Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak sa tu stretávame po, čo to bolo? Päť-šesť týždňov od prvého čítania k tomuto úžasnému nápadu porovnávača, porovnávača cien. Veľa z tých argumentov, prečo je to hlúposť, zaznelo už v prvom čítaní, na tom sa medzičasom nič nezmenilo. Jediné, čo sa zmenilo, je, že ministerstvo financií dalo do pripomienkovania vyhlášku k tomuto zákonu, ktorá nejak presnejšie určuje, že ako to bude stavať, teda ako to bude fungovať. V praxi to len potvrdilo, že to bude fungovať tak, ako sme hovorili už v prvom čítaní, čiže, čiže zbytočne. No ale ja dám k tomu aj teda ten širší kontext, že prečo tu dnes sme.
Sme tu preto, lebo vládne strany tejto koalície pred voľbami ľudí balamutili tým, že budú lacnejšie potraviny. Celé Slovensko oblepené bilbordami, kde sa ich pýtali, či chcú lacnejšie potraviny, samozrejme ľudia chceli lacnejšie potraviny. Pán Danko sa fotil v hypermarkete alebo kde to bol, v obchode s maslom, ktoré vtedy stálo nejakých 3,30, ak si správne pamätám, 3,30, to isté maslo dnes stojí takmer 4 eurá, presne to isté, presne ten istý výrobok 4 eurá. Tak preto tu sme, lebo nasľubovali ľuďom, že potraviny budú lacnejšie a, žiaľ, potraviny lacnejšie nie sú. A čo dnes už vieme jednoducho povedať, a nehovoríme to my, hovorí to ministerstvo financií, pretože zhodou okolností tu máme aj návrh štátneho rozpočtu, o ktorom sme rokovali, a v samotnom návrhu rozpočtu ministerstvo financií priznáva, že potraviny lacnejšie nebudú ani budúci rok, ani ten ďalší, ani ten po ňom. Taká je jednoducho realita. Budúci rok budú potraviny o 4 % drahšie, ako sú dnes, to hovorím nie ja poslanec Hargaš, ani opozícia, to hovorí ministerstvo financií.
Čiže, milí ľudia, potraviny lacnejšie nebudú budúci rok, je mi to ľúto, že táto vláda vás obalamutila, ale sami priznávajú, že budúci rok budú o 4 % lacnejšie. Aby som to ilustroval, ak robíte týždenný nákup potravín za približne 50 eur, tak celoročne to znamená, že zaplatíte za celý budúci rok o 100 eur viac na potravinách. Hej, čiže toľko k sľubu o lacnejších potravinách, asi by bolo treba povedať.
No a čo nám toto nasľubovala táto koalícia, potom dostali dôveru ľudí. S tou dôverou naložili tak, že prvá priorita neboli ceny potravín, prvá priorita bolo amnestie pre seba a svojich kamarátov. Dnes to vidíme v praxi, ako sa jedno trestné stíhanie a jeden súd ukončuje za druhým pre premlčania. Takže to bola priorita, nie riešiť drahé ceny potravín. No, ale keďže ľudia si to nejak zapamätali, keďže niektoré z tých bilbordov ešte stále visia, ešte na ceste, na ceste domov niekedy stretávam usmiateho pána prezidenta už medzičasom, ako sa ma pýta, že teda tie lacnejšie potraviny. Takže tie bilbordy tam stále visia, tí ľudia si ten sľub zapamätali o tých lacnejších potravinách, aj keď to bola od začiatku hlúposť, že ste takéto niečo sľubovali v kampani. My sme nič také nehovorili, pretože vieme, že to je hlúposť sľubovať lacnejšie potraviny ľuďom. Tak sme tu preto, že vláda potrebuje aspoň predstierať nejakú aktivitu, že v tejto téme teda niečo robí. Predstierajú viacerými spôsobmi, predstierajú znížením dépeháčky na takzvané základné potraviny na 5 %, čo je hlúposť, pretože popritom zvyšuje náklady tých subjektov, ktoré tú 5-percentnú dépeháčku budú platiť. A ja som to už vysvetľoval v prvom čítaní, ak zvýšite náklady, tak ani to zníženie tej dépeháčky to jednoducho nepomôže, pretože tie zvýšené náklady na vstupe, to znamená mzdové výdavky, to znamená transakčná daň, to znamená daň z príjmu právnických osôb, tie vám zožerú celé to zníženie dépeháčky. Čiže na výstupe budeme na tom rovnako, respektíve, ako sama vláda priznáva v rozpočte, budeme na tom horšie pokiaľ ide o ceny potravín, budeme o 4 % na tom horšie. Čiže to je prvé riešenie, ktoré predstiera nejakú aktivitu.
Druhé riešenie, ktoré predstiera aktivitu, je práve tento porovnávač a je to naozaj hlúposť. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, že pre koho to naozaj robíte, že povedzte mi, pán minister, ale dneska nemáte úplne náladu na odpovedania na otázky, lebo aj pri rozpočtovej rozprave sme sa nedostali k odpovedi na to, že kde, prečo teda nešetríte na sebe, keď sme vám tu dali konkrétne premrštené výdavky, ktoré táto vláda bude budúci rok rozhadzovať z daní, ktoré zaplatia ľudia, tak nedostal som odpoveď na to, že prečo tieto výdavky idete vyplácať, prečo nešetríte. Tak neviem, či aj dnes sa dostanem k tejto odpovedi na túto druhú otázku, že kto to podľa vás bude reálne používať. Povedzte mi nejaký reálne že príklad, ja neviem, ráno sa človek zobudí, povie si, mám prázdnu chladničku, musím ísť niečo nakúpiť. A teraz čo? Že on si bude v tej aplikácii vyhľadávať spomedzi tých dvadsiatich výrobkov? Ja neviem. Neviem ako, ja kupujem napríklad aj jogurty, keď idem do obchodu. Neviem, koľko ľudí kupuje jogurty, ale jogurty tam nebudú. Čiže podľa toho sa nebudete, budete sa rozhodovať podľa toho, že kde majú lacnejší chlieb, aj keď tam majú drahšie jogurty? Asi nie. Jednoducho ten nákup ľudia nerobia tak, ako to máte vy napísané v tom zákone alebo v tej vyhláške. Ľudia si nekupujú tých 20 vybraných položiek, ktoré ste tam dali. Ľudia robia oveľa širšie nákupy a kľudne sa im môže stať, že podľa vášho porovnávača sa rozhodnú, že idú do odchodu A, ale tie zvyšné položky, ktoré v tom porovnávači nie sú, nakúpia drahšie, takže vlastne celá úspora, ktorú dosiahli tým, že išli do obchodu A, bude vlastne k ničomu.
Čiže je to nedomyslené, že naozaj by ma zaujímalo, že ako si teda predstavujete, že kto to bude používať. Dôchodcovia, rodičia, manažéri, neviem, povedzte mi, prosím vás. Rád by som počul na toto odpoveď, lebo v návrhu zákona sa to nedočítate. Ani keď prišla tá vyhláška, nedočítate sa, nedočítate sa k tomu a tým, že to je projekt, ku ktorému sa nerobila taká veľká dokumentácia, tak ani v nejakej štúdii realizovateľnosti alebo nejakej analytickej dokumentácii sa k tomu nedopracujete. Čiže to je prvý dôvod, prečo je to hlúposť, lebo vlastne neviete ani povedať, že pre koho to robíte. Hocijakej komerčnej firme, keby ste prišli a povedali, že chcem 200-tisíc na nový produkt, bude sa volať porovnávač cien, tak prvá otázka by bola, že pre koho to bude. Kto je cieľová skupina, ako to bude používať a vyzvŕtali by vás teda riadne na tom, na tom, na tom predstavenstve v tej komerčnej firme. Ale teda nemáme odpoveď na túto otázku, že pre koho to robíte.
Druhá otázka je, koľko to bude stáť. Na tú odpoveď máme, to je dobré, že aspoň vieme. Že na strane štátu táto, táto, tento výmysel bude stáť nejakých 230-tisíc, ak to správne rátam, to sú výdavky na vývoj a na prevádzku do konca tohto volebného obdobia, lebo predpokladám, že to necháte pustené až do roku 2027. Čiže 200-tisíc, čo v celom akoby že rámci toho rozpočtu zanedbateľný výdavok, to vám akoby, to vám, to vám beriem, aj kolega Viskupič to hovoril, že nemusíme sa tu hádzať o zem, lebo je to nejaká miliónová položka, je to 200-tisíc, ale tá 200-tísíc je hlúposť. A pokiaľ ide o tie náklady, ktoré to vyvolá, tak tie tiež sa dajú vyčítať z dôvodovej správy a náklady na podnikateľov budú približne ďalších 200-, 250-tisíc, pretože to bude musieť vypĺňať šesť hlavných veľkých reťazcov, ktoré spadnú do tej definícia, ako ste ju nadstavili, plus ak nechcú byť diskriminovaní tí malí obchodníci, tak aj oni to budú musieť vypĺňať, takže aj pri nich to vyvolá nejaké náklady. Čiže vieme naisto, že to vyvolá náklady okolo 200-, 250-tisíc, plus všetky ďalšie náklady, ktoré to vyvolá u malých obchodníkov, ak nebudú chcieť byť diskriminovaní. A prečo by mali byť diskriminovaní? No práve preto, že to, čo vy tu v skutočnosti robíte, je, že tu robíte štátnu verziu letákov. Možno by ste to mohli aj nazvať potom že letáky.sk alebo letáky.gov.sk, to by bolo ešte lepšie, aby to bolo jasné, že to sú akože vládne letáky. Lebo dnes do schránky ľudia dostávajú všelijaké možné ponuky, na základe ktorých sa rozhodujú, kam pôjdu obchodu, a vy ste vlastne vymysleli štátny leták. Štátneletáky.gov.sk, to bude podľa mňa adekvátne, neviem, či tá doména, keďže je to gov.sk, tak mala by byť voľná, že? Tak, tak skúste také niečo. No a diskriminovaní budú práve preto tí malí obchodníci, že primárne to budú napĺňať tie veľké reťazce. A teraz som nejaký malý obchodník niekde na sídlisku, no ako ja zabránim tomu, že všetci pôjdu do tých veľkých reťazcov? No budem sa tam musieť tiež zapojiť do toho porovnávača, aby som tam tie svoje produkty tiež vedel nejak, nejak ukázať a možno ukázať, že ja mám lacnejší chlieb alebo lacnejšie mlieko ako v tom veľkom reťazci a prilákať k sebe nejakých zákazníkov. A toto bude proste stáť peniaze malých obchodníkov. Takže voči nim je to diskriminačné, upozorňovali vás na to aj v medzirezortnom, medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Čiže pokiaľ ide o náklady, tak hovorme tu o nákladoch celkových nejakých, nejakého pol milióna eur, ktoré tento váš geniálny nápad bude stáť. No a teda dalo by sa aspoň veriť tomu, že to niečo prinesie, tak, žiaľ, nedá, nedá sa tomu veriť. Na tej makroúrovni som to už povedal, že prečo, pretože vy sami v štátnom rozpočte priznávate, že potraviny budúci rok, aj keď zavediete tento úžasný výmysel, potraviny budúci rok budú drahšie, nebudú lacnejšie, budú drahšie, aj keď pol milióna vyhodíte na takúto hlúposť, tak budú drahšie. No a aby to nestačilo, že teda dávame slovenský príklad, tak môžme si dať, ja neviem, Maďarsko. Maďarsko zaviedlo tento porovnávač cien v roku 2021, ak sa nemýlim, mám to tu niekde v podkladoch, nepamätám si presný rok, ale zaviedli ho niekoľko rokov dozadu a čo je zaujímavé, je to, že nielenže ho zaviedli, v júli 2023, nielenže ho zaviedli, ale teda aký to prinieslo efekt. To je skôr zaujímavejšie a nemôžem ukázať tuná ten graf, ale v zásade to neprinieslo žiaden zásadný efekt. Jednoducho inflácia v Maďarsku potravinová tam naďalej bola, začala klesať, to znamená, že nielenže potraviny boli lacnejšie, ale že boli, že stále boli drahšie, len boli teda menej drahšie, ako by mohli byť. Neviem, ako to mám vysvetliť, hej. Že stále boli drahšie. Potraviny v Maďarsku boli stále drahšie, aj keď sa zaviedol tento porovnávač. A tá krivka mala nejaký dlhodobý trend a v tom momente, ako zaviedli ten porovnávač, tá krivka, hádajte, čo spravila. Nič. Pokračovala v rovnakom trende ďalej. Čiže ten porovnávač tam nespravil žiaden skok, že zrazu teda tá inflácia potravinová, aby išla brutálne dole o tri percentuálne body alebo neviem čo. Proste inflácia potravinová si žila ďalej svojím životom a tento porovnávač nič zásadné v Maďarsku, v Maďarsku nezmenil.
Takže asi toľkoto by som povedal k tomuto, k tomuto návrhu z dielne tejto koalície. Stále platí, je to, je to hlúposť, je to hlúposť za pol milióna a je to jediný dôvod, prečo robíte tento porovnávač, je, že potrebujete vykazovať nejakú aktivitu, že sa nejakým spôsobom snažíte vymotať z toho sľubu, ktorý ste ľuďom dali pred voľbami, aj keď bol nereálny a ľudia to vidia, že bol nereálny a, žiaľ, návrh vášho štátneho rozpočtu vás usvedčuje v tom, že ceny potravín ani po zavedení tohto porovnávača za pol milióna eur nebudú nižšie, budú vyššie a budú vyššie aj ďalšie roky, tak ako to sami priznávate v štátnom rozpočte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Števo, ty si sa venoval v tvojej rozprave aj výdavkom počas covidu a keď sme sa rozprávali o rozpočte, tak ja som pánovi ministrovi narátal, keď to tak zhruba zrátam, nejakých 250 mil. na potenciálnych úsporách, ktoré by táto vláda mohla spraviť v budúcoročnom rozpočte, aby na ľudí nemusela uvaliť drahotu a zvýšené dane a poplatky. Na toto minister reagoval, na toto moje vystúpenie, v záverečnom slove, nemohli sme vtedy reagovať faktickou, tak teraz sa k tomu vraciam, tak vlastne povedal, že oni si teda kupujú tie triskáče a rozhadzujú na IT-čko a kupujú predražené hasičské autá, lebo MOM-ky. Tak neviem úplne, že ako mám tomu teda rozumieť. Tak možno teraz je ten čas, pán minister, či by ste mi teda na to vedeli zareagovať, lebo mne z toho vychádza, že jediný argument, ktorý máte, je, že lebo aj tí druhí. A ja si myslím, že vaši voliči toto veľmi ľahko prekuknú a kritizujete tých druhých za výdavky počas pandémie, za chaos, ale v skutočnosti robíte presne to isté. Rozhadzujete tu peniaze na luxusné triskáče, máme tu chaos v parlamente, keď každú chvíľu je neuznášaniaschopný a nedokáže prijímať zákony, a neviem, tak skúste mi možno v tejto rozprave odpovedať na tú moju otázku z tej predošlej, lebo ste sa teda hotovali, že mi to vysvetlíte, ako je to s tými úsporami, ktoré by ste mohli robiť, ale ich nerobíte, a jediné, čo ste povedali, bolo, že teda lebo MOM-ky. Nerozumiem tomu, že teda prečo kupujete triskáče, keď teda, fakt nechápem, hej, že vy kupujete teraz triskáče za 80 mil. zo štátneho rozpočtu, lebo MOM-ky? Nerozumiem tomu. Tak veľmi by som bol rád, keby ste na to riadne reagovali. Ideálne teda, aj sme vás viacerí za to ocenili, aj to oceňujeme, reálne hovorím, že je to korektné, keď vystúpite v rámci rozpravy, aby sa dalo faktickou potom reagovať a nie v záverečnom slove. Tak budem čakať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vraciam požičané, tak aj ja sa si dovolím doplniť vaše vystúpenie jednou korekciou. Ja by som možno povedal, že podľa mňa netreba úplne skákať na tú hru, ktorú sa snaží koalícia tu masírovať, masírovať ľudí na Slovensku, aj bilbordami a všetkou tou možnou kampaňou, že za všetko môže minulá vláda. Akože treba to dvoma vetami nejak okomentovať a vysvetliť, ale ja si myslím, že oveľa dôležitejšie je pripomínať ľuďom aj voličom tejto koalície, že jednoducho máme tu vládu, ktorá prišla v nejakej situácii a v tej situácii sa mohli rozhodnúť, že buď hodia to šetrenie na ľudí a budú sa vyhovárať na minulú vládu, to je to, čo spravili, alebo zamaká táto vláda, reálne bude hľadať nejaké úspory na strane štátu a keď už naozaj vyžmýka z toho, čo sa len dá, že už viac úspor nevie nájsť, tak potom povie, milí ľudia, my sme spravili, čo sme mohli a teraz musíte už šetriť aj vy. A toto tá vláda jednoducho nerobí. A myslím, že to treba dookola opakovať a pripomínať, že sú tu hmatateľné dôkazy. O tomto, jednoducho čo tie tryskáče. Tryskáče na ministerstvo obrany. Za to môže minulá vláda? Osemdesiat miliónov eur na to idete vyvaliť. Predražené IT projekty. Za to môže minulá vláda? Veď vy idete za to vyvaliť tie peniaze. Dvojité platy. Ja chápem, že to sú smietky akoby v tom veľkom rozpočte, ale je to symbolika. Za to môže minulá vláda, že vy ste si zdvihli platy? Veď ako nežartujte. Veď aj tí ľudia, veď to vidia a počúvajú. Zbytočné kamery na školy, predražený nákup hasičských áut. Za to môže minulá vláda? Veď vy ste tieto projekty naštartovali a sú predražené. Jednoducho toto je realita a keby ste na týchto položkách šetrili, tak ľudia by nemuseli platiť vyššie dane a vyššie poplatky. Tak to proste je.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. Ja som bol možno konzervatívnejší pri tej miliarde, pretože mám pocit, že koaličný pán minister už rozporuje, že pokiaľ tie opatrenia nie sú za pol miliardy, tak sa ani o nich nebude baviť. (Reakcia navrhovateľa.) Štyri? Neviem prečo... nerozumel som vám teraz, ale ak môžete reagovať, ak môžete reagovať v rámci rozpravy, aby sme mohli na vás reagovať, tak bol by som veľmi rád, ale takže budem za to veľmi vďačný. A naozaj, naozaj by ma to zaujímalo, že skúste možno rozviesť trochu tú vetu, lebo keď ste reagovali prvýkrát v piatok, tak ste len mávli nad tými úsporami, tak ja by som sa veľmi konkrétne chcel spýtať. Toto sú informácie z oficiálnych dokumentov ministerstva financií, hej, predražené IT projekty. Národný integrovaný cestovný lístok, potenciálna úspora 8 mil. Tlačíte na ministra dopravy, aby tam tých 8 mil. našiel, tú úsporu? Vaši analytici to našli. Projekt IS Farmár, potenciálna úspora 10 mil. Opäť z vášho ministerského dokumentu to vyplýva. Centrálna rámcová zmluva na licencie SAP, potenciálna úspora 7 mil. Rozširovanie IT aktív, to je projekt ITAM, potenciálna úspora 10 mil. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, potenciálna úspora 5 mil. To máte dohromady 40 mil., to som len pri projektoch. Na prevádzke, štát míňa 300 mil. ročne na prevádzke IT. Vaši analytici na vzorke projektov vypočítali, že potenciálna úspora by tam mohla byť 30 %, keby ste optimalizovali využívanie konzultantov a tak ďalej. Môžete si to prečítať. Čiže to je pri 30 % z 300 mil., 100 mil. ročne. Prosím, povedzte mi, tlačíte na ministrov, aby tam tie úspory našli? A ešte tu máme predražený nákup konzultantov. Ja som vám tu v rozprave písomnej vypočítal, že každý konzultant je vlastne o 30 až 60 % drahší, ako keby ste si toho istého človeka najali ako interného zamestnanca. Čiže nakúpili ste konzultantov za 50 mil., tak potenciálne tam mohla byť úspora 25 mil. Opäť, tlačíte na tých ministrov, aby šetrili?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja to skúsim možno tak filozoficky nejak uzavrieť, lebo rozpočet to nie je len dokument, v ktorom je veľa tabuliek, to je aj nejaká, ak by som to možno povedal, nejaká zmluva, zmluva medzi štátom a ľuďmi o tom, že koľko budú musieť platiť štátu a čo za to dostanú naspäť, o tomto je táto zmluva. No a keďže ľudia neradi čítajú tabuľky a čísla a dá sa v tom veľmi ľahko stratiť, tak to skúsim nejak tak príbehovo, že o čom je tento rozpočet. Tak som si predstavoval, že ako by pán minister možno vysvetľoval ľuďom tento, tento rozpočet.
Tak sa tak stretne s tými ľuďmi a tí ľudia sa ho pýtajú, tak, pán minister, tak teda budúci rok ako to pre nás vyzerá? A on povie, no, nevyzerá to dobre, musíme konsolidovať, takže budete platiť väčšie dane. Aha, budeme platiť väčšie dane, väčšie poplatky, diaľničné známky pôjdu hore, transakčná daň sa zavedie, vyššie dane pre firmy, vyššia dépeháčka. No dobre, takže budeme musieť platiť väčšie dane, dobre, a čo za to dostaneme naspäť? No tak za to dostanete naspäť to, že my budeme vlastne tie vaše peniaze, ktoré takto vyzbierame, rozhadzovať. No počkajte, pán minister, tak vy idete rozhadzovať naše peniaze? No áno, ale viete čo, musím to robiť preto, musím to robiť preto, lebo predošlé vlády. To je jediný argument, ktorý táto vláda dokola opakuje, že dvíha dane, lebo Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, dokola ako stroj. To je jediný argument, ktorý táto vláda má. Nikto nerozporuje, že treba konsolidovať, to nikto nerozporuje, ale vláda hovorí, že musí konsolidovať práve takto, lebo minulé vlády. A teda tí ľudia by na tom stretnutí s tým pánom ministrom sa pýtali, počkajte, čiže to kvôli, kvôli tej minulej vláde, hej? Pán minister by povedal, áno, kvôli minulej vláde. A ľudia by sa pýtali, počkajte a teda tie tryskáče, čo idete nakupovať z tých našich zvýšených daní, pán minister Kaliňák ich ide nakupovať, to tiež kvôli minulej? No nie, to nie je kvôli minulej, to my sme sa tak rozhodli, že ideme kupovať tryskáče. A ľudia by sa pýtali, no počkajte, a teda tie dvojnásobné platy, čo ste si nadelili z tých našich daní, to tiež tá minulá vláda spôsobila? No nie, to tiež my sme sa tak rozhodli, táto vláda, že teda zdvojnásobíme si platy. Potom by sa ľudia pýtali, a počúvajte, ja som teda počúval, že vraj na IT-čko dávame nejak veľa peňazí v tom štátnom rozpočte a že by sa tam dalo šetriť, na projektoch 30 mil., na prevádzke ďalších 100 mil., na predražených konzultantoch ďalších 20 mil., to tiež tá minulá vláda? No nie, to my, to my sme sa rozhodli, že nebudeme šetriť, by musel povedať pán minister Kamenický tým ľuďom. A to nové ministerstvo, to nové ministerstvo, za ktoré proste platíme peniaze za drahý nájom, platíme peniaze na IT, napr. tomuto ministerstvu sa zdvojnásobil rozpočet na IT, ministerstvu športu, to tiež tá minulá vláda ? A pán minister by musel priznať farbu, no nie, to nie minulá, to všetko, to všetko my.
To stretnutie by pre pána ministra nešlo veľmi-veľmi dobrým smerom, pretože tí ľudia by sa pýtali, že tak prečo ja mám platiť vyššie dane, keď teda vy idete rozhadzovať tie moje peniaze, ktoré budem platiť do toho štátneho rozpočtu. Lebo tu už naozaj neplatí argument, že lebo minulá vláda. To, že vy nešetríte a to sú preukázateľné, konkrétne položky, ako nešetríte, tak s tým nemá nič minulá vláda. To je vaše rozhadzovanie, to sú vaše rozhodnutia, že vám sa jednoducho šetriť nechce a teda tie peniaze rozhadzujete. A keby ste ich nerozhadzovali, ale by ste naozaj len šetrili, tak by ľudia nemuseli platiť drahšie diaľničné známky, tak by ľudia nemuseli vyššiu novú transakčnú daň, tak by ľudia nemuseli platiť vyššie dane, napr. dépeháčku, pretože tie peniaze, a môžte sa so mnou hádať, pán minister, koľko chcete, keď si to tam narátame, na prevádzke štátu, povedal to sám pán Kaliňák, pol miliardy by sa dalo nájsť, to sú, to je suma, ktorú budete od ľudí vyberať cez transakčnú daň, plus ešte k tomu môžete prihodiť aj diaľničné známky za 50 mil.
Jednoducho keby ste šetrili na sebe, toto by ľudia platiť nemuseli. Tak to proste je a môžte oblepovať Slovensko bilbordami koľko len chcete, jednoducho tá matematika nepustí. Rozhadzovanie s tým nemá nič minulá vláda, vaše rozhadzovanie je vaša zodpovednosť a vy by ste to teda mali ľuďom a svojim voličom, a dúfam, že niekto, možno aj aj voliči koalície, že to pozerajú, pretože ja rozumiem, že vy ste možno aj nahnevaní na tú bývalú vládu, že to bol chaos, že ste museli znášať nejaké pandemické opatrenia a tak ďalej, ja chápem, že tá frustrácia z minulej vlády tu niekde v spoločnosti je. Ja tomu rozumiem, ale, prosím, nenechajte sa obalamutiť tým, že teraz koalícia vám bude hovoriť, že za všetko môže minulá vláda. Pretože za to, že táto koalícia vaše zvýšené dane a poplatky bude rozhadzovať na nezmyselné nákupy, aj keď by mali šetriť v skutočnosti aj oni na sebe, tak za to nemôže minulá vláda, to je rozhodnutie tejto koalície, že nebudú šetriť a namiesto toho budú tie peniaze rozhadzovať. To je ich rozhodnutie, 95 % konsolidácie budú musieť znášať ľudia a len 5 % je ochotná vláda šetriť na sebe, pričom sme tu počas tých dvoch dní rozpravy pri rozpočte ukázali iks príkladov, ako by táto vláda mohla šetriť aj na sebe.
Keď sa vrátim k tomu IT, to nie sú moje výmysly, to nie je, že ja som si teraz robil kalkulačku a rátal som tam čísla, to sú analytici z ministerstva financií, ktorí vám hovoria, že nakupujete projekty, ktoré sú o 30 mil. predražené. Povedal som ich tu, aj konkrétne projekty v rozprave, 30 mil. na projektoch, 100 mil. predraženie na prevádzke, to nehovorím ja, to hovoria analytici ministerstva financií, tuto kolegovia pána ministra Kamenického, ktorý sa rozhodol ich nepočúvať. To predraženie na drahých licenciách 7 mil., opäť oficiálny dokument z ministerstva financií a jednoducho pán minister ich nepočúva. Čiže tam je obrovský, obrovský potenciál na šetrenie, len v jednej oblasti, v IT, sme našli úspory 150 mil., nie my, vlastne v skutočnosti vládni analytici pána ministra Kamenického, že tie úspory by sa dali nájsť. V ďalších oblastiach si to môžete pozrieť, drahé tryskáče, dvojnásobné platy, nákupy na ministerstve vnútra, kamery na školy za 50 mil., drahé hasičské autá pre schránkovú firmu, kde ani pán minister nevie, na čo pôjdu, na čo pôjde niekoľko miliónov z tejto zákazky, nevie to vysvetliť. Jednoducho toto je rozhadzovanie peňazí, ktoré vytiahnete z vreciek ľudí na budúci rok a myslíte si, že jediné, čo stačí opakovať, je, že za to môže minulá vláda? Ja verím, že aj voliči tejto koalície sa nenechajú obalamutiť takouto hlúposťou a byť voličom tejto koalície, tak naozaj by som čakal, že keď ja mám sa uskromniť budúci rok, tak chcem vidieť, ako sa uskromní tá vláda v prvom rade. Tu máte jasné dôkazy, že vláda sa budúci rok jednoducho neuskromní.
No a potom by sa možno tí vaši voliči alebo ľudia na Slovensku, keď to všetko počuli, možno by sa spýtali, no dobre, tak teda, my budeme platiť drahšie všetko, vyššie dane, vy teda rozhadzujete tie naše peniaze, tak čo za to teda naozaj dostaneme? Budem mať aspoň vyšší plat? A tu by musel pán Kamenický opäť priznať farbu, nie, nebudete. Nie, nebudete mať vyšší plat, pretože budeme mať najvyššiu infláciu z celej Európskej únie a tá inflácia, ak sa vám aj zvýši plat, tak vám ho jednoducho zje. Rast reálnych miezd na budúci rok, ak si správne pamätám, bude niekde okolo 0,1 %, čiže v zásade nula, sa nemusíme baviť, že 0,1 je niečo, niečo zmysluplné. Je to nula, čiže mzdy na budúci rok neporastú. Porastú dane a porastú výdavky tohto štátu. To je príbeh tohto rozpočtu.
Takže ja si myslím, že ľudia by na takúto zmluvu, ktorú im tu predkladáte, nemali pristúpiť. Je to zlá zmluva, tento rozpočet je zlý, preto ho my nepodporíme a veľmi rád by som počul, lebo, pán minister, vy vždycky tak mávnete nad tým rukou, že to sú také úspory, také, onaké, keď na jednej oblasti vaši vlastní analytici našli úsporu cez 100 mil. eur, tak čo ďalšie oblasti, jednoducho z tých, tých 2 mld., ktoré potrebujete konsolidovať, by ste len úsporami podľa môjho názoru vedeli nájsť 500 mil. až 1 mld., čiže polovičnú, polovičnú sumu z konsolidácie. Tak, prosím, nemávajte nad tým rukou, veď to sú oficiálne dokumenty z vášho ministerstva, to nie sú moje výmysly. Len ja rozumiem tomu, že šetriť, to chce, to chce robotu. To nemôžete obstarávať na tri ponuky v uzavretých súťažiach, to treba reálne dávať nejaké veci do konkurencie, aby sa firmy pobili, aby vám ponúkli najlepšiu cenu, to proste, to je makačka, to málokomu sa takéto niečo chce. A ja rozumiem, že vy fungujete v koalícii, kde so sedemdesiat šestkou veľmi vyskakovať nemôžete, nemôžete tlačiť na tých ministrov, aby naozaj šetrili. Po novom už nebudete môcť tlačiť ani na poslancov, lebo už aj tí poslanci začnú vymýšľať, už to tu vidíme, pán Huliak má nejaké nápady, ďalší koaliční poslanci zrazu pochopia, že sú dôležití, keď je to iba sedemdesiat šestka, takže nezávidím vám tú rolu, pán minister, ale, žiaľ, takúto zmluvu s občanmi ste nám sem priniesli na ten budúci rok a ja by som teda povedal v mene občanov, že takúto zmluvu si neprosíme, vráťte sa s tým a predložte nám nejakú lepšiu dohodu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Je to skôr procedurálna otázka, že mňa by naozaj z hľadiska procedúry zaujímalo, že prečo ste vypli pána Lackoviča a nechali ste hovoriť pána Kalivodu, že či vám vadí, keď hovorí o kauzách tejto vlády, ale nevadí vám, keď pán Kalivoda hovorí presne to isté, že nerozumiem tomu, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán kolega. Naozaj začína to byť smiešne, že to stále opakujete toto. Ja by som vás naozaj poprosil, aby ste si naštudovali, naštudovali túto problematiku, pokiaľ ide o túto konkrétnu vec, pokiaľ ide o IT-firmu Slovensko IT, lebo už to je naozaj trápne. Za prvé, ja som bol štátnym tajomníkom v tom čase, keď tá firma dosiahla zisk, čiže bola zisková. Čiže to, čo vy tu stále hovoríte o tom, aká je stratová, neviem aká, no my sme tú firmu dokázali dostať do zisku tvrdou prácou, pretože sme ju zdedili naozaj v zlom stave, tá firma sa preklopila do zisku. Za prvé.
Za druhé, to, čo tu vy hovoríte o tých externých službách, prosím, naozaj si to naštudujte a spravte si nejaké časové rozlíšenie, že kedy som tú firmu mal na zodpovednosti ja a kedy môj predchodca a kedy môj nástupca. Spravte si to časové rozlíšenie, pretože všetky tie anekdoty o nejakých barberoch a že webovú stránku si dal robiť nejakým externým firmám, prosím vás, naozaj spravte si časové rozlíšenie, pretože to nie je obdobie, v ktorom som za tú firmu zodpovedal. A je to smiešne, že to furt opakujete, lebo vám to niekto z komunikačného napísal, ale potom vyzeráte dosť nekompetentný v tomto. Takže naozaj si to naštudujte, naozaj si to naštudujte, že v ktorých časoch sa tieto veci, ktoré tu vám komunikačné napísalo, že kto bol v tom čase zodpovedný za tú firmu. Skúste.
No a teda pokiaľ ide o to šetrenie, tak nepýtali ste sa, ale ja vám rád odpoviem, že šetriť sa naozaj dá a za tej minulej vlády sme ukázali, že šetriť sa dá a, žiaľ, dnes ministerstvo investícií na túto svoju rolu strážiť IT-kasu jednoducho rezignovalo. Dnes nestráži IT-výdavky, nestráži. Jednoducho spýtajte sa ľudí zvnútra štátnej správy, že koľko sú úspory vďaka tomu, že MIRRI by strážilo tie výdavky, koľko sú dnes tie úspory, nech vám povedia to číslo vaši kolegovia. Naozaj aby ste, aby ste to mali naštudované, lebo potom to naozaj vyzerá nekompetentne.
Za minulej vlády my sme dokázali ušetriť 150 miliónov eur, pokiaľ ide napríklad o kontrolu IT-výdavkov vďaka MIRRI 16, 17 miliónov eur ročne. To sú tvrdé dáta, rád vám ich, rád vám ich ukážem.
Takže chápem, že máte to nejak nadiktované, ale, ale nevyzerá to dobre.

vymazať

Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde.
Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať.
A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií.
Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu.
Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy.
Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu.
Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje.
A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT.
MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku.
No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách.
Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií.
Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty.
Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť.
Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá.
Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT.
Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet.
Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur.
Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze.
Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického.
A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn.
No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta.
Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy.
Tak sme sa pozreli, že ako vláda vyhlasuje výzvy. Tak vlastný plán vyhlasovania výziev táto vláda splnila, prosím pekne, na 50 %, na polovicu. Čiže ministri za dvojnásobné platy robia polovičný výkon pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Niežeby viac výziev vyhlasovali, aby viac eurofondov sa dostalo medzi podnikateľov, medzi žiadateľov, aby sme to čerpanie rozbehli, presný opak sa deje. To sú vlastné ciele tejto vlády, to nie sú ciele minulej vlády, to tu naozaj nie je že Hegerov, Ódorov, Matovičov problém. Táto vláda povedala, že urýchli čerpanie, dali si nejaký cieľ a podľa vlastného dokumentu ten istý cieľ splnili na 50 %. Neviem, dokedy sa plánujú ešte vyhovárať na bývalú vládu, ale teda po roku vládnutia tento cieľ mal svietiť na zeleno, krikľavo zeleno ako splnený, pritom svieti na červeno ako nesplnený, splnený na polovicu. A toto je naozaj problém a pamätajte na moje slová, že na konci budúceho roka to bude naozaj problém, pretože čo sa stane? Buď nám tie peniaze prepadnú, alebo sa tu budú vymýšľať kadejaké podivné spôsoby, ako rýchlo ich niekde prečerpať, s prepáčením, na hlúposti. Hej, že zase začne panika, že kto dokáže čerpať, rýchlo, kto vie čerpať? Ideme liať do betónu, tak to nalejeme do betónu tie peniaze namiesto toho, aby sme ich investoval tam, kam sme si predsavzali, len preto, aby sa čerpalo. Je to zlý prístup, je to nekoncepčný prístup a myslím si, že žiadne výhovorky v tejto oblasti na bývalú vládu už naozaj neobstoja. Áno, možno ste zdedili slabé čerpanie, ale pokiaľ ide o vašu snahu urýchliť to čerpanie, tak vaša snaha je polovičatá za dvojnásobné platy a myslím si, že je to problém.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, a teda len pre kompletnosť dodám, že tento rozpočet nepodporíme. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že som vás trochu prekvapil tým, že sa hlásim do tretieho čítania v tomto zákone. Lebo teda môžem sa vyjadrovať len ku pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli teda prijaté v treťom čítaní, ale teda toto bolo teda taký celkom legislatívny kotrmelec. Tak by som to chcel ozrejmiť, že ako tu teda fungujeme legislatívne. Lebo mám taký pocit, že pán Lučanský, pri všetkej úcte, nemám nič proti vám osobne, ale že teda ste už čerpali takú inšpiráciu od pána Michelka pri schvaľovaní zákonov týkajúcich sa kultúry. Nie až, ešte ste to nedotiahli do tej perfektnosti, ale blížime sa.
Pretože tu sme mali zákon, ktorého vlastne pointou bolo jeden novelizačný bod. Tento zákon sme už mali prerokovaný v prvom čítaní. Ak si správne pamätáte, tak na minulej schôdzi sa potom odsunul, lebo nebola očividne na ňom koaličná dohoda, tak sa odsunul. Medzitým zasadol výbor, ale medzitým teda si uvedomili navrhovatelia, že to nemajú domyslené. Čo teda od začiatku bolo jasné, že to nemajú úplne domyslené z hygienických, hygienických aspektov. Pointa toho zákona je obmedzenie toho, kto všetko musí mať nejaké potvrdenie o narábaní s potravinami alebo teda povolenie na narábanie s potravinami a tak ďalej. No a čo sa vám teraz stalo je, že teda pán poslanec, a toto už naozaj si myslím, že nie je správny spôsob tvorby zákona, včera večer v pléne predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým tento novelizačný bod vymenil za úplne iný novelizačný bod. Kebyže obsahovo, hej, že nie je to radikálna, radikálna zmena toho zákona, ale naozaj to je, aj preto sme hlasovali proti tomu, aby sme hneď postúpili do druhého čítania, pretože takto sa podľa mňa, do tretieho čítania, lebo takto sa legislatíva podľa mňa nemá robiť, že z večera do rána sa tu zmení zákon. My si máme zo skenu pozmeňujúceho návrhu načítať, koho sa to bude týkať, nebude týkať, či to je dobrá vec, nie je to dobrá vec. Ako ja si naozaj myslím, že takto by sme pozmeňujúce návrhy prijímať, prijímať nemali. Keď už, tak neviem, skúste si to nejak vybaviť nabudúce lepšie na výbore, aby ste to aspoň na výbore prešli. Lebo dnes teda hlasujeme o zákone, ktorého pointou je jeden novelizačný bod a ten jeden novelizačný bod sa včera vymenil za iný novelizačný bod. Teda o tomto máme teraz hlasovať a z večera do rána si to máme naštudovať, že o čo tu vlastne ide. Takže len to som chcel povedať k tomuto. Myslím, že to nie je dobrá prax tvorby legislatívy. Prepáčte, ak som vás týmto zdržal od vytúženého obeda.