Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Valášek, hovorím to naozaj vo veľmi dobrom, ale vašim najobľúbenejším zvykom a vašou najobľúbenejšou disciplínou je tak hovoriť trochu zvrchu, tak didakticky, tak poučujúco, a preto ma veľmi prekvapuje, pretože vždy viete všetko najlepšie, že neviete takú základnú vec, ako že som nebol na služobnej ceste v Moskve. Tým pádom som nemohol vyhotoviť žiadny zápis, ani žiadnych rokovaní som sa nezúčastnil. Čiže ak teda ste ako kovaný zahraničnopolitický expert Progresívneho Slovenska, mali by ste si zistiť základné informácie, na aké služobné cesty chodím, ktoré schvaľuje, pochopiteľne, vláda. A za svoju ministerskú kariéru som nemal tú možnosť na služobnej ceste v Moskve byť, tým pádom mám tam aj slabšie kontakty. Aj pán poslanec Dubéci nado mnou krúti hlavou ako absolútne jednosmerne orientovaným politikom, ale, bohužiaľ, túto príležitosť som nemal.
Čo sa týka, čo sa týka ale tej otázky, ktorá má svoj racionálny základ, to znamená o spolupráci medzi Vietnamom a Brazíliou, tak, samozrejme, obidve krajiny sú veľkým trhmi. Máte pravdu, Brazília je kľúčovou krajinou, ktorá otvára dvere výrobkom nášho slovenského obranného priemyslu do Južnej Ameriky a Vietnam pochopiteľne do krajín ASEAN-u, do krajín východnej Ázie, pretože je to stomiliónová krajina, ktorá má historickú skúsenosť s Československom, ktoré, a teraz ma opravte, lebo teraz sa môžem mýliť, ale ak si dobre pamätám, Vietnam si prešiel viacerými krízovými situáciami a viacerými vojenskými konfliktami od Francúzska, Spojených štátov až po Čínu. A neviem, či náhodou v rámci toho čínsko-vietnamského konfliktu bolo Československo jedna z mála krajín, ktorá sa postavila na vietnamskú stranu. Je to tak? Ja len aby som vedel. Čiže tým pádom tá ambasáda, to zastúpenie a naše vzťahy s Vietnamom sú naozaj pozitívne hodnotené. Síce snažil sa ich Denník N prekaziť, by som povedal, nejakou kauzou, ktorú nakoniec všetci vyvrátili, ale faktom zostáva, že tieto vzťahy treba rozvíjať.
A prečo ich treba rozvíjať? Pretože dokážeme tam, tak ako vtedy bola ponuka vybudovania industriálnej základne a výrobnej základne pre slovenské tovary vo Vietname, určite budem rád, ak budem môcť zabojovať o to, aby sme toto vykonali, je o to záujem, preto si myslím, že je to dôležité nielen pre samotný odber vo Vietname, ale cez to viete byť omnoho úspešnejší v Indonézii, viete úspešnejší byť v Malajzii, v mnohých krajinách. V Malajzii napríklad sme vyhrali tender na húfnice s húfnicou Eva a je dôležité, aby to prešlo aj do života, je veľký záujem indonézskych ozbrojených síl o to, aby sme tak isto mali možnosť dodať niektoré výrobky nášho obranného priemyslu. A ja si myslím, že je to zaujímavé, aby sme sa tam posunuli dopredu. Navyše, viete, že Vietnam a jeho postavenie ako v zásade tiež krajiny orientujúcej sa na všetky štyri strany má veľmi dobré vzťahy so Spojenými štátmi, má veľmi dobré vzťahy aj s Ruskom a ďalšími krajinami, s Čínou má trochu komplikované vzťahy, ale to dlhodobo vzhľadom na pomerne agresívnu aktivitu Číny v danom regióne.
Čo sa týka Brazílie, častokrát som kritizovaný za výber dopravných lietadiel Embraer, ktoré ale v tomto čase nakupuje takmer väčšina krajín NATO a Európskej únie, ktorá prechádza k dopravnému letectvu, a teda v zásade platí, Švédi, Holanďania, Rakúšania, Česi, Maďari, takže je to veľmi dobrý produkt. Ale my sme povedali, že máme záujem o tieto lietadlá, máme záujem o tri plus jedno lietadlo v prípade, ak teda aj na oplátku budeme schopní dodať a ponúknuť brazílskej strane niektoré z našich produktov. Treba úprimne priznať, že máme v mnohých oblastiach veľmi dobrú tradíciu, v oblasti výroby lietadiel si myslím, že nepatríme k svetovej špičke v počte lietadiel vyprodukovaných, i keď v malých lietadlách už začíname byť dobrí, ale toto ešte chvíľku počká. Preto nepožadujeme klasický offset, ale chceme, aby Brazília odobrala niektorý z našich produktov, či už je to húfnica Zuzana alebo húfnica Eva, pretože v tej súťaži sme skončili druhí, ale tá súťaž je pozastavená z viacerých problémov, alebo sme pripravení vybudovať tak isto výrobné základne munície, v tom patríme k svetovej špičke. Ja si osobne myslím, že sme naozaj určite v prvej trojke, v prvej päťke svetovej produkcie. A vybudovať tam niektoré základne, ktoré fakt tú cestu otvoria do ostatných krajín Južnej Ameriky, a máme šancu výrazne prispieť k rastu hrubého domáceho produktu v čase, kedy je európska stagnácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čiže chcem to ešte uzavrieť na tej úrovni, že tieto diskusie naďalej prebiehajú. Momentálne najpravdepodobnejšia verzia, ktorá bude prijatá, je 3,5, 1,5, niektoré štáty hovoria 3 a 2, niektoré hovoria 4 a 1. To znamená, pomer medzi výdavkami na čisté zbraňové systémy a pomer medzi duálnym, duálnym použitím. Avšak to, čo my pripomienkujeme, sú dva základné fakty. Keď dáte dajme tomu zvýšenie na obranu v prípade Slovenska na 5 % HDP, to by reprezentovalo v celkovom čísle niečo cez 7 mld. eur. Keď vezmeme do úvahy, že celkový rozpočet v Slovenskej republike je okolo 35 mld. eur, tak je to jedna pätina. Čo je extrémne číslo. Z čoho automaticky vyplýva, že takéto veľké čísla automaticky obmedzujú iné priority, ktoré jednotlivé štáty majú. Áno, treba uznať, že Spojené štáty dajú veľké peniaze, neviem, či je to 5, 6 alebo 7 % zo svojho rozpočtu na obranu, ale povedzme si úprimne, koľko vydávajú na penzie, koľko vydávajú na zdravotníctvo? To sú dramaticky iné čísla, pretože u nich je ten systém úplne iný. Európa vydala najviac peňazí na sociálne veci a zdravotníctvo. Čo u nás reprezentuje možno dve tretiny rozpočtu a tie zvyšné, všetky ostatné rezorty už majú málo.
Čiže akonáhle by ste išli touto cestou, extrémne by ste to zmenšovali. Nechcem byť pokrytec, iste, že by sa každý minister mal tešiť, obrany, keď naňho sú obrovské tlaky, aby míňal ešte viac a ešte viacej, mal väčší rozpočet, ale ja sa na to pozerám ako reálny politik. Presadzujem dva faktory, o ktorých chceme diskutovať aj v Haagu a o ktorých budeme diskutovať budúci týždeň aj v Bruseli, kde bude ministeriál ministrov obrany NATO a kde budeme hovoriť o tom, že predovšetkým sa zamerajme na plnenie cieľov. Ja som presvedčený, že mnohé ciele, tak ako som vám predstavil tieto vrtuľníky, vieme riešiť efektívnejšie, buď za polovičnú alebo ešte príbuznú cenu. Čiže vieme tie zdroje efektívnejšie použiť.
Druhá vec je, tie duálne projekty sú rozhodujúce, pretože každý štát to počíta inak. My musíme odstrániť úradníkov, ktorí sú takí, ktorí majú zásadný problém s čímkoľvek, čo je inovatívne, prísť, a ja si veľmi dobre pamätám a dnes už sa kajajú, keď my sme investovali do obranného priemyslu za účelom zvýšenia našej produkcie a podarilo sa nám naozaj vcelku dramaticky túto produkciu zvýšiť na prospech našich spojencov z Európy, ale 100 mil. investovaných do obranného priemyslu za účelom zvýšenia tejto kapacity nezarátali do 2 %. Dnes by ich zarátali, lebo sa medzičasom zmenila politika. Tu platí mnohokrát, že vláda Roberta Fica je vždy vizionárska, pretože toto, čo dnes hlása NATO, máme my už pred dvoma rokmi v programovom vyhlásení vlády, či je to článok 3 alebo to je posilnenie obranného priemyslu. A to isté platí aj v ďalšej infraštruktúre, o ktorej sa veľmi začína diskutovať.
Viete veľmi dobre, že my sme povedali, že ministerstvo obrany sa bude podieľať na konsolidácii cestou výstavby duálnych projektov. Pretože raz máme stanovené 2 %, máme mať 2 %. Čiže nemôžete mať menej peňazí, máte mať 2 %. Ale čo môžete, je, že budete investovať do projektov, ktoré majú duálne použitie. Či je to nemocnica v Prešove, teraz predstavovaná nemocnica v Bratislave, bol som na zdravotníckom výbore, a rovnako robíme aj masívnu rekonštrukciu a modernizáciu nemocnice v Ružomberku. Čiže máme tri nemocnice momentálne, ktorým sa venujeme. Zároveň vyhľadávame projekty, ktoré modernizujeme z pohľadu cestnej infraštruktúry. Military Mobility je jedna zo základných úloh, ktoré v mnohých štátoch nie sú dobudované najmä preto, že sme boli rozdelení železnou oponou niekde úplne inde, ako dnes sa stanovuje tá hranica krajín NATO.
A teda napríklad taká vec ako sú produktovody. To je jeden príklad z mnohých. Kedysi alebo aj dnes teda samozrejme v západnej Európe boli vybudované produktovody na pohonné hmoty, na naftu, benzín a podobne a mnohé ďalšie, ktoré boli naprieč celou západnou Európou, ktoré mali dodávať logisticky napríklad pohonné hmoty pre ozbrojené zložky, ale končia na našich hraniciach. Ale nie našich, ale aj českých dokonca, tak aby som bol presný. A teraz je úloha, vybudovanie tých produktovodov v čase mieru slúži na prepravu pohonných hmôt pre občanov. Čiže jednak šetríte životné prostredie, lebo nevozí sa to kamiónmi, a jednak je to lacnejšie, lebo tá preprava je lacnejšia. Tých možností, kedy viete urobiť duálny projekt, ktorý je na prospech všetkým, ale aj armáde a zároveň v čase mieru sa používa civilne, je, samozrejme, obrovské množstvo. Čiže napríklad výstavba diaľnice medzi Košicami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, opätovne si dovolím prečítať odpoveď pána ministra zahraničných vecí. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde bola otázka výdavkov na obranu jednou z ústredných tém, a to aj vzhľadom na očakávania novej prezidentskej administratívy USA a prípravu júnového samitu NATO v Haagu. Zvyšovanie výdavkov na obranu nikdy nebolo a nie je populárnou témou a pokiaľ ide o Slovensko, určite ešte viac, ale za posledné obdobie sa nám podarilo splniť doterajší záväzok 2 % hrubého domáceho produktu, ktorý je vydávaný na obranný rozpočet. Môžeme byť teda spokojní, že Slovensku sa podarilo zastaviť trend dlhodobého poddimenzovania investícií do obrany. Náš rozpočet na obranu sa v porovnaní s rokom 2014 takmer strojnásobil, čo predstavuje piaty najväčší nárast pomedzi spojencov.
Doplním tu svoju poznámku, že myslím, že do práve samitu v Haagu všetky krajiny, všetky členské krajiny sa zaviazali dostať sa do tejto úrovne 2 %, pre niektoré krajiny to znamená zásadné množstvo peňazí, či už Španielsko alebo Taliansko, hovoríme v miliardách eur, niekde to je až 10 mld., ktoré musia investovať narýchlo, aby doplnil ten svoj záväzok 2 %, pretože od Haagu sa bude pokračovať vlastne už ako keby novej nuly a 2 % už nie sú, že môžu, ale že musia byť.
Diskusie medzi spojencami NATO, ale aj ostatná návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku vo februári ukázali, že vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je potrebné začať seriózne uvažovať o ďalšom navýšení obranných výdavkov. Záväzok z roku 2014 sa teda ukázal ako nedostatočný. Môžeme váš ubezpečiť, že ako na úrovni ministrov zahraničných vecí, tak aj na úrovni ministrov obrany vedieme náročné rokovania o objemoch v časovom horizonte aj samotnom obsahu budúcich investícií do obrany. Slovensko je na nadchádzajúcom samite v Haagu pripravené podporiť realistický plán zvyšovania výdavkov na obranu so zameraním sa na modernizáciu a ciele Severoatlantickej aliancie. Treba si ale uvedomiť, že každé prípadné navýšenie výdavkov musí byť postupné a musí aj reflektovať reálne potreby.
Ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť túto odpoveď pána ministra, že tie rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Severoatlantickej aliancie, sú, samozrejme, podriadené veľkému tlaku predovšetkým zo strany Spojených štátov. Spojené štáty dlhoročne vydávajú na obranu viac ako 5 %, a preto tlačia aj na svojich kolegov, aby mohli sa sústrediť predovšetkým na svoju vlastnú obranu a obranyschopnosť, pretože mnohé z týchto percent, ktoré vydávajú, idú na ochranu Európy a jednotlivých európskych spojencov. Mnohé technológie, ktoré dnes disponuje NATO a dá sa povedať, že zdieľame tieto informácie aj my alebo tieto technológie, tak pochopiteľne pochádzajú z čistého rozpočtu ministerstva obrany Spojených štátov.
Skoková terapia však v tomto prípade nie je vhodná, a preto je dôležité, aby sme sa zamerali predovšetkým na plnenie cieľov a niektoré krajiny sú ich schopné splniť efektívnejšie. Pokiaľ napríklad predchádzajúca vláda bola za to, aby sme nakúpili, aj keď stále tam niekde plietli slovo dar, i keď ja som ho tam nevidel, bojové vrtuľníky Viper 1H, ktoré v konečnom dôsledku boli niečo cez 650 mil. eur. Vojnová, vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že bojové vrtuľníky strácajú svoje opodstatnenie, pretože sú veľmi ľahko napadnuteľné a nemajú žiadnu inú funkcionalitu, a preto budú v budúcnosti hrať omnoho väčšiu úlohu multifunkčné vrtuľníky a pre tie sme sa rozhodli aj my. Obdobný počet, teda rovnaký počet, dokonca my potrebujeme ešte o jeden viacej, aby sme doplnili dve letky, to znamená trinásť, aj keď zmluva momentálne počíta s dvanástimi, bude doplnená ešte o jeden kus, hovorila o 150 mil. za dvanásť kusov, ktoré sme ale dozbrojili jednak kompletnými termohlavicami, ktoré jednak navádzajú strely, jednak vyhľadávajú prípadné nebezpečenstvá plus zbraňové systémy s raketovými odpaľovačmi 12,7-milimetrovými, rotačnými guľometmi 7,62, mnohými všetkými zbraňovými systémami, ktoré moderný bojový vrtuľník má mať, a ten druhý dodatok, ktorý hovoril iba o týchto zbraňových systémoch, bol za 100 mil. Čiže za 250 mil., pri ďalšom vrtuľníku ten bude do 20, čiže nech 270, sme vlastne zabezpečili túto spôsobilosť o 400 mil. lacnejšie, alebo 330, a to je rozhodujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)