Videokanál poslanca

Skúsim nekričať. (Smiech v sále.)
Pán poslanec vo svojom (povedané so smiechom), pán poslanec vo svojom príhovore povedal poslednú vetu, že pán Šutaj Eštok nemá čo robiť na poste ministra vnútra. Tak toto povie poslanec, ktorý ako minister vnútra bol osemkrát odvolávaný a osemkrát sa tuná snažil zubami držať, aby odvolaný nebol.
Pán poslanec, to, čo vy ste povedali, táto debata z vašej strany a vo vašom prípade, to jednoducho nemá význam, tu sú nejaké dve pravdy a bude musieť byť niekto tretí, ktorý o tom rozhodne, že ktorá je to tá naozajstná pravda, ktorú vy, samozrejme, vy, pochopiteľne, spochybníte, lebo vy spochybníte všetko, tak ako ste spochybňovali všetko, keď ste sa obhajovali ako bývalý minister vnútra.
Ale vy stále ako spomínate to, to tzv. kultúrne slovo kajúcnici a nepomenúvate to tým slovom, ktorým tým kajúcnikom naozaj patrí, to sú udavači. A bavme sa o tých udavačoch, o tých obyčajných udavačov, na tom predsa nikto nemôže, nikto normálny nemôže stavať princíp pravdy na princípe udávania za odmenu. A to je ten váš princíp. Princíp udávania za odmenu. Toto nikto normálny nemôže akceptovať, preto, lebo keď niekoho držíte pod krkom, tak ten vám sľúbi aj ancikrista, ten vám sľúbi všetko. Toto je princíp, na čom vy ste si postavili svoju politiku, svoju politiku ministra vnútra, za toto ste boli odvolávaný niekoľkokrát, samozrejme, neúspešne, preto, lebo tie vaše pážatá vás vždy podržali, ale toto, toto je váš princíp.
Toto je váš princíp. Za odmenu udávať. Ešte raz. Za odmenu udávať, pán poslanec. (Reakcia z pléna. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán presedajúci.
Ja sa tiež chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Gašparovi hlavne za to osvieženie pamäti, a teda za osvieženie pamäti aj v mene nás, v mene nás a v mene tých, čo na ministerstve vnútra v živote neboli, a dúfam, že ani v živote nepôjdu. Proste sú to isté fakty, ktoré jednoducho v tejto spoločnosti existujú, a ja, ešte raz, ďakujem veľmi pekne, že som si ich mohol vypočuť. Ťažko sa to, samozrejme, mnohým počúvalo a verím, že ešte počúvať bude, preto, lebo tento príbeh, pochopiteľne, bude pokračovať ďalej, a verím, že bude pokračovať ďalej až dovtedy, kým tí, čo si to zaslúžia, pôjdu tam, kam patria, aby som teda bol veľmi presný.
Nechutné sú tie, zo strany opozície, nechutné sú tie predstierané martý... martýrstva v tejto problematike. Je to ozaj nechutné, umelé, je z toho zle od žalúdka a skutočne sa to zle počúva. Tie martýrstva, to vám nepomôže. Stavať sa do pozície martýra v takejto situácii je naozaj, to je jedna, to je jedna tupá umelina.
No a viete, už len na záver (povedané so smiechom), ja mám taký pocit, že odvolávanie ministra vnútra sa otočilo práve proti tým odvolávateľom, a to z hľadiska tejto debaty je pre mňa asi v tento deň a v ten včerajší deň to najdôležitejšie poznanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Migaľ, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, ako ste obhájili vašeho pána ministra, teda našeho pána ministra, naozaj tých argumentov bolo veľmi veľa a skutočne myslím si, že táto obhajoba bola ba priam dokonalou, keď ste poukázali aj na tie všetky neduhy, tie, dovolím si povedať, svinstvá, čo tuná stvárala tá bývalá koalícia. Aby som bol teda, aby som bol teda úprimný, to bola jediná koalícia, čo si pamätám od deväťdesiateho tretieho roku, pre ktorú bol viac policajný prezident ako minister vnútra. Oni dali prednosť policajnému prezidentovi pred ministrovi vnútra, ktorého teda odfajčili zo dňa na deň, a viete, aký bol dôvod, ktorý bol vtedy oficiálne prezentovaný? No museli sme si vybrať, povedala táto koalícia na čele s tými, ktorí jej vládli v tomto rezorte, ale aj s pani prezidentkou, samozrejme. Takže vybrali si pána policajného prezidenta a tak to aj dopadlo. Len preto, že pán minister vnútra chcel šliapať na otlak pánovi policajnému prezidentovi, čo sa, samozrejme, týmto nepáčilo preto, lebo všetkým vyhovoval ten spôsob vládnutia, ktorý robil policajný prezident sťaby minister vnútra už potom.
No a ešte jeden veľký fór ste zabudli povedať, keď ako vy ste nehovorili o tom, o tom hroznom šrote, o ktorom hovorila celá tá koalícia vtedy, až na to, že sa stal zázrak a ten šrot zrazu vzlietol a vzlietol do Ukrajiny a je tam možno dodnes. No tak to boli tí, ktorí nám vládli.

Aha, ďakujem pekne, tu mi svieti, tuto. (Rečník reaguje na spustenie zvukového zariadenia.) Ďakujem pekne.
Čiže začal som vetu, ktorú zopakujem, a teraz zasa trošku normálne. To odvolanie ministra vnútra nikto neberie vážne. Nikto neberie vážne ani kolegov z opozície. Nikto neberie vážne preto, lebo je to hlúposť od začiatku do konca. Ale ja som cez to všetko rád, že tu takto sedíme, lebo konečne vychádzajú najavo isté veci, ktoré by sme si za iných okolností nemohli povedať.
Dosť ťažko sa mi počúva táto debata, obhajujúc všetkého toho, čo sa tu za posledného tri a pol roka stalo. Tie vyhrážky, to hranie sa na svätých, to, to falošné predstieranie serióznosti a slušnosti. Táto, táto partia tuto vľavo sa teraz chová úplne inak, ako sa chovala, keď bola koalíciou. Oni sú zrazu nejakí slušní, nejakí takí ako, oni, oni prosia o slušnosť, oni sa odvolávajú na slušnosť. Neviem, kto tu staval šibenice, dámy a páni, pred domom premiéra, to si povedzme. Kto tu hnal verejnosť na bodáky, aj to si povedzme. Kto tu v tejto chvíli vytvára atmosféru absolútneho boja čierneho s bielym? Kto zneužil smrť novinárov? Kto toto všetko tuná zapríčinil tie posledné roky, čo sme tuná sedeli a čomu sme museli čeliť? Pohľad tento ako skutočne je úplne nový pre niekoho. A ja som veľmi rád, že si tu môžme tieto veci povedať.
Vy ste spravili zo Slovenska udavačský štát. Udavačský štát, štát ktorý, toto možno existoval v 50. rokoch alebo za protektorátu, to treba vysvetliť tej panej, ktorá nevie, kto je to Tomáš Garrigue Masaryk, aby pochopila, kde bol protektorát. Toto všetko tuná, čo sa tuná udialo, to, to z toho raz niekto napíše knižku. A vy sa tu tvárite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa.
Vážená pani poslankyňa, s mnohými vecami, napríklad čo ste povedali o RTVS, súhlasím, o tom budem hovoriť ďalej. Čo mi vadilo, ale absolútne mi vadil váš osobný tón, taký ten osobnostne kriticko-subjektívny nepodložený tón voči ministerke, voči premiérovi. Predsa títo ľudia ešte nič nepredložili, žiadny návrh zákona, a vy ich dopredu spochybňujete. To mi teda pripadá z vašej strany neadekvátne a nehodí sa mi to k vám, takáto profesná žiarlivosť, nie som na to u vás zvyknutý, hoci sa teda poznáme už trošku dlhšie.
Ja sa vrátim k jednému jedinému bodu, o ktorom ste hovorili, to bola tá RTVS-ka, o ktorej budeme ešte dlho hovoriť určite. Sama ste povedali včera v tej jednej z televízií veľa, s ktorým sa dá súhlasiť. Spojenie RTVS bolo hrubým zásahom do vysielacej štruktúry oboch inštitúcií. Aj rozhlasu, aj televízie. Tie inštitúcie sa do toho teraz z hľadiska svojej štruktúry vysielacej nespamätali, ale čo je najdôležitejšie a čo ste nespomenuli, bolo to, že sa vlastne zničil duálny systém z roku ´95. Ten duálny systém, ktorý bol podmienkou vstupu do Európskej únie, to veľmi dobre viete, a práve ten duálny systém v poslednom období nahrádzali tie alternatívne médiá, ktoré sú pre vás istým spôsobom zase neprijateľné, hoci tie alternatívne médiá ako jediné médiá mali iný názor ako tá tzv. verejnoprávna, dnes štátna televízia a tie ostatné súkromné. Čo sa stalo za ten čas? To ste tiež nepovedali. Vy dnes nerozoznáte verejnoprávnu televíziu od súkromných. To je to najdôležitejšie. Preto ten duálny systém nefunguje. No ja by som bol veľmi rád, keby ste tieto kritické slová, tak ako ste boli kritická voči všetkým, hlavne teda, aby ste si zobrali do úst aj bývalú ministerku Milanovú a toto hodnotenie so... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)