Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne považujem programové vyhlásenie vlády v časti vzdelávacia politika za najrozumnejšie napísané oproti ostatným častiam programového vyhlásenia vlády. Dokonca si dovolím povedať, že v tejto časti, táto časť neobsahuje nič, proti čomu by bolo poctivé protestovať. Dokonca obsahuje niekoľko bodov, ktoré hodnotím pozitívne alebo aspoň znejú nádejne. Budem citovať napr.: prijatie zákona o celoživotnom vzdelávaní a individuálnych vzdelávacích účtoch; zmena kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania za účelom lepšej uplatniteľnosti bakalárov, teda absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa v štátnej a verejnej správe; zákonom stanovená definícia školy a školského zariadenia ako školské právnické osoby či normatívne financovanie materských škôl.
Napriek tomu hodnotím programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávacia politika ako nedostatočné, pretože ciele formulované aj v tejto časti programového vyhlásenia vlády sú skôr orientačné body než programové ciele. PVV tu ohlasuje, čomu sa chce vláda venovať, nehovorí však, čo tým chce dosiahnuť, aké zmeny chce nastoliť. Uvediem konkrétny príklad opäť. Vláda navrhne zmenu školského zákona a pripraví nový vzdelávací program pre stredné školy. Akú zmenu? Vari jeden školský vzdelávací program pre všetky typy gymnázií a stredných odborných škôl? Takto to určite autori PVV-čka nemysleli. Ale ako to mysleli sa z tohto dokumentu nedozviete.
Podobne sa v PVV uvádza: „Vláda pripraví nový zákon o vysokých školách." Aké zmeny má priniesť, opäť nevieme. Ak je cieľ sformulovaný účelne, na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, zase absentuje spôsob, akým ho chce vláda dosiahnuť. Napríklad: „Všetky deti na Slovensku musia mať príležitosť nájsť si v dospelosti zamestnanie, viesť dôstojný a spokojný život." Kto by s týmto nesúhlasil. Ale ako sa to stane? Vari nenariadime zákonom, aby naši občania boli zamestnaní a spokojní. Takto to jednoducho nejde. Ako konštruktívna opozícia vieme ponúknuť spôsob, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Napríklad nahradiť povinnú školskú dochádzku končiacu po prvom ročníku strednej školy povinným vzdelávaním, ktoré by bolo ukončené aspoň výučným listom alebo, povedzme, 18. rokom života žiaka. Ale riešenia čakáme v prvom rade od vlády, od programového vyhlásenia vlády a nie aby sme ich prinášali my z opozície.
Ďalším nedostatkom je absencia akéhokoľvek merateľného kritéria aspoň kvalitatívne, ktoré by bolo použiteľné pre vyhodnotenie úspešnosti programového vyhlásenia vlády. Opäť konkrétny príklad, píše sa tu: „Vláda prijme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európske únie." Avšak akým tempom? Približovať sa môžete aj po milimetroch alebo po centoch. Rozumiem, že programové vyhlásenie vlády nemôže obsahovať konkrétne cifry zo štátneho rozpočtu na štyri roky dopredu, ale očakávali by sme aspoň nejakú cieľovú métu, napríklad, že do konca volebného obdobia vláda navýši percento z HDP zo 4,6 % dnes, ktoré sú alokované pre vzdelávanie a vedu a výskum, na aspoň 5,1 %, čo je priemer okolitých krajín Európskej únie. Ak chceme naozaj tieto krajiny dobiehať, musíme bežať aspoň tak rýchlo ako ony, nie pomalšie, inak ich dobehneme iba ak nám pôjdu oproti.
To isté platí o prísľube: „Vláda zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepší odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl." Ani tu nie je žiadna cieľová méta, napríklad 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve či priemer vysokoškolských vzdelaných zamestnancov.
Reforma vzdelávania základných škôl a, základných a stredných školách je beh na dlhú trať. Absolventi, ktorí prví vyjdú zo stredných škôl, ktorí absolvovali štátny vzdelávací program podľa nového curricula, vyjdú zo škôl 20 rokov po tom, čo začala príprava tohto curricula. Ale v programovom vyhlásení vlády v oblasti vzdelávanie nájdete iba krátkodobé a veľmi skromné strednodobé ciele.
V minulom roku som bol svedkom malého zázraku. V čase veľkej frustrácie rozpadu vlády, predchádzajúcej a menšinovej vlády, sa pod multikrízach, ako sme zvykli hovoriť, dali dokopy reprezentatívne stavovské organizácie, najväčšie, ktoré reprezentujú regionálne školstvo. A ony sa zjednotili na jednej palube, že sú pripravení pohnúť s naším školstvom, akceptovať veľkú novelu školského zákona, dokonca napísali list každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali zákon, ktorý som do parlamentu vtedy predkladal. Títo ľudia, ktorí sa dávajú k dispozícií pro bono svojim kolegom v rámci regionálnych centier podpory učiteľov v rámci škôl, ktoré dobrovoľne už dnes aplikujú nové curriculum, sú naozaj rodinným striebrom nášho školstva, našej krajiny. Na nich môže stáť úspešná reforma. My nemôžeme zákonom nariadiť nové myslenie, nikdy nedosiahneme zmenu paradigmy tým, že ju prikážeme, našou úlohou je ju umožniť a dať podmienky na to, aby ľudia zdola dokázali, nositelia tohto majstrovstva know-how, ju zrealizovať, priniesť do praxe. Preto mi v PVV chýba systematická podpora týchto regionálnych centier škôl, ktoré aplikujú nové curriculum, explicitná spolupráca so stavovskými organizáciami, kurikulárnou radou a dlhodobá implementácia reformy.
Vláda konštatuje v PVV, že rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve. Opäť bez konkrétneho cieľa, ale regionálne školstvo má ešte iný dlh, a to škandalózne oveľa horší než ten investičný, štrukturálny dlh. Naše základné a stredné školy sú manažérsky a logisticky zabezpečené presne rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, vedúca ŠKD, vedúca školskej jedálne, to znamená tri a pól manažéra na sto zamestnancov, stovky detí a k nim zákonných zástupcov. Takúto inú, v takejto štruktúre nenájdete žiadnu inú organizáciu. Kým toto nevyriešime, nebudeme môcť čakať, že škola, ktorej funkcionalita a úlohy sa zmnohonásobili, ako to bolo pred desiatkami rokov, že dokáže produkovať kvalitný manažment a kvalitné služby.
Oblasť vzdelávania nie je ohraničená iba kapitolou vzdelávacia politika. V celom PVV sa prierezovo vyskytujú heslá ako znalostná ekonomika, hospodárstvo s väčšou pridanou hodnotou, informatizácia, digitalizácia, transfer, inovácie vedy a výskumu do biznisu, do hospodárstva. Sú to dobré heslá, no PVV neobsahuje náčrt cesty k týmto cieľom a už vôbec nie nejakú garanciu či aspoň nejaké kritériá plnenia cieľov. Zdá sa akoby vláda nerozumela, že želaný posun k týmto cieľom stojí iba na ľudom, presnejšie na tom, ako sme vybavení bez ohľadu na to, aké povolanie máme, ho vykonávať lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie pre kvali... pre vyššiu životnú úroveň a väčšiu efektivitu nášho hospodárstva. A to sa dá jedným slovom, vo vzdelávaní. Vzdelávanie to nie je iba povinná školská dochádzka školstva niekde na piatej koľaji detí v škole, ktoré beží zotrvačnosťou a pobeží tak tridsať rokov ďalších. Takto to už ďalej fungovať jednoducho nebude. Vzdelávanie, kontinuálne posilňovanie, skvalitňovanie ľudských zdrojov, jediného zdroja pokroku Slovenskej republiky, ktorý reálne máme. Nemáme ani urán, ani ropu, ani drahé kovy. Ak raz budeme myslieť vážne posun Slovenska k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, efektívnejšie fungujúcimi službami a štátom, čo stojí a padá na schopnostiach ľudí doručiť tieto služby v krajine a realizovať, realizovať tento sen, tak možno sa dožijeme, že jedného dňa bude minister pre vzdelávanie, vedu a výskum a mládež podpredsedom vlády. Ď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Rád pripojím komentár k vystúpeniu pani kolegyne Kalmárovej, a to v oblasti inklúzie a v oblasti programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týka priorít v, vo vzdelávaní, zabezpečení podmienok rovnocenného prístupu všetkých detí ku vzdelávaniu. Chýba mi tam v tomto programovom vyhlásení vlády v vzdelávacej politike porozumenie hlbšie, o čo ide, akými prostriedkami sa dá zabezpečiť táto služba, verejná služba škôl pri inklúzii, pri podporných opatreniach. Spomína sa tam digitalizácia, ale iba v súvislosti, akoby išlo o doručenie ďalšieho hardvéru, zariadení technických do škôl a školských zariadení. Chýba mi tam funkčné prepojenie napríklad rezortného informačného systému so systémami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale dokonca aj š... priamo riadia... dokonca aj školskou štátnou inšpekciou, ktorá sa často nevie dostať k dátam, ktoré potrebuje na vyhodno... na realizovanie svojej práce. Totiž prečo to spomínam v súvislosti s inklúziou, pretože my máme vyše tritisíc škôl a keby sme mali zabezpečiť financovanie podporných opatrení skúmaním jednotlivých požiadaviek škôl, ktoré to potrebujú, bez funkčného rezortného informačného systému, tak hocako dobrý úmysel bude nevykonateľný. Dúfal som teda, že využije súčasný minister znalosť rezortných pracovníkov a túto podmienku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej.
Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chcem zdôrazniť tú časť príspevku kolegu Martina Šmilňáka, kedy hovoril na porovnanie povinnú školskú dochádzku verzus povinné vzdelávanie, ktoré by malo byť ukončené uceleným stupňom vzdelávania. Chcem to bližšie vysvetliť. Keď dnes končia 16-ročné deti po prvom ročníku strednej školy svoju povinnú školskú dochádzku, tak sa stáva, že mnohé desiatky, stovky niekedy v marginalizovaných skupinách až tisíce v súčte mladých ľudí ostávajú v sociálnej sieti a niekedy na celý život, pretože nemajú v rukách ani len výučný list. Namiesto toho ponúkame spoluprácu pri tvorbe legislatívy, ktorá toto zmení, pretože je to zásadná vec, tak ako o tom hovoril aj kolega Hajko vo faktickej, aby sme, aby náš vzdelávací systém produkoval ľudí, ktorí dokážu zvládnuť aspoň jednoduché obslužné činnosti tak, aby boli užitoční sebe aj spoločnosti, napríklad v lesohospodárstve, v stavebníctve a v iných odvetviach, ktoré nevyžadujú vyšší stupeň vzdelania pre niektoré činnosti. Tak aby ten, kto skončí vzdelávanie, povinné vzdelávanie sa, mohol uživiť seba a nebol odkázaný na sociálne dávky.
Zároveň chcem zdôrazniť aj to, že na školách máme príklady excelentnej praxe, ktoré dokážu produkovať až svetovo špičkovú kvalitu. Takýchto ľudí, takíto ľudia sa zhromaždili v kurikulárnej rade v rezortných reprezentatívnych organizáciách školstva regionálneho aj vysokého a čakal by som, že v programovom vyhlásení vlády bude akcentovaná spolupráca s týmito ľuďmi, ktorí majú to know-how, ktorí dokážu posunúť naše školstvo dopredu na špičko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Pán minister Taraba, ďakujem, že ste vystúpili, tak máme príležitosť počuť aj ďalšieho člena alebo teda prvého člena vlády okrem pána predsedu vlády a reagovať na vaše vystúpenie. Počuť, ako pozeráte na našu prácu. Prirodzene, že službou opozície je poukazovať na nedostatky, otázniky a podľa mňa by ste mohli oceniť konštruktívnu opozíciu v tom, ak poukazujeme na to, čo v programovom vyhlásení chýba alebo vyžaduje precizovanie. Keď sa pozerám do programového vyhlásenia vlády, našiel som tam veľa pekných hesiel a nepochybujem o tom, že zákonmi ich budete chcieť napĺňať, otázka je ako.
Keď si prečítam, že chcete urobiť nový vysokoškolský zákon alebo novelizovať školský zákon a nenachádzam v programovom vyhlásení, za akým účelom, čo by malo byť príčinou alebo dôsledkom potom takejto zmeny, tak to prirodzene vyvoláva nielen otázky, ale aj obavy a to je to, čo teraz robíme, službu krajine, keď artikulujeme svoje obavy a poukazujeme na nedostatky alebo medzery v programovom vyhlásení vlády. Samozrejmé, že KDH si bude plniť túto službu ako konštruktívna, ale pevná opozícia, ktorá bude strážiť všetko, čo považujeme za nie prospešné pre Slovensko.
Ďakujem.