Videokanál poslanca

Funguje, takže ešte raz. (Rečník mal problém s mikrofónom.)
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Na záver chcem len povedať jednu vetu.
Vypočuli sme si názor samovýnimočných a samovyvolených.
A teraz už len mi dovoľte, aby som vám povedal, Slovensko, do toho! Lebo začína hokej.
(Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Marián, zhrnul si to všetko veľmi presne a chcem ti naozaj za to poďakovať, lebo na záver to asi bolo treba spraviť. Pomaly táto debata, nedebata končí. Len obávam sa, že, obávam sa, že hádžeš hrach na stenu preto, lebo jednoducho aj tí, čo viem, že chápu a vedia o čom hovoríš, principiálne politicky hovoria niečo úplne iného preto, lebo majú pocit, že by v tomto nejakom boji stratili kytičku. Čo sa týka tej televízie, bude o tom ešte určite veľmi veľa rečí a veľmi veľa sa o tom budeme baviť. Len chcem povedať jednu vec. Pokiaľ sa nevyrieši financovanie v Slovenskej televízii, tak sa nevyrieši nič, a Slovenského rozhlasu, samozrejme, lebo to je ten, to je ten najväčší problém, ktorý tuná v súčasnosti existuje. A ten taký problém vysielacej štruktúry je v tom, že treba znovu vrátiť hlavne teda tej televízii tú výnimočnosť v tom mediálnom prostredí, ktorú mala a ktorú si jakž takž ten rozhlas zachoval na základe tých okruhov, na ktorých vysiela. Proste chýba tá výnimočnosť, aby sme si skutočne všimli, keď sa tá televízia náhodou vypne.
No a teraz idú majstrovstvá sveta v hokeji, takže ju nemáme prečo pozerať. Potom príde futbal, potom príde olympiáda a to hovorím len o športových udalostiach toho najväčšieho typu, kde tá verejnoprávna inštitúcia vždy zohrávala veľmi dôležitú rolu.
Takže vrátiť výnimočnosť Slovenskej televízii a zabezpečiť financovanie. O tom sa budeme baviť určite ešte veľmi dlho.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No tak dobre, tak poďme dokončiť ten príbeh o televízii, ktorý načrtol pán poslanec Michelko a mnohí z vás v ňom pokračovali. Ten príbeh pokračoval po tomto svetovom výroku súčasného poslanca pána Mikloška asi tak, že po voľbách, keď tí, ktorí boli v opozícii, sa dostali do koalície, pokračovali takým spôsobom, že vzniklo v televízii 28. poschodie, takzvané koncentračné stredisko. Na to 28. poschodie boli nahnaní, nahnaní, všetci tí novinári, ktorí nevyhovovali, všetci tí, ktorí nevyhovovali názorovo, museli sedieť na tom 28. poschodí osem a pol hodiny, aby si teda splnili svoj pracovný čas, a strážil ich taký človek v takej modrej uniforme s pištoľou pri boku. Oni sa museli hlásiť a odhlasovať, keď išli na WC a ten človek ich sledoval, či náhodou nejdú niekde na schodište. Toto boli tí vaši predchodcovia, čo zaviedli túto demokraciu, o ktorej teraz vy hovoríte a kritizujete všetko to, čo sa v tej RTVS v súčasnosti deje. To malo nejaký príbeh toto všetko. A tí ľudia si to pamätajú, tí ľudia žijú, tým ľudom sa nikto neospravedlnil. Aj tí novinári starí, ktorí ešte žijú, a sú píšuci často, si pamätajú tieto veci a čakajú, čo táto doba prinesie.
Či aspoň niekto z vás, napríklad pán Mikloško, bohužiaľ, tu nie je, sa im ospravedlní a povie, že teda prepáčte, tak toto som asi prehnal. Lebo sedieť v koncentračnom stredisku ako v koncentračnom tábore a byť strážený človekom s ozbrojenou zbraňou za pásom, to je dámy a páni silná káva. A toto zažili tí novinári, ktorí boli takým, ako ste vy, nepohodlní.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, no povedali ste toho skutočne veľmi veľa, zrejme úprimne, o to je to pre mňa horšie na to reagovať, ale aj tak to spravím preto, lebo som skutočne presvedčený, že teda to, čo hovoríte, hovoríte veľmi úprimne, veľmi vážne, len nemáte rovnaký meter. Nemáte rovnaký meter v prípade Matice slovenskej, ktorú ste kritizovali za vyznamenania, a teda rôzne ceny, ktoré udeľovala, ale pritom takýmto spôsobom som vás nepočul hodnotiť pani prezidentku, ktorá tiež dala isté vyznamenania istým ľuďom, čo teda mohla aj oľutovať, hoci to nepriznala, a celá spoločnosť ju za to kritizovala, či tá pravicová, alebo tá ľavicová, celá. Pani prezidentka nič.
To všetko ďalej, čo ste povedali o tých padlých umelcoch, čo je strašné, čo je strašné, ozaj to je strašné, bez ohľadu, bez ohľadu na to, akých umelcov akej národnosti sa to týka, ale stále nie je dôvodom, aby sme prestali čítať Dostojevského, aby sme prestali pozerať, ja neviem, Pikovú dámu Eugena Onegina, aby sme prestali spievať Čajkovského romance, aby sme sa prestali, aby sme prestali pozerať ruské výtvarné umenie, aby sme sa vôbec takýmto spôsobom zaoberali všetkým tým umením, ktoré ide napríklad z Ruska a ktoré je na obrovskej úrovni, skvelej, dlhodobej, historicky odskúšanej.
Vy ste to všetko chceli poprieť tým, čo ste povedali a s tým ja nemôžem absolútne súhlasiť preto, lebo si myslím, že politika akákoľvek jednoducho do kultúry alebo do umenia, keď chcete, nepatrí. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, mne veľmi vadí ten osobný tón, ten urážlivý tón. Ten osobný, urážlivý tón voči ministerke kultúry, ktorý, toto nie je o odvolávaní ministerky kultúry, toto je nejaké také, nejaké také vyvášňovanie sa na úkor niekoho. Proste je to totálne pre mňa neprijateľné a pritom vy viete veľmi dobre, že vy ministerku kultúry neodvoláte a my tú ministerku kultúry, samozrejme, neodvoláme takisto. Čiže o čom je táto debata? Úplne o ničom. O ničom. Je to len skutočne ďalšia strata času na to, aby ste si vy mohli povedať to, čo si nemôžete povedať kdesi osobne na facebookoch, ale to je iný problém.
Ten problém tejto spoločnosti a tejto debaty je, dámy a páni, v tom, že vy, kolegovia a kolegyne z PS, ste sa dostali, respektíve by ste chceli byť, respektíve už ste na pozícii tých vyvolených a nadradených. Vy, vy pohŕdate tými ostatnými. To je ten váš najväčší problém. A tuna tie všetky debaty, všetky tie príspevky, tá, tá vaša, tá vyvolenosť pohŕdavá tými ostatnými, toto je na tom to najstrašnejšie. To je v tej spoločnosti vidieť, z toho všetkého plynú aj tie, nazvem to slušne, nedorozumenia, ktoré sú medzi opozíciou a koalíciou. Proste vám chýba jedna elementárna pokora voči všetkým a to nielen voči opozícii, ale aj vám voči partnerom v koalícii. Teda vo vašej opozícii a o koalícii už ani nehovorím. Proste tá pokora, to pohŕdanie tými ostatnými, to stavanie sa do tej pozície my vyvolení, o to tu ide. To je najväčší problém, váš. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Dubéci, úplne normálne a kľudne nebubnujte na poplach, lebo nie je prečo. To vám poviem úplne otvorene. Je trošku búrka v pohári vody preto, lebo, a odrazím sa od tej prvej vety, ktorú ste povedali. Vy ste povedali, že je, tuná existuje normálna fungujúca inštitúcia a to je váš prvý omyl. Problém je v tom, že tá inštitúcia je pre niekoho fungujúca a pre niekoho nefungujúca a bol by som rád, keby ste ma počúvali, aby sme sa potom eventuálne mohli aj mimo o tom porozprávať, ak vás to bude zaujímať. Problém je, problém je nespokojnosť žiadateľov, problém je spätná väzba fondu, problém je hodnotenie projektov, problém je zodpovednosť fondu za zdôvodnenie teda neuspokojených projektov, resp. tí, ktorí tie projekty predkladajú. Problém je v tom, že z ministerstva kultúry robíte nadávku. To je asi hlavný problém.
A zabudli ste celkom na to, že nejaká ministerka kultúry tu bola, ktorá sa volala Milanová a ktorá bola neviditeľnou ministerkou a my sme mali voči nej obrovské výhrady. Ale nikdy sme si nedovolili tak sa chovať voči nej a voči jej ministerstvu kultúry so všetkým všudy, tak ako sa vy chováte teraz k tomuto ministerstvu kultúry. Jednoducho to sa nepatrí, aby som to povedal úplne otvorene tak, aby tomu každý rozumel.
Preto toto všetko vlastne nastalo, lebo systém, ktorý tu bol doteraz, nefungoval. A to si povedzme úplne otvorene, on nefungoval preto, preto, lebo ten fond nebol schopný isté veci zdôvodňovať. My teraz sa pokúsime nastoliť iný systém. Uvidíme, či bude fungovať lepšie alebo horšie. Stále máme tú možnosť, keď to fungovať nebude, ten systém opraviť, stále sme vo volebnom období a nesieme za to zodpovednosť a budeme musieť konštatovať aj my, či to funguje lepšie alebo horšie, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aby to takto, viete, všetko nezostalo vo vzduchu, lebo je tu taká atmosféra trošku potemnelá, hej, ako po tomto všetkom. Tak ja by som chcel len povedať, že zmyslom tohto celého, čo sa deje okolo fondov, je skutočne to, že tie fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú. Preto je vymyslený iný systém fungovania a my si môžeme zase po istom čase zhodnotiť, či väčšia skupina umelcov bude s takýmto systémom spokojná, alebo či bude nespokojná. Pokiaľ bude nespokojná, stále máme možnosť novelizovať isté veci, preto lebo stále ako to volebné obdobie trvá.
Takže je to v tejto chvíli aj na bič tých predkladateľov, aby si teda uvedomili, to znamená na nás všetkých, ktorí ako budeme o tom hovoriť, aby sme si uvedomili, či to bude takto fungovať, alebo nie. No a v prípade, že to fungovať nebude, budeme musieť vymyslieť iný systém, hej? Takto hovoriť o nejakom uzurpovaní si nejakých miliónov, to, to, to skutočne to je scestné, preto lebo to sa ani nedá. A pointa je preto úplne iná, pán Grendel. Pointa je, aby tie dve tretiny, ktoré sú nespokojní, aspoň polovica z nich bola spokojná.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ak dovolíte, ja by som do toho sa pokúsil nejak naliať trošku toho racia. V prvom rade prijímam výzvu pani Jaurovej a ako s veľkou úctou si ju dovolím pozvať na neverejnú kávu, kde sa budem o tomto s ňou veľmi rád rozprávať, preto lebo naozaj sú tu dva názory a predpokladám, že ten jej je na tej istej úrovni, ktorý teda, ak to akceptuje, aj môj. Skutočne bude mi cťou. A teraz k veci. Pani poslankyňa, reagujúc na vás, spýtajte sa vašej kamarátky Dariny Károvej, akým spôsobom odvolala behom 24 hodín za ministrovania Kňažka niekoľko desiatok generálnych riaditeľov inštitúcií, ktoré priamo patrili pod ministerstvo kultúry. Niekoľko desiatok behom 24 hodín bez udania dôvodu, však, pamätáme si to aj vy, aj ja. A o tých dôvodoch sa môžeme potom rozprávať, či to bol ten správny demokratický ťah v tej dobe týchto skutočne kovaných demokratov aj v dnešnej dobe. To je jedna vec.
Druhá vec k tomuto návrhu, ktorý teraz je predkladaný, zase ja by som v tom nehľadal všetko zlé a nedemokratické a neviem ešte aké. Ono je to veľmi jednoducho povedané, zodpovednosť kontra alibizmus. A ten alibizmus vidím v množstve tých výberových konaní, o ktorých som vedel a s ktorými som sa bavil s vtedajšími ministrami, ktorí boli mimo tej koalície, v ktorej som bol ja. Jednoducho tí riaditelia boli dávno daní pred tým a tí, tie výberové konania trapné, kde boli skutočne tie najdemokratickejšie zastúpenia od hlavného architekta mesta Bratislavy cez šéfa olympijského výboru a mnohých skutočne ľudí, ktorí do kultúry majú, nechcem ich zhadzovať, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, ďakujem pekne aj za tento príhovor a ja som na jednej strane veľmi rád, že už všetci hovoríme o slove nedôvera, ja som si najskôr pripadal taký osamotený, keď som hovoril, že preto hovoríme o tejto novelizácii všetkých týchto fondov, preto, lebo tá nedôvera v spoločnosti je taká, že už je to ďalej neúnosné. Aj to je pravda, že by som chcel, aby to bolo čo najrýchlejšie, ja osobne. Má pani poslankyňa pravdu, idú ďalšie finančné prostriedky. Tie komisie znovu budú takýmto spôsobom prerozdeľovať finančné prostriedky, ako to robili doteraz? Opäť budú tie davy nespokojných? Opäť budú tí ľudia sa domáhať na výbore, aby mohli rozprávať o tom, ako to všetko bolo zlé? To všetko je pravda.
No a prečo tie, prečo ten návrh, ktorý, o ktorom, zase to hovorím úplne otvorene, aby ministerstvo mohlo lepšie realizovať svoju kultúrnu politiku, a teraz sa chytíte tohoto slova a budete mi to vyčítať, preto, lebo tomu ministerstvu kultúry nikto nedôveruje. Ale tá vláda v tom programovom vyhlásení vlády má nejaké priority aj v oblasti kultúry, a tento zákon tak ako doteraz existuje, jej to znemožňuje, ale neviďme v tom, prosím vás pekne, zlý úmysel. Ja vás len o toto prosím, ten zlý úmysel tuná absolútne neexistuje.
Tu ide len a len o to, aby sme tú nedôveru nejakou legislatívnou priezračnosťou mohli aspoň troška obmedziť, lebo ona vždy ostane, preto, lebo tí nespokojní, samozrejme, budú, ale aby sme vedeli tým nespokojným zdôvodniť, prečo sú nespokojní. Aj o tom bude to druhé čítanie, som o tom presvedčený.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, a teším sa, že sme vlastne otvorili takú malú konferenciu. Je to fajn, že je to tu aj na tejto pôde, hoci vy teda tvrdíte, že ako nie. A som rád, že práve parlament a že to z parlamentu ide von toto všetko, preto, lebo trošičku aj pri tomto všetkom, v dobrom hovorím, že zahmlievate ten problém, o ktorom sa mi tuná bavíme, preto, lebo ten problém nie je celkom v tom, o čom vy ste rozprávali.
Ja sa vrátim k tomu, prečo, prečo, prečo my sme tu. Toto nie je vzbura neúspešných žiadateľov. Toto je vzbura neinformovaných žiadateľov. A to je rozdiel, pani poslankyňa. Toto treba vyriešiť, aby sme tento problém odstránili, no a pri tom vašom výpočte kultúr, o ktorom ste hovorili, zabudli ste ešte na jednu dôležitú vec, s ktorou sa tiež stretáme veľmi často. A to je dekadentná kultúra. O tom ste nepovedali, pani poslankyňa, ani slovo.
Ďakujem za pozornosť.