Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím na úvod ešte keď pred vystúpením ku jednotlivým konkrétnym ustanoveniam navrhovaného zákona, ktorý navrhuje táto koalícia pre riešenie bezpečnostnej situácie, ktorá mala nastať po mimoriadnej udalosti, ktorou je atentát na premiéra, možno taký všeobecnejší vstup, nakoniec aj samotný zákon má všeobecnú časť dôvodovej správy, ktorá vo veľkej miere je totožná ako odôvodnenie samotného návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Tak si dovolím najprv s tým, že, a zopakujem to, tak ako som to povedala v úvodnom predchádzajúcom vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie, všetci naprieč celou spoločnosťou, či je to koalícia, opozícia, médiá, mimovládne organizácie, všetci sme odsúdili útok na premiéra ako odsúdeniahodný čin, ktorý je ohavný, ktorý sa nemal stať. Máme spoločne zhodu určite na tom, že v spoločnosti je obrovské napätie, spoločnosť je polarizovaná. A my rovnako máme záujem, tak ako koalícia, hľadať opatrenia a riešenia, aby sme túto polarizáciu naozaj zmiernili. Asi nie je možné, aby opozícia s koalíciou mala na všetko rovnaké názory, nakoniec sme demokratická spoločnosť, tak musíme mať na niektoré veci iné názory, ináč by sme tu mali jednu politickú stranu a to sme tu mali pred rokom ´89. Ale ten spôsob, ako je vedený ten politický konflikt medzi opozíciou a koalíciou, sa nám dostal naozaj niekam, kde je to neúnosné. Na tom, si myslím, že máme vzájomne zhodu. A to, čo považujem za obrovskú chybu, je, a mrzí ma tiež, že teraz pán minister pri návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní nepočúva poslancov. Nie je tu ani ten minister, ktorý predkladá návrh zákona, nie je, samozrejme, na mieste, ktoré náleží ministrovi navrhovateľovi, je v poslaneckej lavici, rieši s inými poslancami úplne iné veci a považujem aj toto za signál, že vlastne koalícia nemá záujem s nami sa vôbec rozprávať o opatreniach, ktoré majú pomôcť spoločnosti. Rovnako koalícia dala jasne najavo, že to nechce ani na základe iniciatívy nakoniec jej kandidáta na prezidenta a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Veď koalícia odmietla ísť za spoločný stôl u bývalej prezidentky a súčasného prezidenta, kde sme sa mohli spoločne stretnúť za okrúhlym stolom a rozprávať sa o tom, prečo sme sa dostali do tohto naozaj kritického bodu napätia spoločnosti. Toto koalícia odmietla.
Koalícia tiež odmietla prizvať opozíciu do akéhokoľvek spoločenstva, v ktorom by sme sa spoločne pozreli na to, čo sa stalo 15. mája, aby sme mali jednoducho vhľad, čo sa stalo, aby sme sa dozvedeli, či sa dalo odvrátiť to, čo sa stalo 15. mája. Či skutočne napríklad aj bezpečnostné zložky vlastne konali ako mali. My nie sme nijakým spôsobom prizvaní k tomu, aby sme vedeli čokoľvek, čo súvisí aj s trestným stíhaním samotného atentátnika. Ja osobne sa len dozvedám aj v rámci tlačových alebo iných debát, naposledy včera v rámci duelu na TA3 s poslancami pánom Gašparom a s pánom Glückom, som sa dozvedela ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia vlastne s týmto trestným stíhaním, pričom na samotné trestné stíhanie je predsa embargo zo strany generálneho prokurátora. Tak tu som sa dozvedela ďalšie skutočnosti, ktoré mi tu bolo predkladané, že čo všetko sa už predsa vie o samotnom atentátnikovi, o jeho motívoch a o osobách, ktoré proste súviseli s jeho rozhodnutím. Toto všetko vlastne ukazuje tú neúprimnosť, a musím to povedať naozaj, neúprimnosť zo strany koalície spoločne nájsť riešenia pre situáciu, kam sa dostala naša krajina.
A, bohužiaľ, musím povedať, že aj pán premiér prepásol príležitosť, prepásol príležitosť pomôcť tejto krajine, pomôcť Slovensku. Vo svojom prvom vystúpení, kde sme všetci čakali, čo povie nám všetkým, tak sme sa dočkali odpustenia voči atentátnikovi, ale na druhej strane ukázal terč na opozíciu, na médiá, že tie sú vinné vlastne predtým, ako by čokoľvek bolo vyšetrené, jednoducho ukázal rovno prstom na terč. A, bohužiaľ, niet pomaly dňa, aby koalícia neútočila ďalej na opozíciu, na médiá a tie označovala za tie, ktoré sú vinníkmi toho čo sa stalo 15. mája. A ja si dovolím to tu povedať znovu, tak ako som to povedala aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, treba naozaj nazývať veci pravým menom. Ak to neurobíme, nerobme to kvôli našej krajine, kvôli Slovensku, kvôli tomu, kam sme sa dostali, tak tieto všetky opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú absolútne zbytočné. Ja dám bokom, že vidíme tam aj problém, samozrejme, s ústavou, je tam zásadný zásah do základných práv, práva zhromažďovať sa ako úplne kľúčové jadro demokracie, na ktorých jednoducho demokracia stojí, a zasiahnuť do neho musí byť naozaj veľmi citlivé a po riadnom, riadnom zvážení. Ja sa k tomu dostanem.
Ale to, čo mi tu naozaj chýba, je povedať veci pravým menom. A ja som pripravená sa ospravedlniť, ak som skutočne k niečomu prispela k tej polarizácii. Ale ja si pamätám výroky práve zo strany koalície, ktoré podnecovali priamo k násiliu. A ja si ich tu dovolím aj zopár citovať, pretože si myslím, že si to treba povedať, aby sme si úprimne povedali, kde sme a čo vlastne treba pre to spraviť, aby sme sa niekde posunuli. Lebo ja si nepamätám, že by zo strany súčasnej opozície niečo podobné zaznelo. A preto je naozaj úplne nieže nekorektné, ale jednoducho nepravdivé označovať opozíciu za tú, ktorá by spôsobila takto polarizovanú spoločnosť. A sú to naozaj výroky, ktoré zosta... ja nebudem hovoriť, kto to, kto tie výroky predniesol zo strany koalície, súčasnej koalície, to si môžte nakoniec sami vyhľadať, ale sú to skutočne výroky, ktoré sú podľa mňa odsúdeniahodné a pomáhali polarizácii spoločnosti. Tie výroky boli prednesené či už na verejných zhromaždeniach, alebo na tlačových besedách, to znamená, boli to výroky alebo v rámci sociálnych sietí, kde jednoducho bolo zjavne, ich cieľom bolo maximálne vyhrotiť emóciu u tých, ktorí sledovali či už dané zhromaždenie, boli jeho účasťou, alebo sledujú sociálne siete. Áno, vyvolať emóciu a vyvolať, bohužiaľ, veľmi silný hejt a presne to, kam sme sa proste v rámci spoločnosti dostali.
Tak ja si dovolím niektoré z tých výrokov. „Na vojne ma učili, facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba, a tú Matovič potrebuje." „Pán redaktor, nemám teraz čas, aby som vás poučoval, ale teraz by ste si zaslúžili takú učiteľskú facku." „Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov." „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím." „Ak stretnem Hegera, tento rožok namažem maslom a mu ho vopchám do huby." „Na vlastnej koži pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, v mimovládnom sektore a opozícii schopné." „Mohol by sem prísť Matovič? Veď by ste ho zbili čapicou." „Mohla by sem prísť tá americká panička Čaputová? Nemohla, lebo by ste jej dali najavo o čo ide." „Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe."
Takéto žiadne výroky zo strany opozície nikdy nezazneli. Ja si nepamätám, že by opozícia proste používala takéto výroky podnecujúce k násiliu, nepamätám. A nie sú to všetky. „My tou lopatou asi budeme musieť búchať vládu po hlave. Zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady, zoberme palice a lopaty a poďme na úrady vlády, zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente. Ľudia by radi prišli." „Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." Nebudem čítať mená, ale sú tu označené konkrétne mená novinára, sudcu: „Je obluda, je sudcovskou ozrutou."
Áno, toto je spôsob ako vyvolávať negatívnu emóciu, hejt a napätie. Toto podnecuje ľudí aj k násiliu. Ja sama to zažívam. A môžem povedať že dennodenne. Dennodenne práve zo strany koalície, súčasnej koalície, množstvo nepráv, ktoré zaznelo aj k mojej osobe, aj k úmrtiam vo väzniciach, ktoré mi je úprimne ľúto, som označovaná za vrahyňu, za osobu, ktorá mučí ľudí vo väzniciach. A áno, stretávam sa s tým aj v týchto dňoch, naposledy v nedeľu som bola na prechádzke s mamou, s mojou sedemročnou dcérou, so psom, ktorý je naozaj veľký, som ho musela silne držať, a bolo na mňa priamo útočené, hrubo verbálne, hrubo verbálne. Bolo úplne jedno, či som tam s mamou, s dcérou, sama, s tým, že som zodpovedná za zverstvá a áno, za to, že som zabila pána Lučanského. Pritom veľmi dobre viete všetci, všetci to veľmi dobre viete, že to bolo tragické úmrtie a nedokázala som tomu nijako ja zabrániť. Viete to veľmi dobre. Takže na rozdiel od vás, koalície, ja som urobila hneď krátko po tejto tragédii komisiu a som vás tam prizvala všetkých a dala som vám všetko k dispozícii, čo som mala.
Čo ste nám dali vy po atentáte k dispozícii? My nevieme nič, my nevieme nič ani z trestného stíhania, nevieme, či sa dalo zabrániť vlastne tomu, bohužiaľ, sčasti vlastne úspešnému atentátu. My to nevieme, nevieme to posúdiť. K ničomu ste nás neprizvali, ja som vás prizvala. Všetci, ktorí boli v komisii za všetky strany, aj pán Kotleba, aj pani Saková, aj pán Saloň mali ku všetkému, ku všetkým materiálom mali prístup. Ja som vám chcela dať aj pitvu, ktorá bola, ktorá bola veľmi dôležitá. Ja si myslím, že pre posúdenie, bohužiaľ, generálny prokurátor k tomu nedal súhlas. Mala som k tomu s ním veľa rozhovorov, nebol ochotný to dať k dispozícii. Práve preto, aby tie nepravdy neboli takto šírené. Dodnes v každej relácii, aj včera v relácii vlastne s pánom Gašparom, ktorý veľmi dobre vie, že to bolo tragické úmrtie, znovu zneužíval toto tragické úmrtie. Áno, útokom na mojou osobu.
Ak chcete zmier v spoločnosti, vy sami musíte k tomu urobiť nejaký krok. A v prvom rade ho musí urobiť premiér. Toto, čo ste priniesli, žiadny zmier v spoločnosti neprinesie. To, čo prinášate tu v tomto návrhu zákona, je policajný štát. Toto je naozaj to, k tomu chcete doviesť túto krajinu, k policajnému štátu. Rozširovať policajnú ochranu kade-tade, aby to dobre vyzeralo. Prosím vás, načo potrebuje každý predseda politickej strany v parlamente ochranu? Načo to potrebuje? Načo je to potrebné? Je to potrebné pre poslanca Glücka? Ja som s tým absolútne, ja to rešpektujem. Rozumiem, že neviem, či ešte stále ju má, a je to absolútne v poriadku, ak sa cíti ohrozený, je to úplne v poriadku. Je úplne v poriadku, že pán Šimečka má, samozrejme, v súčasnosti ochranu a nech ju má dovtedy, dokedy ju potrebuje. Pokiaľ viem, asi ju má dnes aj pán Gašpar. Je to absolútne v poriadku. Nie je predseda vašej, vašej strany, ale je to absolútne v poriadku. Proste ak sa tak cíti ohrozený, je dôležité, aby tú ochranu mal. A to dnes funguje, k tomu vôbec tento zákon nepotrebujeme.
Jednoducho tu už dnes máme k tomu opatrenia, aby minister vnútra spolu so svojím aparátom zabezpečil ochranu každému, ak ju nevyhnutne potrebuje, osobitnú ochranu. To aj pán poslanec Mikulec veľmi dobre vie ako minister vnútra. Jednoducho minister vnútra k tomu skutočne dnes všetky páky má. Tu je skôr iná otázka a iný problém v tomto návrhu zákona. Ak budeme naverímboha udeľovať teraz policajnú ochranu, prosím vás, kto ju bude zabezpečovať? Ja sa pamätám veľmi dobre na rozhovor s pánom ministrom vnútra Mikulcom, kedy za mňou prišiel ako ministerkou spravodlivosti, či je skutočne nevyhnutné, aby ja som mala ochranu, aj o tom bola debata, ako ministerka spravodlivosti a v takej miere. Či je potrebné, aby každý minister mal skutočne vodiča policajta, pretože to je tiež človek vlastne, ktorý je policajt a je to zo zložky na osobitnú ochranu osôb. A porovnávali sme spolu, aká je právna úprava v iných krajinách. Sme sa rozprávali o sudcoch, ktorí majú osobitnú ochranu zo zákona, či je to potrebné. Jednoducho takých ľudí, ako ich nezvesíme len tak zo stromu. Majú osobitný výcvik, aby to malo zmysel. Tak treba ju dávať naozaj tým, ktorí to potrebujú. A preto toto, čo navrhujete, naopak podľa mňa znižuje, znižuje kvalitu, ochranu pre tie osoby, ktoré to naozaj potrebujú.
Ja si myslím, že ak skutočne by mala záujem koalícia sa pohnúť ďalej, tak by v prvom rade naozaj dôsledne riešila všetky vyhrážky, ktorým čelíme, pretože tých vyhrážok je viac. Ja sama ich vidím, aj voči mojej osobe boli na sociálnej sieti vyhrážky, po pánovi premiérovi som na rade. Áno, je tam množstvo takýchto vyhrážok. Je dôležité, aby sa tomuto, ja sa domnievam, štát veľmi dôsledne, aby sa tomu venoval. Aby aj sám vyhľadával, nie aby sme my ho upozorňovali ako politici, ktorí také vyhrážky majú, ale aby ich sám štát naozaj vyhľadali, policajný útvar sa tomuto venoval. To si myslím, že je dôležité. Ja som na NAKE bola dať trestné oznámenie s ohľadom na listy, ktoré mi chodia domov. My ako poslanci nemáme zverejnenú adresu, ale mne chodia priamo domov listy s vyhrážkami. Veď dá sa to zistiť, ale to už znamená, že proste ten človek, samozrejme, k tomu vydá určité úsilie.
Ja som nepožiadala o ochranu napriek tomu, že mi vyhrážky chodia, dá sa povedať, je to na dennodennej báze, osobitne ak sa stretnem s poslancami koalície a znovu vyťahujú nepravdy ohľadom úmrtia generála Lučanského napríklad, alebo advokáta Krivočenka. Samozrejme vždy následne potom si môžem nájsť nové a nové vyhrážky, ktoré sú mi adresované. Niektoré naozaj aj veľmi vulgárne.
Takže ak chceme sa pohnúť ďalej, tak musíme, vážení páni poslanci a vážení pán minister za koalíciu, všetci sa musíme niekam posunúť ďalej vo svojich vlastných výrokoch.
A teraz si dovolím dať návrh, ktorý si myslím, že by naozaj tu prospel. Ja som ho už načrtla. Myslím si, že mal by byť útvar na Policajnom zbore, ktorý sa bude takýmto vyhrážkam venovať a ktorý bude hľadať aj preventívne opatrenia, aby k takýmto vyhrážkam nedochádzalo. Niektoré opatrenia môžu byť naozaj veľmi jednoduché, dokonca ani nemusia zasahovať do práv nikoho. Môžu to byť naozaj jednoduché opatrenia, ktoré nám napomôžu k tomu, aby aj v komentároch pod niektorými článkami neboli naozaj veľmi emocionálne, vypäté a pomaly až k násiliu navádzajúce výroky. Ja poviem iba taký príklad, ktorý, keď som sa vlastne trochu teraz o to zaujímala, tak som bola súčasťou jednej diskusie, kde bol spomenutý návrh, ako to riešili v jednej krajine, že jednoducho bolo dané pravidlo, že keď ste chceli prispieť v rámci diskusie pod článkom, tak ste museli zodpovedať dve otázky veľmi jednoduchého charakteru, ktorý zodpovie každý, kto vie čítať. Jednoducho išlo hlavne o to, aby tá emócia, ktorá môže byť veľmi silná po prečítaní článku, aby trošku odznela, aby nastúpila racionalita u človeka. A si to rozmyslel, či chcem naozaj toto povedať a takto. To znamená, jednoduché dve otázky, na ktoré vie každý odpovedať. Výsledkom bolo, že 90, o 90 % menej nenávistných príspevkov bolo pod článkom. Tak to ja len hovorím ako príklad, že jednoducho existuje množstvo opatrení, ktoré môžme si povedať, že zavedieme v krajine a nemusia znamenať ani žiadny zásah do nikoho práv, ktoré nám napomôžu tomu, aby nebola tak polarizovaná spoločnosť. A myslím si, že o tomto sa treba rozprávať, že ako sa môžme spolu posunúť ďalej.
Preto sa domnievam, že by bolo dobré, aby nejaká zložka toto mala na starosti. Jedna, ktorá sa bude týmto vyhrážkam venovať a bude navrhovať aj takéto preventívne opatrenia. Jednoducho tie vyhrážky, ktoré sú adresované nám a s tým úplne súhlasím aj s pánom ministrom obrany, ktorý tu bol, že vníma, že množstvo z nich, alebo neviem, či to povedal pán poslanec Gašpar, ale myslím, že to hovoril pán minister obrany, že väčšina tých vyhrážkach osobitne 15. máji je adresovaná poslancom. Určite aj vzhľadom na to, že sa vyjadrujeme k množstvu vecí. A takže zbierať tie vyhrážky, ktoré sú aj nám adresované a aby sa sústreďovali na nejakom mieste, by malo určite zmysel. Ja sa domnievam, že to sú organizované skupiny často, ktoré sú, samozrejme, jedným smerom alebo druhým smerom vyhrotené, či emóciami, či rôznou motiváciou. Ja teraz nepôjdem do detailov, či niekto je finančne motivovaný, alebo to robí z vlastného presvedčenia, ale jednoznačne to aj zrejmé proste z obsahu tých vyhrážok, že niektoré aj ako sa kopírujú, že proste niekde je tam za tým nejaká organizovaná práca.
A ja nechcem, aby vám, pani kolegyne, kolegovia z koalície, ja nechcem, ani aby vám chodili takéto emočné vyjadrenia, nechcem. Takisto ako nechcem, aby chodili nám, aby chodili novinárom, aby sa tu človek bál niečo povedať, že s niečím nesúhlasí. Veď toto nechceme. Ale tieto opatrenia, ktoré prinášate, tomuto fakt nepomôžu. Naozaj tomuto nepomôžu. Tu nepomôže, že keď teraz pokuta bude o niečo vyššia, alebo ešte budeme hroziť, že pôjdete do basy. A ešte to urobme naprieč vlastne pre akékoľvek priestupky. Tieto nepremyslené návrhy, ktorú môžu byť naozaj s dobrým úmyslom, nás naozaj neposunú ďalej.
A teraz k tým konkrétnym návrhom ešte v návrhu zákona. Navrhujete veľmi zásadne vstúpiť do práva zhromažďovať sa. Ja som to spomínala už v mojom slove k návrhu na skrátené legislatívne konania. Zákon o zhromažďovacom práve je pomerne veľmi stručný zákon a veľmi jednoduchý, veľmi jednoduchý. Bol prijatý vo veľkej eufórii v deväťdesiatych rokoch z toho, že sme demokratická spoločnosť. Z toho, že je namieste vypočuť si aj názory, s ktorými nesúhlasíme. Takisto ako vy nesúhlasíte s nami, my nemusíme súhlasiť s vami. A to je vlastne v niečom správne, dobré a je to tak zdravé. A treba nechať ľudí sa vyrozprávať a povedať si. Veď to nie sú len politicky organizované zhromaždenia, hej, to sú ľudia, ktorí proste s niečím sú nespokojní a chcú proste niekde vypustiť paru. Ale, ale často, často proste tie názory, ktoré sú komunikované a ktoré ukazujú na sile, tak, samozrejme, nám dávajú aj nejakú spätnú väzbu, čo sa v tej spoločnosti deje. Tak my absolútne súhlasíme s tým, že nie je namieste, aby zhromaždenie bolo nástrojom násilia. Ale veď tie posledné zhromaždenia, s ktorými koalícia nesúhlasila, že vôbec boli, tomu rozumiem, však išli proti, samozrejme, návrhom, ktoré koalícia prináša, neboli nijako násilné. Si skutočne porovnajte tie zhromaždenia, ktoré robila s tými, ktoré robila koalícia počas pandémie. Tak si ich porovnajte. Ja tie výrobky, ktoré som čítala, som čítala práve z tých zhromaždení, ktoré boli práve počas pandémie. A áno, boli, veľa z nich bolo od vášho lídra, od Roberta Fica. Ale na tých zhromaždeniach, ktoré sme robili my z dôvodu protestu voči vašim návrhom. Veď o tom sme v demokratickej spoločnosti, že môžem mať na niečo iný názor. Tak ľudia prišli a na uliciach vyjadrili svoj názor. Ale nikto z nás, nikto z nás nemal žiadny takýto, nijako ani v náznakoch podobný výrok, ani v náznakoch. My sme jednoducho skutočne našimi výrokmi nijako neprispeli k tomu, aby človeku čo len skrslo, že by mal použiť násilie.
Ja v niečom považujem vlastne za nepochopiteľné, že teraz koalícia prichádza takýmto spôsobom s návrhmi na zásah do zhromažďovacieho práva, lebo zhromaždenia sme všetky zvládli. Takisto ako vaše, takisto ako naše. Veď tam žiadny problém nebol. Veď tam žiadny problém nebol na tých zhromaždeniach. My sme pripravení sa rozprávať o tom, že či ešte niečo nezlepšiť. A ja osobne, ja som pripravená rozprávať sa aj, samozrejme, aj o protestoch v bezprostrednej blízkosti, hej, politikov alebo tých ľudí, voči ktorým to zhromaždenie je.
Osobitne sa pamätám na obdobie pandémie, kedy boli zhromaždenia pod oknami lekárov, ľudí, ktorí sa zasadzovali pre ochranné opatrenia. Veď to bolo naozaj nebezpečné. Ľudia boli vybičovaní tými emóciami a tým napätím. Samozrejme to bolo, bolo to veľmi ťažké pre všetkých. A ja úplne rešpektujem, že niekto nemusí súhlasiť s očkovaním s akýmkoľvek, s akýmkoľvek. Áno, možno sme niektoré veci mali komunikovať lepšie, absolútne súhlasím. Ale tí lekári, ktorí očkovali a ktorí boli presvedčení, že to očkovanie pomôže, tak nemôžu byť proste terče, nemôžu byť terče. Takže my súhlasíme s tým, že rozprávajme sa o tom, že či nemať takéto ustanovenia, ktoré by boli citlivejšie aj pre ochranu obydlia ľudí, voči ktorým to zhromaždenie, sme pripravení sa o tom rozprávať. Ale nie automaticky to zakázať.
A neexistuje teraz žiadny tlak. Prečo takýto zhon a stres? Prečo zajtra to tu musíme pomaly odhlasovať. Prečo nemôže byť tento návrh k zhromažďovaciemu právu v normálnom legislatívnom konaní, kde sa ľudia z vonku k tomu vyjadria, odborná verejnosť. Aj vy si to môžte lepšie premyslieť v rámci koalície. Veď niektorí z vás ten návrh ani nepoznajú. Niektorí z vás sa mňa pýtali, že, prosím vás, že čo to tam je, môžte nám povedať. Tak ja vám to rada zvestujem, samozrejme, ale to podľa mňa naozaj nie je v poriadku, lebo to je vážna právna úprava.
Ďalšia časť, ktorá, nebudem, nestihnem ani úplne všetko, ale ktorá by mala byť nadmieru citlivá, je dávať osobitný priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja som si pozrela aj dôvodu správu, no vlastne som sa dozvedela, že môže to aj teraz, keď treba, ale takto by sme to teda chceli, asi sa nám to viac páči, keby to tam ešte aj takto bolo. No toto podľa mňa naozaj nestačí na to, aby sme rozširovali priestor pre Slovenskú informačnú službu. Tak tomu by sme mali naozaj dobre rozumieť, prečo je to nevyhnutné, prečo jej nestačí ten priestor, ktorý má, a popritom spolupráca s Policajným zborom. Ja som na to neprišla, naozaj som na to neprišla, prečo je potrebné dávať takýto nový priestor pre vyhľadávaciu činnosť osobitnú pre Slovenskú informačnú službu, neprišla som na to.
Časť o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja som sa včera dozvedela v rámci duelu, a to sú niekedy dobré naozaj tieto verejné debaty s pánmi poslancami Glückom a Gašparom, že ja som to pomenovala darček pre pána premiéra, že vlastne je dôležité to mať teraz a tu, že vlastne veď je zrejmé, že to nie je žiadne bezpečnostné opatrenie, pretože chceme, tak som to pochopila za koalíciu, aby to bolo prijaté skôr, ako bude zapojený do plnej pracovnej činnosti pán premiér. Aby teda on nebol s tým spojený. No, som rada za tú úprimnosť, som rada za tú úprimnosť, ale toto naozaj nie je bezpečnostné opatrenie. A ja si myslím, že štát neslúži na rozdávanie darčekov, naozaj nie. Ak si myslíte, že je namieste, aby mali premiéri doživotnú rentu, tak sa o tom rozprávajme. Ale na toto naozaj treba normálnu, riadnu, veľkú diskusiu. Komu to treba, pre koho je to vhodné, za akých okolností, ako je to dôstojné. A podľa mňa je namieste sa aj rozprávať, že ak premiér, tak či každý, či skutočne tam má byť vymedzené obdobie dvoch plných funkčných období, pri ktorých je zrejmé, že to spadá proste len na premiéra Fica. Veď to je hrozné, prepáčte. Už na prvé prečítanie, keď si to uvedomíš, to je hrozné, že robíte jednoducho právnu úpravu pre pána premiéra. Že sa nehanbíte.
A áno, a je to potom nakoniec, čo ste si prilepšili ako ministri, aj pán premiér na platoch, hej, to. A vy ste tí, ktorí ste mali bilbordy, že ľudia majú drahé potraviny, že si uvedomujete tú ťaživú situáciu ľudí. Tak mi to príde aj proste aj z vašej strany nedôstojné to teraz urobiť takto. Ale ja považujem za úplnú legitímnu diskusiu sa o tom rozprávať. A rozumiem podstate toho návrhu. Ale naozaj nie teraz a nie takto. A je naozaj obludné, že to potrebujete takto rýchlo prijať a viete sami, že sa to nedá vlastne ani obhájiť.
Rovnako to platí, ja to, čo som povedala, aj pre tú doživotnú ochranu pre vymedzené osoby, k tomu treba normálnu, riadnu debatu, či toto je naozaj potrebné. Znamená to, samozrejme, osobitný ochranca, auto pre tie osoby, pre ktoré to tu vymedzujete, či je to predseda parlamentu, či je to, či je to premiér. A to jednoducho proste nesedí, aby ste sem prišli, toto hneď treba. A toto skutočne teraz nezlepší bezpečnostnú situáciu.
Na dôvažok to, že pridávate vlastne tu nový trestný čin a otvárate nový Trestný zákon. Ja viem, že si myslíte, že sme si na to všimli po tej obrovskej rozsiahlej novele Trestného zákona, čo vlastne je nový Trestný zákon, ale naozaj v skrátenom legislatívnom konaní proste sa nemôže prijímať hocičo a hocijako. To, čo navrhujete, je vlastne naozaj za priestupky, aby ľudia chodili do basy. Tak o tom, poprosím vás, keby sme mohli mať normálnu debatu. A ja sa domnievam, že toto keď každý z poslancov si uvedomí, aj koalícia nebude mať záujem za to zahlasovať. Nakoniec vám to aj jasne povedala Generálna prokuratúra, Súdna rada, Slovenská advokátska komora, že toto je proste hrubo cez čiaru o tom takto uvažovať.
Ja si dovolím uzavrieť tento môj vstup výzvou voči koalícii, aby stiahla tento návrh, aby nás prizvala k okrúhlemu stolu. My sme tu, sme pripravení. My chceme, aby nastal zmier v spoločnosti, naozajstný zmier. Aby sme nemali takého napätie, aby sme sa nebáli chodiť s rodinou do Horského parku, že tam budeme atakovaní kvôli výrokom ostatných politikov, ktoré sú podnecujúce aj k násiliu, s nepravdivými informáciami podnecujúce ľudí k silným, k silným emóciám. Poďme sa o tom spolu baviť a poďme spolu prijať opatrenia a robme to inak spoločne. Robme to slušne, robme to dôstojne. Ale tento návrh, ktorý ste priniesli, tento naozaj k tomu vôbec, ale vôbec nevedie. A nás neoklamete, ľudí neoklamete, že s týmto niečo vylepšíte. Áno, vylepšíte doživotnú rentu premiérovi. To je to, čo je zreteľné, že toto donesie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, aj to, že ste vystúpili, vám veľmi pekne ďakujem, no len viete, ono je to také zvláštne, že aj teraz reagujem na vás, vy ste mi otočený chrbtom, sú to také drobnosti. Ja vás rozumiem, sú to také drobnosti, ale proste to je nejaká kultúra. Máme tu nejaké, nejaký návrh opatrení, ktorý máme hneď prijať, a potom v rámci proste toho procesu, vždy je tu niečo, čo proste to naozaj naruší, že to myslíte aj vážne, s čím sem prichádzate. A... ale som rada, že ste vystúpili, vážim si to.
K tomu obsahu. Vy ste sa v rámci vášho vystúpenia najmä venovali otázke doživotnej renty a to nie je naozaj úplne v poriadku. Veď my nespochybňujeme teraz, že či má nárok doživotnú rentu prezident a ani nespochybňujeme legitímnu debatu, či by mal mať doživotnú rentu aj niekto iný. Ale prečo teraz a hneď a ako to súvisí s bezpečnostnou situáciou na Slovensku? No nijako, no nijako. Takže vy keď tu vystúpite v rámci odôvodnenia, prečo treba skrátené legislatívne konanie, s vaším odôvodnením, prečo treba doživotnú rentu, tak tu je medzi nami nejaké vážne nedorozumenie, že my sa tu rozprávame, prečo to treba rýchlo prijať, a vy nám hovoríte, no ako to súvisí s bezpečnosťou v krajine, no tak nám poviete, no preto, lebo to majú v iných krajinách, alebo to majú niekde inde, ale to proste nijak nesedí s tým, aby sme to rýchlo prijali bez diskusie, to proste ste naozaj k tomu nijak neprispeli svojím vystúpením, aby ste nám toto vysvetlili. A naozaj, ak spoločne chceme prijať nejaké opatrenia, tak musíme byť k sebe úprimní.
Ešte raz, nie je naozaj namieste tu obviňovať opozíciu, že k tomuto, že toto tu ona zapríčinila. Práve naopak, prejavy vás z koalície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade, pán poslanec Glück, mne je naozaj úprimne ľúto a myslím, že sme to viacerí vyjadrili hneď po danom atentáte, že sme šokovaní, a odsúdili sme okamžite naozaj tento ohavný skutok, že neviem, k čomu smerovala tá vaša výtka, a myslím si, že bolo jasné, že to bolo od nás všetkých úprimné, a jednoducho tak to je. Máme úprimný záujem urobiť niečo pre to, aj rýchlo, aj o tom by sme, ja si myslím, že v rámci opozície sme pripravení sa o tom baviť, že ak sú tu opatrenia, ktoré môžme hneď prijať, aby sme situáciu zlepšili, tak to urobme. Ale tam moje kritické vyjadrovania smerovali k tomu, že nevieme tam naozaj nájsť, niečo, niečo by sme tam aj našli, ale v zásade väčšina tých opatrení nesedí, že je potrebné, aby sme ich takto rýchlo prijímali.
Pani poslankyňa Vaľová, veď takisto ako pani prezidentka Čaputová má doživotnú rentu, je to aj pán prezident Gašparovič, ale veď nakoniec aj to bude patriť prezidentovi Pellegrinimu, myslím si, že je to absolútne v poriadku a je to spravodlivé. Ten, kto je prezident, tak má na to nárok.
Či rozšíriť takéto nároky, a to je moja reakcia smerom k pánovi poslancovi Valášekovi, možno to nebolo zrozumiteľné, ja som úplne pripravená sa o tom rozprávať, je to úplne legitímne. Ale potom sa aj bavme, za akých podmienok naozaj komu, a podľa mňa je aj namieste otázka, či na to máme, veď nie je to zase taká položka, samozrejme, z čoho hneď vykrvácame, to je pravda, ale je to namieste sa o tom rozprávať, či teraz a takto, a je to veľmi legitímna debata a k tomu treba normálnu, riadnu diskusiu.
Ďakujem pek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister dopravy, verím, že keďže zastupujete pána ministra obrany a vôbec vládu pri týchto bezpečnostných opatreniach, tak verím tomu, že budeme mať dôležitú diskusiu parlamentnú k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, a napriek tomu, že vás rezort je skôr cielený na iné oblasti ako oblasť vnútra alebo bezpečnosti, tak verím tomu, že tá parlamentná diskusia na tom, na tom nijakým spôsobom neutrpí.
Ja si dovolím na úvod k tomu uviesť, pretože mňa to vždy naozaj veľmi prekvapí, keď k návrhom zákona osobitne s tým, ktoré majú ísť v nejakom zrýchlenom konaní, tu nemáme ministram, ktorý by naozaj v tej oblasti bol doma. Je tu jednoducho taký zhon zo strany vlády riešiť niektoré právne úpravy, že zjavne ani ten minister, ktorému náleží, to nestíha, a toto je ja som porozumela aj z vyjadrenia pána ministra obrany, asi je trošku zdravotne teraz diskvalifikovaný, že nie je pri úplnom zdraví, ale potom je otázka, bolo potrebné naozaj teraz prerokovať tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie? Bolo to naozaj teraz potrebné, bolo to teraz, teraz práve o tejto hodine sme to museli otvoriť, keď je zrejmé, že minister, ktorý to predložil na vláde, vlastne bude indisponovaný alebo nemá čas? To znamená, aká parlamentná diskusia tu bude k tomuto vládnemu návrhu?
K vládnemu návrhu, ktorý je tu predkladaný za mimoriadnej situácie, tak ako sme sa, ako je to zrejmé aj k samotnému odôvodneniu tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a tým mimoriadnou situáciou je atentát na premiéra, však aj pre nás je to mimoriadne. Toto, toto všetky, všetci vnímame a súhlasíme s tým, ale keď tu má byť diskusia potom, či už o tom, že či takto rýchlo máme prijať právnu úpravu, a aká to má byť vlastne právna úprava, tak ak to myslíte naozaj vážne, tak je dôležité, aby ste nám aj, aj dali signály, že chcete s nami o tom rozprávať, tak ja som zvedavá, koľkokrát vystúpi pán minister dopravy do tejto debaty a budeme tu naozaj nejakú debatu, diskusiu mať, ktorú ste nám nakoniec sľúbili, že chcete, sa prihováram ku koalícii, chcete, aby sme v rámci diskusie a dohody prijali rýchlo opatrenia, ktoré sú dôležité teraz pre spoločnosť, pretože tu máme polarizovanú spoločnosť, chcete, aby sme to spoločne riešili, tak ste sem prišli s návrhom, ku ktorému ste nám nedali žiadnu možnosť o tom diskutovať, narýchlo to máme prijať. A ja som naozaj zvedavá, koľkokrát sa pán minister dopravy tu prihlási a bude s nami o tom diskutovať, som naozaj zvedavá.
Prepáčte, sa smejete, pán minister, ale toto nie je smiešne! Je to vážna situácia v spoločnosti, veď vy sem prichádzate s tým, že teraz tieto návrhy máme prijať. Tak keď to myslíte vážne, tak, prosím vás, tak nám dajte signály k tomu, že to myslíte vážne, lebo ja to, ja to tak nevnímam, že to myslíte vážne, osobitne, keď sa tu teraz usmievate a smejete, keď sa pýtam, či budete s nami o tom diskutovať, pretože vy sem teraz prichádzate nám odôvodniť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie, vy ste nám prišli presvedčiť, že to je nevyhnutné teraz rýchlo prijať, a ten spôsob, ako sa k tomu staviate, tak nám ukazujete, že to vôbec pre vás nie je také dôležité a nemyslíte to seriózne voči nám.
Tak ako to máme potom brať vážne, tak môžme si, samozrejme, prečítať text vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale parlamentná diskusia nie je o tom, že si vymieňame texty, parlamentná diskusia, a o tom má byť toto rokovanie, že sa tu vzájomne počúvame, že my tu máme k tomu nejakú našu rozpravu, naše vyjadrenie a vy nám to nejakým spôsobom reagujete a osobitne ten minister, ktorý sem prišiel za vládu, a to tu predkladá. A nepríde mi to vôbec smiešne, pán minister, vôbec nie, s ohľadom na to, k akej situácii vy nám to tu predkladáte, tak mi to vôbec nepríde úsmevné a smiešne.
Tvrdíte vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie s ohľadom na mimoriadnu situáciu, ktorú tu nikto nepopiera, a všetci sme odsúdili ten akt atentátu na premiéra, všetci sme ho tu odsúdili, tak je kvôli tomu potrebné prijať nejaké opatrenia.
Ako sa už tu k tomu vyjadrili aj moji predrečníci, mimoriadna okolnosť tu je, na to máme všetci zhodu, ale je potrebné teraz tieto opatrenia prijímať takto rýchlo? Ako tieto opatrenia majú naozaj zvýšiť bezpečnosť v krajine a napomôcť nám znížiť polarizovanú spoločnosť? Ako nám pomôže to, že teraz rozšírime okruh osôb, ktoré dostanú ochranu, bez toho aby bolo preukázané, že vôbec nejakú ochranu tie osoby potrebujú? Ja sa domnievam, že je dôležité, aby ochranu dostali tí, ktorí to potrebujú. A to nemusia byť len politici, môžu to byť aj novinári, nakoniec ľudia z občianskej spoločnosti, keď je potrebná tá ochrana, treba im ju poskytnúť. A určite nie automaticky predsedom tých, tých strán, ktoré sú v parlamente. Veď nakoniec iní predsedovia strán môžu byť v ohrození, ktoré sú mimo parlamentu. Tak je dôležité ju podniknúť a zabezpečiť štátom, veď predsa voči tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Viem, pán poslanec Glück, že vy ste ju dostali pravdepodobne, tak som pochopila aj z našej debaty, kde sme boli naposledy v parlamente, a tak je to správne, tak je to správne. Ak sa cítite ohrozený a mali ste vyhrážky, je správne, že dostanete, samozrejme, ochranu aj s autom, všetko, čo k tomu patrí, ja vám to, ja si myslím, že je to dôležité, aby ste tú ochranu mali, a takisto ju má dostať každý, kto ju potrebuje, každý, každý z vás alebo niekto iný, ale nie z titulu, automaticky z titulu funkcie. Ak z titulu funkcie, tak, samozrejme, že to patrí tým, ktorí sú vo vyhranených situáciách ako činitelia vlády, alebo, samozrejme, predseda parlamentu, to je veľmi pochopiteľné, rozumiem, že predseda Ústavného súdu, ktorý už teraz tú ochranu má, no tak bez toho, aby sme to spochybňovali, tak, samozrejme, nemusíme k tomu ale ani prijímať právnu úpravu, proste takú, takáto, takáto ochrana už tu funguje.
Takže prvá otázka je, prečo teraz narýchlo treba prijímať nejaké opatrenia, prečo ich treba prijímať, kto je teraz ohrozený. Ak je niekto ohrozený, tak tú ochranu na základe súčasnej právnej úpravy dostane.
A ja to vidím skôr opačne, čo sa môže stať, že my teraz zabezpečíme automatickú ochranu vybraným osobám, ktoré sa o ňu ani, ktorí o ňu ani nežiadali, ja neviem o tom, že by tu všetci predsedovia politických strán, ktorí sú v parlamente, žiadali takúto ochranu, im ju automaticky zabezpečíme a potom nebude vlastne kvalifikovaných ľudí dosť, aby zabezpečili tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Však ani tých kapacít nie je, nie je dostatočne a to ja viem veľmi dobre, ja si pamätám rozhovor ešte s ministrom vnútra, kedy za mnou prišiel na základe... na začiatku funkčného obdobia, kedy zmapoval situáciu vo svojom rezorte aj počet osôb, ktoré sú na útvare pre ochranu ústavných činiteľov, kedy so mnou riešil, či skutočne všetci sudcovia, ktorí majú zabezpečenú takúto ochranu zo zákona, či ju musia mať, pretože tých ľudí, samozrejme, nie je nekonečné množstvo, ktorí zabezpečujú takúto ochranu, ani tých prostriedkov štátu nie je nekonečno, to znamená, že treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú.
Pamätám sa, ako sme mali debatu o tom, že aká ochrana je potrebná, pre ktorých sudcov, a či niektorí sudcovia ju naozaj ju ešte potrebujú. A či ja ju potrebujem ako ministerka spravodlivosti. Tak som sa o tom zamýšľala, ktoré osoby, ja som si zisťovala tú právnu úpravu v iných krajinách. Myslím si, že tá právna úprava, ktorá je teraz nastavená, je nastavená dobre, ak ju chceme rozširovať na automatickú ochranu, tak o tom treba normálnu, legitímnu, riadnu debatu, ale tie kapacity nie sú nevyčerpateľné, ani, ani ľudí, ktorí naozaj vedia kvalitne zabezpečiť takúto ochranu, či už ústavných činiteľov, alebo iných osôb, ktoré ju potrebujú, čiže treba v tom naozaj byť opatrný.
Domnievam sa, že to, čo naozaj je potrebné riešiť, v tomto návrhu vôbec nie je. Ja sa ešte vrátim, čo sa tu vlastne upravuje v tomto návrhu, ale to, čo mi tu naozaj chýba, je riešenie vlastne tej podstaty, o čom sa tu rozprávame, o tej polarizovanej spoločnosti, o vyhrážkach naprieč spoločnosťou, prečo vlastne ideme poskytovať automaticky niekomu ďalšiemu ochranu.
Ja sa domnievam, že nie je dobré nastavenie súčasné pri vyhľadávaní vlastne páchateľov tejto trestnej činnosti, ktorá súvisí s vyhrážkami, a pri nastavení aj právnej úpravy pri vyhľadávaní aj tých páchateľov priestupkov, ktorý súvisia s vyhrážkami, pretože tá hranica je pomerne tenká, dostať sa vlastne od priestupku k tomu trestnému činu, ktoré súvisia... ktorý súvisí s nebezpečným vyhrážaním.
Ja sama či už ako ministerka spravodlivosti, alebo nakoniec aj poslankyňa čelím množstvu vyhrážok aj dnes, aj domov mi chodia listy s vyhrážkami, rovnako som k tomu robila trestné oznámenia, kde trestné oznámenia nakoniec skončí na obvodnom oddelení Policajného zboru. A toto je podľa mňa problém, to nie je v poriadku, že tak ako čelíte vyhrážkam, či už v rámci koalície, či už v rámci opozície alebo či tomu čelia novinári, alebo iné osoby, ktoré sú verejne činné, tak tie vyhrážky zjavne robia určité skupiny osôb, je dôležité, aby to nebolo rozhodené po celom Slovensku.
Ale domnievam sa, že ak naozaj chceme, aby sme tieto vyhrážky eliminovali, ktoré sú nebezpečné, môžu začať tým, že to má úroveň priestupku, a potom pokračujú ďalej a má to úroveň už trestného činu, tak sa domnievam, že k tomu treba určitú špecializáciu aj v rámci Policajného zboru, že nie je dobré, aby to nakoniec všetko bolo rozhodené po obvodných oddeleniach Policajného zboru. A to som čakala, že prídete s nejakými návrhmi riešení, ale tu som nič také nenašla.
Určite na zlepšenie bezpečnostnej situácie nepomôže doživotná renta. Nikomu. Nikomu. A ja som otvorená, pani poslankyňa Vaľová, sa tu rozprávať o tom, že či nie je namieste, aby po výkone určitých funkcií bolo namieste, aby sme nejakú doživotnú rentu ako štát zabezpečili, ale podľa mňa to je tiež otázka, máme na to? Nedá sa hneď porovnať s Francúzskom ani Nemeckom, ani Veľkou Britániou, my sme úplne v inej aj finančnej situácii, máme úplne iné aj finančné kapacity tejto krajiny, ale rozprávajme sa o tom, je to absolútne legitímne, absolútne legitímne, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní a nerozprávajme sa, že toto je bezpečnostné opatrenie.
Aké zvýšenie bezpečnosti zabezpečíme premiérovi tým, že bude mať doživotnú rentu? Alebo predseda parlamentu. O čo bezpečnejšie sa mu bude spávať? Tak ja rozumiem, že asi možno spokojnejšie, ale nevidím žiadnu súvislosť so znižovaním vyhrážok a prejavov, prejavov iného násilia v súvislosti s tým, že či niekto má, alebo nemá doživotnú rentu. Možno skôr naopak, že mu ju niekto môže závidieť, keď už sme teda pri tom, že sa mi to potom skôr javí ako bezpečnostné riziko takúto doživotnú rentu niekomu, niekomu dať, ak to nie je dostatočne odôvodnené a nie je k tomu riadna diskusia a spoločenský konsenzus.
V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý sa volá teda zákon, ktorý súvisí s bezpečnostnými opatreniami, tak priamo zasahujeme do zhromažďovacieho práva. Prečo do zhromažďovacieho práva? Máme tu nejaký problém so zhromažďovaním? Máme tu problém, vidím, spravodajca že pritakáva, tak nech sa páči, tak otvorme k tomu diskusiu. Bavme sa o tých príkladoch, kde je problém, že nevieme zabezpečiť, nevieme zabezpečiť právny poriadok pri výkone zhromažďovacieho práva.
Zákon o zhromažďovacom práve sme prijali ako jeden z prvých zákonov po Nežnej revolúcii, jeden z prvých, preto má číslo 84/1990, patrilo tam ešte zákon o petičnom práve, zákon o združovaní, to boli kľúčové, prvé zákony, ktoré sme prijali ako krajina, ktorá sa vydala demokratickou cestou. Jednoducho zhromažďovacie právo je úplný základ pre vyjadrovanie svojich akýchkoľvek prejavov, názorov, ktoré súvisia s fungovaním zdravej demokratickej spoločnosti, a preto keď sa pozriem na tieto zákony, tak sú pomerne veľmi jednoduché, lebo to, čo bolo kľúčové v tých zákonoch, bolo povedať, že to zhromažďovacie právo jednoducho tu budeme zaručovať. A že je naozaj priestor k tomu, aby sa ľudia zišli a jasne vyjadrili svoj názor, či s niečím súhlasia, alebo s niečím nesúhlasia.
Zásah do zhromažďovacieho práva musí byť naozaj veľmi citlivý, pretože je to, by som povedala, je to, je to jadro, je to srdce demokracie, preto právna úprava, ktorá sa má prijať takto rýchlo a obsahuje nové dôvody pre zákaz zhromažďovacieho práva, pre nové priestupky, bez toho, aby o tom bola riadna debata a s nami dohoda, tak to považujem za neprijateľné, a pritom si viem predstaviť diskusiu naozaj veľmi legitímnu ku viacerým návrhom, ktoré ste tu uviedli.
Ja si viem legitímne predstaviť debatu aj o tom, že či je namieste za každých okolností robiť zhromaždenie v blízkosti niekoho obydlia. Je to úplne legitímne sa o tom rozprávať, ale na druhej strane, kde inde urobiť zhromaždenie, ak nie pred bytom aj politika, ktorý ten byt získal nezákonne, že jednoducho priamo ten účel zhromaždenia k tomu smeruje, aby sa na to poukázalo, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. No kde inde má zmysel také zhromaždenie urobiť?
Preto treba veľmi citlivo naozaj pristupovať k tomu, či vôbec v rámci skráteného legislatívneho konania je namieste sa rozprávať o niečom, o čomkoľvek, čo súvisí so zhromažďovacím právom. A to nie je o tom, že by sme si nevedeli predstaviť zasiahnuť do tohto zákona, ale treba to robiť naozaj veľmi uvážene a bez akéhokoľvek stresu, zhonu. Nakoniec toto je určite tá oblasť, kde môžeme očakávať, že aj Ústavný súd by mal byť mimoriadne citlivý, ak zákonodarca v skrátenom legislatívnom konaní vstúpi do takéhoto základného politického práva.
Preto akékoľvek opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do zhromažďovacieho práva a do akejkoľvek definície priestupkov, ktorá s tým súvisí, tak sme k tomu mimoriadne citliví, aby sme sa vôbec vedeli na niečom dohodnúť v rámci takéhoto rýchleho konania. A môžem povedať, že to jednoznačne vlastne je zrejmé aj z našich diskusií v rámci opozičných klubov, kedy sme prechádzali veľmi dôsledne už teraz právnu úpravu, ktorú koalíciu navrhuje, a vnímame veľmi, veľmi, by som povedala, v jednom súzvuku tú citlivosť na zásah do zhromažďovacieho práva.
Absolútne je neprijateľná tá časť, ktorá hovorí o rentách. To jednoducho nie je žiaden súvis a myslím si, že je namieste, aby toto bolo podrobné... podrobené riadnej aj verejnej diskusii, čo je hlavne namieste, aby získali politici doživotne, a ktorí a za akých podmienok. Neexistuje absolútne žiaden dôvod na to, aby sme takto rýchlo prijali takúto právnu úpravu.
Právna úprava, ktorá súvisí s rozšírením kompetencie Slovenskej informačnej služby. Rovnako, prečo takto rýchlo? Je to, je to vážna právna úprava, ktorá rozširuje priestor pre Slovenskú informačnú službu. To je, toto by malo byť skutočne podrobené riadnemu pripomienkovému konaniu. Ak treba teraz niečo nevyhnutne urobiť pre kohokoľvek ochranu života alebo zdravia, na to jednoznačne je priestor v rámci kompetencií, ktoré už teraz má určite Policajný zbor.
Čo sa týka právnych úprav akýchkoľvek, ktoré v zásade sa nachádzajú v zákone o platových úpravách, a už z toho samotného názvu, ja si myslím, že je zrejmé, že jednoducho toto nemôže predsa patriť do zákona o bezpečnostných opatreniach, otvárať zákon, ktorý sa týka platových pomerov ústavných činiteľov. Veď už z toho, už z toho názvu toho zákona to je zrejmé, že toto predsa nie je bezpečnostné opatrenie. Ani sa nemusíme rozprávať, čo tam je, ale predsa v zákone o platových pomeroch hádam asi nenájdeme nič, čo súvisí s bezpečnosťou. Či mýlim sa, pán spravodajca? Čo môžme nájsť v zákone o platových pomeroch, čo súvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov? No už zo samotného názvu je zrejmé, že nič.
Je úplne legitímne rozprávať sa o priestupkoch, ktoré súvisia s kultiváciou prejavov, ale osobitne, ak to zaznieva zo strany koalície. Zo strany koalície, ktorá sama má práve tých predstaviteľov, ktorí vyzývali k násiliu, a, bohužiaľ, musím to tak povedať. Ja naozaj nepoznám politika z opozície, ktorí by hovoril o škrtení, o facke mokrou rukou, o rež a rúbaj do krve, ja to, ja nepoznám takého, povedzte mi ktorí. Ja, ja takého nepoznám. Naozaj nepoznám opozičného politika dnes, bývalého opozičného politika, to áno, ale to ste boli vy, kto by vyzýval k násiliu, kto by vyzýval k násiliu. Nepoznám takého opozičného politika. A preto ak máte silné vyhlásenia k tomu, že treba znížiť polarizáciu, na tom máme zhodu, treba, ale neviem o tom, že by súčasná opozícia k podnecovaniu násilia nejakým spôsobom prispievali, pretože ak sa rozprávame o kritike, to je niečo úplne iné ako podnecovať násilie. A v tomto zjavne, ja to vidím, že aj v tomto diskurze, ktorý tu máme, tak je tu nejaké neporozumenie, nepochopenie, asi, je to asi tá istá úroveň nepochopenia, ako keď prichádzate so zákonom na bezpečnostné opatrenia a riešite ich v zákone o platových pomeroch. Ja to asi... mám pocit, že tu je proste nejaká úroveň neporozumenia, že keď sa rozprávame o polarizácii v spoločnosti, tak to, čo počujem zo strany koalície, tak sú výhrady ku kritike zo strany opozície, ale už opomína svoje vlastné výroky podnecujúce k násiliu. A to je základný rozdiel. My sme k násiliu nikdy nepodnecovali, nikdy nijakým spôsobom.
Ustanovenia, ktoré otvárajú Trestný zákon, ja si myslím, že o tom sa asi ani netreba rozprávať, už tu o tom bolo povedané dosť, ja nehovorím teraz k obsahu, ja iba hovorím k tomu, že teraz v rýchlom konaní otvárať Trestný zákon a riešiť priestupky, ktoré nie sú, za priestupky pokuty, ktoré nie sú zaplatené, cez otváranie Trestného zákona, aby tu bola možnosť, aby sme týchto ľudí mohli odsúdiť na výkon trestu odňatia slobody, toto naozaj nie je namieste. Nie je to namieste. To, ako otvárať Trestný zákon a rozprávať sa o definícii skutkových podstát trestných činov takéhoto charakteru, tak k tomu naozaj nie je dôvod, aby sme to robili skráteným legislatívnym konaním. A naozaj neviem, akým spôsobom sa týmto zlepší bezpečnostná situácia.
Ja keď si čítam vlastne obsahovo ten vládny návrh, ku ktorému vlastne má byť takáto skrátená rozprava aj skrátený proces v parlamente, tak naozaj mi to skôr pripomína opatrenia pre policajný štát. Naprieč dať ochranu, naprieč dať ochranu automaticky, neriešiť ochranu tam, kde ju treba, a zúžiť priestor pre ľudí, ktorí sú nespokojní s niečím, čo sa deje v krajine. To mi pripomína policajný štát. A, samozrejme, bez žiadnej diskusie prijať takéto pravidlá, a to považujem za veľmi, veľmi nebezpečné.
Tak ja budem rada, keď sa dozviem v rámci tejto rozpravy, osobitne od vás, pán minister, lebo vy ste tu teraz za vládu, aby ste nám bližšie vysvetlili, aké bezpečnostné opatrenia na zlepšenie situácie tu teraz nájdeme. Ktoré opatrenie je tu to, ktoré teraz zabezpečí lepšiu ochranu premiéra? Ale určite, prosím, mi nehovorte o doživotnej rente a určite nesedí, aby sme sa tu teraz spolu rozprávali, či sme, alebo nie sme spokojní s tým, ako my sme ako poslanci zabezpečení, to považujem naozaj za nedôstojné, aby tu teraz boli takéto prejavy od nás od poslancov k tejto právnej úprave, aby sme sa tu vzájomne sťažovali, či sme, alebo nie sme dostatočne zaplatení, a či dostávame my, alebo nedostávame rentu a porovnávali sme sa tu či už s europoslancami, alebo s inými krajinami, toto je naozaj nedôstojné.
My sa teraz rozprávame o tom, že je polarizovaná spoločnosť, je tu zhoda na tom, že chceme prijať opatrenia, ale tieto opatrenia, ktoré ste priniesli, ktoré chcete, aby sme rýchlo prijali, takými nie sú. A nevidím tu ani úprimnosť ani v samotnej dôvodovej správe, ani v samotnom návrhu toho zákona, ktorý chcete, aby sme rýchlo prijali, že by sme tam niečo také vedeli nájsť, a nevidím ani úprimnosť, že by ste sem prišli a chceli s nami diskutovať, lebo to, ako sa teraz správate, prepáčte, pán minister, že tu vzdycháte, vysmievate sa mi, že, že vás tu vyzývam k tomu, aby ste sa, aby ste sa aj k tejto, k tejto debate, do tejto debaty zapojili, považujem za aroganciu, s ktorou sem prichádzate, a chcete, aby sme niečo automaticky prijali, pretože sa stal atentát, ktorý my odsudzujeme. Nezneužívajte túto situáciu na to, aby ste si teraz prilepšovali na plate pre niekoho, komu chcete proste dať nejaké vďakyvzdanie. Veď nech sa páči, nám je to ľúto, čo sa stalo, ale toto nezlepší bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A nezneužívajte túto situáciu! Tak potom úprimne sa poďme spolu rozprávať, ako tú situáciu v krajine zlepšíme, ale tento návrh, s ktorým ste prišli, a ten spôsob, s ktorým ste prišli, táto cesta to nie je.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja by som iba nadviazala na to, čo tu bolo povedané od pána poslanca Dubéciho aj predsedu druhého kontrolného výboru poslanca Valáška, že tá komisia je dôležitá, aby sa nám podarilo vytvoriť, ale možno je namieste zmeniť príslušný, príslušný zákon a tú komisiu nastaviť inak, aby sme ju vedeli naozaj zložiť. Že asi možno nám nestačia len vyhlásenia, že by sme chceli, ale možno zmeniť treba to základné nastavenie. A k tomu už sú tu viaceré snahy, tak toto by bol naozaj, to je aj výzva smerom ku koalícií, že buď chceme mať proste schopnú komisiu, alebo nechceme. Že proste potom ja si myslím, že treba mať vzájomnú dohodu aj na zmene právnej úpravy. A tam to jednoducho bez koalície ani nezvládneme.
Ďakujem pekne.