Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy a páni, nedalo mi nevystúpiť, keďže v čase, kedy bola prinesená do tejto snemovne veľká novela školského zákona a príslušných zákonov som bol slúžiacim ministrom školstva, hoc len krátky čas, tak v tom čase som mal príležitosť naskočiť do rozbehnutého vlaku, dobiehať dokonca jeho meškanie a opravovať niektoré nedostatky. Takto pred rokom som musel novelizovať školský zákon práve kvôli transformácii zariadení poradenstva a prevencie, ako o tom hovorila pani Kalmárová. Išlo presne o personálne limity, požiadavky, ktoré stanovovali minimálny počet piatich fyzických osôb na plný úväzok alebo troch pri špecializovaných zariadeniach poradenstva a prevencie. Predstavte si, že toto sa dialo v novembri, decembri, pričom účinnosť zákona bola od 1. januára 2023. Je to typický príklad, kedy horlivosť, hoc aj s dobrým úmyslom, ak ju nesprevádza znalosť problematiky, vedie k nevykonateľným ustanoveniam zákona. Nevedel som si predstaviť, podobne ako mnoho ľudí na Slovensku, že odborníci, ktorých potrebujeme a ktorí sú zamestnaní na čiastočné úväzky aj v nejakých iných inštitúciách, dajú v tej neistej dobe rozpadu vlády výpoveď a nastúpia na plné úväzky do zariadení transformovaných prevencie a poradenstva, ktoré boli aj z politických dôvodov spochybňované, boli predmetom zbytočného politického zápasu, pretože tak ako to už bolo spomínané viackrát, tento zákon, táto úprava, myslím aj ten školský zákon, ktorý som predkladal, aj táto dnešná novela sú nadčasovou vecou, ku ktorej sa táto republika musí konečne prihlásiť. Predstavte si, že títo odborní zamestnanci v zariadeniach poradenstva a prevencie celé roky pracujú bez akýchkoľvek štandardov. Jednoducho tak, ako ktorý z nich vyštuduje na svojej vysokej škole, ako ktorý z nich sa postaví k požiadavke a k potrebe klienta, teda príde rodič s dieťaťom, referuje o ťažkostiach, ktoré má, tak tak ako sa postaví, ako si to vyhodnotí sám od seba, bez akýchkoľvek štandardov, tak to bude.
Viedlo to k takej praxi, že takému turizmu do poradní, kedy rodič obiehal jednotlivé poradne, kým nedostal tú pečiatku s tým papierom, ktorý chcel. Bola tam veľmi nízka prepojenosť spolupráce medzi školami a medzi, kde sa vlastne tie problémy prejavujú, ktoré deti majú, a medzi týmito poradňami. Nebola tam žiadna dôležitá pupočná šnúra, ktorou by všetky informácie boli pospájané a dali do obrazu. Hovorím vám to naozaj veľmi jednoduchým laickým jazykom. Predstavte si maminu, ktorá príde s dieťaťom, s ktorým sa niečo, niečo deje, ktorí sa trápia, príde do poradne a na základe svedectva dieťaťa interpretuje celú tú situáciu. Situáciu, ktorá sa odohráva v škole. Škola o tom ani nemusí vedieť. Zrazu príde do školy papier s pečiatkou, takto máte postupovať. Z môjho pohľadu odborníka na vzdelávanie to bol hrubý amaterizmus, ktorý vznikol z toho, že toto bolo za chrbtom záujmu politikov, za chrbtom záujmu tejto republiky. Podobne ako školstvo.
Jednoducho dnes je to ďalší krok k tomu, aby boli prijaté riadne štandardy, aby bolo transparentné financovanie, aby to financovanie malo hlavu a pätu, aby to nebolo naozaj iba na počet klientov, čo zvádzalo k tomu, že si zariadenia poradenstva a prevencie financované zo samospráv, z originálnych kompetencií, ktoré to nemuseli vnímať, tieto samosprávy, pri svojich problémoch ako svoju prvú prioritu. Tie to vnímali ako vec štátu, tak neposkytovali dostatočné prostriedky. Aká je na to odpoveď ľudí, ktorým záleží na svojej práci? Žiaľbohu, zvádzala k zlej praxi naháňania počtu klientov na počet bez ohľadu na to, aká by mala byť systematická starostlivosť.
Naproti tomu štátne zariadenia pracovali úplne inak. Nikam sa neponáhľali, ony boli financované najmä podľa výkonu, nie podľa počtu klientov. A táto disproporcia poskytovateľov prakticky rovnakej služby, ale principiálne iným spôsobom a za iných podmienok vo veci, ktorá je prioritou, mala by byť prioritou, je deklarovanou prioritou tohto štátu, poskytnúť každému dieťaťu vzdelávanie, maximalizovať jeho, jeho potenciálne úspešnú dráhu prispôsobením tomu, čo to dieťa potrebuje, to, čo tak jedným slovom nazývame inklúzia v tom dobrom slova, najlepšom slova zmysle chápania, tak aby sme sa posunuli niekam inam, než sme dnes aj podľa posledných výsledkov PISA.
Preto teraz zopakujem to, čo som už povedal predtým, aj poslanecký klub KDH bude hlasovať za tento zákon, nielen preto, že je to pokračovaním systematickej práce, na ktorej poli som odviedol aj ja, keď som mal tú príležitosť a česť slúžiť ako minister, obrovský kus práce, ale preto, že to je potrebné pre túto krajinu a pre deti, ktoré v tejto krajine žijú.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujeme za slovo. Páni, ďakujem za vaše faktické pripomienky a stručne budem reagovať.
Pán poslanec Habánik, máte pravdu, ja ľutujem, nebol som pri písaní plánu obnovy a odolnosti. Takto pred rokom, keď som nastúpil 4. októbra za ministra v situácii, kedy vláda mala menšinu, kedy z koalície odišiel jeden partner a vláda nemala, bola v demisii a nemala ani v parlamente väčšinu prirodzene, tak som potreboval predložiť, opravovať transformáciu týchto zariadení. Predložil novelu, moju novelu školského zákona a v podstate celú dobu som potreboval opravovať veci, práve tak ako hovoril kolega pán poslanec Dostál. Na prvú sa to Slovensku nepodarilo urobiť najlepšie, aj keď sme mali v Európskej únii najambicióznejší obsah plánu obnovy a odolnosti, možno sme si odkrojili vtedy príliš veľký krajec, a neprispelo k tomu ani také to striedanie vlád a ministrov školstva, pretože v tej kontinuite nemôžete pokračovať. Ja som v utorok doručil veľkú novelu školského zákona a v piatok som bol posledný deň ministrom. Nemal som väčší priestor na to, aby som mohol ďalej pokračovať v tejto práci, teraz to robím z pozície poslanca Národnej rady.
Takže ako som povedal, budeme ďalej dôsledne sledovať všetky kroky, ktoré sú potrebné. A k tomu, čo ste vy hovorili, som si vedomý napríklad, že VAIA má vyhodnotiť desiatky projektov v jednej výzve a stovky v inej, ktoré sa majú začať realizovať od 1. januára 2024 a tí ľudia ešte nič nevedia.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, ďakujem za slovo. Tento predložený vládny návrh zákona je príkladom zákona, ktorý sme nemali problém podporiť jednomyseľne ani na rokovaní príslušného výboru Národnej rady a za ktorý sme pripravení, keď uvidíme jeho finálnu podobu a prebehne rokovanie v Národnej rade, prípadne zahlasovať a to z viacerých dôvodov.
Ten pozitívny dôvod jedna je, že naozaj tak Slovenská republika môže podať k 15. decembru štvrtú žiadosť o platbu. Ďalší dôvod je ten, že odstraňuje sa týmto zákonom nesystematické, neférové pomery pri financovaní týchto zariadení poradenstva a prevencie z originálnych kompetencií, kde samospráva jednoducho svojím všeobecne záväzným nariadením rozhoduje o výške dotácie, čo nie je zosúladené medzi jednotlivými SK8 alebo inými samosprávami a dochádza tak ku skresľovaniu podmienok poskytovania tejto dôležitej služby.
Zároveň chcem obhájiť samosprávy v tom, že otázka duševného zdravia, inklúzie, podporných opatrení, to, čo rezonuje teraz v celej spoločnosti v oblasti toho, ako sa naše deti cítia bezpečne alebo aké podmienky na vzdelávanie majú na školách, tak je silnou prioritou, malo by to byť silnou prioritou štátu a štátnou politikou zabezpečiť tieto podmienky, aby boli férové a transparentné. Nemala by to byť úloha samospráv, ktorej toto bolo dané na plecia. Som preto rád, že bude táto kompetencia z originálnych kompetencií vyňatá a že budú podmienky zrovnoprávnené bez ohľadu na zriaďovateľa. My veľmi potrebujeme tieto zariadenia poradenstva a prevencie z dôvodov, ktoré sme tu už načrtávali viackrát, z dôvodov toho, ako sme si zobrali veľkou novelou školského zákona, ktorú som mal tú česť predkladať v tejto snemovni, keď som bol slúžiacim ministrom a na ktorej sa prierezovo zhodli všetky veľké stavovské organizácie reprezentujúce terén a školstvo. Je to vzácny okamih, kedy sa zjednotili na tom, že ony chcú zdola vykonávať reformy, čo je naozaj slovo, ktoré je chúlostivé dnes, aby zaznelo v nejakej zborovni na škole, pretože majú zlé skúsenosti s tým, aké reformy im štát pripravoval. Teraz nemôžeme túto príležitosť prepáliť a ja držím palce ministrovi Druckerovi, aby sa mu podarili tieto reformy postupne presadzovať pre dobro celej krajiny.
Možno si poviete, že čo tu rozpráva opozičný poslanec, ale táto vec je o našich deťoch, o našich vnukoch, o budúcnosti tejto krajiny a je nadčasová a tak si dovolím povedať nadpolitická. A zároveň je to ukážka toho, že solídna opozícia, ku ktorej chceme patriť, pozerá najmä na merito veci a nie na odosielateľa, predkladateľa, ale na to, čo ten príslušný zákon obsahuje. Týmto aj dokazujeme, že keď sme boli proti skráteným legislatívnym konaniam alebo vládnym návrhom zákona, ktoré naopak situáciu podľa nás zhoršujú, tak naozaj to bolo preto, lebo to vychádzalo z našej expertízy, z nášho rozpoznania situácie a vyhodnotenia, čo je naša služba tejto spoločnosti. Tak pri tomto zákone som spomenul niekoľko pozitív. Samozrejme, že budú rozhodujúce detaily ako je nariadenie vlády 630, ktoré bude určovať jednotkové koeficienty, spôsob procesný, ako sa budú zberať dáta. Čosi o tom viem, lebo ako exminister som pro bono pre ministerstvo školstva robil jednu službu, kedy som vlastne opravoval transformáciu tak, ako bola napísaná pôvodne a ktorá hrozila zánikom 30 % zariadení poradenstva a prevencie, čo nebolo účelom tej reformy. Tam bol dobrý úmysel, ale dobrý úmysel sa musí vedieť aj dobre, dobrým spôsobom zrealizovať. Ak spôsob nie je premyslený procesne a do detailu, tak aj dobrý úmysel môže byť medveďou službou pre spoločnosť.
Preto budeme pri rokovaní v druhom čítaní pozorne sledovať aj detaily tohoto zákona, jeho vykonateľnosť a ďalšie podrobnosti, ktoré napokon rozhodnú o tom, či tento zákon, tak ako sa nádejame, prinesie potrebnú dobrú službu pre vzdelávací systém na Slovensku. Držím v tom palce a ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blcháč, ďakujem za vaše vystúpenie a pripomienku, chcem len zopakovať a pripomenúť, že som vystúpil za klub KDH. To znamená, že my sme si dali prácu, niekoľkodňovú, desiatky hodín, aby sme študovali návrhy zákonov, ktoré idú do skráteného legislatívneho konania, nevystúpil som sám za seba, nie som ohraničený teda ako rečník za klub iba svojou vlastnou kompetenciou a uviedol som iba ilustratívne príklady. Práveže som pristúpil na kompromis, ohraničil som dobrovoľne svoj príspevok na 10 minút, aby sme zbytočne nezdržiavali priebeh schôdze a nechcel som vystupovať ku skráteným legislatívnym konaniam 10-krát. A taktiež som nekomentoval každý jeden zákon, pretože som vyjadril podstatu. To znamená, kedy a ako naložiť s SLK a aký je postoj klubu KDH k tomuto procesu a zároveň, ako chceme fungovať v parlamente a čo je cieľ, ktorý by mal spájať všetkých poslancov v tejto snemovni. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni. Je ťažké byť konštruktívnou opozíciou, ktorá chce solídne prispievať ku kvalite legislatívneho procesu a zvýšiť úroveň v rámci rezortov, v rámci fungovania štátu, verejnej správy a celkovo našej krajiny, keď čelíme tlaku, ktorý zabraňuje tomu, aby sme urobili svoju prácu najkvalitnejšie možne. Hovorím o tlaku, keď nám príde naraz desať návrhov zákonov, vládnych, na skrátené legislatívne konanie. Medzi nimi sú také, pri ktorých som sa špecificky vyjadril napríklad tu pánu ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, že majú plnú podporu, pretože sú pomocné pre túto krajinu a sú potrebné a kvôli tomu by som určite nevystúpil. Ale máme tu viacero zákonov, ktoré sú dôležité, zasahujú do systému, ovplyvňujú vo svojich súvislostiach ďalšie veci a ktoré nemôžeme poriadne prerokovať v parlamente, venovať sa im dostatočnou pozornosťou a tak robiť čo najlepšie svoju prácu.
Chcem pripomenúť osobitne novým poslancom, poslancom, ktorí majú kratšiu prax alebo teda žiadnu s touto prácou, že podľa zákona rokovacieho poriadku 350/1996 rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky § 89, ktorý pojednáva o skrátenom legislatívnom konaní, bude to krátky citát z dvoch odsekov, ktoré hovoria, kedy sa aplikuje skrátené legislatívne konania. Za prvé, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A druhá možnosť, po druhé, o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách a zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
Teraz sa, prosím, pozrieme veľmi rýchlo, sľúbil som, že nebudem zdržiavať túto schôdzu zbytočne, pozrime sa na tých desať predložených návrhov. Prvý z nich, návrh na sklátené, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu o školstvom, o zákone č. 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon je naviazaný na kontinuálnu prácu v školstve, to, čo chceme, to, čo zdôrazňujeme, že je to celorepublikový záujem zabezpečiť inklúziu služby, zvýšenie úrovne nášho školstva, vzdelávania, účinnosť je k 1. 1. 2024, žiadosť o platbu č. 4 na 800 miliónov zhruba musí byť podaná k 15. decembru, to je niečo, prečo sme jednomyseľne hlasovali na školskom výbore všetci za bez ohľadu na politickú príslušnosť, lebo je to dobrý zákon, ktorý chceme podporiť.
Ale čo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a doplnení zákona 563/2009 o správe daní? Ten spolu s návrhom zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňajú sa niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, jedno je tlač 94, druhé tlač 96, boli predložené len krátko tak, že sme nestihli poriadne k tomuto zaujať postoj, naštudovať tieto zákony, najmä vo vzťahu k vplyvom k ďalším opatreniam, k ďalším zákonom, čo, samozrejme, budeme mať príležitosť v prvom a druhom čítaní ďalej riešiť, ale ani pri jednom z týchto zákonov sme nenašli dôvod na to, aby podľa toho, čo som citoval z § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady, museli ísť takéto zákony v skrátenom legislatívnom konaní.
To isté sa dá povedať o tlači 79, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom zákone, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Toto sú veci, ktorým sa chceme venovať, ale chceme sa im venovať poriadne, tak, aby pomoc bola adresná a aby prostriedky, o ktorých vláda hovorí alebo teda ministri vlády hovoria, že sú obmedzené, že financie sú v zlom stave, aby boli teda vynaložené maximálne účelne a adresne. Nechceme to šiť horúcou ihlou, aby sme potom, aby celá republika znášala dôsledky našej nekvalitnej činnosti. Potom podobne je na tom zákon z tlače 83, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie so zmenami.
Ďalej je to návrh zákona na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2013 o odplatách a poskytovaní príspevku v civilnom letectve. Všetci si uvedomujeme a pracujeme na tom, aby prichádzali na Slovensko investori, aby tu našli dobré podmienky, ale nemôžeme predsa kvôli tomu ohýbať rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, pretože potom nechápem, prečo by sme ho mali dodržiavať pri iných zákonov. Vari táto vláda alebo tento, táto Národná rada niekedy vedome predkladá zlý zákon? Každý jeden zákon, ktorý je tu predložený, má svoju dôvodovú správu, v ktorej sa predkladateľ snaží argumentovať a vysvetliť, prečo je ten zákon dôležitý, prečo je ten zákon užitočný a na čo slúži. Na čo je potom riadne legislatívne konanie? To som odpovedal hneď v úvode. Na to, aby bol ten zákon presne tam cizelovaný, kde cizelovaný má byť, vo výboroch, v riadnej práci poslancov tejto snemovne tak, aby vystúp bol taký, že sa za neho nemusíme hanbiť a posunie túto republiku dopredu. Aby sa každá ďalšia nasledujúca vláda nevyhovárala na to, čo tu našla po predchádzajúcej, aby sme sa naučili konečne pracovať na úrovni, tak ako to očakávame od služieb v tomto štáte, aj do všetkých jej zložiek a zdvihli tak vôbec úroveň tejto krajiny po všetkých stránkach.
Sú tu zákony, ktoré podobne ako ten školský zákon sme pripravení podporiť, pretože naozaj nachádzame legislatívne dôvody, vecné dôvody, ktoré oprávňujú vládu k predloženiu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. My sme si všetky tieto návrhy zákonov preštudovali detailne a budeme hlasovať podľa toho, čo tie zákony obsahujú, a nie podľa toho, kto ich predkladá. Týmto svojím vystúpením za klub KDH som chcel poukázať na to, že nechceme podliehať nejakému politickému valcu, nechceme podliehať politickej motivácii vyriešiť zásadné zákony, ktoré ovplyvňujú systém napríklad demokracie, rozdelenia kom... čo rieši kompetenčný zákon, zákony, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do daňového systému, do ekonomiky tohto štátu, do pripraveného rozpočtu, na ktorý, samozrejme, čakáme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože po prerokovaní týchto zákonov vo veľmi rýchlej lehote už bude neskoro na to, aby sme sa zamysleli nad tým, aké to má systémové zmeny.
Takže na záver tohto vystúpenia opakujem, budeme hlasovať za niektoré zákony, pretože vidíme, že meritórne a oprávnene vyžadujú okamžitú legislatívnu zmenu a sme radi, že sú predložené, ale sú tu zákony, ktoré považujeme za šité horúcou rýchlo... ihlou, ktoré dokonca vnímame, že môžu priniesť zlú úpravu s negatívnymi dôsledkami pre túto krajinu a niekde si proste potrebujeme k tomu len sadnúť a pripraviť možno aj pozmeňujúce návrhy a pripraviť produkt, za ktorý, na ktorý môže byť táto snemovňa hrdá.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tankó komentoval vo svojom príspevku možnosť vytvárania príležitostí zamestnávania, zamestnania sa Rómov, aj tých s nízkou kvalifikáciou. Hľadal som, poviem, že márne, v programovom vyhlásení vlády nevyhnutné medzirezortné riešenie tohto problému a, samozrejme, v 21. storočí absolútne absurdné a neakceptovateľné situácie Rómov v osadách. Toto riešenie musí byť medzirezortné, pretože ľudia, či už sú to z majority alebo z minority, Rómovia, každý proste potrebuje, ak sa chce začleniť do spoločnosti, prácu, potrebuje zdravotnú starostlivosť, potrebuje starostlivosť o deti, to znamená školstvo, a potrebuje tiež aj mať jednoducho kde bývať. No také, takéto medzirezortné aktivity, ktorých som bol osobne svedkom, som v PVV nenašiel. O to viac mi je ľúto, že človek, ktorý bol nositeľom takejto aktivity, splnomocnenec Janko Hero, bol bez náhrady na prvom zasadnutí vlády odvolaný. Tento muž spolu s ľuďmi, ktorým ležal úprimne na srdci osud Rómov, spolu so starostami niektorých obcí, firmami, ktoré zamestnávajú Rómov a pomáhajú im z osád dostať sa do civilizovaného spôsobu života, starajú sa o ich deti, ktorí im poskytujú zdravotnú starostlivosť, aj inú starostlivosť cez práve mimovládne organizácie, tak títo ľudia, ktorí sa dali dokopy, aby spoločne riešili multirezortne životnú situáciu, neakceptovateľnú, Rómov, nenachádzam v PVV-čku pokračovanie týchto aktivít.
Bolo mi cťou práve pána poslanca Viliama Tankóa oceňovať ako minister školstva v Národnom tenisovom centre medzi športovcami roka a je mi cťou, že som jeho kolegom v parlamente. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia, za komentáre a pripomienky.
Uvádzal som konkrétne citácie a príklady a zároveň doplnil svoje vystúpenie aj návrhmi na riešenia. Pamätám si aj z pôsobenia ako minister školstva, vedy, výskumu a športu, že v školskom výbore bola konštruktívna atmosféra a dalo sa hovoriť otvorene a vecne, menej politicky. Tak ako dnes sa cítim ako člen konštruktívnej opozície, ktorá bude hovoriť jasne, pravdivo a poctivo, to znamená, ak vidím, že sú tu nejaké pozitívne momenty, tak sa im nevyhnem a som pripravený, sme pripravení prispieť k riešeniu problémov, ktoré sú v záujme celého Slovenska. Avšak našou úlohou a službou je poukázať na, myslím opozície, na nedostatky, medzery, čím pomáhame aj vám, aj celej krajine.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne považujem programové vyhlásenie vlády v časti vzdelávacia politika za najrozumnejšie napísané oproti ostatným častiam programového vyhlásenia vlády. Dokonca si dovolím povedať, že v tejto časti, táto časť neobsahuje nič, proti čomu by bolo poctivé protestovať. Dokonca obsahuje niekoľko bodov, ktoré hodnotím pozitívne alebo aspoň znejú nádejne. Budem citovať napr.: prijatie zákona o celoživotnom vzdelávaní a individuálnych vzdelávacích účtoch; zmena kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania za účelom lepšej uplatniteľnosti bakalárov, teda absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa v štátnej a verejnej správe; zákonom stanovená definícia školy a školského zariadenia ako školské právnické osoby či normatívne financovanie materských škôl.
Napriek tomu hodnotím programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávacia politika ako nedostatočné, pretože ciele formulované aj v tejto časti programového vyhlásenia vlády sú skôr orientačné body než programové ciele. PVV tu ohlasuje, čomu sa chce vláda venovať, nehovorí však, čo tým chce dosiahnuť, aké zmeny chce nastoliť. Uvediem konkrétny príklad opäť. Vláda navrhne zmenu školského zákona a pripraví nový vzdelávací program pre stredné školy. Akú zmenu? Vari jeden školský vzdelávací program pre všetky typy gymnázií a stredných odborných škôl? Takto to určite autori PVV-čka nemysleli. Ale ako to mysleli sa z tohto dokumentu nedozviete.
Podobne sa v PVV uvádza: „Vláda pripraví nový zákon o vysokých školách." Aké zmeny má priniesť, opäť nevieme. Ak je cieľ sformulovaný účelne, na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, zase absentuje spôsob, akým ho chce vláda dosiahnuť. Napríklad: „Všetky deti na Slovensku musia mať príležitosť nájsť si v dospelosti zamestnanie, viesť dôstojný a spokojný život." Kto by s týmto nesúhlasil. Ale ako sa to stane? Vari nenariadime zákonom, aby naši občania boli zamestnaní a spokojní. Takto to jednoducho nejde. Ako konštruktívna opozícia vieme ponúknuť spôsob, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Napríklad nahradiť povinnú školskú dochádzku končiacu po prvom ročníku strednej školy povinným vzdelávaním, ktoré by bolo ukončené aspoň výučným listom alebo, povedzme, 18. rokom života žiaka. Ale riešenia čakáme v prvom rade od vlády, od programového vyhlásenia vlády a nie aby sme ich prinášali my z opozície.
Ďalším nedostatkom je absencia akéhokoľvek merateľného kritéria aspoň kvalitatívne, ktoré by bolo použiteľné pre vyhodnotenie úspešnosti programového vyhlásenia vlády. Opäť konkrétny príklad, píše sa tu: „Vláda prijme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európske únie." Avšak akým tempom? Približovať sa môžete aj po milimetroch alebo po centoch. Rozumiem, že programové vyhlásenie vlády nemôže obsahovať konkrétne cifry zo štátneho rozpočtu na štyri roky dopredu, ale očakávali by sme aspoň nejakú cieľovú métu, napríklad, že do konca volebného obdobia vláda navýši percento z HDP zo 4,6 % dnes, ktoré sú alokované pre vzdelávanie a vedu a výskum, na aspoň 5,1 %, čo je priemer okolitých krajín Európskej únie. Ak chceme naozaj tieto krajiny dobiehať, musíme bežať aspoň tak rýchlo ako ony, nie pomalšie, inak ich dobehneme iba ak nám pôjdu oproti.
To isté platí o prísľube: „Vláda zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepší odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl." Ani tu nie je žiadna cieľová méta, napríklad 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve či priemer vysokoškolských vzdelaných zamestnancov.
Reforma vzdelávania základných škôl a, základných a stredných školách je beh na dlhú trať. Absolventi, ktorí prví vyjdú zo stredných škôl, ktorí absolvovali štátny vzdelávací program podľa nového curricula, vyjdú zo škôl 20 rokov po tom, čo začala príprava tohto curricula. Ale v programovom vyhlásení vlády v oblasti vzdelávanie nájdete iba krátkodobé a veľmi skromné strednodobé ciele.
V minulom roku som bol svedkom malého zázraku. V čase veľkej frustrácie rozpadu vlády, predchádzajúcej a menšinovej vlády, sa pod multikrízach, ako sme zvykli hovoriť, dali dokopy reprezentatívne stavovské organizácie, najväčšie, ktoré reprezentujú regionálne školstvo. A ony sa zjednotili na jednej palube, že sú pripravení pohnúť s naším školstvom, akceptovať veľkú novelu školského zákona, dokonca napísali list každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali zákon, ktorý som do parlamentu vtedy predkladal. Títo ľudia, ktorí sa dávajú k dispozícií pro bono svojim kolegom v rámci regionálnych centier podpory učiteľov v rámci škôl, ktoré dobrovoľne už dnes aplikujú nové curriculum, sú naozaj rodinným striebrom nášho školstva, našej krajiny. Na nich môže stáť úspešná reforma. My nemôžeme zákonom nariadiť nové myslenie, nikdy nedosiahneme zmenu paradigmy tým, že ju prikážeme, našou úlohou je ju umožniť a dať podmienky na to, aby ľudia zdola dokázali, nositelia tohto majstrovstva know-how, ju zrealizovať, priniesť do praxe. Preto mi v PVV chýba systematická podpora týchto regionálnych centier škôl, ktoré aplikujú nové curriculum, explicitná spolupráca so stavovskými organizáciami, kurikulárnou radou a dlhodobá implementácia reformy.
Vláda konštatuje v PVV, že rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve. Opäť bez konkrétneho cieľa, ale regionálne školstvo má ešte iný dlh, a to škandalózne oveľa horší než ten investičný, štrukturálny dlh. Naše základné a stredné školy sú manažérsky a logisticky zabezpečené presne rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, vedúca ŠKD, vedúca školskej jedálne, to znamená tri a pól manažéra na sto zamestnancov, stovky detí a k nim zákonných zástupcov. Takúto inú, v takejto štruktúre nenájdete žiadnu inú organizáciu. Kým toto nevyriešime, nebudeme môcť čakať, že škola, ktorej funkcionalita a úlohy sa zmnohonásobili, ako to bolo pred desiatkami rokov, že dokáže produkovať kvalitný manažment a kvalitné služby.
Oblasť vzdelávania nie je ohraničená iba kapitolou vzdelávacia politika. V celom PVV sa prierezovo vyskytujú heslá ako znalostná ekonomika, hospodárstvo s väčšou pridanou hodnotou, informatizácia, digitalizácia, transfer, inovácie vedy a výskumu do biznisu, do hospodárstva. Sú to dobré heslá, no PVV neobsahuje náčrt cesty k týmto cieľom a už vôbec nie nejakú garanciu či aspoň nejaké kritériá plnenia cieľov. Zdá sa akoby vláda nerozumela, že želaný posun k týmto cieľom stojí iba na ľudom, presnejšie na tom, ako sme vybavení bez ohľadu na to, aké povolanie máme, ho vykonávať lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie pre kvali... pre vyššiu životnú úroveň a väčšiu efektivitu nášho hospodárstva. A to sa dá jedným slovom, vo vzdelávaní. Vzdelávanie to nie je iba povinná školská dochádzka školstva niekde na piatej koľaji detí v škole, ktoré beží zotrvačnosťou a pobeží tak tridsať rokov ďalších. Takto to už ďalej fungovať jednoducho nebude. Vzdelávanie, kontinuálne posilňovanie, skvalitňovanie ľudských zdrojov, jediného zdroja pokroku Slovenskej republiky, ktorý reálne máme. Nemáme ani urán, ani ropu, ani drahé kovy. Ak raz budeme myslieť vážne posun Slovenska k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, efektívnejšie fungujúcimi službami a štátom, čo stojí a padá na schopnostiach ľudí doručiť tieto služby v krajine a realizovať, realizovať tento sen, tak možno sa dožijeme, že jedného dňa bude minister pre vzdelávanie, vedu a výskum a mládež podpredsedom vlády. Ď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Rád pripojím komentár k vystúpeniu pani kolegyne Kalmárovej, a to v oblasti inklúzie a v oblasti programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týka priorít v, vo vzdelávaní, zabezpečení podmienok rovnocenného prístupu všetkých detí ku vzdelávaniu. Chýba mi tam v tomto programovom vyhlásení vlády v vzdelávacej politike porozumenie hlbšie, o čo ide, akými prostriedkami sa dá zabezpečiť táto služba, verejná služba škôl pri inklúzii, pri podporných opatreniach. Spomína sa tam digitalizácia, ale iba v súvislosti, akoby išlo o doručenie ďalšieho hardvéru, zariadení technických do škôl a školských zariadení. Chýba mi tam funkčné prepojenie napríklad rezortného informačného systému so systémami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale dokonca aj š... priamo riadia... dokonca aj školskou štátnou inšpekciou, ktorá sa často nevie dostať k dátam, ktoré potrebuje na vyhodno... na realizovanie svojej práce. Totiž prečo to spomínam v súvislosti s inklúziou, pretože my máme vyše tritisíc škôl a keby sme mali zabezpečiť financovanie podporných opatrení skúmaním jednotlivých požiadaviek škôl, ktoré to potrebujú, bez funkčného rezortného informačného systému, tak hocako dobrý úmysel bude nevykonateľný. Dúfal som teda, že využije súčasný minister znalosť rezortných pracovníkov a túto podmienku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej.
Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu.
Ďakujem.