Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, táto rozprava sa bude niesť v takom duchu, aby sme veci nazývali pravými menami, ako naozaj sú. Napríklad niektorí ľudia nazývajú tento zákon, že toto je zákon o adresnej energopomoci, tak ja by som to hneď v prvom rade korigoval. Toto nie je zákon o adresnej energopomoci. Toto je zákon, vďaka ktorému ministerstvo...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, táto rozprava sa bude niesť v takom duchu, aby sme veci nazývali pravými menami, ako naozaj sú. Napríklad niektorí ľudia nazývajú tento zákon, že toto je zákon o adresnej energopomoci, tak ja by som to hneď v prvom rade korigoval. Toto nie je zákon o adresnej energopomoci. Toto je zákon, vďaka ktorému ministerstvo hospodárstva bude mať prístup ku všetkým údajom o príjmoch, majetku, prípadne o tom, s kým žijete v jednej domácnosti, o všetkých ľuďoch na Slovensku. O tomto je tento zákon. A to je problém. A problém je najmä to slovo všetkých – všetkých príjmoch, všetkých dávkach, všetkých majetkových pomeroch a o všetkých domácnostiach. Ja to považujem za problém. Vysvetlím prečo.
A teda dovolím si na úvod aj taký vtip, keď už sa teda bavíme o zákone, ktorý predstiera, mne sa veľmi páčil vtip, ktorý povedal pán majster Lasica svojho času, že, dúfam, že sa nikoho nedotknem, ale hovoril, že teda niektorí muži si farbia vlasy, aby vyzerali mladšie, ale v skutočnosti potom vyzerajú iba zafarbenejší. A tento zákon je také niečo podobné. Že tvári sa, že to je vlastne zákon, ktorý je nevyhnutný, aby sme mohli poskytovať energopomoc, ale nie je to tak. Naozaj, prestaňme predstierať, že toto naozaj potrebujeme, aby sme vedeli poskytovať adresnú energopomoc. Nie je to tak. A to predstieranie je na viacerých úrovniach.
Prvá úroveň je, že predstierame, že potrebujeme všetky tieto údaje o všetkých ľuďoch na Slovensku. Lebo naozaj tak je ten zákon napísaný. Ten zákon hovorí, že ministerstvo hospodárstva získa údaje z katastra o všetkých vlastníkoch, o všetkých nehnuteľnostiach, žiadne obmedzenie. Ten zákon je napísaný tak, že získa údaje z finančnej správy o príjmoch všetkých ľudí na Slovensku. Ten zákon je napísaný tak, že získa ministerstvo hospodárstva informáciu o všetkých vyplácaných dávkach zo Sociálnej poisťovne pre všetkých ľudí na Slovensku, a ten zákon je napísaný tak, že ministerstvo hospodárstva získa informácie o všetkých adresách na Slovensku, aby si vedelo nejak vyskladať, čo sú tie domácnosti, ktoré na tých adresách žijú. Opäť, o všetkých ľuďoch na Slovensku.
Máme tu zákon o ochrane osobných údajov, teda transpozíciu nariadenia GDPR o ochrane osobných údajov, a GDPR má také dva základné princípy. Podľa mňa je tento zákon v rozpore s týmito princípmi. Prvý princíp je nevyhnutnosť rozsahu a druhý princíp je nevyhnutnosť času. Čiže môžte spracovávať osobné údaje, ale iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Tento zákon podľa mňa nejde spracovávať údaje v nevyhnutnom rozsahu, pretože tak ako je napísaný, bude spracovávať údaje o 5 mil. ľudí na Slovensku, ale v skutočnosti adresnú energopomoc nebudeme určite poskytovať 5 mil. ľudí na Slovensku, tak je to dnes a nie je to adresné. Budeme poskytovať približne možno pol milióna ľudí, podľa nášho návrhu zákona, ktorý naozaj riešil adresnú energopomoc, o ktorom sme teraz hlasovali a, žiaľ, neprešiel, pretože koalícia ho nepodporila, o príspevku na bývanie, ten rozsah odhadujeme niekde okolo 500-tisíc, 500-tisíc ľudí, ktorých by sa takéto adresné poskytovanie pomoci dotklo. Čiže budeme zbierať údaje o 5 mil. ľudí nato, aby sme pomohli 500-tisíc ľuďom. Mne to nepríde ako nevyhnutný rozsah, mne to príde premrštené.
Tá druhá vec, nevyhnutnosť času. Tento zákon je napísaný tak, že ministerstvo hovorí, že tieto údaje bude môcť uchovávať maximálne rok od ich vyžiadania. Čiže keď si vyžiada údaje o vás, hocikom v tejto sále, mimo tejto sály, hocikom na Slovensku, ja neviem, v máji 2025, tak v máji 2026 tieto údaje bude musieť vymazať. To je v poriadku. Hej, bude ich mať rok. Ale ak bude ministerstvo opakovane žiadať tieto údaje každý jeden mesiac, tak ich vlastne bude mať nepretržite. Hej, čiže keď ich požiada v máji ´25, tak v máji ´26 ich vymaže, keď ich požiada ale v júni ´25, tak tie vymaže až v júni ´26. Inými slovami, jednoducho ministerstvo hospodárstva bude mať teoreticky, nieže teoreticky, prakticky, tak to je napísané, podľa tohto zákona vlastne konštantný prehľad o príjmových a majetkových pomeroch všetkých ľudí na Slovensku. Bude maximálne rok starý, ale bude to tam konštantne, hej? To podľa mňa tiež nie je nevyhnutnosť časová, na nevyhnutný čas. Čiže nie je to na nevyhnutný rozsah a nie je to na nevyhnutný čas. A v tomto ja vidím problém.
To druhé predstieranie, to už som hovoril na úvod, že toto naozaj nie je zákon o adresnej energopomoci. Tu v tomto zákone sa nič nehovorí o tom, komu sa bude poskytovať, za akých podmienok sa bude poskytovať, v akej výške sa bude poskytovať, nemáme tam ani náznak nejakej budúcej metodiky, že ako by to vôbec mohlo fungovať, aby bolo nejakým spôsobom nejak obhájené, prečo potrebujeme práve tieto údaje a práve v tomto rozsahu, aspoň nejaký náznak tej metodiky keby tam bol, tak sa vieme o tom rozprávať, ale nič také tam nie je. Čiže v tomto zákone vôbec nie je naznačené, ako, komu a v akom rozsahu budeme poskytovať adresnú energopomoc. Čiže to je druhé predstieranie.
No a tretie predstavenie, to je taká moja obľúbená kategória, je, že predstierame, že to budeme robiť v nejakom sofistikovanom IT systéme. To tam je napísané. No. A zákony majú takú vec, ktorá sa volá, ku každému zákonu sa robí tzv. doložka vplyvov, kde musíte vlastne vyznačiť, že aký vplyv to má na rozpočet, na informatizáciu, na sociálne, sociálne pomery, na rodinu, manželstvo a ďalšie si už ani nepamätám, je to asi sedem, sedem-osem kategórií, a tento zákon, čuduj sa svete, nemá vplyv na nič. To je zákon, ktorý nemá žiadne vplyvy. Ak aj na niečo má vplyv, tak určite nie v tých kľúčových kategóriách. Čiže tento zákon hovorí, že budeme tieto údaje spracuvávať v nejakom IT systéme na ministerstve hospodárstva, ktorý teda tipoval by som, že niečo stojí. Dokonca ten zákon hovorí, že údaje bude integrované automaticky, že sa automaticky budú sťahovať tieto údaje z tých iných úradov. No tak automaticky, to znamená, že to niečo stojí. Tak som sa pozrel, že koľko je teda odhadovaný dopad na štátny rozpočet. Nula, žiaden. Žiaden. Tento systém dnes takmer určite neexistuje. Ak existuje, prosím, povedzte mi, pani ministerka, ale teda ja o tom neviem, že by existoval systém na analýzu dát na potreby energopomoci. A my hovoríme, že vlastne budeme to spracovávať v nejakom imaginárnom systéme, ktorý bude zadarmo. Lebo tam nie sú narozpočtované žiadne vplyvy. Čiže predstierame nejaký IT systém. Keď to bude bez vplyvov, bez nákladov, tak ja neviem, na disketách? Aj tie diskety niečo stoja. Alebo ako vlastne tie dáta budeme zberať? Ako je, ako je nejakým spôsobom kryté to, že chcete automaticky zbierať tie údaje, ako tvrdíte, ako tvrdíte v tej doložke, keď žiadne rozpočtové prostriedky tam nie sú?
A čerešničkou na torte je, že teda zákon, vďaka ktorému bude ministerstvo hospodárstva miestom, na ktorom bude najväčšia základňa údajov o majetku a príjmoch a rodinných pomeroch ľudí na Slovensku, nemá žiadne vplyvy na informatizáciu. To ma pobavilo, hej (povedané s pobavením). Tuná ideme tvoriť naozaj že brutálnu databázu, ktorá ale, čuduj sa svete, nemá žiaden vplyv na informatizáciu spoločnosti. Že to by som naozaj vytkol tomu zákonu, že už keď tu také niečo máme, tak, prosím, aspoň tá doložka mohla nejakým spôsobom vyzerať. Že aspoň sme mohli priznať, že ideme budovať nejaký nový systém, ak to nechcete robiť v Exceli, dúfam, že nie, že nás to niečo bude stáť, ak to má fungovať automatizovane, ako tvrdíte, a že to má nejaký vplyv na informáciu. Dobre.
Ale aby som nebol iba negatívny, keď som nad tým rozmýšľal, tak, samozrejme, kládol som si aj otázku, že ako by sme to robili my, pretože aj my sme chceli adresnú energopomoc a myslím si, že na to nástroje máme a niektoré veci by sme určite robili citlivejšie. A ja to poviem v takých troch úrovniach, že čo by som ja navrhoval zmeniť na tomto zákone, keď sa dostaneme do druhého čítania, tak k tomu aj vystúpim a v tomto duchu podáme aj pozmeňujúce návrhy.
Tá prvá vec je, že poďme si najprv ujasniť odpoveď na základnú otázku, či tieto dáta potrebujeme na to, aby sme ich analyzovali a aby sme vedeli nastaviť ten systém adresnej energopomoci, alebo už vieme, ako ten systém bude fungovať, a tieto dáta potrebujeme na to, aby sme vedeli tú adresnú pomoc poskytovať. To je základná otázka. Je to analytické cvičenie, alebo je to naozaj zákon o tom poskytovaní adresnej energopomoci? Neviem na to odpoveď, z toho, čo ste hovorili, pani ministerka, aj v rámci rozpravy o SLK, mi to skôr vyznelo, že toto je analytické cvičenie. Že vlastne potrebujete tie údaje na to, aby ste vedeli zhodnotiť ich kvalitu, či sú čisté, či spolu sedia, nejak hrajú, a aby ste vedeli nejak parametricky nastaviť, že ako tá energopomoc bude fungovať, hej? Čiže pozriem sa na údaje, zistím, koľko ľudí mám ohrozených energetickou chudobou a podľa toho nastavím parametre tej energopomoci. Tak som to pochopil. Čiže chvíľku teda sa tvárme, že toto je analytické cvičenie. Ak to je analytické cvičenie, tak naozaj si myslím, že je veľký problém, že chcete získavať všetky tieto údaje neanonymizovane. Čiže naozaj hociktorého Ferka, Jožka Mrkvičku si po prijatí tohto zákona niekto na ministerstve hospodárstva vylustruje, tak bude mať prístup ku údajom o celom jeho majetku, o jeho príjmoch, o tom, s kým žije v spoločnej domácnosti, kde žije, ako žije. Toto je podľa mňa problém.
Takže prvá zmena, ktorú by sme robili, ak sa jedná o analytické cvičenie, tak potom treba spraviť dve veci. Za prvé, tie údaje by mali byť tzv. pseudonymizované, to je terminus technicus zo zákona o ochrane osobných údajov, čiže pseudonymizovať, aby nebolo možné stotožniť konkrétneho človeka v rámci tých údajov. A potom sa nad tým môžu analytici vyblázniť, vybúriť, naozaj môžu robiť to, v čom sú dobrí, môžu, môžu analyzovať tie údaje, ale nebudú vedieť, o ktorého konkrétneho človeka sa jedná. Čiže to je prvá vec.
A druhá, ak to je analytické cvičenie, tak potom by som čakal, že ten zákon bude naozaj len na nevyhnutný čas. Povedzte, koľko potrebujete, tri mesiace, šesť mesiacov, deväť mesiacov, ale mal by byť nejakým spôsobom ohraničený, že áno, dostanete prístup ku všetkému pseudonymizovane, ale len na ten nevyhnutný čas, aby ste tú analytiku vedeli spraviť, a potom čakám, že prídete s tým detailným návrhom zákona, ako to naozaj bude fungovať.
Čiže to je prvý okruh, hej. Že ak sa bavíme o analytickom cvičení, tak by sme tie údaje zbierali tak, aby nebolo možné stotožniť konkrétneho človeka, a to sa asi zhodneme, že sú na to techniky, analytické určite. Že nepotrebujeme vedieť konkrétne rodné číslo, aby som vedel si vyskladať nejaký analytický report, hej? Sú na to dokonca systémy v štáte, na takúto analýzu pseudonymizovaných údajov. Takže ak je to tak, tak by som naozaj čakal, že nebudete robiť takúto veľkú lustráciu na všetkých dátach o všetkých obyvateľoch. Dobre.
Ak to teda nie je takto, ak teda nebavíme sa o analytickom cvičení, ale naozaj hovoríte o tom, že potrebujete všetky tieto údaje na účel poskytovania tej energopomoci, tak potom tam by som rozmýšľal nad dvoma konceptami. Ten prvý koncept sa volá opt-in, čiže dať možnosť ľuďom povedať, že chcú byť súčasťou tohto benefitu od štátu, že chcú adresnú energopomoc. Ja rozumiem, že cieľová skupina, o ktorej sa tu rozprávame, tak pre nich by to znamenalo možno jeden byrokratický úkon navyše, takže nie som fanúšikom opt-in. Inými slovami, nie som fanúšikom toho, aby ľudia dávali žiadosť, že chcú energopomoc. Vieme to spraviť aj lepšie, prídem k tomu. Ale dobre, je to, je to jedna cesta, ktorou sa môžme vybrať, hej? Nebudeme tu lustrovať celú populáciu na Slovensku, ale povieme, že kto chce energopomoc, dajte vedieť, nemusíte nič predkladať, nemusíte predkladať žiadne údaje, žiadne výpisy, žiadne doklady, len dajte vedieť a my vás zaradíme do zberu údajov, my už si tie informácie o vás zistíme. Ale dali ste nám vedieť, že chcete byť súčasťou, a preto o vás budeme všetky tieto informácie zisťovať, hej? Občan vyjadrí súhlas, že je s tým v pohode, že s tým súhlasí, že štát si naozaj pozbiera všetky údaje o jeho príjmoch, majetku, rodine, bydlisku a tak ďalej. Čiže to je prvá, prvá cesta.
A teda chápem nástrahy tej cieľovej skupiny, ale veď máme tu už nejaké príklady, že to vie zafungovať, napríklad v minulom programovom období bol taký projekt z eurofondov, volal sa Digitálny žiak, bolo to o tom, že štát poskytoval dotáciu formou voucherov na nákup, nákup technických zariadení pre žiakov z najohrozenejších skupín, ohrozených, ohrozených hmotnou núdzou alebo, alebo tým, že tá rodina jednoducho bola v zlej finančnej situácii, a takejto skupine sa naozaj podarilo získať viac ako 180-tisíc registrácií do tohto systému. Čiže nemusíme sa podľa mňa tváriť, že tí ľudia sa nevedia zaregistrovať na adresnú energopomoc, ak sú ohrození chudobou. Je to realizovateľné, máme tu príklad. Čiže aj tá možnosť opt-in by fungovala.
Ale dobre, povedzme si, že nechceme pridávať žiadnu, žiadnu žiadosť na stranu občana, že to chceme spraviť čo najviac proaktívne, dobre, tak potom to poďme spraviť proaktívne. A tu sa dostávam k tej poslednej veci, že ako by sme to robili inak. Ak nie opt-in, tak potom je druhá možnosť, tzv. opt-out. To znamená, že ak tu poskytuje štát nejaký benefit ľuďom, nejakú nárokovateľnú službu a tá služba znamená, že štát bude pomerne detailne lustrovať jeho majetkové a príjmové pomery, tak dám ľuďom možnosť takúto službu odmietnuť, lebo ja sa nepovažujem za človeka, ktorý by potreboval energopomoc, v tejto sále nikto nie je taký, dúfam, alebo teda neviem, či dúfam, ale myslím si, že tu nikto nie je taký, ktorý by potreboval energopomoc, tak... a je kopec ľudí na Slovensku, ktorí nepotrebujú energopomoc. Tak minimum, čo by sme spravili, je, že by sme dali možnosť ľuďom povedať, že ja tento benefit od štátu nechcem, nepotrebujem, nemám oň záujem a, prosím, nehrabte sa v mojich dátach. Je v poriadku, že finančná správa vie o mojich príjmoch, je v poriadku, že Sociálna poisťovňa vie o mojich dávkach, je v poriadku, že kataster vie o mojich nehnuteľnostiach, ale naozaj nechcem tento benefit, nechcem túto službu, nie je pre mňa, nepotrebujem ju, sú iní ľudia, ktorí ju potrebujú viac, neprosím si a prosím, vyjmite ma nabok, nehrabte sa v mojich dátach, nechcem to. A toto by podľa mňa v tom zákone malo byť, aby sme sa mohli potom rozprávať o tom, že naozaj ideme analyzovať údaje v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas na nejaký nevyhnutný účel.
Čiže toto je, toto je tá hlavná výhrada, ktorú k tomuto zákonu, zákonu máme, a teda ja som to hovoril aj vo faktickej poznámke, že ja budem ten posledný, ktorý bude hovoriť, že štát si nemá medzi sebou vymieňať údaje. Štát si má medzi sebou vymieňať údaje, samozrejme, má, ale vtedy, keď tí ľudia o tom vedia, že štát si vymieňa tieto údaje, ak je to dobrovoľná služba, tak majú možnosť ju odmietnuť, alebo keď je to služba, o ktorú sám ako občan požiadam, tak vtedy chcem, aby si štát vymenil medzi sebou údaje. Napríklad keď predkladám, predkladám daňové priznanie, tak vtedy chcem, aby ma neotravoval štát tým, že vypĺňam kolónky, ktoré už iná inštitúcia v štáte dávno vie. Hej? Ale pokiaľ je to nejaká dobrovoľná služba, ktorú mi v zásade chce štát nanútiť, tak ja by som naozaj chcel mať možnosť takúto službu odmietnuť a nebyť súčasťou tohto lustrovania, pomerne široko nadefinovanom, hej?
Čiže ja nehovorím, že štát si nemá vymieňať údaje. Ja hovorím, že si má vymieňať údaje citlivo, vtedy, keď aj ten občan to chce, keď to je v prospech toho občana a keď to je naozaj v nevyhnutnom rozsahu na splnenie nejakej, nejakého, nejakého účelu, nejakého, nejakého cieľa. Takže to sú hlavné výhrady. Myslím, že sa to robí naozaj, povedal by som, že veľkou lopatou, hej? Na veľký problém veľká záplata.
Ja si tak predstavujem, že ako asi mohla tak vyzerať tá debata, že ideme robiť tú adresnú energopomoc, no ale potrebujeme údaje. – Aké? – Všetky. – Dobre, tak si ich vypýtajme. – Vypýtali sme si ich. No, hovoria nám, že nám ich nedajú. – Uhm, dobre, a prečo nám ich nedajú? – Lebo to nemáme v zákone. – Takže potrebujeme zákon? – Áno. – No dobre, tak napíšme zákon. – A čo tam dáme? – No všetko.
A nechcem to akože dehonestovať, ale, žiaľ, ten zákon je napísaný príliš, príliš, príliš široko. A poviem vám ešte jeden konkrétny príklad. My sme svojho času napríklad spravili proaktívnu službu pri narodení dieťaťa. Keď sa narodí dieťa, tak dovtedy to fungovalo tak, že príspevok pri narodení dieťaťa ste dostávali na základe žiadosti a museli ste k tomu priložiť lajstro dokumentov. My sme spravili proaktívnu službu, to znamená, že namiesto toho lajstra dokumentov si štát tieto údaje vymenil na pozadí a ten príspevok vypláca automaticky. Ale ten veľký dôležitý rozdiel je, že tam je nejaký štartovací bod, narodenie dieťaťa, nejaká zmena v matrike, že niečo nastalo a na základe toho sa tie procesy, tie kolieska, tie kolieska rozbehnú. Tu nie je žiaden, nie je žiaden bod, ktorý by začal tieto procesy, nie je nič, čo sa v mojom živote udialo, na základe čoho by som mal súhlasiť s tým, že štát si bude všetky tieto údaje, údaje o mne zisťovať, a ja z toho nebudem mať naozaj žiaden benefit. Nielen ja osobne, ale trúfam si povedať, že štyri celá, 5 miliónov ľudí z toho nebude mať benefit, hej, že naozajstný benefit pôjde niekde na úrovni možno pol milióna ľudí, ktorým to pomôže, ale tých 5 miliónov bude musieť strpieť, že s ich údajmi sa bude nejak narábať niekde, na ministerstve hospodárstva.
Takže to sú hlavné, hlavné obsahové výhrady a možno sa dajú aj konštruktívne naformulovať, budem veľmi rád na diskusiu o týchto bodoch.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
