Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď sme už v tejto pozitívno-naivnej nálade, ja som si zase naivne myslel, že keď pán minister vyjadrí súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, tak do toho zahrnie aj ten, ktorý idem predniesť, ale no ešte netreba, netreba hádzať flintu do žita, neskončila rozprava, ja verím, že ešte nejaké prekvapenie nás možno čaká. Možno aj nejaký koaličný poslanec predloží pozmeňovák, uvidíme. No, v každom prípade tým dávam už na začiatok najavo, že na konci svojho vystúpenia budem predkladať a čítať pozmeňujúci návrh za poslancov Kišša, Štefunka, Hargaša a Trubana v predloženom návrhu zákona.
Budem dnes hovoriť o, alebo teraz v tomto momente budem hovoriť o verejnom obstarávaní a napriek tomu, že sa tu rozprávame a prerokovávame zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, toto je ten moment, kedy ma mal pán predsedajúci zastaviť, ako to bolo dobrou praxou, že teda rozprávam od veci, ale, žiaľ, nerozprávam od veci, pretože tento zákon je čarovný v tom, že vláda doňho skryla aj pomerne nebezpečné zmeny, ktoré sa týkajú oblasti verejného obstarávania. A opäť raz sa dostáva k slovu slávny § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona, nakoľko ide v tomto prípade o ľudovo povedané tzv. prílepok.
Niektoré z tých zmien, ktoré sa tu navrhujú, povedzme, že keby sme prižmúrili oko, keď už sme v tej pozitívnej nálade, tak by sa dali nejakým spôsobom obhájiť, že nejak súvisia. Niektoré z tých zmien absolútne nesúvisia so strategickými investíciami a majú ďaleko širší dopad ako len na agendu, agendu strategických investícií.
Vláda nám tu predstavuje novelu zákona, ktorá má rozväzovať ruky rýchlejšiemu rozvoju Slovenskej republiky, s tým by až taký, až taký problém nebol. Ten problém ja osobne vidím práve v tom novelizačnom článku, článku 11, ktorý zásadným spôsobom mení parametre nejakej transparentnej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a vzďaľuje ju podľa, podľa môjho názoru od princípov dobrého trhu.
Čo je smutné, je, že tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní. O to viac by sme o ňom mali diskutovať a mali by sme dostávať odpovede, čo je tá druhá časť, tu sa teda pridávam k naivite pána Dostála, že tiež som teda dúfal, že tak v druhom čítaní dostaneme odpovede na otázky, ktoré možno zazneli v prvom čítaní, ale, žiaľ, nestalo sa. (Reakcia navrhovateľa.) Idete reagovať? Nie, nie, nie? Škoda. No v prvom čítaní ja som sa pýtal na niektoré veci okolo, okolo tejto témy, okolo zmien, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, špeciálne som teda vypichol tému menovania podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu a dúfal som, že dostaneme nejaké odpovede, ale neprišli. Tak je našou povinnosťou a zodpovednosťou pýtať sa ďalej a ísť možno aj do väčšej hĺbky detailu.
Čiže v prvom rade, čo je prekvapujúce na tomto zákone, je, že ministri Ráž a Raši napriek podobnosti v menách sa nedohodli na tom, že v akej podobe sa teda ide novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Máme tu dve novely, jednu, povedzme, že veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá príde na rad v utorok, a potom druhú takúto malú, skrytú, alebo ako by som ju nazval, ktorá mení niektoré parametre verejného obstarávania, spoločný menovateľ ale je, že viaceré z týchto zmien my považujeme za škodlivé zmeny a možno takýmto spôsobom nejak testujú pozornosť opozície, že či teda dávame pozor na všetky zákony, ktoré sem prídu, tak áno, dávame, všimli sme si aj tieto zmeny.
V druhom rade, keď už teda opomeniem to, že sa v rámci vlády nejak nedohodli, že kto bude novelizovať zákon o verejnom obstarávaní a rieši sa to paralelným procesom dokonca na jednej, jednej schôdzi, tak v druhom rade ja vidím problém v odstránení inštitútu, ktorý viacerí poznáme ako inštitút žiadosti o nápravu vo verejnom obstarávaní. Žiadosť o nápravu je v súčasnosti jeden z revíznych postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo tá osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, teda ten štátny orgán, obec alebo, alebo mesto.
Čiže nejde tu o to, že by Úrad pre verejné obstarávanie nejakým spôsobom v rámci žiadosti o nápravu vstupoval do procesu z pozície nejakej nadriadenej autority, ale ide o to, že sa tu deje nejaké trhové vysporiadanie sa s nedokonalosťami alebo chybami v súťažnej dokumentácii.
Ja som sa aj v prvom čítaní pýtal, či máme nejaké dáta, ak teda dôvodová správa tvrdí, že žiadosti o nápravu zásadným spôsobom nám pomôžu zrýchliť ten proces, takže či máme nejaké dáta, ktoré to naozaj podporujú. Koľko žiadostí o nápravu je v priemerne predložených v takýchto súťažiach, koľko spôsobujú, koľko spôsobujú zdržania. Teraz sa nerozprávame o námietkach, bavíme sa o žiadostiach o nápravu, ktoré naozaj majú slúžiť na to, aby trh dal nejakú spätnú väzbu tomu zadávateľovi na tú časť súťažných podkladov, ktoré považuje za nesprávne, nesprávne podchytenú alebo, alebo spracovanú. Že práve toto zosúlaďovanie požiadaviek trhu so súťažnými podkladami, podkladmi dáva, dáva nejaký punc kvality a reality, ktorou sa odstraňujú niekedy možno aj nezmyselné chyby v zadávacej dokumentácii a zabraňuje sa potom zbytočnému dodatkovaniu už podpísaných zmlúv, čo okrem iného je jeden z tých najväčších problémov pri, pri, pri zákazkách financovaných z európskych fondov alebo plánu obnovy práve kvôli tým dodatkom, ktoré idú nad rámec nejakého pôvodného rozsahu, často dostávame finančné, finančné korekcie. Čiže žiadosť o nápravu je nástroj, ktorý má pomôcť predísť takémuto nepotrebnému dodatkovaniu následne v realizácii.
Zároveň je to nástroj, ktorý je plne v harmónii s legislatívou Európskej únie, ktorá dbá na to, aby štát voči hospodárskym subjektom zúčastňujúcim sa na obchodovaní so štátom vystupoval ako partner a nie ako nejaký nadriadený orgán. Princíp nadriadeného a podriadeného jednoducho v obchodných vzťahoch treba minimalizovať a myslíme si, že tým, že sa žiadosť o nápravu odstráni, sa k tomu nepribližujeme, práve, práve naopak.
Ten tretí problém, ktorý chcem spomenúť a treba ho spomenúť, je zriadenie funkcie podpredsedu úradu pre strategickú agendu, a už som to hovoril v tom prvom čítaní, ale teda nedostal som odpoveď, že prečo sa to takto robí. Ani dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, prečo sa to takto robí, v tej časti, akým spôsobom je menovaný, neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, prečo sa bude práve takýmto spôsobom menovať podpredseda pre strategickú agendu.
Aby som to teda dal do kontextu. Súčasný stav je taký, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený parlamentom, následne nominuje svojich dvoch podpredsedov, ktorých volí vláda na jeho návrh. Po novom, po tejto zmene sa navrhuje, aby jeden z tých dvoch podpredsedov dostal titul podpredseda pre strategické, pre strategickú agendu, alebo strategickú agendu a bude stále menovaný vládou, ale už nie na návrh predsedu ÚVO, ale na návrh vedúceho úradu vlády. Čiže priameho podriadeného premiéra. Ja si myslím, že to je problém, že tým zasahujeme aj do takej filozofie, akou je nejaká deľba moci v rámci, v rámci štátu. Tá je daná, máme moc zákonodarnú, máme moc výkonnú, máme moc súdnu, niektorí právni teoretici ešte uznávajú aj moc kontrolnú a myslím, že netreba nejakým spôsobom vysvetľovať, prečo je dobré, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený zákonodarnou mocou, má tým pádom nejaký mandát a ten mandát uplatňuje aj tým, že si vyberá alebo navrhuje svojich podpredsedov. Dnes mu tento mandát zosekáva táto novela na polovicu, nebude si vyberať jedného zo svojich podpredsedov, bude mu ho vyberať vedúci úradu vlády.
Nie je to vysvetlené ani v dôvodovej správe, prečo je toto krok správnym smerom a vôbec prečo je to potrebné. Tak povedzte, tak nedôverujeme predsedovi ÚVO, nepáči sa nám, koho by si tam asi nanominoval, tak to tam rovno nanominujeme my. Alebo vysvetlite to nejakým spôsobom, že prečo to teda robíte takýmto spôsobom, alebo nám povedzte, už tu niekde pán premiér použil také, je to mocenské rozhodnutie, tak povedzte, je to mocenské rozhodnutie, chceme mať mocenský vplyv na Úrade pre verejné obstarávanie, a preto sme to navrhli takto. Jednoducho nie je to vysvetlené, nezazneli tie argumenty. Viem, že sa na to pýtali aj kolegovia na výboroch teraz pred druhým čítaním, počuli sme veľa, ale vysvetleného bolo málo. Veľa kvetnatých rečí, ale tá podstata vysvetlenia nezaznela. Prečo potrebujete, aby podpredsedu pre strategickú agendu navrhoval do funkcie vedúci úradu, úradu vlády.
Čo je ešte dôležité, je, že tento podpredseda dostáva štatutárnu právomoc v agende strategickej, teda v časti strategickej agendy, čím sa svojím spôsobom stáva nejakým spoluštatutárom Úradu pre verejné obstarávanie a v tej štatutárnej kompetencii bude mať tie najdôležitejšie štátne strategické zákazky. A je to problém, pretože si myslím, že to naozaj naráža na ten princíp deľby moci. Ako môže byť spoluštatutárom, ak je volený úplne iným spôsobom ako ten, ja neviem, volajme ho teraz, ako to budeme volať? Poďme sa dohodnúť, primárny štatutár, hlavný štatutár, prvý štatutár, druhý štatutár, jak to bude, procesný štatutár, väčší štatutár, menší štatutár, strategický štatutár. No chápem, že to je nejaký váš strategický zámer mať tam strategického štatutára, ale nie je úplne správny. Ja si myslím, že to je dokonca v rozpore aj s § 22 zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde sa v ods. 4 hovorí, že na čele, na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Nepíše sa tam nič o nejakom spolupredsedníctve, že kto tam teda spolu s ním je na čele toho Úradu pre verejné obstarávanie, že tam je teda nejaký, nejaký iný, keď už na čele, tak náčelník. Jednoducho je to v rozpore s týmto, s tým konceptom, ako má Úrad pre verejné obstarávanie fungovať ako nezávislá kontrolná inštitúcia s mandátom od Národnej rady.
Čiže, čiže dobre, keby ste to chceli vyriešiť, keď teda chcete z neho spraviť spoluštatutára, tak dajte ho kľudne voliť tiež Národnou radou. Keď teda chcete, aby tam bol človek, ktorý má ekvivalentný mandát pre strategickú agendu, tak nech, nech to ide cez voľbu v Národnej rade rovnakým spôsobom, ako je to pri predsedovi ÚVO. A zároveň dovolím si podotknúť, že nech aj rovnakým spôsobom sa do tej funkcie sa môže dostať. Pretože ja som bol svojho času v nejakej neziskovke a v tom čase sa prvýkrát použil inštitút nejakého verejného vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO, niektorí si to budú pamätať. Podľa mňa to je dobré, že takýto verejný proces tam existuje, že má verejnosť možnosť dopytovať sa kandidáta na predsedu ÚVO, alebo kandidátov, kandidátok na predsedu, predsedníčku ÚVO.
A teda keď chcete mať niekoho, kto má tiež štatutárnu kompetenciu, tak spravte rovnaký proces aj pri podpredsedovi pre strategickú agendu vrátane nejakého verejného vypočutia. Nech sa môžme pýtať, s akou agendou tam ten človek, človek ide. Ak by som to prirovnal k niečomu, čo už tu inštitucionálne bolo zavedené, tak donedávna sme mali pozíciu špeciálneho prokurátora, ktorý bol tiež nezávislý od generálneho prokurátora, obaja boli volení Národnou radou. Vtedy s tým nikto problém nemal. No tak keď chcete mať predsedu ÚVO a spolupredsedu ÚVO, oboch v štatutárnej kompetencii, tak, tak skúste možno zopakovať takýto spôsob, spôsob voľby.
Čiže záverom, predtým, ako pôjdem k tomu pozmeňováku, dodám, že opäť tu máme situáciu, kedy návrh z dielne vlády sa javí ako legislatívne nedomyslený, duplicitný s iným návrhom, ktorý prerokúvame na tej istej schôdzi, a tam je teda ešte podstatne viac. A vidím tu ešte jeden spoločný, spoločný menovateľ, a to je zavádzanie možnosti odvolávať podpredsedov úradu, vrátane toho strategického bez udania dôvodu vládou, prípadne obsadenie funkcie predsedu podpredsedom, ak nie je zvolený predseda a pri skúsenosti zo Slovenskej informačnej služby nám blikajú všetky kontrolky, keď takéto niečo v tom zákone teda nakoniec, nakoniec bude.
Takže ja si myslím, že tento modus operandi, ktorý, ktorý tu koalícia posledné mesiace predvádza a predvádza ho aj pri tomto zákone, kde na tej vecnej stránke, hovoril to aj môj kolega Ivan Štefunko, že na tej vecnej stránke, že potrebujeme podporovať naozaj strategické investície, plne s tým súhlasíme aj v tom, že znižovanie tej hranice toho, čo považujem za strategickú investíciu, len spôsobí, že budeme mať opäť more strategických investícií, z ktorých vlastne niktorá nebude ani poriadne strategická, lebo ich bude príliš veľa. Čiže po obsahovej stránke by sme sa s tým aj vedeli zhodnúť, ale to, čo k tomu zákonu je ešte pribalené, tak to sú veľmi nebezpečné zmeny, kde jednoducho nevieme, nevieme s týmito zmenami sa stotožniť a s nimi súhlasiť. A preto podávame pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem.
Najprv prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom na záver k jednotlivým bodom prečítam odôvodnenie. (Reakcia z pléna.) Bude v tom chaos potom, keď odôvodnenie. Ďakujem za upozornenie od pána kolegu Dostála, tak najprv prečítam odôvodnenia, aj keď ešte nebudete vedieť, že čo idem navrhnúť, tak ja prečítam, prečítam odôvodnenia. Takže pre tých, čo to budú potom sledovať podľa jednotlivých bodov.
Tak odôvodnenie k bodom 1 až 4 pozmeňovacieho návrhu znie: Cieľom návrhu zákona o strategických informáciách by malo byť zrýchlenie procesov výstavby strategických objektov, avšak možnosť presunutia hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti na ministerstvá iné ako Ministerstvo financií SR tomuto cieľu nezodpovedá, a preto je bezpredmetná. Naopak, presun hodnotenia môže spôsobiť aj predĺženie celého procesu, nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky má s prípravou hodnotení na rozdiel od iných rezortov dlhoročnú prax a nastavené procesy a zamestnáva na túto činnosť aj expertov pre jednotlivé sektory. Prípadné skrátenie procesu hodnotenia môže prameniť jedine zo zníženia nárokov na toto hodnotenie v rámci jednotlivých rezortov. Takáto možnosť je obzvlášť škodlivá, nakoľko hodnotenia majú zabezpečiť, že projekty budú pripravené v čo najvyššej kvalite, čo je o to dôležitejšie v prípade strategických investícií. Zároveň je možné, že v prípade presunov dôjde ku konfliktu záujmov, kedy bude rezort hodnotiť investíciu, ktorú sám zastrešuje. Výsledkom môže byť opäť zhoršená kvalita projektu. Z tohto dôvodu navrhujem možnosť presunutia hodnotenia z Ministerstva financií Slovenskej republiky na iné ministerstvo z návrhu zákona vypustiť a primerane k tomu upraviť aj ostatné súvisiace časti návrhu zákona.
Potom bude nasledovať bod 5, ku ktorému prečítam teda odôvodnenie. Inštitút žiadosti o nápravu vecne ani legislatívne priamo nesúvisí s mimoriadnymi opatreniami, strategickými investíciami, ani nie je imanentný pre výstavbu traseurópskej dopravnej siete, ide o teda o tzv. prílepok. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Vecne však odstránením inštitútu žiadosti o nápravu zo zákona o verejnom obstarávaní dôjde ku zníženiu kvality súťaží a zároveň a verejným obstarávateľom odstráni možnosť tzv. autoremedúrou sui generis. Žiadosť o nápravu je jedným s revíznym postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, a nie Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v revíznych postupoch vystupuje z nadriadenej pozície orgánu verejnej moci. V tomto konaní sa nepredpokladá žiadna ingerencia dohľadového orgánu, ktorým je inak v rámci revíznych postupov práve Úrad pre verejné obstarávanie.
Navrhujeme vypustenie celého znenia týkajúceho sa zrušenia inštitútu žiadosti o nápravu používaného vo verejnom obstarávaní, a to z dôvodu, že neprispeje ani k zrýchleniu verejného obstarávania, ani k jeho stransparentneniu, ani ku zvýšeniu kvalitatívnych aspektov obstarávania. Jeho zachovanie je dôležité pre zachovanie kvality našich súťaží a priblíženie sa k európskym štandardom vo vzťahu k vystupovaniu k subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži, kde má byť verejný obstarávateľ spravidla orgán verejnej moci partnerom v obchodno-právnom vzťahu a nie subjektom vystupujúcim z pozície moci. Je možné hovoriť, že ide o dôležitý opravný nástroj trhu.
Odôvodnenie k bodu 6 pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu. Neexistuje zákonný ani iný dôvod na to, aby podpredseda úradu pre strategickú agendu nebol v každom ohľade funkčne, ako i vecne podriadený predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, a to najmä z toho dôvodu, že legitimita predsedu Úradu pre verejné obstarávanie je odvodená priamo zo zákonodarnej moci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ho volí na návrh vlády Slovenskej republiky. Naopak, podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie podľa navrhovanej novely, podpredsedu podľa navrhovanej novely menuje vláda na návrh predsedu Úradu vlády Slovenskej republiky a teda miera jeho legitimity je nižšia. Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy, je teda inštitucionálne žiaduce, aby v zmysle zodpovednostných vzťahov neexistovali tzv. hybridné štatutárne vzťahy ako je navrhované v podobe dvoch štatutárov ústredného orgánu štátnej správy. Takáto personálna decentralizácia nezaložená na vzájomnej subsidiarite na úrovni štatutárneho orgánu je bezprecedentná. Z uvedených dôvodov navrhujem primerane upraviť odsek 6 predmetného paragrafu.
Odôvodnenie k bodu 7, keďže vidím, že pán minister si už tak agresívnejšie ťukal perom, tak novelizač... teda bodov v pozmeňováku je 9, takže už sme bližšie.
Odôvodnenie k bodu 7. V súvislosti s predchádzajúcim bodom by pôvodné znenie navrhovanej novely zákona znamenalo, že za určitých okolností môže dojsť k upráznenosti kresla predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň k upráznenosti kresla podpredsedu pre všeobecnú agendu. V takom prípade by preberal celú agendu, všeobecnú i strategickú, ako aj rozhodovacie právomoci predsedu podpredseda úradu pre strategickú agendu, ktorý podľa pôvodného návrhu bol navrhovaný do funkcie na návrh vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a nie samotným štatutárom Úradu pre verejné obstarávanie, teda predsedom. Tým dochádza k narušeniu inštitucionálnej nezávislosti ústredného orgánu štátnej správy, ktorého štatutára volí na návrh vlády Národná rada Slovenskej republiky a tým mu vyjadruje aj právo navrhovať vláde vlastného kandidáta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že vás prerušujem, lenže máme 13 sekúnd a aby ste stihli začať čítať tie samotné pozmeňovacie návrhy, potom sa vám zastaví čas.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Zvyšok odôvodnenia si nájdete na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ideme teda čítanie samotného pozmeňovacieho návrhu. Ako sme na tom časovo? Ešte máme dosť času. (Reakcia z pléna.) Už nemôžem nič povedať, iba pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 4 ods. 12 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
2. V čl. I § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).
3. V čl. I § 29 znie:
„§29
Splnomocňovacie ustanovenie
Vláda nariadením ustanoví kritériá, na základe ktorých bude príslušné ministerstvo vyhodnocovať, či predložený investičný projekt spĺňa podmienky podľa § 3 na určenie ako strategickej investície."
4. Čl. VII sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XI sa vypúšťajú body 2 až 13. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
6. V čl. XI bod 16 znie:
„16. Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie:
㤠140a
(1) Na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorá sa týka strategickej agendy, je v úrade vytvorený útvar dohľadu pre strategickú agendu.
(2) Strategickou agendou je na účely tohto zákona verejné obstarávanie, v ktorom predmetom zákazky alebo koncesie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu, alebo v ktorom predmetom súťaže návrhov je návrh pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu.
(3) Útvar dohľadu pre strategickú agendu je príslušný na výkon dohľadu nad verejným obstarávaním podľa štvrtej hlavy tejto časti, ktorý sa týka strategickej agendy.
(4) Úrad vytvára podmienky na samostatný a nezávislý výkon činností útvaru dohľadu pre strategickú agendu.
(5) Útvar dohľadu pre strategickú agendu priamo riadi podpredseda úradu pre strategickú agendu.
(6) Na účely finančného riadenia a finančnej kontroly podľa osobitného predpisu podpredseda úradu pre strategickú agendu vydáva vnútorné predpisy úradu vo veciach výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý sa týka strategickej agendy."
7. V čl. XI bod 17 znie: „17. V § 141 odsek 2 znie:
„(2) Predsedu úradu zastupujú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti podpredsedovia úradu; predseda úradu môže určiť, že ho podpredseda úradu pre strategickú agendu zastupuje aj v otázkach všeobecnej agendy. Podpredsedu úradu pre všeobecnú agendu a podpredsedu úradu pre strategickú agendu vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu."
8. V čl. XI sa vypúšťajú body 23, 25, 27 až 32, 34 a 36. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
9. V čl. XI bod 36 znie: „36. Za § 187o sa vkladá § 187p, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§187p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania použité ako oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie do dňa účinnosti tohto zákona, alebo ktoré sa preukázateľne začalo do dňa účinnosti tohto zákona, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3) Podpredseda úradu, ktorý vykonáva funkciu do dňa účinnosti tohto zákona je podpredsedom úradu pre všeobecnú agendu podľa tohto zákona v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona. Do vymenovania prvého podpredsedu úradu pre strategickú agendu sa ustanovenia o pôsobnosti tohto podpredsedu podľa § 140a neuplatňujú.
(4) Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť."."
Pán predsedajúci, skončil som v čítaní pozmeňovacieho návrhu a žiadam, aby bolo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasované osobitne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali.
Na Slovensku máme tisícky informačných systémov v štátnej správe. Stovky väčších, desiatky tých naozaj najväčších. Ale všetky blednú závisťou, pretože je naozaj minimum informačných systémov, ktoré si vyslúžili vlastný zákon. Čiže už len to je prvý varovný signál, že samostatný zákon o informačnom systéme, si myslím, že nie je dobré riešenie a v rámci prvého čítania, ktoré sme mali na predošlej schôdzi, som aj vysvetľoval, prečo to nie je dobré riešenie.
V tomto konkrétnom prípade to nie je dobré riešenie preto, že ten zákon je napísaný tak detailne, že si myslím, že z implementačného hľadiska čokoľvek tam budú chcieť príslušní úradníci niekedy v budúcnosti zmeniť, zakaždým budú musieť novelizovať ten, ten zákon. A je to do takej úrovne napísané, že dokonca údaje, ktoré sú spracuvávané v tomto systéme, sú taxatívne vymedzené, dokonca sú vymedzené aj údaje, ktoré sa nejak proaktívne predvypĺňajú v rámci nejakých žiadostí alebo formulárov, čiže ak bude chcieť štát predvypĺňať nejaký iný údaj v rámci formulárov a žiadostí, tak bude si musieť zmeniť zákon. To je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi zlé riešenie, slovami klasika To neděláš dobře, Jaromíre, s tými sirkami, to sa ti vypomstí, aj toto sa vypomstí a myslím si, že toto bude jeden z veľmi často novelizovaných zákonov, keď budeme chcieť reagovať na nejaké, na nejaké implementačné, implementačné okolnosti, ktoré sa, ktoré sa zmenia.
Úradníci tak hovoria, či je to dokument hodný pripomienok, alebo skôr hodný stanoviska, tak aj v tomto prípade ten zákon je tak detailne napísaný, že to ani nie je hodné nejakého, alebo nieže hodné, ale že nedá sa to opravovať cez pozmeňováky, tá úroveň detailu. Tie pozmeňováky, ktoré boli prijaté vo výboroch, aj pozmeňovák, ktorý prekladal pán poslanec Horecký, vylepšujú niektoré jeho časti, ale celá tá filozofia zákona je podľa môjho názoru zlá, je to príliš detailne napísaný zákon, hovoril som to tu aj ako spätnú väzbu pánovi ministrovi, hovoril vtedy, že si robí poznámky a bude to riešiť, zrejme sa to nepodarilo teda vyriešiť.
Čiže stále tu máme prílišný detailný, detailný zákon a to je teda, ja na vysvetlenie nášho, nášho postoja, že po obsahovej stránke tento systém potrebuje nejaké legislatívne ukotvenie, v minulosti to bolo pár paragrafov v rámci zákona o štátnej službe, teraz sa z toho spravil samostatný zákon a neskutočne to nabobtnalo, tá úroveň detailu, takže my za takýto zákon, žiaľ, nebudeme môcť zahlasovať a dopredu varujem, že myslím si, že to bude zákon, ktorý sa bude musieť často novelizovať a často meniť, pretože aplikačná prax prinesie nejaké požiadavky. A keďže ten zákon je tak detailne napísaný, tak sa budú musieť riešiť legislatívnou formou, nie nejako podzákonnou normou alebo nejakým nariadením, alebo nejakou vyhláškou, alebo niečím. Takže myslím, že si zarobíme na problém v implementačnej praxi, keď takto detailné zákony sa budú robiť. Dúfam, že už pri ďalších zákonoch sa to nebude takto, takto písať, pretože potom to neprospieva nejakej flexibilite pre IT-čkárov, keď chcú ten systém, systém vylepšovať.
Takže to len toľko naše vysvetlenie k tomu, ako sa k tomu zákonu postavíme, ak sa niečo zásadné vo zvyšku rozpravy nestane, čo nepredpokladám, že pán navrhovateľ teraz príde s úplne iným konceptom tohto celého zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja naozaj ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a naozaj len kratučko. Vždy keď je kompetenčný zákon v pléne, treba sa mať na pozore, takže sme v prvom čítaní, takže len vyjadrujem záujem, že máme sa na pozore a budeme sledovať aj nejaké prípadné pozmeňováky vo výboroch a poslanecké.
A hneď teda tá prvá vec na diskusiu, akože všetko ostatné ja chápem, že ako bol teda ustanovený ten predošlý úrad podpredsedu vlády, že to nebolo úplne najšťastnejšie legislatívne riešenie, takže chápem, že gro toho zákona je nejaké vyčistenie týchto, týchto kompetencií a vzťahov. Ani nieže kompetencií, ale skôr toho legislatívneho postavanie alebo právneho postavenia úradu. Ale tie zahraničné cesty štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy ma zaujali. Teda najmä v kontexte toho, že máme niektorých štátnych tajomníkov, ktorí nám tu pobehujú po lesoch na štvorkolkách a poletujú kade-tade ponad národné parky.
Čiže len otázka, ktorú snáď do druhého čítania aj vyriešime, že či tento zoznam pracovných ciest potom bude aj nejak zverejňovaný ministerstvom zahraničných vecí, pretože, samozrejme, keď vláda schvaľuje zahraničné cesty členov vlády, tak je to verejne dohľadateľná informácia, aby nám to teda páni štátni tajomníci, keďže majú tendenciu pobehovať nám v priestoroch, kde by úplne pobehovať nemali, tak aby nám nezačali pobehovať aj v zahraničí, tam, kde by nám pobehovať možno to nebolo želateľné.
Takže či to bude nejak verejne dohľadateľná informácia, alebo to budeme musieť nejak dolovať infožiadosťami potom z ministerstva zahraničných vecí. To asi nie je ani teraz na debatu v rámci pléna, len teda do druhého čítania, dúfam, že to vyriešime.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja tak po ľudskej stránke by som sa nad tým chcel zamyslieť, to, čo si hovoril, Ivo, že naozaj mne to vychádza, že čím lepší zákon, tak tým väčšia šanca, že kto sa nejak sprzní v tom procese. Že naozaj mňa by to naozaj zaujímalo, lebo na tlačových konferenciách sme si vypočuli na adresu PS-ka aj opozície kadečo. Tu je zákon, kde už v prvom čítaní, aj ja som vystúpil v rozprave a povedal som, že to je dôležité, potrebné, neviem čo, neviem čo, sme konštruktívni, ja naozaj nerozumiem tomu, že kde bol problém v tom, aby pán podpredseda vlády prišiel za nami, že takéto niečo potrebujeme riešiť skráteným legislatívnym konaním. Myslím, že by sme sa o tom vedeli normálne rozprávať, konštruktívne, že odkiaľ pramení tá potreba takto na hulváta to robiť. Ešte aj v legislatíve, ktorá je z princípu dobrá. Tá implementácia toho nariadenia. Takže mne to, nejde mi to do hlavy.
Priznám sa, že aj ja som teraz navrhol jeden pozmeňovák do zákona pani Sakovej, tiež sa týka hospodárskeho prostredia alebo teda znižovania byrokracie, ale normálne to komunikujem s pánom štátnym tajomníkom na tom ministerstve, vysvetľujem, vecne úplne súvisí s tým zákonom, nie je to žiaden prílepok, ale normálne že konštruktívnym spôsobom. Takže mne to nejde do hlavy po tej ľudskej stránke, že prečo takto nadivoko to sem prinesiete a teda ak to je súčasť nejakej politickej hry, že buchneme to do zákona, ktorý je transpozíciou nariadenia, takže ten zákon potrebujeme, tak buchnime to tam, lebo tam nebude mať pani prezidentka možnosť to nepodpísať, tak treba, treba teraz a v tomto momente povedať, že kde je tá zodpovednosť. Zodpovednosť za to, ak to náhodou pani prezidentka odmietne podpísať, je na koalícii, pretože koalícia sa rozhodla, že do tohto zákona prilepí úplne nesúvisiacu, aj keď potrebnú, ale úplne nesúvisiacu úpravu. A dalo sa to riešiť inak, klasickým skráteným legislatívnym konaním, ale koalícia si povedala, že do toho sa jej nechce a takto to jednoducho je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Oceňujem, že ste vystúpili v rámci rozpravy, a len teda sa pripomínam, lebo zdalo sa mi, že pán minister nemá záujem vystúpiť v rámci rozpravy. No, tak viete, že keď sme obštruovali, tak, tak tu boli veľké, veľké kriky zo strany koalície, že, že my tu obštruujeme a všetko ste nám už vysvetlili a neviem čo. Teraz tu máte normálne vecnú debatu, pán minister, však nikto vás tu nehaní alebo neobviňuje z niečoho, že vecná debata, vecné otázky, tak ja by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pána Vážneho, prosím, reagujte na pána Vážneho.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Oceňujem, ako pán Vážny vystúpil, a dávam to ako na inšpiráciu pánovi ministrovi, aby sme mohli na vás reagovať, aby to bola diskusia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja naozaj len v krátkosti a len chcem zopakovať to, čo som hovoril aj vo faktickej poznámke, a vyzvať pána ministra, aby teda reagoval na to, čo zaznelo v tejto rozprave, podľa možnosti priamo v rozprave, aby sme mohli zase my reagovať na vás, pretože ženiete ten zákon cez skrátené legislatívne konanie. Dnes sme v prvom čítaní, dnes prvýkrát môžme sa k vecnej časti vyjadriť, predpokladám, že o piatej si to schválime, že ideme do druhého čítania. Si to schválite, že idete do druhého čítania. Predpokladám, že zajtra ráno zvoláte výbory narýchlo a zajtra doobeda už bude druhé čítanie. (Reakcia navrhovateľa.) Že? Správne, som vás odhadol.
No, čiže ja by som vás chcel poprosiť, aby ste teda ten čas využili aj v tom prvom čítaní na to, aby sme o tom reálne mohli diskutovať. A, a poprosím vás, že, že majte, buďte, buďte väčší, máte väčšiu gráciu ako, ako napr. pán Blanár, ktorý chce diskutovať, ale vystúpi iba v záverečnej reči, na ktorú sa už nedá reagovať. Že keď tu chceme naozaj viesť diskusiu, však my dávame konkrétne, podľa mňa relevantné otázky, pripomienky, návrhy, tak by som vás chcel poprosiť, aby sme k tomu viedli diskusiu, aby ste nám niektoré z tých bodov vysvetlili, na ktoré sa pýtame.
Budem opakovať to, čo povedal aj kolega Štefunko, že my nie sme proti podpore strategických investícií, proti, že by sme boli proti urýchľovaniu procesov, ale ja si nemyslím, že urýchľovanie procesov sa robí tak, že na hulváta, niektoré procesné kroky odtiaľ proste len škrtnem, lebo sa mi nepáčia, že k tomu by mala existovať aj nejaká, nejaká podkladová dokumentácia, analýza, niečo, na základe čoho obhájite, prečo práve tento procesný krok je taký veľký problém. A jediné, čo máme v rukách, je dôvodovka, pretože to nešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie, čiže, čiže, čiže máme... Alebo dobre, tak máme dôvodovku, skrátené, skrátené, pán, pán Dostál mi našepkáva, ale teda máme dôvodovku, že tam teda by sme mali hľadať odpovede na naše otázky.
A ja sa teda vrátim k tej nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie. Keď teda opomeniem fakt, že máte v procese dva kusy legislatívy, ktoré zasahujú do verejného obstarávania, jednak táto vaša, no, tento váš zákon, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, a potom samotná novela, ktorú predkladá pán Raši, o ktorej budeme rokovať v utorok. Obidve zasahujú do toho istého zákona, už to by si trošku možno žiadalo nejakú koordináciu medzi vami na vláde, však tam sedíte spolu, ale teda budem sa venovať tej časti, ktorú, ktorou vy meníte zákon o verejnom obstarávaní, a to je nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie. Naozaj v dôvodovej správe nie je vôbec vysvetlené, prečo potrebujete meniť spôsob menovania podpredsedu a odvolávania podpredsedu, podpredsedov ÚVO tak, že jedného z tých podpredsedov si nebude menovať, nebude, nebude navrhovať predseda ÚVO, ale jedného z tých podpredsedov, podpredsedu pre strategickú agendu, bude navrhovať vedúci úradu vlády. Je to zmena oproti vášmu pôvodnému návrhu, keď ste to mali napísané tak, že ho budete navrhovať vy ako minister, je to teraz vedúci úradu vlády, že ho bude navrhovať a schvaľovať vláda, ale naozaj, že prečo to takto robíte? Dnes máme inštitúciu, na čele ktorej stojí predseda, ktorý musí prejsť verejným vypočutím, povedzme že, že dobrým procesom sa stane tým predsedom, a preto má mandát vybrať si podpredsedov, ktorých mu potom vláda menuje alebo nemenuje. Toto meníte a hovoríte, že jedného z nich mu tam nanominujeme my ako vláda. Že nás nejak nezaujíma, akým procesom sa tam dostal ten predseda, my mu tam nanominujeme, koho chceme. A ten nebude prechádzať žiadnym verejným vypočutím ani, ani ničím podobným. Obmedzujete alebo teda vypúšťate ešte dokonca niektoré podmienky, ktoré by pri výkone funkcie mal, mal spĺňať. Vypúšťate alebo meníte spôsob, ako ho môžete odvolávať, jednoducho to bude človek, ktorý bude priamo bez udania nejakých zásadnejších dôvodov odvolateľný, odvolateľný, odvolateľný vládou, čiže prosím naozaj, skúste to vysvetliť, prečo takýmto spôsobom zasahujete do nezávislosti kontrolnej inštitúcie, ktorou ÚVO je. Dôvodovka o tom mlčí. Ani tam nie je dokonca akobyže popísané, že, že, že také niečo robíte v tej dôvodovke, že to, to len ten, kto to číta s porozumením, si všimne, že vlastne navrhujete iný spôsob vymenovávania, ale v dôvodovke vôbec neni zdôvodnené že prečo. Tak prosím, skúste to zdôvodniť že prečo.
A druhá vec sa týka teda tých zmien revíznych postupov, ktoré tu už spomínal kolega Dostál vo svojej rozprave. Opäť, skúste to, prosím, naozaj na nejakých dátach preukázať, prečo toto je dnes ten kľúčový problém v strategických investíciách a prečo práve toto riešenie nám pomôže ten problém vyriešiť. Ak k tomu nemáte dáta, tak povedzte nemáme dáta a len tak na základe pocitov si myslíme, že takto by sa to malo robiť a my si teda o tom budeme myslieť potom svoje a podľa toho sa k tomu aj, k tomu aj postavíme.
Čiže ja by som vás naozaj chcel poprosiť, aby ste využili to, že sme v rozprave, pretože ženiete to cez skrátené legislatívne konanie. My tu chceme vecne o tom diskutovať, tak vecné otázky, prosím, skúste na to reagovať v rámci rozpravy, aby sme aj my mohli potom na vás reagovať cez faktické a tak ďalej, aby to bola diskusia. A nieže my sa tu vyrozprávame a vy potom na záver poviete, ako to bude, na polovicu otázok ani neodpoviete a hurá, ide sa do druhého čítania. Takže takto by to naozaj, špeciálne v skrátenom legislatívnom konaní, nemalo fungovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, vy ste sa venovali pomerne veľa tomu procesu toho prijímania. Je tam ešte jedna vec, ktorú by som ja, ja vypichol, a to sa týka podkopávania nezávislosti ÚVO, ktoré sa deje, Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa deje prostredníctvom tohto zákona, pretože dnešný stav je taký, že máme predsedu ÚVO, ktorého po verejnom procese, verejnom vypočutí a tak ďalej vyberá, vyberá, vyberá vláda, menuje, menuje parlament a tento predseda ÚVO si následne nominuje svojich podpredsedov, ktorých schvaľuje vláda. A takto to funguje aj v Čechách. Týmto zákonom sa zavádza, že jedného z tých podpredsedov už si nebude vymenovávať predseda ÚVO, ale jedného z tých podpredsedov, a konkrétne podpredsedu pre strategickú agendu, mu tam nanominuje vláda na návrh vedúceho úradu vlády.
Čítal som si dôvodovú správu, lebo som teda chcel vedieť, aký je dôvod takejto zmeny, prečo sa vlastne mení spôsob vymenovávania podpredsedov úradu, ani slovo tam nie je napísané k tejto časti. Všetko možné je k tomu novelizačnému bodu napísané v dôvodovke, ale vysvetlenie, že prečo jedného podpredsedu už si nebude menovať predseda ÚVO, ale nanominuje mu tam vláda, nanominuje ho tam vláda na návrh vedúceho úradu vlády, čím sa zjavne podkopáva nezávislosť tejto kontrolnej inštitúcie, tak k tomu tam nie je ani jedna veta. Tak ja by som poprosil pána ministra, aby nám to vysvetlil, že prečo, prečo jedného z podpredsedov bude teraz nominovať vedúci úradu vlády a nie predseda ÚVO, ako tomu je doteraz a ako tomu je aj napríklad v Českej republike.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tomáš, veľmi správne si to zarámcoval a ja dám ďalší konkrétny príklad, ako to v praxi funguje. Kým som bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, tak sa pripravovalo viacero kusov digitálnej legislatívy na úrovni Európskej únie, a my máme veľmi dobrých odborníkov na tom ministerstve, napríklad na oblasť umelej inteligencie. Teraz nedávno bol prijatý ten akt o umelej inteligencii, ale ešte počas tvorby tohto, tejto legislatívy sme my ako malá krajina prinášali niektoré témy, ktoré boli pre Slovensko veľmi dôležité, najmä spôsob, ako sa bude riadiť dohľad nad technológiami umelej inteligencie, aby to nepadlo len na členské štáty, pretože tých expertov na túto tému je strašne málo, a lobovali sme za to, aby vznikla nejaká centrálna inštitúcia v tejto oblasti. A presne to prebiehalo, ako si popisoval, najprv non-paper, jednoducho stretnutie bilaterálne so zástupcami ostatných krajín na radách a nakoniec sa to do tej legislatívy podarilo presadiť. A viete, čo robili vtedy kolegovia z Maďarska? No, sedeli tam a možno aj niečo povedali, ale ich názor nikto nebral vážne. Pretože všetci vedeli, čokoľvek povedia Maďari, tak aj tak to netreba nejak veľmi sa s tým zaoberať, pretože nemajú žiaden výtlak na to, aby to dokázali presadiť, pretože majú pokazené vzťahy naprieč celou, celou Úniou. A my teraz sme sedeli za vrchstolom pri tých rokovaniach v niektorých témach a ideme si sadnúť na koniec stola tam k tým kolegom z Maďarska a tí naši kvalitní odborníci, to nie je ich chyba, na tých technických rokovaniach možno aj niečo povedia, ale nikto ich nebude brať vážne práve preto, že politický leadership im podkopáva nohy a jednoducho celá tá naša reputácia bude taká, akú mali, žiaľ, aj tí maďarskí odborníci počas technických rokovaní ku, ku, ku tejto, tejto legislatíve. Takto to je, to je ten, ten, ten veľký obraz, ktorý treba mať, treba mať na pamäti, ako si povedal, a ja sa rád budem pýtať, že čo boli tie veci, ktoré sa nám podarilo presadiť, takto o rok pri ďalšej správe.