečiť využitie tohto majetku v súlade s podmienkami, za ktorých sa verejné prostriedky poskytli," a potom v popise je, že: „zároveň platí, že poskytnutie majetku obce do užívania bez vykonania súťažného postupu je možné len počas obdobia, kedy bude obec plniť a dodržiavať podmienky, za ktorých dodržanie boli finančné prostriedky poskytnuté, napr. obdobie udržateľnosti projektu. Po uplynutí tejto doby táto možnosť zanikne a majetok musí byť prenechávaný do užívania prostredníctvom niektorého zo súťažných postupov uvedených v § 9a ods. 1 zákona. Z dôvodu, že navrhované ustanovenie je súčasne výnimkou z povinnosti obce prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na to mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, je predmetné ustanovenie nutné vykladať aj vo vzťahu k tejto povinnosti obce rovnakým spôsobom."
Musím povedať, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru boli pripomienky či už pána Dostála alebo pani Plavákovej, a to je presne ustanovenie, ktoré sme sa snažili tam doplniť, aby tieto podmienky boli splnené. Nenašli sme lepšie paragrafové znenie, ale vyšli sme v tej ústretovosti, musíte hodnotiť pozitívne, že tá snaha tam bola to jednoducho spraviť a akceptovať aj tieto pripomienky, ktoré tam odzneli.
A ešte doplnením na záver, čo sa predložilo v pozmeňujúcom návrhu, je akceptácia prechodného obdobia. To znamená predaj majetku obce podľa § 9a ods. 1 písm. a) a c) alebo prenechávanie majetku obce do užívania podľa § 9a ods. 1, je nedokončené, do 31. decembra 2024 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. To sme tiež akceptovali pripomienku, ktorá bola vznesená legislatívne, je to v poriadku, aby bolo jasne explicitne určené, odkedy ten zákon platí a do akého obdobia musia platiť pravidlá, ktoré sú zákonom dané.
V tej tretej oblasti, ako som spomínal, je to prenechávanie, prenechávanie možnosti prenájmu, prenájmu na verejnoprospešné účely hnuteľného majetku do 3,5-tisíc alebo nehnuteľného majetku do 10 dní, ale musí tam byť splnená podmienka verejnoprospešného účelu.
Týka sa to všetkých, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a nie je, ja poviem, výhodou týchto zákonov pre samosprávu je, že sa týkajú všetkých bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo bez určenia akejkoľvek veľkosti obce. To znamená, je to, či obec má 50 obyvateľov, alebo má 500-tisíc, tak máme tie isté problémy, pretože všetci podľa súčasnej legislatívy máme rovnaké kompetencie a samotný návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, môžem vám garantovať, že 90 % problémov majú tie najmenšie obce s dodržiavaním, respektíve aby splnili tieto podmienky.
Chcem ešte možno prečítať stanovisko Generálnej prokuratúry, a to ma veľmi potešilo a je možno aj takým výsledkom, prečo tento zákon je predložený. Samotná Generálna prokuratúra v medzirezortnom pripomienkovom konaní hovorí: „Súhlasíme s cieľom sledovaným navrhovanou legislatívnou zmenou, t. j. s úpravou niektorých problematických postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktorý z vecného a právneho hľadiska považujeme za legitímny a racionálny. Čo sa týka spôsobu dosiahnutia cieľa sledovaného navrhovanou zmenou vrátane legislatívneho riešenia, v celom rozsahu sa stotožňujeme so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona," a ministerstvo financií takisto súhlasilo v plnom rozsahu. Samozrejme, snažili sme sa aj ako predkladateľ vypočuť pripomienky a takto ich aj legislatívne a v rámci pozmeňujúceho návrhu doplniť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda Výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov, ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národno-štátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus. Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú. Keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia našim životným priestorom, medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom. Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny medziparlamentnej únie o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.