Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne.
Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že 16. apríla prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie ako gestorský výbor k rokovanému zákonu, v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý, samozrejme, vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti výboru pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel, napríklad okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i čl. 10 ods. 1 pravidiel rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predo mnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký, takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol, čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom jednoducho len z parlamentnej tlače.
O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem, že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho, čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho, že teraz už v tejto chvíli má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to, že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva a snažil som sa zo všetkých síl vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom, ktorí predkladali návrh, malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad, a dôvodil som nielen aritmetikou malých čísiel, čo skúsil aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka, a teda celej odbornej verejnosti, ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy, Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto. Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená trikrát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz, čo je, samozrejme, v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa.
Napriek tomu, sú školy, ktoré vďaka tomu, že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály, kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia, lebo všetci profesionáli, všetci odborníci, pedagógovia a odborní zamestnanci veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú, a preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom prijal – i napriek môjmu varovaniu – nástroj, ktorý sa, samozrejme, ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala Národná rada, hoci poslaneckým návrhom.
Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program, § 6 zákona definuje štátne vzdelávacie programy. V ods. 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorý ich definuje všeobecnejšie.
Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová, ak by zásadným spôsobom nejaká škola neporušovala... teda porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa.
Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v ods. 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 ods. 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu.
A tiež je to v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 4 odkazom na štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku, ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej, § 15a má i ods. 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 ods. 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov.
Paragraf 15a má ods. 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách, čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 ods. 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety.
Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a, a nie takto redundantne a amatérsky.
Takéto, zosumarizujem, aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon, tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove.
Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet, a v akom rozsahu sa má vzdelávať, pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom.
Záver. Preto treba § 15a zo zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo, vo vzťahu ku kompletným Štátnym vzdelávacím programom na iných miestach.
Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o záko... o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti a verejnom zdraví chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy, výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov záväzných pre všetky školy môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou? Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 po 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete prečo? Bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možnože aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať, pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti.
Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie?
Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní, než samotný § 15a.
Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci, vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie.
Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže, § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič v systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia.
Teraz by som, pán predsedajúci, preniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 123.
l. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona
č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 462/2020 Z. z. (správne: „zákona č. 426/2020 Z. z.“, pozn. red.), zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto:
l. § 15a sa vypúšťa.”
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Peter Stachura, ďakujem ti za tvoje profesionálne a konštruktívne vystúpenie, ktoré prezrádzalo aj odbornosť, aj charakter. Nekritizovať za každú cenu, ale snažiť sa prispieť k riešeniu vážneho problému. Zaujalo ma aj to, čo si hovoril, práve čo sa týka vzdelávania a prípravy až po atestačné konanie. Naozaj Slovensko trpí tým, že 30 rokov povedzme zanedbané zdravotníctvo a školstvo, v tomto sú tieto dva obrovské rezorty podobné, sa pokúšame hasiť prílepkami, salvou parciálnych riešení, záplatu na záplatu šijeme a takto sa jednoducho systém len komplikuje a koncepčne nerieši, preto aj dnes som prekvapený z toho, že hovoríme o 13 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prišli v takomto slede, a tiež ponúkam konštruktívnu opozičnú prácu, odbornú, nie nejaký politický hyenizmus, smerom k tomu, aby sme interrezortne, lebo to nie je len otázka úradníkov a odborníkov na ministerstve zdravotníctva, už to tu aj zaznelo, ale odborných spoločností aj rezortu vzdelávania vysokých škôl, siete regionálnych škôl, stredných odborných škôl zdravotníckych a tak ďalej. Si myslím, že táto vec sa musí riešiť systémovo a koncepčne. Nemôžeme látať donekonečna diery záplatami na záplatu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Záborská, oceňujem, že vo svojom vystúpení neoznačujete inak presvedčených ľudí s iným názorom na vami predložený zákon za tých, ktorí chcú ubližovať alebo ktorí prejavujú nenávisť ku inak zmýšľajúcim. Chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo ste hovorili o jednoznačnosti pohlavia. Je fakt, keďže tu bolo aj spomínané, že či je to súboj ideológií, alebo súboj faktov, je fakt, že jednoznačnosť pohlavia na bunkovej úrovni je faktom. Je faktom aj to, že sa rodia medzi nami ľudia, ktorí nemajú jednoznačne vyvinuté pohlavné orgány a pre samotných lekárov je to výzva, ako pristúpiť k takýmto ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť.
Poviem ešte dva konkrétne príklady, aj keď s vedomím toho, že jednotlivé skúsenosti, ako to často ľudia robia, nezakladajú ešte nejaký... váhu názoru alebo poznania, či dokonca veľkého slova pravdy, ale podelím sa s vami všetkými o ne. Jeden môj dobrý priateľ, jeden z najlepších, adoptoval syna, ktorý túži byť ženou, prezlieka sa, oblieka sa teda ako žena a chcel by byť ženou. Tento muž mu nedovolil, aby v detstve podstúpil nezvratné, nezvratnú zmenu pohlavia ani chirurgickým zákrokom. Podobne manželkina známa má, naopak, biologickú dcéru, ktorá túži byť mužom. Ona povedala takúto vec: Nechcem, aby sa nevedelo, že moja dcéra biologická, ktorú volá mužským menom, má v tele maternicu a nie mužské orgány. Podľa mňa je dôležité, aby sa vedelo, kto je mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Naozaj ťažká debata a vôbec sa mi do nej nechce, ale počúvam všetky tie vyjadrenia, ale reagovať budem, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku iba na kolegu Dostála.
Oceňujem tiež, pán kolega, že vo vašom vystúpení nezazneli sugestívne tvrdenia o motívoch predkladateľov, ktoré by ich posúvali do Tretej ríše, alebo kreslenia terčov na chrbty nejakých ľudí. Nemyslím si, že toto prispieva k vecnej a kultivovanej debate, ktorá by smerovala k nejakému konsenzu, spolupráci a vzájomnému porozumeniu.
Chcem reagovať na to, čo ste hovorili, keď ste používali slovo predsudok. Viackrát nielen od vás, ale aj od vás zaznelo v tejto sále to slovo predsudok spojené s náboženským presvedčením alebo náboženskou vierou. Ja, ktorý som neofyta v dospelosti, obrátenec, tak som v svojom živote zažil oveľa viac predsudkov po tom, čo som bol onálepkovaný či už ako fundamentalista, alebo talibanec pre svoje presvedčenie, ktoré nikomu nevnucujem na žiadnej pozícii, kde som kedykoľvek bol.
Hovorili ste o tom, že mýtus je to, že keď sa bude o týchto veciach hovoriť v zmysle osvety, a bolo tu použité slovo propagandy, že to v žiadnom prípade nehrozí, aby sa povedzme otvárala cesta pre ľudí, ktorí by ťažšou cestou nešli. Ale viete, my sledujeme po celom Slovensku a nielen Slovensku pribúdanie takýchto prípadov na školách. A nie všetky prípady tranzície, ktoré sú ukončené, končia happy endom. Je veľmi veľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nuž, nebol som tu od začiatku tejto diskusie a nepoznám úmysly predkladateľov. Čítal som ten zákon, len budem reagovať, samozrejme, vo faktickej na kolegu Prostredníka. V niečom sa to bude podobať, nečudujem sa tomu, čo povedal aj kolega Milan Majerský. Nerozprávame predsa o medicínskom probléme, alebo áno? Je to medicínsky alebo politický problém? Medzinárodná klasifikácia chorôb, samozrejme, vie diagnostikovať ľudí, ktorí potrebujú aj zo strany medicíny mimoriadny prístup. A vieme, že sú v mimoriadne ťažkej situácii. Disharmónia medzi tým, čím sa cítim byť, čím by som chcel byť, a čo hovorí moje telo, alebo aké je moje telo, nie je ľahká situácia. A toto nie je podľa mňa politická otázka. Ak by sme sa pozreli na to, čo je politická otázka, čo som vnímal, vážení kolegovia, z vašich vystúpení, aj z vášho, pán Prostredník, je právo, tak ste to formulovali, na sebaurčenie rodovej identity. Ale viete, len prosím, nevysmievajte to, čo tu je označené ako prírodné zákony. Veď keby sme mohli zmeniť gravitačný zákon a trochu odľahčiť pre spotrebu, pre ekológiu, pre obéznych ľudí tú zemskú príťažlivosť, neurobíme to? Sú však veci, ktoré nemôžete zmeniť v parlamente. A táto reč určite zo strany ani Milana Majerského, ani mojej nie je o neláske k ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť, či medicínsku, či ľudskú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 43). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Taktiež ďakujem predkladateľovi za podrobnejšie uvedenie návrhu zákona a zdôvodnenie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, páni, v prvom rade chcem oceniť, že poslanci prišli s týmto návrhom, hovorím to aj za klub KDH, že vítame starostlivosť o vysokoškolákov, o ich životné situácie, osobitne tú starostlivosť, ktorá je opodstatnená aj vo vzťahu k mladým dámam, k tehotným poslucháčkam, k študentom, ktorí sa starajú o deti.
Tiež súhlasím s tým, že v texte, v dôvodovej správe, kde sa hovorí o vplyvoch, je zaznamenaný deklarovaný pozitívny vplyv na manželstvo, rodinu, rodičovstvo a sociálne vplyvy. Toto všetko sú veľmi dôležité veci, ktoré, v ktorých zaostávame aj za vyspelými krajinami v oblasti servisu voči vysokým školám a študentom. Tak som rád, že aj ľudia, ktorí to predkladajú, tak rektor, prorektor, ako už bolo spomenuté, tak verím, že vidia tieto situácie svojich študentov, a že týmto prejavujeme príležitosť urobiť niečo viac pre nich.
Vítam to aj preto, lebo mám blízko k vysokoškolskej obci, dodnes mám aj pred mojím krátkym pôsobením na ministerstve som mal úzky vzťah so Študentskou radou vysokých škôl a s poslucháčmi, ktorí boli často mojimi absolventmi, teda boli to aj takéto profesijno-súkromné kontakty, ale aj inštitucializované. Nuž a tie situácie, ktoré nám často opisujú, tak sú alarmujúce.
Nedávno som vnímal situáciu jednej mladej študentky na mat-fyze, ktorá patrí k veľmi úspešným študentkám, ktorá na deň svojho pôrodu dostala termín skúšky. Nedokázala sa dohodnúť so skúšajúcim, aby jej tento termín presunul, preložil. Jeho to málo zaujímalo. Čiže takéto, dá sa povedať, že brutálne postoje niekedy z nevšímavosti voči životným situáciám ľudí odrádzajú vysokoškolákov, aby inak študovali na školách slovenských, ktoré majú, ktoré sú v skutočnosti lepšie, než niekedy mediálna povesť predchádza, a to práve kvôli takýmto excesom, ako som práve popísal.
Takže v zásade KDH víta tento návrh zákona a sme pripravení ho podporiť, keďže teraz rokujeme v prvom čítaní o vôbec jeho prerokovaní, tak nebudeme teraz ešte precizovať niektoré znenia, ale niečo už vopred avizujem, čomu sa chceme spoločne venovať potom na školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie.
Jednoducho vec, na ktorú chcem poukázať, je napríklad, že študent, ktorý sa stará, alebo študentka, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov, či už je to ich vlastné, alebo súdom zverené do starostlivosti, tak stačí keď toto písomne oznámi tej vysokej škole, na študijnom oddelení, predpokladám. Nuž toto sa mi zdá ako jeden detail, ktorý treba lepšie ošetriť, lebo samotné písomné oznámenie nie je ešte dostatočne preukázne na to, aby sme tento stav mohli považovať za skutočný, za aj právne uznaný. Nuž a preto si tiež myslím, že treba využiť aj tú príležitosť tlaku na pospájanie našich rezortných a medzirezortných informačných systémov.
Máme predsa evidenciu narodených detí, evidenciu aj detí v predškolskom veku, vo vzťahu k ich rodičo... k ich zákonným zástupcom, prípadne k súdom zverenej starostlivosti, rozsudku o zverení do starostlivosti dieťaťa, či dočasne, či trvalo.
Tak tieto údaje, ktoré existujú a ktoré sa dajú ošetriť tak, aby iba v tom režime bezpečnom a účelnom mohli byť stiahnuteľné. A keď je to teda aj vysokou školou, ak je to neriešiteľný problém, tak potom, alebo na čas neriešiteľný problém, tak potom treba prísť s nejakým precizovaním návrhu zákona, aby bolo potom to bremeno preukazovania skutočností, o ktoré už štát vie, ale na inom rezorte, na inom úrade, bolo teda na tom žiadateľovi o príspevok o pomoc alebo úľavu, teda na tom študentovi, ktorý sa stará o takéto dieťa, má ho zverené, alebo tehotnej poslucháčke.
Takže na záver tohto krátkeho vystúpenia – vítam tento zákon. Vítam jeho úmysel. Chceme pomôcť pri tom, aby bol čo v najlepšej podobe nielen umiestnený v rámci novely do našej legislatívy, ale najmä do života a praxe vysokých škôl.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, páni, nuž vypočul som si pozorne aj návrh zákona som si preštudoval, aj to, čo povedal predrečník kolega Dostál, a chcel by som vás, sa podeliť s vami o taký, o takú, o taký výrez, takú exkurziu do dôsledkov prijatia tohto zákona do školského rezortu.
Školy sú zamestnávatelia, ktorí majú zväčša počet zamestnancov okolo práve tej päťdesiatky, 49 je to kritické číslo, o ktorom hovoríme, že keď ma zamestnávateľ toľko zamestnancov, tak už sa naňho sťahuje účinnosť tohto zákona a musí prispievať 55% na tieto náklady.
Nuž nedávno som robil takú analýzu, porovnával som právnu situáciu v oblasti riadenia škôl zvnútra, zvonka, do roku ’89 a v roku 2024. Teraz na to nemám priestor ani to nie je téme tohoto bodu zákona, ale poviem vám len zistenie. Riadenie školy sa zmnohonásobilo čo do zákonom uložených povinností vedenia školy. Dnes má škola viacero pánov, o tom ste už počuli od nás z rezortu viacero. Máte tam zamestnancov, ktorí sú v rámci prenesených kompetencií zamestnancami školy a platení zo štátneho rozpočtu, máte tam napríklad pani vychovávateľky v školskom klube detí, ktorí sú financované z originálnych kompetencií, a na nich sa nebude vzťahovať potom táto možnosť, táto povinnosť.
Jednoducho už dnes máme situáciu v školách neúnosnú na to, aby sme zaťažovali ďalšou agendou, dokonca agendou nesúvisiacou s činnosťou škôl a školských zariadení, aby školy zo svojho podfinancovaného stavu z peňazí, ktoré majú, mali dávať na dovolenky rodičov zamestnancov, ktorí na týchto školách sú, a to ešte ani nie všetkých rovnako spravodlivo, takže za mňa je to veľmi, a teda (povedané so smiechom) a dovolím si povedať, že nie len, nie je to len môj súkromný názor alebo názor poslanca Národnej rady, je to názor, ktorý zdieľam s odbornou verejnosťou v oblasti školstva. Jednoducho nás prekvapuje nemilo tento, tento návrh zákona kvôli tým dôvodom, ktoré som povedal, jednoducho že zaťažujeme školy ďalšou povinnosťou, ktorá dokonca ani nesúvisí s starostlivosťou o fyzickú, mentálnu, duševnú kondíciu a stav ich kmeňových zamestnancov. Majú to robiť, má to robiť vedenie školy, ktoré nemá dostatočný aparát podľa mňa ani zabezpečenie zo strany zákona, zo strany štátu. To, aby si vedeli plniť všetky zákonné povinnosti, ako to od nich očakávame v situácii, kedy od nich očakávame, že sa popasujú s kurikulárnou zmenou, že posunú túto republiku na dlhej trati k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, že budú produkovať mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku a ktorí dokážu zabezpečiť sebe i nám vyššiu kvalitu života.
Tak v tejto situácii im ideme dať na krk niečo, že majú školy a školské zariadenia sanovať alebo pomáhať cestovnému ruchu, to je proste absurdné. Ja dúfam, že teda nebude prijatá tá, ten, táto novela zákona, a prihováram sa za to v mene zdravého rozumu a to, čo má robiť aj zamestnávateľ typu škola, školské zariadenie predovšetkým.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Marián Čaučík, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje kvalitné a znalostné vystúpenie. Ja chcem reagovať na niekoľko vecí, ktoré si spomenul.
Zaťažiť všetky mimovládne organizácie novými úlohami, ktoré si vymenoval, spomeniem už len tú, že pri každom úkone musí byť podtitul „organizácia so zahraničnou podporou", znamená aj administratívne ich vystaviť ohrozeniu a vydať ich na milosť a nemilosť, lebo je ľahké pri takto nastavenom zákone ich usvedčiť z pochybenia, že to pri nejakom úkone neurobili. Ukážem to na príklade jednej organizácie.
Bol som sám osem rokov prezidentom združenia jednej stavovskej organizácie cirkevných škôl, ktorú občas podporil Konrad-Adenauer-Stiftung zo zahraničia pri organizovaní konferencií, ktorými sa dostala táto organizácie do povedomia odbornej verejnosti. Odtiaľ sa ťažia aj know-how pre zmenu kurikula, pre ťah na lepší stav v našom školstve, čo sa týka charakterového vzdelávania, mentálneho zdravia, duševného zdravia detí. A takéto organizácie, ktoré pripravujú odborné konferencie a nie sú komerčné, nerobia to na komerčnom základe, nemajú často ani takýto aparát. Robia to riaditelia škôl popri svojej profesii pro bono a my ich chceme zaťažiť takýmito úlohami a trestať za túto prácu.
A ešte chcem spomenúť jednu vec, ten naratív, ktorý máme voči zahraničným, zo zahraničia podporovaným organizáciám, je na výsosť často nepriateľský. Takže hoci tento podtitul tak neznie, takúto emóciu vyvoláva.

Ďakujem za slovo. Či koalícia, či opozícia, ale najmä všetci občania a Slovenská republika potrebuje funkčnú štátnu správu a tým aj funkčne efektívny štát, preto, vážený pán predsedajúci, prednesiem teraz pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141.
1. V čl. I § 21 ods. 2 sa vypúšťa slovo „primerane" a odsek 3 sa vypúšťa.
2. V čl. I § 23 sa vypúšťa prvá veta a v druhej sa dátum „1. júla 2025" nahrádza dátumom „31. december 2026".
Čím sa poskytne dostatok času predkladateľovi na vyriešenie problémov, ktoré som v rozprave uviedol.
Vážený pán predsedajúci, dokončil som prednes pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)