Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Predpokladám, že každý z nás alebo určite veľká väčšina považuje priam za samozrejmosť, keď sa pohybujeme po prírode so svojím, so svojou rodinou, s priateľmi, že stretávame turistické značky a máme to za niečo, čo ani nevnímame, ani sa nezamýšľame nad tým, kde sa to tu vzalo, ako dlho to tu je a či to tu ešte bude.
Turistické značené trasy sú naozaj unikátnym pokladom a významným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Turistika, už som spomínal, je najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku. Netreba vás presviedčať, že pozitívne prispieva k mentálnemu a fyzickému zdraviu obyvateľstva, k podstatnému rozvoju domáceho cestovného ruchu, k prežívaniu a posilňovaniu vzťahu detí, mládeže a všetkých aspoň príležitostných turistov v našej vlasti. Turistické trasy sú prostriedkom na zachovanie, zveľaďovanie a odovzdávanie tradícií kultúrnych hodnôt spojených s našou krajinou, lesmi a vidiekom. Preto je značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a zaslúži si ochranu a podporu zo strany štátu. Nie je to samozrejmosť. Je to skutočné rodinné striebro Slovenska a jeden zo zdrojov posilnenia cestovného ruchu a konkurencieschopných služieb Slovenska. Poliaci, ktorých, Rakúšania, ktorých často obdivujeme, ako majú infraštruktúru pre cestovný ruch vybudovanú vo svojej krajine, prichádzajú aj na územie našej krajiny práve pre toto rodinné striebro. V Poľsku sa už nedostanete do voľnej prírody hocikde. Narážajú často na ohraničené ploty a my chceme aj týmto zákonom takémuto čomusi predísť.
Turistika, ako ju dnes poznáme, existuje na svete, v Európe iba od prvej polovice 19. storočia. Vtedy vznikali prvé značkované chodníky v Uhorsku. Bolo to presne pred 150 rokmi. Bolo to na území Slovenska ku jazeru Počúvadlo vďaka miestnym turistickým spolkom, ktoré budovali chodníky, útulné chatky a značkovali trasy. Tradícia sa rýchlo ujala a pred sto rokmi sme mali na území Československej republiky okolo 25-tisíc kilometrov značkovaných chodníkov. Pred rozdelením Československa v roku 1938 dokonca 40-tisíc km značkovaných trás, čo nemalo žiadnu obdobu v inej krajine na svete.
V súčasnosti máme na území Slovenska približne 30-tisíc km značkovaných turistických a náučných chodníkov a značkovaných cykloturistických trás. Slovenskí značkári, Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub, viaceré samosprávy, miestne kluby dobrovoľníkov udržujú turistické trasy podľa svojich možností. Výsledkom je stav turistického značkovania trás, ktorý predčí väčšinu európskych štátov s viac rozvinutým cestovným ruchom a službami. Na Slovensku sa tak deje bez právnej ochrany a jasných pravidiel zo strany štátu napriek tomu, že spolu s Českou republikou majú naši značkári ako jediní v Európe k dispozícii štátnu normu, konkrétne STN 01 8025, ktorá okrem iného presne určuje druhy značiek, ich tvar a veľkosť, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania, ako aj tvar a rozmer, rozmery turistických informačných objektov. Ani v susednom vyspelom Rakúsku nenájdete po celej krajine takúto ucelenú sieť turistických trás a značiek.
Prečo teda potrebujeme zákon o turistických trasách? Ich registráciu a podmienky na udržiavanie? Pretože Slovensko sa nemôže donekonečna spoliehať na dobrovoľnícku aktivitu turistických klubov, na dobrú vôľu vlastníkov lesov a ďalších pozemkov, cez ktoré vedú turistické trasy, na ohľaduplnosť turistov, ktorí budú rešpektovať turistické značenie. Doteraz riešime problém ohrozovania ľudských životov a majetku medveďmi. Okrem odstrelu nebezpečných jedincov medveďov a súvisiacich opatrení apelujeme aj na správanie ľudí, aby nenarúšali nekontrolovaným pohybom v prírode prirodzené útočištia medveďov a iných chránených živočíchov. Štát argumentuje existenciou turistických trás. Vyzývame ľudí, aby sa v mene ochrany prírody a v záujme svojho života a zdravia nepohybovali v chránených alebo exponovaných oblastiach mimo značkovaných trás a chodníkov.
Tento zákon harmonizuje záujmy turistov, občanov, vlastníkov lesov a iných pozemkov samospráv, turistických klubov, samotnej prírody a Slovenskej republiky. Zabezpečuje udržateľnosť a ďalší rozvoj turistických trás a najrozšírenejšieho rekreačného športu na Slovensku, turistiky a domáceho cestovného ruchu. Odstraňuje nedostatky, ktoré sa prirodzene v neregulovaných podmienkach vyskytujú, napríklad neudržiavané značenie, niekedy zmätočné miešanie turistických a náučných chodníkov, čo môže viesť k dezorientácii a k zablúdeniu turistov, v tom horšom prípade s deťmi alebo seniormi. Nerešpektovanie vlastníckych práv, narúšanie prírody, poškodzovanie samotných trás. Najmä však tento zákon za minimálne finančné náklady, kalkulovaná finančná kompenzácia je maximálne 70-tisíc eur. Predložil som, predložili sme ju v zákone ministerstvu športu a cestovného ruchu ako návrh na výpočet konkrétnej kompenzácie pre každého vlastníka okrem štátu a samos... okrem štátu a vrátane samospráv.
Zákon dokáže zachovať unikátne kultúrne dedičstvo a kultúru užívania pohybu v prírode v dlhodobej perspektíve vo všeobecnom verejnom záujme a v záujme všetkých zúčastnených a dotknutých. Doteraz platná účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne, len parciálne v osobitných právnych predpisoch. Návrh zákona o turistických trasách upravuje turistické značkované trasy, proces a zodpovedné osoby na označkovanie turistických trás, ako aj ich práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo znenia samotného zákona.
Predkladaný návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti osôb pohybujúcich sa po turistických trasách. V prípade porušenia povinnosti zákon predpokladá uloženie primeraných sankcií s ohľadom na závažnosť, spôsob a rozsah protiprávneho konania. Predmetom navrhovanej zákonnej úpravy je aj vymedzenie základných pojmov, ktoré sú v tejto oblasti používané. Keďže takáto právna úprava na danom úseku chýbala, návrh zákona definuje nové exaktné pojmy a druhy turistických trás s cieľom správnej interpretácie jednotlivých ustanovení zákona v aplikačnej praxi.
Návrh zákona uvádza štátny register, zavádza, pardon, štátny register turistických informačných miest, smerovníkov a trás, ďalej len turistický register, ktorý bude novým informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom bude Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Rozsah informácií, ktoré budú do turistického registra povinne zapisované, zabezpečí, aby boli všetky relevantné údaje o turistických trasách zverejnené na jednom mieste a zároveň, aby boli prístupné verejnosti. Právna úprava zavádza aj inovatívne informatické nástroje ako možnosti, ako napríklad QR kódy, ktoré uľahčia používanie turistických trás verejnosti a budú obsahovať aktuálne dostupné informácie pre ich bezpečie. Na zabezpečenie bezpečnosti bude turistický register obsahovať aj informácie o trasách, na ktorých je sprevádzanie povolené iba osobám podľa osobitných predpisov. Rieši aj také detaily ako je ťažba dreva, ako je zosúladenie vlastníkov pozemkov, osobitne lesných pozemkov.
Návrh zákona okrem už zmienených zámerov a cieľov zabezpečuje na danom úseku zvýšenie bezpečnosti osôb, ochranu ich života, zdravia, majetku. Okrem toho je dôležitou zložkou aj ochrana životného prostredia, ktorú tento zákon zabezpečí svojím obsahovým znením. Zároveň je týmto návrhom zákona zabezpečovaná aktívna ochrana osôb vykonávajúcich turistiku na území Slovenskej republiky v súlade s ochranou verejného záujmu.
K záveru zhrniem. Predložený návrh zákona upravuje základné pojmy, značenie turistických trás, práva a povinnosti turistov, správcov turistickej trasy, vlastníka, nájomcu a správcu pozemku, cez ktorý vedie turistická trasa, turistický register a konanie o zápise do turistického registra a turistické trasy vo verejnom záujme, pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku turistických trás a priestupky a správne delikty na úseku turistických trás.
Verím, že to, čo sme ako deti až po dospelosť mohli užívať spolu s našimi rodinami, budeme schopní zachovať aj pre ďalšie generácie a že sa, že vieme rozpoznať to, čo máme skoro zadarmo a čo dokážeme, s čím dokážeme vyniknúť nielen v Európe, ale aj vo svete. Tento zákon neobsahuje ani nie je z podstaty nejak politicky horúci alebo citlivý, nie je kontroverzný a myslím si, že turisti, deti, mladí ľudia, starší ľudia, seniori, jednoducho všetci tí, ktorým osoží na mentálnom aj fyzickom zdraví pohyb v prírode v bezpečných a kultivovaných podmienkach, si neobliekajú stranícke tričká. Preto vás všetkých prosím o podporu a, teda podporu tohto zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám návrh zákona o turistických trasách. O čo ide? V súčasnosti neexistuje jednotný právny rámec pre turistické trasy a značenia na Slovensku. Tento nedostatok vedie k rôznym problémom, ako je nedostatočná ochrana turistických trás, dezorientácia turistov alebo nerešpektovanie vlastníckych práv majiteľov pozemkov. Erózia džentlmenských, ale nepísaných pravidiel, nevyjasnenosť princípov užívania prírody a vzťahov medzi všetkými zúčastnenými môže viesť a vedie k negatívnym javom ako je zneprístupňovanie mnohých pozemkov voľnej prírody pre turistov, ohrozenie bezpečnosti a záujmov všetkých dotknutých vrátane prírody samotnej.
Čo je naším cieľom a aký bude výsledný stav? Prijatím zákona bude na Slovensku existovať jednotný právny rámec pre turistické trasy a značenie, ktorý zabezpečí lepšiu ochranu a údržbu. Všetky turistické trasy budú evidované v štátnom registri, čo umožní jednoduchší prístup k informáciám pre verejnosť a efektívnejšiu správu trás. Cieľom má byť tiež zvýšenie bezpečnosti turistov vďaka jasne definovaným pravidlám a sankciám za ich porušovanie. Zároveň sa dosiahne lepšia ochrana životného prostredia a zosúladenie záujmov vlastníkov pozemkov, turistických organizácií, jednotlivcov a štátu, pričom jednotlivci sa čítajú na státisíce, pretože turizmus je najmasovejší rekreač... najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku.
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyv na informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Nemá žiaden vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Má minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 70 745 eur ročne.
S predchodcom tohto návrhu zákona som sa stretol v roku 2023 ako minister školstva, keď ho v Národnej rade predkladala pani poslankyňa Anna Zemanová. V tom čase sme tento zákon ani na ministerstve, ani v Národnej rade nemohli schváliť, napriek skvelému úmyslu mal v sebe nedostatky, ktoré tomuto bránili. Napríklad ukladal ministerstvu školstva úlohy, na ktoré ministerstvo nemá kompetencie, ako je úprava vlastníckych práv vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom, a to až na úroveň vkladov do katastra nehnuteľností. Ďalej tam prekážala duplicita vo vzťahu k STN a o značkách a značení turistických trás, nepatričné zahrnutie vodných trás do tohto zákona, ktoré sa riadia osobitným zákonom, chýbajúca kalkulácia finančnej kompenzácie pre vlastníkov pozemkov a ďalšie. Zámer zákona však bol a je správny a predkladaný návrh zákona je veľmi aktuálny. Dnes predkladáme návrh zákona, ktorý je očistený od spomenutých a ďalších nedostatkov v novom znení, po riadnom prerokovaní s dotknutými subjektami, najmä s Klubom slovenských turistov, Slovenským cykloklubom a s ministerstvom športu a cestovného ruchu.
Na úvod toľko, pán predsedajúci, do rozpravy sa chcem prihlásiť ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi podporujem tento zákon a ďakujem ti, pán kolega Maroš Čaučík, že si ho takto predložil a predniesol, zdôvodnil. Prihováram sa za jeho podporu z jedného veľmi dôležitého aspektu, z aspektu vzdelávania osobnostného rozvoja mladých ľudí. Dnes sa z každej strany na človeka tlačí obľúbená lož, že veci môžeme mať hneď, okamžite, bezprácne a odkladať splácanie na neskôr. Mladí ľudia, ktorí ešte nie sú zrelí a dospelí, osobitne deti, vidia v dnešnom svete veľké sociálne rozdiely a veľmi potrebujú, majú túžbu sa dotiahnuť medzi tých, ktorí sa nazývajú inflluencermi, ktorí sú prezentovaní ako celebrity alebo bohatí ľudia, ktorí si môžu veci dovoliť. Nedokážu vyhodnotiť a nerozumejú riziku, potenciálnemu vzniku závislosti, ale my dokážeme, my, tým myslím učitelia, rodičia, vychovávatelia, odborníci na pedagogiku a psychológiu, vieme veľmi presne, čo sa deje so závislosťou, ako vzniká táto závislosť na princípe dopamínu, na princípe očakávania, na princípe – ušlo mi to len o vlások. A reklamy ich o tomto presviedčajú. Tu nejde len o to, že niektorí z nich spadnú do pasce závislosti a dokážu sa dostať do situácie, ktoré som ako riaditeľ školy riešil. Že prídu exekútori, zoberú ponižujúco majetok, televízor, odevy, nábytok. Toto by som nedoprial žiadnemu dieťaťu. Ide aj o to, že sa nebuduje zdravý princíp – pracuj a budeš mať.

Kolegovia, ďakujem pekne za vaše reakcie. Jednoducho treba o vážnych aj citlivých veciach rokovať tak, aké sú, čiže citlivo a seriózne. Ľutujem, že predkladatelia hociktorého z tých pozmeňovákov zo strany vládnych poslancov alebo poslancov vládnej koalície neprišli a nerokovali naprieč touto Národnou radou, pretože všetky strany, ktoré sme tu, zastupujeme legitímne svojich voličov. Keby ste tak urobili, bol by som odporučil, tak ako som to hovoril naozaj konkrétne tým predkladateľom niektorým, aby sme, keď už chcete explicitne zdôrazniť nejaký princíp vo výchove a vzdelávaní, hovorili teda o nezávislosti škôl vo výchove a vzdelávaní od akejkoľvek ideológie a zákaze propagácie ideológií a o náboženskej slobode.
Nie o neutralite, čo je proste veľmi ohybný výraz, ktorý sa dá zle použiť, zneužiť aj bez zlého úmyslu predkladateľov. Rovnako aj o takejto vážnej veci, ako sú nejaké rámce pre výchovu a vzdelávanie, je dôležité hľadať nejaký konsenzus, nejaké odborne správne riešenie, ktoré by bolo akceptovateľné aj praxou, školami, zriaďovateľmi a ktoré vieme uchopiť a budovať to od strechy, od ústavy až po školský zákon.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené dámy a páni, máme pred sebou návrh zákona poslanecký, ktorý predkladajú poslanci vládnej koalície zo strany SNS. Nie je to vládny návrh zákona a týka sa veľmi citlivej veci. A bezprostredne, takmer bezprostredne predtým sme rokovali o vládnom návrhu zákona o tomto istom školskom zákone a tiež sme sa dotkli tejto citlivej témy. Títo istí poslanci, ktorí predkladajú tento návrh zákona, hlasovali za vládny návrh novely školského zákona, ktorý danú problematiku rieši nedostatočne a nesprávne.
V nej sa vyžaduje alebo v tomto vládnom návrhu, tak ako bol schválený, sa vyžaduje informovaný súhlas rodičov na výchovu a vzdelávanie iba nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií vo vzdelávaní, ale zato pre všetky oblasti výchovy a vzdelávania, teda aj pre prírodné vedy, pre spoločenské vedy, pre ďalšie oblasti. Títo istí poslanci nehlasovali za pozmeňujúci návrh KDH, ktorým sme jasne nastavili spôsob, akým rodičia žiakov môžu presadiť svoju výsostnú kompetenciu. Aby boli vždy informovaní o výchove a vzdelávaní aj v rámci školského vzdelávacieho programu v oblasti formovania intímneho života detí a mládeže a sexuálneho správania. Toto vám nepredkladám ako nejaký môj osobný názor, aj keď to je aj moje pedagogické a osobné presvedčenie, aj rodiča, aj starého rodiča, aj učiteľa, že intimita, formovanie intimity detí patrí pod správu a pod zodpovednosť rodiča, nie niekoho iného. Pretože jednoducho škola vzdeláva, rodič to podporuje, rodič vychováva a škola mu v tom pomáha.
KDH svojím pozmeňujúcim návrhom chcelo chirurgicky presne tieto kompetencie vyznačiť, tak aby sme v tejto veci urobili raz jasno a nebola táto téma predmetom politického zápasu a niekedy až takého cynického zneužívania témy. Aby pri, a týmto sme chceli dosiahnuť, aby pri vzdelávaní teda v rámci školského vzdelávacieho programu bol uplatnený princíp alebo nástroj informovaného súhlasu, tak aby to minimálne obťažovalo, zaťažovalo školy a rodičov, to znamená, stačil na posledné slovo rodičov vyjadriť nesúhlas obvyklým spôsobom napríklad cez EduPage. Pri vzdelávaní nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu inovácie vo vzdelávaní sme sa verne držiac zákona o rodine, charty ľudských práv Európskej únie držali textácie, že tu treba informovaný súhlas rodičov v oblasti, znovu, formovania intímneho života detí a mládeže, vierovyznania, resp. filozofického presvedčenia.
Potom nasledoval zo strany vládnej koalície pozmeňujúci návrh zo strany poslancov v školskom výbore doplniť do § 3 školského zákona do princípov výchovy a vzdelávania princíp politickej, náboženskej a ideologickej neutrality. Pozrime sa na to bližšie, čo to je, doplniť tam ustanovenie o politickej neutralite. Jednoducho je to redundantné ustanovenie. Veď v paragrafe, myslím, 151 školského zákona máme v druhom odseku úpravu, že v školách sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.
Pozrime sa teraz na ustanovenie o náboženskej neutralite, čo to znamená. Veď toto je upravené v Ústave Slovenskej republiky, znovu, v zákone o rodine, v charte ľudských práv Európskej únie, v medzinárodnej zmluve s Vatikánom a v dohode Slovenskej republiky s registrovanými cirkvami na Slovensku. A čo cirkevné školy? Vari tie musia zachovávať náboženskú neutralitu? Katolícke, evanjelické, cirkev bratská a tak podobne?
Pozrime sa na ďalší bod. Ideologická neutralita. Čo to znamená? Veď my máme aj v Trestnom zákone, aj inde niektoré ideológie explicitne označené za zločinné, napríklad fašizmus. Ak vás niekto na škole pozdraví, odpustite, nepoviem ten fašistický pozdrav, poznáte ho, tak škola má zachovať ideologickú neutralitu? Nemá zaujať postoj k prejavom propagujúcim extrémizmus alebo zločinné ideológie? Veď Ústava Slovenskej republiky opäť jednoznačne upravuje túto oblasť v čl. 1 ods. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani na náboženstvo."
Potom prišla ďalšia nedostatočná oprava zo strany poslancov vládnej koalície, kde sa do § 3 školského zákona k tomu princípu politickej, náboženskej a ideologickej neutrality dopĺňa, že toto sa netýka § 15 školského zákona, a teda vyučovania náboženstva alebo náboženskej výchovy a činnosti cirkevných škôl. Vari tam na cirkevných školách už môžeme presadzovať nejakú ideológiu alebo nemusíme zachovávať politickú neutralitu? Ja nepodsúvam autorom zlý úmysel, ale moje vystúpenie dnes je o tom, že aj ten najlepší úmysel treba vedieť vykonať správne. A tento pokus je, prepáčte, amatérsky.
KDH hovorí jasne a otvorene, so všetkou úctou v zmysle Ústavy Slovenskej republiky o nezávislosti škôl od akejkoľvek ideológie, zákaze ich propagácie vrátane LGBTI ideológie a o princípe náboženskej slobody pre všetkých, rovnako pre ľudí bez alebo s náboženským presvedčením. Preto KDH predložilo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré túto vec riešia na úrovni školských zákonov a pripravujeme návrh ústavnej úpravy princípov, o ktorých sme pri vzniku Slovenskej republiky ani neuvažovali ako o potrebných, mali sme ich za samozrejmé. Napríklad, že existujú iba dve pohlavia, mužské a ženské. A že biologická podstata človeka, pohlavie, nie je predmetom ľudskej ľubovôle alebo túžby. Táto skutočnosť sa nedá oklamať pojmom rodová identita. Tu je veda po našej strane a KDH je na strane vedy.
Keďže sme v prvom čítaní, tak len stručne k samotnému predloženému návrhu zákona. Jedna otázka, komu sa to vlastne zakazuje aj nepriame šírenie a podpora myšlienok a názorov? Naozaj chceme kontrolovať aj myšlienky a názory? Čo ak nejaký žiak alebo jeden zo 75-tisíc učiteľov stúpi vedľa a urobí niečo, čo je v rozpore so školským vzdelávacím alebo štátnym vzdelávacím programom, alebo úmyslom zriaďovateľa? Naozaj bude sankcionovaný likvidačne zriaďovateľ napríklad rímskokatolícka cirkev tridsaťtisíceurovou pokutou? Pretože bude na veľmi efemérnom vyhodnotení toho, či nejaký názor, alebo myšlienka je už propagáciou alebo šírením nejakej ideológie. Je to veľmi nebezpečná úprava, ktorá v prípade, že by sa zmenila politická konštelácia, vláda, ostala by takto zachovaná s takýmto až totalitným nastavením, môže poslúžiť presne opačnému úmyslu nedemokraticky a nesprávne.
Zopakujem, čo som povedal, ako je stanovisko KDH. Otvorene som povedal, že sme proti šíreniu ideológií vrátane LGBTI. Že rozpoznávame iba dve pohlavia, mužské a ženské. Že sú veci, ktoré nepatria do kompetencie človeka, hoc ako vzdelaného, hoc ako túžbou motivovaného. Sú veci, ktoré tam nepatria. Školy musia byť zdravo konzervatívne a tým nenarážam na politiku KDH, ale na to, že v školách sú stovky ľudí, stovky detí, za nimi stovky rodičov a desiatky učiteľov a je veľmi náročné nájsť konsenzus, preto sa nepúšťajme do žiadnych extrémnych polôh, ani do žiadnych nekonsenzuálnych nastavení.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak sa mení program tejto schôdze, dobehol som, ale stihol som, pretože považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý, pretože sa dotýka strategického záujmu Slovenskej republiky. Už som vás o tomto presviedčal viackrát, pokúsim sa o to aj dnes.
Najskôr uvediem kontext, v ktorom predkladá vláda tento návrh zákona. Je to zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. V súčasnosti nám chýba 1 400 učiteľov a prognóza sa zhoršuje. Na budúci rok to má byť až 2 000. Niektorí učitelia, alebo niektoré aprobácie sú osobitne ohrozené, nedajú sa takmer obsadiť vo veľkých mestách, ako je napr. fyzika, matematika, informatika alebo angličtina. Je veľmi časté, že si na doplnenie úväzku učitelia slovenského jazyka majú niekoľko hodín fyziky. Majstri odborného výcviku na toľko preferovaných stredných odborných školách majú priemerný vek môj, to znamená 56 rokov. Ak títo ľudia odídu do dôchodku, môžeme zabudnúť nielen na nejaký pokrok v oblasti hospodárstva, zabezpečenia dostatku kvalifikovaných odborníkov, ale vôbec aj na udržateľnosť tej kvality školstva, ktorú dnes máme a o ktorej hovoríme, že nie je dostatočná.
V roku 2023 som naozaj v krízovom čase slúžil ako minister školstva a vtedy stavovské organizácie podporili veľkú novelu školského zákona. Stručne pripomeniem, v tejto novele nešlo o zvýšenie ich platov, v tejto novele sa prijímali historicky, po tridsiatich rokoch, nové veci, ktoré doposiaľ učitelia riešili iba spontánne, a to podporné opatrenia. Spontánne riešili tzv. individuálny prístup k žiakom a ich potrebám a teraz sme im to dali do zákona a oni cez svoje stavovské organizácie povedali áno, chceme svoju prácu robiť náročnejšie, lepšie. Bol som hrdý vtedy na svojich kolegov učiteľov, a to je kapitál, ktorý táto krajina nesmie premrhať.
To je ten kontext, v ktorom je predložený tento návrh zákona. Lebo skutočne kľúčovým faktorom pre školstvo sú učitelia a, samozrejme, ďalší zamestnanci v škole. Na konferencii Eduforum, ktorej som sa nedávno zúčastnil, bol aj pripojený riaditeľ odboru vzdelávania a zručnosti OECD pán Andreas Schleicher. Tento muž nám predstavil veľmi precízne dáta, napr. v jednom prieskume, ktorého sa zúčastnilo 26 krajín, sa Slovensko umiestnilo na úplne poslednom mieste. V čom? S hodnotou 5 % z učiteľov, ktorí si myslia, že učiteľská profesia je v spoločnosti cenená. Na 26. mieste, poslednom z relevantných krajín OECD.
Tí, najúspešnejšie krajiny, ktoré sú najsilnejšie vo výsledkoch vo vzdelávaní a nemajú problém s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou, majú násobné platy oproti nám, tak je takéto percento takmer 70, u nás je to 5. V Českej republike je to 12. Keď porovnám učiteľský svet so svetom zdravotníkov, tak priznám, že lekári, zdravotníci majú vyšší, nazvime to, vyjednávací potenciál. Každý z nás, kto sa ocitol v núdzi, alebo jeho blízky človek potreboval zdravotnícku starostlivosť, nebodaj nejakú urgentnú, život zachraňujúcu starostlivosť, tak dá všetko nabok, ale nedávajme nabok budúcnosť tejto krajiny. Každý jeden lekár musel chodiť do školy a musel sa na svoju profesiu pripraviť. On sa na ňu nepripravuje až na lekárskej fakulte. To, ako je mentálne vybavený mladý človek pred vstupom na vysokú školu alebo na trh práce, ten jeho rast sa odohráva od základnej školy cez strednú školu. Tam sa rozdávajú karty, s ktorými hráme celý život. Aj my sme tak vyrástli.
Preto pripomínam starú dobrú pravdu, že školstvo sa mnohým ľuďom vo verejnosti javí ako politika alebo futbal. Každý tomu rozumie, veď predsa každý chodil do školy, ale nie je to tak. Začnime ho brať vážne, pretože je tu kardinálna otázka, bude nás mať, bude mať kto učiť? Nenastane exodus učiteľov zo školstva? Pretože tie podmienky sa násobne sťažujú aj z objektívnych dôvodov. Umelá inteligencia nenahradí učiteľov, nie je to tak, že prirodzená inteligencia nám dochádza, tak nastupuje umelá. Kto chceme, aby vzdelával naše deti? Osobnosti? Alebo bude platiť kto to vie, ten to robí, kto to nevie, ten to učí a iné hanebné porekadlá, ktoré degradujú pozíciu učiteľov a hatia budúcnosť tejto krajiny.
Zákon 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v tomto podaní predkladateľa, pána ministra školstva, pridáva povinnosť učiteľom pripravovať žiakov na súťaže. S tým sa dá opäť len súhlasiť a učitelia to doposiaľ robia dobrovoľne, verím, že to prijmú, ale všimnite si, pridáva ďalšiu povinnosť. Zo zákona sa vypúšťa po roku pozícia sociálny pracovník a činnosť prechádza sčasti pod kategóriu sociálny pedagóg. Viete, hovorí sa a štatisticky je to, samozrejme, pravda, že najviac ľudí, ktorí nepracujú v svojom odbore, sú tí, čo vyštudujú na vysokej škole sociálnu prácu alebo potom pedagogiku. My máme v školách nielen problémy s edukáciou, my máme na školách problémy aj s samoobslu... s obslužnými funkciami detí a netýka sa to len rómskych komunít z osád. My potrebujeme často hasiť problémy, ktoré nemajú len charakter edukácie a výchovy, ale aj sociálnej pozície detí, a to nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj v ťažkých životných situáciách. A znemožníme ľuďom, ktorí nepracujú v svojom odbore, pracovať v školstve, aby sme ich jednoducho zamestnali a zároveň pomohli deťom.
Zákon pozitívne upravuje niektoré veci v oblasti vzdelávania cudzincov a cudzincami či uznávania kvalifikácie, alebo to, čo bolo už aj v predchádzajúcej novele zákona, pôsobenia umelcov a športovcov na školách. Vždy, keď vidím pozitívnu vec vo vládnych návrhoch zákona, lebo ide o spoločnú krajinu, nemám problém to pochváliť. Síce vládny návrh zákona zachováva pozíciu supervízora, ktorú som zaviedol, ako čiastočného riešenia pre chýbajúci stredný manažment na školách, ale kladie na tieto kľúčové osobnosti v našich školách, na tie prirodzené autority medzi učiteľmi, kladie na ne plošnú povinnosť špecializačného vzdelávania. A to je, prepáčte, typické pre viacero vládnych návrhov zákona, plošná povinnosť, plošné jednoduché riešenie. Hovoríme o tom v čase konsolidácie, v čase, keď máme málo zdrojov, nielen tých finančných, ale v prípade školstva aj ľudských. A nezaťažujme ľudí, z ktorých mnohí sú majstrami svojho remesla v tom, čo robia, aby museli vykonávať plošne povinnosť. Prosím vás, to sú ľudia, ktorí sú majstri vo vzdelávaní, nepodozrievajte ich, že oni nedokážu rozoznať, že sami sa potrebujú vzdelávať. Skúste to porovnať s rezortom hospodárstva. Viete si predstaviť taký mikromanažment, že by sme predpisovali, samozrejme, s výnimkou BOZP, aké povinné školenia má kto mať, aby fungovali fabriky alebo organizácie iné? Takto zošnorovaný rezort, najbližšie k tomuto je len zdravotníctvo. V školstve, kde sú tí ľudia, ktorí sú experti na vzdelávanie, tak im chceme predpisovať zákonom, kto sa kedy v čom musí vzdelávať. Je to nezmysel. Pričom tí ľudia nebudú mať problém žiadať si informácie a hľadať riešenie. Oni sa dnes delia na konferenciách, sú ochotní zaplatiť si zo svojho, aby sa delili s majstrami svojho remesla o know-how. A takéto konferencie sú a suplujú často tú štátnu starostlivosť o systém vzdelávania.
Nevyužíva, žiaľ, tento vládny návrh zákona príležitosť zatraktívniť prácu v školstve. Keď som zavádzal stredný manažment, nebolo to len preto, aby nastala konečne racionálna deľba práce v organizácii, kde sú stovky ľudí a kde máte prepočítaný počet troch manažérov. To je absurdné! Nikde taký iný príklad nenájdete, len v školstve. Ako má tá kolegyňa, ktorá má plný úväzok, je triedna, má viesť predmetovú komisiu, má byť zodpovedná za súťaže, má byť uvádzajúcou učiteľkou pre mladé kolegyne, ako má toto robiť? Povedzte mi kedy. Kedy má s ňou hovoriť? Kedy má ísť do jej hodín? Kedy ju má brať na svoje hodiny? Potrebuje na to priestor. Nepoviem ani ň, ak bude poverený supervízor úplne novou vecou, spájania škôl alebo povedzme zavádzania nového kurikula. Aj keby ste mu to zakázali, bude chcieť ísť na školenie. Preto som navrhol pánu ministrovi kompromis päť rokov. Ak robí tú činnosť päť rokov, nenúťme ho ísť ako malé decko na školenie. Je to majster vzdelávania, on vie, čo potrebuje. A nakoniec mnohí z nich sú takí, že ich nemá kto školiť, lebo to, čo robia, vedia robiť najlepšie.
No, ako minister som tiež otvoril tému koeficientu regionálnej rovnováhy, ktorý sa premietol teraz do vládneho návrhu zákona ako kompenzačný príspevok. Oceňujem a som rád, že to nie je len o nákladoch, alebo dúfam, že to neskončí iba o nákladoch na bývanie. Chcel som, aby to bol koeficient náročnosti regionálnej, ktorý by podobne ako koeficient tepelnej náročnosti alebo kvalifikačnej náročnosti zohľadňoval na základe analytických dát potrebu v tom regióne. A tá nie je len o nákladoch na, osobných nákladoch na činnosti, ktoré sú nielen pedagogické, čo sa fakt líši v rôznych regiónoch, pričom tie školy dostávajú tie isté peniaze, ale je to aj o náročnosti klientely, ktorej slúžia učitelia. Sú statočné hrdinky v mojich očiach, učiteľky a učitelia, ktorý robia v blízkosti osád, ktorí vyťahujú tých ľudí zo začarovaného kruhu a chcú ich postaviť na svoje nohy, ale často sa stane, že práve tieto vyhoria a potom opúšťajú školstvo. Mali by dostať podľa mňa takéto školy viac peňazí cez túto náročnosť kvalifikačnej regionálnej rovnováhy, väčší príspevok do normatívu na osobné náklady.
Potrebujeme zabezpečiť funkčnosť škôl a zásadne zatraktívniť prácu v školstve. Naozaj to potrebujeme, inak sa rozlúčme s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou a rastom životnej úrovne. Povedzte mi, ako sa to stane? Kde zoberiete tých odborníkov, ktorí toto budú vedieť? Kúpime si ich na dlh alebo čo? Veď máme opačný problém, ľudia nám utekajú, tí, čo sú súci.
Učitelia potrebujú masívnu podporu a školy potrebujú tiež, napríklad v učebniciach, učebných zdrojoch, možnosť zadať a objednať si službu. Nenachádzam toto v tomto vládnom návrhu zákona. Nie tak, že my im predpíšeme, majstrom vo vzdelávaní, plošné vzdelávania a pošleme ich, kam sa majú vzdelávať. Prečo to neurobíme opačne? Prečo tí, ktorí sú v tom majstri, si proklientsky neobjednajú na NIVAM-e u metodických centier toto chcem, toto potrebujem a nech im tá sústava poslúži. Viete si predstaviť, že by v potravinách niekto vám prikazoval, aké rožky si máte kúpiť alebo aké palivo máte tankovať na čerpacích staniciach? Nerobíme to, lebo vieme, že by to zle dopadlo. Nebuďme hlúpi a nerobme to v školstve!
Moje pozmeňujúce návrhy preto... ale ešte sa vrátim k jednému bodu, že, samozrejme, posilniť potrebuje aj príprava a vzdelávanie učiteľov už na fakultách, kde dodnes nemáte témy typu firemná kultúra, právne povedomie, líderstvo, komunikácia, aká je náročná dnes s rodičmi a často aj s kolegami a podobne. Tak máme o čom hovoriť a máme čo meniť. Preto by som bol rád, keby sa dal ten návrh zákona charakterizovať ako taký, ktorý zvyšuje atraktivitu tohto povolania, priťahuje talentovaných a mladých ľudí do učiteľského povolania a nezaťažuje ich plošne ďalšími povedzme neželanými a zbytočnými povinnosťami.
No, svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím aj na konci tohto príspevku, tak som prednášal aj vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a vtedy som dostal odpoveď, pán minister, že hoci boli deň vopred doručené, že to je krátky čas na to, aby ste sa nimi seriózne zaoberali. Tak ubehlo niekoľko dní, dnes ich predložím znovu a pripomínam, že tie moje pozmeňováky nie sú o veľkých systémových veciach, ktoré som tu naznačil, pretože rozumiem tomu v svojom veku a so svojím vzdelaním, že je rozdiel byť koaličný poslanec alebo teda pán minister, je rozdiel byť opozičný poslanec, ktorý nemôže priniesť riešenia komplexné na úrovni vládneho návrhu zákona. Tak aspoň som upozorňoval na nejaké pochybenia alebo zlepšenia, ktoré sú takto dosiahnuteľné (Rečník luskol prstami). Pričom tu v tejto sále sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní o veľkých veciach, komplexných veciach, ako je konsolidácia verejných financií alebo Trestný zákon len tak, bez MPK, bez dlhodobej prípravy.
Teraz, ak dovolíte, zdôvodním svoje pozmeňujúce návrhy a potom ich prednesiem. Tých bodov nie je veľa, sú len štyri. Prvý rieši, čo som už naznačil, aby sme zatraktívnili prácu v školstve, aby špecialista v kategórii, napríklad triedny učiteľ, vedúci predmetovej komisie, aby človek, ktorý robí, ja neviem, koordinátora prevencie na škole alebo inú špecializovanú činnosť, nemusel nahradiť plošné vzdelávanie desaťročnou praxou, ale aby stačilo päť rokov. Pretože pre mladého človeka, ktorý sa rozhoduje o prácu v školstve, je desať rokov jednoducho večnosť. Päť rokov vám stačí na to, aby ste sa prihlásili na pozíciu riaditeľa školy. Tak navrhujem, aby sme urobili túto úpravu.
Potom v článku... teda druhý bod môjho pozmeňováku sa bude týkať vloženia do zákona katolíckeho pedagogického a katechetického centra, aby tiež mohlo byť autorizovanou oprávnenou osobou, ktorá poskytuje vzdelávanie a tiež atestačné vzdelávanie pre svojich klientov. KPKC, katolícke pedagogické centrum, jednoducho vytvára kurikulum tak, ako to robí NIVAM, v oblasti vzdelávania náboženstva a náboženskej výchovy. Dokáže poskytovať funkčné vzdelávanie pre riaditeľov. Určite dokáže teda poskytnúť, v spolupráci s vysokými školami a odborníkmi v danej oblasti poskytnúť aj atestačné vzdelávanie, keď robí aj na inovatívnych vzdelávaniach všetkých druhov, ktoré náš zákon pozná.
Ďalší bod pozmeňováku sa bude týkať práve toho kompenzačného príspevku, kde vládny návrh zákona predpokladá alebo respektíve ukladá povinnosť prerokovať v pedagogickej rade, ak je zriadená, ten účel, spôsob vyplácania tohoto kompenzačného príspevku, o ktorom som hovoril. Nuž, ja navrhujem zmenu, aby bolo prerokované v rade školy toto vyplácanie kompenzačného príspevku. Dôvod je jednoduchý. V rade školy sú všetci aktéri vzdelávania, je to samosprávny orgán školy, ktorý často rieši aj pedagogicko-organizačné zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, rozpočet školy, vôbec vzťahy medzi jednotlivými aktérmi, ako sú žiaci, učitelia, iní zamestnanci, rodičia, zriaďovateľ a ďalšie orgány, pričom pedagogická rada ani nemusí byť zriadená. To znamená, že v prípade, že by nebola zriadená, tak ani niet kde prerokovať tento návrh zo strany riaditeľa na vyplácanie kompenzačného príspevku. Napokon je to citlivá vec. Nezvykneme v rôznych zamestnaniach, pokiaľ nie sme verejní činitelia, priznávať svoje príjmy, detailne riešiť, kto čo dostane za čo, za toto sú zodpovední vedúci pracovníci. Ak si myslíme, že nevykonávajú túto funkciu poctivo, eticky a profesionálne, vždy je možnosť ich nezvoliť na ďalšie funkčné obdobie alebo dokonca pri pristihnutí pri takom konaní odvolať z titulu porušenia zákona alebo etického kódexu.
Ďalší bod môjho pozmeňováku sa týka práve pozície supervízora, kedy navrhujem, aby sa, a to je kompromisný návrh, aby sa plošná povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie netýkalo všetkých supervízorov, aby sa netýkalo tých, ktorí päť rokov vykonávajú činnosť, pre ktorú sú poverení touto pozíciou zo strany riaditeľa.
Na inom mieste toho istého vládneho návrhu zákona máte, že športové zväzy potvrdzujú aktivitu, alebo umelecké potvrdzujú aktivitu niekoľkoročnú človeka, ktorý ide do školstva robiť, lebo sme radi, keď tam prídu odborníci a osobnosti, tam je to v poriadku. A zrazu kľúčová osoba v školstve, ktorá robí túto činnosť päť rokov, nemôžeme potvrdiť jej túto kompetenciu, ktorú nadobudla praxou, tak ako to, mimochodom, aj zákon o celoživotnom vzdelávaní, o ktorom budeme rokovať neskôr, predpokladá. Čiže nemusíme už všetko hrať jednou kartou cez formálne vzdelávanie, ale aj cez neformálne, dokonca informálne a napĺňame v živote heslo learning by doing. Poznám tých učiteľov a viem, že každý z nich je pilierom tej školy. Je veľmi dôležité, aby sme ukázali, že si týchto ľudí ceníme, že nespochybňujeme ich kompetenciu. Naopak, že ponúkame túto kariérnu cestu mladým ľuďom, ktorí si povedia: Učiteľ? Dvadsať, tridsať, štyridsať, koľko rokov budem robiť to isté s minimálnym posunom v plate, s minimálnym kariérnym rastom? Nemôže byť každý riaditeľ a dnes už ani nechce. Dneska máte v mnohých oblastiach problém získať kandidáta na riaditeľa, dobrého kandidáta.
No, toto sú naozaj iba štyri body tohoto môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednášam teraz, ktorý prednesiem o chvíľku v pléne, práve teraz tu. Ako vidíte, nie sú to veľké systémové veci, ktoré potrebujeme v školstve, pretože som v súčasnosti jednoducho opozičný poslanec. Môžem prispieť tak, ako mám, z pozície konštruktívnej opozície, upozorňovať na to, čo treba, pomáhať pri budovaní, zveľaďovaní, skvalitňovaní školstva v prospech celej republiky, nie nejakej jednej strany. A to, čo môžem urobiť konkrétne, je priniesť niekoľko zlepšovacích alebo teda opravných návrhov, čo som v tejto chvíli urobil.
Ak dovolíte, teraz mi zastavte čas, idem teda predniesť ten pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte čas pánovi poslancovi.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 16
V § 35 odsek 5 v písmenách d), e) sa slovo „desať” nahrádza slovom „päť".
2. V článku I bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. V § 59 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„Katolícke pedagogické a katechetické centrum,”.
Písmená f), g) a h) sa preznačia na písmená g), h) a i).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 25
V § 79a v odseku 6 sa slová „prerokuje v pedagogickej rade, ak je zriadená” nahrádza slovami „prerokuje v rade školy”.
4. V čl. I bod 31
V § 90g ods. 3 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
V § 90g ods. 4 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na učiteľa prvého stupňa, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
Ďakujem, skončil som.

Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie tzv. dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie.
Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom.
Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách.
Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorými ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu Slovenskú televíziu a rozhlas.
Musím spomenúť a zmenu aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenie, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov, a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia, po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenie odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky. Dôvodom sa... Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu, voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť.
Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toho ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme, nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie, na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú „našimi ľuďmi“, tej správnej politickej garnitúry, a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti.
Strana, ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá, tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie a, prepáčte za výraz, najpodlejšie, je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami, pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry, keď jedno z Božích prikázaní nazvala porekadlom. Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať, a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy.
Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas, ale aby niesli nejakú myšlienku. Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko. Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická. Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany. To zakaždým, ak niekto vyhrá voľby, bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru, ako to bolo pred rokom 1989?
Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, ak je to úprimný zápas, o čom sa dá pochybovať, a prepáčte, ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická, preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské či ľudsky univerzálne sa nemôžu stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom.
Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu Obnov si svoj dom, pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase, kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky, aj preto tento protest... pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu.
Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry, ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok, pardon, dôsledok nepochopiteľnej kultúrnej politiky predstaviteľov SNS na ministerstve kultúry, ktorej obeťou je, žiaľ, kultúra samotná.
KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojím rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry, za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života, v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu, sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili.
Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky, preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne obidvom pánom za vyjadrenia.
Pán kolega Janas, vďaka za vaše priame vyjadrenie vášho osobného postoja, ktorý si vážim. Ubezpečujem vás, že KDH by nikdy nepodporovalo niečo také, ako je akýsi spor alebo "názorová vojna" medzi štátom a samosprávami. Som to aj zdôraznil, sme za subsidiaritu a myslíme si, že samosprávy sú najbližšie k občanovi a sú silný partner. A my vnímame prenesené kompetencie v tom zmysle, že ak štát má nejakú politiku, napr. skoré zaškolenie detí, dáva povedzme platové podmienky, tak keď štát niečo upravuje, prikazuje, tak by to mal garantovať. Práve touto úpravou nám ide o to, aby samosprávy nemuseli doplácať. A naozaj je pravda, oceňujem, že ste to aj povedali, že boli v rôznych situáciách. Niekedy máme o tom bohaté skúsenosti, nedostávali ani tých predtým 88 %, nieto ešte 100 % toho, čo dávajú na svoje školy a zariadenia. A teraz to nejdem spätne hodnotiť, len jednoducho verím, že sa zhodneme v tom, že treba v tom urobiť poriadok, urobiť to efektívne, prehľadne, tak aby peniaze slúžili na to, na čo majú byť, a aby samosprávy mohli sa sústrediť na to, čo chcú. Nikto vás tým napokon ani nezbavuje vašej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorá je v tomto prípade nenahraditeľná. Samozrejme, neznižujem tým zriaďovateľskú spôsobnosť cirkvi alebo súkromných osôb, teda právnických alebo fyzických. Každopádne najväčším zriaďovateľom škôl a školských zariadení na Slovensku sú samosprávy. Preto v tejto veci musíme hľadať zhodu a dohodu. Ďakujem, že ste sa vyjadrili, že tým smerom ideme.
Richard, ďakujem veľmi pekne za zhodu vo výsostnom na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, dámy a páni, najskôr by som rád uviedol v tomto svojom príspevku kontext, v ktorom prichádza novela z dielne, vládny návrh zákona, ktorý novelizuje viacero zákonov týkajúcich sa školstva, tak ako to predstavil pán minister.
Ten kontext je takýto. Hovorme najskôr o manažmente škôl, už som to v tejto sieni prednášal podrobnejšie, tak teraz to len pomenujem. Manažment škôl, to znamená riadenie, personálno-logistické zabezpečenie na úrovni školy je takmer rovnaký ako pred 50 rokmi. To znamená riaditeľka, dve zástupkyne, tie sú napoly učiteľky, tajomníčka a tak ďalej. Zmena je v tom, že sa v posledných rokoch znížila miera týždenného úväzku riaditeľov škôl. Nad úrovňou škôl, pozrime sa na to, aké je riadenie školstva, teda celej sústavy škôl. Prirodzene je to ministerstvo školstva, ktoré je garantom, správcom siete, ktoré vlastne zadáva úlohy cez štátny vzdelávací program pre všetky školy, ktoré bez výnimky ho musia plniť a sú v sieti bez ohľadu na zriaďovateľa, s deklarovaným rovnakým postavením.
Potom sú to prirodzene zriaďovatelia, ktorí majú zodpovednosti vymedzené zákonom 596 a ktorým sa jednotlivé školy a vedenia zodpovedajú. Zriaďovatelia sú veľmi rôznorodí od vyšších územných celkov až po jednotlivé fyzické osoby.
Potom sú to samosprávy, ktoré sú v takej dvojrole aj ako zriaďovatelia, aj ako kľúčová, silná časť verejnej správy v Slovenskej republike, ktorá v svojej územnej pôsobnosti ovplyvňuje politiku a podmienky vzdelávania, jednoducho existenciu a podmienky škôl a školských zariadení.
A potom sú to ďalšie orgány štátnej správy, ktorým sa školy zodpovedajú.
Za posledných tridsať rokov sa znásobili, znásobili úlohy školy a neposilnil sa výrazne ich manažment na úrovni škôl, ani na úrovni samospráv alebo štátu. Nedávno som vypracoval takú analýzu, ktorá porovnávala legislatívu v roku 1989, funkcionalitu a úlohu škôl a legislatívu v roku 2024, funkcionalitu a úlohu škôl. Jednoducho platí, čo som povedal, bolo by to viac ako 30 minút, vymenovať to jednotlivo, materiál som ochotný dať k dispozícii. Znásobili sa úlohy školy, zredukovali sa jej možnosti.
Čo teda pribudlo, nech som konkrétny. Školy od roku 2028 vytvárajú svoj vlastný školský vzdelávací program, o čom pred desiatkami rokov ani nechyrovali, lebo ho mali predpísaný odborníkmi z pedagogického ústavu. Školy dnes musia si zabezpečovať a určovať učebné zdroje a učebnice. Toto všetko, čo hovorím, nie je kritika, to je opis. My sme radi, všetci, ktorí pracujeme v školstve, že tu nie je stav spred roku 1989, kedy sme zažívali etatizmus, štátny dirigizmus a mali sme všetko predpísané a dané. Sme dobrovoľne prijali revolúciou Nežnou v ´89. zodpovednosť za svoje životy a zverené kompetencie.
Opisujem teda ďalej. Samozrejme, okolo roku 1989 neexistoval internet, nechyrovali ľudia o digitalizácii, s čím je spojené množstvo úloh funkcionalít a potrieb, ktoré školy majú. Keď, ktorí ste trošku starší, tak iste viete porovnať aj na vlastnom živote, nepotrebujete byť starší, viete si to navnímať, ste vzdelaní ľudia, že svet dnes a pár desiatok rokov dozadu je absolútne iný. Ten dnešný svet je oveľa dynamickejší, pribudli v ňom nové povolania, nové potreby zručnosti, všetko sa zrýchlilo. Sú to nové zadania a očakávania od spoločnosti. Koľkokrát ste počuli, že Slovensko potrebuje pridať, že Slovensko potrebuje prejsť, prepáčte za ten výraz, z montážnych hál na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou, ak naozaj chceme zvýšiť kvalitu života a životnú úroveň našich obyvateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kolegov z KDH, aby počúvali kolegu.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Slovensko má byť a musí byť konkurencieschopné, ak chce splniť tieto svoje strategické ciele. No a napokon sa školy dnes potýkajú s komplikovanými, životnými situáciami, aké, čo sa týka rodín alebo zákonných zástupcov rodičov, sme znovu pred pár desiatkami rokov ani nepoznali, alebo si nevedeli predstaviť. Okrem toho sú tu aj také najnovšie aktuálne úlohy základných škôl, zvrátiť trend zhoršovania výsledkov v medzinárodných porovnaniach napríklad. Prechod na nové kurikulum, to je obrovská vec, nový štátny vzdelávací program, ktorý som mal tú česť finalizovať, podpísať a vydať veľkou novelou školského zákona v roku 2023, je obrovskou výzvou, a tá prináša so sebou riziká. Aké sú riziká? Že dopadne tá reforma tak ako pokusy alebo tzv. reformy predtým, že ak sa nám nepodarí využiť ten kapitál odhodlania a dôvery zdravého jadra školstva, ľudí, ktorí vedia učiť, vedia dosahovať výsledky, na ktoré môže byť táto republika hrdá a ktorí sú konkurencieschopní dokonca v medzinárodnom meradle, tak môžeme zlomiť palicu nielen nad školstvom, ale nad budúcnosťou tejto krajiny a nad tými cieľmi, ktoré som vyššie menoval. Takže teraz sme v kľúčových rokoch implementácie tejto obrovskej príležitosti, pre ktorú nie je ľahké získať 70, vyše 70-tisíc zamestnancov v školstve.
Ďalšia nadväzujúca úloha je inklúzia. V tej veľkej novele, o ktorej som hovoril, sme prijali aj systém podporných opatrení. Roky dozadu toto všetko, podporné opatrenia boli na individuálnom postoji jednotlivých pedagógov alebo odborných zamestnancov.
Ako sa kto postavil k životnej situácii, individualite žiaka, vtedy sme to volali individuálnym pedagogickým prístupom, tak si to sám vyhodnotil, tak to sám realizoval od úplnej ľahostajnosti až pre obrovské zapálenie pre osud dieťaťa. Dnes sme to pomenovali, systematizovali, pripravili. No a znovu je to niečo, čo ma napĺňa až dojatím a úctou, keď učitelia alebo ich stavovské organizácie v čase prijímania tejto novely na seba túto úlohu prijali. Im to znáročnilo prácu, zvýšilo povinnosti, nepridalo ani cent k platu.
S týmto súvisejú ďalšie veci a nadväzujúce úlohy. To znamená, transformovaná sieť zariadení prevencie a poradenstva, regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré, ako viete, ktorí sa zaujímate o školstvo, sú budované zdola, žijú z ochoty pedagógov škôl a takých, poviem, osvietených zriaďovateľov deliť sa o vlastné know-how, ponúkať to v záujme tejto republiky. Takže v podstate pomáhajú tomu, čo v iných sektoroch je nevídané, čo by ste mohli nazvať konkurenčnými školami alebo konkurenčnými subjektami. Znovu je to obrovský kapitál dobrej vôle. A, samozrejme, práca na príprave učebníc, učebných zdrojov, odhodlanie ísť do toho aj bez toho, že by boli sfinalizované. No a ďalšou výzvou je práca na reforme stredoškolského vzdelávania, ktorá, dúfam, započala a ktorá musí nadväzovať na reformu základného školstva a kde musíme odstrániť tú medzeru medzi základným a stredným školstvom, aby o sebe tieto sústavy vedeli a podobne medzi stredným a vysokým školstvom.
Teraz k niektorým konkrétnym bodom predloženého vládneho návrhu zákona. Oceňujem a rozumiem prechodu materských škôl spod originálnych kompetencií do prenesených kompetencií. Tu sa chcem však pristaviť. Tento krok považujem za jednoducho polovičatý. Polovičatý preto, lebo tie materské školy neprešli aj s tým, čo tie školy potrebujú pre svoju riadnu funkčnosť, t. j. aj s jedálňami do týchto prenesených kompetencií a viem, že z pozície samospráv sú k tomu rôzne postoje. Sú starostovia, sú zástupcovia ZMOS-u, ktorí rozumejú tomu, že je treba zjednodušiť, zefektívniť financovanie škôl a školských zariadení tak, aby bolo konzistentné, aby keď materská škola potrebuje jedáleň, keď základná škola nemôže existovať bez školského klubu detí, aby jednoducho tie finančné zdroje, ich manažment boli zjednotené, aby sme nemali na školách dve kategórie zamestnancov.
Prečo sa nepodarila dohoda so samosprávami na lepšom, komplexnejšom riešení? Nuž dôvodom sú ako vždy financie. Ja rozumiem tomu, v akej náročnej situácii samosprávy sú. KDH je známe tým, že veľmi si vážime a tlačíme na princíp subsidiarity zo strany Európskej únie voči členským štátom v kompetenciách, ktoré nikdy neboli Európskej únii dané za strany štátu voči samosprávam, zo strany samospráv voči ďalším partnerom, zriaďovateľom, občanom. Toto je náš postoj. Preto nie sme na strane jedných alebo druhých, sme na strane Slovenska, žiakov, budúcnosti tejto krajiny a súčasnosti. Čo to znamená v praxi? Že nechceme, aby financovanie samospráv bolo také biedne, že si musia, prepáčte, pomáhať so zdrojmi určenými na školstvo, pretože to je rovnako hrubo podfinancované, keď sa porovnáme len s okolitými krajinami. Pripomínam, že s HDP na školstvo vydávame 4,6 %, kým okolité krajiny vydávajú 5,1 %. Takže chceme dohodu, komplexné riešenie so samosprávami, no nie na ich úkor.
Oceňujem, že v zákone sa objavilo povinné vzdelávanie pre Ukrajincov a cudzincov. Je to niečo, čo sme dlžní ako ľudia so svedomím pomôcť tým, pre ktorých, ktorí by sa stali stratenou generáciou, ak by sme rezignovali na ich aj prirodzené ľudské práva. A my sme niekedy jediní, ktorí pomôcť môžeme a keď ste jediný, tak musíte. Avšak v tejto novele okrem systémových zmien, o ktorých som hovoril, ktoré by zabezpečili zmenu tej situácie, ktorú som opisoval, niekoľkokrát som už o tých zmenách hovoril, ktoré boli potrebné. Niečo také, čo podľa mňa je aj v súlade s múdrou konsolidáciou, aby, poviem len jeden príklad kvôli času, aby tritisíc päťsto škôl nemuselo objavovať koleso, riešiť individuálne svoje právne, projektové, personálne, ekonomické a neviem, aké úlohy, ktoré škola dneska riešiť musí, aby namiesto 3 500 riešiteľov sme mali osem silných riešiteľov, ktorí budú proklientsky nastavení v svojej územnej pôsobnosti. Hovorím o regionálnych úradoch školskej správy, ktoré dneska sú tak slabé, že nedokážu doručiť niekedy ani presnú informáciu z ministerstva zriaďovateľom. Nie je to ich chyba, je to jednoducho ich súčasná kondícia a výbava.
Nuž ešte k niektorým konkrétnym bodom predloženej novely, ktoré považujem teda za chybné a ktoré treba upraviť, alebo ktoré sú nedostatočne vyriešené. Spomínal aj pán minister, že novela rieši vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Pôvodný návrh zákona bol vo veľmi slabej podobe. Tam bola len podmienka prerokovať v pedagogickej rade a v rade školy. Tu sa ukázal pozitívny zmysel komunikácie a rokovania o týchto veciach. Dočkali sme sa vo výbore postupných úprav, avšak finálnu úpravu nepovažujem za dostatočnú. Vysvetlím na pôvodnom zámere katalógu inovácií vo vzdelávaní. Bol som trochu pri tom a nie je zaujímavá, ani dôležitá moja predstava, len ukážem alternatívu. Katalóg inovácií vo vzdelávaní, tak ako som ho ja chápal a na začiatku spoluvytváral, mal združovať tie školy, o ktorých som hovoril, tých zriaďovateľov, ktorí dokážu robiť svoju prácu úplne najlepšie. To znamená, že naozaj dosahujú tie výsledky, ktoré chceme dopriať všetkým deťom v tejto krajine. No a bol mienený tak, že títo ľudia sú pripravení, títo majstri svojho remesla sú pripravení sa deliť o svoje know-how s inými učiteľmi, s inými manažérmi, s inými zriaďovateľmi. Dnešný katalóg inovácií vo vzdelávaní však ponúka alebo bude ponúkať priamo vzdelávanie detí, to znamená že nie týmito zamestnancami školy, ale niekým iným, kto nemusí byť pre tú školu dostatočne identifikovaný alebo zrozumiteľný v tej svojej ponuke. No preto prednesiem na konci aj tohto, v tejto rozprave pozmeňujúce návrhy. Budú dva, ktorými chceme prispieť, zlepšiť, odstrániť nedostatky, zlepšiť školstvo, urobiť ho efektívnejším a vylepšiť aj tento návrh zákona.
Iným príkladom je v ustanoveniach § 18 o vydávanie odpisu z dokladov o získanom vzdelaní. Tak tento návrh vládneho zákona obsahoval body, ktoré súviseli s kontroverznou zmenou pohlavia ako dôvodom na odpis dokladu o získanom vzdelaní. Tak je úplne jasné, že toto nie je miesto, kde sa takáto kontroverzná téma rieši, ako je školský zákon. Preto aj tu prichádzame s úpravou, pretože sú odôvodnené a oprávnené prípady, kedy si človek mení meno a priezvisko a tam jednoducho chceme, aby to nebolo retroaktívne, aby keď sa vydá tento odpis, tak podobne ako to majú ženy, keď sa vydajú, alebo muži keď si zmenia priezvisko, tak sa uvádza aj teda pôvodné rodné meno, aby bol súlad s katalógovým listom, s celou pedagogickou dokumentáciou, z ktorej vychádza tento odpis. Oceňujem, že sa v zákone presadil zákaz mobilov. Priatelia, v tejto sále sedia štyria ľudia, ktorí sme sa stretávali v takej povedzme aj priateľskej atmosfére na predvolebných diskusiách a debatách a traja z nich hovorili, že zákaz je prisilné slovo, že je treba proste vysvetľovať deťom, argumentovať a tak ich dobrovoľne presvedčiť. Samotná Aliancia stredoškolákov povedala, že toto predsa od nás nemôžte chcieť, od dvanásťročných detí, trinásť, štrnásť, že oni by dospeli k takémuto čomusi. Pomôžte nám, ich lídri chápali, že to je správna vec a som rád, že sa myšlienka, ktorú som vtedy presadzoval, dostala do zákona a ďakujem za to pánu ministrovi. Tiež aj za to zjednodušenie prijímacieho konania na stredné školy. Samozrejme, nie je úlohou opozičnej strany riešiť systémové zmeny, nemáme na to potrebnú politickú moc, hoci sme pripravení o tých zmenách hovoriť a tak prispievať ako konštruktívna opozícia upozorňovaním na chyby a predkladaním lepších riešení. Robiť si svoju prácu, pre ktorú sme prijali svoje mandáty v Národnej rade. A v tomto prípade sme pripravení zlepšovať podmienky pre vzdelávanie a jeho výsledky, čo naozaj je v strategickom záujme Slovenskej republiky. Preto predkladám dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré riešia nedostatky a navrhujú niektoré špecifické zlepšenia. Zároveň avizujem, že v prípade neakceptovania týchto pozmeňujúcich návrhov KDH nemôže podporiť tento vládny návrh zákona.
Teraz dovoľte, aby som veľmi stručne prešiel cez zdôvodnenia jednotlivých bodov.
Prvý pozmeňujúci návrh zákona, ktorý podávam spolu s kolegom Martinom Šmilňákom, navrhuje tieto zmeny. Ešte ho necitujem zatiaľ, len chcem zdôvodniť. Chceme, aby pri opakovanom zistení, budem hovoriť len meritórne, pri opakovanom zistení Štátnej školskej inšpekcie o tom, že riaditeľ školy nekonal, alebo nedokázal zabezpečiť nápravu, aby nebol obligatórne odvolaný svojím zriaďovateľom, a to pri teda zisteniach, ktoré sa týkali sociálno-patologických javov. Vkladáme úpravu, že musí ísť naozaj o závažné sociálno-patologické javy, ktoré by tento riaditeľ na svojej škole ignoroval. Mali sme o tom debatu aj vo výbore, kde ja som tvrdil, že nemáme v školskom zákone, ani v 596-ke, ani v 245-ke definované tie socio-patologické javy. Niektoré sú vymenované v smernici o šikane, čo je podzákonná norma, ale nemáme ich definované v zákone a z princípu sémantiky a logiky vyplýva, že socio-patologickým javom je naozaj opakované klamstvo, manipulatívne správanie alebo poškodzovanie drobného majetku. Takéto nešváry sa, žiaľ, v dnešnej dobe na škole, nedá sa im úplne na 100 % zabrániť a ten riaditeľ môže byť pri všetkej snahe bezmocný toto, tomuto zabrániť. A preto sa obávame, že by takáto úprava mohla byť účelovo použitá proti človeku, ktorý sa snaží robiť všetko pre svoju školu. Napokon to slovo "závažné" nie je neuchopiteľné a nie je nejakým nóvum v legislatíve. V Zákonníku práce, ktorý je úplne že lex specialis pre tieto pracovné vzťahy, tak sa "závažné" používa pri porušení pracovnej disciplíny buď vo význame závažné porušenie, alebo menej závažné porušenie disciplíny, takže sa s tým aj v náročnejších prípadoch krajina vie vysporiadať.
Potom chceme oslobodiť na žiadosť hlavnej školskej inšpektorky Štátnu školskú inšpekciu od povinnosti delegovať svojho člena do rady školy pri výberovom konaní na riaditeľa. Minulý rok ich bolo 660 a pribudli Štátnej školskej inšpekcii nové úlohy kontrolovať oprávnenosť či neoprávnenosť neposkytnutia podporného opatrenia zo strany riaditeľov škôl, čo je obrovská nová agenda, ktorá pribudla, s tým, že sa v rámci konsolidačného balíčka redukuje Štátna školská inšpekcia na rozpočte alebo teda na zamestnancoch o 10 %. Opakujem, je to na žiadosť Štátnej školskej inšpekcie a ide nám o to, aby si ona vykonávala svoju úlohu kvalitne, tak ako to od nej chceme.
Potom to je logická úprava, ktorú navrhujeme, aby pri zaraďovaní do siete alebo v zmenách sietí, spojím to, sú to dva body, kedy vzniká buď elokované pracovisko, alebo nová základná škola.
V zákone stojí, že príslušná obec sa vyjadruje k tomu, či, aké je stanovisko, sa vyjadruje, či súhlasí, alebo nesúhlasí, nie je to danie súhlasu alebo nesúhlasu, je to vyjadrenie, je to názor, ako ona vidí potrebu a zmysel vzniku tej školy. Ale pri ŠKD už je to zaradenie podmienené súhlasom. Tak si predstavte, že môže nastať situácia, že ministerstvo školstva zaradí do siete škôl základnú školu, ale nebude môcť zaradiť jej školský klub detí, lebo s tým obec nebude súhlasiť. To je de facto nástroj, ako znemožniť funkčnosť tejto základnej školy, čo je proste neúmyselná nedôslednosť. Potom je tu jedno jednoduché zlepšenie. V prípade, že nejaké elokované pracovisko, ktoré už narastie tak, že vyžaduje samostatné vedenie, aby mohlo bez byrokratickej záťaže sa stať samostatnou školou.
Ďalšia vec, čo tiež považujem za chybu, zrejme neúmyselnú, nepatrične v jednom paragrafe, ktoré sa týka sankcií, je udelené, sa udeľuje sankcia ako v rámci paragrafu o správnych deliktoch, sa udeľuje pokuta zodpovednému zamestnancovi, teda fyzickej osobe. Ktorí rozumiete tomuto správnemu procesu, tak viete, že správne konanie o deliktoch nie je možné udeliť sankciu fyzickej osobe, ale iba osobe právnickej, zodpovednej teda za tú skutkovú podstatu. S tým, že tam vidím aj vecný problém, pretože ten človek na tej škole, to môže byť napríklad vedúci predmetovej komisie telesnej výchovy, nemusí byť schopný tú oprávnenú námietku inšpekcie, že majú malú telocvičňu alebo malú gymnastickú sálu, túto vec riešiť. To je potom úloha školy alebo zriaďovateľa.
No napokon už spomínaný § 18, kde sa hovorí o teda doklade, o odpise z dokladu o získanom vzdelaní, tak okrem toho, že vypúšťame písmená, ktoré hovoria o zmene pohlavia, čo absolútne nepatrí, je to kontroverzné, do školského zákona, ani to nechceme riešiť na tomto mieste, tak zároveň opravujeme aj znenie písm. g), kde vypúšťame, aby sa tak stalo napríklad na základe iného dokladu vydaného príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena a priezviska. Nie je tu špecifikované vôbec akého štátu. To znamená štátu, kde môže platiť úplne iná nekompatibilná jurisdikcia so Slovenskou republikou. Takže tiež to považujeme za chybné ustanovenie.
V druhom pozmeňujúcom návrhu máme, ktorý predkladám spolu s pánom poslancom Richardom Vašečkom, máme iba jeden bod a ten sa týka § 7 školského zákona, ktorý chceme doplniť dvomi odsekmi, tak aby sme zabezpečili výsostné právo rodičov mať vedomosť a kontrolu nad výchovou a vzdelávaním aj v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže. Dôvodom, a teda takejto výchovy a vzdelania musí predchádzať vždy informovaný súhlas zákonných zástupcov. Ten informovaný súhlas je v našom návrhu zákona popísaný, bude vám prečítaný a je napísaný tak, aby minimálne zaťažil školu, aby bol maximálne efektívne komunikovateľný, aby neobťažoval školu, aby sa týkal len toho, čo je skutočnou kompetenciou školy. Vo vládnom návrhu zákona sa hovorí iba o informovanom súhlase nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu o katalógu inováciách vo vzdelávaní, pričom vládny návrh zákona nešpecifikuje, v akých oblastiach sa ten informovaný súhlas týka.
Ja si myslím, že je zbytočné, aby rodičia museli odsúhlasiť, cenzurovať to, či sa bude realizovať nejaká výchovnovzdelávacia aktivita napríklad v oblasti 3D tlačiarní alebo nejakých nových technológii napríklad umelej inteligencie, niečoho z priestorových informácií, z geoportálov a tak ďalej. Veci, ktoré sú v živote, ktoré predbiehajú štátne kurikulum a na ktoré si treba pozvať niekedy do školy odborníkov.
Takže máme za to, že po jednej stránke vládny návrh zákona nedostatočne reflektuje právo rodičov dané Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ľudských právach dieťaťa, základných právach, ďalej Chartou základných práv Európskej únie, tak ako to chceme posilniť explicitnejšie z KDH aj v ústave.
A na druhej strane vyžaduje odobrenie informovaným súhlasom aj v oblastiach, ktoré vôbec nespadajú do kompetencie rodičov, pretože tam sú na výsosť odborníci pedagógovia.
No ešte jeden dôvod, prečo chceme, aby v oblasti formovania intímneho života, sexuálneho správania detí a mládeže vždy bola informácia podaná rodičom a ich možnosť, ich právo odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť takúto výchovno-vzdelávaciu aktivitu. Dôvod je najmä o informovanosti. Všetci sa zhodneme, že je to veľmi chúlostivá a mimoriadne citlivá téma. Mnohí rodičia naozaj o tom nevedia rozprávať so svojimi deťmi. Mnohí učitelia biológie dokonca hovoria, že s tým majú problém alebo etickej výchovy, alebo aj náboženskej výchovy.
A preto je dôležité, aby sa obidve strany, aj škola, aj rodina pokúsili a tento zákon, táto úprava im to pomôže zjednotiť, lebo tu musia pôsobiť jednotne. Rodičia musia vedieť, že čo sa bude diať v tej škole a tak isto aby mohli podporiť toto vzdelávanie z domu, a zároveň aby nebola porušená ich kompetencia.
Tak čo sa týka môjho príspevku v rozprave, tak som na konci a teraz chcem predniesť tie dva pozmeňujúce návrhy. Tak, prosím, zastavte čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavme čas.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
1. V čl. III, bod 7 v § 3 ods. 7 písm. g) sa za slovo "neriešil” vkladá slovo "závažné”.
2. V článku III sa za doterajší bod 7 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 4 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová "a Štátnu školskú inšpekciu” a v druhej vete sa slová "úrad, Štátnu školskú inšpekciu” nahrádzajú slovom: "úrad".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V článku III, bod 55 v § 16 ods. 1 písm. k) bod 1 sa slová "ak ide o materské školy a základné školy” nahrádzajú slovami "ak ide o materské školy, základné školy a školské kluby detí, ktoré sú súčasťou týchto základných škôl,” a v § 16 ods. 1 písm. l) sa slová "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku” nahrádzajú slovami "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”.
4.V článku III sa za doterajší bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie:
"58. § 16 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Ministerstvo môže, najmä v prípade, ak zriadenie školy alebo školského zariadenia nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, na základe návrhu zriaďovateľa zaradiť elokované pracovisko, zriaďované podľa tohto zákona, do siete škôl ako samostatnú školu alebo školské zariadenie.”
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V článku III, bod 64 v § 18 ods. 7 písm. k) bod 1 sa slová "ktoré bude súčasťou materskej školy alebo základnej školy” nahrádzajú slovami "ktoré bude súčasťou materskej školy, základnej školy alebo ak ide o školský klub detí pri elokovanom pracovisku základnej školy,” a v § 18 ods. 7 písm. I) sa slová "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku,” nahrádzajú slovami "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”.
6. V článku III, bod 92 v § 37a ods. 2 sa slová "pokutu zodpovednému zamestnancovi, ktorý neodstránil” nahrádzajú slovami "pokutu zodpovednej osobe, ktorá neodstránila”.
7. V článku V, bod 23 v § 18 v ods. 12, písmená e), f) sa vypúšťajú a v písmene g) sa vypúšťajú slová "alebo iný doklad vydaný príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena alebo zmenu priezviska".
Doterajšie písmeno g) sa označí ako písmeno e).
Tu končí pozmeňujúci návrh č. 1 a idem predniesť pozmeňujúci návrh číslo 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
1. V článku V, bod 14 znie:
"14. § 7 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
"(11) Výchove a vzdelávaniu v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže, predchádza informovaný súhlas zákonných zástupcov žiakov.
(12) Informovaný súhlas podľa odseku 11 obsahuje údaje poskytnuté školou aspoň 3 vyučovacie dni pred zamýšľanou výchovno-vzdelávacou aktivitou v štruktúre:
a) meno a priezvisko osoby, realizujúcej predmetnú výchovno-vzdelávaciu aktivitu,
b) názov právnickej osoby, v mene ktorej vykonáva svoju činnosť osoba z bodu a),
c) dátum, miesto a časový rozsah výchovno-vzdelávacej aktivity,
d) stručný obsah, formu a ciel' výchovno-vzdelávacej aktivity,
e) poučenie, že dieťa alebo žiak sa zúčastní predmetnej aktivity, pokiaľ jeho zákonný zástupca nevyjadrí svoj nesúhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovnovzdelávacej aktivite; ak sa zákonný zástupca do určeného termínu školou určeným spôsobom nevyjadrí, má sa za to, že prejavil súhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovno-vzdelávacej aktivite."."
Pán predsedajúci, skončil som.