Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vnímam túto rozpravu k prvému čítaniu k zákonu, ktorý sa týka mimovládnych organizácií a zásadným spôsobom zasiahne do ich fungovania, ako obrovské nepochopenie tejto vládnej koalícii, v akej krajine žijeme a čo sme si vybojovali v uliciach v novembri 1989. Je to hrubé, zásadné nepochopenie. Je to hrubé, zásadné nepochopenie toho, na čo tu máme občianske spoločnosti a mimovládne organizácie. Je to naozaj hrubé-hrubé nepochopenie. Ako keby to boli naši nepriatelia. Ako keby robili niečo nekalé, tak musíme tu urobiť medzi nimi poriadok. Ako keby bolo nekalé, keď organizácie na podporu nevidiacich sa združujú, keď sú takéto organizácie a sa tam združujú takíto ľudia. Tým, čo im chcú pomáhať. A tí, ktorí jednoducho majú takýto hendikep, že proste naprá... snažia sa napraviť niečo, čo v tej spoločnosti nefunguje, čo nemusí vždy robiť štát. Niekedy štát zlyháva a niekedy jednoducho štát všetko nezabezpečí pre to, aby tá krajina dobre fungovala. Aj toto robia mimovládne organizácie.
Sú to mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sú na pokraji sociálnej núdzi. Sú organizácie, ktoré, áno, majú aj náboženský kontext a je to absolútne v poriadku, lebo to súvisí s náboženským presvedčením, a preto máme aj katolícke charity, ktoré spolupracujú, samozrejme, s takýmito organizáciami v zahraničí, prijímajú od nich podporu. Máme rôzne charitatívne organizácie na podporu ľudí v sociálnej núdzi, ktoré majú organizácie naprieč krajinami vo svete. To znamená, vzájomne sa podporujú, keď vidia, že je nejaký problém v tej krajine, tak pomôžu a pošlú peniaze v rôznych čiastkach.
Máme, samozrejme, zahraničných Slovákov, ktorí napríklad pomáhajú, pomáhajú opravovať drevené kostolíky na východe a posielajú peniaze. To sú tiež zahraniční agenti, ktorí sem posielajú tieto peniaze? Máme zahraničných Slovákov, ktorí posielajú peniaze, napríklad aby pomohli vzdelávaniu v ich obci, na podporu škôlok, škôl. Máme deti v zahraničí, Slovákov, ktorí posielajú peniaze neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú ich bezvládnym rodičom, pretože aj to sú neziskové organizácie, aj to sú mimovládne organizácie. A tie peniaze, samozrejme, idú zo zahraničia, pretože sú aj deti, Slováci, ktorí žijú v zahraničí a posielajú peniaze týmto neziskovým organizáciám.
Aký má zmysel, že všetky tieto organizácie, kde prídu nejaké peniaze s čiastkou nad päťtisíc eur, budú mať prívlastok so zahraničnou podporou? Načo je toto potrebné? Ak sa to bude naozaj dôsledne robiť, tak to budú takmer všetky organizácie. Aký, aký to, akú toto prinesie transparentnosť? Čo toto prinesie, aký odkaz? Keď popritom počúvame naratívy, že dostať zo zahraničia peniaze, musíme dobre sledovať, lebo to môžu byť a sú zahraniční agenti. To znamená, tu už vopred je dávaná nálepka, že to, že niekto dostane peniaze zo zahraničia, je vlastne problém a treba si dať na to pozor. Aké vplyvy nám to tu idú?
Mňa by zaujímalo, aké vplyvy nám to tu idú, keď sem dostávame peniaze zo švajčiarskeho mechanizmu, nórskeho mechanizmu, aj rôzne organizácie. To sú peniaze od člen... od krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, sú v schengenskom priestore a chcú prispievať na podporu rôznych projektov v krajinách aj, aj na Slovensku, a tie peniaze, samozrejme, že prichádzajú zo zahraničia, z vlády Švajčiarska, z vlády Nórska a potom, samozrejme, sú to európske peniaze, ktoré prichádzajú rôznym mimovládnym organizáciám. To znamená, ak by sme naozaj boli veľmi, veľmi dôslední, takmer každá mimovládna organizácia, ktorá sa dôsledne venuje svojej činnosti, má nejaké peniaze so zahraničnou podporou.
Ale ja dôsledne počúvam tú debatu, ktorá je tu vedená, aj debatu, ktorá bola v Maďarsku. Tu nejde o to, aby všetky organizácie, ktoré dostanú zahraničné peniaze, mali prívlastok so zahraničnou podporou, tu sa uvažuje o výnimkách. Už to zaznelo vo verejných debatách. To znamená, my budeme rozlišovať organizácie, ktoré majú zahraničnú podporu, od iných, ktoré ich majú, ale niektoré budú mať tú príponu a niektoré ju nebudú mať. A takže je zrejmé, že tu nejde o to, aby sme tu mali nejaké rovnaké pravidlá, boli sme tu naozaj transparentní, tu ide o to vyňať niektoré organizácie a povedať, tieto sú tie problémové. A ja sa pýtam, ktoré sú to. Tie, ktoré sa dovolia si vyjadrovať, že niečo sa im nezdá, že funguje? Veď ja poviem, tá organizácia pre nevidiacich. Samozrejme, že sa, že môže byť kritická, keď sa jej nepáči, aká je právna úprava, ktorá má pomáhať aj nevidiacim. Tak keď sa im to nepáči a idú do verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych médií a kritizujú vládu alebo kritizujú aj opozíciu, že nič nerobí, je to absolútne v poriadku. To sú politické prejavy? Dá sa to chápať ako politické prejavy, zúčastňujú sa na politike v spoločnosti, čo sa týka pomoci nevidiacim.
Ako budete rozdeľovať, že sa vám páčia nejaké vyjadrenia organizácií alebo ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor ako vy, lebo zjavne o to ide, asi tí, ktorí majú rovnaký názor, asi tých stigmatizovať nechceme. Asi len tí, čo majú iný názor, ale to sme tu potom mali ostať niekde inde. To sme potom, načo sme potom v osemdesiatom deviatom menili spoločnosť, aby sme tu mali práve kritické myslenie. Aby sme si dovolili vypočuť aj kritické názory.
Pán poslanec Michelko, ja sa pýtam, ako vy nechcete, aby táto spoločnosť bola sebestačná, aby táto spoločnosť bola schopná niečo zmeniť, keď je tu problém? Lebo to sa nedá bez toho, že si vypočujeme aj tých, čo majú na vec iný názor. Tak veď vy tu presadzujete, že chcete, aby sa tu počúvali všetky názory, tak keď to chcete, tak nemôžete predsa stigmatizovať tých, ktorí môžu mať na vec iný názor. Jednoducho nedá sa to urobiť tak, keď to chcete urobiť naozaj dôsledne a budú si všetky organizácie rovné, že všetkým, ktoré majú peniaze zo zahraničia, dáte tú príponu, lebo to budú takmer všetky. To budú takmer všetky. Peniaze nad päťtisíc eur v úhrne za rok naozaj dostane takmer každá organizácia, ktorá svoju činnosť vykonáva dôsledne, nech je to športová, charitatívna, na pomoc menšinám alebo je to v oblasti životného prostredia. To je jedno. Akože tie organizácie, samozrejme, že takéto peniaze majú, a z rôznych dôvodov, ako som spomenula. Môžu to byť, môžu to byť vlastne peniaze od Slovákov, ktorí chcú pomáhať tej činnosti, pretože ten zákon nijako nerozlišuje, od koho vlastne tie peniaze prídu. Dôležité je, tak ako je to napísané, že prídu zo zahraničia. No tak ako, akú to má vlastne výpovednú hodnotu? O to viac je to nebezpečné, že vlastne sa tu uvažuje o tom, že tu budú výnimky, a to nebude tak, že vlastne budeme naozaj chcieť po všetkých, aby sme vedeli, ako tie peniaze plynú a pretože potom, hovorím, by potom boli vlastne všetky.
Ja si dovolím povedať, najprv som si dovolila povedať, že o čom vlastne tie mimovládne organizácie sú a že ich jednoducho potrebujeme. Vy ich potrebujete, potrebujete ich pre svoje deti, keď chcete, aby tu žili v peknej, prosperujúcej spoločnosti. Vy neviete, čo sa môže udiať aj u vás doma, aké nešťastie sa môže prihodiť, ktoré nedokáže proste mu pomáhať štát, na to tie mimovládne organizácie proste tu sú, zastupujú štát. Aj pri tragických udalostiach, napríklad, poviem, mimovládna organizácia, ktorá pomáha rodinám, ktoré náhle prídu o rodičov, deti, tak pomáha, aby vlastne sa s tým dokázali vysporiadať. Organizácie, ktoré pomáhajú s rôznymi problémami, čo sa týka duševného zdravia, to, že dostanú peniaze zo zahraničia, je to problém?
Ja poviem k tej administrácii, sú organizácie charitatívne, ktoré dostávajú priebežne peniaze a každý mesiac ich hneď distribuujú tým, ktorí vlastne sú v sociálnej núdzi, okamžite dochádza k tej distribúcii. Ak v priebehu roka vlastne zistia, že už je to cez päťtisíc eur, čo urobia vlastne s tými predchádzajúcimi prevodmi, ku ktorým došlo? Však oni nevedia, že či vlastne tí ľudia ešte pošlú ďalšie peniaze, budú to vedieť na konci roka, to znamená, priebežne vlastne tie peniaze budú distribuované, a potom, keď budú aj chcieť zistiť, tak ako máte stanovené tie podmienky, to už hovoríme o tom, že sa to vlastne ani nedá vykonať. Pretože tie peniaze, ktoré prídu vlastne z tých zahraničných účtov, tak vy z tých dát neviete vybrať tie všetky údaje, ktoré si pýtate. Tam nemáte štátnu príslušnosť. Vy neviete, keď vám prídu peniaze z iného účtu, aj keď vidíte, komu ten účet patrí, vy tam tie všetky údaje, ktoré si pýtate, nemáte. To znamená, to, čo môžete očakávať, je, že tie organizácie budú mať problém vlastne, aj keby veľmi, veľmi chceli, splniť podmienky, ktoré im dávate. To znamená, môže nastať k tomu, že už tie príspevky potom budú musieť asi vrátiť, keď nebudú mať čeliť, keď nebudú, aby nečelili vlastne týmto pokutám, prípadne až k zrušeniu ministerstvom vnútra, jednoducho je to nevykonateľné. Naozaj. Je to nevykonateľné, charitatívnymi organizáciami, prosím vás, čo vám tie urobili, že pomáhajú ľuďom v núdzi. Takže nevykonateľné to je, transparentné viac to nebude. Proste nie je to pravda.
K transparentnosti. Ja som robila tiež v mimovládnych organizáciách, desať rokov som im venovala, časť môjho profesionálneho života, robila som ako študentka práva, a bola som aj v Juhoafrickej republike, bola som tam aj pri projektoch, ktoré súviseli s tým, ako sa spoločnosť vysporiadávala s apartheidom. A úplne súhlasím s tým, aby toky, ktoré idú do mimovládnych organizácií, boli transparentné, úplne s tým súhlasím, je to absolútne v poriadku, s tým nemá nikto problém, ani v mimovládnych organizáciách. Tá transparentnosť, ktorá je dnes nastavená, domnievam sa, že je pomerne veľmi prísna a naozaj sa zverejňuje, osobitne pri tých organizáciách, ktoré vás najviac trápia, veľmi veľa, pretože si to vyžadujú samotné organizácie, ktoré im tie peniaze posielajú.
Takže nie je to tak, že vy zabezpečíte lepšiu transparentnosť. Už tu majú veľmi prísne pravidlá, samozrejme, ktoré súvisia aj s praním špinavých peňazí. Tie toky tých peňazí, ktoré prichádzajú zo zahraničia, sú neuveriteľne prísne sledované. To, čo nie je sledované, sú peniaze, ktoré, samozrejme, nijak evidované nie sú a nechodia na riadne účty mimovládnych organizácií, ale vykonávajú sa vplyvy, cudzie vplyvy cudzích mocností, ale nie takýmto transparentným spôsobom, ktorý sa dnes dejú. A ja veľmi rada si sadnem k akémukoľvek okrúhlemu stolu k transparentnosti mimovládnych organizácií a určite aj ľudia z mimovládnych organizácií, ale to, čo predkladáte, žiadna transparentnosť nie je. Je to len stigmatizácia, len likvidácia mimovládnych organizácií a tohto sektora, ktorý je kľúčový pre rozvoj našej spoločnosti.
Ja si dovolím teraz po zopár slovách vlastne k tomu, čo tu spôsobujete, povedať aj k tomu, čo vlastne, čo budú následky okrem toho, že zasiahnete do organizácií, ktoré podľa mňa ani netušíte, že sú vlastne mimovládnymi organizáciami, lebo ste zameraní na tie, ktoré sa vám nepáči ich prejavy, môžu byť potenciálne kritické aj k vašej práci ako politickej, ale zasiahnete týmto zákonom do života mimovládnych organizácií naprieč celým Slovenskom.
Tieto, čo chcete zasiahnuť, transparentné sú, to by som si, kľudne by som si sadla, že povedzte mi, ktoré vás najviac trápia a povedzme si, aké údaje k tým organizáciám nemáte, a ja som presvedčená, že tie údaje by sme našli a sú zverejňované. O to tu vôbec nejde, ale kľudne si sadnime k tej transparentnosti, že ju chceme ešte viac, kľudne, ja som pripravená, urobme to. Najhoršie je, keď samozrejme, keď odkiaľkoľvek príde kritika a máme predstavu o tom, že sa tam deje niečo nekalé, tak toto treba, samozrejme, odstrániť, ale nikto, nikto naozaj sa tu nebráni z mimovládnych organizácií si k takémuto stolu sadnúť.
Ale toto, čo predkladáte, ničomu neprospeje, ublížite. Ublížite organizáciám na Slovensku, ktoré dokonca s tou politikou, ktorá vám vadí, vôbec nič nemá, vôbec nič nemá. A keď budete robiť rozdiel, tak to bude potom naozaj tá stigmatizácia, o ktorej sa tvárite, že to nie je pravda. A ja som zvedavá, ako budete, keď k tomu dôjde a pôjdete na to takýmto spôsobom, že budete chcieť vyňať potom časť organizácií, ako budete tie výnimky robiť. A to presne, a ja sa vrátim aj k tým európskym štandardom a k Európe, toto povedal ten Európsky súdny dvor, ale ja ho tu nepotrebujem sa oňho opierať, lebo my tu žijeme v demokratickej spoločnosti. Nepotrebujeme sa opierať o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Proste my vieme, že tie občianske spoločnosti potrebujeme. Nepotrebujem sa oňho teraz opierať ako o barličku, ale chcem sa opierať o tretí sektor, občiansku spoločnosť, ktorá nám pomáha rozvíjať našu spoločnosť a pomáha tam, kde proste štát to nezvláda, kde to my politici nezvládame, potrebujeme ich.
A to, že chcete do nich takto zasiahnuť, nie je nijako národné, nijako. A jednoznačne to bude viesť k tomu, že krajina nebude sebestačná. Ja sa pýtam, kde je tá národovosť Slovenskej národnej strany, kde je tá národovosť starať sa o to, aby Slovensko bolo sebestačné, kde je tá národovosť. Keď nechcete byť v Európskej únii, tak to povedzte, ale potom prídeme o 80 % výdavkov na rozvoj Slovenska. Tak mi povedzte, odkiaľ to bude pre rozvoj obcí, miest, na školy, na ihriská, odkiaľ to zoberieme, lebo robíte všetko pre to, aby sme o tie peniaze prišli. Lebo sa vám zjavne nepáčia tie pravidlá, ktoré v tej Európskej únii sú. Ale ja tu nepotrebujem teraz argumentovať proti tomuto zákonu tým, že sa budem opierať o Európsku úniu, ja vám len hovorím, že ďalším dôsledkom bude okrem likvidácie občianskej spoločnosti a takejto stigmatizácie, ďalším dôsledkom bude, že prídeme o tieto peniaze. Robíte tomu, proste každý deň tomu prispievate.
Okrem ovládnutia RTVS likvidujete mimovládny sektor, a to sa, samozrejme, Európskej únii nepáči, pretože súvisí s občianskou spoločnosťou. My sme nemuseli do tej Európskej únie ísť, veď nás tam nikto nevolal, my sme sa tam zavolali, my sme tam chceli ísť. My sme chceli byť súčasťou, hrdou súčasťou Európskej únie. A teraz jej hovoríme, že tam vlastne byť nechceme, tak to povedzte naplno, povedzte to za Slovenskú národnú stranu, my nechceme byť v Európskej únii, a preto robíme všetky kroky k tomu, aby nás odtiaľ buď vyhodili, alebo sme prišli aspoň o peniaze. Tak to povedzte, lebo toto robíte. Ale potom naozaj robíte to, že proste tie európske peniaze vám smrdia. Tak vám smrdia peniaze, ktoré idú na rozvoj Slovenska. Zjavne vám smrdia.
A ja sa pýtam, odkiaľ ich zoberieme, lebo tých 80 % výdavkov, verejných výdavkov na rozvoj Slovenska bude chýbať. Toto všetko sú európske peniaze. A nám teraz hrozí, že prídeme nielen o plán obnovy a odolnosti, my prídeme o všetky peniaze, ktoré súvisia s eurodotáciami, všetky s eurofondami. Ale zjavne vám to nevadí, zjavne vám to nevadí. To znamená, buď je vám to jedno, čo s tým Slovenskom bude, alebo máte nejaký plán B, ale si ho teda povedzme. Aký máte plán? Budeme si pýtať peniaze z Ruska, budeme si peniaze pýtať z Číny, no odniekadiaľ si ich budeme pýtať. Toto bude národové? Toto je lepšie? Tam sa ideme, tam sa ideme prikláňať, týmto smerom? Toto chcú naozaj voliči celej koalície? Možno to chcete vy za Slovenskú národnú stranu, možno chcete naozaj z tej Únie vystúpiť. Ale ja sa pýtam, potom odkiaľ tie peniaze budeme čerpať, lebo vy k tomu tie kroky naozaj robíte. Veď ja, ja to berem legitímne, že sa vám to nepáči, že Európska únia nebude akceptovať takúto právnu úpravu. Ak teda spoločne máme nepochopenie, prečo je to proti Slovensku mať takýto zákon proti mimovládnym organizáciám, tak vám vravím, že je to proti štandardom Európskej únie, kde nás nikto nenúti, aby sme tam boli. A je to naozaj ďalší klinec do rakvy, aby sme o tie peniaze prišli z Európskej únie. A tak ja chcem vedieť odkiaľ, odkiaľ ich budeme čerpať, lebo k tomu tie kroky robíte. To nie je o tom, že my tu niečo hovoríme do Bruselu, to tak vôbec nie je. Brusel zaujíma, kto je v rámci Európskej únie členským štátom. Osobitne, samozrejme, tie krajiny, ktoré majú euro, a osobitne tie krajiny, ktoré prijímajú tie peniaze z eurofondov, európske peniaze.
Je úplne namieste, aby sa pýtal daňový poplatník Dánska, Nemecka, či tie peniaze, ktoré k nám prídu, sa rozkradnú, alebo budú slúžiť tomu účelu, na ktorý sú určené, a preto ich trápi, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, ale netrápi ich, že ako sa volá. Ich možno v zásade ani netrápi, čo presne budú tí špeciálni prokurátori robiť, ale ich trápi dnes to, čo sa deje so všetkými kauzami, ktoré sa týkajú finančne tých európskych peňazí. To ich trápi. Kde sú tie stovky prípadov, ktoré odišli z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemyslím si, že to berú tak osobne, čo sa stane s ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život boju proti korupcii a organizovanému zločinu. To musí trápiť nás na Slovensku, aký je to odkaz takýmto ľuďom, čestným policajtom, prokurátorom, že takto sa k nim správame, ale Európsku komisiu a Európsku úniu trápi, ako sa budú osobitne vyšetrovať trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi. A to dnes nevie, to z tých listov vyplýva. Vy ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a nijak ste nezabezpečili, aby osobitne tieto kauzy mali ľudia, ktorí vedia, čo s nimi majú robiť. A neviete na to odpovedať Európskej únii a Komisii. A to nijako nesúvisí s tým, že máme nejakú vnútornú politiku, do ktorej si nenecháme kafrať. To proste súvisí s tými európskymi peniazmi a vy ste to vopred vedeli. A určite to vedel premiér Fico. A preto ja hovorím, že je to neschopný premiér, pretože toto musel vedieť, musel to vedieť premiér Robert Fico a zjavne tiež mu nevadí, že o tie európske peniaze prídeme.
A myslím si, že premiér Robert Fico má plán B, ak ho vy nemáte, a myslím si, že už vie, že o tie peniaze môže prísť a nevadí mu to, a preto ja sa pýtam opätovne, odkiaľ tie peniaze potom na Slovensko prídu. Bude to Čína, bude to Rusko? Na toto ja chcem odpoveď. A voliči vašej koalície majú právo to vedieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že je veľmi dôležité upozorňovať na to, že toto presadiť, tak problém s Európskou komisiou tu bude, však už ho máme, to viete veľmi dobre v koalícii, a my tu z opozície nemusíme vôbec nič hovoriť. Komisia sa zaujíma, čo sa tu deje, okrem toho, že sa zaujíma, že čo sa stane s jej peniazmi, keď sem prídu, a o tom je tá časť, ktorá súvisela s Úradom špeciálnej prokuratúry, že ju naozaj netrápi, či sa to volá Úrad špeciálnej prokuratúry alebo akokoľvek, ale trápi ju, čo bude s tými peniazmi, ktoré sem prídu. No a, samozrejme, už ju trápi aj to, že štáty, ktoré sa rozhodli byť súčasťou Európskej únie, tak sa zaviazali, že tam budú platiť nejaké pravidlá. Hovorí sa tomu pravidlá demokracie. A my sa tu môžme, samozrejme, vzájomne sporiť, či to tak je, alebo nie je. Ale keď už raz tá Európska komisia a Európsky súdny dvor povie, že toto je problém a vám je to jedno, no tak potom zjavne je vám jedno, že o tie peniaze môžeme prísť. Tak ja sa budem tomu venovať viac aj v mojom príspevku, ale ja by som rada naozaj tomu dobre rozumela, že ďalší klinec do rakvy pridávate týmto zákonom tak, že nechcete európske peniaze, veď to normálne povedzte, nechceme európske peniaze, cudzie nechceme, svoje si nedáme, nech sa páči. Tak si to normálne povedzme, my tie európske peniaze nechceme, nechceme byť spoľahlivým partnerom Európskej únie a takto to je, preto nás vôbec netrápi, že o ne pravdepodobne prídeme. A mňa by potom zaujímalo, že ako si to predstavujete ďalej a na to sa budeme aj pýtať.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, lebo s ohľadom aj na faktické poznámky, ktoré tu nasledujú, tak sa vlastne bližšie dozvedáme, že čo je vlastne tým cieľom. Že ako teda ja dobre rozumiem, tak je problém, že nejaké osoby verejne vyjadrujú svoj názor a asi to nie je ten názor, ktorý si predstavuje táto koalícia. No, žijeme tu v demokratickej spoločnosti a toto je tu asi ten kameň úrazu a ja apelujem vlastne na tú časť tvojho príspevku, ktorá sa týkala rozhodnutia európskeho súdneho dvora, a teraz tu nejde o to, že musíme sa tu rozprávať o európskych štandardoch, ale my sme tu v 1989. sa rozhodli, že chceme ísť cestou demokracie a jej súčasťou je občianska spoločnosť a v tomto je to nejaké veľmi hlboké nedorozumenie, že jednoducho v tej občianskej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa aj vyjadrujú. Jednoducho to je občianska spoločnosť. Nevyjadruje sa len koalícia a len vo svojich videách a spotoch a povie si, čo chce. Proste očakáva sa, že bude chodiť aj do debát, bude dostávať nepríjemné otázky, možno neobstojí a s touto súčasťou tej istej demokracie jednoducho aj to, že sú tu organizácie ľudí, ktorí nie sú politici, ale sa rozhodli, že sa napríklad spoja preto, lebo chcú riešiť potreby nevidiacich. A potom sa budú vyjadrovať, samozrejme, aj k tomu, či politici predkladajú, nepredkladajú zákony na to, aby pre tých nevidiacich zlepšili podmienky. A potom sa prípadne aj vyjadria vo verejnoprávnych médiách. Aký je problém, že takáto organizácia na podporu napríklad nevidiacich dostane nejaké, nejaké peniaze aj zo zahraničia, napríklad od inej organizácie, ktorá sa tomu venuje? Prečo má dostať stigmu nejakého zahraničného agenta? Veď to je dôležité pre nás, pre našu krajinu. To je národné, pomoc našim nevidiacim Slovákom napríklad. Prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, už bolo veľa povedaného k pozmeňovaciemu návrhu a vôbec k návrhu na zmenu Fondu na podporu umenia, a ja si dovolím možno ešte aj v krátkosti povedať zopár vecí, ako sme sa dostali sem, ako nás sem doviedol pán poslanec Michelko a ako sa vlastne z takého veľmi jednoduchého krátkeho návrhu zákona, ktorý mal v zásade byť iba zmenená, zmenené, počet členov dozornej komisie z troch na päť, zrazu zmenilo radikálne celé zloženie a fungovanie Fondu na podporu umenia.
Treba povedať, že naozaj pán poslanec Michelko sa nezaprel a urobil, nedá sa to povedať inak, ako špinavú prácu za vládu aj za ministerku kultúry, pretože takýto návrh by sa očakával, že pôjde do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a my si na to nechceme a nebudeme si na to zvykať, že takéto zásadné zmeny by mali ísť riadnym pripomienkovým konaním, a potom by aj takáto zmena, ak ste sa už rozhodli, pán poslanec, že urobíte vlastne túto radikálnu zmenu návrhom, ktorý pôjde vlastne iba cez výbor a pôjde takouto krátkou cestou, no tak aspoň by ste ho mohli riadne odôvodniť, pretože povedať do odôvodnenia to, čo je text zákona, to naozaj nie je žiadne odôvodnenie.
Ale to vlastne, ako ste sem prišli s týmto návrhom, je len ukážkou toho, ako, ako vládnete. Je to, samozrejme, nepredvídateľné, je to hanebné a ak chcete ovládnuť kultúru, chcete jej dať svoju pečať a vlastne aj to veľmi jasne priznávate, a preto si dovolím možno trošku aj odkryť, možno už k tomu bolo niečo povedané, ale ako to vlastne je aj s vaším záujmom alebo nezáujmom na tom, aby došlo k nejakej zásadnej zmene pri podpore z Fondu na podporu umenia. Veď nakoniec z verejne dostupných informácií vyplýva, že vy ste člen Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vydáva aj Literárny týždenník, aj časopis Dotyky, a pravdou je, že práve tieto časopisy podporené neboli. Ja sa pozriem potom, rada, keď dôjde k týmto zásadným zmenám, ako to dopadne s týmito časopismi.
Ja som si, aj z tých verejne dostupných informácií som si pozrela, prečo vlastne podporené neboli, ale predtým ako k tomu dôjdem, tak rada by som povedala, že nedá sa povedať zase, že by ste sa ako člen Spolku slovenských spisovateľov mohli cítiť, že ste nejak diskriminovaný. Pretože keď som sa pozrela na počet žiadostí, ktoré prišli z tohto spolku od roku 2016, prišlo ich 111, a len 19 nebolo podporených. Keď som sa pozrela vlastne na čiastku, ktorá bola podporená, tak dokopy bolo, tá čiastka bola 380-tisíc eur z požadovaných 800-tisíc eur. To znamená, keď sa pozrieme vôbec na počet žiadostí, ktoré prichádzajú do toho fondu, tak približne vlastne je, 60 miliónov je požiadavka a podpora je 20 miliónov, vlastne. To znamená, že nedá sa povedať pri tomto pomere, že keď ste žiadali 800-tisíc, dostali ste 380-tisíc, že by v tom bol nejaký nepomer k žiadostiam, ktoré prichádzajú na Fond podpory umenia. Nevie jednoducho podporiť všetky.
Takže mne by sa páčilo, keby ste prišli s tým, že treba zvýšiť túto podporu, treba dať viac pracovníkov Fondu na podporu umenia, ale určite to, že zmeníte teraz radu, ktorá bude rozhodovať, a nebudete riešiť vlastne celé fungovanie toho fondu, tvrdíte, že to trvá dlho, že je to administratívne náročné, no ale tomu sa vôbec nevenujete. Naopak, naopak, ak vlastne spravíte to, že spravíte takúto radikálnu zmenu bez kultúrnej obce, už sa vyjadrila kultúrna obec, stovky ľudí odchádzajú, to znamená, v tých komisiách už nebudú. To vlastne momentom, ako bude schválená táto právna úprava, už tam nebudete mať ľudí, ktorí by rozhodovali, tak ja by som chcela vidieť, som si pozrela teda, som zatiaľ iba pri tých číslach, že vlastne tých trinásť členov ako rýchlo posúdi počet žiadostí, za rok 2023 bolo 5-tisíc, podporených bolo 2 600. Tak ja by som chcela vedieť, ako to potom vlastne tých 13 členov urobí, lebo tí budú vlastne rozhodovať. To znamená, keď vy hovoríte, že no veď oni budú brať do úvahy nejaké odporúčania, no ale keď nebudú vlastne podľa tých odporúčaní rozhodovať, urobia úplne iné rozhodnutie, tak sa predpokladá, že tých 5-tisíc žiadostí si pozrú, lebo ako vlastne posúdia potom vhodnosť, že dajú, urobia iné rozhodnutia ako to, kto im, ktoré im teda bolo navrhnuté. Takže samozrejme, úplne rozumiem potom tým členom odborných komisií, že načo oni budú strácať svoj čas a energiu, keď nakoniec výsledok bude iný a už vám dali vopred vedieť, že vlastne tí ľudia v tých komisiách nebudú.
Takže v skratke. Som si pozrela aj odôvodnenie, prečo vlastne Fond na podporu umenia nepodporil projekty, ktoré súviseli s Literárnym týždenníkom alebo s Dotykmi, a musím povedať, že to vyjadrenie a to odôvodnenie je pomerne zrozumiteľné. Ja si dovolím iba k tým posledným odmietnutým projektom, nebudem k všetkým, k Dotykom z roku 2024 žiadateľ adekvátne nešpecifikuje prácu s cieľovou skupinou, mladí, začínajúci autori, autorky, neplní koordinačnú, intergrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry. A podobne keď som si pozrela vlastne tie vyjadrenia z predchádzajúcich rokov, bolo zrejmé, že na tých projektoch sa nič nezmenilo.
Pozrela som si, samozrejme, aj odôvodnenie k Literárnemu týždenníku, ktoré, ktoré ako projekt nebol podporený. Je zrejmé, že tie vyjadrenia zo strany Fondu na podporu umenia, ktoré boli, vy sa s nimi možno nestotožňujete, ale dávajú aj navonok objektívnu logiku. Ja si dovolím iba z toho roku 2024, po obsahovej, vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu, po zásadnom prehodnotí koncepcie realizačného tímu projektu, dalo by sa, samozrejme, pozrieť konkrétne na tie projekty, ale zjavne asi tam k žiadnym zmenám nedošlo.
Ale ako som povedala, keď si pozrieme tú celkovú sumu projektov, ktoré prichádzali zo Spolku slovenských spisovateľov, tak s ohľadom na celkový obnos treba povedať, že je tam primeraný pomer a nedá sa povedať, že by do toho vstupovali nejaké politické rozhodnutia. Ja som si dovolila trošku všímať aj vaše vyjadrenia, že boli podporené projekty s ohľadom aj na nejaký obscénny alebo vulgárny obsah, a to je teda nechutné, ak som dobre porozumela, že takéto niečo Fond na podporu umenia podporuje, tak ja, ja sa teraz naozaj obávam, že keď Fond na podporu umenia a o projektoch z neho budú rozhodovať vlastne politici, lebo keď dáme politikovi, ministrovi kultúry ten priestor, aby rozhodoval, ktoré projekty to teda budú, že ako to teda dopadne, a ja som rada, že je tu aj pán poslanec Náhlik, lebo ja si myslím, že určite sa nestotožňoval s tou časťou kampane v rámci prezidentskej kampane, ktorú robil Igor Matovič, a bola nechutná, vulgárna, a ja to odsudzujem aj ako predstaviteľ opozičného tábora. Predsa my sme podporovali iného kandidáta, ale bolo to nechutné, a ja určite nechcem, aby politici, ktorí majú predstavu o takejto kampani, rozhodovali o kultúrnych projektoch.
A takisto si myslím, pán poslanec Michelko, že bolo nechutné, ako pán poslanec Blaha, v tom čase ešte nebol podpredsedom parlamentu, nechutne útočil na prezidentku naozaj vulgárnymi výrazmi na politických demonštráciách. Toto je nechutné. Naozaj je nechutné, ako súčasný minister Taraba, vtedy poslanec, útočil na deti pani prezidentky. Toto je nechutné. Toto je nechutné. A toto ukazuje, že proste politici nemajú vôbec žiadnu kultúru. Tí majú nenávistné, nechutné prejavy, nekultúrne. A tým chcete dať priestor, aby tu určovali, ktoré kultúrne projekty sa majú podporiť, prosím vás.
Toto chcete, pán poslanec Náhlik? Naozaj chcete, dať politikom takýto priestor? Naozaj si myslíte, že oni podporia tú dobrú kultúru v našej krajine? Naozaj si to myslíte? Ja si nemyslím, že vy si to myslíte. A preto naozaj treba z tej krátkej cesty sa vrátiť späť a tento návrh jednoducho stiahnuť, pretože toto nechceme. Ja sa domnievam, že chceme inú kultúru v tejto krajine. Chceme zmeniť túto hrubosť, vulgárnosť, ktorú tu máme, ktorá tu opantala našu krajinu, toto naozaj nechceme. Ja si myslím, že na tomto máme zhodu aj s, aj s viacerými z vás, ktorí ste tu z koalície.
A ja si dovolím na ten spôsob, ako vy tu obhajujete, pán poslanec Michelko, tento váš návrh, že teda tie produkty literárne, ktoré boli podporené, boli vulgárne a opakovane sa stretávame s tým, že v rámci tohto politického boja sú vytrhávané veci z kontextu. A mrzí ma, že už tu nie je pán poslanec Gašpar, pretože ten by vedel čo to povedať o vytrhávaní z kontextu, keď sme tu mali hanebnú novelu Trestného zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Jasná vec, že vzhľadom na faktickú poznámku, ktorú mal následne pán Michelko, že v tomto je naozaj ten základný problém, v tom sa nestretneme, že môžme, samozrejme, preformátovať celú radu fondu, len výsledkom nemôže byť, že politický predstaviteľ bude robiť rozhodnutia. O to tu, samozrejme, však my sa k tomu veľmi otvorene priznávame, že to považujeme za zlé riešenie a takže ty, tie návrhy, samozrejme, tu môžu byť na nejakú zmenu toho zloženia, ale ďakujem aj za tento návrh, ale jednoznačne nemôžeme skončiť s tým, že tú väčšinu dáme politikom, lebo vidíme, že čo tí politici proste s tou kultúrou robia. Ako jednoducho ak chceme mať už teda aj nekultúrnu kultúru už úplne, tak toto je presne k tomu cesta, teda nielen na ministerstve kultúry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem mať aj samostatné vystúpenie za chvíľku, ale teraz iba v krátkosti.
Pán poslanec Michelko, ja aj z tých vašich vyjadrení, ak dobre rozumiem, tak vaším cieľom je priniesť do kultúry kultúru, ktorá sa vám zdá, že tam chýba. A ja sa pýtam, že myslíte si, že naozaj politici sú tí, ktorí majú viac tej kultúry? Máte dojem, že tento parlament ukazuje, že je tu viac kultúry? Máte dojem, že vyjadrenia politikov dnes ukazujú, že sú naozaj kultúrni? Máte pocit, že oni naozaj pomáhajú tomu, že táto spoločnosť je viac kultúrna? Takže vy ste skutočne presvedčený o tom, že keď teraz politikom, osobitne pani ministerke kultúry, teda tú asi považujete za najviac kultúrnu osobnosť a osobu vo vašom živote, tak tomu rozumiem, že tá stelesňuje tú kultúru, tak potom bude Slovensko viac kultúrne. Tak tomu dobre rozumiem.
A mňa by teda naozaj zaujímalo, že o tomto ste naozaj hlboko presvedčený? Že v tomto tkvie tá kultúra? Že tí politici, osobitne asi politici Slovenskej národnej strany, nominanti, tí dnes stelesňujú kultúru a chcete, aby o tomto bola celá naša kultúra na Slovensku. O tom asi ste hlboko presvedčený, lebo to, čo my sa vám tu snažíme zdeliť, že medzi tom, týmto, asi medzi nami je vážne, hlboké nedorozumenie a teraz máme rešpekt k tomu, že veci vidíme inak, ale domnievame sa, že nie je správne, aby ste sa rozhodli, že celá kultúra bude teraz taká, ako si to predstavujete práve vy, že toto je to zlé a nesprávne.

Pán poslanec, ja som veľmi rada, že ste, samozrejme, vystúpili k tej časti, ktorej sa týkalo moje vyjadrenie, ale ja si to naozaj neviem dosť dobre predstaviť teraz, že s čím rýchlo prídete, ja pozitívne vnímam snahu niečo s tým robiť, ale skutočne si myslím, že jediné riešenie je vypustiť to, lebo ako teraz aby sme si povedali, že ako to znie, to je, kľúčový je tam odsek 4 v tom § 21, "ak úkonom realizácie", to môže byť akýkoľvek úkon, to môže byť aj otázka výberu projektov, "vznikne škoda štátu alebo investorovi, považuje sa takýto úkon, ktorým škoda vznikla," ja to trošku skracujem, aby z toho bolo zrejmé, "za úkon vykonaný so súhlasom štátu alebo investora, ktorý bol daný určením investície za strategickú investíciu a bol vážny a dobrovoľný". To znamená, tu sa rovno hlási vlastne štát k tej zodpovednosti a preberá na seba všetko. Akýkoľvek úkon. Tu, tu... vy hovoríte, viete, preto, aby to bolo rýchlo, no ale to, že to bude rýchlo, vlastne môže v sebe znamenať nejaké škody a akékoľvek. Ja som zvedavá teda, ako bude vyzerať tá právna úprava, ale domnievam sa, že tak ako je dnes nastavená civilnoprávna alebo trestnoprávna zodpovednosť, tak je nastavená dobre. A vy keď hovoríte, že sa to trestnoprávnej zodpovednosti nijako nedotkne, no tak tým, že vy budete vsúvať teraz do tejto právnej úpravy nejaké zadefinovanie toho, čo je vlastne ro... čo je vlastne koho súhlas, tak samozrejme, že vstupujete aj do subjektívnej stránky pre naplnenie spáchania trestného činu. A to, ako do nej vstúpime, tak to sa budeme baviť potom, samozrejme, pri konkrétnych skutkoch, ale určite akonáhle vlastne vy vstupujete do toho zadefinovania, čo je koho vlastne súhlas a vlas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovolím si uviesť zopár slov k návrhu zákona, ktorý sa týka mimoriadnych opatrení k strategickým investíciám. Nebudem sa už venovať tej časti dôvodov a argumentov, ktoré súvisia so skráteným legislatívnym konaním, nebudem sa venovať ani tej časti argumentov, ktoré súvisia s vážnymi výhradami ohľadom protiústavnosti tohto návrhu zákona, osobitne čo sa týka práva vlastníckeho a tých častí, ktoré súvisia s vyvlastňovaním. Myslím si, že k tomu už bolo povedané dosť. Ja sa dovolím venovať tej časti, ktorá tu zatiaľ ešte nebola vôbec spomenutá a považujem ju za veľmi vážnu. Myslím, že nech akýkoľvek bude osud tohto návrhu zákona, tak určite to, čomu sa budem venovať, tak je takého zásadného významu, že je naozaj na úvahu, aby ak nebude stiahnutý celý návrh zákona, tak aspoň táto časť návrhu zákona bola jednoznačne vypustená. A týka sa zodpovednosti tej osoby, ktorá má byť štatutárom investora. A upozorním na § 21, tomu sa budem venovať v mojom vystúpení.
Považujem za veľmi vážne výhrady, ktoré tu už boli vznesené ohľadom toho, že nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A aj keď sa tomu nevenujem, považujem za veľmi významné poukázať opätovne na tú časť vyjadrenia, ktorú mal pán poslanec Dostál, a k tej časti osobitne, ktorá sa týkala aj výhrad samotnej vládnej legislatívy. Tak keď samotný odbor na úrade vlády má veľmi vážne pripomienky zásadného charakteru k návrhu zákona, návrh zákona nevidela vôbec ani legislatívna rada vlády, tak je namieste, aby sa skutočne predkladateľ tohto návrhu zákona zamyslel, či naozaj je potrebné všetko tak rýchlo, pretože je otázne, prečo je to potrebné v takom rýchlom slede, keď je zrejmé, že žiadna transpozícia európskej smernice nám nehrozí, že by nám tu z toho plynuli nejaké škody, najmä ak by sme informovali o tom, že tu prebieha nejaké legislatívne konanie a že by išiel normálny návrh zákona do riadneho pripomienkového konania. Pretože to, že to ide všetko takto narýchlo, určite sa nedá povedať, že by dobré bolo, ale to, že to ide všetko narýchlo, tak jediný záver, ktorý viem z toho povedať, je, že by niečo bolo. A to niečo, sa domnievam, že s ohľadom na ten obsah je naozaj nebezpečné.
Ja rozumiem tomu celému návrhu zákona tak, že poďme niečo urobiť, nech stojí diaľnica, nech stojí most a nech stojí nemocnica a je jedno, za akých okolností sa urobí, a je jedno, či bude pri tom vzniknutá nejaká škoda, pretože postavíme to celé tak a postavíme celú právnu úpravu tak a tak znie § 21, že nikto tu za to neponesie zodpovednosť. Áno, dobre počujete. Štatutár investora neponesie žiadnu zodpovednosť. Tak je napísaný § 21 tohto návrhu zákona. To znamená, je napísaný tak, že celá škoda je na bremenách štátu. Celá škoda. To znamená, tu neplatí nič. Neplatí tu žiadna zodpovednosť ohľadom toho, aké kroky bude robiť štatutár. Veď jedna vec je, že projekt je významný a nemocnica má stáť alebo most má stáť alebo diaľnica sa má postaviť, ale veď je dôležité, ako sa postavia, aké kroky budú k tomu vedené. Či tu nebude nejaký konflikt záujmov. Veď tu budú nejaké projekty, z ktorých si bude ten štatutár vyberať, a bude robiť vážne rozhodnutia. Naozaj vážne rozhodnutia. Je nám naozaj jedno, ako sa to urobí? Je nám to naozaj jedno? To znamená, že celá civilnoprávna zodpovednosť, ktorá súvisí s krokmi štatutára, sa tu celá vypúšťa. Tá celá právna úprava v § 21, ja, prepáčte, ja si dovolím paralelu, ale mne to naozaj pripomína v tomto prípade ako amnestiu trestne stíhaných osôb v tej hanebnej novele Trestného zákona, kde sme namietali, že takto postaviť novú právnu úpravu to mohol naozaj len advokát trestne stíhaných osôb. A ja tu mám naozaj vážnu, vážne podozrenie, že túto právnu úpravu napísal advokát štatutárov investora. Že napísal to tak, aby nemohli niesť vôbec žiadnu zodpovednosť za akékoľvek predražené projekty, projekty, ktoré nemusia byť dobré s ohľadom na, na kvalitu tých projektov, pretože je zjavné, ako keby štátu záležalo na tom, nech to stojí, ale je jedno, ako sa to postaví, ako to bude realizované, či nebudú predražené napríklad servisné zmluvy, ktoré s tým súvisia. A žiadna zodpovednosť. Ako máme očakávať, že bude vybraný dobrý projekt a že dobré kroky budú robené zo strany štatutára? Čo ho bude viazať? Aké tam má limity? Ja sa obávam, že takto, takéto vypustenie akejkoľvek civilnoprávnej zodpovednosti znamená, že je spochybnená aj trestnoprávna zodpovednosť. Keď povieme, že čokoľvek urobí investor, lebo tak je postavená tá právna úprava, tak je to, ako keby to urobil štát. To znamená, ak urobí zlý krok investor, tak to znamená, že to urobil štát a že to urobil dobrovoľne a s jeho súhlasom. Ako to je tak absurdné! Takéto niečo dať do zákona! A to sa naozaj môže len stať, keď sa to robí rýchlo, aby sme si to nikto nevšimli, lebo na toto sme to ani nemali čas sa na to pozrieť.
Venujeme sa tu otázke, že je zásadne zasiahnuté do vlastníckeho práva ľudí, no je. Venujeme sa tu otázkam, že to ide strašne rýchlo a prečo. Ale... ale už nemáme čas sa venovať tomu, že vlastne ten, kto ponesie zodpovednosť za realizáciu, tak ju nebude mať ale že vôbec. Vôbec. A ja sa pýtam prečo. To znamená, že táto koalícia už nemá ľudí, ktorí by robili štatutárov? Alebo si pripravuje ďalší priestor na to, aby tie projekty boli jednoznačne predražené, ale nemohlo, nemohla sa nijakým spôsobom tá zodpovednosť voči nim vyvodiť? Prečo je to takto? Ja ako, ja neviem na to nájsť naozaj žiadnu odpoveď, prečo nechceme, aby štatutár niesol nejakú zodpovednosť. Prečo to nechceme? A podľa mňa absolútne nesedí akékoľvek vyjadrenie aj z úst premiéra, ktoré by súviselo s tým, že nemôžeme nastaviť predsa právnu úpravu tak, aby sa tu človek bál robiť rozhodnutia. No tak keď niekto sa bojí robiť rozhodnutia, no tak nech nerobí štatutára, investora. Ja si myslím, že pán poslanec Vážny by vedel k tomu niečo povedať ako bývalý štatutár naozaj štátnych organizácií, že jednoducho kto sa bojí, nech nechodí do hory.
Jednoducho veď nám nejde hádam len o to, aby sme urobili projekty, aby tá nemocnica stála a je nám jedno aká. Ja verím tomu, že na tomto máme zhodu aj s navrhovateľom. Tu hádam nejde len o to, aby tá nemocnica stála, ale aj je dôležité to, ako sa bude realizovať. Že proste sa nechceme predsa, predsa nechceme rezignovať na profesionalitu výkonu štatutárov. Ja, ja chcem uveriť tomu, že toto nechceme, že predpokladáme nejaký profesionálny výkon, nejaké dodržiavanie zákonných pravidiel, že jednoducho keď dôjde k zjavnej škode, pretože ten štatutár profesionálny nebol, že je tu možné vyvodiť nejakú zodpovednosť. Veď aké potom rozhodnutia budeme očakávať od štatutárov?
A ja akokoľvek som si pozerala aj § 21, ja som upozorňovala aj pána poslanca Vážneho ešte pred mojím vystúpením, že je tu takéto ustanovenie. A dostala som otázku, že či sa to dá nejak upraviť, no nedá sa to upraviť, pretože my už máme teraz nastavenú zodpovednosť, či je to Obchodný zákonník, ale, samozrejme, aj trestnoprávnu zodpovednosť, ako my tu nepotrebujeme teraz nejak vyberať ako z... a robiť imúnneho štatutára zo zodpovednosti pri realizácii takýchto projektov. Neexistuje na to absolútne žiadny dôvod. A dôvodová správa, ja som si pozrela dôvodovú správu a nenašla som k tomu nič. Nič! K takejto vážnej imunite pre štatutárov budúcich investorov pre takéto významné strategické investície. A domnievam sa, že ak necháte takúto imunitu pre budúcich štatutárov, tak to bude znamenať, že jednak môžme očakávať predražené projekty, ale prepáčte, ale naozaj projekty, ktoré nebudú dobré a môžu nakoniec ohroziť naše zdravie a naše životy, pretože budú vybrané zlé projekty. Pretože nič nebude hatiť tých štatutárov pri rozhodnutiach.
A ja čakám, pán navrhovateľ, že sa k tomu vyjadríte a jasne vysvetlíte, prečo v tomto rýchlom konaní potrebujeme takéto rýchle riešenie pre zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti štatutárov investorov.
Ďakujem pekne.

Tak. Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni za jej vyjadrenie. Ja môžem povedať za poslanecký klub SaS, že nevieme podporiť pána profesora Klátika. Pravdou je, že z viacerých otázok, ktoré mu boli kladené aj za náš klub, bolo zrejmé, že pán profesor Klátik nie je si úplne vedomý, do akého orgánu je vlastne menovaný a dokonca ani tá časť, ktorá súvisela s úpravou v ústave, mu nebola veľmi známa, naozaj tápal vo svojich odpovediach. Ja sa domnievam, že nie je mu zrejmá ani záťaž. Aj z tej odpovede ohľadom záťaže to nebolo jednoznačné, či si je naozaj toho vedomý, do akého orgánu je menovaný a čo to bude preňho aj pracovne znamenať. Takže s ohľadom na všetko, čo sa dnes deje, ja si myslím, že kandidát na člena alebo členku Súdnej rady by mal mať určitú chuť a určitú vôňu a je pravdou, že pri pánovi profesorovi Klátikovi sme nič z toho nemohli badať a ani sme nemohli badať, že vie, kam vlastne menovaný je. Takže z tohto pohľadu je pre nás kandidát, ktorý nie je spôsobilý na takúto funkciu.