Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu je včasná akcelerácia prípravy a povoľovania výstavby štátom podporovaného nájomného bývania. Nerealizovanie projektov alebo ich realizácia v obmedzenom rozsahu bude mať negatívny efekt na vývoj verejných financií. Vzhľadom na uvedené konštatujem, že navrhované skrátené legislatívne konanie je odôvodnené hrozbou vzniku značných hospodárskych škôd štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa odstraňujú nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe, a to najmä odstraňujú sa nedostatky vyplývajúce z aktualizácie európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách, upravuje sa výkon štátneho odborného dozoru nad plavidlami, vodnými cestami a prístavmi, zabezpečí sa efektívnejšie vymáhanie dodržiavania prevádzkového poriadku vo verejných prístavoch, zvyšuje sa bezpečnosť plavebnej prevádzky pre všetkých, aj účastníkov, upravujú sa správne poplatky s prihliadnutím na administratívnu náročnosť jednotlivých úkonov, zvyšujú sa pokuty a priestupky a správne delikty tak, aby mali represívny a zároveň preventívny účinok.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovania návrhu tohto zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál vládny návrh zákona, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zmene, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 143/1998 Z. z. v civilnom letectve, letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný vládny návrh zákona predstavuje úpravu pracovného času členov letovej posádky a členov technickej posádky v rámci vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a zdravotnej spôsobilosti členov leteckého personálu. Vládnym návrhom zákona sa zároveň transponuje delegovaná smernica EÚ 2024/846 a ustanovujú sa nové oprávnenia inšpektorov práce pri vykonávaní cestných kontrol, dodržiavania právnych predpisov z oblasti organizácie pracovného času v cestnej doprave, ktoré nadväzujú na oprávnenia inšpektorov práce dávať pokyn na zastavenie vozidla upravené zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 364/2024.
Dovoľujem si vás touto cestou požiadať o podporu materiálu pri prerokovaní predloženého návrhu v jeho prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je potreba reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB a Ministerstva dopravy SR ako poskytovateľa podpory. Hlavnými navrhovanými zmenami v zákone sú rozšírenie účelu podpory, na ktoré je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB o obstaranie a obnovu internátov pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, zavedenie možnosti zníženia úrokovej sadzby právnickým osobám raz počas platnosti úverovej zmluvy s cieľom motivácie podnikateľského prostredia obstarávať nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb a ubytovacie domy, spresnenie definície žiadateľa o poskytnutie podpory zo ŠFRB a úpravy zriaďovania záložného práva v jednotlivých účeloch podpory, odstránenie duplicitnej kontroly týkajúcej sa technických požiadaviek na stavby v oblasti minimálnych technických požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Navrhovaná účinnosť novely je od 1. januára 2026.
Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súčasnosti je podľa leteckého zákona možné dočasne alebo trvalo zakázať alebo obmedziť vykonávanie určených civilných letov len v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky z dôvodov bezpečnosti civilného letectva z obranných a bezpečnostných dôvodov a pri ohrození verejného zdravia. Aktuálna situácia s vírusovým ochorením slintačka a krívačka ukázala, že s cieľom zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat nie je vždy možné vyhlásiť zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov z obranných a bezpečnostných dôvodov. Návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu týkajúcu sa špecifikácie nového dôvodu na vyhlásenie zákazu alebo obmedzenia vykonávania určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je podľa leteckého zákona možné dočasne alebo trvalo zakázať, alebo obmedziť vykonávanie určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky z dôvodu bezpečnosti civilného letectva z obranných alebo bezpečnostných dôvodov pri ohrození verejného zdravia.
Aktuálna situácia s vírusovým ochorením slintačka a krívačka ukázala, že s cieľom zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat nie je vždy možné vyhlásiť zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov z obranných a bezpečnostných dôvodov.
Návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu (zaznievanie gongu) týkajúcu sa špecifikácie nového dôvodu na vyhlásenie zákazu alebo obmedzenia vykonávania týchto určených civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť materiál návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, takzvaný letecký zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého materiálu je zabezpečiť, aby bolo možné čo najskôr vyhlasovať zákaz alebo obmedzenie vykonávania určených civilných letov v určenej oblasti vzdušného priestoru Slovenskej republiky aj z dôvodu zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb zvierat a organizmov škodlivých pre rastliny.
Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa budem snažiť byť stručný.
Chcel by som veľmi poďakovať za konštruktívne príspevky, ktoré musím povedať, že išli aj z tejto strany od pani poslankyne Luščíkovej. (Rečník ukázal pravou rukou smerom do pléna.) Veľmi si vážim tých, ktorí naozaj sa pokúsili predložiť pozmeňovacie návrhy. Ja sa budem vyjadrovať k tomu. Na druhej strane by som chcel naozaj zvýrazniť, že tých 20 minút, 30 minút, to je predsa vaše právo, ale nie je to povinnosť ako pána poslanca Dostála. Pána môjho suseda by som rád vyzval, aby, nie je to povinnosť využiť tých 20 minút úplne do... Dobrý deň. Chcem poprosiť, že nie je to úplne povinnosť to využiť tých 20 minút úplne do poslednej sekundy. Ale teraz idem sa vyjadrovať ku konkrétnostiam.
Pán poslanec Krátky, historický rekord. Áno, ja vám poviem, aký je rekord. Ministerstvo dopravy za jeden rok pôsobenia tejto vlády predložilo a schválilo a uviedlo do účinnosti 36 normatívnych aktov. Viete, koľko bolo predtým za celé tri roky? Pätnásť. Tak áno, stane sa, že asi niektoré museli ísť aj v zrýchlenom legislatívnom procese. Že sme si nastavili rok na to, aby sme predložili úplne nový stavebný zákon, ktorý je naozaj širokým súhlasom, predkladaný so širokým súhlasom všetkých, ako budem, spomeniem, podporený združením miest a obcí, Úniou miest Slovenska, Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Klubom 500, univerzitami, ako je Žilinská univerzita, Slovenská technická univerzita, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov. Ako myslím si, že tak širokú celospoločenskú zhodu ako na tomto zákone sme tu mali málokedy. A preto sme mali na to rok. A to, že, bohužiaľ, nadväzný zberný zákon nám potom už ostalo schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak viete čo, o 50 rokov, keď budeme robiť ďalší stavebný zákon, tak si na to necháme rok a pol. To z mojej skúsenosti určite. Bohužiaľ, zle sme to odhadli. Boli sme príliš ambiciózni v tom termíne.
Rád by som sa vyjadril k veľmi konkrétnym návrhom klubu KDH a pána poslanca Janckulíka. Áno, samozrejme, poviem to, že áno, takto sa to podľa mňa robí, rýchlo, jednoznačne a konkrétne pomenovať veci. Aj tuto pani poslankyňa (rečník ukázal pravou rukou do pléna), uznávam, takto sa to asi má robiť namiesto zbytočných rečí o ničom. Čiže rád sa vyjadrím k tomu a veľmi krátko. Tie vyhradené stavby, bohužiaľ, ony boli zadefinované už v dvestojednotke. Prečítam, pracovná skupina, ktorá zadefinovala tie vyhradené stavby, a je to a cieľom bolo, aby sme sa nedostali k spadnutým mostom a k výstavbe Višňového, ktoré trvá 20 rokov, pretože firma, ktorá proste do toho išla, tak spôsobila ostenia, ktoré spôsobili následne tektonické zlomy a podobne. To znamená, že technické problémy, jedná sa o toto. Jedná sa o to, aby nám nespadli mosty na hlavu. Čiže či je 30-metrový rozpon dostatočný, alebo 36-metrový, ja vám to neviem povedať, ja som právnik, ekonóm, nie som stavebný inžinier. Ale. Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov, Slovenská technická univerzita, Univerzita Žilina a Technická univerzita Košice spoločne vypracovali definíciu toho, čo dnes považujeme za vyhradenú stavbu. Ja si myslím, že toto je tá odborná verejnosť, ktorá mala povedať, čo to znamená.
A nie je úplne pravda, že malá firma sa nemôže zúčastniť, však aj malá firma sa vie certifikovať a aj malá firma môže ísť do toho. Môj osobný názor za pôsobenie v Rade Úradu pre verejné obstarávanie roky dozadu je, že napriek tomu, že na tomto trvali, na tejto podmienke, páni zo združenia podnikateľov, Združenia stavebných podnikateľov Slovenska, tak nie som si úplne istý, či to obstojí v rámci verejného obstarávania ako podmienka. Pozrite sa, je to v tom zákone, uvidíme, rozhodne súd, rozhodne európsky súd. Uvidíme, čo sa bude dať robiť. Možno to bude niečo, čo bude možné certifikovať, ale nebude možné požadovať ako podmienku v rámci verejného obstarávania. Uvidíme, čo sa stane. Nech život ukáže. Toto nie je niečo, čo my sme si vymysleli. Toto sme prebrali. Myslím si, že tej odbornej verejnosti sa dá dôverovať.
Posudzovanie vplyvov a účasť verejnosti, vrátim sa k tomuto ešte rýchlo. Naozaj sme sa tým zaoberali, vaším pozmeňovacím návrhom (Rečník ukázal pred seba do pléna). Ja som povedal, niekde v hlave mi to ako úplne neprekáža. Zažili sme to teda, potom sme to dostali v konkrétnej podobe aj od vás. Takto. Vy hovoríte, tí účastníci, ktorí boli v zisťovacom konaní, nech sú potom aj v následných konaniach stavebných. Respektíve hovoríte, ak bol zisťovák, doručujme vyhláškou. Keď doručujem vyhláškou, som v tom momente neadresný. A, naopak, si myslím, že účastníkov konania to môže v takomto prípade poškodiť. V § 38 zákona 24/2006, zákon o EIA, sa hovorí jednoznačne, že v prípade, že dôjde k zisťovaciemu konaniu, tak aj tak to musí byť všetko zverejnené. Povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovanej navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej úradnej tabuli a webovom sídle všetko o tom. To znamená, ja si myslím, že toto je dostatočne neadresné a verejné zverejnenie danej veci, a následne si myslím, že práve v stavebnom konaní buďme adresní. Poďme na účastníka, nech mu to dôjde do schránky, nieže to niekde bude visieť na nejakej úradnej tabuli. Tam práve tí účastníci môžu byť poškodení tým, že neviem, jak často chodíte teda vy si pozerať úradné tabule. Ja teda vôbec. Takže tak. Čiže my si myslíme, že to by bolo na škodu veci, niežeby sme to nezvažovali.
Posledné, konzultácie stavebného úradu vo väzbe na výstavbu rodinných domov a aby boli povinní konzultovať stavebníka. Viete, myslím si, že my sme tu tak posilnili, jednoznačne zadefinovali zodpovednosť architekta v prípravnom konaní a jednotlivé funkcie všetkých od stavebného dozoru cez dodávateľa, cez stavbyvedúceho, že to, čo hovoríte, by sme prenášali na štát niečo, za čo má architekt pečiatku, zodpovednosť a povinnosť sa tomu venovať. To znamená, že on je zodpovedný voči stavebníkovi, ktorý mu zadal tú zákazku, aby mu vypracoval projekt, aby mu všetky tieto konzultácie, ktoré požadujete vo svojom pozmeňovacom návrhu, aby robil štát, je to zbytočné.
Takže z nášho pohľadu takto. Ja naozaj aj pri všetkej dobrej vôli, jednoducho myslíme si, že tak, ako to je napísané, je a tak ako to bolo legislatívno-technicky vypozmeňované, jediné z tých tridsiatich bodov, teraz neviem presne, koľko ich je, je 99 %, to znamená okrem dvoch sú legislatívno-technické a to v zberáku a to preto, že nešli cez odbor legislatívy, lebo sme v skrátenom konaní. To znamená, tam dopilovávame legislatívno-technickú stránku veci. Máme tam dva pozmeňováky vecné, a to je dodefinícia hluku a je tam na žiadosť združenia 5G monitoring BTS staníc, veľmi zjednodušene povedané. Čiže tak ako som povedal v úvodnom slove, za tým si stojím.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Takže najskôr tlač 701.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie NR SR predkladám návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom ako iniciatívny materiál. V nadväznosti na platný a neúčinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov bol schválený zákon č. 205/2023 Z. z. a zákon č. 272/2023 Z. z., ktorých cieľom bolo vykonať úpravy v predpisoch dotknutých schválením zákona o výstavbe.
Tieto dva zákony v časti, ktorá obsahuje zmeny vyvolané zákonom o výstavbe, ešte nenadobudli účinnosť a mali by ju nadobudnúť od 1. apríla 2025. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením 676 zo 6. novembra 2024 návrh Stavebného zákona, ktorého cieľom je nahradiť v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025, a odstrániť tak nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva.
Návrh Stavebného zákona bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače 587 a jeho účinnosť je navrhovaná od 1. apríla 2025. Uvedený dátum účinnosti je navrhnutý tak, aby sa Stavebný zákon mohol stať funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vyvolával účinky v oblastiach upravených súvisiacimi právnymi predpismi. V nadväznosti na návrh Stavebného zákona je rovnako ako v prípade zákona o výstavbe nevyhnutné vykonať zmeny v dotknutých osobitných predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025.
Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi, by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb. Negatívny dopad na proces prípravy a povoľovania stavieb by spôsobilo vážne ekonomické škody a sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek, tým aj zníženie výkonnosti stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejného rozpočtu. Absencia právnej úpravy v oblasti správnych poplatkov v súvislosti so stavebným zákonom by mala za následok výpadok príjmov štátneho rozpočtu, keďže za tieto úkony by nebolo možné vyberať žiadne správne poplatky.
Z uvedených dôvodov sa postupuje podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Na záver úvodného slova k tlači 701 mi dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov.
A uvediem tlač 578.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky ´23 až ´27 časť Doprava a výstavba. Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie a urýchlenie výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické a spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2020 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosti je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam v príprave a povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zásadnou zmenou oproti súčasnému stavu pri povoľovaní stavieb je, že dokumentácia stavebného zámeru sa bude prerokovávať so všetkými dotknutými subjektmi iba v jednom správnom konaní. To si vyžiada dôslednejší prístup projektanta a stavebníka vo fáze prípravy stavebného zámeru v komunikácii so všetkými účastníkmi výstavby, ako aj v komunikácii so stavebným úradom. Výkon pôsobnosti stavebného úradu ostáva preneseným výkonom štátnej správy na obec s požiadavkami na kvalifikované personálne obsadenie a technické zabezpečenie úradu. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania účinných opatrení, ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán, a teda Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov aj ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení a zväzov sociálnych partnerov. Žiadam vás o jeho podporu.
Taktiež mi na záver dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi zo spoločnej správy výborov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom ako iniciatívny materiál.
V nadväznosti na platný a neúčinný zákon 201/2002 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov bol schválený zákon č. 205/2023 Z. z. a zákon č. 272/2023 Z. z., ktorých cieľom bolo vykonať úpravy v predpisoch dotknutých schválením zákona o výstavbe. Tieto dva zákony v časti, ktorá obsahuje zmeny vyvolané zákonom o výstavbe, ešte nenadobudli účinnosť a mali by ju nadobudnúť 1. apríla 2025.
Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 676 zo 6. novembra 2024 návrh Stavebného zákona, ktorého cieľom je nahradiť v súčasnosti platný a účinný Stavebný zákon č. 50/76 Zb., ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025 a odstrániť nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva.
Návrh Stavebného zákona bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom parlamentnej tlače 587 a jeho účinnosť je navrhovaná od 1. apríla 2025. Uvedený dátum účinnosti je navrhnutý tak, aby Stavebný zákon sa mohol stať funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vyvolal účinky v oblastiach upravených súvisiacimi právnymi predpismi. V nadväznosti na návrh Stavebného zákona je rovnako ako v prípade zákona o výstavbe nevyhnutné vykonať zmeny v dotknutých osobitných predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom 1. apríla 2025.
Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb. Negatívny dopad na proces prípravy a povoľovania stavieb by spôsobil vážne ekonomické škody a mohol sekundárne znamenať výrazný pokles stavebných zákaziek, čím by znamenal zníženie výkonnosti stavebného trhu, vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejného rozpočtu. Absencia právnej úpravy v oblasti správnych poplatkov v súvislosti so Stavebných zákonom by mala za následok výpadok príjmov štátneho rozpočtu, keďže za tieto úkony by nebolo možné vyberať žiadne správne poplatky.
Z uvedených dôvodov sa postupuje podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu schválenia vládneho návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.