Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali.
Na Slovensku máme tisícky informačných systémov v štátnej správe. Stovky väčších, desiatky tých naozaj najväčších. Ale všetky blednú závisťou, pretože je naozaj minimum informačných systémov, ktoré si vyslúžili vlastný zákon. Čiže už len to je prvý varovný signál, že samostatný zákon o informačnom systéme, si myslím, že nie je dobré riešenie a v rámci prvého čítania, ktoré sme mali na predošlej schôdzi, som aj vysvetľoval, prečo to nie je dobré riešenie.
V tomto konkrétnom prípade to nie je dobré riešenie preto, že ten zákon je napísaný tak detailne, že si myslím, že z implementačného hľadiska čokoľvek tam budú chcieť príslušní úradníci niekedy v budúcnosti zmeniť, zakaždým budú musieť novelizovať ten, ten zákon. A je to do takej úrovne napísané, že dokonca údaje, ktoré sú spracuvávané v tomto systéme, sú taxatívne vymedzené, dokonca sú vymedzené aj údaje, ktoré sa nejak proaktívne predvypĺňajú v rámci nejakých žiadostí alebo formulárov, čiže ak bude chcieť štát predvypĺňať nejaký iný údaj v rámci formulárov a žiadostí, tak bude si musieť zmeniť zákon. To je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi zlé riešenie, slovami klasika To neděláš dobře, Jaromíre, s tými sirkami, to sa ti vypomstí, aj toto sa vypomstí a myslím si, že toto bude jeden z veľmi často novelizovaných zákonov, keď budeme chcieť reagovať na nejaké, na nejaké implementačné, implementačné okolnosti, ktoré sa, ktoré sa zmenia.
Úradníci tak hovoria, či je to dokument hodný pripomienok, alebo skôr hodný stanoviska, tak aj v tomto prípade ten zákon je tak detailne napísaný, že to ani nie je hodné nejakého, alebo nieže hodné, ale že nedá sa to opravovať cez pozmeňováky, tá úroveň detailu. Tie pozmeňováky, ktoré boli prijaté vo výboroch, aj pozmeňovák, ktorý prekladal pán poslanec Horecký, vylepšujú niektoré jeho časti, ale celá tá filozofia zákona je podľa môjho názoru zlá, je to príliš detailne napísaný zákon, hovoril som to tu aj ako spätnú väzbu pánovi ministrovi, hovoril vtedy, že si robí poznámky a bude to riešiť, zrejme sa to nepodarilo teda vyriešiť.
Čiže stále tu máme prílišný detailný, detailný zákon a to je teda, ja na vysvetlenie nášho, nášho postoja, že po obsahovej stránke tento systém potrebuje nejaké legislatívne ukotvenie, v minulosti to bolo pár paragrafov v rámci zákona o štátnej službe, teraz sa z toho spravil samostatný zákon a neskutočne to nabobtnalo, tá úroveň detailu, takže my za takýto zákon, žiaľ, nebudeme môcť zahlasovať a dopredu varujem, že myslím si, že to bude zákon, ktorý sa bude musieť často novelizovať a často meniť, pretože aplikačná prax prinesie nejaké požiadavky. A keďže ten zákon je tak detailne napísaný, tak sa budú musieť riešiť legislatívnou formou, nie nejako podzákonnou normou alebo nejakým nariadením, alebo nejakou vyhláškou, alebo niečím. Takže myslím, že si zarobíme na problém v implementačnej praxi, keď takto detailné zákony sa budú robiť. Dúfam, že už pri ďalších zákonoch sa to nebude takto, takto písať, pretože potom to neprospieva nejakej flexibilite pre IT-čkárov, keď chcú ten systém, systém vylepšovať.
Takže to len toľko naše vysvetlenie k tomu, ako sa k tomu zákonu postavíme, ak sa niečo zásadné vo zvyšku rozpravy nestane, čo nepredpokladám, že pán navrhovateľ teraz príde s úplne iným konceptom tohto celého zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 10:58 - 10:59 hod.
Ján Hargaš
Pani kolegyňa, ďakujem, ďakujem za príhovor a ja doplním to, čo si možno nepovedala, ale teda rád by som vyzval pána ministra, aby teda ukázal, že tú diskusiu myslí vážne, napríklad aj tak, že vystúpi aj teraz v rámci rozpravy, aby sme naňho mohli reagovať, nielenže teraz pôjde záverečné slovo, ja to volám že posledné, posledné slovo, povie si svoje a ide preč. Čiže naozaj, aj my v Progresívnom Slovensku sme ukázali, že chceme o tomto...
Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, ďakujem, ďakujem za príhovor a ja doplním to, čo si možno nepovedala, ale teda rád by som vyzval pána ministra, aby teda ukázal, že tú diskusiu myslí vážne, napríklad aj tak, že vystúpi aj teraz v rámci rozpravy, aby sme naňho mohli reagovať, nielenže teraz pôjde záverečné slovo, ja to volám že posledné, posledné slovo, povie si svoje a ide preč. Čiže naozaj, aj my v Progresívnom Slovensku sme ukázali, že chceme o tomto diskutovať, že aj nám záleží na tom, aby samosprávam sa obstarávalo ľahšie aj jednoduchšie, dali sme konkrétne konštruktívne návrhy, ako si my predstavujeme, že by sme sa k tomu vedeli, vedeli dostať, takže budem veľmi rád, keď ukážete, že za tými vašimi slovami, že chcete s nami diskutovať, je aj nejaká hmota a budeme diskutovať napríklad tak, že teraz vystúpite a môžme na vás aj, aj nejak reagovať a prípadne tú diskusiu posunúť, posunúť ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 10:38 - 10:40 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem pekne, pán kolega, tiež podpisujem tú časť o podnikateľoch, možno som myslel, že ešte viac sa budete za nich biť, ale tak, tak vás doplním teda. Ja si myslím, že tento zákon je o balanse, je o balanse, máme tu dve skupiny. Máme tu samosprávu, máme tu podnikateľov, máme tu firmy, ktoré chcú ponúkať svoje tovary a služby. Dnes je ten balans v tých limitoch nejak nastavený, vy tie limity zásadným spôsobom preklápate v prospech samosprávy...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega, tiež podpisujem tú časť o podnikateľoch, možno som myslel, že ešte viac sa budete za nich biť, ale tak, tak vás doplním teda. Ja si myslím, že tento zákon je o balanse, je o balanse, máme tu dve skupiny. Máme tu samosprávu, máme tu podnikateľov, máme tu firmy, ktoré chcú ponúkať svoje tovary a služby. Dnes je ten balans v tých limitoch nejak nastavený, vy tie limity zásadným spôsobom preklápate v prospech samosprávy a v neprospech podnikateľov, ktorí sa chcú uchádzať o zákazky. A ja by som dokonca povedal, že dobre, hľadajme nejaký kompromis, nejaké, nejaký naozaj že balans. Tak kľudne sa povznesme nad tú časť o tých, o zvyšovaní limitu, ktorý, na zákazky, ktoré nespadajú pod zákon o VO, z 10- na 50-tisíc, tam naozaj rozviažme ruky starostom, aby naozaj malé opravy v obciach nemuseli zbytočne byrokraticky riešiť, ale pokiaľ ide o podlimitné zákazky, tak pozrime sa aj do zahraničia, skúste nám to vysvetliť, že prečo ideme zo 70-tisíc na 221-tisíc, keď v Čechách je to 80-tisíc ten limit. Pri stavbách zo 180-tisíc ideme na 800-tisíc, keď v Čechách je to 236-tisíc. Tak hľadajme balans, ale nehľadajme ho tak, že limity trojnásobne zvýšime napriek tomu, ako to funguje tu v susednej krajine, hľadajme ten balans tak, aby sme vyhoveli aj starostom, ale nezabúdajme na to, že sú tu firmy, ktoré chcú férovo súťažiť a jednoducho budú tieto zákazky pred nimi skrývané, budú si to tam pšolichať kadejako tí nepoctiví, nepoctiví obstáravatelia, pretože budú môcť. A to je ten najväčší problém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 10:15 - 10:15 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, podpisujem to, čo povedal kolega Štefunko, že naozaj tu nejde o nejaký jeden izolovaný zákon. Pozeráme sa na to v kontexte a, žiaľ, táto vláda krokmi za posledných šesť mesiacov si jednoducho nezaslúži tú dôveru, že môžme si povedať, viete čo, tak teraz vám veríme, že teraz to robíte poctivo, férovo a ja neviem ako. Aj tie zmeny jednoducho sú také, že budú viesť k neférovému prístupu k trhu.
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, podpisujem to, čo povedal kolega Štefunko, že naozaj tu nejde o nejaký jeden izolovaný zákon. Pozeráme sa na to v kontexte a, žiaľ, táto vláda krokmi za posledných šesť mesiacov si jednoducho nezaslúži tú dôveru, že môžme si povedať, viete čo, tak teraz vám veríme, že teraz to robíte poctivo, férovo a ja neviem ako. Aj tie zmeny jednoducho sú také, že budú viesť k neférovému prístupu k trhu.
A ešte budem reagovať na kolegu z KDH. Ja chápem, že teda inflácia na Slovensku bola vysoká, len možno potom máme nejakú veľmi špecifickú tú geopolitickú situáciu, pretože keď to porovnáme s Českou republikou, tak, tak to zvyšovanie limitov je, je rádové, že nemali sme tu 300-percentnú infláciu, ale limity sa zvyšujú o 300 %. Pri stavebných prácach o 400 %. V porovnaní s Českou republikou to platí v zásade rovnako. To zásadné zvyšovanie limitov ja osobne považujem za najväčší problém tejto novely, že z podlimitných zákaziek budú naozaj podpultové zákazky, že úradník si rozhodne, ktoré tri firmy osloví, a podpultovo tam zorchestrujú nejakú súťaž. A ja chápem, že vy budete argumentovať, že ale musíme my dôverovať. Veď dobre, tak dôverujme, ale máme tu hneď našu susednú krajinu, kde tie obstarávania fungujú lepšie, tak sa inšpirujme nimi. A oni dôverujú, ale aj zverejňujú. Dávajú možnosť trhu zapojiť sa do súťaže. My sme to z nejakého dôvodu odignorovali a to zvyšovanie limitov naozaj si myslím, že nebude o infláciu. Keby sme, môžme to prepočítať, že keby sme zarátali iba infláciu, že kam to porastie, ale nebude to 300 %. Jednoducho to je masívny nárast, masívny nárast limitov, pod ktoré sa budú jednoducho zákazky podpultovo zadávať.
Ďakujem.
Skryt prepis
A ešte budem reagovať na kolegu z KDH. Ja chápem, že teda inflácia na Slovensku bola vysoká, len možno potom máme nejakú veľmi špecifickú tú geopolitickú situáciu, pretože keď to porovnáme s Českou republikou, tak, tak to zvyšovanie limitov je, je rádové, že nemali sme tu 300-percentnú infláciu, ale limity sa zvyšujú o 300 %. Pri stavebných prácach o 400 %. V porovnaní s Českou republikou to platí v zásade rovnako. To zásadné zvyšovanie limitov ja osobne považujem za najväčší problém tejto novely, že z podlimitných zákaziek budú naozaj podpultové zákazky, že úradník si rozhodne, ktoré tri firmy osloví, a podpultovo tam zorchestrujú nejakú súťaž. A ja chápem, že vy budete argumentovať, že ale musíme my dôverovať. Veď dobre, tak dôverujme, ale máme tu hneď našu susednú krajinu, kde tie obstarávania fungujú lepšie, tak sa inšpirujme nimi. A oni dôverujú, ale aj zverejňujú. Dávajú možnosť trhu zapojiť sa do súťaže. My sme to z nejakého dôvodu odignorovali a to zvyšovanie limitov naozaj si myslím, že nebude o infláciu. Keby sme, môžme to prepočítať, že keby sme zarátali iba infláciu, že kam to porastie, ale nebude to 300 %. Jednoducho to je masívny nárast, masívny nárast limitov, pod ktoré sa budú jednoducho zákazky podpultovo zadávať.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 9:40 - 10:07 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Minulý týždeň som tu mal 20-minútové vystúpenie k verejnému obstarávaniu, hoci išlo o zákon o strategických investíciách, ale ten v nejakej časti novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní, a teda najmä v podstatných častiach, ktoré sa týkajú, týkajú obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Takže na chvíľku, ak mi dovolíte, tak...
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Minulý týždeň som tu mal 20-minútové vystúpenie k verejnému obstarávaniu, hoci išlo o zákon o strategických investíciách, ale ten v nejakej časti novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní, a teda najmä v podstatných častiach, ktoré sa týkajú, týkajú obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Takže na chvíľku, ak mi dovolíte, tak...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Minulý týždeň som tu mal 20-minútové vystúpenie k verejnému obstarávaniu, hoci išlo o zákon o strategických investíciách, ale ten v nejakej časti novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní, a teda najmä v podstatných častiach, ktoré sa týkajú, týkajú obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Takže na chvíľku, ak mi dovolíte, tak odbočím počas rozpravy aj, aj k tomuto, pretože to vytvára celkový kontext, v ktorom sa potrebujem pozerať na túto, na túto novelu, ktorú pán minister predkladá. A bolo to podstatné, pretože tá novelizácia prichádzala v skrátenom legislatívnom konaní minulý týždeň. A tých skrátených legislatívnych konaní a kadejakých prílepkov sme za 12. schôdzí parlamentu naozaj mali také množstvo, že v podstate na úvod aj dokážem pochváliť pána ministra a som rád, že aspoň kľúčový zákon, ktorý sa týka nejakej hospodárskej súťaže, prerokúvame v štandardnom legislatívnom procese. Neviem, či to je skorou rannou hodinou, ale, ale som dokonca prekvapený, že pán minister aj do rozpravy, do rozpravy ide. Nie je to úplne zvyk pri koaličných, koaličných ministroch, takže oceňujem to. Veď sme v prvom čítaní, tak, tak diskutujme.
Pôjdem teda rovno k veci, ako hodnotíme tento, tento zákon. Najprv vypichnem zopár, by som povedal, že legislatívno-technických, ale takých drobností, ktoré verím, že sa podarí medzi prvým a druhým čítaním odstrániť. Ide napríklad o novelizačný bod 21, ktorý ak ho v tejto podobe schválite, tak vlastne ktorýkoľvek štátny systém na obstarávanie, združený v takzvanej elektronickej platforme, sa bude dať využívať len medzi ôsmou hodinou ráno a osemnástou hodinou poobede. Rozumiem, že toto platí, toto pravidlo platilo pre dobré dôvody pre časť bývalého elektronického kontraktačného systému, známeho ako EKS, teda najmä aby sa tam nesúťažilo pod rúškom noci. Niekto vypíše rýchlo súťaž a ostatní nemajú čas, čas reagovať, ale, ale v dôsledku tejto novelizácie sa má uplatňovať na všetky, všetky takéto elektronické obstarávania a myslím, že to bude mať značný dôsledok na verejné súťaže, ktoré sa opierajú dnes o pojmy ako deň alebo pracovný deň, a teda počíta sa, že sú to plné dni, ktoré majú 24 hodín a nie nejaké desaťhodinové, desaťhodinové výseky. My sme na to upozorňovali už od januára, aj, aj v MPK ste to mali ako pripomienku, ale stále to tam ostalo, tak buď, možno si to vysvetlíme, že ako a prečo to je takto zamieňané, mienené alebo, alebo to potom medzi čítaniami, prosím, odstráňme.
Podobný zmätok podľa nášho názoru vytvárate aj pri podávaní námietok v novelizačnom bode 83, kde sa v § 173 ods. 10 pri odkladnom účinku námietky odvolávate na iný paragraf, konkrétne § 56 ods. 3, ktorý ale novelizujete takým spôsobom, že z neho nie je potom vôbec jasné, či námietky budú, alebo nebudú mať odkladný účinok a ktoré áno a ktoré nie a kedy áno a kedy nie. Ale k námietkam sa ešte, ešte dostanem.
No a je našou úlohou upozorňovať aj na to, akým spôsobom pristupujú navrhovatelia k dôvodovým správam a doložkám. A prepáčte, ale tu to je že opäť odfláknutá doložka, pretože uvádzate, že tento zákon vlastne nemá vplyv zase na nič. Nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na informatizáciu. Je to taký zákon, ktorý vlastne nemá žiaden vplyv, ale je na niekoľkých strán teda popísaný, ale bezvplyvový. Ja som tiež bol úradník a viem, ako je problematické niekedy tú doložku spraviť, ale príde mi to, že tu ste si to veľmi-veľmi zľahčili a jednoducho tvrdíte, že to nemá žiaden vplyv vlastne na nikoho. Tak ja sa aj počas rozpravy neskôr dostanem k tomu, že aký vplyv to má napríklad na podnikateľské prostredie.
No, ale opakujem, som rád, že nejdeme v skrátenom legislatívnom konaní a máme tu priestor medzi aprílom a júnom na vyčistenie týchto chýb aj na nejakú vecnú, vecnú, konštruktívnu diskusiu. A teda vítam aj tú ponuku, ktorú pán minister dal v úvodnom slove. Verím, že sa dostaneme potom aj k skutkom a že sa týkala všetkých členov parlamentu, nielen koaličných poslancov, alebo vybranej časti opozície, takže veľmi radi prispejeme do tejto diskusie aj my. Keď bude konštruktívna, verím, že sa dostaneme k nejakým riešeniam, ak nebude konštruktívna, tak tie riešenia budeme musieť navrhnúť sami ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Dovolím si teraz na úvod ešte zareagovať aj na to, čo ste hovorili o dôvere. A ja súhlasím, že pri tomto zákone je to veľmi o tom, že s akou dôverou sa môžme pozerať na to, čo vláda navrhuje. Ale, žiaľ, žijeme v nejakom kontexte a ten kontext za posledných šesť mesiacov je taký, že ste ako prvú vec, na ktorej tejto vláde očividne veľmi záležalo, priniesli novelu Trestného zákona, ktorá dávala amnestiu za korupčné trestné činy ľuďom, ktorí sú blízki tejto koalícii. Dosadzujete trestne stíhaných ľudí do vrcholových pozícií bezpečnostných služieb a zložiek štátu, čím strácame dôveru v zahraničí. Dosadzujete pytliaka na čelo národného parku, kamarátske nominácie v oblasti kultúry a tak ďalej a tak ďalej. A jednoducho v takomto kontexte povedať, prosím, dôverujte nám, že teraz to už myslíme dobre, jednoducho nesedí to. Ak jedným zákonom znižujete tresty za korupciu a druhým zákonom vytvárate priestor na korupciu; ja nehovorím, že tam tá korupcia bude, ale jednoducho musíme sa na to pozerať kriticky, pretože to vnímame v nejakom širšom kontexte, čo táto vláda za šesť mesiacov robila.
Pán minister tiež hovoril o tom, že ako chce pomôcť obciam. A v poriadku, veď aj my si to prajeme, aj my si prajeme, aby obstarávania pre obce boli jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie, ale poďme sa pozrieť na skutočné príčiny toho, prečo tie obstarávania dnes trvajú dlho. Tá dôvodová správa je v tomto veľmi chabá. Jednoducho nemáte žiadne dáta, ktoré by obhajovali niektoré zmeny, ktoré navrhujete. Neviete vysvetliť, prečo práve toto prispeje k zrýchleniu obstarávania alebo k zjednodušeniu. K zjednodušeniu by ste ešte vedeli obhájiť, ale k zrýchleniu, to som si nie úplne, úplne istý. Čiže podľa nášho názoru, namiesto toho, aby sme na základe dát opravovali tie časti procesov, ktoré dnes nefungujú, tak vy ste si vybrali tú ľahšiu cestu a niektorým procesom sa jednoducho vyhnete tým, že zvýšite napríklad limity.
Taktiež ostalo akoby nepriznané, že obciam možno pomôžete v tej prípravnej fáze, alebo vo fáze prípravy verejného obstarávania, ale hádžete na nich celú zodpovednosť za kontrolu verejného obstarávania prostredníctvom obecných kontrolórov, kde tie zodpovednostné vzťahy nie sú, nie sú nejaké ujasnené. Taktiež nie je ujasnené, ako to budú kapacitne zvládať.
Čiže toľko na úvod. A teraz pôjdem k tým hlavným veciam, ktoré vnímame v tejto novele ako rizikové.
Tou prvou sú limity. Tvrdíte, že zvýšenie limitov pre zákazky, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje, z 10- na 50-tisíc eur bez DPH pomôže zrýchliť súťaže. Ale ako som už povedal, k uvedenému neprikladáte žiadnu analytiku, len sa odvolávate na iné štáty, ktoré majú podobné limity, ako navrhujete vy. No, podobné limity sú nasledovné: 30-tisíc eur v Poľsku, čiže menej ako 50-tisíc, 40-tisíc eur v Maďarsku, menej ako 50-tisíc, a jediná krajina, ktorá má rovnaký limit, ako navrhujete vy, je Írsko. Čiže jedna z dvadsiatich siedmich. Upozornila vás na to Generálna prokuratúra v rámci, v rámci MPK a vy ste tú pripomienku odignorovali. Citujem: "Vzniká odôvodnená pochybnosť, v ktorých krajinách Európskej únie je reálne daný limit vo výške 50-tisíc eur alebo vyšší, keďže dôvodová správa žiadne krajiny s vyšším limitom neuvádza a krajinu s limitom 50-tisíc uvádza len jednu jedinú. V tomto kontexte by uvedená zmena mala byť výsledkom dôslednej analýzy stavu v krajinách Európskej únie a vychádzať z určitého európskeho priemeru a byť teda predmetom zmeny na základe odôvodnených a podložených faktov."
To bola citácia, pripomienky z Generálnej prokuratúry k tomuto zákonu, ktorú zrejme nikto nebude ovplyvňovať, že sme to písali my z Progresívneho Slovenska. Lebo to je teraz taká móda, že my očividne, koalícia si myslí, že my píšeme vlastne všetky, všetky pripomienky aj Európskej komisie, aj Európskej prokuratúry, aj všetky pripomienky. Tak zrejme Generálnej prokuratúre sme pripomienku nepísali. Takže na to vás upozornili.
A ja som sa aj začudoval, pretože najľahšie by bolo uviesť ako príklad Českú republiku. Najbližšia krajina a veľmi by sa vám to hodilo, pretože tam je ten limit 80-tisíc. To vieme. No a rovnako aj Generálna prokuratúra vás vyzvala, aby ste pracovali s tou najpodobnejšou legislatívou, alebo teda právnou úpravou, a to je práve Česká republika. Tak sa teda pozrime, že prečo ste tú Českú republiku neuviedli ako príklad, pretože potom by ste museli vysvetľovať to, že prečo iba selektívne si ju vyberáte ako príklad a pri zvyšných zvyšovaniach limitov by to už tak pekne nevyzeralo. Takže porovnajme si to s Českom.
V Česku platí, že zákazky od približne 80-tisíc eur pre tovary a služby a stavby od 236-tisíc eur sa musia zverejňovať. Tu je ten kľúčový problém, prečo ste si nevybrali Česko ako príklad pri tom zvyšovaní z 10- na 50-, pretože potom by ste museli rešpektovať aj to, že v Česku sa zákazky zverejňujú pri oveľa nižších hodnotách, ako navrhujete v tejto novele. Ak je aj použité tzv. zjednodušené "podlimitní řízení", možné pre všetky podlimitné zákazky na tovary a služby a stavebné práce do približne 2 miliónov eur, musí byť výzva zverejnená aspoň na profile verejného obstarávateľa, a to pre neurčitý počet subjektov.
Čiže porovnajme si teraz Česko a Slovensko v tých zmenách, ktoré navrhujete pri zverejňovaní podlimitných zákaziek. Vy navrhujete zverejňovanie vo vestníku od 221-tisíc pre tovary a služby, v Čechách je to 80-tisíc. Vy navrhujete zverejňovanie pre stavebné práce od 800-tisíc, v Čechách je to 236-tisíc. To je neporovnateľné a ukazuje sa, že ak dvíhať limity pre zákazky, na ktoré sa zákon nevzťahuje, čiže z tých 10- na 50-, tak potom všetky drahšie by mali byť pod verejnou kontrolou, ale tam sa vám to už úplne do argumentácie nehodilo, takže tam už ste sa neinšpirovali.
Stavebné práce do 800-tisíc a tovary a služby do 221-tisíc sa teda po novom budú dať obstarávať v skrytej súťaži, takzvane na tri ponuky, bez zverejnenia a o výsledku sa verejnosť, ale čo je dôležitejšie aj firmy, ktoré ponúkajú kvalitné tovary a služby a chceli by ich ponúknuť štátu, často dozvedia, až keď nájdu zmluvu v Centrálnom registri zmlúv. To nie je problém len kvôli transparentnosti, ale aj kvôli dosahovaniu úspor. Pretože menej uchádzačov rovná sa menšie úspory. Za pravdu tomu dáva aj analytika Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá hovorí, citujem: "Šírka hospodárskej súťaže má vplyv na výšku úspory. Platilo, že čím bol vyšší počet uchádzačov, tým verejní obstarávatelia dosahovali viackrát úsporu v intervale 20 % a viac. Naopak, pri nízkom počte uchádzačov sa verejným obstarávateľom darilo dosahovať úsporu najmä z intervalu 0,1 až 5 %." Ak teda umožníte obmedzenie súťaže na tzv. tri ponuky, zákonite sa nebude dosahovať taká úspora, ako by sa dosiahla v prípade, že zákazka je riadne zverejnená vo vestníku pre celý trh, ktorý chce ponúknuť svoje služby alebo tovary.
A dám vám konkrétny príklad z oblasti, za ktorú dnes zodpovedáte, a to je informatizácia. V informatizácii sme v rokoch 2016 až 2019, teda za vlády SMER-u, mali priemerný počet uchádzačov v IT tendroch 2,8. V rokoch ´20 až ´22 to bolo 4,3. Čiže 50-percentný nárast počtu uchádzačov. O 50 % viac firiem sa hlásilo do súťaží. Taktiež nám o viac ako 20 % narástol počet víťazov, čiže o pätinu viac firiem dokázalo takéto súťaže aj vyhrať. Rozšíril sa nám trh. No a k čomu to viedlo? Tak pri zákazkách nad jeden milión eur sa úspora oproti predpokladanej hodnote zákazky zo 4 % za vašej vlády dostala na 17 % za tej poslednej vlády. Čiže viac uchádzačov, širší trh rovná sa oveľa vyšší potenciál pre úspory. A toto tým zvyšovaním, zvyšovaním limitov na zverejňovanie jednoducho zabijete.
Aký objem zákaziek bude týmto dotknutý? No tak podlimitné zákazky dnes predstavujú približne jednu miliardu eur z celkového objemu zákaziek. Ak by sme chceli byť konzervatívni, pri tom posune limitov odhadnime, že približne polovica z nich sa stratí spod verejnej kontroly. Čiže povedzme, že ročne približne polovica z tejto jednej miliardy zmizne z radaru, bude stačiť obstarávať ich na, na tzv. tri ponuky. To číslo sa veľmi ťažko odhaduje, ale berme to ako nejaký konzervatívny odhad. Ak máte lepšie číslo, veľmi rád ho uvidím, pretože to by v skutočnosti mala byť vaša práca, že nejakým spôsobom obhájite, že transparentnosť sa nebude zásadným spôsobom znižovať.
Čiže pre predstavivosť verejnosti. Verejnosť ani štát nebude mať prehľad ročne o zákazkách približne v hodnote dvoch hrubých stavieb martinskej nemocnice alebo rekonštrukcii všetkých nemocníc z plánu obnovy. Jednoducho dozvieme sa výsledok v CRZ-ku, ak nepôjde o stavebné práce nad 1,5 milióna eur, tak nikto nebude môcť podať ani námietku v takýchto, takýchto súťažiach.
Hľadal som a naozaj som si dal tú prácu, hľadal som teda nejaké podporné argumenty na toto zvyšovanie limitov, kde by ste to nejak aj na nejakých dátach vysvetlili, prečo toto pomôže skracovať, zjednodušovať a tak ďalej, ale márne. Tak to skúste, prosím, pán minister, vysvetliť. Prečo takéto zvýšenie limitov, prečo práve takéto zvýšenie? Na 221-tisíc pri tovaroch a službách a na 800-tisíc pri stavebných prácach, keď v Čechách je to oveľa menej. Ja sa nebudem teraz týkať, nebudeme sa babrať v tých 10- na 50-, hej? Bavme sa o tých podlimitoch. Prečo teda na 221- a prečo na 800- pri stavbách, ako ste k tomu číslu prišli? Aká analytika k tomu viedla, prečo to bude dobré riešenie? Čo tým vlastne získame?
Čiže summa summarum rýchlosť súťaže pri zvýšení limitov je otázna, nakoľko nám chýbajú k tomu nejaké dáta. Čo ale otázne nie je, lebo na to dáta máme, je, že dôjde, dôjde k predražovaniu tendrov a zníženiu transparentnosti verejných súťaží.
Keď už sme pri tom, tak dovolím si navrhnúť veci prav... poďme, aby sme nazývali veci pravými menami, a berte to ako taký predčasný pozmeňovák a namiesto pojmu "podlimitné zákazky" navrhujem odteraz používať pojem "podpultové zákazky", pretože tak to presne bude vyzerať. Pol miliardy na základe troch ponúk pre vyvolených. Ja si myslím, že to povedie aj k nejakému zvýšenému korupčnému správaniu, ako ja to, ja... Ako k tomu príde ten podnikateľ, ktorý dnes chce ponúkať svoju kvalitnú službu štátu, obci, samospráve a tak ďalej? Teraz bude môcť byť vyšachovaný tým, že niekto sa rozhodne na úrade, že osloví len tri vybrané firmy. Ako on k tomu príde, že on bude jedna z tých vybraných firiem? Čo má robiť, aby sa dostal do priazne toho úradníka, ktorý bude takto, takto obstarávať? A rozumiem, že takúto benevolentnosť môžeme nechať na úradníkoch do určitej sumy, ale vy tu sumu trojnásobne oproti dnešnému stavu, pri stavbách dokonca štvornásobne oproti dnešnému stavu zvyšujete! Trojnásobne väčšiu moc dávate úradníkom, pri stavbách štvornásobne väčšiu moc im dávate rozhodnúť o tom, koho pozvú a koho nepozvú do súťaže!
A ešte jedna pikoška na záver. Chcem sa len domnievať, že ide len o nejakú kauzalitu, ktorú ste si neuvedomili, ale obávam sa, že to môže byť aj úmysel. Zákon má totižto svoju prílohu číslo jedna, ide o komodity, ktoré sú v nejakom zvláštnom režime, napríklad právne alebo bezpečnostné služby. A keď som na začiatku hovoril o tom kontexte, tak je jasné, že od nástupu tejto vlády sa snažíte pomáhať ľuďom blízkym SMER-u a HLAS-u vysekať ich z vyšetrovacích väzieb či trestných stíhaní. Veď kvôli tomu ste rušili aj ÚŠP, ale teraz sa domnievam, že idete ešte ďalej, že im nejdete len pomáhať, ale idete ich dokonca odškodňovať, pretože napríklad v prípade pána Bödöra bude každé jedno ministerstvo môcť zazmluvniť na rok bezpečnostné služby v hodnote 750-tisíc euro v uzavretej súťaži na tri ponuky. Rovnaká situácia je v prípade advokátskych služieb a všetci si asi pamätáme na kauzu pána advokáta Bžána.
Druhý veľký bod, ktorý súvisí s transparentnosťou súťaže a výnimkami a je to taký mačkopes pre PR ministrov, je zavedenie pojmu "základný bezpečnostný záujem". V navrhovanej, navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o vnútorný záujem, a nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky, ale po tom, ako sme videli preháňať sa pána ministra Šutaja Eštoka s premiérom Ficom po zelenej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, mám veľmi nízku dôveru, že tento inštitút sa nebude zneužívať. Ale odhliadnuc od mojich nejakých osobných pocitov, oprávnenosť zavedenia tohto inštitútu základného bezpečnostného záujmu opierate o čl. 346 zmluvy o fungovaní EÚ a tento článok zakladajúcej zmluvy nič nehovorí o využití, ako ho plánujete zaviesť vy. Takže berte to ako také upozornenie, ja som počul, že budete ešte s Európskou komisiou o tomto diskutovať, ale, ale dajte si pozor, aby sme zase nezačali dostávať listy, v ktorých nás bude Únia varovať, že opäť ohrozujete čerpanie európskych fondov. A hovorím to teraz, aby ste potom zase nehovorili, že to zase kvôli PS-ku prichádzate o peniaze z plánu obnovy, tak early warning.
Teraz na chvíľu sa chcem povenovať nezávislosti ÚVO, aj keď to nie je priamo súčasťou tejto novely, ale podľa mňa to vytvára nejaký širší kontext, ako sa musíme na tieto zmeny pozerať. V súvislosti so zmenami limitov, o ktorých som hovoril, aj o námietkach, o ktorých ešte na chvíľu hovoriť budem, tieto zmeny prichádzajú aj so zmeny nezávislosti ÚVO. Podelili ste si to s pánom ministrom Rážom tak 50 na 50, ako sa hovorí. Minister vám pridal nového podpredsedu pre strategickú agendu, z ktorého ste spravili nového spoluštatutára ÚVO na úseku, kde sa kontroluje a rozhoduje o najväčších a najdrahších zákazkách dôležitých pre rozvoj tejto krajiny. Tento nebude ani podriadený predsedovi ÚVO, ktorého volí Národná rada, ani ho nebude môcť navrhnúť. Vy navrhujete, aby ho nominoval do tejto pozície vedúci úradu vlády. Ja sa pýtam a pýtal som sa to aj pána ministra, keďže vy ste teraz gestor zákona o verejnom obstarávaní, prečo, prečo... takto, inak to poviem. Kľudne majte podpredsedu pre strategickú agendu, kľudne vyčleňte túto agendu, my sme k tomu aj v rozprave hovorili, že my sme za to, aby sa urýchlili strategické investície, kľudne nech tam je špecializovaný útvar na túto agendu. Ale ja sa pýtam, prečo potrebujete, aby ho nominoval vedúci úradu vlády. Nikde v dôvodovke to nie je ani v novele pána, pána, pána ministra Ráža, tak sa pýtam vás ako gestora tohto zákona, pretože predpokladám, že ste s tým museli súhlasiť, že takéto niečo sa bude v tom zákone meniť, tak že prečo? Prečo nemôže tohto podpredsedu, tak ako dnes, nominovať predseda ÚVO, ktorý má mandát od Národnej rady? Prečo mu tam zboku natlačí vláda nejakého svojho nominanta?
A okrem tohto personálneho podkopávania úradu beriete aj právomoci. Po novom bude úrad viazaný rozsahom námietok podaných v konaní a nebude môcť ich prešetrovať nad ich rámec, aj keby v obstarávaní existovali iné pochybenia. Bude musieť čakať do uzavretia zmluvy a následne začať konať z vlastnej iniciatívy. Nedáva to, nedáva to úplne zmysel a marí to podstatu existencie Úradu pre verejné obstarávanie ako nejakej nezávislej kontrolnej autority. Úrad tiež nebude môcť vykonávať kontroly pred uzavretím zmluvy, nakoľko sa odstraňuje aj žiadosť o nápravu, znižuje sa aj rozsah možností podávať námietky pre hospodárske subjekty a zavádza sa im povinnosť podať námietky do desiatich dní od zverejnenia vo vestníku, ale nevysporiadali ste sa ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe, čo v prípade, že vo verejnom obstarávaní dôjde k oprave vo vestníku vo forme korigenda. Pôjde teda lehota odznova alebo máte smolu, alebo teda ako to teda konkrétne bude? A naozaj povedzte, prosím, že ako k tomu prídu tí féroví podnikatelia, ktorí chcú férovo súťažiť, ponúkať svoje služby. Žiadni nejakí chronickí námietkovači, jednoducho firmy, ktoré sa chcú domáhať férovej súťaže, okresávate ich práva na podanie žiadosti o nápravu, ktoré, na podanie žiadosti o nápravu podmienok súťaže, ktoré môžu byť neférové.
A teraz sa vás teda pýtam, že či naozaj stále trváte na tom, že tento zákon alebo táto novela nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Ak áno, ja som mal takého matematikára, ktorý s obľubou hovoril: "Dokáž." Tak ja sa pýtam, lebo dal som vám tu viacero argumentov, prečo to bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, tak ja sa teda pýtam, že keď hovoríte, že nemá to žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, tak, prosím, dokážte.
Toľko k tým základným nejakým výhradám. Hovorím, sme v prvom čítaní, takže ešte na tú debatu bude, bude kopec času. Často nám vyčítate, že sme nekonštruktívna opozícia, že nevieme predkladať sami nejaké návrhy, že sa s nami nedá, nedá rozprávať. To, samozrejme, nie je pravda a dokazujeme to už dvanástu, dvanástu schôdzu a budeme v tom pokračovať aj ďalej. Mimochodom, hneď po tomto bode pôjdu zákony pani ministerky Sakovej, ku ktorým som podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by vás mohol zaujímať. Počul som, že sa vám to dokonca páči, ale že len preto, že to je z opozičných lavíc, tak to nemôžete podporiť, lebo to sa proste nerobí. Tak keď teda vy chcete ukázať, aký ste konštruktívny, tak buď k tomu dajte pripomienky, že prečo to podľa vás nie je dobré, čo podľa mňa nespravíte, alebo, alebo to podporte. No, čiže toľko k tej konštruktívnosti.
No, ale vyjadrím teda nádej, že sa zapojíte do rozpravy, to je, to je, to je vítané. Verím, že prídeme k nejakému faux pas z prijímania novely trestných kódexov, kde sa na poslednú chvíľu látali-plátali fatálne zlyhania, ktoré vznikli z toho, že sa nedostatočne odkonzultoval tento návrh s odbornou verejnosťou. A teda ponúkam vám v mene celého poslaneckého tímu PS aj nášho odborného tímu konštruktívnu a pomocnú ruku a rovnako pridávam už zopár bodov, o ktorých by sme sa mohli porozprávať, návrhov na zlepšenie.
Odborná verejnosť napríklad volá už dlhé roky po posilnení a detabuizovaní inštitútu prípravných trhových konzultácií. Ukazuje sa, že dobre pripravená súťaž zbehne oveľa rýchlejšie ako súťaž, ktorá je zavalená množstvom otázok a žiadosti o nápravu. Reakciou na otázky a žiadosti nemôže byť potlačenie možnosti sa pýtať, ale zamyslieť sa nad tým, prečo sa trh toľko pýta, a venovať viac pozornosti práve, práve príprave obstarávaní. Tie dáta, ktoré som hovoril v IT, boli aj výsledkom toho, že sme začali oveľa viac používať prípravné trhové konzultácie, rozprávať sa s trhom, ako nastaviť tie obstarávania tak, aby sa čo najviac firiem mohlo do tej súťaže zapojiť. Čiže v tomto zmysle je najlepšie, aby sám trh ešte pred vyhlásením verejného obstarávania pomohol obstarávateľom vycibriť, čo má a čo nemá zmysel obstarávať, čo je efektívne, čo efektívne nie je a čo sa neoplatí.
Taktiež si myslíme, že je vhodné zamyslieť sa nad upustením od inštitútu predpokladanej hodnoty zákazky ako od nejakej modly vo verejnom obstarávaní. Jednak tie limity posúvate takým šialeným spôsobom, že prakticky PHZ bude už nepodstatná, pretože všetko bude nad limit a pod limit a bude veľmi jednoduché určiť, kam to asi spadá. Čiže skúsme sa riadiť tým, čo v skutočnosti máme v rozpočte, akou perinou sa vieme prikryť, a neorganizujme zbytočne dvojfázové súťaže, kde v prvom kroku najprv nanečisto zisťujeme, za koľko by sa to či ono dalo kúpiť, a potom v druhom kroku púšťame ostré obstarávanie. Čiže to je ďalší návrh na zlepšenie a skrátenie procesu.
No a na záver, ak chceme teda zamedziť, aby sa do súťaží prihlasovali pokútne firmy, ktoré nemajú záujem na čestnej hospodárskej súťaži, ale len chronicky námietkujú, tak poďme posilniť inštitút referencií. Posilniť inštitút a poďme posmeliť samosprávy, keď o ne nám ide. Poďme ich posmeliť, aby využívali tento inštitút, aby sa nebáli dávať aj negatívne referencie a nepristupovali k tomu nejak prísne formalisticky. Ak majú zlú skúsenosť, ak sú tu nekvalitní dodávatelia, posmeľme ich v tom, aby používali tento inštitút. A takýmto spôsobom sa aj na trhu vykreujú šikovné spoločnosti, na ktorých stojí naša ekonomika, a tie nepoctivé budú prirodzene z trhu verejných zákaziek vytlačené.
Pán minister, budem rád, ak využijete našu ponuku, my naozaj nemáme chuť, nerobí nám to nejaký plezír sa s vami vybíjať na každom jednom zákone. Tento zákon je dôležitý, je dôležitý pre naštartovanie investícií na Slovensku, je dôležitý pre samosprávy, to všetko my uznávame, a preto k tomu pristupujeme konštruktívne a dávame konkrétne návrhy, ako by sme vedeli urýchliť obstarávania, pretože to je aj naším cieľom. Naozaj si nemyslíme, že spôsob, ktorý ste si vybrali vy, je ten správny. To zásadné zvyšovanie limitov, to nie je vylepšovanie procesov, to je jednoducho obchádzanie toho procesu. Keď sa nám ho nedarí vylepšiť, tak si posunieme limit, aby sme sa vôbec tým procesom nemuseli zaoberať. A to je z môjho pohľadu také chabé riešenie, ale, alebo ako by som to nazval. Nepoctivé. Čiže budem rád, ak ten mesiac, ktorý teraz máme medzi prvým a druhým čítaním, ak teda zákon prejde do prvého čítania, do druhého čítania, ale to vyzerá, že prejde, tak budem rád, ak ten mesiac využijeme na nejakú konštruktívnu debatu o tom, kde naozaj máme problém, aj dátami podloženú debatu, kde naozaj máme problém a čo sú najlepšie nástroje na to, aby sme ten problém odstránili, nielen si pred nim zakryli oči a obišli, obišli procesy. A opäť je to ponuka aj od nás, aj my chceme, aby sme tu mali moderný zákon pre verejné obstarávanie, ktorý je hodný trhu 21. storočia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Minulý týždeň som tu mal 20-minútové vystúpenie k verejnému obstarávaniu, hoci išlo o zákon o strategických investíciách, ale ten v nejakej časti novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní, a teda najmä v podstatných častiach, ktoré sa týkajú, týkajú obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Takže na chvíľku, ak mi dovolíte, tak odbočím počas rozpravy aj, aj k tomuto, pretože to vytvára celkový kontext, v ktorom sa potrebujem pozerať na túto, na túto novelu, ktorú pán minister predkladá. A bolo to podstatné, pretože tá novelizácia prichádzala v skrátenom legislatívnom konaní minulý týždeň. A tých skrátených legislatívnych konaní a kadejakých prílepkov sme za 12. schôdzí parlamentu naozaj mali také množstvo, že v podstate na úvod aj dokážem pochváliť pána ministra a som rád, že aspoň kľúčový zákon, ktorý sa týka nejakej hospodárskej súťaže, prerokúvame v štandardnom legislatívnom procese. Neviem, či to je skorou rannou hodinou, ale, ale som dokonca prekvapený, že pán minister aj do rozpravy, do rozpravy ide. Nie je to úplne zvyk pri koaličných, koaličných ministroch, takže oceňujem to. Veď sme v prvom čítaní, tak, tak diskutujme.
Pôjdem teda rovno k veci, ako hodnotíme tento, tento zákon. Najprv vypichnem zopár, by som povedal, že legislatívno-technických, ale takých drobností, ktoré verím, že sa podarí medzi prvým a druhým čítaním odstrániť. Ide napríklad o novelizačný bod 21, ktorý ak ho v tejto podobe schválite, tak vlastne ktorýkoľvek štátny systém na obstarávanie, združený v takzvanej elektronickej platforme, sa bude dať využívať len medzi ôsmou hodinou ráno a osemnástou hodinou poobede. Rozumiem, že toto platí, toto pravidlo platilo pre dobré dôvody pre časť bývalého elektronického kontraktačného systému, známeho ako EKS, teda najmä aby sa tam nesúťažilo pod rúškom noci. Niekto vypíše rýchlo súťaž a ostatní nemajú čas, čas reagovať, ale, ale v dôsledku tejto novelizácie sa má uplatňovať na všetky, všetky takéto elektronické obstarávania a myslím, že to bude mať značný dôsledok na verejné súťaže, ktoré sa opierajú dnes o pojmy ako deň alebo pracovný deň, a teda počíta sa, že sú to plné dni, ktoré majú 24 hodín a nie nejaké desaťhodinové, desaťhodinové výseky. My sme na to upozorňovali už od januára, aj, aj v MPK ste to mali ako pripomienku, ale stále to tam ostalo, tak buď, možno si to vysvetlíme, že ako a prečo to je takto zamieňané, mienené alebo, alebo to potom medzi čítaniami, prosím, odstráňme.
Podobný zmätok podľa nášho názoru vytvárate aj pri podávaní námietok v novelizačnom bode 83, kde sa v § 173 ods. 10 pri odkladnom účinku námietky odvolávate na iný paragraf, konkrétne § 56 ods. 3, ktorý ale novelizujete takým spôsobom, že z neho nie je potom vôbec jasné, či námietky budú, alebo nebudú mať odkladný účinok a ktoré áno a ktoré nie a kedy áno a kedy nie. Ale k námietkam sa ešte, ešte dostanem.
No a je našou úlohou upozorňovať aj na to, akým spôsobom pristupujú navrhovatelia k dôvodovým správam a doložkám. A prepáčte, ale tu to je že opäť odfláknutá doložka, pretože uvádzate, že tento zákon vlastne nemá vplyv zase na nič. Nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na informatizáciu. Je to taký zákon, ktorý vlastne nemá žiaden vplyv, ale je na niekoľkých strán teda popísaný, ale bezvplyvový. Ja som tiež bol úradník a viem, ako je problematické niekedy tú doložku spraviť, ale príde mi to, že tu ste si to veľmi-veľmi zľahčili a jednoducho tvrdíte, že to nemá žiaden vplyv vlastne na nikoho. Tak ja sa aj počas rozpravy neskôr dostanem k tomu, že aký vplyv to má napríklad na podnikateľské prostredie.
No, ale opakujem, som rád, že nejdeme v skrátenom legislatívnom konaní a máme tu priestor medzi aprílom a júnom na vyčistenie týchto chýb aj na nejakú vecnú, vecnú, konštruktívnu diskusiu. A teda vítam aj tú ponuku, ktorú pán minister dal v úvodnom slove. Verím, že sa dostaneme potom aj k skutkom a že sa týkala všetkých členov parlamentu, nielen koaličných poslancov, alebo vybranej časti opozície, takže veľmi radi prispejeme do tejto diskusie aj my. Keď bude konštruktívna, verím, že sa dostaneme k nejakým riešeniam, ak nebude konštruktívna, tak tie riešenia budeme musieť navrhnúť sami ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Dovolím si teraz na úvod ešte zareagovať aj na to, čo ste hovorili o dôvere. A ja súhlasím, že pri tomto zákone je to veľmi o tom, že s akou dôverou sa môžme pozerať na to, čo vláda navrhuje. Ale, žiaľ, žijeme v nejakom kontexte a ten kontext za posledných šesť mesiacov je taký, že ste ako prvú vec, na ktorej tejto vláde očividne veľmi záležalo, priniesli novelu Trestného zákona, ktorá dávala amnestiu za korupčné trestné činy ľuďom, ktorí sú blízki tejto koalícii. Dosadzujete trestne stíhaných ľudí do vrcholových pozícií bezpečnostných služieb a zložiek štátu, čím strácame dôveru v zahraničí. Dosadzujete pytliaka na čelo národného parku, kamarátske nominácie v oblasti kultúry a tak ďalej a tak ďalej. A jednoducho v takomto kontexte povedať, prosím, dôverujte nám, že teraz to už myslíme dobre, jednoducho nesedí to. Ak jedným zákonom znižujete tresty za korupciu a druhým zákonom vytvárate priestor na korupciu; ja nehovorím, že tam tá korupcia bude, ale jednoducho musíme sa na to pozerať kriticky, pretože to vnímame v nejakom širšom kontexte, čo táto vláda za šesť mesiacov robila.
Pán minister tiež hovoril o tom, že ako chce pomôcť obciam. A v poriadku, veď aj my si to prajeme, aj my si prajeme, aby obstarávania pre obce boli jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie, ale poďme sa pozrieť na skutočné príčiny toho, prečo tie obstarávania dnes trvajú dlho. Tá dôvodová správa je v tomto veľmi chabá. Jednoducho nemáte žiadne dáta, ktoré by obhajovali niektoré zmeny, ktoré navrhujete. Neviete vysvetliť, prečo práve toto prispeje k zrýchleniu obstarávania alebo k zjednodušeniu. K zjednodušeniu by ste ešte vedeli obhájiť, ale k zrýchleniu, to som si nie úplne, úplne istý. Čiže podľa nášho názoru, namiesto toho, aby sme na základe dát opravovali tie časti procesov, ktoré dnes nefungujú, tak vy ste si vybrali tú ľahšiu cestu a niektorým procesom sa jednoducho vyhnete tým, že zvýšite napríklad limity.
Taktiež ostalo akoby nepriznané, že obciam možno pomôžete v tej prípravnej fáze, alebo vo fáze prípravy verejného obstarávania, ale hádžete na nich celú zodpovednosť za kontrolu verejného obstarávania prostredníctvom obecných kontrolórov, kde tie zodpovednostné vzťahy nie sú, nie sú nejaké ujasnené. Taktiež nie je ujasnené, ako to budú kapacitne zvládať.
Čiže toľko na úvod. A teraz pôjdem k tým hlavným veciam, ktoré vnímame v tejto novele ako rizikové.
Tou prvou sú limity. Tvrdíte, že zvýšenie limitov pre zákazky, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje, z 10- na 50-tisíc eur bez DPH pomôže zrýchliť súťaže. Ale ako som už povedal, k uvedenému neprikladáte žiadnu analytiku, len sa odvolávate na iné štáty, ktoré majú podobné limity, ako navrhujete vy. No, podobné limity sú nasledovné: 30-tisíc eur v Poľsku, čiže menej ako 50-tisíc, 40-tisíc eur v Maďarsku, menej ako 50-tisíc, a jediná krajina, ktorá má rovnaký limit, ako navrhujete vy, je Írsko. Čiže jedna z dvadsiatich siedmich. Upozornila vás na to Generálna prokuratúra v rámci, v rámci MPK a vy ste tú pripomienku odignorovali. Citujem: "Vzniká odôvodnená pochybnosť, v ktorých krajinách Európskej únie je reálne daný limit vo výške 50-tisíc eur alebo vyšší, keďže dôvodová správa žiadne krajiny s vyšším limitom neuvádza a krajinu s limitom 50-tisíc uvádza len jednu jedinú. V tomto kontexte by uvedená zmena mala byť výsledkom dôslednej analýzy stavu v krajinách Európskej únie a vychádzať z určitého európskeho priemeru a byť teda predmetom zmeny na základe odôvodnených a podložených faktov."
To bola citácia, pripomienky z Generálnej prokuratúry k tomuto zákonu, ktorú zrejme nikto nebude ovplyvňovať, že sme to písali my z Progresívneho Slovenska. Lebo to je teraz taká móda, že my očividne, koalícia si myslí, že my píšeme vlastne všetky, všetky pripomienky aj Európskej komisie, aj Európskej prokuratúry, aj všetky pripomienky. Tak zrejme Generálnej prokuratúre sme pripomienku nepísali. Takže na to vás upozornili.
A ja som sa aj začudoval, pretože najľahšie by bolo uviesť ako príklad Českú republiku. Najbližšia krajina a veľmi by sa vám to hodilo, pretože tam je ten limit 80-tisíc. To vieme. No a rovnako aj Generálna prokuratúra vás vyzvala, aby ste pracovali s tou najpodobnejšou legislatívou, alebo teda právnou úpravou, a to je práve Česká republika. Tak sa teda pozrime, že prečo ste tú Českú republiku neuviedli ako príklad, pretože potom by ste museli vysvetľovať to, že prečo iba selektívne si ju vyberáte ako príklad a pri zvyšných zvyšovaniach limitov by to už tak pekne nevyzeralo. Takže porovnajme si to s Českom.
V Česku platí, že zákazky od približne 80-tisíc eur pre tovary a služby a stavby od 236-tisíc eur sa musia zverejňovať. Tu je ten kľúčový problém, prečo ste si nevybrali Česko ako príklad pri tom zvyšovaní z 10- na 50-, pretože potom by ste museli rešpektovať aj to, že v Česku sa zákazky zverejňujú pri oveľa nižších hodnotách, ako navrhujete v tejto novele. Ak je aj použité tzv. zjednodušené "podlimitní řízení", možné pre všetky podlimitné zákazky na tovary a služby a stavebné práce do približne 2 miliónov eur, musí byť výzva zverejnená aspoň na profile verejného obstarávateľa, a to pre neurčitý počet subjektov.
Čiže porovnajme si teraz Česko a Slovensko v tých zmenách, ktoré navrhujete pri zverejňovaní podlimitných zákaziek. Vy navrhujete zverejňovanie vo vestníku od 221-tisíc pre tovary a služby, v Čechách je to 80-tisíc. Vy navrhujete zverejňovanie pre stavebné práce od 800-tisíc, v Čechách je to 236-tisíc. To je neporovnateľné a ukazuje sa, že ak dvíhať limity pre zákazky, na ktoré sa zákon nevzťahuje, čiže z tých 10- na 50-, tak potom všetky drahšie by mali byť pod verejnou kontrolou, ale tam sa vám to už úplne do argumentácie nehodilo, takže tam už ste sa neinšpirovali.
Stavebné práce do 800-tisíc a tovary a služby do 221-tisíc sa teda po novom budú dať obstarávať v skrytej súťaži, takzvane na tri ponuky, bez zverejnenia a o výsledku sa verejnosť, ale čo je dôležitejšie aj firmy, ktoré ponúkajú kvalitné tovary a služby a chceli by ich ponúknuť štátu, často dozvedia, až keď nájdu zmluvu v Centrálnom registri zmlúv. To nie je problém len kvôli transparentnosti, ale aj kvôli dosahovaniu úspor. Pretože menej uchádzačov rovná sa menšie úspory. Za pravdu tomu dáva aj analytika Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá hovorí, citujem: "Šírka hospodárskej súťaže má vplyv na výšku úspory. Platilo, že čím bol vyšší počet uchádzačov, tým verejní obstarávatelia dosahovali viackrát úsporu v intervale 20 % a viac. Naopak, pri nízkom počte uchádzačov sa verejným obstarávateľom darilo dosahovať úsporu najmä z intervalu 0,1 až 5 %." Ak teda umožníte obmedzenie súťaže na tzv. tri ponuky, zákonite sa nebude dosahovať taká úspora, ako by sa dosiahla v prípade, že zákazka je riadne zverejnená vo vestníku pre celý trh, ktorý chce ponúknuť svoje služby alebo tovary.
A dám vám konkrétny príklad z oblasti, za ktorú dnes zodpovedáte, a to je informatizácia. V informatizácii sme v rokoch 2016 až 2019, teda za vlády SMER-u, mali priemerný počet uchádzačov v IT tendroch 2,8. V rokoch ´20 až ´22 to bolo 4,3. Čiže 50-percentný nárast počtu uchádzačov. O 50 % viac firiem sa hlásilo do súťaží. Taktiež nám o viac ako 20 % narástol počet víťazov, čiže o pätinu viac firiem dokázalo takéto súťaže aj vyhrať. Rozšíril sa nám trh. No a k čomu to viedlo? Tak pri zákazkách nad jeden milión eur sa úspora oproti predpokladanej hodnote zákazky zo 4 % za vašej vlády dostala na 17 % za tej poslednej vlády. Čiže viac uchádzačov, širší trh rovná sa oveľa vyšší potenciál pre úspory. A toto tým zvyšovaním, zvyšovaním limitov na zverejňovanie jednoducho zabijete.
Aký objem zákaziek bude týmto dotknutý? No tak podlimitné zákazky dnes predstavujú približne jednu miliardu eur z celkového objemu zákaziek. Ak by sme chceli byť konzervatívni, pri tom posune limitov odhadnime, že približne polovica z nich sa stratí spod verejnej kontroly. Čiže povedzme, že ročne približne polovica z tejto jednej miliardy zmizne z radaru, bude stačiť obstarávať ich na, na tzv. tri ponuky. To číslo sa veľmi ťažko odhaduje, ale berme to ako nejaký konzervatívny odhad. Ak máte lepšie číslo, veľmi rád ho uvidím, pretože to by v skutočnosti mala byť vaša práca, že nejakým spôsobom obhájite, že transparentnosť sa nebude zásadným spôsobom znižovať.
Čiže pre predstavivosť verejnosti. Verejnosť ani štát nebude mať prehľad ročne o zákazkách približne v hodnote dvoch hrubých stavieb martinskej nemocnice alebo rekonštrukcii všetkých nemocníc z plánu obnovy. Jednoducho dozvieme sa výsledok v CRZ-ku, ak nepôjde o stavebné práce nad 1,5 milióna eur, tak nikto nebude môcť podať ani námietku v takýchto, takýchto súťažiach.
Hľadal som a naozaj som si dal tú prácu, hľadal som teda nejaké podporné argumenty na toto zvyšovanie limitov, kde by ste to nejak aj na nejakých dátach vysvetlili, prečo toto pomôže skracovať, zjednodušovať a tak ďalej, ale márne. Tak to skúste, prosím, pán minister, vysvetliť. Prečo takéto zvýšenie limitov, prečo práve takéto zvýšenie? Na 221-tisíc pri tovaroch a službách a na 800-tisíc pri stavebných prácach, keď v Čechách je to oveľa menej. Ja sa nebudem teraz týkať, nebudeme sa babrať v tých 10- na 50-, hej? Bavme sa o tých podlimitoch. Prečo teda na 221- a prečo na 800- pri stavbách, ako ste k tomu číslu prišli? Aká analytika k tomu viedla, prečo to bude dobré riešenie? Čo tým vlastne získame?
Čiže summa summarum rýchlosť súťaže pri zvýšení limitov je otázna, nakoľko nám chýbajú k tomu nejaké dáta. Čo ale otázne nie je, lebo na to dáta máme, je, že dôjde, dôjde k predražovaniu tendrov a zníženiu transparentnosti verejných súťaží.
Keď už sme pri tom, tak dovolím si navrhnúť veci prav... poďme, aby sme nazývali veci pravými menami, a berte to ako taký predčasný pozmeňovák a namiesto pojmu "podlimitné zákazky" navrhujem odteraz používať pojem "podpultové zákazky", pretože tak to presne bude vyzerať. Pol miliardy na základe troch ponúk pre vyvolených. Ja si myslím, že to povedie aj k nejakému zvýšenému korupčnému správaniu, ako ja to, ja... Ako k tomu príde ten podnikateľ, ktorý dnes chce ponúkať svoju kvalitnú službu štátu, obci, samospráve a tak ďalej? Teraz bude môcť byť vyšachovaný tým, že niekto sa rozhodne na úrade, že osloví len tri vybrané firmy. Ako on k tomu príde, že on bude jedna z tých vybraných firiem? Čo má robiť, aby sa dostal do priazne toho úradníka, ktorý bude takto, takto obstarávať? A rozumiem, že takúto benevolentnosť môžeme nechať na úradníkoch do určitej sumy, ale vy tu sumu trojnásobne oproti dnešnému stavu, pri stavbách dokonca štvornásobne oproti dnešnému stavu zvyšujete! Trojnásobne väčšiu moc dávate úradníkom, pri stavbách štvornásobne väčšiu moc im dávate rozhodnúť o tom, koho pozvú a koho nepozvú do súťaže!
A ešte jedna pikoška na záver. Chcem sa len domnievať, že ide len o nejakú kauzalitu, ktorú ste si neuvedomili, ale obávam sa, že to môže byť aj úmysel. Zákon má totižto svoju prílohu číslo jedna, ide o komodity, ktoré sú v nejakom zvláštnom režime, napríklad právne alebo bezpečnostné služby. A keď som na začiatku hovoril o tom kontexte, tak je jasné, že od nástupu tejto vlády sa snažíte pomáhať ľuďom blízkym SMER-u a HLAS-u vysekať ich z vyšetrovacích väzieb či trestných stíhaní. Veď kvôli tomu ste rušili aj ÚŠP, ale teraz sa domnievam, že idete ešte ďalej, že im nejdete len pomáhať, ale idete ich dokonca odškodňovať, pretože napríklad v prípade pána Bödöra bude každé jedno ministerstvo môcť zazmluvniť na rok bezpečnostné služby v hodnote 750-tisíc euro v uzavretej súťaži na tri ponuky. Rovnaká situácia je v prípade advokátskych služieb a všetci si asi pamätáme na kauzu pána advokáta Bžána.
Druhý veľký bod, ktorý súvisí s transparentnosťou súťaže a výnimkami a je to taký mačkopes pre PR ministrov, je zavedenie pojmu "základný bezpečnostný záujem". V navrhovanej, navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o vnútorný záujem, a nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky, ale po tom, ako sme videli preháňať sa pána ministra Šutaja Eštoka s premiérom Ficom po zelenej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, mám veľmi nízku dôveru, že tento inštitút sa nebude zneužívať. Ale odhliadnuc od mojich nejakých osobných pocitov, oprávnenosť zavedenia tohto inštitútu základného bezpečnostného záujmu opierate o čl. 346 zmluvy o fungovaní EÚ a tento článok zakladajúcej zmluvy nič nehovorí o využití, ako ho plánujete zaviesť vy. Takže berte to ako také upozornenie, ja som počul, že budete ešte s Európskou komisiou o tomto diskutovať, ale, ale dajte si pozor, aby sme zase nezačali dostávať listy, v ktorých nás bude Únia varovať, že opäť ohrozujete čerpanie európskych fondov. A hovorím to teraz, aby ste potom zase nehovorili, že to zase kvôli PS-ku prichádzate o peniaze z plánu obnovy, tak early warning.
Teraz na chvíľu sa chcem povenovať nezávislosti ÚVO, aj keď to nie je priamo súčasťou tejto novely, ale podľa mňa to vytvára nejaký širší kontext, ako sa musíme na tieto zmeny pozerať. V súvislosti so zmenami limitov, o ktorých som hovoril, aj o námietkach, o ktorých ešte na chvíľu hovoriť budem, tieto zmeny prichádzajú aj so zmeny nezávislosti ÚVO. Podelili ste si to s pánom ministrom Rážom tak 50 na 50, ako sa hovorí. Minister vám pridal nového podpredsedu pre strategickú agendu, z ktorého ste spravili nového spoluštatutára ÚVO na úseku, kde sa kontroluje a rozhoduje o najväčších a najdrahších zákazkách dôležitých pre rozvoj tejto krajiny. Tento nebude ani podriadený predsedovi ÚVO, ktorého volí Národná rada, ani ho nebude môcť navrhnúť. Vy navrhujete, aby ho nominoval do tejto pozície vedúci úradu vlády. Ja sa pýtam a pýtal som sa to aj pána ministra, keďže vy ste teraz gestor zákona o verejnom obstarávaní, prečo, prečo... takto, inak to poviem. Kľudne majte podpredsedu pre strategickú agendu, kľudne vyčleňte túto agendu, my sme k tomu aj v rozprave hovorili, že my sme za to, aby sa urýchlili strategické investície, kľudne nech tam je špecializovaný útvar na túto agendu. Ale ja sa pýtam, prečo potrebujete, aby ho nominoval vedúci úradu vlády. Nikde v dôvodovke to nie je ani v novele pána, pána, pána ministra Ráža, tak sa pýtam vás ako gestora tohto zákona, pretože predpokladám, že ste s tým museli súhlasiť, že takéto niečo sa bude v tom zákone meniť, tak že prečo? Prečo nemôže tohto podpredsedu, tak ako dnes, nominovať predseda ÚVO, ktorý má mandát od Národnej rady? Prečo mu tam zboku natlačí vláda nejakého svojho nominanta?
A okrem tohto personálneho podkopávania úradu beriete aj právomoci. Po novom bude úrad viazaný rozsahom námietok podaných v konaní a nebude môcť ich prešetrovať nad ich rámec, aj keby v obstarávaní existovali iné pochybenia. Bude musieť čakať do uzavretia zmluvy a následne začať konať z vlastnej iniciatívy. Nedáva to, nedáva to úplne zmysel a marí to podstatu existencie Úradu pre verejné obstarávanie ako nejakej nezávislej kontrolnej autority. Úrad tiež nebude môcť vykonávať kontroly pred uzavretím zmluvy, nakoľko sa odstraňuje aj žiadosť o nápravu, znižuje sa aj rozsah možností podávať námietky pre hospodárske subjekty a zavádza sa im povinnosť podať námietky do desiatich dní od zverejnenia vo vestníku, ale nevysporiadali ste sa ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe, čo v prípade, že vo verejnom obstarávaní dôjde k oprave vo vestníku vo forme korigenda. Pôjde teda lehota odznova alebo máte smolu, alebo teda ako to teda konkrétne bude? A naozaj povedzte, prosím, že ako k tomu prídu tí féroví podnikatelia, ktorí chcú férovo súťažiť, ponúkať svoje služby. Žiadni nejakí chronickí námietkovači, jednoducho firmy, ktoré sa chcú domáhať férovej súťaže, okresávate ich práva na podanie žiadosti o nápravu, ktoré, na podanie žiadosti o nápravu podmienok súťaže, ktoré môžu byť neférové.
A teraz sa vás teda pýtam, že či naozaj stále trváte na tom, že tento zákon alebo táto novela nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Ak áno, ja som mal takého matematikára, ktorý s obľubou hovoril: "Dokáž." Tak ja sa pýtam, lebo dal som vám tu viacero argumentov, prečo to bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, tak ja sa teda pýtam, že keď hovoríte, že nemá to žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, tak, prosím, dokážte.
Toľko k tým základným nejakým výhradám. Hovorím, sme v prvom čítaní, takže ešte na tú debatu bude, bude kopec času. Často nám vyčítate, že sme nekonštruktívna opozícia, že nevieme predkladať sami nejaké návrhy, že sa s nami nedá, nedá rozprávať. To, samozrejme, nie je pravda a dokazujeme to už dvanástu, dvanástu schôdzu a budeme v tom pokračovať aj ďalej. Mimochodom, hneď po tomto bode pôjdu zákony pani ministerky Sakovej, ku ktorým som podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by vás mohol zaujímať. Počul som, že sa vám to dokonca páči, ale že len preto, že to je z opozičných lavíc, tak to nemôžete podporiť, lebo to sa proste nerobí. Tak keď teda vy chcete ukázať, aký ste konštruktívny, tak buď k tomu dajte pripomienky, že prečo to podľa vás nie je dobré, čo podľa mňa nespravíte, alebo, alebo to podporte. No, čiže toľko k tej konštruktívnosti.
No, ale vyjadrím teda nádej, že sa zapojíte do rozpravy, to je, to je, to je vítané. Verím, že prídeme k nejakému faux pas z prijímania novely trestných kódexov, kde sa na poslednú chvíľu látali-plátali fatálne zlyhania, ktoré vznikli z toho, že sa nedostatočne odkonzultoval tento návrh s odbornou verejnosťou. A teda ponúkam vám v mene celého poslaneckého tímu PS aj nášho odborného tímu konštruktívnu a pomocnú ruku a rovnako pridávam už zopár bodov, o ktorých by sme sa mohli porozprávať, návrhov na zlepšenie.
Odborná verejnosť napríklad volá už dlhé roky po posilnení a detabuizovaní inštitútu prípravných trhových konzultácií. Ukazuje sa, že dobre pripravená súťaž zbehne oveľa rýchlejšie ako súťaž, ktorá je zavalená množstvom otázok a žiadosti o nápravu. Reakciou na otázky a žiadosti nemôže byť potlačenie možnosti sa pýtať, ale zamyslieť sa nad tým, prečo sa trh toľko pýta, a venovať viac pozornosti práve, práve príprave obstarávaní. Tie dáta, ktoré som hovoril v IT, boli aj výsledkom toho, že sme začali oveľa viac používať prípravné trhové konzultácie, rozprávať sa s trhom, ako nastaviť tie obstarávania tak, aby sa čo najviac firiem mohlo do tej súťaže zapojiť. Čiže v tomto zmysle je najlepšie, aby sám trh ešte pred vyhlásením verejného obstarávania pomohol obstarávateľom vycibriť, čo má a čo nemá zmysel obstarávať, čo je efektívne, čo efektívne nie je a čo sa neoplatí.
Taktiež si myslíme, že je vhodné zamyslieť sa nad upustením od inštitútu predpokladanej hodnoty zákazky ako od nejakej modly vo verejnom obstarávaní. Jednak tie limity posúvate takým šialeným spôsobom, že prakticky PHZ bude už nepodstatná, pretože všetko bude nad limit a pod limit a bude veľmi jednoduché určiť, kam to asi spadá. Čiže skúsme sa riadiť tým, čo v skutočnosti máme v rozpočte, akou perinou sa vieme prikryť, a neorganizujme zbytočne dvojfázové súťaže, kde v prvom kroku najprv nanečisto zisťujeme, za koľko by sa to či ono dalo kúpiť, a potom v druhom kroku púšťame ostré obstarávanie. Čiže to je ďalší návrh na zlepšenie a skrátenie procesu.
No a na záver, ak chceme teda zamedziť, aby sa do súťaží prihlasovali pokútne firmy, ktoré nemajú záujem na čestnej hospodárskej súťaži, ale len chronicky námietkujú, tak poďme posilniť inštitút referencií. Posilniť inštitút a poďme posmeliť samosprávy, keď o ne nám ide. Poďme ich posmeliť, aby využívali tento inštitút, aby sa nebáli dávať aj negatívne referencie a nepristupovali k tomu nejak prísne formalisticky. Ak majú zlú skúsenosť, ak sú tu nekvalitní dodávatelia, posmeľme ich v tom, aby používali tento inštitút. A takýmto spôsobom sa aj na trhu vykreujú šikovné spoločnosti, na ktorých stojí naša ekonomika, a tie nepoctivé budú prirodzene z trhu verejných zákaziek vytlačené.
Pán minister, budem rád, ak využijete našu ponuku, my naozaj nemáme chuť, nerobí nám to nejaký plezír sa s vami vybíjať na každom jednom zákone. Tento zákon je dôležitý, je dôležitý pre naštartovanie investícií na Slovensku, je dôležitý pre samosprávy, to všetko my uznávame, a preto k tomu pristupujeme konštruktívne a dávame konkrétne návrhy, ako by sme vedeli urýchliť obstarávania, pretože to je aj naším cieľom. Naozaj si nemyslíme, že spôsob, ktorý ste si vybrali vy, je ten správny. To zásadné zvyšovanie limitov, to nie je vylepšovanie procesov, to je jednoducho obchádzanie toho procesu. Keď sa nám ho nedarí vylepšiť, tak si posunieme limit, aby sme sa vôbec tým procesom nemuseli zaoberať. A to je z môjho pohľadu také chabé riešenie, ale, alebo ako by som to nazval. Nepoctivé. Čiže budem rád, ak ten mesiac, ktorý teraz máme medzi prvým a druhým čítaním, ak teda zákon prejde do prvého čítania, do druhého čítania, ale to vyzerá, že prejde, tak budem rád, ak ten mesiac využijeme na nejakú konštruktívnu debatu o tom, kde naozaj máme problém, aj dátami podloženú debatu, kde naozaj máme problém a čo sú najlepšie nástroje na to, aby sme ten problém odstránili, nielen si pred nim zakryli oči a obišli, obišli procesy. A opäť je to ponuka aj od nás, aj my chceme, aby sme tu mali moderný zákon pre verejné obstarávanie, ktorý je hodný trhu 21. storočia.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.4.2024 12:36 - 12:36 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem za slovo.
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si...
Zobrazit prepis
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si...
Ďakujem za slovo.
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si tak nejak držali tú, tú nestrannosť a myslím, že ten tvoj argument aj padol na úrodnú pôdu, lebo ja som tak sledoval pána Michelka a pri tej predstave tak zvážnel nejak (smiech v sále) a myslím, že to naňho doľahlo, tá predstava, že aha, to sa vlastne môže stať.
A zároveň je v tom trochu taká, taká, taká nekonzistencia argumentu, o chvíľu tu budeme rokovať o neziskových organizáciách, ktoré chce táto vláda nejakým spôsobom označovať, tak pri nich teda tvrdíme, že sú zaujatí, pri rade, ktorú bude kreovať ministerstvo kultúry, tvrdíme, že tá nebude zaujatá, je to veľmi zvláštne, že mne to príde, že teda zaujatosť vyhodnocujete veľmi, veľmi selektívne.
A druhá vec, čo by som k tomu chcel povedať, aj ty si to naznačoval, že nie je len dôležité, ako veci sú, ale aj, ako sa javia. A pri viacerých zákonoch tu máme debatu o nezávislosti inštitúcií a teraz budeme v utorok rokovať o zákone o verejnom obstarávaní, kde pán Raši povedal, že teda on robí tie zmeny s prezumpciou neviny, že s prezumpciou toho, že všetci budú čestní v tých konaniach, ale sama táto vláda nás už pol roka presviedča o tom, že to tak nebude. My, to, to nie je, že my sme si to vymysleli a domnievame sa. Vy každým týždňom dávate nám dôvod sa domnievať, že jednoducho tie kroky, ktoré robíte, nevedú k nejakému upokojeniu atmosféry na Slovensku, nevedú k nejakému férovému, férovému prístupu voči všetkým rovnako. Čiže to nie je domnienka, to je jednoducho fakt vychádzajúci z vášho správania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si tak nejak držali tú, tú nestrannosť a myslím, že ten tvoj argument aj padol na úrodnú pôdu, lebo ja som tak sledoval pána Michelka a pri tej predstave tak zvážnel nejak (smiech v sále) a myslím, že to naňho doľahlo, tá predstava, že aha, to sa vlastne môže stať.
A zároveň je v tom trochu taká, taká, taká nekonzistencia argumentu, o chvíľu tu budeme rokovať o neziskových organizáciách, ktoré chce táto vláda nejakým spôsobom označovať, tak pri nich teda tvrdíme, že sú zaujatí, pri rade, ktorú bude kreovať ministerstvo kultúry, tvrdíme, že tá nebude zaujatá, je to veľmi zvláštne, že mne to príde, že teda zaujatosť vyhodnocujete veľmi, veľmi selektívne.
A druhá vec, čo by som k tomu chcel povedať, aj ty si to naznačoval, že nie je len dôležité, ako veci sú, ale aj, ako sa javia. A pri viacerých zákonoch tu máme debatu o nezávislosti inštitúcií a teraz budeme v utorok rokovať o zákone o verejnom obstarávaní, kde pán Raši povedal, že teda on robí tie zmeny s prezumpciou neviny, že s prezumpciou toho, že všetci budú čestní v tých konaniach, ale sama táto vláda nás už pol roka presviedča o tom, že to tak nebude. My, to, to nie je, že my sme si to vymysleli a domnievame sa. Vy každým týždňom dávate nám dôvod sa domnievať, že jednoducho tie kroky, ktoré robíte, nevedú k nejakému upokojeniu atmosféry na Slovensku, nevedú k nejakému férovému, férovému prístupu voči všetkým rovnako. Čiže to nie je domnienka, to je jednoducho fakt vychádzajúci z vášho správania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.4.2024 16:52 - 16:54 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, Ivo, ja u teba tiež teda identifikujem rozpravu a rozpravu, teraz to bola tá, ten druhý typ rozpravy. Ale, ale dobre, dobre si povedal tú kľúčovú pointu, že toto nie je nejaký zákon, ktorý tu bude rok ovplyvňovať fungovanie tejto krajiny, že dosahy tohto zákona nielen v tom, čo sa určí za strategickú investíciu, ale keď sa raz táto strategická investícia do procesu, tak ten proces dobehne za...
Zobrazit prepis
No, Ivo, ja u teba tiež teda identifikujem rozpravu a rozpravu, teraz to bola tá, ten druhý typ rozpravy. Ale, ale dobre, dobre si povedal tú kľúčovú pointu, že toto nie je nejaký zákon, ktorý tu bude rok ovplyvňovať fungovanie tejto krajiny, že dosahy tohto zákona nielen v tom, čo sa určí za strategickú investíciu, ale keď sa raz táto strategická investícia do procesu, tak ten proces dobehne za...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, Ivo, ja u teba tiež teda identifikujem rozpravu a rozpravu, teraz to bola tá, ten druhý typ rozpravy. Ale, ale dobre, dobre si povedal tú kľúčovú pointu, že toto nie je nejaký zákon, ktorý tu bude rok ovplyvňovať fungovanie tejto krajiny, že dosahy tohto zákona nielen v tom, čo sa určí za strategickú investíciu, ale keď sa raz táto strategická investícia do procesu, tak ten proces dobehne za niekoľko rokov a ďalšie desaťročia tá strategická, preto je strategická, že to nie sú investície na dva-tri roky, ďalšie desaťročia tu tá investícia bude. A my vám dávame vecné, vecné pripomienky v rámci toho 48-hodinového okna, ktoré ste v tejto Národnej rade vytvorili na to, aby sme sa mohli vyjadriť k takému zásadnému zákonu, ironicky, ďakujeme veľmi pekne, tak v rámci neho vám dáme vecné pripomienky a naozaj si myslím, že keby pán minister bol grand, akože sa tam aj chechtal, tak by sa prihlásil do rozpravy aspoň s nejakou ambíciou to vysvetliť. A aj na výboroch to bolo napríklad v tej časti verejného obstarávania chabé. Jednoducho vy neviete vysvetliť, alebo nechcete to povedať naplno, prečo potrebujete mať podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu úplne pod kontrolou. Nominant vedúceho úradu vlády odvolateľný na základe rozhodnutia vlády raz-dva.
Veď povedzte nám, prečo toto má pomôcť strategickým investíciám, prečo pomôže, že ho bude nominovať pán vedúci úradu vlády a prečo nepomôže, keby ho nominoval pán predseda ÚVO. Povedzte mi, že čo, v čom to pomôže agende strategických investícií a rýchlosti realizácie strategických investícií.
Ďakujem.
Skryt prepis
No, Ivo, ja u teba tiež teda identifikujem rozpravu a rozpravu, teraz to bola tá, ten druhý typ rozpravy. Ale, ale dobre, dobre si povedal tú kľúčovú pointu, že toto nie je nejaký zákon, ktorý tu bude rok ovplyvňovať fungovanie tejto krajiny, že dosahy tohto zákona nielen v tom, čo sa určí za strategickú investíciu, ale keď sa raz táto strategická investícia do procesu, tak ten proces dobehne za niekoľko rokov a ďalšie desaťročia tá strategická, preto je strategická, že to nie sú investície na dva-tri roky, ďalšie desaťročia tu tá investícia bude. A my vám dávame vecné, vecné pripomienky v rámci toho 48-hodinového okna, ktoré ste v tejto Národnej rade vytvorili na to, aby sme sa mohli vyjadriť k takému zásadnému zákonu, ironicky, ďakujeme veľmi pekne, tak v rámci neho vám dáme vecné pripomienky a naozaj si myslím, že keby pán minister bol grand, akože sa tam aj chechtal, tak by sa prihlásil do rozpravy aspoň s nejakou ambíciou to vysvetliť. A aj na výboroch to bolo napríklad v tej časti verejného obstarávania chabé. Jednoducho vy neviete vysvetliť, alebo nechcete to povedať naplno, prečo potrebujete mať podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu úplne pod kontrolou. Nominant vedúceho úradu vlády odvolateľný na základe rozhodnutia vlády raz-dva.
Veď povedzte nám, prečo toto má pomôcť strategickým investíciám, prečo pomôže, že ho bude nominovať pán vedúci úradu vlády a prečo nepomôže, keby ho nominoval pán predseda ÚVO. Povedzte mi, že čo, v čom to pomôže agende strategických investícií a rýchlosti realizácie strategických investícií.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.4.2024 16:38 - 16:48 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem, Števo, videl som, že pán minister krútil hlavou pri tom, ako si to rozprával, takže predpokladám, že má na to iný názor, ale opäť teda len výzva, že by bolo fajn sa o tom porozprávať v rámci, v rámci rozpravy, hej. Že keď to, že keď už ten zákon je tlačený cez skrátené legislatívne konanie, ja myslím, že včera, včera ráno to bolo? Včera ráno to bolo, keď sme rokovali o skrátenom legislatívnom, alebo v utorok ráno, to je jedno, jeden...
Zobrazit prepis
Ďakujem, Števo, videl som, že pán minister krútil hlavou pri tom, ako si to rozprával, takže predpokladám, že má na to iný názor, ale opäť teda len výzva, že by bolo fajn sa o tom porozprávať v rámci, v rámci rozpravy, hej. Že keď to, že keď už ten zákon je tlačený cez skrátené legislatívne konanie, ja myslím, že včera, včera ráno to bolo? Včera ráno to bolo, keď sme rokovali o skrátenom legislatívnom, alebo v utorok ráno, to je jedno, jeden deň hore-dole, akoby že dať si dva dni na to, aby sme nejaký zákon zhodnotili a keď sa ešte počas jazdy mení pätnástimi pozmeňovacími návrhmi v rámci výborov, tak sme si dovolili prihodiť šestnásty. Ale o to viac by bolo fajn sa o tom reálne porozprávať, že aký je teda váš názor na to, čo spomínal kolega Kišš, že teda ministerstvá sami si budú vyhlasovať investície za strategické, rozumej, pôjdem cez ľahšie procesy, to bude svietiť tomu ministrovi. A zároveň si teda sami teda zhodnotia, že či tie projekty sú dostatočne dobré na to, aby boli strategickou investíciou, sami, tak samozrejme, že každý si vychváli ten svoj projekt, že ten je najlepší a ten by mal byť určite navrchu tej kôpky strategických investícií. No nedáva to úplne zmysel.
Čiže tak ako som apeloval na systém bŕzd a protiváh pri tej skladbe Úradu pre verejné obstarávanie a nezasahovanie do rozdelenia moci v štáte, tak aj tu je nejaký systém bŕzd a protiváh, kde ja som bol úradník a tu kolegu Kišša sme, nemôžem povedať, že by sme milovali, nemôžem to povedať, pri niektorých prípadoch, ale, ale na konci (reakcia z pléna), preto tu máme už pána Štefunka medzi nami, ale na konci dňa to spôsobovalo, že aj my sme boli nútení zamyslieť sa nad tým, že či hľadáme naozaj najefektívnejšie riešenie. A to boli rádovo menšie projekty ako za 50 mil., ako to vy navrhuje. Tak tam by som si to naozaj vyžiadal, aby, aby to videli štyri oči a nie len dve ministerské.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Čiže tak ako som apeloval na systém bŕzd a protiváh pri tej skladbe Úradu pre verejné obstarávanie a nezasahovanie do rozdelenia moci v štáte, tak aj tu je nejaký systém bŕzd a protiváh, kde ja som bol úradník a tu kolegu Kišša sme, nemôžem povedať, že by sme milovali, nemôžem to povedať, pri niektorých prípadoch, ale, ale na konci (reakcia z pléna), preto tu máme už pána Štefunka medzi nami, ale na konci dňa to spôsobovalo, že aj my sme boli nútení zamyslieť sa nad tým, že či hľadáme naozaj najefektívnejšie riešenie. A to boli rádovo menšie projekty ako za 50 mil., ako to vy navrhuje. Tak tam by som si to naozaj vyžiadal, aby, aby to videli štyri oči a nie len dve ministerské.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.4.2024 16:26 - 16:28 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem pekne, kolegovia, a ďakujem pánovi Dostálovi za to usmernenie ohľadom číta... tiež mi to príde veľmi, veľmi zvláštne, že najprv teda odôvodňujeme a potom hovoríme, že čo sme vlastne odôvodnili. Som si istý, že viacerí ste sa v tom mohli aj stratiť, keď ste to počúvali pozorným uchom a aj tak, aj tak to nepomohlo.
V každom prípade že, že to, čo som povedal v rámci tej rozpravy, ja by som naozaj veľmi rád počul na niektoré z tých...
Zobrazit prepis
V každom prípade že, že to, čo som povedal v rámci tej rozpravy, ja by som naozaj veľmi rád počul na niektoré z tých...
Ďakujem pekne, kolegovia, a ďakujem pánovi Dostálovi za to usmernenie ohľadom číta... tiež mi to príde veľmi, veľmi zvláštne, že najprv teda odôvodňujeme a potom hovoríme, že čo sme vlastne odôvodnili. Som si istý, že viacerí ste sa v tom mohli aj stratiť, keď ste to počúvali pozorným uchom a aj tak, aj tak to nepomohlo.
V každom prípade že, že to, čo som povedal v rámci tej rozpravy, ja by som naozaj veľmi rád počul na niektoré z tých bodov, čo na niektoré, na všetky, budem ambiciózny, na všetky z tých bodov vysvetlenie od pána ministra, prečo to navrhujete takto, že niečo meníte v zákone vy, niečo mení pán Raši. Prečo meníte spôsob voľby podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, prečo chcete rušiť žiadosti o nápravu? Veď dajte k tomu nejaké dáta, prosím, ak naozaj že toto je ten kľúčový faktor, lebo v dôvodovke to nie je, ja som si to prečítal, v tej dôvodovke nič o tomto nie je, že keď zrušíme tento inštitút, zrýchli sa to o 30 dní, 50, 60, neviem, povedzte číslo, že to by bolo fajn.
A ale teda tiež by bolo fajn, aby keď už to je v skrátenom legislatívnom konaní, tak ste umožnili nám aj reagovať na vás a ukážte, že ste grand, prosím, a poďte do rozpravy a nie v záverečnom slove, kde naozaj to je také, že, záverečné slovo je príznačný názov, lebo vy poviete niečo a my akože nemáme k tomu hovoriť nič. Malo by sa to volať že posledné slovo, to by bolo príznačnejšie, posledné slovo navrhovateľa, kde vlastne on povie, ako to bude a my sa s tým máme akože zrovnať. No ako teraz na humorno, ale nie je to, nie je, ako viete, že máte tú možnosť, že vy si môžete vybrať, či chcete mať posledné slovo, alebo chcete sa aspoň pokúsiť obhájiť ten svoj zákon, tak som veľmi zvedavý, čím nás prekvapíte. Skúste nám naznačiť dopredu, ešte pred ústnou rozpravou.
Skryt prepis
V každom prípade že, že to, čo som povedal v rámci tej rozpravy, ja by som naozaj veľmi rád počul na niektoré z tých bodov, čo na niektoré, na všetky, budem ambiciózny, na všetky z tých bodov vysvetlenie od pána ministra, prečo to navrhujete takto, že niečo meníte v zákone vy, niečo mení pán Raši. Prečo meníte spôsob voľby podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, prečo chcete rušiť žiadosti o nápravu? Veď dajte k tomu nejaké dáta, prosím, ak naozaj že toto je ten kľúčový faktor, lebo v dôvodovke to nie je, ja som si to prečítal, v tej dôvodovke nič o tomto nie je, že keď zrušíme tento inštitút, zrýchli sa to o 30 dní, 50, 60, neviem, povedzte číslo, že to by bolo fajn.
A ale teda tiež by bolo fajn, aby keď už to je v skrátenom legislatívnom konaní, tak ste umožnili nám aj reagovať na vás a ukážte, že ste grand, prosím, a poďte do rozpravy a nie v záverečnom slove, kde naozaj to je také, že, záverečné slovo je príznačný názov, lebo vy poviete niečo a my akože nemáme k tomu hovoriť nič. Malo by sa to volať že posledné slovo, to by bolo príznačnejšie, posledné slovo navrhovateľa, kde vlastne on povie, ako to bude a my sa s tým máme akože zrovnať. No ako teraz na humorno, ale nie je to, nie je, ako viete, že máte tú možnosť, že vy si môžete vybrať, či chcete mať posledné slovo, alebo chcete sa aspoň pokúsiť obhájiť ten svoj zákon, tak som veľmi zvedavý, čím nás prekvapíte. Skúste nám naznačiť dopredu, ešte pred ústnou rozpravou.
Vystúpenie v rozprave 18.4.2024 15:55 - 16:21 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď sme už v tejto pozitívno-naivnej nálade, ja som si zase naivne myslel, že keď pán minister vyjadrí súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, tak do toho zahrnie aj ten, ktorý idem predniesť, ale no ešte netreba, netreba hádzať flintu do žita, neskončila rozprava, ja verím, že ešte nejaké prekvapenie nás možno čaká. Možno aj nejaký koaličný poslanec predloží pozmeňovák, uvidíme. No, v každom prípade tým dávam už...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď sme už v tejto pozitívno-naivnej nálade, ja som si zase naivne myslel, že keď pán minister vyjadrí súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, tak do toho zahrnie aj ten, ktorý idem predniesť, ale no ešte netreba, netreba hádzať flintu do žita, neskončila rozprava, ja verím, že ešte nejaké prekvapenie nás možno čaká. Možno aj nejaký koaličný poslanec predloží pozmeňovák, uvidíme. No, v každom prípade tým dávam už na začiatok najavo, že na konci svojho vystúpenia budem predkladať a čítať pozmeňujúci návrh za poslancov Kišša, Štefunka, Hargaša a Trubana v predloženom návrhu zákona.
Budem dnes hovoriť o, alebo teraz v tomto momente budem hovoriť o verejnom obstarávaní a napriek tomu, že sa tu rozprávame a prerokovávame zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, toto je ten moment, kedy ma mal pán predsedajúci zastaviť, ako to bolo dobrou praxou, že teda rozprávam od veci, ale, žiaľ, nerozprávam od veci, pretože tento zákon je čarovný v tom, že vláda doňho skryla aj pomerne nebezpečné zmeny, ktoré sa týkajú oblasti verejného obstarávania. A opäť raz sa dostáva k slovu slávny § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona, nakoľko ide v tomto prípade o ľudovo povedané tzv. prílepok.
Niektoré z tých zmien, ktoré sa tu navrhujú, povedzme, že keby sme prižmúrili oko, keď už sme v tej pozitívnej nálade, tak by sa dali nejakým spôsobom obhájiť, že nejak súvisia. Niektoré z tých zmien absolútne nesúvisia so strategickými investíciami a majú ďaleko širší dopad ako len na agendu, agendu strategických investícií.
Vláda nám tu predstavuje novelu zákona, ktorá má rozväzovať ruky rýchlejšiemu rozvoju Slovenskej republiky, s tým by až taký, až taký problém nebol. Ten problém ja osobne vidím práve v tom novelizačnom článku, článku 11, ktorý zásadným spôsobom mení parametre nejakej transparentnej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a vzďaľuje ju podľa, podľa môjho názoru od princípov dobrého trhu.
Čo je smutné, je, že tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní. O to viac by sme o ňom mali diskutovať a mali by sme dostávať odpovede, čo je tá druhá časť, tu sa teda pridávam k naivite pána Dostála, že tiež som teda dúfal, že tak v druhom čítaní dostaneme odpovede na otázky, ktoré možno zazneli v prvom čítaní, ale, žiaľ, nestalo sa. (Reakcia navrhovateľa.) Idete reagovať? Nie, nie, nie? Škoda. No v prvom čítaní ja som sa pýtal na niektoré veci okolo, okolo tejto témy, okolo zmien, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, špeciálne som teda vypichol tému menovania podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu a dúfal som, že dostaneme nejaké odpovede, ale neprišli. Tak je našou povinnosťou a zodpovednosťou pýtať sa ďalej a ísť možno aj do väčšej hĺbky detailu.
Čiže v prvom rade, čo je prekvapujúce na tomto zákone, je, že ministri Ráž a Raši napriek podobnosti v menách sa nedohodli na tom, že v akej podobe sa teda ide novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Máme tu dve novely, jednu, povedzme, že veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá príde na rad v utorok, a potom druhú takúto malú, skrytú, alebo ako by som ju nazval, ktorá mení niektoré parametre verejného obstarávania, spoločný menovateľ ale je, že viaceré z týchto zmien my považujeme za škodlivé zmeny a možno takýmto spôsobom nejak testujú pozornosť opozície, že či teda dávame pozor na všetky zákony, ktoré sem prídu, tak áno, dávame, všimli sme si aj tieto zmeny.
V druhom rade, keď už teda opomeniem to, že sa v rámci vlády nejak nedohodli, že kto bude novelizovať zákon o verejnom obstarávaní a rieši sa to paralelným procesom dokonca na jednej, jednej schôdzi, tak v druhom rade ja vidím problém v odstránení inštitútu, ktorý viacerí poznáme ako inštitút žiadosti o nápravu vo verejnom obstarávaní. Žiadosť o nápravu je v súčasnosti jeden z revíznych postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo tá osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, teda ten štátny orgán, obec alebo, alebo mesto.
Čiže nejde tu o to, že by Úrad pre verejné obstarávanie nejakým spôsobom v rámci žiadosti o nápravu vstupoval do procesu z pozície nejakej nadriadenej autority, ale ide o to, že sa tu deje nejaké trhové vysporiadanie sa s nedokonalosťami alebo chybami v súťažnej dokumentácii.
Ja som sa aj v prvom čítaní pýtal, či máme nejaké dáta, ak teda dôvodová správa tvrdí, že žiadosti o nápravu zásadným spôsobom nám pomôžu zrýchliť ten proces, takže či máme nejaké dáta, ktoré to naozaj podporujú. Koľko žiadostí o nápravu je v priemerne predložených v takýchto súťažiach, koľko spôsobujú, koľko spôsobujú zdržania. Teraz sa nerozprávame o námietkach, bavíme sa o žiadostiach o nápravu, ktoré naozaj majú slúžiť na to, aby trh dal nejakú spätnú väzbu tomu zadávateľovi na tú časť súťažných podkladov, ktoré považuje za nesprávne, nesprávne podchytenú alebo, alebo spracovanú. Že práve toto zosúlaďovanie požiadaviek trhu so súťažnými podkladami, podkladmi dáva, dáva nejaký punc kvality a reality, ktorou sa odstraňujú niekedy možno aj nezmyselné chyby v zadávacej dokumentácii a zabraňuje sa potom zbytočnému dodatkovaniu už podpísaných zmlúv, čo okrem iného je jeden z tých najväčších problémov pri, pri, pri zákazkách financovaných z európskych fondov alebo plánu obnovy práve kvôli tým dodatkom, ktoré idú nad rámec nejakého pôvodného rozsahu, často dostávame finančné, finančné korekcie. Čiže žiadosť o nápravu je nástroj, ktorý má pomôcť predísť takémuto nepotrebnému dodatkovaniu následne v realizácii.
Zároveň je to nástroj, ktorý je plne v harmónii s legislatívou Európskej únie, ktorá dbá na to, aby štát voči hospodárskym subjektom zúčastňujúcim sa na obchodovaní so štátom vystupoval ako partner a nie ako nejaký nadriadený orgán. Princíp nadriadeného a podriadeného jednoducho v obchodných vzťahoch treba minimalizovať a myslíme si, že tým, že sa žiadosť o nápravu odstráni, sa k tomu nepribližujeme, práve, práve naopak.
Ten tretí problém, ktorý chcem spomenúť a treba ho spomenúť, je zriadenie funkcie podpredsedu úradu pre strategickú agendu, a už som to hovoril v tom prvom čítaní, ale teda nedostal som odpoveď, že prečo sa to takto robí. Ani dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, prečo sa to takto robí, v tej časti, akým spôsobom je menovaný, neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, prečo sa bude práve takýmto spôsobom menovať podpredseda pre strategickú agendu.
Aby som to teda dal do kontextu. Súčasný stav je taký, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený parlamentom, následne nominuje svojich dvoch podpredsedov, ktorých volí vláda na jeho návrh. Po novom, po tejto zmene sa navrhuje, aby jeden z tých dvoch podpredsedov dostal titul podpredseda pre strategické, pre strategickú agendu, alebo strategickú agendu a bude stále menovaný vládou, ale už nie na návrh predsedu ÚVO, ale na návrh vedúceho úradu vlády. Čiže priameho podriadeného premiéra. Ja si myslím, že to je problém, že tým zasahujeme aj do takej filozofie, akou je nejaká deľba moci v rámci, v rámci štátu. Tá je daná, máme moc zákonodarnú, máme moc výkonnú, máme moc súdnu, niektorí právni teoretici ešte uznávajú aj moc kontrolnú a myslím, že netreba nejakým spôsobom vysvetľovať, prečo je dobré, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený zákonodarnou mocou, má tým pádom nejaký mandát a ten mandát uplatňuje aj tým, že si vyberá alebo navrhuje svojich podpredsedov. Dnes mu tento mandát zosekáva táto novela na polovicu, nebude si vyberať jedného zo svojich podpredsedov, bude mu ho vyberať vedúci úradu vlády.
Nie je to vysvetlené ani v dôvodovej správe, prečo je toto krok správnym smerom a vôbec prečo je to potrebné. Tak povedzte, tak nedôverujeme predsedovi ÚVO, nepáči sa nám, koho by si tam asi nanominoval, tak to tam rovno nanominujeme my. Alebo vysvetlite to nejakým spôsobom, že prečo to teda robíte takýmto spôsobom, alebo nám povedzte, už tu niekde pán premiér použil také, je to mocenské rozhodnutie, tak povedzte, je to mocenské rozhodnutie, chceme mať mocenský vplyv na Úrade pre verejné obstarávanie, a preto sme to navrhli takto. Jednoducho nie je to vysvetlené, nezazneli tie argumenty. Viem, že sa na to pýtali aj kolegovia na výboroch teraz pred druhým čítaním, počuli sme veľa, ale vysvetleného bolo málo. Veľa kvetnatých rečí, ale tá podstata vysvetlenia nezaznela. Prečo potrebujete, aby podpredsedu pre strategickú agendu navrhoval do funkcie vedúci úradu, úradu vlády.
Čo je ešte dôležité, je, že tento podpredseda dostáva štatutárnu právomoc v agende strategickej, teda v časti strategickej agendy, čím sa svojím spôsobom stáva nejakým spoluštatutárom Úradu pre verejné obstarávanie a v tej štatutárnej kompetencii bude mať tie najdôležitejšie štátne strategické zákazky. A je to problém, pretože si myslím, že to naozaj naráža na ten princíp deľby moci. Ako môže byť spoluštatutárom, ak je volený úplne iným spôsobom ako ten, ja neviem, volajme ho teraz, ako to budeme volať? Poďme sa dohodnúť, primárny štatutár, hlavný štatutár, prvý štatutár, druhý štatutár, jak to bude, procesný štatutár, väčší štatutár, menší štatutár, strategický štatutár. No chápem, že to je nejaký váš strategický zámer mať tam strategického štatutára, ale nie je úplne správny. Ja si myslím, že to je dokonca v rozpore aj s § 22 zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde sa v ods. 4 hovorí, že na čele, na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Nepíše sa tam nič o nejakom spolupredsedníctve, že kto tam teda spolu s ním je na čele toho Úradu pre verejné obstarávanie, že tam je teda nejaký, nejaký iný, keď už na čele, tak náčelník. Jednoducho je to v rozpore s týmto, s tým konceptom, ako má Úrad pre verejné obstarávanie fungovať ako nezávislá kontrolná inštitúcia s mandátom od Národnej rady.
Čiže, čiže dobre, keby ste to chceli vyriešiť, keď teda chcete z neho spraviť spoluštatutára, tak dajte ho kľudne voliť tiež Národnou radou. Keď teda chcete, aby tam bol človek, ktorý má ekvivalentný mandát pre strategickú agendu, tak nech, nech to ide cez voľbu v Národnej rade rovnakým spôsobom, ako je to pri predsedovi ÚVO. A zároveň dovolím si podotknúť, že nech aj rovnakým spôsobom sa do tej funkcie sa môže dostať. Pretože ja som bol svojho času v nejakej neziskovke a v tom čase sa prvýkrát použil inštitút nejakého verejného vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO, niektorí si to budú pamätať. Podľa mňa to je dobré, že takýto verejný proces tam existuje, že má verejnosť možnosť dopytovať sa kandidáta na predsedu ÚVO, alebo kandidátov, kandidátok na predsedu, predsedníčku ÚVO.
A teda keď chcete mať niekoho, kto má tiež štatutárnu kompetenciu, tak spravte rovnaký proces aj pri podpredsedovi pre strategickú agendu vrátane nejakého verejného vypočutia. Nech sa môžme pýtať, s akou agendou tam ten človek, človek ide. Ak by som to prirovnal k niečomu, čo už tu inštitucionálne bolo zavedené, tak donedávna sme mali pozíciu špeciálneho prokurátora, ktorý bol tiež nezávislý od generálneho prokurátora, obaja boli volení Národnou radou. Vtedy s tým nikto problém nemal. No tak keď chcete mať predsedu ÚVO a spolupredsedu ÚVO, oboch v štatutárnej kompetencii, tak, tak skúste možno zopakovať takýto spôsob, spôsob voľby.
Čiže záverom, predtým, ako pôjdem k tomu pozmeňováku, dodám, že opäť tu máme situáciu, kedy návrh z dielne vlády sa javí ako legislatívne nedomyslený, duplicitný s iným návrhom, ktorý prerokúvame na tej istej schôdzi, a tam je teda ešte podstatne viac. A vidím tu ešte jeden spoločný, spoločný menovateľ, a to je zavádzanie možnosti odvolávať podpredsedov úradu, vrátane toho strategického bez udania dôvodu vládou, prípadne obsadenie funkcie predsedu podpredsedom, ak nie je zvolený predseda a pri skúsenosti zo Slovenskej informačnej služby nám blikajú všetky kontrolky, keď takéto niečo v tom zákone teda nakoniec, nakoniec bude.
Takže ja si myslím, že tento modus operandi, ktorý, ktorý tu koalícia posledné mesiace predvádza a predvádza ho aj pri tomto zákone, kde na tej vecnej stránke, hovoril to aj môj kolega Ivan Štefunko, že na tej vecnej stránke, že potrebujeme podporovať naozaj strategické investície, plne s tým súhlasíme aj v tom, že znižovanie tej hranice toho, čo považujem za strategickú investíciu, len spôsobí, že budeme mať opäť more strategických investícií, z ktorých vlastne niktorá nebude ani poriadne strategická, lebo ich bude príliš veľa. Čiže po obsahovej stránke by sme sa s tým aj vedeli zhodnúť, ale to, čo k tomu zákonu je ešte pribalené, tak to sú veľmi nebezpečné zmeny, kde jednoducho nevieme, nevieme s týmito zmenami sa stotožniť a s nimi súhlasiť. A preto podávame pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem.
Najprv prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom na záver k jednotlivým bodom prečítam odôvodnenie. (Reakcia z pléna.) Bude v tom chaos potom, keď odôvodnenie. Ďakujem za upozornenie od pána kolegu Dostála, tak najprv prečítam odôvodnenia, aj keď ešte nebudete vedieť, že čo idem navrhnúť, tak ja prečítam, prečítam odôvodnenia. Takže pre tých, čo to budú potom sledovať podľa jednotlivých bodov.
Tak odôvodnenie k bodom 1 až 4 pozmeňovacieho návrhu znie: Cieľom návrhu zákona o strategických informáciách by malo byť zrýchlenie procesov výstavby strategických objektov, avšak možnosť presunutia hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti na ministerstvá iné ako Ministerstvo financií SR tomuto cieľu nezodpovedá, a preto je bezpredmetná. Naopak, presun hodnotenia môže spôsobiť aj predĺženie celého procesu, nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky má s prípravou hodnotení na rozdiel od iných rezortov dlhoročnú prax a nastavené procesy a zamestnáva na túto činnosť aj expertov pre jednotlivé sektory. Prípadné skrátenie procesu hodnotenia môže prameniť jedine zo zníženia nárokov na toto hodnotenie v rámci jednotlivých rezortov. Takáto možnosť je obzvlášť škodlivá, nakoľko hodnotenia majú zabezpečiť, že projekty budú pripravené v čo najvyššej kvalite, čo je o to dôležitejšie v prípade strategických investícií. Zároveň je možné, že v prípade presunov dôjde ku konfliktu záujmov, kedy bude rezort hodnotiť investíciu, ktorú sám zastrešuje. Výsledkom môže byť opäť zhoršená kvalita projektu. Z tohto dôvodu navrhujem možnosť presunutia hodnotenia z Ministerstva financií Slovenskej republiky na iné ministerstvo z návrhu zákona vypustiť a primerane k tomu upraviť aj ostatné súvisiace časti návrhu zákona.
Potom bude nasledovať bod 5, ku ktorému prečítam teda odôvodnenie. Inštitút žiadosti o nápravu vecne ani legislatívne priamo nesúvisí s mimoriadnymi opatreniami, strategickými investíciami, ani nie je imanentný pre výstavbu traseurópskej dopravnej siete, ide o teda o tzv. prílepok. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Vecne však odstránením inštitútu žiadosti o nápravu zo zákona o verejnom obstarávaní dôjde ku zníženiu kvality súťaží a zároveň a verejným obstarávateľom odstráni možnosť tzv. autoremedúrou sui generis. Žiadosť o nápravu je jedným s revíznym postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, a nie Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v revíznych postupoch vystupuje z nadriadenej pozície orgánu verejnej moci. V tomto konaní sa nepredpokladá žiadna ingerencia dohľadového orgánu, ktorým je inak v rámci revíznych postupov práve Úrad pre verejné obstarávanie.
Navrhujeme vypustenie celého znenia týkajúceho sa zrušenia inštitútu žiadosti o nápravu používaného vo verejnom obstarávaní, a to z dôvodu, že neprispeje ani k zrýchleniu verejného obstarávania, ani k jeho stransparentneniu, ani ku zvýšeniu kvalitatívnych aspektov obstarávania. Jeho zachovanie je dôležité pre zachovanie kvality našich súťaží a priblíženie sa k európskym štandardom vo vzťahu k vystupovaniu k subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži, kde má byť verejný obstarávateľ spravidla orgán verejnej moci partnerom v obchodno-právnom vzťahu a nie subjektom vystupujúcim z pozície moci. Je možné hovoriť, že ide o dôležitý opravný nástroj trhu.
Odôvodnenie k bodu 6 pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu. Neexistuje zákonný ani iný dôvod na to, aby podpredseda úradu pre strategickú agendu nebol v každom ohľade funkčne, ako i vecne podriadený predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, a to najmä z toho dôvodu, že legitimita predsedu Úradu pre verejné obstarávanie je odvodená priamo zo zákonodarnej moci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ho volí na návrh vlády Slovenskej republiky. Naopak, podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie podľa navrhovanej novely, podpredsedu podľa navrhovanej novely menuje vláda na návrh predsedu Úradu vlády Slovenskej republiky a teda miera jeho legitimity je nižšia. Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy, je teda inštitucionálne žiaduce, aby v zmysle zodpovednostných vzťahov neexistovali tzv. hybridné štatutárne vzťahy ako je navrhované v podobe dvoch štatutárov ústredného orgánu štátnej správy. Takáto personálna decentralizácia nezaložená na vzájomnej subsidiarite na úrovni štatutárneho orgánu je bezprecedentná. Z uvedených dôvodov navrhujem primerane upraviť odsek 6 predmetného paragrafu.
Odôvodnenie k bodu 7, keďže vidím, že pán minister si už tak agresívnejšie ťukal perom, tak novelizač... teda bodov v pozmeňováku je 9, takže už sme bližšie.
Odôvodnenie k bodu 7. V súvislosti s predchádzajúcim bodom by pôvodné znenie navrhovanej novely zákona znamenalo, že za určitých okolností môže dojsť k upráznenosti kresla predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň k upráznenosti kresla podpredsedu pre všeobecnú agendu. V takom prípade by preberal celú agendu, všeobecnú i strategickú, ako aj rozhodovacie právomoci predsedu podpredseda úradu pre strategickú agendu, ktorý podľa pôvodného návrhu bol navrhovaný do funkcie na návrh vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a nie samotným štatutárom Úradu pre verejné obstarávanie, teda predsedom. Tým dochádza k narušeniu inštitucionálnej nezávislosti ústredného orgánu štátnej správy, ktorého štatutára volí na návrh vlády Národná rada Slovenskej republiky a tým mu vyjadruje aj právo navrhovať vláde vlastného kandidáta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že vás prerušujem, lenže máme 13 sekúnd a aby ste stihli začať čítať tie samotné pozmeňovacie návrhy, potom sa vám zastaví čas.
Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Zvyšok odôvodnenia si nájdete na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ideme teda čítanie samotného pozmeňovacieho návrhu. Ako sme na tom časovo? Ešte máme dosť času. (Reakcia z pléna.) Už nemôžem nič povedať, iba pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 4 ods. 12 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
2. V čl. I § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).
3. V čl. I § 29 znie:
„§29
Splnomocňovacie ustanovenie
Vláda nariadením ustanoví kritériá, na základe ktorých bude príslušné ministerstvo vyhodnocovať, či predložený investičný projekt spĺňa podmienky podľa § 3 na určenie ako strategickej investície."
4. Čl. VII sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XI sa vypúšťajú body 2 až 13. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
6. V čl. XI bod 16 znie:
„16. Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie:
㤠140a
(1) Na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorá sa týka strategickej agendy, je v úrade vytvorený útvar dohľadu pre strategickú agendu.
(2) Strategickou agendou je na účely tohto zákona verejné obstarávanie, v ktorom predmetom zákazky alebo koncesie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu, alebo v ktorom predmetom súťaže návrhov je návrh pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu.
(3) Útvar dohľadu pre strategickú agendu je príslušný na výkon dohľadu nad verejným obstarávaním podľa štvrtej hlavy tejto časti, ktorý sa týka strategickej agendy.
(4) Úrad vytvára podmienky na samostatný a nezávislý výkon činností útvaru dohľadu pre strategickú agendu.
(5) Útvar dohľadu pre strategickú agendu priamo riadi podpredseda úradu pre strategickú agendu.
(6) Na účely finančného riadenia a finančnej kontroly podľa osobitného predpisu podpredseda úradu pre strategickú agendu vydáva vnútorné predpisy úradu vo veciach výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý sa týka strategickej agendy."
7. V čl. XI bod 17 znie: „17. V § 141 odsek 2 znie:
„(2) Predsedu úradu zastupujú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti podpredsedovia úradu; predseda úradu môže určiť, že ho podpredseda úradu pre strategickú agendu zastupuje aj v otázkach všeobecnej agendy. Podpredsedu úradu pre všeobecnú agendu a podpredsedu úradu pre strategickú agendu vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu."
8. V čl. XI sa vypúšťajú body 23, 25, 27 až 32, 34 a 36. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
9. V čl. XI bod 36 znie: „36. Za § 187o sa vkladá § 187p, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§187p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania použité ako oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie do dňa účinnosti tohto zákona, alebo ktoré sa preukázateľne začalo do dňa účinnosti tohto zákona, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3) Podpredseda úradu, ktorý vykonáva funkciu do dňa účinnosti tohto zákona je podpredsedom úradu pre všeobecnú agendu podľa tohto zákona v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona. Do vymenovania prvého podpredsedu úradu pre strategickú agendu sa ustanovenia o pôsobnosti tohto podpredsedu podľa § 140a neuplatňujú.
(4) Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť."."
Pán predsedajúci, skončil som v čítaní pozmeňovacieho návrhu a žiadam, aby bolo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasované osobitne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Budem dnes hovoriť o, alebo teraz v tomto momente budem hovoriť o verejnom obstarávaní a napriek tomu, že sa tu rozprávame a prerokovávame zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, toto je ten moment, kedy ma mal pán predsedajúci zastaviť, ako to bolo dobrou praxou, že teda rozprávam od veci, ale, žiaľ, nerozprávam od veci, pretože tento zákon je čarovný v tom, že vláda doňho skryla aj pomerne nebezpečné zmeny, ktoré sa týkajú oblasti verejného obstarávania. A opäť raz sa dostáva k slovu slávny § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona, nakoľko ide v tomto prípade o ľudovo povedané tzv. prílepok.
Niektoré z tých zmien, ktoré sa tu navrhujú, povedzme, že keby sme prižmúrili oko, keď už sme v tej pozitívnej nálade, tak by sa dali nejakým spôsobom obhájiť, že nejak súvisia. Niektoré z tých zmien absolútne nesúvisia so strategickými investíciami a majú ďaleko širší dopad ako len na agendu, agendu strategických investícií.
Vláda nám tu predstavuje novelu zákona, ktorá má rozväzovať ruky rýchlejšiemu rozvoju Slovenskej republiky, s tým by až taký, až taký problém nebol. Ten problém ja osobne vidím práve v tom novelizačnom článku, článku 11, ktorý zásadným spôsobom mení parametre nejakej transparentnej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a vzďaľuje ju podľa, podľa môjho názoru od princípov dobrého trhu.
Čo je smutné, je, že tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní. O to viac by sme o ňom mali diskutovať a mali by sme dostávať odpovede, čo je tá druhá časť, tu sa teda pridávam k naivite pána Dostála, že tiež som teda dúfal, že tak v druhom čítaní dostaneme odpovede na otázky, ktoré možno zazneli v prvom čítaní, ale, žiaľ, nestalo sa. (Reakcia navrhovateľa.) Idete reagovať? Nie, nie, nie? Škoda. No v prvom čítaní ja som sa pýtal na niektoré veci okolo, okolo tejto témy, okolo zmien, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, špeciálne som teda vypichol tému menovania podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu a dúfal som, že dostaneme nejaké odpovede, ale neprišli. Tak je našou povinnosťou a zodpovednosťou pýtať sa ďalej a ísť možno aj do väčšej hĺbky detailu.
Čiže v prvom rade, čo je prekvapujúce na tomto zákone, je, že ministri Ráž a Raši napriek podobnosti v menách sa nedohodli na tom, že v akej podobe sa teda ide novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Máme tu dve novely, jednu, povedzme, že veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá príde na rad v utorok, a potom druhú takúto malú, skrytú, alebo ako by som ju nazval, ktorá mení niektoré parametre verejného obstarávania, spoločný menovateľ ale je, že viaceré z týchto zmien my považujeme za škodlivé zmeny a možno takýmto spôsobom nejak testujú pozornosť opozície, že či teda dávame pozor na všetky zákony, ktoré sem prídu, tak áno, dávame, všimli sme si aj tieto zmeny.
V druhom rade, keď už teda opomeniem to, že sa v rámci vlády nejak nedohodli, že kto bude novelizovať zákon o verejnom obstarávaní a rieši sa to paralelným procesom dokonca na jednej, jednej schôdzi, tak v druhom rade ja vidím problém v odstránení inštitútu, ktorý viacerí poznáme ako inštitút žiadosti o nápravu vo verejnom obstarávaní. Žiadosť o nápravu je v súčasnosti jeden z revíznych postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo tá osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, teda ten štátny orgán, obec alebo, alebo mesto.
Čiže nejde tu o to, že by Úrad pre verejné obstarávanie nejakým spôsobom v rámci žiadosti o nápravu vstupoval do procesu z pozície nejakej nadriadenej autority, ale ide o to, že sa tu deje nejaké trhové vysporiadanie sa s nedokonalosťami alebo chybami v súťažnej dokumentácii.
Ja som sa aj v prvom čítaní pýtal, či máme nejaké dáta, ak teda dôvodová správa tvrdí, že žiadosti o nápravu zásadným spôsobom nám pomôžu zrýchliť ten proces, takže či máme nejaké dáta, ktoré to naozaj podporujú. Koľko žiadostí o nápravu je v priemerne predložených v takýchto súťažiach, koľko spôsobujú, koľko spôsobujú zdržania. Teraz sa nerozprávame o námietkach, bavíme sa o žiadostiach o nápravu, ktoré naozaj majú slúžiť na to, aby trh dal nejakú spätnú väzbu tomu zadávateľovi na tú časť súťažných podkladov, ktoré považuje za nesprávne, nesprávne podchytenú alebo, alebo spracovanú. Že práve toto zosúlaďovanie požiadaviek trhu so súťažnými podkladami, podkladmi dáva, dáva nejaký punc kvality a reality, ktorou sa odstraňujú niekedy možno aj nezmyselné chyby v zadávacej dokumentácii a zabraňuje sa potom zbytočnému dodatkovaniu už podpísaných zmlúv, čo okrem iného je jeden z tých najväčších problémov pri, pri, pri zákazkách financovaných z európskych fondov alebo plánu obnovy práve kvôli tým dodatkom, ktoré idú nad rámec nejakého pôvodného rozsahu, často dostávame finančné, finančné korekcie. Čiže žiadosť o nápravu je nástroj, ktorý má pomôcť predísť takémuto nepotrebnému dodatkovaniu následne v realizácii.
Zároveň je to nástroj, ktorý je plne v harmónii s legislatívou Európskej únie, ktorá dbá na to, aby štát voči hospodárskym subjektom zúčastňujúcim sa na obchodovaní so štátom vystupoval ako partner a nie ako nejaký nadriadený orgán. Princíp nadriadeného a podriadeného jednoducho v obchodných vzťahoch treba minimalizovať a myslíme si, že tým, že sa žiadosť o nápravu odstráni, sa k tomu nepribližujeme, práve, práve naopak.
Ten tretí problém, ktorý chcem spomenúť a treba ho spomenúť, je zriadenie funkcie podpredsedu úradu pre strategickú agendu, a už som to hovoril v tom prvom čítaní, ale teda nedostal som odpoveď, že prečo sa to takto robí. Ani dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, prečo sa to takto robí, v tej časti, akým spôsobom je menovaný, neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, prečo sa bude práve takýmto spôsobom menovať podpredseda pre strategickú agendu.
Aby som to teda dal do kontextu. Súčasný stav je taký, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený parlamentom, následne nominuje svojich dvoch podpredsedov, ktorých volí vláda na jeho návrh. Po novom, po tejto zmene sa navrhuje, aby jeden z tých dvoch podpredsedov dostal titul podpredseda pre strategické, pre strategickú agendu, alebo strategickú agendu a bude stále menovaný vládou, ale už nie na návrh predsedu ÚVO, ale na návrh vedúceho úradu vlády. Čiže priameho podriadeného premiéra. Ja si myslím, že to je problém, že tým zasahujeme aj do takej filozofie, akou je nejaká deľba moci v rámci, v rámci štátu. Tá je daná, máme moc zákonodarnú, máme moc výkonnú, máme moc súdnu, niektorí právni teoretici ešte uznávajú aj moc kontrolnú a myslím, že netreba nejakým spôsobom vysvetľovať, prečo je dobré, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený zákonodarnou mocou, má tým pádom nejaký mandát a ten mandát uplatňuje aj tým, že si vyberá alebo navrhuje svojich podpredsedov. Dnes mu tento mandát zosekáva táto novela na polovicu, nebude si vyberať jedného zo svojich podpredsedov, bude mu ho vyberať vedúci úradu vlády.
Nie je to vysvetlené ani v dôvodovej správe, prečo je toto krok správnym smerom a vôbec prečo je to potrebné. Tak povedzte, tak nedôverujeme predsedovi ÚVO, nepáči sa nám, koho by si tam asi nanominoval, tak to tam rovno nanominujeme my. Alebo vysvetlite to nejakým spôsobom, že prečo to teda robíte takýmto spôsobom, alebo nám povedzte, už tu niekde pán premiér použil také, je to mocenské rozhodnutie, tak povedzte, je to mocenské rozhodnutie, chceme mať mocenský vplyv na Úrade pre verejné obstarávanie, a preto sme to navrhli takto. Jednoducho nie je to vysvetlené, nezazneli tie argumenty. Viem, že sa na to pýtali aj kolegovia na výboroch teraz pred druhým čítaním, počuli sme veľa, ale vysvetleného bolo málo. Veľa kvetnatých rečí, ale tá podstata vysvetlenia nezaznela. Prečo potrebujete, aby podpredsedu pre strategickú agendu navrhoval do funkcie vedúci úradu, úradu vlády.
Čo je ešte dôležité, je, že tento podpredseda dostáva štatutárnu právomoc v agende strategickej, teda v časti strategickej agendy, čím sa svojím spôsobom stáva nejakým spoluštatutárom Úradu pre verejné obstarávanie a v tej štatutárnej kompetencii bude mať tie najdôležitejšie štátne strategické zákazky. A je to problém, pretože si myslím, že to naozaj naráža na ten princíp deľby moci. Ako môže byť spoluštatutárom, ak je volený úplne iným spôsobom ako ten, ja neviem, volajme ho teraz, ako to budeme volať? Poďme sa dohodnúť, primárny štatutár, hlavný štatutár, prvý štatutár, druhý štatutár, jak to bude, procesný štatutár, väčší štatutár, menší štatutár, strategický štatutár. No chápem, že to je nejaký váš strategický zámer mať tam strategického štatutára, ale nie je úplne správny. Ja si myslím, že to je dokonca v rozpore aj s § 22 zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde sa v ods. 4 hovorí, že na čele, na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Nepíše sa tam nič o nejakom spolupredsedníctve, že kto tam teda spolu s ním je na čele toho Úradu pre verejné obstarávanie, že tam je teda nejaký, nejaký iný, keď už na čele, tak náčelník. Jednoducho je to v rozpore s týmto, s tým konceptom, ako má Úrad pre verejné obstarávanie fungovať ako nezávislá kontrolná inštitúcia s mandátom od Národnej rady.
Čiže, čiže dobre, keby ste to chceli vyriešiť, keď teda chcete z neho spraviť spoluštatutára, tak dajte ho kľudne voliť tiež Národnou radou. Keď teda chcete, aby tam bol človek, ktorý má ekvivalentný mandát pre strategickú agendu, tak nech, nech to ide cez voľbu v Národnej rade rovnakým spôsobom, ako je to pri predsedovi ÚVO. A zároveň dovolím si podotknúť, že nech aj rovnakým spôsobom sa do tej funkcie sa môže dostať. Pretože ja som bol svojho času v nejakej neziskovke a v tom čase sa prvýkrát použil inštitút nejakého verejného vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO, niektorí si to budú pamätať. Podľa mňa to je dobré, že takýto verejný proces tam existuje, že má verejnosť možnosť dopytovať sa kandidáta na predsedu ÚVO, alebo kandidátov, kandidátok na predsedu, predsedníčku ÚVO.
A teda keď chcete mať niekoho, kto má tiež štatutárnu kompetenciu, tak spravte rovnaký proces aj pri podpredsedovi pre strategickú agendu vrátane nejakého verejného vypočutia. Nech sa môžme pýtať, s akou agendou tam ten človek, človek ide. Ak by som to prirovnal k niečomu, čo už tu inštitucionálne bolo zavedené, tak donedávna sme mali pozíciu špeciálneho prokurátora, ktorý bol tiež nezávislý od generálneho prokurátora, obaja boli volení Národnou radou. Vtedy s tým nikto problém nemal. No tak keď chcete mať predsedu ÚVO a spolupredsedu ÚVO, oboch v štatutárnej kompetencii, tak, tak skúste možno zopakovať takýto spôsob, spôsob voľby.
Čiže záverom, predtým, ako pôjdem k tomu pozmeňováku, dodám, že opäť tu máme situáciu, kedy návrh z dielne vlády sa javí ako legislatívne nedomyslený, duplicitný s iným návrhom, ktorý prerokúvame na tej istej schôdzi, a tam je teda ešte podstatne viac. A vidím tu ešte jeden spoločný, spoločný menovateľ, a to je zavádzanie možnosti odvolávať podpredsedov úradu, vrátane toho strategického bez udania dôvodu vládou, prípadne obsadenie funkcie predsedu podpredsedom, ak nie je zvolený predseda a pri skúsenosti zo Slovenskej informačnej služby nám blikajú všetky kontrolky, keď takéto niečo v tom zákone teda nakoniec, nakoniec bude.
Takže ja si myslím, že tento modus operandi, ktorý, ktorý tu koalícia posledné mesiace predvádza a predvádza ho aj pri tomto zákone, kde na tej vecnej stránke, hovoril to aj môj kolega Ivan Štefunko, že na tej vecnej stránke, že potrebujeme podporovať naozaj strategické investície, plne s tým súhlasíme aj v tom, že znižovanie tej hranice toho, čo považujem za strategickú investíciu, len spôsobí, že budeme mať opäť more strategických investícií, z ktorých vlastne niktorá nebude ani poriadne strategická, lebo ich bude príliš veľa. Čiže po obsahovej stránke by sme sa s tým aj vedeli zhodnúť, ale to, čo k tomu zákonu je ešte pribalené, tak to sú veľmi nebezpečné zmeny, kde jednoducho nevieme, nevieme s týmito zmenami sa stotožniť a s nimi súhlasiť. A preto podávame pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem.
Najprv prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom na záver k jednotlivým bodom prečítam odôvodnenie. (Reakcia z pléna.) Bude v tom chaos potom, keď odôvodnenie. Ďakujem za upozornenie od pána kolegu Dostála, tak najprv prečítam odôvodnenia, aj keď ešte nebudete vedieť, že čo idem navrhnúť, tak ja prečítam, prečítam odôvodnenia. Takže pre tých, čo to budú potom sledovať podľa jednotlivých bodov.
Tak odôvodnenie k bodom 1 až 4 pozmeňovacieho návrhu znie: Cieľom návrhu zákona o strategických informáciách by malo byť zrýchlenie procesov výstavby strategických objektov, avšak možnosť presunutia hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti na ministerstvá iné ako Ministerstvo financií SR tomuto cieľu nezodpovedá, a preto je bezpredmetná. Naopak, presun hodnotenia môže spôsobiť aj predĺženie celého procesu, nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky má s prípravou hodnotení na rozdiel od iných rezortov dlhoročnú prax a nastavené procesy a zamestnáva na túto činnosť aj expertov pre jednotlivé sektory. Prípadné skrátenie procesu hodnotenia môže prameniť jedine zo zníženia nárokov na toto hodnotenie v rámci jednotlivých rezortov. Takáto možnosť je obzvlášť škodlivá, nakoľko hodnotenia majú zabezpečiť, že projekty budú pripravené v čo najvyššej kvalite, čo je o to dôležitejšie v prípade strategických investícií. Zároveň je možné, že v prípade presunov dôjde ku konfliktu záujmov, kedy bude rezort hodnotiť investíciu, ktorú sám zastrešuje. Výsledkom môže byť opäť zhoršená kvalita projektu. Z tohto dôvodu navrhujem možnosť presunutia hodnotenia z Ministerstva financií Slovenskej republiky na iné ministerstvo z návrhu zákona vypustiť a primerane k tomu upraviť aj ostatné súvisiace časti návrhu zákona.
Potom bude nasledovať bod 5, ku ktorému prečítam teda odôvodnenie. Inštitút žiadosti o nápravu vecne ani legislatívne priamo nesúvisí s mimoriadnymi opatreniami, strategickými investíciami, ani nie je imanentný pre výstavbu traseurópskej dopravnej siete, ide o teda o tzv. prílepok. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Vecne však odstránením inštitútu žiadosti o nápravu zo zákona o verejnom obstarávaní dôjde ku zníženiu kvality súťaží a zároveň a verejným obstarávateľom odstráni možnosť tzv. autoremedúrou sui generis. Žiadosť o nápravu je jedným s revíznym postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, a nie Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v revíznych postupoch vystupuje z nadriadenej pozície orgánu verejnej moci. V tomto konaní sa nepredpokladá žiadna ingerencia dohľadového orgánu, ktorým je inak v rámci revíznych postupov práve Úrad pre verejné obstarávanie.
Navrhujeme vypustenie celého znenia týkajúceho sa zrušenia inštitútu žiadosti o nápravu používaného vo verejnom obstarávaní, a to z dôvodu, že neprispeje ani k zrýchleniu verejného obstarávania, ani k jeho stransparentneniu, ani ku zvýšeniu kvalitatívnych aspektov obstarávania. Jeho zachovanie je dôležité pre zachovanie kvality našich súťaží a priblíženie sa k európskym štandardom vo vzťahu k vystupovaniu k subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži, kde má byť verejný obstarávateľ spravidla orgán verejnej moci partnerom v obchodno-právnom vzťahu a nie subjektom vystupujúcim z pozície moci. Je možné hovoriť, že ide o dôležitý opravný nástroj trhu.
Odôvodnenie k bodu 6 pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu. Neexistuje zákonný ani iný dôvod na to, aby podpredseda úradu pre strategickú agendu nebol v každom ohľade funkčne, ako i vecne podriadený predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, a to najmä z toho dôvodu, že legitimita predsedu Úradu pre verejné obstarávanie je odvodená priamo zo zákonodarnej moci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ho volí na návrh vlády Slovenskej republiky. Naopak, podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie podľa navrhovanej novely, podpredsedu podľa navrhovanej novely menuje vláda na návrh predsedu Úradu vlády Slovenskej republiky a teda miera jeho legitimity je nižšia. Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy, je teda inštitucionálne žiaduce, aby v zmysle zodpovednostných vzťahov neexistovali tzv. hybridné štatutárne vzťahy ako je navrhované v podobe dvoch štatutárov ústredného orgánu štátnej správy. Takáto personálna decentralizácia nezaložená na vzájomnej subsidiarite na úrovni štatutárneho orgánu je bezprecedentná. Z uvedených dôvodov navrhujem primerane upraviť odsek 6 predmetného paragrafu.
Odôvodnenie k bodu 7, keďže vidím, že pán minister si už tak agresívnejšie ťukal perom, tak novelizač... teda bodov v pozmeňováku je 9, takže už sme bližšie.
Odôvodnenie k bodu 7. V súvislosti s predchádzajúcim bodom by pôvodné znenie navrhovanej novely zákona znamenalo, že za určitých okolností môže dojsť k upráznenosti kresla predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň k upráznenosti kresla podpredsedu pre všeobecnú agendu. V takom prípade by preberal celú agendu, všeobecnú i strategickú, ako aj rozhodovacie právomoci predsedu podpredseda úradu pre strategickú agendu, ktorý podľa pôvodného návrhu bol navrhovaný do funkcie na návrh vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a nie samotným štatutárom Úradu pre verejné obstarávanie, teda predsedom. Tým dochádza k narušeniu inštitucionálnej nezávislosti ústredného orgánu štátnej správy, ktorého štatutára volí na návrh vlády Národná rada Slovenskej republiky a tým mu vyjadruje aj právo navrhovať vláde vlastného kandidáta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že vás prerušujem, lenže máme 13 sekúnd a aby ste stihli začať čítať tie samotné pozmeňovacie návrhy, potom sa vám zastaví čas.
Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Zvyšok odôvodnenia si nájdete na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ideme teda čítanie samotného pozmeňovacieho návrhu. Ako sme na tom časovo? Ešte máme dosť času. (Reakcia z pléna.) Už nemôžem nič povedať, iba pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 4 ods. 12 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
2. V čl. I § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).
3. V čl. I § 29 znie:
„§29
Splnomocňovacie ustanovenie
Vláda nariadením ustanoví kritériá, na základe ktorých bude príslušné ministerstvo vyhodnocovať, či predložený investičný projekt spĺňa podmienky podľa § 3 na určenie ako strategickej investície."
4. Čl. VII sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XI sa vypúšťajú body 2 až 13. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
6. V čl. XI bod 16 znie:
„16. Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie:
㤠140a
(1) Na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorá sa týka strategickej agendy, je v úrade vytvorený útvar dohľadu pre strategickú agendu.
(2) Strategickou agendou je na účely tohto zákona verejné obstarávanie, v ktorom predmetom zákazky alebo koncesie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu, alebo v ktorom predmetom súťaže návrhov je návrh pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu.
(3) Útvar dohľadu pre strategickú agendu je príslušný na výkon dohľadu nad verejným obstarávaním podľa štvrtej hlavy tejto časti, ktorý sa týka strategickej agendy.
(4) Úrad vytvára podmienky na samostatný a nezávislý výkon činností útvaru dohľadu pre strategickú agendu.
(5) Útvar dohľadu pre strategickú agendu priamo riadi podpredseda úradu pre strategickú agendu.
(6) Na účely finančného riadenia a finančnej kontroly podľa osobitného predpisu podpredseda úradu pre strategickú agendu vydáva vnútorné predpisy úradu vo veciach výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý sa týka strategickej agendy."
7. V čl. XI bod 17 znie: „17. V § 141 odsek 2 znie:
„(2) Predsedu úradu zastupujú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti podpredsedovia úradu; predseda úradu môže určiť, že ho podpredseda úradu pre strategickú agendu zastupuje aj v otázkach všeobecnej agendy. Podpredsedu úradu pre všeobecnú agendu a podpredsedu úradu pre strategickú agendu vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu."
8. V čl. XI sa vypúšťajú body 23, 25, 27 až 32, 34 a 36. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
9. V čl. XI bod 36 znie: „36. Za § 187o sa vkladá § 187p, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§187p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania použité ako oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie do dňa účinnosti tohto zákona, alebo ktoré sa preukázateľne začalo do dňa účinnosti tohto zákona, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3) Podpredseda úradu, ktorý vykonáva funkciu do dňa účinnosti tohto zákona je podpredsedom úradu pre všeobecnú agendu podľa tohto zákona v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona. Do vymenovania prvého podpredsedu úradu pre strategickú agendu sa ustanovenia o pôsobnosti tohto podpredsedu podľa § 140a neuplatňujú.
(4) Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť."."
Pán predsedajúci, skončil som v čítaní pozmeňovacieho návrhu a žiadam, aby bolo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasované osobitne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 18.4.2024 11:46 - 11:50 hod.
Ján Hargaš
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali.
Na Slovensku máme tisícky...
Zobrazit prepis
Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali.
Na Slovensku máme tisícky...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali.
Na Slovensku máme tisícky informačných systémov v štátnej správe. Stovky väčších, desiatky tých naozaj najväčších. Ale všetky blednú závisťou, pretože je naozaj minimum informačných systémov, ktoré si vyslúžili vlastný zákon. Čiže už len to je prvý varovný signál, že samostatný zákon o informačnom systéme, si myslím, že nie je dobré riešenie a v rámci prvého čítania, ktoré sme mali na predošlej schôdzi, som aj vysvetľoval, prečo to nie je dobré riešenie.
V tomto konkrétnom prípade to nie je dobré riešenie preto, že ten zákon je napísaný tak detailne, že si myslím, že z implementačného hľadiska čokoľvek tam budú chcieť príslušní úradníci niekedy v budúcnosti zmeniť, zakaždým budú musieť novelizovať ten, ten zákon. A je to do takej úrovne napísané, že dokonca údaje, ktoré sú spracuvávané v tomto systéme, sú taxatívne vymedzené, dokonca sú vymedzené aj údaje, ktoré sa nejak proaktívne predvypĺňajú v rámci nejakých žiadostí alebo formulárov, čiže ak bude chcieť štát predvypĺňať nejaký iný údaj v rámci formulárov a žiadostí, tak bude si musieť zmeniť zákon. To je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi zlé riešenie, slovami klasika To neděláš dobře, Jaromíre, s tými sirkami, to sa ti vypomstí, aj toto sa vypomstí a myslím si, že toto bude jeden z veľmi často novelizovaných zákonov, keď budeme chcieť reagovať na nejaké, na nejaké implementačné, implementačné okolnosti, ktoré sa, ktoré sa zmenia.
Úradníci tak hovoria, či je to dokument hodný pripomienok, alebo skôr hodný stanoviska, tak aj v tomto prípade ten zákon je tak detailne napísaný, že to ani nie je hodné nejakého, alebo nieže hodné, ale že nedá sa to opravovať cez pozmeňováky, tá úroveň detailu. Tie pozmeňováky, ktoré boli prijaté vo výboroch, aj pozmeňovák, ktorý prekladal pán poslanec Horecký, vylepšujú niektoré jeho časti, ale celá tá filozofia zákona je podľa môjho názoru zlá, je to príliš detailne napísaný zákon, hovoril som to tu aj ako spätnú väzbu pánovi ministrovi, hovoril vtedy, že si robí poznámky a bude to riešiť, zrejme sa to nepodarilo teda vyriešiť.
Čiže stále tu máme prílišný detailný, detailný zákon a to je teda, ja na vysvetlenie nášho, nášho postoja, že po obsahovej stránke tento systém potrebuje nejaké legislatívne ukotvenie, v minulosti to bolo pár paragrafov v rámci zákona o štátnej službe, teraz sa z toho spravil samostatný zákon a neskutočne to nabobtnalo, tá úroveň detailu, takže my za takýto zákon, žiaľ, nebudeme môcť zahlasovať a dopredu varujem, že myslím si, že to bude zákon, ktorý sa bude musieť často novelizovať a často meniť, pretože aplikačná prax prinesie nejaké požiadavky. A keďže ten zákon je tak detailne napísaný, tak sa budú musieť riešiť legislatívnou formou, nie nejako podzákonnou normou alebo nejakým nariadením, alebo nejakou vyhláškou, alebo niečím. Takže myslím, že si zarobíme na problém v implementačnej praxi, keď takto detailné zákony sa budú robiť. Dúfam, že už pri ďalších zákonoch sa to nebude takto, takto písať, pretože potom to neprospieva nejakej flexibilite pre IT-čkárov, keď chcú ten systém, systém vylepšovať.
Takže to len toľko naše vysvetlenie k tomu, ako sa k tomu zákonu postavíme, ak sa niečo zásadné vo zvyšku rozpravy nestane, čo nepredpokladám, že pán navrhovateľ teraz príde s úplne iným konceptom tohto celého zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali.
Na Slovensku máme tisícky informačných systémov v štátnej správe. Stovky väčších, desiatky tých naozaj najväčších. Ale všetky blednú závisťou, pretože je naozaj minimum informačných systémov, ktoré si vyslúžili vlastný zákon. Čiže už len to je prvý varovný signál, že samostatný zákon o informačnom systéme, si myslím, že nie je dobré riešenie a v rámci prvého čítania, ktoré sme mali na predošlej schôdzi, som aj vysvetľoval, prečo to nie je dobré riešenie.
V tomto konkrétnom prípade to nie je dobré riešenie preto, že ten zákon je napísaný tak detailne, že si myslím, že z implementačného hľadiska čokoľvek tam budú chcieť príslušní úradníci niekedy v budúcnosti zmeniť, zakaždým budú musieť novelizovať ten, ten zákon. A je to do takej úrovne napísané, že dokonca údaje, ktoré sú spracuvávané v tomto systéme, sú taxatívne vymedzené, dokonca sú vymedzené aj údaje, ktoré sa nejak proaktívne predvypĺňajú v rámci nejakých žiadostí alebo formulárov, čiže ak bude chcieť štát predvypĺňať nejaký iný údaj v rámci formulárov a žiadostí, tak bude si musieť zmeniť zákon. To je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi zlé riešenie, slovami klasika To neděláš dobře, Jaromíre, s tými sirkami, to sa ti vypomstí, aj toto sa vypomstí a myslím si, že toto bude jeden z veľmi často novelizovaných zákonov, keď budeme chcieť reagovať na nejaké, na nejaké implementačné, implementačné okolnosti, ktoré sa, ktoré sa zmenia.
Úradníci tak hovoria, či je to dokument hodný pripomienok, alebo skôr hodný stanoviska, tak aj v tomto prípade ten zákon je tak detailne napísaný, že to ani nie je hodné nejakého, alebo nieže hodné, ale že nedá sa to opravovať cez pozmeňováky, tá úroveň detailu. Tie pozmeňováky, ktoré boli prijaté vo výboroch, aj pozmeňovák, ktorý prekladal pán poslanec Horecký, vylepšujú niektoré jeho časti, ale celá tá filozofia zákona je podľa môjho názoru zlá, je to príliš detailne napísaný zákon, hovoril som to tu aj ako spätnú väzbu pánovi ministrovi, hovoril vtedy, že si robí poznámky a bude to riešiť, zrejme sa to nepodarilo teda vyriešiť.
Čiže stále tu máme prílišný detailný, detailný zákon a to je teda, ja na vysvetlenie nášho, nášho postoja, že po obsahovej stránke tento systém potrebuje nejaké legislatívne ukotvenie, v minulosti to bolo pár paragrafov v rámci zákona o štátnej službe, teraz sa z toho spravil samostatný zákon a neskutočne to nabobtnalo, tá úroveň detailu, takže my za takýto zákon, žiaľ, nebudeme môcť zahlasovať a dopredu varujem, že myslím si, že to bude zákon, ktorý sa bude musieť často novelizovať a často meniť, pretože aplikačná prax prinesie nejaké požiadavky. A keďže ten zákon je tak detailne napísaný, tak sa budú musieť riešiť legislatívnou formou, nie nejako podzákonnou normou alebo nejakým nariadením, alebo nejakou vyhláškou, alebo niečím. Takže myslím, že si zarobíme na problém v implementačnej praxi, keď takto detailné zákony sa budú robiť. Dúfam, že už pri ďalších zákonoch sa to nebude takto, takto písať, pretože potom to neprospieva nejakej flexibilite pre IT-čkárov, keď chcú ten systém, systém vylepšovať.
Takže to len toľko naše vysvetlenie k tomu, ako sa k tomu zákonu postavíme, ak sa niečo zásadné vo zvyšku rozpravy nestane, čo nepredpokladám, že pán navrhovateľ teraz príde s úplne iným konceptom tohto celého zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.