Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025.
Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy.
Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie a to som desať rokov aj primátor, a posledný tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy.
Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli.
Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd.
Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenických bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky.
Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici.
Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb.
Tak isto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy. Týka sa to miest a obcí zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy.
Tak isto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého alebo aj kondíciu miest a obcí.
Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu.
Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovanie ako takého.
No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené.
Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je.
Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí.
Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti.
No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond.? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť.
Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť.
Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu n,a roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025.
Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými, s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by mala už len zlepšovať.
Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne.