Videokanál poslanca

Znovu neodbytný. Naozaj. Už si pripadám aj tak trošku trápne, lebo sa to pýtam po niekoľkýkrát a nikto z opozície mi na to zatiaľ nedal žiadnu odpoveď. Ani renomovaní právnici z opozície, ktorí si o sebe tak hovoria. Ja skutočne chcem vedieť. A keby ste boli taká láska, aj pán Hlina, a mohli by ste na to zareagovať. Vám naozaj nevadí ten časový posun týchto volieb? Hovorím o tých voľbách poštou. Ďakujem. Tá voľba poštou, vyčíta sa jej množstvo vecí, ktoré sú relatívne, ktoré sú spochybniteľné. Ďakujem. Ale toto je nespochybniteľný fakt, že keď volíte poštou, musíte voliť v inom čase ako vtedy, keď volíte reálne do urny. Ďakujem. To znamená, že to sú dva druhy volieb. A to je neprípustné, aby niekto volil o 10 dní alebo 14 dní skôr ako ten, kto volí klasicky do urny. Veď za tých 10 až 14 dní, alebo aj za tri dni, to je úplne jedno, vy môžete zmeniť politický názor na stranu, ktorú chcete voliť, alebo na ľudí v tej strane, ktorých chcete voliť. Na toto som nedostal jednu jedinú odpoveď, odkedy rokujeme o tomto zákone. Bavíme sa o všeličom možnom, ale o tom, že vlastne tu existujú dva typy volieb, dva typy volieb pri jedných vyhlásených voľbách, o tom tu nám nikto z opozície nepovedal ani slovo. Ďakujem. Ja nie som právnik, ale mňa skutočne zaujíma toto, aj spoločenské, aj právne vyhodnotenie tohto samotného faktu. To, že to trvalo 20 rokov, kým na to niekto prišiel, to nie je argument. Proste situácia je taká, aká je. A mala by sa riešiť, preto, lebo tieto voľby raz môže aj niekto vyhlásiť práve kvôli tomuto za neplatné. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Nejaké polienka pod kotol ale. No a zase som spýtať úplne, veľmi jednoznačne, ako nás všetkých, ako tu sedíme, prosím vás. Čo je cieľom vyrábania takejto atmosféry? Čo je cieľom? Čo má byť na konci? Občianska vojna? Vy si naozaj myslíte, že polovica obyvateľov sa po nejakých voľbách, akýchkoľvek, ktoré tu budú, odsťahujú do iného sveta, do inej republiky? Veď my sme tu skutočne odsúdení na to, aby sme spolu žili. Tak sa podľa toho chovajte alebo hovorme, keď už mám teda hovoriť v množnom čísle. Čo je cieľom? Takto, keby to išlo ďalej, tak sa tu za chvíľu budeme mlátiť, však, pani Kolíková? To sa takto nedá jednoducho. Alebo si to všetci uvedomíme, alebo koniec touto republikou a koniec touto spoločnosťou. Z procedurálne.

Za slovo, pán predseda. No. Zlodej kričí, chyťte zlodeja, hej, ale. Nebudem to komentovať. Ja sa vrátim k tomu, čo hovorila pani poslankyňa. Na čo chcem reagovať. Pani poslankyňa, nechajme pána podpredsedu pánom podpredsedom, nechajme poľnohospodárstvo, nechajme. Problém východu kontra západ, východ kontra západ tejto republiky a. Nevymýšľajme si problémy, ktoré nie sú. Ale. Poďme sa skutočne rozprávať o tom. O tomto návrhu zákona, respektíve o tejto novele. Ten problém je v tom, že. Ale to sa chcem vás spýtať úplne reálne. Vám nevadí ten časový posun medzi voľbou poštou a voľbou priamo klasickou, voľbou do urny? Tam v tom vykonávacom predpise sa píše dokonca. O 10 až 14 dňoch. To znamená, aby 10 dní predtým. Alebo 14 dní predtým, ako prebehnú priame voľby, teda vyhlásené predsedom Národnej rady. Vy musíte poštou voliť. A z hľadiska vykonávacích predpisov je to 10 až 14 dní napísaných. Proste za tých 10 až 14 dní sa môže všetko udiať. Kde vy môžete tu. Kde vy môžete zmeniť názor na stranu, ktorú chcete voliť. Toto je ten najväčší problém pre mňa, o tom sa tu na veľmi málo hovorí. Mňa by zaujal váš názor práve na tento problém, či vám ten časový posun nevadí. To je všetko.

Ja by som sa vrátil podľa rokovacieho poriadku k tomu, čo hovoril pán poslanec Zotal. Pán poslanec, ani nie tak samotná voľba poštou a jej spochybnenie, čo sa týka tajnosti, ale vy ste sa absolútne nedotkli vo svojom vystúpení toho nedodržiavania rovnakého času volieb pre všetkých, čo majú záujem voliť. Skrátka volič, ktorý volí poštou, volí v inom čase ako ten, čo volí štandardne do urny, dokonca tam je také odporúčanie, že obálka sa odporúča odoslať 10 až 14 – 12 dní vopred. No tak teraz v rámci tej praktickej činnosti, ktorá tu existuje, mi povedzte, to sú dva týždne. Za tie dva týždne ja predsa mám možnosť na základe toho, čo sa stane na Slovensku, v zahraničí zmeniť názor, čo sa týka voľby. Pokiaľ ja dva týždne predtým volím, no tak ako sa mi to zdá absolútne neaktuálne a toto je tá protiústavnosť podľa môjho názoru, ktorá by sa mala nejakým spôsobom vyriešiť a tu sa dá jedine zrušením takejto voľby. Proste treba voliť v ten istý deň a vy ste hovorili tuná o tom príklade s urnou. No tak to zase nie je pravda, lebo do urny volíte presne v ten istý deň, či do prenosnej alebo normálnej, tam ten časový posun je niekoľko hodín, ale v rámci toho časového úseku volieb, ktoré sú vypísané normálne. Čiže vyriešme ten časový úsek. Tých 14 dní je podľa môjho názoru veľmi veľa a občan, v podstate, ktorý volí zo zahraničia, má iné práva, respektíve nemá to právo voľby aktuálne, ako má občan, ktorý volí priamo v ten deň vyhlásenia volieb do urny. To je všetko, ale o tom ste, bohužiaľ, nepovedali ani slovo. Pani poslankyňa Kleinert.

No už to funguje.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja som predpokladal tento vývoj rozpravy podľa toho, čo bolo, no ako dobre, no tak, podľa toho, čo bolo na výbore, kde ste vy neboli, kde vystúpila podobným spôsobom pani Jaurová a dala jasne najavo, čo bude nasledovať. Jasne najavo. A vy sa nebojte, bude to inak, ako si myslíte, že to bude.
Dobre, ja ako spravím jednu vec. Priznám sa, že ja som si myslel úplne naivne, úplne romanticky, že my vám podáme nejakú, nejakým takýmto spôsobom ruku a vy ju prijmete a budeme sa o tom baviť, hej? Normálne sa budeme o tom baviť. Vy ste túto tému zneužili a tú podanú ruku ste opľuli. Ale dobre, dobre, dobre, ako myslíte. Nenastal čas zrejme na to, aby ešte prišlo k tejto situácii a ja tu nebudem počúvať reči o histórii Slovenského štátu od ľudí, ktorí ešte vtedy nežili, ktorí si niečo proste prečítali také alebo onaké, kdesi si vygooglili. Proste to jednoducho, to nejde. To takto nejde. A nebudeme túto rozpravu ďalej dramatizovať.
Ja tento, ja toto vyhlásenie a tento môj dobrý úmysel beriem späť aj s mojimi navrhovateľmi a ja to sťahujem, toto celé. (Reakcia z pléna.) A čo je vám smiešne? Veď to ste chceli. Veď to ste chceli. Nevieme sa na tom, ale vy neviete nič. Úplne nič. Vy sa doučte základné veci bez toho, že budete v tých Košiciach pohadzovať po niekom nejaké materiály a (reakcie z pléna) aspoň keby ste mi zatlieskali za to, že som vám vyšiel v ústrety, bol by som vám vďačný. Naozaj, takto sa to ďalej nedá. Keď chcete spájať minulosť so súčasnosťou, ako pani Jaurová v tejto chvíli tuná tú atmosféru začala, tak si to robte tam kdesi v kuloároch. My sme to takto nemysleli. My sme, naozaj, my si mysleli, že teda spomenieme si na, že spomenieme si na istú historickú udalosť, ktorá sa udiala, spoločne a spoločne sa dohodneme na jednom vyhlásení, ktoré so súčasnou politikou nemá nič spoločné. Nikto z toho nechcel brať žiadne politické body.
Hovorili sme o tom, ako prijmeme pozmeňujúci návrh pána Dostála. Hovorili sme o tom, ako prijmeme pozmeňujúci návrh pani Jaurovej. Bavili sme sa o tom úplne úprimne. Dosť. Podali sme ruku, ešte raz, vy ste ju opľuli. Sťahujem tento návrh tohto vyhlásenia z tejto schôdze. Môžete si o tom myslieť, čo chcete, ale hovorím vám, že tento boj ste prehrali vy. Preto, lebo my sme naozaj úprimne chceli čosi tuná v tomto parlamente spraviť pre spoločné dobro Slovenska. Nejde to? Nejde to. Bojujte ďalej a nedržím vám palce. Preto, lebo toto je cesta do pekla, čo ste si vymysleli, táto konfrontácia proste je to čosi, kde narazíte. A toto skutočne nie je dobré v prospech nás všetkých. Tak si to láskavo uvedomte. Uvidíme o niekoľko mesiacov, či sa situácia zmení a či teda podobné vyhlásenia, ktoré budú k nejakému viesť, k nejakému zmiereniu tejto spoločnosti, vy podporíte. Ale toto, čo ste spravili, je to tak neférový krok už voči tvorcom tohto filmu, už voči tvorcom tej myšlienky, ktorá ten film predchádzala. Proste to nie je podraz na nás, to je podraz na tých pred tými 60 rokmi.
No a keď ste teda, pani Jaurová sa pýtala, že čo by na to povedal pán Kroner. Tak ja vám poviem, čo by na to povedal pán Kroner. Pán Kroner, viete čo, a on to povedal, on to aj napísal, že politika do kultúry nepatrí. (Reakcie z pléna.) Ale to sa musíte tiež najskôr doučiť. Smejete sa, ani o tom nemáte svoje vedomosti. Môžem vám to dať na papieri v tom článku, v ktorom to vyšlo. Ani to neviete.
Takže ďakujem vám za pozornosť, ja ako predkladateľ odchádzam a vy si tu v tej svojej nenávisti žite dnes ďalej. Všetko dobré prajem. (Potlesk. Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Dovoľte, aby som vás oboznámil s vyhlásením, na ktorom sme sa dohovorili s mojimi kolegami takisto s predkladateľmi, a ktorý by sme chceli vás požiadať a poprosiť o podporu aj vzhľadom na situáciu, ktorá mu predchádzala, na situáciu, v ktorej v súčasnosti žijeme a existujeme. No a predkladaný návrh vyhlásenia má za cieľ dôstojne si pripomenúť 60. výročie udelenia najprestížnejšieho svetového filmového ocenenia - ceny Oscar, je to 18. apríl 1966 - diela Obchod na korze.
Len krátke zdôvodnenie, iné ako je v tých oficiálnych papieroch, ktoré máte. Asi toľkoto. K najvýznamnejším dielam v histórii československej kinematografie patrí film Obchod na korze, v roku 1965 ocenený prestížnou cenou Oscar za najlepší neamerický film roka natočený v cudzom jazyku, ktorú mu udelila Americká filmová akadémia v roku 1966. 84-2
Bolo to prvýkrát, čo vtedy ešte spoločná československá kinematografia získala takéto excelentné miesto v kontexte americkej a svetovej filmovej tvorby. Publikum zaujal námet filmu, ktorého autorom bol slovenský spisovateľ Ladislav Grosman. V tragickom príbehu musí majiteľka malej galantérie vdova Lautmannová, ktorú nezabudnuteľne zahrala poľská herečka Ida Kamińska, ustúpiť arizátorovi Tónovi Brtkovi v podaní slovenského herca Jozefa Kronera, ktorý má prevziať jej obchodík. Tragický príbeh prenasledovanej židovskej ženy a úbohého arizátora, ktorý sa chce priživiť na jej majetku, sa nemôže ani pre jedného z nich skončiť dobre.
Tento film režisérov Jána Kadára a Elmana Klosa patrí do zlatého fondu českej a slovenskej kinematografie. Videli ho milióny divákov u nás aj v zahraničí, ktorí s nadšením ocenili vysokú profesionalitu tvorcov a ich schopnosť precíznej spolupráce v rámci medzinárodného slovensko-česko-poľsko-židovského tímu, ktorý bravúrne artikuloval nadčasové morálne imperatívy. Nezabudnuteľné herecké výkony dvojice Idy Kamińskej a Jozefa Kronera premenili komorný príbeh, odohrávajúci sa v malom východoslovenskom mestečku, na monumentálne odsúdenie nacistického zla a na veľkú výzvu postaviť sa proti dehumanizácii, ktorú priniesli časy druhej svetovej vojny a holokaustu, v ktorých sa dej odohráva.
Nesmieme zabudnúť na spoločenský a politický význam tejto mimoriadnej udalosti pre našu kinematografiu, keďže práve v čase ocenenia Oscarom v 60. rokoch sa československá kultúra a kinematografia v širšom kontexte prezentovali ako vyspelé a umelecky plnohodnotné prejavy vytvárajúce špecifickú podobu československej a českej, teda aj českej a slovenskej kultúry.
Dovoľte mi teda, aby som ešte prečítal v závere tohto môjho krátkeho vystúpenia výzvu, ktorú by sme chceli, aby bola prijatá Národnou radou, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky, vedomá si mimoriadneho kultúrneho, historického a etického významu diela, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo dejiny slovenskej a českej kinematografie, prijíma pri príležitosti 60. výročia udelenia ceny Oscar toto vyhlásenie:
1. Pripomína si historický míľnik,
keď dňa 18. apríla 1966 Americká filmová akadémia udelila cenu Oscar za najlepší cudzojazyčný film - filmu Obchod na korze. Ocenenie zaradilo slovenskú a českú kinematografiu do svetového kultúrneho priestoru a urobilo z nej priekopníčku v rámci strednej a východnej Európy, ktorej sa podarilo dosiahnuť tento najvyšší medzinárodný úspech. Zároveň predstavuje umelecké vyvrcholenie dovtedajšej slovenskej, českej a spoločnej kinematografie a trvalú inšpiráciu pre jej budúcnosť.
2. Vzdáva úctu
režisérskej dvojici Jánovi Kadárovi a Elmarovi Klosovi a osobitne autorovi predlohy a spoluautorovi scenára, humenskému rodákovi Ladislavovi Grosmanovi. Práve jeho hlboký humanizmus a literárne majstrovstvo dali tomuto dielu nadčasový medzinárodný dosah.
3. Poukazuje na spätosť príbehu s mestom Humenné,
ktoré bolo pre Ladislava Grosmana celoživotnou inšpiráciou. Oceňuje udržiavanie živej spomienky na mieste pôvodného obchodu, kde pamätná tabuľa pripomína silný kultúrny odkaz a memento udalostí v regióne Zemplína.
4. Vyzdvihuje etický rozmer a nadčasovosť posolstva,
ktoré v hlavných úlohách zosobnili Ida Kamińska a najmä nezabudnuteľný Jozef Kroner. Jeho presvedčivé stvárnenie hlavnej postavy plné hlbokej ľudskosti a vnútornej drámy, prirodzene čerpajúce z tradícií a kvalít slovenskej hereckej školy, sa natrvalo radí k významným výkonom slovenského herectva. Príbeh z čias pohnutého obdobia našich dejín tak vďaka jeho majstrovstvu zostáva naliehavým varovaním pred tichým súhlasom s bezprávím.
5. Vyjadruje uznanie mestu Sabinov,
ktoré sa v polovici 60. rokov stalo autentickým dejiskom nakrúcania filmu. Národná rada vysoko hodnotí dlhodobé regionálne aktivity a iniciatívy pri zachovaní filmového dedičstva, ktoré širokej verejnosti a budúcim generáciám približuje historický kontext a umeleckú hodnotu tohto oscarového diela.
6. Deklaruje, že
Obchod na korze je trvalým pilierom nášho kultúrneho dedičstva a symbolom schopnosti slovenského umenia prinášať univerzálne humánne posolstvá, ktoré dokážu prekonať hranice času i štátov."
Pre vašu informáciu, sme oboznámili s týmto naším počinom aj českú stranu, (nezrozumiteľne vyslovené slovo) výbor k nášmu výboru pre kultúru a médiá, a sme s nimi v súčinnosti. Požiadali sme ich, aby v tomto zmysle aj oni si pripomenuli toto výročie, ktoré si myslím, že je ojedinelé nielen z hľadiska slovenskej kinematografie, ale aj z hľadiska českej kinematografie v rámci vtedajšej československej kinematografie.
Poprosím vás, aj vy aby ste zobrali, respektíve aby ste porozmýšľali o tom, že či nie je vhodné sa takýmto spôsobom pripojiť k tejto výzve a poukázať takýmto spôsobom na výnimočnosť tohto filmu, ktorý si myslím, že v dejinách slovenskej kinematografie znamená veľmi veľa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Dovoľte, aby som vás oboznámil s vyhlásením, na ktorom sme sa dohovorili s mojimi kolegami takisto s predkladateľmi, a ktorý by sme chceli vás požiadať a poprosiť o podporu aj vzhľadom na situáciu, ktorá mu predchádzala, na situáciu, v ktorej v súčasnosti žijeme a existujeme. No a predkladaný návrh vyhlásenia má za cieľ dôstojne si pripomenúť 60. výročie udelenia najprestížnejšieho svetového filmového ocenenia - ceny Oscar, je to 18. apríl 1966 - diela Obchod na korze.
Len krátke zdôvodnenie, iné ako je v tých oficiálnych papieroch, ktoré máte. Asi toľkoto. K najvýznamnejším dielam v histórii československej kinematografie patrí film Obchod na korze, v roku 1965 ocenený prestížnou cenou Oscar za najlepší neamerický film roka natočený v cudzom jazyku, ktorú mu udelila Americká filmová akadémia v roku 1966. 84-2
Bolo to prvýkrát, čo vtedy ešte spoločná československá kinematografia získala takéto excelentné miesto v kontexte americkej a svetovej filmovej tvorby. Publikum zaujal námet filmu, ktorého autorom bol slovenský spisovateľ Ladislav Grosman. V tragickom príbehu musí majiteľka malej galantérie vdova Lautmannová, ktorú nezabudnuteľne zahrala poľská herečka Ida Kamińska, ustúpiť arizátorovi Tónovi Brtkovi v podaní slovenského herca Jozefa Kronera, ktorý má prevziať jej obchodík. Tragický príbeh prenasledovanej židovskej ženy a úbohého arizátora, ktorý sa chce priživiť na jej majetku, sa nemôže ani pre jedného z nich skončiť dobre.
Tento film režisérov Jána Kadára a Elmana Klosa patrí do zlatého fondu českej a slovenskej kinematografie. Videli ho milióny divákov u nás aj v zahraničí, ktorí s nadšením ocenili vysokú profesionalitu tvorcov a ich schopnosť precíznej spolupráce v rámci medzinárodného slovensko-česko-poľsko-židovského tímu, ktorý bravúrne artikuloval nadčasové morálne imperatívy. Nezabudnuteľné herecké výkony dvojice Idy Kamińskej a Jozefa Kronera premenili komorný príbeh, odohrávajúci sa v malom východoslovenskom mestečku, na monumentálne odsúdenie nacistického zla a na veľkú výzvu postaviť sa proti dehumanizácii, ktorú priniesli časy druhej svetovej vojny a holokaustu, v ktorých sa dej odohráva.
Nesmieme zabudnúť na spoločenský a politický význam tejto mimoriadnej udalosti pre našu kinematografiu, keďže práve v čase ocenenia Oscarom v 60. rokoch sa československá kultúra a kinematografia v širšom kontexte prezentovali ako vyspelé a umelecky plnohodnotné prejavy vytvárajúce špecifickú podobu československej a českej, teda aj českej a slovenskej kultúry.
Dovoľte mi teda, aby som ešte prečítal v závere tohto môjho krátkeho vystúpenia výzvu, ktorú by sme chceli, aby bola prijatá Národnou radou, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky, vedomá si mimoriadneho kultúrneho, historického a etického významu diela, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo dejiny slovenskej a českej kinematografie, prijíma pri príležitosti 60. výročia udelenia ceny Oscar toto vyhlásenie:
1. Pripomína si historický míľnik,
keď dňa 18. apríla 1966 Americká filmová akadémia udelila cenu Oscar za najlepší cudzojazyčný film - filmu Obchod na korze. Ocenenie zaradilo slovenskú a českú kinematografiu do svetového kultúrneho priestoru a urobilo z nej priekopníčku v rámci strednej a východnej Európy, ktorej sa podarilo dosiahnuť tento najvyšší medzinárodný úspech. Zároveň predstavuje umelecké vyvrcholenie dovtedajšej slovenskej, českej a spoločnej kinematografie a trvalú inšpiráciu pre jej budúcnosť.
2. Vzdáva úctu
režisérskej dvojici Jánovi Kadárovi a Elmarovi Klosovi a osobitne autorovi predlohy a spoluautorovi scenára, humenskému rodákovi Ladislavovi Grosmanovi. Práve jeho hlboký humanizmus a literárne majstrovstvo dali tomuto dielu nadčasový medzinárodný dosah.
3. Poukazuje na spätosť príbehu s mestom Humenné,
ktoré bolo pre Ladislava Grosmana celoživotnou inšpiráciou. Oceňuje udržiavanie živej spomienky na mieste pôvodného obchodu, kde pamätná tabuľa pripomína silný kultúrny odkaz a memento udalostí v regióne Zemplína.
4. Vyzdvihuje etický rozmer a nadčasovosť posolstva,
ktoré v hlavných úlohách zosobnili Ida Kamińska a najmä nezabudnuteľný Jozef Kroner. Jeho presvedčivé stvárnenie hlavnej postavy plné hlbokej ľudskosti a vnútornej drámy, prirodzene čerpajúce z tradícií a kvalít slovenskej hereckej školy, sa natrvalo radí k významným výkonom slovenského herectva. Príbeh z čias pohnutého obdobia našich dejín tak vďaka jeho majstrovstvu zostáva naliehavým varovaním pred tichým súhlasom s bezprávím.
5. Vyjadruje uznanie mestu Sabinov,
ktoré sa v polovici 60. rokov stalo autentickým dejiskom nakrúcania filmu. Národná rada vysoko hodnotí dlhodobé regionálne aktivity a iniciatívy pri zachovaní filmového dedičstva, ktoré širokej verejnosti a budúcim generáciám približuje historický kontext a umeleckú hodnotu tohto oscarového diela.
6. Deklaruje, že
Obchod na korze je trvalým pilierom nášho kultúrneho dedičstva a symbolom schopnosti slovenského umenia prinášať univerzálne humánne posolstvá, ktoré dokážu prekonať hranice času i štátov."
Pre vašu informáciu, sme oboznámili s týmto naším počinom aj českú stranu, (nezrozumiteľne vyslovené slovo) výbor k nášmu výboru pre kultúru a médiá, a sme s nimi v súčinnosti. Požiadali sme ich, aby v tomto zmysle aj oni si pripomenuli toto výročie, ktoré si myslím, že je ojedinelé nielen z hľadiska slovenskej kinematografie, ale aj z hľadiska českej kinematografie v rámci vtedajšej československej kinematografie.
Poprosím vás, aj vy aby ste zobrali, respektíve aby ste porozmýšľali o tom, že či nie je vhodné sa takýmto spôsobom pripojiť k tejto výzve a poukázať takýmto spôsobom na výnimočnosť tohto filmu, ktorý si myslím, že v dejinách slovenskej kinematografie znamená veľmi veľa.
Ďakujem za pozornosť.

Dámy a páni, príjemný, dobrý deň. Opäť prichádzam so smutnou správou a chcel by som vás informovať, že v sobotu 11. apríla 2026 zomrel vo veku 92 rokov bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, diplomat, ekonóm a umelec Ladislav Lysák.
Ladislav Lysák sa narodil 28. augusta 1933 v Brezovici v okrese Sabinov. Bol absolventom Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Pomáhal budovať odevné závody vo viacerých slovenských mestách a pracoval aj vo výskumnej sfére. Bol činný a úspešný v národnom aj v medzinárodnom meradle. Po spoločenských zmenách na Slovensku pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj ako veľvyslanec v Indii. Vyučoval a prednášal. Ladislav Lysák bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 1994 až 1998. Kandidoval za koalíciu HZDS a Roľnícka strana Slovenska. Bol vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Ladislav Lysák sa tiež angažoval v aktivitách podporujúcich národné povedomie a kultúru, napríklad v súvislosti s Maticou slovenskou alebo rôznymi krajanskými spolkami. Sám mal blízko k výtvarnému umeniu, konkrétne k maliarstvu, čomu sa venoval až do neskorého veku. Za svoju celoživotnú činnosť bol držiteľom viacerých ocenení a vyznamenaní.
Česť jeho pamiatke!
Poprosil by som, pán predseda, o minútu ticha pre Ladislava Lysáka.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja by som vás len chcel veľmi pekne poprosiť, aby ste nás nezaťažovali svojimi osobnými problémami. Že vy máte nejaký problém s pánom poslancom, to je, to je vaša vec, to si vydiskutujte kdesi pri káve a skutočne nás tým nezaťažujte. Pán poslanec tuná nie je, čiže vám nemôže odpovedať a už len to, čo ste povedali za tých posledných desať minút smerom k poslancom SMER-u, ako prisahajú na ústavu, ako je to vlastne z ich strany zločinné prisahať na ústavu, keď ju aj tak nedodržiavajú a tak ďalej a tak ďalej, pozrite si to, čo ste povedali. Veď vy tu nič iného nerobíte, iba tých poslancov SMER-u drzo urážate. A chcete od nás, aby sme sa k vám chovali patrične, slušne, verte mi, že to ide veľmi ťažko.
A, pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, skutočne, nie ste vy tak trošku premotivovaná? Naozaj sa zamyslite nad sebou, ako sa chováte. (Reakcia z pléna.) Skutočne, veď to je úplná sranda. Veď to sa nedá absolútne na to inak reagovať. Veď to je osobné na osobné a ešte raz osobné. Ako vy na to môžete reagovať? Všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja si myslím, že nie bod, ale celá schôdza by mala byť venovaná tejto téme, lebo ide jednoducho o peniaze. Tu je grča peňazí, ktorá sa stráca vo fondoch a nikto to nevie zdôvodniť, že kde. Nie bod, to je málo, my sa tu máme o tom skutočne rozprávať, preto lebo čo je dôležitejšie ako peniaze v štáte, o ktorých neviete, ktoré sa strácajú, máte tu rôzne podozrenia a orgány činné v trestnom konaní tieto veci riešia podľa mňa veľmi zdĺhavo, pomaly alebo sa jednoducho tejto téme vyhýbajú. Ja skutočne si myslím, že o čo zodpovednejšie orgány činné v trestnom konaní budú prešetrovať činnosť fondov, o to menej času strávime napríklad aj na takýchto schôdzach. No a ten audit musí pokračovať. Veď to sú hrozivé čísla a toto bola len šťára v rámci tejto fondovej činnosti. Len šťára a pozrite, na čo všetko sa prišlo, respektíve ktorí sú všetci podozriví a ako sa to rieši ďalej. To, a okrem toho to nie je len tento problém, to je problém aj fondov napríklad, tých troch oficiálnych, ktoré existuje, existujú. Viete, milá opozícia, vy veľmi radi, veľmi radi hovoríte o peniazoch. Ale o tých cudzích. A bavme sa teraz trošku o tých peniazoch, ktoré zaujímajú nás všetkých, preto lebo sú to aj naše peniaze, sú to peniaze občanov Slovenskej republiky. No a veľmi verím, že sa budeme venovať aj iným fondom, už som to tuná spomínal, ten skvelý činofond, ktorý tuná existuje a o ktorom by sme mali naozaj vedieť oveľa viacej, aby sme sa dozvedeli, čo je jeho činnosťou. A toto je len zrnko v tom, v tom, v tom marazme týchto finančných deštrukcií a finančných rôznych dokonca podlostí, ktoré existujú, lebo tie peniaze sa míňajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)