Videokanál poslanca

.

Vážený pán predseda, dámy, páni, kolegyne poslankyne, poslanci, ďakujem za slovo.
Najskôr sa chcem vysporiadať s niektorými otázkami ohľadom novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré tu rezonujú. Potom zdôvodním pozmeňujúci návrh Kresťanskodemokratického hnutia, pozmeňujúce návrhy a na konci svojho príspevku pozmeňujúce návrhy prednesiem.
Prvá otázka. Prečo práve teraz, keď potrebujeme riešiť vzdelávanie, vedu a výskum, zdravotníctvo, generačnú chudobu, MR-ka, SZP, ekonomiku ohrozenú a hospodárstvo, bezpečnostné hrozby, mentálne zdravie detí a mládeže, verejné financie? Toto všetko KDH rieši z pozície konštruktívnej a jednoznačnej opozície, ako sa dnes zvykne vravieť od rána do večera, a to od novely Trestného zákona až po transakčnú daň, od maximálnych prejavov odporu v rámci slušnosti a demokracie až po návrhy vlastných zákonov.
Náš domov, Slovenská republika, spoločný domov pre všetkých, tak ako to tu zaznieva, musí stáť na pevných a zdravých základoch a o ne sa treba starať, a dokonca z času na čas ich aj posilniť ako piliere mosta. Ústava je v tomto zmysle prvým základným zákonom štátu a nie posledným v rade. Ak by sme sa mali zaoberať Ústavou Slovenskej republiky až po tom, čo vyriešime napríklad školstvo a zdravotníctvo, tak ju nebudeme aktualizovať a upevňovať nikdy. Teraz nie je nejaký špeciálny okamžik, KDH neprišlo s nejakým náhlym marketingovým trikom. Rozprávame sa o ústavných princípoch a kultivujeme štátnosť Slovenskej republiky už 35 rokov.
Kresťanskí demokrati, a vy to dobre viete, boli pri porážke totalitného režimu komunistickej strany. KDH bolo pri politickej porážke Vladimíra Mečiara a vyťahovali sme spoločne Slovensko z čiernej jamy Európy. Dobiehali sme svojich susedov. KDH bolo vo vláde pri vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO. V tom období sme získali aj miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. KDH prinieslo v roku 2002 deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických témach, ktorá bola prijatá viac než ústavnou väčšinou v Národnej rade. KDH prinieslo v roku 2014 do ústavy ochranu manželstva ako výlučného zväzku muža a žena. Pred takmer rokom sme predstavili ústavné priority KDH reagujúc na vývoj vo svete a v našom okolí.
Cieľom KDH je posilniť princípy právneho štátu a spravodlivosti, neoddeľovať, ale, naopak, spájať, a to je pointa kompetencie a zodpovednosť, a to na všetkých úrovniach od úrovne Európskej únie, štátu, samospráv, všetkých subjektov práva, rodín, rodičov a jednotlivých občanov. Chceme zvyšovať ochranu ľudského života, jeho kvality a dôstojnosti každej jednej ľudskej bytosti, tak ako ste to tu spomínali. V žiadnej oblasti štandard ľudských práv KDH nezmenšuje, práve naopak, vytvárame podmienky na to, aby sme ľudské práva v dosiahnuteľnom rozsahu zväčšovali. Táto agenda je 35 rokov súčasťou programu a identity Kresťanskodemokratického hnutia.
Iná otázka, ktorá tu rezonuje. Prečo s hlasmi poslancov koalície? Mení to pozíciu KDH vo vzťahu k súčasnej vláde? Žiaľ, prevláda táto otázka, s kým meníme ústavu, než kardinálnejšia otázka, čo meníme v ústave, čo chceme meniť a zlepšiť. I tak sa pri tejto otázke pristavím. KDH je dôsledná opozícia, konštruktívna, ale tvrdá, no dôsledná. Pripomeniem vám november-december minulého roku 2024. Vláda Roberta Fica sa vtedy ocitla v reálnej menšine. Nemali 76 poslancov na zvolanie schôdze. Schôdze sa prekladali, nemali sme riadne rokovanie. V tom čase boli predložené zákony o športe a o fonde na podporu športu, veci, ktoré sú programu KDH blízke. Nepodržali sme menšinovú vládu vtedy, keď naozaj išlo o to, či upevníme súčasnú vládnu koalíciu, alebo nie, lebo sme vám to povedali vopred a poctivo sme vašou opozíciou. Nuž, vtedy sme už uvažovali, ba pripravovali sa na predčasné voľby. Nastala rekonštrukcia vlády a koalícia znovu nadobudla väčšinu v parlamente. To sú fakty a skutky svedčiace o tom, kde KDH stojí. Sme alternatívou súčasnej vládnej koalície.
Viete všetci dobre, že KDH predložilo vlastný návrh novely zákona, to je tiež súčasť odpovede na otázku s kým alebo čo. Dôsledne sme v ňom adresovali aj boj s korupciou a organizovaným zločinom, opatrenia proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania a lepšie predpoklady pre ekonomický rozvoj Slovenska a, samozrejme, posilnenie štátnej suverenity, základných práv a slobôd, stability legislatívneho procesu, ochrany rodičovských práv, kultúrno-etických otázok a verejnej morálky. Za tento náš návrh hlasovala iba jedna z opozičných strán, dve ďalšie boli proti a poslanci koalície sa zdržali.
KDH verí a je presvedčené, že pre dobro Slovenska presadzuje aj z opozície maximum zo svojho programu. Rokovali sme s každou stranou a poslaneckým klubom v parlamente. Pri našom pôvodnom návrhu, aj teraz, presadzujeme program KDH, na ktorý sme dostali mandát od voličov a ktorého sme nositeľom vždy v aktualizovanej podobe pre prítomnosť a budúcnosť, lepšiu budúcnosť, už 35 rokov. Je to program kresťanských demokratov, princípov, na ktorých bola založená Európska únia a ktoré potrebujeme obnoviť a posilniť. Rezonuje téma ochrany ústavy.
Viete, že v niektorých krajinách EÚ možno ústavu meniť dvojtretinovou a nie trojpätinovou väčšinou alebo cez dve volebné obdobia, jeden parlament prinesie zmenu a nasledujúci parlament po voľbách ju potvrdí a podobne. To, že rokujeme o ústave naprieč politickým spektrom, že môže byť zmenená hlasmi opozičných aj koaličných poslancov, je silnejším prejavom konsenzu a viacej zodpovedá mimoriadnosti novelizovania ústavy, než keby bola ústava menená iba nejakou budúcou, nebodaj, jednofarebnou koalíciou.
A ešte dovoľte veľmi otvorený dovetok. KDH nevyprace pole a nenechá si odcudziť agendu kresťanskej demokracie, ktorej je systematickým nositeľom a verným ochrancom kultúry života už 35 rokov. Nie je to autentická agenda SMER-u, HLAS-u a už vôbec nie extrémistov mimo parlamentu. Verím, že v záujme všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, aby práve KDH bolo hodnoverným, konzistentným a zodpovedným nositeľom kresťanskodemokratických hodnôt a princípov. Preto ďakujeme každému demokraticky zvolenému poslancovi Národnej rady za podporu nášho návrhu.
Ďalšia rezonujúca otázka, či dovolím si skôr povedať hoax, je, národná identita je nejaký zhubný novotvar, nebezpečný a zneužiteľný nástroj na likvidáciu ľudských práv na Slovensku, náš exodus z Európskej únie a podobne. Na toto najskôr dám odpoveď zo základnej zmluvy o Európskej únii. V čl. 4 bod 1 sa píše: "V súlade s čl. 5 právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Bod 2: "Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami ako ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch", dokonca vrátane regionálnych a miestnych samospráv a tak ďalej. Čl. 5 bod 1: "Vymedzenie právomocí únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality." Bod 2: "Podľa zásady prenesenia právomocí únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách a na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov." Teda v základnej zmluve o Európskej únii je dobre uvedený a ukotvený pojem národnej identity aj princíp subsidiarity, o ktorom hovoríme nielen od roku 2002, keby bola prijatá deklarácia. Identické znenie článku je aj v Lisabonskej zmluve, a to v článkoch 3a, 3b. Nebudem dvakrát čítať ten istý text, hoci možno ani 77-krát by nestačilo.
KDH má úctu k medzinárodnému právu, ústavnému právu a vôbec k princípom subsidiarity právneho štátu a spravodlivosti. K základným prioritám KDH patrí naše ukotvenie v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii NATO. Naším cieľom je obnoviť a posilniť definičné hodnoty EÚ, nerozbíjať ju na kultúrno-etických témach, ktoré nikdy neboli zverené, a ktorých sa pri ideologických excesoch zmocňujú extrémisti. Toto je civilizačné riziko pre celú Európu a svet. Tu chce byť KDH stabilizujúcim prvkom, a tak prispieť k posilneniu Európskej únie a našej pozície v nej.
Veď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu prihliadajú pri svojich uzneseniach na ústavy členských štátov EÚ ako jedného z prameňov európskeho resp. medzinárodného práva. Je faktom, že nech by sme si do ústavy napísalo hocičo, Slovenská republika ani žiaden jednotlivý štát nemá kompetenciu meniť princípy medzinárodného práva, ktoré vždy budú nadradené nad zákony jednotlivých štátov. Akurát, že pri sporných situáciách budú brať medzinárodné tribunály do úvahy aj ústavy nielen konkrétneho štátu, ale dokonca aj okolitých štátov.
Vnímal som aj obavy zo spochybnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov. Faktom je, že všetky zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila rôznym spôsobom, je ich niekoľko, alebo podpisom, ratifikáciou, či pristúpením a pripojením sa, boli takto prijaté a akceptované Slovenskou republikou, čo je absolútny prejav zvrchovanosti a vôle Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodným právom. A teda nemôže byť spochybnená ich platnosť a záväznosť pre Slovenskú republiku.
Avšak KDH nepovažuje Slovenskú republiku ako takú za nesvojprávnu. Nemyslíme si o našich obyvateľoch, a teraz mi prepáčte, použijem možno hyperbolické vyjadrenia, nemyslíme si o našich obyvateľoch, že sú zadubení, zaostalí a že potrebujú pozdvihnúť zvonka, zo zahraničia napríklad súdnym aktivizmom ESĽP, ktorý už preukázateľne rozhodoval v prípadoch iných štátov mimo právneho rámca svojich kompetencií. Vážení, týmto ani v najmenšom nespochybňujem a neznižujem užitočnosť a autoritu Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, ktorý si veľmi vážim. Ale je tiež faktom, že rozhodoval už aj preukázateľne mimo rámca svojich kompetencií.
Nespoliehame sa na to, že nám najcitlivejšie oblasti života, ako je napríklad výchova, rodičovstvo, ochrana života, dôstojnosti každého človeka, kultúry, jazyka, bude upravovať zahraničie, lebo my to nedokážeme urobiť správne. A prepáčte teda ešte raz tú hyperbolu, a že zadubených, tmárskych Slovákov to posunie do žiarivej budúcnosti. Preto chceme podobne ako iné štáty Európskej únie ponechať tieto základné kompetencie v rukách občanov Slovenska. Napokon nikdy neboli odovzdané Európskej únii. KDH má dôveru v občanov Slovenska a naše schopnosti spravovať si svoj štát svojbytne v spoločnom európskom dome. Aj keď uznávam, že niekedy to vyzerá veľmi ťažké a veľmi náročné. Rešpektujúc medzinárodné právo, právomoci Európskej únie na všetkých úrovniach to znamená výlučné právomoci EÚ, ktorých je šesť, spoločné právomoci členskými štátmi a podporné právomoci. O tom je princíp zvrchovanosti a subsidiarity.
Teraz k jednotlivým bodom pozmeňujúcich návrhov KDH. Predstavím a zdôvodním ich.
Prvý bod: Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje. Teda zákaz surogátneho materstva. Zakazuje sa uzatváranie dohôd, na základe ktorých sa žena zaväzuje vynosiť a porodiť dieťa s úmyslom, že po pôrode odovzdá dieťa inej osobe alebo osobám a nevstúpi do právneho postavenia rodiča.
Cieľom novelizácie je zabezpečiť ochranu materstva a jasné určenie matky dieťaťa ako ženy, ktorá ho porodila a súčasne explicitne v ústavnoprávnej rovine v nadväznosti na medzinárodné dohovory zakázať surogátne materstvo ako formu komercionalizácie ľudskej reprodukcie, pretože žena nie je tovar. Zabezpečiť ochranu dieťaťa pred komodifikáciou z toho istého dôvodu, dieťa nie je tovar a tak predísť vykorisťovaniu zraniteľných žien. Ustanovenie reflektuje hodnotové a právne princípy, ktoré sú zakotvené v ústave a sú dôsledne chápané aj v judikatúre orgánov na ochranu ľudských práv. Tento jav totiž vyvoláva, myslím surogátne materstvo, mnohé etické a právne otázky, napríklad neistotu vo vzťahu medzi biologickou a právnou matkou, riziko vykorisťovania zraniteľných žien, ktoré sa v dôsledku chudoby rozhodnú podstúpiť tehotenstvo za finančnú odmenu, psychologické a právne problémy dieťaťa, ktoré nemusí poznať svoju biologickú matku. Tento zákaz je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý požaduje ochranu dieťaťa pred akoukoľvek formou vykorisťovania a nadväzuje na znenie § 89 Zákona o rodine, podľa ktorého:
1. matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila,
2. dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1 sú neplatné.
V súčasnom svete zosilňuje nežiadúci jav takzvanej reprodukčnej turistiky. Napríklad v medializovanom prípade Gammy žiadatelia z Austrálie využili služby náhradnej matky 21-ročnej z Thajska, ktorá túto činnosť vykonávala preto, že potrebovala zaplatiť dlhy a zabezpečiť vzdelanie pre svoje dve vlastné deti. Pri náhradnom materstve očakávala dvojčatá, pričom u jedného z nich bol v štvrtom mesiaci tehotenstva diagnostikovaný Downov syndróm. Žiadatelia preto požadovali, aby podstúpila interrupciu, čo z osobných a náboženských dôvodov odmietla a obe deti predčasne porodila. Problém však nastal niekoľko mesiacov po pôrode, keď si žiadatelia vyzdvihli a odviezli so sebou len zdravé dieťa, pričom to druhé ponechali u náhradnej matky.
Typickou ukážkou je aj India, kde bolo v minulosti umožnené komerčné náhradné materstvo, čo bolo hojne využívané zo strany zahraničných klientov. V pozícii náhradných matiek boli často ženy z nízkych sociálnych vrstiev, čo sa odrážalo nielen v odmene za donosenie a pôrod, ale takisto v nedôstojných podmienkach a zaobchádzaní s týmito ženami.
Rovnako tak susedná Česká republika v dôsledku absencie jasnej právnej úpravy zákazu náhradného materstva sa stáva vyhľadávaným miestom zo strany dokonca medzinárodného organizovaného zločinu. Viď. medializovaná operácia, policajná operácia "Španiel".
Náhradné materstvo je okrem Slovenska v súčasnosti zakázané aj v ďalších európskych krajinách, napríklad v Rakúsku, Bulharsku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Malte, Nemecku, Nórsku, Španielsku a Švédsku. V rámci Rady Európy umožňujú komerčnú formu náhradného materstva len Ukrajina a Gruzínsko napriek rozporu s čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne.
Ďalším bodom nášho pozmeňujúceho návrhu je text: "Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž." V čl. 41 sa navrhuje doplniť konštatácia, že "otcom dieťaťa je muž a matkou dieťaťa je žena", ktorá vychádza z biologickej reality a právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom jeho cieľom je ústavne zakotviť tradičné chápanie rodičovstva a zabezpečiť stabilitu rodinno-právnych vzťahov. Tento návrh reflektuje prirodzený biologický fakt, že biologickými rodičmi dieťaťa sú muž a žena, samozrejme, tým nie je dotknuté náhradné rodičovstvo v zmysle inštitútov rodinného práva. V prípade inštitútu osvojenia (adopcie), podľa ktorého osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Zavedenie tejto definície do ústavy má za cieľ zabrániť možným snahám o redefinovanie pojmu rodičovstva v budúcnosti prostredníctvom bežnej legislatívy alebo judikatúry. Zároveň vychádza zo starej rímskej zásady dodnes platnej v prípade matky, mater semper certa est, čiže matka je vždy istá. Vzhľadom na snahy o náhradné surogátne materstvo, toto je v synergii s predchádzajúcim bodom "Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila."
Ústavná ochrana poskytuje vyšší stupeň právnej istoty pre občanov aj orgány verejnej moci. Tým nie sú dotknuté aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, aké pozná zákon o rodine, napríklad zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, čiže takzvaná náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť, ako aj inštitúty poručníctva a opatrovníctva. Navrhované ustanovenie je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, najmä článkami 7 a 8, ktoré zdôrazňujú právo dieťaťa poznať svojich rodičov a byt' nimi vychovávané. Rovnako navrhovaná úprava rešpektuje Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý ponecháva členským štátom priestor na reguláciu rodinno-právnych vzťahov v súlade s ich kultúrnymi a právnymi tradíciami.
No, ďalším novelizovaným bodom je, navrhujeme vypustenie vety: Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu. Veľmi pozorne som počúval diskusiu, ktorá tu prebiehala a zdôvodním tento náš pozmeňujúci návrh. Žiadna škola nevzdeláva rýdzo podľa štátneho vzdelávacieho programu, ale podľa školského vzdelávacieho programu, ktorý s ním musí byť v súlade. A teda keby tu bola takáto nadbytočná nesprávna formulácia, naozaj by to znamenalo, že rodičia môžu de facto kontrolovať vzdelávanie svojich detí v každej jednej oblasti, či už by boli napríklad proti tomu, aby sa na telocviku hral frisbee, alebo, ja neviem, drôtikovanie na výtvarnej, alebo nejaká kapitola z fyziky, či matematiky. Takéto niečo, samozrejme, v ústave nemôžeme ponechať. Zároveň tým vyjadrujeme to, čo som už hovoril na začiatku, že pointou nášho prístupu v KDH je kompetencia a zodpovednosť spolu. Sú veci, za ktoré sú zodpovední a kompetentní učitelia, odborníci, odborní zamestnanci, a to je oblasť, ktorá im náleží, ktorá je definovaná štátnym vzdelávacím programom a ktorú si ďalej špecifikujú školským.
Ale sú oblasti, ktoré sú nescudziteľným a prirodzeným právom rodičov a o tom hovorí druhá veta novely ústavy, ktorá znie: "Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu." Nuž, toto je nielen v súlade opäť s normami medzinárodného práva, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 26 ods. 3, rodičia majú prednostné právo voliť druh výchovy a vzdelania pre svoje deti, Dohovorom o právach dieťaťa OSN, štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa pri výkone jeho práv na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ďalej Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkový protokol č. 1, čl. 2, štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov, teraz počúvajte v akom rozsahu, zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktoré je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. KDH neupravuje kompetenciu rodičov rozšírenú do maximálneho rozsahu v zmysle uvedených medzinárodných ľudsko-právnych noriem, ale rozhodne chceme rešpektovať a zabezpečiť nescudziteľné, prirodzené právo rodičov zabezpečiť výchovu v tej najcitlivejšej oblasti formovania dieťaťa, jeho intimity a osobnej formácie sexuálneho správania.
Nuž teda reagujeme aj na obavy, rozumieme tým obavám a súhlasíme s tým, že toto ustanovenie sa nesmie zneužiť a dezinterpretovať na to, aby pod pojem formovanie intimity a sexuálneho správania vlastných detí, rodičia mohli mylne, ja neviem, podsunúť aj iné témy, ako sú napríklad témy z oblasti biológie, z oblasti ochrany zdravia, z oblasti ochrany detí pred zneužívaním, pred predátormi, pred patosociologickými javmi, ako je pornografia, ako ste tu už o tom aj hovorili.
Preto prednesieme aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňame už citovanú vetu, ďalšou vetou, ktorá znie: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku." Osobne mám za to, že takáto špecifikácia viacej patrí do školského zákona a garantujem vám, že budeme pri tom, aby v školskom zákone boli tieto veci upravené v súlade s ústavou, ak bude táto norma prijatá, a to tak, aby boli jasné rozdelenia kompetencií medzi rodičov a pedagógov.
Ďalším novelizačným bodom je vypustenie z vládneho návrhu bod 6 o súlade štátneho vzdelávacieho programu s ústavou. Tento bod bol nadbytočný, súlad každého právneho predpisu aj podzákonnej normy s ústavou je záväzný. Napokon navrhovaná úprava rodičovských práv zdôvodnená vyššie je dostatočná. Keďže zdôvodňujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého predkladateľom sú aj poslanci za Kresťanskú úniu, tak pre korektnosť uvádzam, že nasledujúci bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je ich príspevkom k novele ústavy. Je to veta: "Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy." Zdôvodnenie: navrhuje sa ustanoviť (precizovať), že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, čo zodpovedá biologickému chápaniu pohlavia, ktoré sa premieta v celom právnom poriadku Slovenskej republiky. Uznávanie existencie dvoch pohlaví vyplýva aj zo súčasného textu Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ ide o manželstvo a potrebu chrániť ženy, napríklad podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je manželstvo definované ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Zároveň ústava v čl. 38 ods. 1 priznáva ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky a v čl. 41 ods. 2 žene v tehotenstve zaručuje osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. V predstavení a zdôvodnení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som neuvádzal legislatívno-technické úpravy, ktoré nemajú vecný charakter.
Na záver tiež niečo osobné. Vypočul som si pozorne celú debatu. Debatovali sme o tom aj v prvom čítaní. Veľakrát som si vypočul, ako sú aj mne osobne podsúvané údajné zlé úmysly. Protestujem proti tomu. Viem, s akým úmyslom predkladám to, čo robím a budem. Robím tak 32 rokov, nie neomylne a budem tak robiť aj ďalej. Som súčasťou Kresťanskodemokratického hnutia, pretože pre nás to nie je fráza, že dôstojnosť každého jedného človeka je pre nás rovnocenná, že kvalita ľudského života, nielen jeho ochrana od počatia po prirodzenú smrť, je súčasťou tej starostlivosti a posilňovania kultúry života. Preto aj naďalej budeme túto vec kultivovať, máme v úmysle sa postarať aj v budúcnosti v štandarde ľudsko-právnej agendy o občianske práva všetkých ľudí, ktorí potrebujú riešiť svoje záležitosti. Ale musíme stavať na zdravých základoch, ktoré som prezentoval zo strany Kresťanskodemokratického hnutia v týchto našich pozmeňujúcich návrhoch.
Ďakujem vám za pozornosť a pozývam všetky ctené kolegyne a kolegov k podpore týchto navrhovaných novelizačných bodov Ústavy Slovenskej republiky. A teraz, pán predseda, chcem predniesť dva pozmeňujúce návrhy, preto prosím, aby ste zastavili čas.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Prosím zastavte čas, idú pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči máte slovo.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Mariána Čaučíka, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopÍňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopÍňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Čl. 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V čl. 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž."
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Súčasne sa vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava v čl. I bodoch 3 až 5 - primerane sa preznačia odseky.
Zároveň v čl. I bode 5 sa slová "odsekov 1 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 8".
3. V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa vypúšťa prvá veta.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bode 7 čl. 52a znie:
"Čl. 52a
Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy."
6. Čl. II vládneho návrhu znie:
"Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2025."
Teraz, pán predseda, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 4 (čl. 41 ods. 6) sa na konci pripája nová veta: "Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku."
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, dámy a páni, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
V mene troch poslaneckých klubov – KDH, PS a SLOVENSKO – navrhujem presunúť hlasovanie o bode č. 57, tlač 524, zákon o turistických trasách, na riadnu schôdzu NR SR v septembri 2025.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Kolegovia a kolegyne, keď padne lietadlo, tak úrad pre bezpečnosť leteckej dopravy ho rozšróbuje do šróbika. Skúma sa všetko, čierna skrinka, vyhodnocuje sa, nie je tam čas na obvinenia a neviem čo. Nám, čo cestujeme v tom lietadle a nie sme lekári, nie sme piloti, nie sme inžinieri, rozumiete, že hovorím metaforicky o lietadle, tak nezostáva nič iné, než veriť odborníkom. Toto robí verejnosť, široká verejnosť.
Ja sa teraz miešam do debaty (povedané s úsmevom) medzi lekárov, ale minimálne do nej patrím ako pacient, ako človek, ktorý má starších príbuzných, mladších príbuzných, ktorého sa týka očkovanie, pretože sa nás týka všetkých. A ja teraz nebudem tu pridávať nejaký svoj nekvalifikovaný názor do vaše debaty, ale opriem sa o fakty, lebo mne iné nezostáva, než oprieť sa o fakty tých, ktorí rozumejú veciam, a chcem sa zamerať na očkovanie.
Vyrozumel som, že 95-percentná hranica zaočkovanosti je ustálená preto, aby sa nešírila choroba. Keď je zaočkovanosť nižšia, než 95 %, tak sa jednoducho v danej lokalite pozoruje šírenie choroby. No a z poslednej výročnej správy úradu pre verejné, Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že hranicu 95-percentného zaočkovania sme na Slovensku nedosiahli už pri troch chorobách: osýpkach, mumpsu a ružienke. Na úrovni obvodov sme nedosiahli hranicu 90-percentnej zaočkovanosti až v dvadsať, takmer dvadsať troch percentách, to je skoro štvrtina všetkých obvodovo na Slovensku, čo sú lokálne centrá epidémií. Preto sa znovu objavili choroby ako diftéria osýpky alebo čierny kašeľ.
Prosím vás, buďte zodpovední a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolega Ferko Majerský, ďakujem ti za tvoj príspevok, ktorý aj pobavil, ale aj, ale aj oslovil, pretože tá vec naozaj nie je na srandu. Celý dospelý život venujem edukácii, som bol formovaný tým, že keď niečo tvrdím, musím to podložiť argumentami, musím rozumieť širším súvislostiam. Toto sa snažíme robiť v škole na základe, na základe vedeckých poznatkov. Na základe kontextu. Hovoríme o kritickom myslení a zrovna v tomto období, kedy sa na deti valí, na mladých ľudí zo všetkých strán cez internet hocičo, kedy sa posledné roky zdôrazňovalo, že každý má právo na názor, môže si myslieť hocičo. Aj o plochej zemi, ale niečo iné je byť splnomocnenec vlády, mať tú zodpovednosť, čo si nielen mladí ľudia na internete môžu nájsť, ale aj aj dospelí ľudia, ktorí si vyberajú z tejto až pripestrej palety akýchkoľvek aj nezmyselných tvrdení. Ako to fatálne oslabuje tú logiku vecí, že stavajme na vede, na poznaní, na kritickom myslení. Namiesto toho, že na dojmoch, na emóciách, na povrchnosti. Vidím to aj tu v politike. Tak vás vyzývam, ak je niekto splnomocnenec vlády na na prešetrenie toho, ako si Slovenská republika poradila s prvou takouto pandémiou po druhej svetovej vojne, po španielskej chrípke, tak nech sa nepúšťa do zápasu s mimozemšťanmi a s, neviem, akými neuveriteľnými scenármi. Prosím vás, ostaňme nohami na zemi a s úctou k vede a k poznaniu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy, páni, chcem najskôr ja zareagovať na všetkých predrečníkov, ktorým nebolo odpovedané, a ďakujem vám všetkým za zapojenie sa do diskusie. Tiež si dovolím povedať, že škoda, že diskutujeme iba v rámci opozície a potom bude mať záverečné slovo pán spravodajca. Takže pôjdem po rade.
Pani kolegyňa Nash už aj na výbore, ako konštatovala, by si želala, aby návrh zákona bol ambicióznejší, aby riešil aj financovanie značkárov a samotné dotácie pre turistické trasy, aby aj v tomto bol systém. Niečo podobné povedal aj pán Dubovický, ktorý komentoval, ak som to správne pochopil, že 71-tisíc eur na rok je neuveriteľne malé nič na to, o čom sa zhovárame. A tieto dve veci chcem teraz na ne reagovať.
V prvom rade chcem vyjadriť porozumenie tomu, že napriek tomu, že sa tento zákon pripravoval pôvodne ako vládny už neexistujúcej vlády v minulom volebnom období a potom poslanecký, a teraz je formálne predložený ako poslanecký, tak rešpektujem písané aj nepísané pravidlá parlamentnej demokracie a zdravý rozum. Nešiel som z nuly na 100 %. Úprimne priznám, že keby som bol minister rezortný, zodpovedajúceho rezortu, tak tá ambícia je väčšia a nastavím do zákona komplexné riešenie aj financovania týchto trás, ale to ako opozičný poslanec, alebo resp. člen opozičnej strany, ktorý predkladá formálne tento zákon ako poslanecký zákon v čase konsolidácie, tak nezatínam sekeru tak vysoko, že na ňu nedočiahne ani optimistická predstava o dobrej vôli kolegov z koalície. Takže tento zákon, správne ste prečítali, je z uváženia, z vedomia pozície, ktorú máme v opozícii, je jednoducho minimalistický. Preto, aby sme dali maximálny priestor kolegom z vládnej koalície, lebo sú legitímnymi víťazmi volieb, a aby si ministerstvo cestovného ruchu a športu osvojilo tento návrh zákona a doplnilo si ho svojimi aplikačnými predpismi, svojimi rozhodnutiami, prípadne či už v rámci druhého čítania, alebo neskôr ďalšími systémovými opatreniami. Toto je podľa mňa solídny prístup, ktorý nie je prehnane idealistický, a ktorý stavia na princípoch parlamentnej demokracie, že tu máme spolu hľadať najlepšie dostupné riešenie. A ja nechcem to najlepšie dostupné riešenie zahatať prílišnou ambicióznosťou a jednoducho nechcem diktovať ministrovi cestovného ruchu a športu a vláde Slovenskej republiky, lebo mi to nenáleží, diktovať im ďalšie systémové veci. Tak toto je moja odpoveď.
Ale ešte upresním, pán Dubovický, o čo ide pri tých 71-tisíc euro. V žiadnom prípade to nie sú peniaze určené pre značkárov. Toto sú, tak to ale vyznelo, toto je čisto minimálny kompenzačný príspevok pre súkromných vlastníkov a samosprávy, teda pre všetkých vlastníkov okrem štátu za to, že strpia na svojom pozemku, na svojom území turistickú trasu, tak toto je minimálny príspevok. Keď som hovoril s vlastníkmi, tak mi povedali túto vec. Podelím sa s ďalšou konkrétnosťou, že my nechceme, lebo pôvodne v zákone bolo, aby zákon uložil povinnosť správcovi turistickej trasy jednoznačne a natvrdo starať sa o tú trasu, odstraňovať nedostatky, prekážky na ceste a tak ďalej. Prečo to nechcú, aby to jednoznačne robil správca? Pretože mali aj takú skúsenosť, že správca aj bez zlého úmyslu nezachoval sa šetrne k ich vlastníctvu. To znamená, zoťal strom, opravil lávku, keď mám byť veľmi konkrétny. Alebo urobil prekládku chodníka cez mraziareň, kde zimovali ovce. A to ten vlastník nechcel. Vlastník mi povedal, dokonca predseda asociácie súkromných vlastníkov, urbárnikov, urbariátov, že on trikrát prejde trasu po zvoze dreva a uprace si to, lebo nechce, aby mu s tým jeho drevom manipuloval niekto iný.
Takže ja dávam priestor ministerstvu cestovného ruchu a športu na to, aby ten kompenzačný príspevok zvýšili, lebo zákon hovorí o minimálnom pre takého správcu, kde sa vlastník dohodne, že bude, akú údržbu bude vykonávať, v akom rozsahu. Toto všetko je otvorené.
A čo sa týka značkárov, aj dnes je ten systém proste len dotačný. To znamená, že v rozpočte ministerstva cestovného ruchu a športu teraz sú nejaké peniaze pre turistiku v ich kapitole a oni z toho vyplácajú na základe žiadostí značkárom, turistickým klubom, cykloklubom peniaze na údržbu a starostlivosť o turistické trasy, ale robia to bez registra. Robia to ad hoc, a toto nie je predsa dobrý systém ani správy, ani hospodárenia.
Takže týmto naozaj nezasahujeme do financovania správcov turistických trás, ani klubov, ktorí sa o toto starajú. To prenechávame na úpravu v budúcnosti, pretože opakujem, nejdeme z nuly na 100. Od kolegov zo školského výboru, pani kolegyňa Nash spomínala to hlasovanie, sme, kde sa oni zdržali v gestorskom výbore, som nepočul žiadnu konkrétnu výhradu. Aj proste ani neformálne o tom nekomunikovali, vyrozumel som, že je to politické rozhodnutie. Ako politické rozhodnutie som vnímal aj na rokovanie vlády návrh uznesenia zo strany ministerstva cestovného ruchu a športu pod vedením pána ministra Keketiho v minulosti, lebo pri rokovaniach s ministrom Keketim sme zaregistrovali záujem a podporu o tento zákon, ale politika je politika. Potom prišiel befel a návrh uznesenia, ktorý bol proti srsti samotnému ministrovi.
No, ešte prepáčte mi aj tú kratučkú reakciu na môj optimizmus, pán kolega, keďže ste sa toho viackrát dotkli, pán kolega Pročko, Aj toto chcem teda pripomenúť, že ja som vyjadril idealistický, optimistický názor, že sa nenájde minister cestovného ruchu a športu, ktorý by rušil bezdôvodne turistické trasy, pretože zákon mu dáva kompetenciu aj zrušiť turistickú trasu. Tam k tomuto som sa vyjadril optimisticky. Nie k tomu, že pán minister Huliak podporí alebo nepodporí tento návrh zákona. To nechávam na ňom, na jeho vedomí a svedomí. Ale snažil som sa mu to uľahčiť, pretože v zákone okrem toho, že sme mu dali silné karty, on rozhoduje. On rozhoduje o tom, ktorá trasa bude v registri. On o tom rozhoduje. Tak sme zohľadnili aj všetky ďalšie záujmy v prípade explicitne organizovania napríklad poľovačiek, sa jednoznačne dá uzávera dočasná pre nejakú turistickú trasu. Znova pre tú bezpečnosť, ale aj preto, aby neboli obmedzené vlastnícke a užívateľské práva tých, ktorí nie sú turistami, ale inak využívajú prírodu a les.
No a posledná poznámka sa týka Poľska, Maďarska, Rakúska, spomenuli ste, pán kolega Dubovický, Poľsko. Nuž ja som bol viackrát na stretnutí s turistami a s turistickými klubmi a značkármi a boli tam aj hostia z Poľska a z Maďarska, aj Rakúska a oni všetci závideli nám. Závideli nám túto ucelenú celoštátnu sieť, oni ju takú nemajú. 140-2
Vy keď hovoríte o tom, že ako je turizmus rozvíjaný v Poľsku a v Rakúsku, máte pravdu, máme sa od nich čo učiť. Ale pozor, čo sa týka celonárodnej turistickej, celoštátnej turistickej siete, nemajú ju ucelenú, nemajú tak komplexnú s dokonca riešenými prechodmi na zahraničné turistické trasy, ani s jednoznačným značením. Lebo každá farba k tej značke, každý smerovník, každá náučná tabuľa pri chodníku, toto všetko má systém, ktorý máme my u nás podchytený pod STN-kou a komplexnou službou tých dobrovoľníkov, ktorí sme už viacerí im ďakovali za tú ich prácu v týchto, Klubu slovenských turistov a Slovenského cykloklubu. Takže takto to je. Ak máme v niečom prím, čo už toho veľa nezostáva na Slovensku, v čom by sme boli v pozitívnom slova zmysle prví nielenže v Európe, ale aj na svete, tak sú to práve turistické trasy. Buďme múdri, buďme rozumní a zachovajme si toto prvenstvo a ďalej ho rozvíjajme. Z tých všetkých dobrých dôvodov, ktoré som spomínal. A týmto aj ja ďakujem všetkým dobrovoľníkom, značkárom, všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na zachovaní tohto 150-ročného dedičstva, unikátu, ktorý už je zapísaný v kultúrnom dedičstve UNESCO, pani kolegyňa. Už je zapísaný.
A je to naozaj oprávnená pýcha Slovenskej republiky, kde sa každý z nás stavia k tomu, ako miluje túto krajinu a prírodu a ako radi ju využívame.
Tak to skúsme potvrdiť stlačením správneho tlačidla. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy, páni, chcem najskôr ja zareagovať na všetkých predrečníkov, ktorým nebolo odpovedané, a ďakujem vám všetkým za zapojenie sa do diskusie. Tiež si dovolím povedať, že škoda, že diskutujeme iba v rámci opozície a potom bude mať záverečné slovo pán spravodajca. Takže pôjdem po rade.
Pani kolegyňa Nash už aj na výbore, ako konštatovala, by si želala, aby návrh zákona bol ambicióznejší, aby riešil aj financovanie značkárov a samotné dotácie pre turistické trasy, aby aj v tomto bol systém. Niečo podobné povedal aj pán Dubovický, ktorý komentoval, ak som to správne pochopil, že 71-tisíc eur na rok je neuveriteľne malé nič na to, o čom sa zhovárame. A tieto dve veci chcem teraz na ne reagovať.
V prvom rade chcem vyjadriť porozumenie tomu, že napriek tomu, že sa tento zákon pripravoval pôvodne ako vládny už neexistujúcej vlády v minulom volebnom období a potom poslanecký, a teraz je formálne predložený ako poslanecký, tak rešpektujem písané aj nepísané pravidlá parlamentnej demokracie a zdravý rozum. Nešiel som z nuly na 100 %. Úprimne priznám, že keby som bol minister rezortný, zodpovedajúceho rezortu, tak tá ambícia je väčšia a nastavím do zákona komplexné riešenie aj financovania týchto trás, ale to ako opozičný poslanec, alebo resp. člen opozičnej strany, ktorý predkladá formálne tento zákon ako poslanecký zákon v čase konsolidácie, tak nezatínam sekeru tak vysoko, že na ňu nedočiahne ani optimistická predstava o dobrej vôli kolegov z koalície. Takže tento zákon, správne ste prečítali, je z uváženia, z vedomia pozície, ktorú máme v opozícii, je jednoducho minimalistický. Preto, aby sme dali maximálny priestor kolegom z vládnej koalície, lebo sú legitímnymi víťazmi volieb, a aby si ministerstvo cestovného ruchu a športu osvojilo tento návrh zákona a doplnilo si ho svojimi aplikačnými predpismi, svojimi rozhodnutiami, prípadne či už v rámci druhého čítania, alebo neskôr ďalšími systémovými opatreniami. Toto je podľa mňa solídny prístup, ktorý nie je prehnane idealistický, a ktorý stavia na princípoch parlamentnej demokracie, že tu máme spolu hľadať najlepšie dostupné riešenie. A ja nechcem to najlepšie dostupné riešenie zahatať prílišnou ambicióznosťou a jednoducho nechcem diktovať ministrovi cestovného ruchu a športu a vláde Slovenskej republiky, lebo mi to nenáleží, diktovať im ďalšie systémové veci. Tak toto je moja odpoveď.
Ale ešte upresním, pán Dubovický, o čo ide pri tých 71-tisíc euro. V žiadnom prípade to nie sú peniaze určené pre značkárov. Toto sú, tak to ale vyznelo, toto je čisto minimálny kompenzačný príspevok pre súkromných vlastníkov a samosprávy, teda pre všetkých vlastníkov okrem štátu za to, že strpia na svojom pozemku, na svojom území turistickú trasu, tak toto je minimálny príspevok. Keď som hovoril s vlastníkmi, tak mi povedali túto vec. Podelím sa s ďalšou konkrétnosťou, že my nechceme, lebo pôvodne v zákone bolo, aby zákon uložil povinnosť správcovi turistickej trasy jednoznačne a natvrdo starať sa o tú trasu, odstraňovať nedostatky, prekážky na ceste a tak ďalej. Prečo to nechcú, aby to jednoznačne robil správca? Pretože mali aj takú skúsenosť, že správca aj bez zlého úmyslu nezachoval sa šetrne k ich vlastníctvu. To znamená, zoťal strom, opravil lávku, keď mám byť veľmi konkrétny. Alebo urobil prekládku chodníka cez mraziareň, kde zimovali ovce. A to ten vlastník nechcel. Vlastník mi povedal, dokonca predseda asociácie súkromných vlastníkov, urbárnikov, urbariátov, že on trikrát prejde trasu po zvoze dreva a uprace si to, lebo nechce, aby mu s tým jeho drevom manipuloval niekto iný.
Takže ja dávam priestor ministerstvu cestovného ruchu a športu na to, aby ten kompenzačný príspevok zvýšili, lebo zákon hovorí o minimálnom pre takého správcu, kde sa vlastník dohodne, že bude, akú údržbu bude vykonávať, v akom rozsahu. Toto všetko je otvorené.
A čo sa týka značkárov, aj dnes je ten systém proste len dotačný. To znamená, že v rozpočte ministerstva cestovného ruchu a športu teraz sú nejaké peniaze pre turistiku v ich kapitole a oni z toho vyplácajú na základe žiadostí značkárom, turistickým klubom, cykloklubom peniaze na údržbu a starostlivosť o turistické trasy, ale robia to bez registra. Robia to ad hoc, a toto nie je predsa dobrý systém ani správy, ani hospodárenia.
Takže týmto naozaj nezasahujeme do financovania správcov turistických trás, ani klubov, ktorí sa o toto starajú. To prenechávame na úpravu v budúcnosti, pretože opakujem, nejdeme z nuly na 100. Od kolegov zo školského výboru, pani kolegyňa Nash spomínala to hlasovanie, sme, kde sa oni zdržali v gestorskom výbore, som nepočul žiadnu konkrétnu výhradu. Aj proste ani neformálne o tom nekomunikovali, vyrozumel som, že je to politické rozhodnutie. Ako politické rozhodnutie som vnímal aj na rokovanie vlády návrh uznesenia zo strany ministerstva cestovného ruchu a športu pod vedením pána ministra Keketiho v minulosti, lebo pri rokovaniach s ministrom Keketim sme zaregistrovali záujem a podporu o tento zákon, ale politika je politika. Potom prišiel befel a návrh uznesenia, ktorý bol proti srsti samotnému ministrovi.
No, ešte prepáčte mi aj tú kratučkú reakciu na môj optimizmus, pán kolega, keďže ste sa toho viackrát dotkli, pán kolega Pročko, Aj toto chcem teda pripomenúť, že ja som vyjadril idealistický, optimistický názor, že sa nenájde minister cestovného ruchu a športu, ktorý by rušil bezdôvodne turistické trasy, pretože zákon mu dáva kompetenciu aj zrušiť turistickú trasu. Tam k tomuto som sa vyjadril optimisticky. Nie k tomu, že pán minister Huliak podporí alebo nepodporí tento návrh zákona. To nechávam na ňom, na jeho vedomí a svedomí. Ale snažil som sa mu to uľahčiť, pretože v zákone okrem toho, že sme mu dali silné karty, on rozhoduje. On rozhoduje o tom, ktorá trasa bude v registri. On o tom rozhoduje. Tak sme zohľadnili aj všetky ďalšie záujmy v prípade explicitne organizovania napríklad poľovačiek, sa jednoznačne dá uzávera dočasná pre nejakú turistickú trasu. Znova pre tú bezpečnosť, ale aj preto, aby neboli obmedzené vlastnícke a užívateľské práva tých, ktorí nie sú turistami, ale inak využívajú prírodu a les.
No a posledná poznámka sa týka Poľska, Maďarska, Rakúska, spomenuli ste, pán kolega Dubovický, Poľsko. Nuž ja som bol viackrát na stretnutí s turistami a s turistickými klubmi a značkármi a boli tam aj hostia z Poľska a z Maďarska, aj Rakúska a oni všetci závideli nám. Závideli nám túto ucelenú celoštátnu sieť, oni ju takú nemajú. 140-2
Vy keď hovoríte o tom, že ako je turizmus rozvíjaný v Poľsku a v Rakúsku, máte pravdu, máme sa od nich čo učiť. Ale pozor, čo sa týka celonárodnej turistickej, celoštátnej turistickej siete, nemajú ju ucelenú, nemajú tak komplexnú s dokonca riešenými prechodmi na zahraničné turistické trasy, ani s jednoznačným značením. Lebo každá farba k tej značke, každý smerovník, každá náučná tabuľa pri chodníku, toto všetko má systém, ktorý máme my u nás podchytený pod STN-kou a komplexnou službou tých dobrovoľníkov, ktorí sme už viacerí im ďakovali za tú ich prácu v týchto, Klubu slovenských turistov a Slovenského cykloklubu. Takže takto to je. Ak máme v niečom prím, čo už toho veľa nezostáva na Slovensku, v čom by sme boli v pozitívnom slova zmysle prví nielenže v Európe, ale aj na svete, tak sú to práve turistické trasy. Buďme múdri, buďme rozumní a zachovajme si toto prvenstvo a ďalej ho rozvíjajme. Z tých všetkých dobrých dôvodov, ktoré som spomínal. A týmto aj ja ďakujem všetkým dobrovoľníkom, značkárom, všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na zachovaní tohto 150-ročného dedičstva, unikátu, ktorý už je zapísaný v kultúrnom dedičstve UNESCO, pani kolegyňa. Už je zapísaný.
A je to naozaj oprávnená pýcha Slovenskej republiky, kde sa každý z nás stavia k tomu, ako miluje túto krajinu a prírodu a ako radi ju využívame.
Tak to skúsme potvrdiť stlačením správneho tlačidla. Ďakujem, skončil som.

130. Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pán kolega, odpovedám úprimne, som nevyliečiteľný optimista. Ďakujem.

131. Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Nash.

132. Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, až 126 poslancov a poslankýň naprieč politickým spektrom podporilo tento opozičný poslanecký návrh zákona v prvom čítaní. Mám nádej, že táto koalícia dokáže podporiť opozičný poslanecký návrh, ktorý už viac apolitický ani nemôže byť. Tento návrh napĺňa verejný záujem. Je kvalitne pripravený. Je za ním viacročná komunikácia autorov so zainteresovanými stranami, občianskymi združeniami, ústrednými orgánmi štátnej správy, aj so samosprávou. Zúčastnila som sa rokovania školského výboru, na ktorom sa týmto návrhom zaoberal a upozornila som na jeden nedostatok tohto návrhu. Bol to naozaj malý nedostatok, pretože by som uvítala, keby zákon podrobnejšie rozpracoval ustanovenia týkajúce sa financovania rozvoja, obnovy a ochrany turistického značenia, pretože si myslím, že tie organizácie, ktoré toto značenie zabezpečujú, tak potrebujú mať istotu financovania. Ale to sa, samozrejme, dá doladiť aj neskôr, keď aplikačná prax pravdepodobne ukáže aj iné nutné úpravy tohto návrhu. Na tomto výbore nás všetkých najviac zarazil postoj ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré s návrhom nesúhlasí a rovnaký postoj odporučilo aj vláde Slovenskej republiky. V súlade s týmto želaním ministerstva športu školský výbor návrh nepodporil a všetci prítomní koaliční poslanci sa pri hlasovaní o návrhu zákona zdržali. To, žiaľ, predpovedá, že 126 hlasov v prvom čítaní bude posledným úspechom tohto inak kvalitného návrhu. A to je veľká škoda. Ide totiž o naozaj apolitickú a verejne prospešnú iniciatívu. Žiaľ, momentálne opozičnú, čo niektoré politické egá nedokážu prekonať. Pamätám si, ako pán poslanec Radačovský sa vyjadril, že nerozumie, prečo koalícia nepodporuje dobré opozičné návrhy. Ja sa to tiež pýtam. Pán Radačovský, podporte tento zákon, pretože je naozaj mimoriadne kvalitný a apolitický. Čo na návrhu však prekáža ministrovi Huliakovi? Že mu lezú turisti do revíru? Že jeho zbytočnému ministerstvu, ktoré si vytrucoval pri vydieraní koalície pribudnú nové povinnosti? Kdeže. Jeho pohnútka je ešte primitívnejšia. Ide mu iba o autorstvo. On chce byť ten, čo si pripíše zásluhy, ten, čo povie, toto som vám dal ja. Sám minister to naznačil, keď povedal, že ide o príliš dôležitú vec na to, aby to prišlo ako opozičný poslanecký návrh. Nenapadol kvalitu, nevypichol žiaden nedostatok. Nevie iba zniesť fakt, že s dobrou iniciatívou prichádza niekto iný ako on a jeho tím. Myslela som, že práve hľadanie zmyslu ministerstva je v rozširovaní jeho existujúcej pôsobnosti o nové úlohy vo verejnom záujme.

126. Horecký, Ján, poslanec NR SR
Budem stručný, ale využijem pozíciu navrhovateľa, aby som možno nebol v dvoch minútach, ale možno v troch, štyroch, aby som vám naozaj seriózne odpovedal na vaše faktické pripomienky.
Pán kolega František Majerský, ďakujem ti, ty ako záchranár vieš, o čom hovoríš, keď hovoríš o bezpečnosti turistov. Nuž naozaj, spojím to aj s lesohospodárskou činnosťou, pretože to spolu súvisí a je to takto. Bezpečnosť turistov je alebo ľudí, ktorí sa pohybujú po lesoch predsa v týchto mesiacoch, v týchto, poslednom roku, dvoch, veľmi diskutovaná. Útoky medveďov, čo vám hovoril aj kolega pán Dubovický, sú časté, ktoré máme teda pozorovania, ktoré nás primäli k tomu, že sme aj novelou zákona o civilnej ochrane dávali nejaké riešenie na tieto situácie. A ako sa to stáva alebo resp. čo môžeme urobiť preventívne voči, aby sme znížili riziko takýchto útokov. Nuž určite tým, že ten pohyb turistov bude viac predvídateľný a viac rešpektujúci napríklad tým, že sa budú pohybovať po týchto turistických trasách, lebo keď sa nimi štát, tak dovoľte, poviem, trošku oháňa, že tí turisti alebo teda ľudia, ktorí sa pohybovali po lese, kde došlo k útokom, tak sa proste často pohybovali mimo, lebo máme voľný prístup do lesa.
A vtedy som počul argumentáciu, veď nech sa pohybujú po tých turistických trasách a chodníkoch, ktoré sú predsa len frekventované a medveď sa im prirodzene vyhýba. No tak keď sa nimi oháňame, argumentujeme, tak by sme ich mohli aspoň evidovať a registrovať a dať im nejaký právny rámec, ochranu. Čiže aj v tomto zmysle je to akýsi príspevok k problému, ktorý primárne zákon o turistických trasách nemal v úmysle riešiť, ale určite prispieva k bezpečnosti ľudí v lese.
Ďalšia vec, lesohospodárska činnosť. Keď nemáme upravené pravidlá a ľudia sú rôzni, a dnes, žiaľ, svedkami toho, že sa mnohí správame arogantnejšie, oveľa agresívnejšie aj v prírode než tomu bolo v čias, keď ja som bol vychovávaný, keď my sme chodili do lesa a ešte nás poučovali rodičia aj učitelia, že buďte potichu, ste na návšteve v prírode, nerušte zvieratá a nenechávajte za sebou bordel, s prepáčením. Tak dnes už sa ľudia takto prirodzene nesprávajú, sú nazvime to, sebavedomejší. A stáva sa také, mal som také skúsenosti s vlastníkmi, ktorí povedali, že sa veľmi nevraživo na nich, na zdieľanej ceste, ktorá bola lesnou cestou, ktorá slúžila na lesohospodársku činnosť, a zároveň to bola turistická trasa, tak že oni tam povedzme zvážali drevo alebo robili nejakú inú činnosť a turisti sa na nich pozerali veľmi s pohoršením, že prečo im narúšajú túto ich vychádzku po turistickej trase niečím, čo možno nejak amatérsky nazerali ako nevľúdne voči prírode, že je tam lesohospodárska činnosť. A dochádzali do konfliktov, do konfliktov, kedy tí turisti úmyselne brzdili tieto vozidlá, kedy dochádzalo k verbálnym konfliktom medzi tými zamestnancami vlastníka alebo najatými robotníkmi pre vlastníka a turistami. Aj takéto, prepáčte, že vám hovorím úplne až tak veľmi konkrétny príklad, situácie riešime týmto návrhom zákona, kedy hovoríme, kto za čo zodpovedá, kto je k čomu kompetentný. Jednoznačne hovoríme, že ten turista musí uvoľniť, dať prednosť tomu vlastníkovi v tom, čo ten vlastník vykonáva na svojom vlastnom pozemku. Aby ten vlastník mal dobrú vôľu strpieť, že tam je ten turistický chodník, lebo mu nebráni v jeho činnosti ani v jeho výkone vlastníckych práv. A na tomto mám zhodu s vlastníkmi a aj s turistami. A preto vás prosím, aby sme túto zhodu podporili. Teda týmto som chcel povedať Františkovi Majerskému a aj pánovi Dubovickému.
Igor Janckulík, ďakujem ti za tvoje ocenenie tej prípravy. Naozaj som sa stretol s výhradou, ktorej rozumiem, kolegovia z koalície, kedy som počul, že takýto zákon má byť predložený ako vládny návrh zákona. Rozumiem tejto pripomienke, pretože je to nový zákon, nie je to nejaká norma o jednej vete, o dvoch vetách, nejaká novela, ale je to celý nový zákon, ktorý tu doposiaľ nebol. Ale už som vám na to odpovedal aj v rozprave. Zopakujem to znovu.
Tento zákon tak pôvodne pripravovaný bol a ďalej sa na ňom tri roky pracovalo. Má všetky prílohy a náležitosti, akoby to bol vládny návrh zákona.
A naozaj odpustite, ale ja som vám nebránil, aby ste predložili, už ste pri vláde druhý rok, tento návrh zákona ako vládny. Len dúfam, že sa na ňom takto vieme zhodnúť. Popritom som sa stretol ešte s jednou fámou, ktorú spomenul tiež Igor Janckulík vo svojej faktickej, a to je fáma o vyvlastňovaní. Naozaj musím priznať, že keď som ako minister školstva, vtedy športu, videl ten pôvodný návrh zákona spred vyše troch rokov, tak tam boli neprimerané zásahy do vlastníckych práv. Bolo tam uložené ministerstvu školstva, že má dávať vecné bremená, má robiť zápisy do katastra a toto pri všetkej úcte ku teda turistickým trasám a k tomuto pokladu nie je ani v súlade s kompetenčným zákonom a s úlohami ministerstva, vtedy školstva, vedy, výskumu a športu.
Tak tieto všetky nedostatky sme odstránili. Dokonca dbal som na to, aby sa v zákone neoperovalo veľmi všeobecným pojmom verejný záujem. Lebo vieme, že v rámci verejného záujmu, ktorý nie je úplne presne a jasne definovaný, tak sa tiež dá všelijako ohýbať tá právna situácia, že čo je a čo nie je vo verejnom záujme. Dal som všetky karty do rúk ministrovi cestovného ruchu a športu, ktorý môže dokonca bez podnetu zrušiť trasu, turistickú trasu.
Ja proste spolieham na zdravý rozum a na to, že sa nenájde v Slovenskej republike minister cestovného ruchu a športu, ktorý by chcel rušiť programovo trasy, turistické trasy. Takže toto je moja odpoveď na tie fámy aj na spôsob, ako bol zákon pripravovaný a konkretizácia niektorých situácií, ktoré ukazujú, ako to myslíme vážne s tou harmonizáciou záujmov vlastníkov, turistov, samospráv a tak ďalej. Ďakujem. Skončil som.

78-2
A potom to boli legislatívno-technické úpravy, ktoré boli vyvolané pripomienkami OLAP-u. Výsledkom tejto práce potom bolo jednomyseľné schválenie v dvoch relevantných výboroch, výborov Národnej rady, ktoré vlastne mali prerokovať tento návrh zákona. Jednomyseľne boli prijaté všetkými prítomnými hlasmi poslancov z koalície aj opozície tieto pozmeňujúce návrhy vo finančnom výbore a pôdohospodárskom výbore. Je mi ľúto, že to nebolo v gestorskom školskom výbore, kde nikto síce nebol proti, ale poslanci koalície sa pri hlasovaní zdržali. No a aby to nevyzeralo iba ako taká selanka, že sme sa všetci na všetkom zhodli a všetko sme zakceptovali, tak chcem otvorene a úprimne poukázať aj na niektoré pripomienky, ktoré sme nemohli akceptovať a vysvetliť, prečo sme tak nemohli urobiť. Bola to napríklad pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, ktoré hovoria o nedostatočnej kvantifikácii alebo podloženie argumentov na kvantifikáciu výdavkov na kompenzácie pre neštátnych vlastníkov. Nuž túto kompetenciu sme nechali plne v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu a ma zaujala táto pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, pretože v doložke ku tomuto návrhu zákona, ktoré sme urobili v rozsahu, akoby to bol vládny návrh zákona, a nielen poslanecký, formálne, tak sme uviedli navrhovaný mechanizmus nápočtu kompenzačného príspevku pre súkromných vlastníkov lesov a podobných pozemkov a tiež pre samosprávy.
Jedine z tejto kompenzácie boli vylúčené, bol vylúčený štátny vlastník, lebo to nemá logiku, aby zo štátneho rozpočtu do štátneho rozpočtu boli zbytočnou administratívou teda prenášané malé peniaze. O čo teda ide? Pracovali sme so vzorcom, ktorý počíta s týmito tridsaťtisíc kilometrami trasy, zjednodušene sme uvažovali o jednom metri šírky, čím nám vyšla suma, ktorú sme opreli o priemernú cenu nájmu lesných pozemkov, ktorá na Slovensku je 35 až 95 eur na hektár a rok. Priemerná suma je 65 eur na hektár a rok, s ktorou sme počítali pri lesných pozemkoch s tým, že v zákone navrhujeme toto ako minimálny kompenzačný príspevok. Je v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu, ako upraví výšku tohto príspevku rozhodnutím ministra.
Ďalšia pripomienka, ktorej sme nevedeli vyhovieť alebo sme sa rozhodli nevyhovieť, bola z ministerstva financií, kde opäť ministerstvo financií namieta, že sme nekvantifikovali výdavky na vytvorenie štátneho registra turistických trás, ktorý má byť novým informačným systémom verejnej správy. A pri tomto momente sa chcem pristaviť, lebo je to principiálna vec, ktorá dokonca prekračuje rámec tohto návrhu zákona. Nuž, každý z vás, ktorý tu podľa mňa v tejto chvíli sedí, aj väčšina obyvateľov Slovenska, niekedy v živote videla turistickú mapu s vyznačenými turistickými trasami. V mobiloch máme Google Maps a mnohé aplikácie, ktoré vám dovoľujú ukázať topografické mapy, turistické mapy s vyznačenými turistickými trasami. Slovenský kartografický ústav vydáva atlasy a mapy s turistickými mapami, s mapami turistických trás. Ďalej, na Slovensku máme zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, zákon 3/2010. Tento zákon je transpozíciou európskej smernice INSPIRE a toto je jedna zo silných point. Čo hovorí táto transpozícia alebo táto európska smernica, čo hovorí ten zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie? Hovorí, že keď boli za peniaze daňových poplatníkov zhromaždené nejaké dáta, tak musia byť v anonymizovanej podobe sprístupnené na Národnom geoportáli. A toto existuje, pretože na Národnom geoportáli máte vrstvu turistické trasy. Tá vrstva tam nie je namaľovaná neviem kým, ale vychádza z Datasetu, ktorý je inými slovami registrom týchto trás. A pripomínam, že dobrovoľnícke združenie turistov Turistický klub Slovenska a slovenských cykloturistov majú desiatky rokov zmapované všetky trasy, ich načasovanie, čo sa týka údržby, umiestnenie smerovníkov, prvkov, náučných tabúľ a podobne. Toto všetko existuje. Stačí, aby ministerstvo cestovného ruchu a športu si z Národného geoportálu, ktorého metadáta, ktorého jednoducho dataset, čiže register, je na vládnom claude, na Govnete. Nemusíme investovať ďalšie peniaze pre nejakú zákazku, pre niekoho, kto vytvorí nejakú paralelnú štruktúru k tomu, čo už existuje, s čím ale treba začať pracovať z dôvodov, ktoré som popísal predtým.
Takže keď dokážu mať vlastný register dobrovoľníci, ktorí sa nám o tento svetový unikát starajú desaťročia a o ktorých stále snáď spoliehame, že budú cez víkendy a svoje dovolenky teda opravovať poškodené značenie, likvidovať staré neplatné cesty, obnovovať nové a toto všetko podľa STN-normy, ktorú máme iba my a v Českej republike prijatú. To znamená, že to robia športoví špecialisti presne v súlade so zákonom o športe, ktorý bol prijatý. A presne v súlade teda so školeniami, ktoré práve títo značkári robia. Nerobí sa to halabala, ale robia to dobrovoľníci. Je načase, aby keď im dávame dotácie, tak v zmysle naozaj efektívneho hospodárenia v štátnej správe sme vedeli, kam tie peniaze idú, v akom rozsahu a aká je táto sieť.
Kto iný by to mal spravovať, tento register, ako ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Ešte je tu jedna pre mňa prekvapujúca pripomienka z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie, kde nás žiadali doplniť analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ťažko sa mi verilo tomu, že je treba analýzu vplyvov na zvýšenie informatizácie spoločnosti, keď sa bavíme o stave, že nemáme register turistických trás, nemáme pod ministerstvom cestovného ruchu a športu tento informačný systém verejnej správy a ak prijmeme tento zákon, tak ho budeme mať. Koľko pečiatok znalcov potrebujete a akú analýzu by sme si mali zaplatiť, že je lepšie register mať ako nemať a že to zvýši stav informatizácie v spoločnosti. Nuž blíži sa hlasovanie, nebudem hovoriť podrobne o tom, čo všetko ten register môže, ako môže slúžiť, včasnými záverami, informáciami o lesohospodárskej činnosti, o záverach, uzáverách dočasných na trasách z dôvodu ochrany životného prostredia alebo iných dôvodov. To všetko prispieva k informatizácii.
No a jeden z posledných bodov tohto vystúpenia. Zaregistrovali sme všetci výzvu ministerstva cestovného ruchu a športu, ktorú ohlásil pán minister Huliak na štyri a pol milióna pre obce do päťtisíc obyvateľov práve pre turistiku, pre infraštruktúru turistiky. Ale, kolegovia, kolegyne, tak predstavte si, že teraz obce, tie najmenšie samosprávy, budú na základe tejto výzvy môcť prísť značiť trasy. Ale ako to oni urobia? Budú reflektovať celoštátnu sieť ucelenú trás, ktorá existuje? Budú dodržiavať STN-ku pri značení? Alebo tu vznikne chaos, zbytočne neefektívne vynaložené prostriedky tak, že sa bude značkovať iným typom značky, často paralelne. Práve okolo menších obcí do päťtisíc obyvateľov máte veľa v extravilánoch súkromných pozemkov, vo vlastníctve súkromných vlastníkov. Títo nebudú chcieť strpieť to, že im tam hocikto príde a vyznačí si trasu. Potom sa nečudujem, že dochádza k tomu, čo je v Amerike typické alebo aj v Nemecku, že sa oplotia súkromné pozemky a je koniec s voľným vstupom do lesa, tak ako sme to poznali ešte od Márie Terézie z Rakúsko-Uhorska.
Takže preto vás prosím, prijmime tieto pravidlá férové, vyvážené, ktoré harmonizujú záujmy všetkých dotknutých tak, aby sme si zachovali toto dedičstvo, aby sme podporili najväčší rekreačný šport na Slovensku, ktorý sa týka státisícov ľudí na Slovensku ročne, ktorí nám významne hýbe domácim cestovným ruchom, ktorý je tou najlepšou cestou, ako mentálne aj fyzicky ozdraviť našu populáciu. Toto je cieľ spoločný, ku ktorému vás všetkých pozývam, lebo turisti nemajú politické tričká. Tie státisíce ľudí, to sú všetko naši blízki, to sú naši spoluobčania, vaši voliči, naši voliči. No a napokon je to efektívny nástroj na správu turistických trás, transparentné financovanie, pre férové rozloženie zodpovednosti práv a povinností všetkých dotknutých. Verím, že tak ako v prvom čítaní, aj v tomto druhom čítaní snáď prekonáme nejaké rozdelenie medzi koalíciu, opozíciu a urobíme niečo, čo je bezesporu veľmi významné pre celé Slovensko, čo má 150-ročnú históriu a nepochováme to v tomto volebnom období. Ďakujem vám za pozornosť.
Aha, pardon, pán predsedajúci, pán predseda, ešte na záver prečítam krátky pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva, ktorý je legislatívno-technickou úpravou, ktorý vyplýva z prijatého zákona o lesoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, stopnite čas. Nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
A znie takto. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524.
V čl. VII bod 2 § 25 ods. 1 sa odkaz 35a nahrádza odkazom 35b.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta k poznámke pod čiarou a označenie poznámky pod čiarou.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.