Videokanál poslanca

Ďakujem pekne kolegovi Čaučíkovi za precízny príspevok do rozpravy, ktorý bol veľmi konkrétny, neobsahoval žiadne floskuly alebo politické vyhlásenia, ale poukazoval na konkrétne meritórne záležitosti, ako sa v druhom čítaní o zákone patrí. Zdôvodňoval naše pozmeňovacie návrhy a analyzoval vládne návrhy.
Tým chcem poukázať na jednu vec, že my nemôžeme takto predsa v skrátenom legislatívnom konaní ako poslanci vďaka spolupráci s expertami a odborníkmi, ktorí, s ktorými dokážeme komunikovať a nahrádzať tak prácu teda verejnej odbornosti v rámci riadneho legislatívneho procesu, medzirezortného pripomienkovacieho konania a rozporových konaní, napriek tomu sa o to usilujeme, lebo robíme to, čo sa dá. Ale znovu sa ukázalo, koľko je tam veľa meritórnych záležitostí, ktoré sú nielen v rozpore s názormi odborníkov, s ktorými spolupracujeme pri analýze tohto predloženého vládneho návrhu zákona, ale ktoré sú dokonca v priamom rozpore s tým, za čo poslanci SMER – SD a aj vtedy nezaradení poslanci HLAS-u hlasovali svojimi hlasmi pri predkladaní Karasovej novely, ktorá je v rozpore, v príkrom rozpore s týmto vládnym návrhom zákona. Takže vlastne, poslanci SMER-u, budete zrejme hlasovať za niečo úplne odlišné, ako sme mnohí hlasovali pár mesiacov dozadu.
Tak ďakujem, Maroš, že si to takto profesionálne zhrnul.

Ďakujem, páni, za vaše komentáre a som veľmi rád, že ste si všimli jednu z tých point, že my tu v parlamente nehráme nejakú hru, nejaký zápas športový alebo zábavný, ktorý cez televízne obrazovky je sprostredkovaný ľuďom pre zábavu. To, čo my tu robíme, má absolútny dopad na životy ľudí. Nastavujeme pravidlá podľa ktorých budú tisíce, desaťtisíce ľudí pracovať a milióny žiť. A snažil som sa načrtnúť po naštudovaní tých procesov, čo to všetko bude znamenať v praxi. Preto apelujem na všetkých 150 poslancov, nemyslíme len na ten, na tú našu povrchnú líniu, ten pohľad zápasu v parlamente, na tú politickú hru, myslíme na to, čo to prinesie do života každého policajta, každého obvineného, každého poškodeného. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, z rozhodnutia koalície sme len niekoľko hodín od hlasovania o novele Trestného zákona a Trestného poriadku v skrátenom legislatívnom konaní a v režime skrátenej rozpravy. Čo riešime? Viem povedať, čo rieši opozícia a ešte presnejšie, prirodzene, čo rieši Kresťanskodemokratické hnutie. Trestný zákon a Trestný poriadok tvoria jeden z pilierov právneho štátu. Tvoria rámce pre rozhodovanie súdov a tak spoluvytvárajú princípy a pravidlá pre život na Slovensku. My, to znamená opozícia, protestujeme proti nedemokratickému a z odborného hľadiska nezodpovednému postupu vládnej koalície pri zásadnej zmene trestnej politiky štátu, a to v skrátenom legislatívnom konaní bez snahy o konsenzus, profesionálnu spoluprácu, len silou valca vládnej väčšiny. A akokoľvek budete komentovať dĺžku rozpravy alebo obštrukcie, nič to nezmení na fakte, že sme mimo riadneho legislatívneho procesu. Kresťanskodemokratické hnutie sa snaží o konštruktívnu opozičnú prácu, predložili sme dva pozmeňujúce návrhy v snahe zabrániť najhoršiemu a zlepšiť, čo sa dá. Na úvod toľko stručne k tomu, čo rieši KDH a čo rieši opozícia.
Čo rieši vládna koalícia strán SMER, HLAS a SNS, o čo ide koalícii, to sa môžeme len domnievať, odhadovať, pretože ani dôvodová správa, ani prvé nočné vystúpenia pána ministra Suska a pána poslanca Gašpara, ani dnešné vystúpenie pána ministra Suska, za ktoré inak ďakujem, bol som tu a som rád, že som ho mohol počuť, ani veľmi zriedkavé vystúpenie koaličných poslancov nám nedávajú odpoveď na základnú otázku, akú motiváciu a cieľ má koalícia, čo chce naozaj dosiahnuť pri pretláčaní tohto zákona iba silou svojej väčšinovej moci bez snahy o celospoločenský konsenzus.
V tejto sále aj v médiách zazneli názory opozičných politikov, že vládny návrh zákona je šitý na mieru obvineným osobám blízkym vládnym stranám. Kolegovia, čudujete sa tomu? Veď vám hovoríme o konkrétnych dôsledkoch prijatia vládneho návrhu zákona a tak to naozaj vychádza. V demokratickom právnom štáte platí princíp väčších nárokov na osoby s vysokou mierou zverenej moci a kompetencií, preto sa musia na úrovni vlády, ministerstiev, vyššej súdnej moci, ústredných orgánov štátnej moci veci nielen obsahovo a procesne riešiť správne v zmysle ústavy a zákonov, ale sa tak musia aj javiť, inak riskujeme civilizačný rozklad, nedôveru občanov v štátne inštitúcie, zákonný poriadok a vôbec princípy právneho štátu a demokracie. Aká veľká musí byť motivácia súčasnej vlády Slovenskej republiky, že si toto dovolí riskovať?
Nechcel by som byť v koži koaličného poslanca a byť konfrontovaný s touto vecou a, prepáčte, aj morálnou výzvou. Chápem, že viacerí politici môžu prežívať politický zápas ako hru, nebrať to osobne, úplne sa spoľahnúť na stranícku disciplínu a nebrať slová príliš vážne, predstierať, počítať s povrchnosťou, delegovať svoju vlastnú osobnú zodpovednosť, ktorú sme prijali zložením sľubu s rukou na Ústave Slovenskej republiky, delegovať túto zodpovednosť na straníckych šéfov, poradcov a podobne. Alebo jednoducho ignorovať. Potom sa nečudujme, ako sa posunulo vnímanie politiky a politikov v spoločnosti. Ako je naša spoločnosť rozdelená, koľko je v nej frustrácie, zloby a nepriateľstva. Volebné bilbordy strán vládnej koalície sľubovali pokoj, profesionalitu a novú, lepšiu kultúru správy veci verejných. Viac než opozičný politik, viac než člen poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia som občan Slovenskej republiky a prirodzene manžel, otec a syn, proste človek, a neteším sa z toho, že je zle, že vládna koalícia neprináša pokoj, profesionalitu a lepšiu kultúru. Skôr by som vám fandil, aby ste tým smerom urobili aspoň krok.
Samozrejme, že rešpektujeme výsledok volieb a zvrchovanú vôľu občanov. Vláda Slovenskej republiky vzišla z demokratických volieb a má legitímnu moc a zodpovednosť. Nespochybňujeme vaše právo plniť svoj vládny program. To však neznamená, že môžete konať podľa hesla: Vyhraj voľby a môžeš všetko. Rovnako neospravedlňujem chyby minulosti, tzv. vojnu v polícii či napríklad neprimerané vykopávanie dverí v noci. Ak došlo k pochybeniam, každý, kto sa cíti poškodený, môže sa domáhať nápravy súdnou cestou. A rozumieme potrebe upraviť vzťah medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a generálnou prokurátorou, prokuratúry a, samozrejme, novelizovať Trestný zákon a Trestný poriadok, a že to nie sú prázdne slová, o tom svedčia skutky.
Zodpovedne, profesionálne, konsenzuálne a v riadnom legislatívnom procese bola pripravená novela Viliama Karasa, ktorý je expertom KDH. Ním predložená novela Trestného zákona v tomto parlamente získala 127 hlasov v pléne národnej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní. Za zákon ministra Karasa hlasovali poslanecké kluby OĽANO, SMER – SD, SaS, SME RODINA, aj poslanci nezaradení do klubov vrátane Petra Pellegriniho, Richarda Rašiho, Tomáša Tarabu, Matúš Šutaj Eštoka a ďalších. Proti boli iba poslanci klubu REPUBLIKA. Návrh zákona ministra Karasa bol, žiaľ, stiahnutý z druhého čítania ministerkou úradníckej vlády. Dnes je tu snaha Kresťanskodemokratického hnutia urobiť maximum pre zabránenie negatívnych dopadov vládneho návrhu zákona a jeho zlepšenie aj pozmeňujúcimi návrhmi. Hlasovanie bude zrejme zajtra, poďme sa teda pozrieť aspoň ilustratívne na niektoré body z pozmeňovacích návrhov KDH, ktoré už odzneli v tomto pléne, a pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona.
Avšak ma prekvapilo dnes, keď hovoril pán minister Susko o jednom konkrétnom bode v § 90 ods. 4 písm. b) zákona, kde spomínal, teda napomínal pani exministerku Kolíkovú, že neuvádza pravdivo túto námietku, že pozastavenie premlčacej doby sa viaže na, podľa vládneho návrhu zákona právoplatne, právoplatné odsúdenie v trestnej veci, pričom teda náš návrh pozmeňovací bol, aby sa viazal prirodzene na, na podanie žaloby voči obvinenému, tak minister Susko povedal, že tak to nie je, že veď v tom návrhu zákona sa hovorí o pozastavení premlčacej doby už pri podaní obžaloby. Tak ja keďže som si to možno zle pamätal, tak som si pozrel do vládneho návrhu zákona, do parlamentnej tlače, ale ten § 94b naozaj hovorí až o právoplatnom odsúdení, čo, samozrejme, je absurdum vzhľadom na to, že čo to znamená, aký účel je premlčacej doby.
A tak som si pomyslel, no minister Susko sa snáď nemôže mýliť, snáď to teda viaže na pozmeňovák pána poslanca Gašpara. Tak som si dnes niekoľkokrát pozrel na portáli Národnej rady zoznam všetkých pozmeňujúcich návrhov, ale poslanecký návrh na zmenu a doplnenie tohto vládneho návrhu zákona od poslanca Gašpara som tam nenašiel. Tak mám pocit, že ten chaos začína už teraz, a to ešte ten zákon nevošiel do platnosti. Napriek tomu budem pracovať s údajmi, ktoré pán poslanec Tibor Gašpar predniesol v pléne. Ja ale iba ilustratívne.
Bol tu vládny návrh zákona, aby premlčacia doba trestného stíhania mladistvých bola päť rokov pri hornej hranici trestu odňatia slobody prevyšujúcej desať rokov. Teraz je to najmenej desať rokov. My sme ako KDH chceli ponechať pôvodnú úpravu, pretože naozaj pri hornej hranici trestu odňatia slobody desať rokov sú, ide o veľmi závažné opatrenia, závažné previnenia a zdalo sa nám, že premlčacia doba päť rokov je v tomto prípade nebezpečná pre záujmy štátu a bezpečnosť občanov. Vládny návrh bol v tomto bode upravený, vypustený údajne práve pozmeňovákom Tibora Gašpara, ale nikde som to nenašiel v parlamentnej tlači.
Taktiež nám bolo údajne akceptované vypustenie trestanie činov so zanedbateľnou alebo žiadnou škodou, teda tí tzv. horalkoví zlodeji. Vypúšťa sa ´per ústa´, ale nenašiel som to v parlamentnej tlači, tak naozaj neviem, na čom sme.
Zníženie vekovej hranice, ešte jeden príklad z akceptovaného alebo údajne akceptovaného pozmeňovacieho návrhu, zníženie vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov, a čo je ešte dôležitejšie, zavedenie probačných programov a súvisiacich zmien v ostatných zákonoch. Toto bolo alebo malo byť prevzaté do pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Tibora Gašpara v plnom rozsahu. Mysleli sme si, že to, čo niektorí opoziční poslanci nazývajú kozmetická síce len úprava, že aspoň pre týchto mladistvých to nie je kozmetická úprava, ich života sa to dotkne, že zachránime aspoň, čo sa dá. Ale opäť neviem, kde je ten pozmeňovák pána Gašpara.
Ale poďme teraz k veciam, ktoré sú, lebo, samozrejme, nebudeme sa venovať všetkým bodom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú, ktoré neboli akceptované ani pri týchto pozmeňujúcich návrhoch. A dotknem sa škôd, hraníc škôd. Veľmi veľa ste, kolegovia, už o nej hovorili vy a teda nebudem opakovať to, čo tu odznelo. Chcem upozorniť na jeden aspekt, ktorý som si uvedomil, že ak máme značnú škodu viac než 250-tisíc eur, pričom náš pozmeňovák pýtal 70-tisíc eur, tak si uvedomte, čo znamená tá suma 250-tisíc eur na Slovensku. Drvivá väčšina obyvateľov našej krajiny žije a býva v bytoch a domoch, ktoré nepresahujú túto sumu. To znamená, že ak im niekto vypáli, zvalcuje, zbúra dom, tak to ani nie je značná škoda. Je to proste len väčšia škoda. A pripraví vás o všetko. Tak toto je pre nás, samozrejme, úplne neakceptovateľné.
Uvediem aspoň tri príklady z neakceptovaných, už dopredu to avizujem ako neakceptovaných návrhov, pozmeňujúcich, KDH, hoci sme ešte pred hlasovaním, ale porovnával som to s formálne neexistujúcim poslaneckým návrhom pána Tibora Gašpara.
Vládny návrh zakotviť dvojstupňovosť rozhodovania o prijatí obžaloby, viete, možno kto z nás nemá skúsenosť, tak mu to znie nevinne, ale uvedomme si, že ak máme zakotviť dvojstupňovosť rozhodovania o prijatí obžaloby a zároveň prijímame skrátenie legislatívny... skrátenie premlčacích lehôt a zároveň presúvame tisícku spisov z ÚŠP a rekvalifikujeme množstvo trestných činov podľa zmenenej výšky škody a sadzieb, tak vážne podrážame nohy tým, ktorí majú v svojich úlohách presadzovanie práva a zodpovednosť za trestnú politiku štátu. Pretože sa jednoducho komplikuje a výrazne predlžuje proces trestného konania. Tak túto našu námietku neakcep... nebola akceptovaná.
Ďalej vládny návrh zákona navrhuje ustanoviť, že trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti sa nebude považovať za trváci trestný čin. Toto je znovu jedna z vecí, kde nenachádzam logiku, prečo by to tak malo byť, keďže ide o najkomplikovanejšie a najzložitejšie prípady, ktoré trvajú, ktoré vyžadujú aj najdlhší čas, zvyčajne aj najdlhšie objemy spisov pri organizovanom zločine, tak nechápem, prečo by takýto trestný čin nemal byť ako doposiaľ považovaný za trváci.
Takto by som mohol ešte dlhšie pokračovať. Dnes už som to spomínal, bol aj pánom ministrom Suskom komentovaný, komentované znenie návrhu zákona v § 90 ods. 4 písm. b), kedy sa hovorilo o prerušení premlčania. Nuž a pán minister, ak som ho dobre pochopil, dnes povedal, že nie je to tak, ako znie vládny návrh zákona, že sa prerušenie, teda že sa premlča... prerušenie premlčacej doby započne v momente, keď bude obžalovaný ten, ten stíhaný, ale zákon znie, až keď bude právoplatne odsúdený. To je, samozrejme, pre ľudí, ktorí sa rozumejú trestnému právu, absurdum, pretože to popiera úlohu premlčacích lehôt, ktoré sledujú jednak tlak na, proti recidíve a jednak dávajú priestor tam, kde nie je dostatok dôkazového materiálu na to, ako ten človek ďalej funguje. Ak však ten človek sa dopustí ďalšieho úmyselného trestného činu, za ktorý je obžalovaný, že je podaná žaloba na súd, tak je absurdné, že sa mu nezastavuje plynutie premlčacej doby, ale čaká sa až na právoplatné odsúdenie, čo môže trvať ďalšie roky. A tá premlčacia lehota jednoducho môže uplynúť, čo je absurdné, lebo ten človek sa dopustil recidívy.
Tak ako už som spomínal, úprava Trestného zákona voči mladým previnilcom, aby im nebol, ľudovo povedané, zničený život neprimerane tvrdou trestnou politikou, má svoj význam. Nie je to pre nich len kozmetická zmena. Avšak ako celok táto vládna novela Trestného zákona v predkladanej podobe hlavne v ustanoveniach, ktoré sa týkajú globálne trestnej politiky presadzovania práva na Slovensku, pripravenosti krajiny, všetkých orgánov činných v trestnom konaní a justície na jej aplikáciu zo dňa na deň, je pre nás absolútne neprijateľná.
Okrem už spomínaných dôvodov chcem znova zdôrazniť, že sme boli v KDH pripravení rokovať o zákone v riadnom legislatívnom procese s cieľom upraviť trestnú politiku štátu smerom k restoratívnej spravodlivosti, ako sa to zo všetkých strán ozýva. Úpravy trestnej sadzby a ich rozpätia vzhľadom na potrebu aktualizácie a súlad s de... ústavou deklarovanými hodnotami nášho štátu. Všetci sa zrejme zhodneme na hierarchii hodnôt hodných ochrany a aj trestnej politiky štátu na tejto zjednodušenej škále. Ľudský život, ľudské zdravie a dôstojnosť človeka, ľudské práva a majetok. V médiách som počul argumentáciu, v médiách, zo strany koaličných predstaviteľov, že toto ich vládny návrh zákona prináša. Ale nie je to tak. Uvediem príklad.
Ak niekto prijme úplatok vo výške pol milióna eur, alebo teda až po 650-tisíc eur, tak to bude nepochybne za zločinným účelom, ktorý prinesie páchateľovi radovo vyšší profit. Nedáte predsa niekomu úplatok 500-tisíc eur, aby ste sa obohatili o desaťtisíc eur. Možno ide o desiatky až stovky miliónov eur. Takéto peniaze by napríklad v zdravotníctve zachraňovali životy alebo vo vzdelávaní či sociálnej oblasti znamenali výrazné zlepšenie kvality života mnohých ľudí. A za taký skutok môže vyviaznuť príjemca úplatku len s podmienkou. Tu vidíme zjavný nesúlad alebo teda že potrebu precizovania toho, čo to znamená, čisto majetkový či hospodársky zločin alebo trestný čin, a či ten dopad pri veľmi vysokých škodách nezasahuje, nemá presah aj do tých ústavou najdôležitejších hodnôt.
Kardinálnym problémom vládneho návrhu zákona je, a toto je jadro, že bez riadnej prípravy a analýzy dopadov mení všetko podstatné naraz a bez riadnej prípravy a postupnosti, logickej postupnosti krokov. Poviem to v bodoch.
1. Chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť tisícku spisov najzávažnejšej trestnej činnosti na krajské prokuratúry.
2. Chce výrazne zvýšiť hranice škôd a tak rapídne znížiť závažnosť majetkových a hospodárskych trestných činov.
3. Chce významne skrátiť premlčacie lehoty trestných činov a zároveň
4. komplikuje a predlžuje proces ich vyšetrovania.
Poďme sa teraz pozrieť na problém ÚŠP. Opäť len z médií som počúval vyjadrenia koaličných politikov, že opozícii ide o osobu Daniela Lipšica. Nezmysel. ÚŠP je tu kvôli najväčším zločinom a zločincom, bol zriadený dávno pred zvolením Daniela Lipšica, že, za špeciálneho prokurátora. Daniel Lipšic pri všetkej úcte alebo kritike k jeho práci nemôže byť téma. Tu ide o ÚŠP, jeho miesto v zabezpečení a vymáhaní práva na Slovensku a nie o jednu konkrétnu osobu. Hlavným dôvodom vytvorenia Úradu špeciálnej prokuratúry bol nízky počet, kedysi nízky počet vyšetrených prípadov a absencia účinného mechanizmu na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Prepáčte, je klamstvo, že podobný Úrad špeciálnej prokuratúry v iných krajinách Európskej únie neexistuje. Veď aj uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2024 konštatuje, že vo viacerých členských štátoch existuje podobný špecializovaný úrad vrátane nedávno zriadenej špecializovanej európskej prokuratúry na úrovni Európskej únie, ktorú Slovensko v Rade podporilo.
Je paradoxom, že pán minister Susko aj pán poslanec Gašpar argumentovali v prospech skráteného legislatívneho konania v prípade vládneho návrhu zákona ohrozením ľudských práv až životom našich občanov. Teraz naozaj prosím o maximálnu toleranciu, lebo nemyslím zle slová, ktoré poviem. Spomínali pri tom aj tragickú sebevraždu pána generála Lučanského. Taká tragédia musí byť každému súdnemu človeku len ľúto, ako je aj mne kedykoľvek, keď si na to nešťastie spomeniem. Takéto udalosti sa musia riadne vyšetriť, ako sa to stalo i v tomto prípade a nie používať ich v politickom zápase.
Ďalej argumentovali dvadsiatimi šiestimi uzneseniami Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv, ale tieto uznesenia neboli vo väčšine namierené proti ÚŠP a neboli ani konkretizované a podrobené odbornej analýze či diskusii so sudcovským stavom, advokáciou či prokurátormi. Argumentáciu v prospech skráteného legislatívneho konania porušovaním ľudských práv považujem za paradoxnú, pretože práve takáto zmena trestnej politiky štátu vládnym návrhom je podstatným zásahom do právneho a demokratického systému nášho štátu a nielen podľa mňa priamo ohrozuje slobody a práva občanov i právnických osôb. A teraz si dovolím načrtnúť tieto dopady, aby som bol konkrétny, vládneho, prijatia vládneho návrhu zákona konkrétnejšie.
Nedávne následky, pardon, negatívne následky prijatia tohto návrhu zákona v tejto podobe sa začnú prejavovať okamžite po nadobudnutí účinnosti, keďže tí, ktorí ich budú aplikovať, ich nemajú naštudované, som už dnes demonštroval na fakte, že bavíme sa tu o niečom, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý som nenašiel v parlamentnej tlači. Aj preto nastanú aplikačné spory medzi jednotlivými policajnými útvarmi, spory o vecnú príslušnosť v jednotlivých prípadoch. Obrovské množstvo prípadov bude potrebné pri zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu na prečin jednoducho naštudovať a s odôvodňujúcim prípisom odstúpiť z vyšetrovania do skráteného vyšetrovania. To sú jednoducho iné procesy, ktoré majú svoju administratívnu výbavu. To môže viesť k ďalším sporom a vráteniu prípadov späť s námietkami voči právnej kvalifikácii. Nemusím byť právnik, ale hneď by som vedel poradiť advokátovi obvineného človeka, že toto je úplne po ruke, sa mu ponúka námietka voči nesprávnej kvalifikácii trestného činu a môžu nastať prieťahy a môžeme naťahovať proces. A to všetko sa bude diať pri všeobecne známom nízkom počte policajtov určených pre skrátené vyšetrovanie a práve tí, ktorí sú v útvaroch, ktoré riešia skrátené vyšetrovanie, majú často len stredoškolské vzdelanie a vzhľadom na fluktuáciu v Policajnom zbore často aj nižšiu, kratšiu policajnú prax. Pričom títo dostanú k vyšetrovaniu prípady, ktoré boli doposiaľ kvôli zložitosti a rozsahu dokazovania určené kvalifikovanejším vyšetrovateľom s vysokoškolským vzdelaním.
Vie niekto z vás, koľko prípadov bude takto prekvalifikovaných? Ja som nikde taký číselný údaj ani analýzu dát nenašiel. Predpokladám, že zmena právnej kvalifikácie, teda konkrétne zmena z prečinu na priestupok, bude musieť byť nejako zadministrovaná. Možno bude treba o tom vydať uznesenie o postúpení veci na prerokovanie priestupku. Všetko logicky musí byť riadne zaznamenané do registratúry informačného systému polície a zaslané príslušnému orgánu. Pravdaže ani v štátnych inštitúciách, ktoré majú riešiť a rozhodnúť o priestupkoch, nikto nezvýšil počty týchto úradníkov. Ja som počul pána ministra Šutaj Eštoka, ktorý povedal, ak budú chýbať stovky, pošleme tam stovky, ak budú chýbať tisíce, pošleme tam tisíce. Vážení, a odkiaľ ich zoberiete? Urobíte si ich z hliny a dáte im do hlavy šemhamforaš? Aj keby sme tu mali niekde v zásobárni sto nevyužitých schopných ľudí, ktorí okamžite môžu nastúpiť do práce ako štátni úradníci, tak si budú musieť veci naštudovať, budú musieť byť zaškolení pre takýto druh práce. A to sa bavíme stále v kontexte veci, že nám chýbajú takýto kvalifikovaní úradníci v štátnej správe, aj v Policajnom zbore.
Pravdaže, takže podľa mňa nastane ich nevídané zahltenie týchto štátnych inštitúcií, ktoré môže viesť k faktickej nefunkčnosti a predlžovaniu lehôt do takej miery, že príde k premlčaniu priestupkov. Aj pri závažnejších prípadoch bude potrebné urobiť podobné úkony, ako som opisoval pred chvíľou. Naštudovať všetky živé vyšetrované spisy, prípady a zhodnotiť, do akej miery je treba zmeniť právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré prípady ostanú vo vyšetrovaní a bude treba v nich pokračovať, ktoré treba odstúpiť do skráteného vyšetrovania ako prečiny, všetky tieto zmeny administratívne spracovať a úradným postupom registrovať v informačnom systéme a napokon s odôvodnením odoslať príslušnému útvaru.
Ďalej sa bude potrebné venovať aj vyšetrovacím spisom v archívoch, pretože sa menia premlčacie lehoty. Bude treba preskúmať všetky spisy, v ktorých boli prerušené trestné stíhania s neznámym páchateľom s premlčacou dobou od päť do tridsať rokov. Tieto naštudovať a rozhodnúť o zmene právnej kvalifikácie skutkov a doby ich premlčania, a to znovu bude treba zadministrovať zrejme uznesením o prípadnej zmene kvalifikácie skutkov, prípadne uznesením o zastavení trestného stíhania z dôvodu uplynutia premlčacej doby trestného stíhania a opäť vložiť do registratúry a archívu.
Toto je únavné aj počúvať, ja to chápem, ale toto budú musieť ľudia v konkrétnom živote okamžite začať robiť v tom stave, ako som opísal. Predpokladám, že realita prinesie ešte ďalšie nepredvídané ťažkosti a problémy. Obávam sa, že toto všetko môže spôsobiť chaos, neúmerne zaťažiť policajné zložky, osobitne vo veľkých mestách, kde už v súčasnej dobe sú personálne stavy polície poddimenzované, k čomu pravdepodobne môže prispieť aj ďalšia vlna, možná vlna odchodu policajtov do výsluhového dôchodku. Veľmi sa obávam reakcie podsvetia a kriminálnych živlov, keď sa začnú zverejňovať prípady, bodaj by som sa mýlil. Prípady a zistenia občanov, aká je polícia oslabená a preťažená. Podobne, podobne veci doľahnú na prokuratúry a súdy. Tu naozaj očividne hrozí výrazné ochromenie štátu vo veci ochrany života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Ako sa potom máme ako opozícia s kontrolnou funkciou v demokratickom štáte pýtať na úmysly a motiváciu vlády a koalície?
Ešte raz sa vrátim k zásade civilizovaného právneho štátu, že i správne veci sa musia diať správnym spôsobom, to znamená zákonným spôsobom, a v prípade ústavných činiteľov sa tak musia aj javiť. Nech sa potom nikto nečuduje, že v situácii, keď po demokratických voľbách nastúpila k moci vláda SMER-u, HLAS-u a SNS a viacero trestne stíhaných či odsúdených osôb z radov politikov, bývalých vyšších štátnych úradníkov, policajtov, prokurátorov, sudcov, spravodajských dôstojníkov, podnikateľov, oligarchov, osôb, mnohí z nich sú osoby blízke vládnym stranám, že v situácii, keď napriek iným reálnym a naliehavým problémom Slovenska riešime v skrátenom legislatívnom konaní bez zákonných dôvodov zásadnú zmenu trestnej politiky štátu, konkrétnejšie, čelíme rozsiahlej zmene trestnoprávnych noriem Trestného zákona a Trestného poriadku, a to zvýšením výšky škody, znížením trestných sadzieb, skrátením premlčacích lehôt, rozšírením ukladania podmienečných trestov, podstatným zúžením a skomplikovaním podmienok využívania inštitútu spolupracujúceho obvineného, zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a podstatnou personálnou organizačnou zmenou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, že sa táto zmena javí ako účelová a v praxi môže mať ekvivalentné dôsledky ako všeobecná amnestia na spáchané trestné činy týmito osobami.
My sme gramotní a vieme, že toto nie je inštitút amnestie, hovoríme, že dôsledky môžu byť podobné ako plošná amnestia. Tak sa to javí. A vláde a koaličným poslancom je to úplne jedno? Politici sú zvyčajne citliví na reputačné riziko. Prečo vás, vážení poslanci koalície a vážení členovia vlády Slovenskej republiky, teraz nijako nevyrušuje, nebrzdí obraz, ktorý o sebe a o Slovensku vytvárate. Čo je tak silne motivujúce a dôležité, že to musíme robiť takto? Veď ak by úmysly vlády boli v tejto veci počestné a v súlade s deklarovanými cieľmi o harmonizácii práva s krajinami Európskej únie a potrebnými aktualizačnými úpravami Trestného zákona a Trestného poriadku na principiálny posun smerom k restoratívnej justícii, tak čo bránilo vláde Slovenskej republiky predložiť tento zákon do riadneho legislatívneho procesu. Hľadať konsenzuálne najlepšie riešenia pre potrebné zmeny. Som si istý, že v takom prípade by sme mohli v parlamente sa zaoberať rádovo lepším návrhom zákona, ktorý by mal šancu prejsť hoc aj ústavnou väčšinou so značnou, s podporou značnej časti hlasov aj z opozície. Veď sa to už raz stalo, 127 hlasov tu bolo za Karasovu reformu. A taký konsenzus je v citlivej, v tak citlivej veci ako je trestná politika štátu a rámce pre rozhodovania sudcov, ktorí nám jednoducho svojimi precedensami a prejudaktívne dávajú kultúru, pravidlá a princípy spolužitia v tejto krajine mimoriadne potrebné. Takú skúsenosť a politickú kultúru potrebujeme všetci občania Slovenska.
Vžijem sa teraz možno opovážlivo do voliča vlád, do voliča vládnej koalície. Nie je to pre mňa ťažké, pretože viacerých poznám osobne a môžem ich denne stretávať. Čo si o celej veci naozaj môže myslieť váš volič? Že my všetci v opozícii do posledného muža a ženy sme cynické obludy, ktoré len zle robia nášmu pánu premiérovi, ktorý sa tak snaží a stará o blaho všetkých občanov Slovenska? Podobne ako sa štylizoval Vladimír Mečiar? Že súčasná opozícia, ktorá sa vlastne skladá z veľmi rozdielnych ideových svetov reprezentovaných Kresťanskodemokratickým hnutím, OĽANO – SLOVENSKO, SaS a Progresívnym Slovenskom, reprezentuje len zlomyseľných ľudí bez akejkoľvek dobrej vôle, čo vám len hádžeme polená pod nohy? Prečo sme ako opozícia napriek významným rozdielom medzi nami tak jasne a jednotne proti vládnemu návrhu zákona, tohto zákona? Kvôli kompetenčnému zákonu či konsolidačnému zákonu sa žiadne protestné desaťtisícové zhromaždenia na námestiach neorganizovali. Toto rozdelenie Slovenska vedie k tvorbe doslova znepriatelených táborov, vzájomným krivdám a konfliktom medzi ľuďmi, ktorým máme slúžiť, alebo k rezignácii na politiku ako nečistú a falošnú hru. Vedie to k všeobecnej frustrácii a táto jazva, páni a dámy, sa bude dlho liečiť. Pritom to mohlo byť všetko inak.
Vážení členovia vlády Slovenskej republiky a poslanci za SMER, HLAS a SNS, mohli ste a stále môžete dokázať, že vám mnohí krivdili, že aj vy ste sa poučili z minulosti a idete pracovať pre lepšie Slovensko aj bojom proti korupcii a organizovanému zločinu a že na vás tiene minulosti nesiahajú. Prial by som Slovensku takú bratislavskú jar v neosmičkovom obyčajnom roku 2024. Prial by som Národnej rade Slovenskej republiky a celej krajine politický zápas, ktorý by bol súťažou politických strán v hľadaní najlepších riešení pre Slovensko, kde by bolo dôležitejšie, čo je hovorené, než kto to hovorí. Politiku, ktorá by slúžila správe veci verejných a nie naopak, kedy veci verejné sú akoby hracími kartami v zápase o politickú a totálnu moc. Príde vám to naivné? Nuž tak potom vedzte, že takto to učíme žiakov a študentov od základnej školy po vysokú školu. Alebo budeme znovu prepisovať učebné osnovy a predsa len sa vrátime k tomu, že zem je plochá?
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za to, že aj do poslednej chvíle venujeme vzájomne aspoň my v opozícii tejto téme plnú pozornosť a snažíme sa upozorňovať a mať podiel, tak ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky, na kvalitnom legislatívnom procese, čo je, čo je naše poslanie, naša práca aj naše zamestnanie.
Ďakujem vám.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dámy a páni, vopred sa ospravedlňujem, ak by som sa niekoho nechtiac v tomto svojom príhovore dotkol. Ubezpečujem vás, že to nemám v úmysle, ale tak, ako to zaznelo, už som mal toto slovo prichystané vopred, tiež som spal necelé dve hodiny, ako viacerí z vás, a do tejto chvíle som si pripravoval tento príspevok.
Nuž a teraz chcem prehovoriť v prvom čítaní k návrhu vládneho zákona, k Trestnému zákonu, pretože vládna koalícia nám určila, koľko môžeme hovoriť ako opozícia. A ja sa chcem teraz tak odvážne v politickom kontexte vyjadriť, kým ešte nám nie je určené, s nadsázkou, čo môžeme hovoriť alebo nebodaj čo si môžeme myslieť či čomu veriť.
V decembri v roku 1980 Štátna bezpečnosť nútila ku spolupráci tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala, ktorý pôsobil v podzemnej cirkvi. Keď túto spoluprácu odmietol, bol obvinený z protištátnej činnosti. Rámcom obvinenia bolo, že je kuriérom medzi domácou podzemnou cirkvou a zahraničnou cirkevnou emigráciou, čím porušuje zákony vtedajšej Československej socialistickej republiky. ŠtB žiadala Coufala, aby im uviedol jeho kontakty s Vatikánom. Bol 24 hodín denne sledovaný. 22. januára 1981 bol v jeho byte v Bratislave zastavený prívod elektrickej energie a na druhý deň ho videli svedkovia naposledy živého. Keďže Coufal neprišiel do práce, jeho byt násilne otvorila polícia, teda Verejná bezpečnosť, a našla tam neporiadok, krv na zemi a umučené Coufalovo telo. Susedia neskôr vypovedali, že po tom, ako polícia našla Coufalovo telo, prišli v noci do jeho bytu traja eštebáci, poupratovali byt a zničili stopy. Jeho násilná smrť sa nikdy nevyšetrila, neobjasnila.
Pán premiér Robert Fico sa v stredu 10. januára išiel na cintorín do bratislavskej Dúbravky pokloniť spolu s tu prítomným pánom podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom, teraz už s pánom podpredsedom NR SR Ľubošom Blahom k hrobu Gustáva Husáka, generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa a prezidenta Československej socialistickej republiky. Práve v čase, keď mal výročie narodenia Přemysl Coufal, ktorý sa narodil 9. januára 1932. Bývalý pán prezident Gustáv Husák sa totiž narodil 10. januára 1913, takže naši ústavní činitelia si prišli uctiť jeho výročie.
Nemám pozíciu ani ambíciu nejako morálne alebo vecne vynášať súdy nad bývalým prezidentom Československej socialistickej republiky Gustávom Husákom, ale pozorne vnímam, podobne ako päť miliónov občanov tejto krajiny, gestá, postoje a symboly, ktoré ústavní činitelia, vláda, poslanci, verejní činitelia robíme a tým nastavujeme a formujeme kultúru a hodnoty v tejto krajine. Rozprávame sa o uctení si výročia politika zodpovedného za prenasledovanie politických oponentov počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Takzvaná normalizácia, teda prenasledovanie politických oponentov, cenzúra a podobne, sa pravdaže diala pod dirigentskou taktovkou Sovietskeho zväzu. Ani jeden z nich si ale nevšimol ani nijako neuctil výročie zavraždeného Přemysla Coufala, ktorý bol obeťou husákovského režimu. Týmto dali podľa mňa najvyšší ústavní činitelia jasne najavo, aká je ich politická orientácia alebo teda aspoň sympatie. Nie smerom k parlamentnej demokracii, ale nostalgia a sentiment k sovietskemu systému komunistickej totalitnej autokracie, kde sa aj taká osobná vec, ako je viera a príslušnosť k cirkvi, musela tajiť. A prepáčte mi, ale presne takéto znaky, presne takéto konotácie vyvoláva súčasná vládna kola... koalícia pri riešení systému prokuratúry na Slovensku. Naozaj to tak na mňa pôsobí.
S určitou nadsázkou môžeme povedať, že na Slovensku napriek mnohým kritikám funguje sovietsky model prokuratúry. Ide o tzv. Vyšinského model, ktorý mal slúžiť na likvidáciu politických protivníkov. Dodnes na Slovensku funguje prokuratúra ako monokratický systém s vrcholným predstaviteľom, generálnym prokurátorom. Bola vybudovaná ako monokratický a centralistický orgán, ktorý sám seba spravuje. Toto som počul ako jeden z argumentov pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, že ona sama seba tiež kontroluje a spravuje. Obhospodaruje aj riadi a ktorý vylučuje akýkoľvek zásah zvonku. Funguje ako štát v štáte a nepôsobí len v oblasti vymáhania trestnoprávnej zodpovednosti. Ide aj o rozhodnutia prokuratúry o tom, že sa nepodá obžaloba, takže vznesené obvinenie nepreskúmava žiadny súd. Jej konania a závery nemajú verejnú alebo inštitucionálnu kontrolu.
Pre právny štát je mnoho väčšou zárukou normálneho fungovania nemať to, čo máme teraz my – prokuratúru s hierarchickou štruktúrou, ktorú zhora ovláda jediný človek, a tým pádom je veľmi citlivá na to, ako, ako, akým, čo ten človek robí a kým on je. A tohto človeka, to sme už zažili, môže zas ovládať ktokoľvek cudzí či domáci, prepáčte, aj skorumpovaná vláda, mafia či oligarchovia.
Kozmetickou úpravou v čase, keď silnela kritika na pôsobenie prokuratúry, bolo vytvorenie špeciálnej prokuratúry. Áno, môžeme sa na špeciálnu prokuratúru pozerať ako na kozmetickú opravu systému prokuratúry. Ale na druhej strane funguje už 20 rokov. Pod vedením Dušana Kováčika síce jej hlavnou črtou bola nečinnosť, ale bol to krok ku korekcii absolútnej moci jedného človeka. Zrejme preto ju súčasná vládna koalícia potrebuje či chce za každú cenu zrušiť, nech nič nekazí kontrolu podobnú sovietskemu modelu. Nech sa generálny prokurátor stane opäť tým najmocnejším vládcom v centralizovanom monokratickom systéme, pričom, samozrejme, je čo naprávať – vzťah špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry, samotný Trestný zákon. Preto aj po dvoch rokoch prípravy a spolupráce s odborníkmi, so sudcovským stavom, s prokurátormi, s advokátmi prišiel exminister, minis... ka... Viliam Karas s návrhom novely Trestného zákona.
Naozaj nič nie je čiernobiele. Nedávno som sám úprimne ďakoval súčasnému generálnemu prokurátorovi pánovi Marošovi Žilinkovi, a činím tak opäť aj z tohto miesta pri tejto príležitosti, za jeho ním predloženú správu o kontrolných zisteniach netrestného útvaru Generálnej prokuratúry v reedukačných centrách.
Váha Generálnej prokuratúry, slová generálneho prokurátora je totiž v našej krajine, dovolím si povedať, žiaľ, mnohonásobne vyššia ako akéhokoľvek ministra školstva, či už súčasného, alebo bývalého.
Avšak súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka si tiež možno neuvedomil, že svojou návštevou sovietskej prokuratúry 12. januára 2022, kedy sa zúčastnil osláv 300-ročného výročia ruskej a neskôr sovietskej prokuratúry, tiež vyslal signál. V Moskve sa vzdával hold prokuratúre, ktorá stála za mnohými vykonštruovanými procesmi. Bol to hold Vyšinského systému na čo najjednoduchšou, najjednoduchšiu obžalobu a odsúdenie politických praco... protivníkov. Oslava 300 rokov zneužívania práva, kvôli ktorému boli stovky mŕtvych vo väzniciach, stovky odsúdených len preto, že mali iný názor. Najznámejším prípadom v súčasnosti je Alexej Navaľnyj. Touto návštevou generálny prokurátor chtiac-nechtiac vyslal tento signál pozitívneho postoja k autokracii sovietskeho typu skôr než k parlamentnej demokracii. Je to prejav ideovej blízkosti, ktorá tak súzvučí aj so súčasným naším pánom premiérom Robertom Ficom a ostatnými vrcholnými ústavnými činiteľmi súčasnej vládnej koalície, ktorí radšej oslavujú Gustáva Husáka či Che Guevaru než obete komunistického režimu. Že teda ak sa zruší špeciálna prokuratúra, nebudú sa potom zrejme ani obviňovať, obžalovať či odsudzovať ľudia, ktorí môžu byť blízki vládnej koalícii.
Ja nebudem nikoho menovať, budem ctiť zásadu prezumpcie neviny. Avšak trvám na tom ako každý súdny človek a určite deklarovať, samozrejme, bude každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, že žiadne meno ani skupina ľudí nesmie byť nedotknuteľná a nad zákon. Nie je prípustné, že sa bude zaručovať beztrestnosť "našich ľudí" a znovu sa v rámci nich uplatní spôsob "skutok sa nestal".
Podľa Stanislava Jakubčíka, predsedu rady prokurátorov, teda najvyššieho výkonného orgánu samosprávy prokurátorov a trestného prokurátora pôsobiaceho na Krajskej prokuratúre v Žiline, zrušenie špeciálnej prokuratúry by znamenalo, že výkon dozoru a zastupovanie pred súdom prejde z Úradu špeciálnej prokuratúry na jednotlivých prokurátorov krajských prokuratúr. To znamená, že približne 1 300 trestných vecí, ktoré sú na špeciálnej prokuratúre v rôznom štádiu konania, by sa zrazu dalo do pohybu. Vieme, že niektoré z nich, tie spisy majú aj tisíc strán.
Pozrime sa ešte aspoň zbežne na predkladanú vládnu novelu, bližšie sa jej budeme venovať, samozrejme, v druhom čítaní. Podľa toho istého Stanislava Jakubčíka novela Trestného zákona bude mať z hľadiska fungovania trestného systému ešte väčší a negatívnejší vplyv než zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Najväčší problém novely vidí v dramatickom znižovaní trestných sadzieb v spojení s hranicou výšky škody ako kvalifikačného momentu, ktorý sa dramaticky zvyšuje, a to všetko ešte zhoršuje skrátenie premlčacích lehôt trestného stíhania.
I podľa bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa tento vládny návrh devalvuje postih korupcie, ale aj iných majetkových ekonomických trestných činov závažného charakteru. Karas tvrdí, že je dokonca horší než Mečiarove amnestie, pretože tie mali dosah na niekoľko ľudí, no návrh vládnej koalície zasiahne tisícky spisov a ľudí. Podľa neho je to až na hrane ohrozenia vnútornej bezpečnosti krajiny.
Viackrát som počul zo všetkých strán aj z vládnej koalície odkazy práve na Karasovu novelu, no pán exminister Viliam Karas sa ostro dištancoval voči tvrdeniu, že podoba tohto návrhu zákona vládneho vychádza z jeho návrhu, ako ho vypracoval s tímom odborníkov. Predkladaná novela totiž rieši len zásadné, radikálne, drastické znižovanie trestov a premlčacie lehoty, mnohokrát aj nelogicky. Za opakovanú krádež vína má byť väzenie, za krádež auta do 35-tisíc euro, čo pre väčšinu obyvateľov Slovenska je už hranica luxusného vozu, je najpravdepodobnejšia podmienka. V kombinácií s radikálnym zvýšením hraníc škody a premlčaním to spôsobuje koktail, o ktorom nevieme, čo spôsobí na Slovensku. Takáto dosahová štúdia, pokiaľ viem, ani neexistuje a ani ministerstvo si to nevie predstaviť.
Spôsob, akým novela pristupuje k trestaniu korupcie, nedáva signál verejnosti, že korupcia je niečo, s čím má mať krajina problém, že je to otrava spoločnosti, ktorá rozkladá právny štát a krajinu ako takú. Potreba úpravy trestných sadzieb tu síce a samozrejme je, prejavujú sa v nej tendencie... radikálne zníži... tu síce už dlhodobo je, ale zníženie vo vládnej novele ide až nad primeranú hranicu na túto dobu, čas a priestor, kde žijeme, ako aj na kultúrno-sociálne pomery, v ktorých sa republika nachádza. Navyše nebude mať preventívny charakter.
Súčasťou modernizácie trestného práva, na ktoré sa predkladaná novela odvoláva, je aj to, že sa prestaneme pozerať len na páchateľa, ale aj na poškodeného. A čo chce ten? Najmä to, aby sa zistilo, kto spáchal trestný čin, kto mu ublížil a aby sa mu zjednala náprava. Ale ak sa skrátia premlčacie lehoty, mnohí poškodení sa jednoducho nedostanú ani len k informácii, kto ten trestný čin spáchal. Tisícky konaní sa môžu zastaviť.
Áno, odborníci sa zhodujú v názore, že je potrebná modernizácia trestnej politiky i podľa vzoru iných krajín, čo sa tvrdí aj v rámci tejto novely, ale v skutkovej, meritórnej rovine to táto novela neprináša. Modernizovať znamená ukladať trest na mieru, uložiť ho tak, aby zabolel, aby si ten páchateľ druhýkrát rozmyslel, či ten skutok spácha. Lenže v tejto novele nenastavujeme dostatok nástrojov, aby sa tak dialo. Novela navyše nerieši systémové a organizačno-technické problémy, čo spôsobí, že aj keď sudca bude chcieť uložiť trest a bude chcieť páchateľa efektívne potrestať, nemusí mať na to nástroj, infraštruktúru, aby tak urobil.
Z trestu domáceho väzenia máme dnes mantru. A novela ho veľmi propaguje, ale s domácim väzením je spojených veľa organizačno-technických problémov, o ktorých v súčasnosti v podstate verejnosť ani netuší, ale aj odborníci netušia, ako sa budú riešiť. Štát bude mať s týmto ešte veľa práce, aby sa na to pripravil, preto je paradox, že sa rozprávame o novele Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Dámy a páni, nespochybňujem legitimitu vašej vlády, tým myslím vás vo vládnej koalícii. Vážim si slobodné voľby a aj váš mandát, no vyhrať voľby neznamená vlastniť pravdu a krajinu. Nesmie platiť vyhraj voľby a môžeš všetko. V týchto týždňoch parlamentnú demokraciu, prepáčte, len predstierate. Nefunguje riadne. Zato však nejdeme, dúfam, rozpustiť parlament a zrušiť parlamentnú demokraciu. Podobne Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorá naozaj potrebuje, ktorej sa naozaj potrebujeme venovať a upraviť vzťah medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a Generálnou prokuratúrou a taktiež medzi jednotlivými zložkami vyšetrovateľov a polície, aby sme sa vyhli individuálnym... znížili pravdepodobnosť individuálnych zlyhaní a toho, čoho sme boli svedkom v minulosti, čo sme nazývali vojna v polícii. Pripúšťame, nieže pripúšťame, vieme, že sa treba tejto téme venovať a že sa jej treba venovať priere... konsenzuálne naprieč všetkým, celému politickému spektru a tiež so všetkými odborníkmi, ktorých sa to týka. No nie takto účelovo. Preto tak ako nejdeme rušiť demokraciu, ne... nebúrame štát, pretože máme skúsenosť z týchto týždňov, že parlamentná demokracia ťažko povedať, že by... jednoducho nefunguje tak, ako by mala, tak podobne je nezmyslom rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorá síce s nejakými povedzme chybami, no vykazuje pozitívne výsledky už vyše 20 rokov. A chceme to dokonca urobiť, teda vy to chcete urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nie sú žiadne zákonné dôvody.
Ak ale ideme uvažovať o zmene prokuratúry, uvažujme skôr o zlepšení systému celej prokuratúry a nie o zrušení jednej jej celej časti, ktorá sa začala vymykať pravidlám prokuratúry sovietskeho typu. Pravdaže, táto zmena sa musí udiať po dôkladnej analýze a po diskusiách s odborníkmi i so širokou verejnosťou tak, ako to vytrvalo stále pripomíname, ako vás to žiadame a zároveň vám to ponúkame.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za reakcie s faktickými a tiež vám všetkým chcem veľmi pekne poďakovať za maximálne úsilie. Dali ste do toho všetko a všetko, čo nám ostalo, tie prostriedky, aby sme upozornili na veci, na ktorých nám záleží, aby sme sa vynaložili v prospech tejto krajiny.
Nuž a priznávam ešte jednu vec, ktorá neznie veľmi politicky alebo veľmi prezieravo, a to, že ja radšej prehrám na správnej strane, ako vyhrám na nesprávnej. A k tejto hodine sa hodí ešte jeden citát z tej knihy, ktorú som naznačil: „ Noc pokročila, deň sa priblížil,“ a preto si myslím, že napokon neprehráme, pretože nie je možne poraziť ani pravdu, ani dobro, ani spravodlivosť, treba len vytrvať.
Ďakujem všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak som sa dostal k slovu desať minút pred jednou, 25. je už dnes. Tak by som povedal, že takmer neplánovane, ale plánovane som tu túto noc s vami a obmedzím sa iba na niekoľko point, ktoré sa nebudú opakovať vzhľadom na to, že som pozorne počúval, čo ste hovorili vy.
31. marca 2022 som ako minister školstva vydal nový štátny vzdelávací program. Ubezpečujem vás, že v ňom som skontroloval, že sa tam deti nebudú učiť, že Zem je plochá, ale na občianskej náuke sa budú učiť o tvorbe zákonov, o tvorbe zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky.
A ja mám pocit, že to bude niečo podobné, ako keby sme učili, že Zem je plochá, pretože my tie deti budeme učiť o tom, ako v Národnej rade Slovenskej republiky v rámci legislatívneho procesu ľudia, ktorí sa dali do služby celej spoločnosti dávajú hlavy dokopy a hľadajú najlepšie riešenia pre túto spoločnosť, že súťažia s tým, ako ponúkajú svoje návrhy, že ich zvažujú, že o tom, že na to majú nástroje, že na to majú výbory, že majú suport celej Národnej rady a taktiež aj osobný cez asistentov napríklad. A prečo je koalícia, prečo je opozícia, preto, aby sme vzájomne súťažili o to najlepšie riešenie.
Je dobré že je noc, je dobré, že tu nie sú študenti. (Reakcia z pléna.) Je dobré, že ich stále učíme čosi, čo, verím, že sa jedného dňa naplní, lebo dnes to tak nie je. Pripomenuli ste mi tri situácie v náročnej komunikácie, v ktorej som sa ocitol. Tak každý z nás, ktorý niečo reálne robil, tak zažil aj ťažké chvíle. Spomenul som si na to, ako som riešil veľmi problematické deti vo výchove, kde som pozvaný aj na... hosťovať na nejaké školy, deti s psychiatrickými diagnózami, deti v ťažkých životných situáciách. Tam niečo slovom zmeniť je ako vytesať z mramoru bez dlátka nejakú peknú vec. Spomenul som si, ako som zmieroval jednu rozhádanú komunitu na škole, ktorú sme museli zavrieť, zrušiť, a ako to ťažko niesli rodičia a deti. A bolo veľmi ťažké povedať niečo, čo by tým ľuďom pomohlo. No a spomenul som si aj na niečo, čo, dúfam, že vás s tým nejako sa nedotknem, lebo nechcem ponížiť túto snemovňu, spomenul som si, ako som raz viedol schôdzu spoločenstva vlastníkov bytov v jednej typickej bratislavskej bytovke, paneláku v jednom z prvých, ktorý sa zatepľoval, a aká to bola kuriózna debata hodná vysielania rovno do televízie, a tam sa dohnúť v tom suterénne v tom pivničnom priestore na niečom.
Ani v jednom z tých troch prípadov som nemal taký silný pocit ako počas týchto týždňov hádzania hrachu na stenu. Nemal som pocit ani v jednom z tých troch prípadov takej bezmoci a takej zbytočnosti a nesprávnosti.
Jedným zo silných dôvodov, ktorý som počul zo strany koalície, prečo je potrebné okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, je absencia možnosti zasiahnuť to procesov, ktoré vedie špeciálna prokuratúra, že ak je špeciálny prokurátor zaujatý, nemá kto o jeho zaujatosti rozhodnúť, iba on sám. Ak by sme tento dôvod uznali za postačujúci, pričom ja nepolemizujem s tým, že je čo naprávať, vôbec nie. A myslel som si, že to budeme robiť spoločne. Samozrejme, zodpovednosť nesiete vy, vládna koalícia, ale my sme boli pripravení ako konštruktívna opozícia sekundovať, kontrolovať a robiť si svoju prácu. Ale ak by sme tento dôvod, ktorý som povedal, uznali za postačujúci, tak by bol postačujúcim dôvodom aj na zrušenie skráteného legislatívneho procesu.
V priamom prenose vidíme a reprodukovateľne overujeme, že nie je možné do tohto procesu zasiahnuť. A je to nie len v rozpore so správnym legislatívnym procesom, ale s každým správnym procesom v tomto štáte. Ak nebudeme my zákonodarný zbor konať správne, zákonne, dávame tým podklad pre nesprávne konanie celej štátnej správe, čo je priama skratka k rozvratu štátu.
Dobre viete, že celá štátna správa je povinná konať správne, a je krásne, že to slovo správne konať používame to isté aj pre správne konanie ako zákonný postup, lebo štátna správa, ústredné orgány ale aj orgány štátnej správy všetky, môžu v zmysle ústavy konať iba v medziach zákona a presne podľa zákona a spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Mal som tu prichystané aj nejaké citácie zo správneho poriadku, teda zákona o správnom konaní. Preskočím ich pre ten pocit márnosti, ktorý spolu všetci zdieľame.
A tak k záveru pripomeniem ešte niekoľko iných point, ktoré sa zrovna na tento záver možno hodia. Tritisíc rokov, 3-tisíc rokov požíval senát, neskôr parlamenty, úctu. Vždy to bolo zhromaždenie ľudí či kedysi šľachty, cirkvi, ľudí, ktorí, spomeňte na uhorský snem, spomeňte na celé dejiny civilizácie až po dnešný deň, ktorí boli elitou národa, ktorí mali zodpovednosť za to, ako to v tej krajine vyzerá.
Ako dnes reagujú ľudia na slovo politik? Koľkí seriózni a vážení ľudia odmietajú angažovať sa v politike pre toto. Ja vám niečo poviem, pretože je noc. Ja som, ja som rád, že my nie sme pekári, že sme iba poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, lebo keby sme podobne pekárom dnes v noci pripravovali chlieb na zajtra ráno a robili by sme to v skrátenom legislatívnom konaní, tak použijem slovo, ktoré nepoužívam a tejto snemovni sa nehodí, nebolo by to k žrádlu.
V jednej mojej obľúbenej knihe sa síce píše, že bola situácia, kedy Hebreji museli jesť nekvasené chleby, nemohli počkať, kým budú vykvasené. Ale vtedy išlo naozaj o život a všetkým. Teraz to tak nie je. Konáme v SLK v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
A ešte jedna paralela alebo, ak chcete, analógia. Predstavte si skrátené legislatívne konanie, v úvodzovkách, pri... kedy vlastne sa môže používať, poznáte ten paragraf, kedy... A ja z neho si vyberiem len tú najpodstatnejšiu časť, keď ide o život. Prestavte si, že dovezú do nemocnice dieťa. Dieťa s obrovskými bolesťami, s horúčkou. Môže to byť diagnóza aj apendix, hrozí prasknutie alebo už praskol, hrozí sepsa a môže to skončiť smrťou. Čo vtedy urobí lekár? Čo vtedy urobí ten tím, ktorý tam je? Nepôjde v tom normálnom procese, keďže ide o život. Nepočkajú, kým to dieťa bude mať prázdny žalúdok, nepripravia ho, neurobia vyšetrenia, kardiologické a ďalšie. Jednoducho ide o záchranu života, dieťa ide rovno na stôl a režú.
My sa dnes držíme hesla najskôr rezať a potom trikrát merať, čo sme to odrezali, dorezali a potom to budeme naprávať. No, ja dúfam, že, že to nebude tak vyzerať štyri roky, pretože by to bol koniec parlamentnej demokracie. Mohli by sme to len predstierať. Načo tu sme? Načo tu sedíme? Budeme hádzať hrach do noci na stenu a potom príde v stanovenú hodinu 76 až 79 poslancov a bez ohľadu na to rokovanie v Národnej rade odsúhlasia to, čo im kapitáni uložia, že majú spraviť. Ja dúfam, že to tak nebude a že sa pohnú ľady, a že ak sme tu zdržiavali, tak dúfam, že na pozadí aspoň nejaké úvahy a rozhovory išli.
My sme pripravení zmysluplne pracovať na tom, načo tu sme, za čo berieme plat, za tvorbu, za tvorbu kvalitnej legislatívy a úpravu podmienok správy vecí verejných v tejto krajine.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec František Majerský popísal proces skráteného legislatívneho konania v kontraste s riadnym legislatívnym procesom, s rozporovým konaním a popritom poctivo ľudsky oslovil pána ministra Suska so žiadosťou o vysvetlenie odpovede. Urobil to skutočne pokorne a ľudsky. Najmä ma zaujal tento pokus pána poslanca apelovať na komunikáciu s pánom ministrom. Teraz ani inokedy nehovorím nič iné, než by som sám robil. Od októbra 2022 do polovice mája 2023 som bol ministrom školstva. Za ten krátky čas som predkladal mimo iné veľkú novelu školského zákona. K prvej verzii zákona prišlo 529 pripomienok, z ktorých sme v rozporovom konaní okolo 350 akceptovali a ďalšie na výbore i v pléne prijali tak, že hoci som bol minister bez politickej príslušnosti v menšinovej vláde v rozpade, v demisii, zákon bol prijatý bez dvoch hlasov ústavnou väčšinou. Ako minister som strávil množstvo hodín v parlamente, ale nikdy nie mlčky. Odpovedal som na všetky otázky a reagoval na všetky pripomienky poslancov. Rokoval so samosprávami, stavovskými organizáciami, stakeholdermi, výsledok poznáte. Vzácna zhoda a prijatie veľkej novely naprieč celým Slovenskom.
To, čo predvádzate vy, páni a dámy z koalície, to nie je naplnenie princípov parlamentnej demokracie. Žiaľ, konštatujem, že ak by ste rozpustili parlament a vládli vydávaním vládnych dekrétov, veľmi by sa to nelíšilo od spôsobu, akým vládnete teraz.

Ďakujem za slovo.
Pán Oskar Dvořák, zaujalo ma, ako ste znovu upozornili a treba na to znovu a znovu upozorňovať, že skrátené legislatívne konanie nie je štandardný postup. Pripadá mi až perfídne, keď počúvam v médiách od vrcholných ústavných predstaviteľov zo strany vládnej moci hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní a o riadnom legislatívnom konaní z hľadiska času a trvania. Je neuveriteľné, keď s cynizmom hodným ľudí, ktorí chcú oklamať nejakých dôchodcov pri falošnom predaji, nechcem ich nazvať tým bežným názvom, ktorým sa nazývajú, niekto vsugeruje vedome nepravdu.
Skrátené legislatívne konanie nie je skrátené kvôli tomu, že má trvať krátko, ale je jednoducho ochudobnené o medzirezortné pripomienkovacie konanie, rozporové konania a tak ďalej za predpokladu, že to v nevyhnutných taxatívne vymenovaných prípadoch je nevyhnutné pred veľkými škodami a z dôvodov, ktoré zákon uznáva. My sme obviňovaní ako opozícia z toho, že predlžujeme toto rokovanie, nahrádzame údajne tak riadne legislatívne konanie, ale konečne sa, v úvodzovkách, konečne sa napĺňa to ľudové porekadlo hádzanie hrachu na stenu. Ak my tu hovoríme do prázdnej sály, ak nám neodpovedajú kolegovia alebo teda koaliční poslanci či predkladatelia a zástupcovia vlády na naše pripomienky, tak sa pýtam, či je toto demokracia, či toto je parlamentná demokracia.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy a páni, v svojom príspevku sa pre krátkosť času budem dnes venovať iba výrezu z troch prvkov, ktoré uvádza aj pani prezidentka vo svojom rozhodnutí. Už som na tieto skutočnosti upozornil v rozprave v decembri minulého roka. Teraz však využijem príležitosť s cieľom osloviť aj poslancov vládnych strán a voličov vládnych strán, jednoducho všetkých našich občanov, pretože sa týkajú základných princípov, podľa ktorých žijeme a ľudovo im vravíme zdravý sedliacky rozum. Vyjadrím sa k navrhovanej zmene postavenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ku retroaktivite, ktorá je navrhnutá prostredníctvom prechodných ustanovení tejto novely zákona č. 575/2001 Z. z., a po tretie, k obchodovaniu so strelnými zbraňami.
Tak najskôr k navrhovanej zmene postavenia ÚRSO a Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, teda k čl. 1 novely zákona č. 575/2001.
Ako uvádza pani prezidentka, náš právny poriadok obsahuje stovky platných a účinných zákonov, ktoré upravujú, spomínajú alebo odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy, sú stovky takýchto ustanovení. Ja v tejto súvislosti chcem upriamiť našu pozornosť na povinnosti ústredných štátnych orgánov, ústredných orgánov štátnej správy a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon aj prostredníctvom spomenutých stoviek ustanovení. Zásadná zmena postavenia SIS a ÚRSO bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania, ktoré je nástrojom aj na zohľadnenie a úpravu všetkých legislatívnych dopadov na konanie týchto orgánov v ich zmenenom postavení, je, ako zaviesť nový informačný systém do produkčného prostredia bez jeho skúšok v testovacom prostredí. Poznáte nejaký informačný systém, ktorý išiel priamo z vývojového prostredia nejakej softvérovej firmy do produkčného prostredia zákazníka? Bez testovania? Boli by ste ochotní kúpiť takýto informačný systém pre svoju firmu, niesť za tento nákup hmotnú a trestnoprávnu zodpovednosť, napríklad v leteckej doprave? Alebo v nemocnici? A boli by ste schopní všetkých leteckých dispečerov alebo lekárov prinútiť zo dňa na deň novú aplikáciu ovládať a používať a dôverovať jej? Sadli by ste si do takého lietadla, ktoré je navigované neotestovanou napríklad umelou inteligenciou? Samozrejme, že nie. Pretože práve spomenuté príklady považujeme za niečo konkrétne, živé, čo sa nás bezprostredne dotýka.
Je smutné, ak takto nepozeráme na legislatívu, na základné princípy, podľa ktorých máme v tejto krajine žiť, podľa ktorých majú ústredné orgány štátnej správy vykonávať najväčšiu službu, ktorú tento štát v republike robí. Každý z nás, kto niekedy predkladal zákon alebo aspoň novelu zákona vo väčšom rozsahu, čelil tomu, že aj s najlepším úmyslom pri spolupráci s mnohými odborníkmi sme boli pri konkrétnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní s dotknutými stranami vystavení často stovkám pripomienok, z ktorých väčšinu sme vedeli zahrnúť do skvalitnenia takejto novely a takéhoto zákona.
Teraz k druhému bodu. Pár údajov ku retroaktivite, ktorá je skrytá v článku 2 v navrhovanej novele zákona č. 540/2001 o štátnej štatistike a v článku 3 navrhovanej novele zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí uvádza, že z jej pohľadu je problematický aj ústavný aspekt ľudsko-právnej povahy. Právna úprava prijatá v schválenej podobe v prechodných ustanoveniach hovorí, že právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu pani prezidentka považuje za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty a zákazom právnej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy. Vláda je tak oprávnená využiť svoju novú retroaktívnu, flexibilnú a vágnymi dôvodmi posilnenú právomoc a odvolať už súčasných predsedov úradu pre dohľad a štatistic... dohľad a taktiež štatistického úradu. Otvára sa tým otázka porušenia ich ústavných práv, predovšetkým legitímnych očakávaní a práv súvisiacich s výkonom verejnej funkcie.
Ja nevidím do zázemia. Ja naozaj neviem, prečo chce táto vláda - môžem si, samozrejme, domyslieť - odvolať alebo mať tú možnosť okamžite odvolať šéfov takýchto kontrolných a podľa zákona nezávislých inštitúcií. A verte mi, nepoznám ich ani osobne a v skutočnosti mi nezáleží na tom, ktorá osoba na tom poste bude. Ja teraz hovorím o princípe, podľa ktorého máme žiť a fungovať v tejto krajine a snažiť sa získať do štátnej správy na zodpovedné vrcholné miesta špičkových odborníkov. Za takýchto podmienok si to neviem predstaviť v civilizovanej a profesionálnej rovine.
Ja tu chcem v tejto súvislosti preto dať do pozornosti, že ku retroaktivite máme pôsobivý príklad z posledných dvadsiatich rokov praxe našej štátnej správy s dopadom na množstvo štátnych zamestnancov. Pred vstupom do Európskej únie sme museli prijať a implementovať množstvo novej legislatívy, čo vyžadovalo aj rozšírenie spektra odborov štátnej služby. Mnohí mladí ľudia, ktorí sa v tom čase rozhodovali o svojej budúcnosti, sa rozhodli pre štátnu službu aj z toho dôvodu, že v nej videli istotu svojho kariérneho rastu a stability vo verejne prospešnom zamestnaní, ktoré bolo v čase vstupu do EÚ veľkou výzvou a príležitosťou posunúť túto krajinu do stavu, v ktorom by sme všetci chceli žiť, aspoň to tak deklarujeme. Vtedajšie ustanovenie § 31 zákona o štátnej službe, bol to vtedy zákon č. 312/2001, umožňovalo odvolať predstaveného, teda vedúceho štátneho zamestnanca iba z presne, taxatívne, jasne definovaných dôvodov. Dnes môže byť podľa ustanovenia § 61 súčasného zákona o štátnej službe vedúci zamestnanec odvolaný aj bez udania dôvodu. Rovnako skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru bol v zákone o štátnej službe precízne upravený tak, že sa štátnozamestnanecký pomer vtedy právom uvádzal ako definitíva. Ak štátny zamestnanec vykazoval požadované výsledky v štátnej službe a nebol disciplinárne trestaný alebo právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, tak sa ho žiadna zmena vlády nemohla dotknúť. A mohli sme nielen hovoriť, ale vtedy naozaj sa pokúsiť žiť kontinuitu odbornosti a zodpovednosti za správu vecí verejných.
Dnes stačí jeho miesto jednoducho bez udania dôvodu zrušiť, čo sa so zmenou vlády, žiaľ, už nezakryto deje. Tí mladí ľudia, dnes štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí sú bez udania dôvodu odvolávaní zo svojich funkcií a vyhadzovaní z práce, sa právom cítia ako zradení svojím štátom. Šírenie právnej neistoty sa však netýka len štátu a jeho zamestnancov. Napriek zákazu pravej retroaktivity noriem sa retroaktivita šíri v našej legislatíve nekontrolovane. Aj my sme sa s ňou už v tomto pléne stretli a aj nám sa tu pri tomto stretnutí nedávno podarilo zo zákona retroaktivitu vymazať. Mali sme tu len pred pár týždňami novelu vodného zákona, v ktorého prechodných ustanoveniach, tak ako teraz v prechodnom ustanovení, v prechodných ustanoveniach kompetenčného zákona, bola skrytá retroaktivita. Verím, že neúmyselne. Vodný zákon pred dvoma rokmi majiteľov malých čistiarní odpadových vôd, ich právoplatné rozhodnutia na prevádzku čistiarní zneplatnil. Nám sa v tomto pléne spoločne podarilo túto neprávosť odstrániť.
Vyzývam vás všetkých, aby sme v prípade kompetenčného zákona boli rovnako pozorní a neprijali žiadne ustanovenie, ktoré by zrušilo akékoľvek dobromyseľne už nadobudnuté právo. Aj legitímne očakávania a práva súvisiace s výkonom verejnej funkcie je potrebné chrániť a všemožne podporovať, pretože iba tak môžeme vytvoriť podmienky na obsadzovanie verejných funkcií a funkcií, zamestnaneckých miest v štátnej službe vzdelanými a motivovanými ľuďmi pre službu tomuto štátu.
V treťom bode sa chcem venovať obchodovaniu so strelnými zbraňami, teda vyjadrím sa k článku 9 o zmene zákona č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Ako som už v tomto pléne uviedol v decembri minulého roka, zmeny upravujúce obchodovanie so zbraňami nie sú maličkosťou. Ani precizovaním aktuálnej právnej úpravy, hoci sa tak môžu javiť. Veď ide o čo? V § 7 ods. 4 zákona č. 144/2013 sa slová "ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo Slovenská informačná služba" nahrádzajú slovami "ministerstva obrany". A v § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 144/2013 sa slová "ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo Slovenská informačná služba" taktiež nahrádzajú slovami a kompetenciami teda "ministerstvo obrany".
Okrem toho, čo uvádza aj pani prezidentka, že ministerstvo obrany technicky nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie aj ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba a že tieto informácie sú životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov Slovenskej republiky, kričia na nás aj nevinné obete strelných zbraní už aj v našom štáte. Nesmieme v tomto pléne prezentovať postoj, že obchodovanie so strelnými zbraňami je maličkosť, ktorú môžeme len tak rýchlo odbiť v skrátenom legislatívnom konaní.
Legislatívne zmeny upravujúce obchodovanie so zbraňami si na prvý aj na druhý pohľad vyžadujú riadne legislatívne konanie, medzirezortné pripomienkové konanie a reálny priestor na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, reálnu skutočnú diskusiu. A ak aj ako opozícia nedosiahneme od koaličných poslancov nejaký konsenzus, dosiahli by sme aspoň to, že prejavíme potrebnú pozornosť tejto téme a umiestnime ju tam, kam patrí, do starostlivej opatrnosti každého, kto sa akokoľvek zaoberá problematikou strelných zbraní.
Minule som tu dával do pozornosti, že sme konfrontovaní s medializovanými informáciami o spojení pána ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka so zbrojárskym biznisom a som úprimne priznal, že nestaviam na medializovaných informáciách. Avšak aj v súvislosti s tragickým záverom minulého roka u našich susedov v Prahe, o ktorom nám médiá priniesli skľučujúce správy, musím z týchto medializovaných informácií vyvodiť, že aj my tu v Národnej rade spolu zodpovedáme za to, ako sa na strelné zbrane a manipuláciu s nimi pozerajú mladí ľudia. Strelné zbrane nie sú maličkosť a obchodovať s nimi sa musí mimoriadne zodpovedne. Zjavne nezodpovedné je prerokovať obchodovanie so strelnými zbraňami v skrátenom legislatívnom konaní.
Apelujem preto, nerobme to a nedegradujme zákonodarný proces v Slovenskej republike.
Ďakujem. (Potlesk.)