Zriadenie tejto komisie sme ešte komunikovali ako strana Sloboda a Solidarita niekedy v júni, kedy sme upozorňovali na to, že mohlo dôjsť k pochybeniam napríklad zo strany ÚOÚČ, teda ochrankárov, kedy bolo viacero expertov, ktorí diskutovali aj v médiách a kritizovali ten postup ochrany premiéra pri tom atentáte. Čakali sme, že budeme môcť o tejto veci normálne diskutovať otvorene v rámci parlamentu, aby sme si vedeli nájsť nejaké tie prieniky toho, ktoré, ktoré by sme potrebovali preto, aby sme vedeli nejakým spôsobom hľadať ten spoločný zmier, o ktorom tu bola diskusia na začiatku alebo teda hneď po tom atentáte. Zamlčím o tom, aké boli tie prvé vyjadrenia, ale keď už sa budeme baviť potom neskôr, keď hlavy vychladli.
Myslím si, že opozícia si nie úplne plne uvedomuje, akú úlohu by táto komisia spĺňala. A práve, ja som presvedčený, že by spĺňala práve túto úlohu, pretože by sme si vedeli spoločne sadnúť za jeden stôl a bez nejakých invektív, urážok, jednoducho byť postavený pred určité informácie, pred určité fakty a diskutovať o nich. To by nebolo o tom, že by teraz, kto preváži koho, alebo kto si ako bude využívať, alebo zneužívať tieto informácie, ktoré by sa k nám dostávali, na ktoré máme právo a nárok, vychádza to aj z rokovacieho poriadku.
Takže myslím si, že tuto niekde sa míňame účinkom a to ma veľmi mrzí, pretože ja to vnímam skôr tak, že ako povedal pán Jarjabek, jednoducho nám nedôverujete, nechcete s nami o tom rozprávať, nechcete s nami spolupracovať, čo len dokazuje to, že v podstate nie je záujem o ten zmier s tou opozíciou. Nie je záujem diskutovať, hľadať tie prieniky a povedať si, dobre, máme rôzne názory, prežili sme si všeličo, tak ale sadnime si za jeden stôl a poďme o tom diskutovať, pretože atentát na premiéra je naozaj jedna šokujúca a zásadná vec, ktorá ovplyvnila politické dianie a ovplyvnila ho zásadným spôsobom a my si to všetci tuto uvedomujeme. Kompletne všetci, čo sme tu, že cítime, že tá situácia je zmenená po tom atentáte. Ak chceme, aby sa tá situácia trošku ukľudnila, tak potrebujeme o tom normálne otvorene diskutovať ako ľudia a nie ako politickí protivníci, ktorí majú voči sebe akúsi osobnú nevraživosť alebo niečo podobné.
Zámerom tejto komisie je práve to, aby sa nešírili rôzne dezinformácie, rôzne bludy, že kto všetko a akým spôsobom sa na tom mohol podieľať a tak ďalej, že tým pádom potom vzniká priestor, že si každá strana môže práve interpretovať tento atentát a tie dôvody toho atentátu po svojom a môže ich takto predkladať aj verejnosti a svojim voličom a takýmto spôsobom v podstate vyvolávať vášne a emócie na verejnosti. A myslím si, že toto nie je tá správna cesta, ktorou by sme mali ísť, pretože aj vládna koalícia by mala myslieť na to, že keď chce vládnuť, tak by mala vládnuť tak, aby bola aj ona rešpektovaná, alebo aspoň vnímaná ako tá, ktorá má aj tie legitímne postupy, aby vedela nejakým spôsobom komunikovať celej verejnosti, teda aj voličom opozície, aj voličom koalície nejaký ucelený postup, ktorý, ktorý by sa dal akceptovať. A vy v tomto si vytvárate akýsi monopol na komunikáciu práve tohto incidentu a tohto atentátu, ktorý všetci odsúdili.
A vychádzať z tej premisy, že za atentát môže opozícia a takýmto spôsobom zneužívať tento atentát na politickú agitáciu považujem za chybný, pretože viete, v histórii zakaždým, úplne zakaždým, keď došlo k atentátu na nejakého politika, tak bol vždy politicky motivovaný a politicky motivovaný bol osobou, ktorá sa zradikalizovala. Vždy to tak bolo, nikdy ináč. Čiže tuto vychádzať z toho, že na vine je ten alebo onen, máme tu premiéra, ktorý upozorňuje a hovorí na verejnosti, že tu hrozí ďalší atentát na nejakého politického predstaviteľa, a my nevieme, na akého, z akých informácií čerpá, vie o tom Slovenská informačná služba? Vie o tom polícia? Ktoré bezpečnostné vôbec zložky o tom vedia a akým spôsobom k tomu pristupujú, akým spôsobom sa snažia túto situáciu riešiť?
No ja to nevidím. Ja to nevidím. To sú len, zase len také nejaké výkriky do tmy, ktoré potom vytvárajú nejaké echo, a majú nejakým spôsobom potom vyvolávať ten dojem, že tu naďalej je nejaká hrozba. No a my chceme vedieť, aká tu je hrozba. Aká tu je hrozba? Čo, čo sa všetko deje okolo? Kto je všetko ohrozený? Sú to len koaliční poslanci alebo koaliční politickí predstavitelia, alebo sú to aj opoziční? Ja si myslím, že v tejto atmosfére tej nevraživosti, ktorá je tu vyvolávaná, sú ohrození všetci. Všetci, čo tu sedia. Každému sa môže niečo stať. Každému.
A ja si spomínam, keď Mária Kolíková ešte ako ministerka spravodlivosti zriadila tú komisiu na prešetrenie tej samovraždy generála Lučanského, tak ja som bol jej členom vtedy a boli tam aj členovia za opozíciu a boli tam aj rôzni experti, bola tam aj expertka zo zahraničia, bol tam súdny lekár, boli tam rôzni ľudia, ktorí sa vedeli k tej téme aj nejak vyjadriť. Myslím si, že aj tie závery tej komisie potom vlastne potvrdili to isté, čo potvrdila aj Generálna prokuratúra o rok alebo o dva dokonca po tomto smutnom incidente generála Lučanského. Čiže myslím si, že mala svoj význam a svoj zmysel, pretože jasné, že aj ten incident bol zneužívaný na politické účely, ale aspoň sme tam vedeli spolu sedieť a diskutovať, opozícia a koalícia. A vedeli sme a videli sme to isté rovnako predložené všetkým, ktorí boli súčasťou tejto komisie, či boli z opozície, alebo či boli z koalície. Proste tie, tie zábery, tie dokumenty, všetci sme ich videli a všetci sme si ich vedeli prečítať rovnako.
Preto mňa zaráža, že tu je akýsi odpor koalície o tejto téme diskutovať. O tejto téme diskutovať a hľadať tam nejaké prieniky, aby sme sa snažili, snažili, to ja nehovorím, že výsledok je zaručený, ale snažili sa nájsť nejaké prieniky a aspoň tú argumentáciu alebo aspoň, aspoň tie, tie vyjadrenia, ktoré tu máme, sa snažili nejakým spôsobom krotiť, obrusovať tie hrany a tak ďalej. Pretože to je, myslím si, aj zmyslom a účelom každého politika alebo politického predstaviteľa, lebo vy už aj keď ste zvolení za nejakú politickú stranu, tak tuto v parlamente reprezentujeme všetkých občanov Slovenskej republiky, čiže ja tú zodpovednosť mám za všetkých, takisto ako každý jeden z vás. Preto by sme mali vnímať tú zodpovednosť na našich bedrách a nevyhýbať sa jej a nezneužívať tento atentát na politické účely. Ja si myslím, že tá komisia má svoj zmysel. Má svoj zmysel.
Máme tu napríklad ináč zákon z roku 2014, ktorý hovorí o tom, aby bola zriadená komisia na kontrolu informačno-technických prostriedkov – ITP. A je tu rok 2024, ešte stále sa nám to nepodarilo zriadiť, ale všetci si uvedomujeme, že ako je potrebná. Ako by bolo dobré, keby sme ju mali, len sa nevieme zhodnúť, akým spôsobom, kto v nej bude a tak ďalej. Ale potrebujeme ju a tie zákony tu máme na to a máme tu na to aj rokovací poriadok, aby tieto veci boli naplnené. Čiže z tohto pohľadu tu nie je prekážka. Je to len o tom, že či je ochota, alebo nie je ochota a politická vôľa tieto veci riešiť.
Preto si myslím, že zriadenie takejto komisie by malo dostať šancu a uvidíme, akým spôsobom potom budeme vedieť pracovať v tejto komisii spoločne a hľadať spôsob spoločného, spoločnej komunikácie a možno aj spoločne nejakým spôsobom sa snažiť aj vystúpiť. Ja si myslím, že to by bolo také veľké a silné memento, keby takáto komisia zastúpená poslancami koalície a opozície vedela vystúpiť pred verejnosť a vedela povedať nejaký jednotný názor. Myslím si, že toto by malo oveľa väčší efekt na našu verejnosť, ako zneužívanie tohto atentátu na iné politické účely a očierňovanie buď opozície, koalície, alebo čokoľvek.
Takže ešte raz, zamyslite sa nad tým, má to svoj zmysel, určite by sme sa mali pokúsiť takúto komisiu zriadiť.
Ďakujem veľmi pekne.
