Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že je zrejmé, že aj z vášho príspevku v nadväznosti na prezentáciu navrhovateľa, pána ministra, že pán minister jednoducho chcel byť na inom ministerstve, chcel byť na ministerstve hospodárstva a stále si myslí, že na ministerstve životného prostredia môže plniť svoje predstavy o hospodárstve. Takže keď má riešiť zákon, ktorý súvisí s krajinným plánovaním, tak nám tu rozpráva o stavebných povoleniach a o tom, že teda ako tu bude prebiehať investičná činnosť. Veď to je tiež v poriadku, legitímny účel, ale pán minister stále zabúda, že jeho prvoradou úlohou je chrániť životné prostredie. Takže ja rozumiem, že keď sa stará o čistky na ministerstve životného prostredia nie z titulu ochrany životného prostredia, pretože to je dosadzovanie straníkov, rôznych straníckych nominantov na úkor ľudí, ktorí zasvätili svoj život ochrane životného prostredia, tak potom nemôžeme čakať, že bude rozumieť, že pre krajinné plánovanie je namieste, aby o tom bola riadna debata, aby ten zákon bol v riadnom pripomienkovom konaní a že dáva zmysel, tak jednoducho toto ja si myslím, že už asi nie je žiadnym prekvapením. Proste pán minister nerozumie, čo je životné prostredie, pretože pán minister nepatrí na rezort životného prostredia. Nepochopil to, domnievam sa, že aj z jeho posledného prejavu je zrejmé, že asi ani nemá ambíciu rozumieť, o čom je jeho rezort, pretože myslí na niečo úplne iné, ale zjavne nie na to, čo je dôležité a správne pre Slovensko a pre ochranu životného prostredia.

Je to jednoducho právna úprava, ktorá musí umožniť jednoduchým spôsobom ľuďom dostať sa k informáciám, ktoré sú háklivé, či už sú to zmluvy, ktoré súvisia s financovaním, ale môže to byť množstvo zmlúv, ktoré vo vzájomnej súvislosti pri ich kontrole je možné prísť na to, že nejaké hospodárenie neprebehlo tak, ako malo. Môže to súvisieť s množstvom iných informácií, ktoré vo svojej vzájomnej analýze môžu dospieť k tomu, aby sa k tej verejnej politike zvonku mohla vyjadriť aj širšie odborná verejnosť, ktokoľvek, kto sa danej téme venuje. A je to jedno, či sa jedná o moc na úrovni obce, alebo či sa jedná o moc na úrovni vlády. Ten rozdiel akurát je v tom, že to množstvo prostriedkov finančných, ktoré sa používa na realizáciu moci, je, samozrejme, iné, ak sa bavíme o malej obci alebo väčšom meste, alebo ak sa bavíme o centrálnom riadení krajiny, bavíme sa o rezortoch, ktoré majú proste naozaj úplne iné čiastky, s ktorými disponujú ako malé obce. A, samozrejme, že to súvisí aj s aparátom, ktoré potom majú ministerstvá a ktoré majú malé obce pri sprístupňovaní informácií. V zásade aj tie žiadosti o informácie sa týkajú toho, čo práve ten subjekt robí. To znamená, iného charakteru sú informácie, ktoré si niekto žiada od malej obce, a úplne iného, ktoré si žiada napríklad z ministerstva zdravotníctva.
Pre dobré spravovanie vecí verejných je správne a kľúčové, aby sme umožnili prístup k informáciám, ktoré sa týkajú spravovania vecí verejných. To je, to je úplne kľúčové nastavenie pre demokraciu. Ak sme sa rozhodli, že tá právna úprava, ktorú máme, ktorá sa ukázala, že je správna a dobrá, niekoľkokrát tu bola snaha, ja som bola aj pri tom, túto právnu úpravu zlepšovať, postaviť inak, ale bolo vždy veľmi zložité nájsť tú správnu rovnováhu toho, čo si predstavuje štátna správa, a toho, čo si predstavuje aj verejnosť vonku. A potom je pravdou, že viaceré iniciatívy, ktoré tu boli aj na zlepšenie tej právnej úpravy pre hľadanie tej rovnováhy, tak stroskotali na tom, že tá rovnováha sa vlastne nevedela v celosti nájsť.
Prísť sem preto s návrhom zákona v takejto oblasti, ktorá nemala absolútne žiadny priestor na akúkoľvek väčšiu debatu s verejnosťou, ktorej sa to priamo týka, ten prístup k informáciám, je absolútna ignorácia toho, čo vlastne tento zákon prináša. Prístup k informáciám. Takto naozaj poslaneckým návrhom obmedzovať prístup k informáciám je proste hrubé nepochopenie, naozaj hrubé nepochopenie toho, čo vlastne tento zákon zaručuje demokracii a v našej krajine. Ale je to v niečom úplne typické a osobitne je to typické pre právnu úpravu, ktorá prichádza z dielne Slovenskej národnej strany, a ono sa to začína javiť, že je to v niečom symptomatické, že toto je služba vlasti. Služba vlasti je nahradiť odborných ľudí straníkmi, ktorí nemajú žiadny cit pre danú verejnú službu. Cit k vlasti je v čase, kedy minister má byť v parlamente a predkladať vládny návrh, tak byť na dovolenke. A potom služba vlasti je aj to, že takýto návrh, ktorý zasahuje kľúčovo do základného práva, tak predkladáme bez akejkoľvek odbornej debaty, ktorá k tomu patrí.
Naozaj podmieňovať prístup k informáciám úhrade, ktorá nebude podliehať akémukoľvek prieskumu, to znamená, keď tu bude snaha obmedziť prístup k informáciám, tak vlastne ani nemáte ako do toho, nemáte ako skontrolovať takéto obmedzenie prístupu k informáciám. To znamená, ak by sme aj uvažovali o takomto spoplatňovaní a zavádzali sme pojmy mimoriadnej rozsiahlej informácie, tak urobiť to bez toho, aby sme tu akýkoľvek prieskum umožnili takéhoto spoplatnenia, znamená, že je to naozaj účel, tým účelom je, aby sme informácie obmedzovali. To sa nedá inak chápať, lebo vlastne dáme úplný priestor tomu, aby sme tie informácie jednoducho dali zo stola a nezverejnili ich.
Úplne bokom tu zjavne je, že štátny aparát, osobitne ľudia, ktorí sú v pozíciách ministrov, ale aj starostovia slúžia občanom. To znamená, ak akokoľvek narábajú so svojou mocou a ľudia si pýtajú k tomu informácie, tak to súvisí, súvisí jednoducho s tým výkonom tej moci. A pýtať si od ľudí teraz za to peniaze, tak v niečom podľa mňa je tu nejaké základné nepochopenie. Je to služba pre ľudí vo verejnom záujme. A vo verejnom záujme pre ľudí je práve aj to, aby dostali informáciu, čo vlastne za tie peniaze, čo stojí tá verejná služba daňových poplatníkov, čo za to dostávajú.
Z dôvodovej správy sa toho veľa nedozvieme, prečo vlastne je dôležitá takáto právna úprava. A prečo celoplošne? To znamená bez ohľadu na to, či je to malá obec, alebo či je to rozsiahle ministerstvo. Aj toto nepochopenie tej úplne rozdielnej situácie je príznačné pre takúto neodbornú, necitlivú právnu úpravu, ktorá zasahuje do základného práva na prístup k informáciám. Ale ako keby sme sa už naučili, že jednoducho tu už nič neplatí. Tu už neplatí ani to, že musí tu byť dôsledná dôvodová správa, kde sa dozvieme viac ako text zákona, ku ktorému by to teda malo byť nejaké odôvodnenie. Tu, samozrejme, neplatí ani to, že keď odkazujeme na nejakú inú právnu úpravu, tak tá právna úprava naozaj s ňou korešponduje.
Ja si dovolím vrátiť sa k tej hanebnej novele Trestného zákona, kde som tu niekoľkokrát počula, že inšpirácia je z Rakúska, Nemecka a Českej republiky, a keď som si teraz čítala vyjadrenia Komisie, ktoré adresovala práve v tejto veci Slovenskej republike, tak som sa naozaj zasmiala, že jedna z otázok Európskej komisie adresovaná Slovenskej republike je, že, prosím vás, odkiaľ ste zobrali tú vašu inšpiráciu z Česka, Rakúska, Nemecka, lebo my sme ju nenašli. Tak, prosím vás, mohli by ste nám teda povedať, ako ste na to prišli, že dôvodíte, že je to inšpirácia z Českej republiky, z Nemecka, Rakúska. Toto je podobne. Tu je proste inšpirácia z Českej republiky a keď sa pozrieme do Českej republiky, tak tam takáto inšpirácia jednoducho je iná. Jednoducho zobrali ste si z toho niečo, ale nie to podstatné, čo súvisí aj s tým vyvážením prístupu k informáciám.
Ak môžem k tomu povedať môj návrh, ktorý je jediný možný pri takejto právnej úprave, je stiahnuť tento návrh. To je jediná cesta pre takýto návrh. Stiahnuť ho. A keď chcete otvoriť debatu k slobodnému prístupu k informáciám, nech sa páči, treba ísť cestou riadneho vládneho návrhu zákona, ktorý spadá pod ministerstvo spravodlivosti, a to je jediná cesta, jediná cesta, ktorá je správna pre otváranie takejto citlivej témy, ktorá súvisí so základnými politickými právami.
Neviem, že či je v moci vôbec opozície zhatiť presadenie tohto návrhu zákona, ale je to naozaj návrh zákona, ktorý je nebezpečný a zlý, pretože umožní zneužívanie moci proti ľuďom. A ja naozaj neviem, ako vie obhájiť Slovenská národná strana tú národnosť pri presadzovaní tohto návrhu zákona. Neviem, ako koalícia vôbec toto vie presadiť s odkazom na svoje programové vyhlásenia, ako sa takýmto spôsobom približuje k ľuďom, keď ľuďom neumožní, aby v jednoduchosti získali informácie pre kontrolu moci.
Kiežby akékoľvek naše varovania, ktoré súvisia s touto právnou úpravou, mali nejaký zmysel a táto právna úprava tu už nebola predmetom parlamentnej diskusie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, že takýto kľúčový, dôležitý zákon sa prerokúva vo večerných hodinách pri takomto naozaj slabom počte. Ja si pamätám, v roku 2000 sa prijímal tento návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám a prijímal sa nie preto, že by ho takto naozaj úplne chcela vtedy vláda, mala trošku inú predstavu, ale tá predstava sa zmenila na základe veľmi silnej iniciatívy ľudí zdola. Neviem, či si spomínate niekto v tom čase, tá iniciatíva sa volala Čo nie je tajné, je verejné.
Jednoducho právna úprava, ktorá naozaj pomôže ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, čo vláda robí, je právna úprava, ktorá sa vláde nikdy nemôže páčiť.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za praktické príklady, ktoré, ktoré si uviedol, a nemuseli by sme, samozrejme, tu otvárať tretie čítanie a upozorňovať na neduhy tohto vládneho návrhu zákona, ktorý má ísť takýmto rýchlym spôsobom, lebo doteraz vlastne stále sme neuchopili, prečo to musí ísť takto rýchlo.
Veď my máme zhodu, že poďme pomôcť poľnohospodárom, ale z toho návrhu nie je zrejmé, že by to bolo pre poľnohospodárov len, proste to z toho nijakým spôsobom nevyplýva, nie je to tam nikde uvedené, spomenuté, nič z toho tam nevyplýva. Jednoducho je tu naprieč celým Slovenskom umožnený masívny výrub drevín. Tak to jednoducho je. A krovín. Tak to je. Bez akýchkoľvek kritérií. A ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme, na ktorý, pre ktorý sme mali pár minút, tak my skutočne sme tu k tomu viedli diskusiu a počas tej diskusie sme si to čítali, čo vlastne v tom návrhu naozaj je. A toto je vážne, že tu nie sú vôbec žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Tie dôvody sú tu uvádzané medveď a srnky, potom k tomu zrazu prišli poľnohospodári, ale tí tam vôbec neboli ani v tom skrátenom legislatívnom konaní. A čo by sa stalo, že by to išlo riadnym legislatívnym procesom, že by sme sa o tomto normálne rozprávali? Čo by sa stalo? Čo by sa stalo?
A nakoniec tá právna úprava v roku 2016, ktorá, tak ako na to upozornil pán minister životného prostredia, tak tá bola prijatá v čase, keď tam bol aj štátny tajomník Boris Susko, súčasný minister spravodlivosti za SMER. To znamená, že je zrejmé, že SMER s tým nemal žiadny problém, aby sa takáto právna úprava urobila. Tak... A keď ešte naviac tvrdí, že do roku 2016 to tak bolo, tak ako tu nie je žiadny dôvod pre takýto rýchly zhon pre túto právnu úpravu.
A preto sme z toho rozhorčení, že to ide takto, nerozumieme dôvodom, tak tam hľadáme dôvody, ktoré sa nám zdajú zro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj že si otvoril túto tému ešte v treťom čítaní, je to veľmi neštandardné, ale neštandardný je celý proces prijímania tohto návrhu zákona, veľmi neštandardné je to, že samotným dôvodov na skrátené legislatívne konanie bol medveď a srnky, a o tom, že sa kľúčovo pomáha poľnohospodárom, sme sa dozvedeli od pána ministra pôdohospodárstva, ktorý tu zastupoval ministra životného prostredia, že je to pre nich a kvôli nim sa to robí.
Teraz vlastne sa obrátila tá celá argumentácia, že sa to robí kvôli poľnohospodárom, a tam ja si myslím, že tu naprieč máme zhodu, že treba poľnohospodárom pomôcť, a... a o tom by bolo dobré sa normálne rozprávať. Keď tu pán minister v záverečnom stanovisku povedal, že do roku 2016 to bolo jednoduché, no tak ja sa pýtam, to hádam za tých pár rokov tak nevyrástli tie stromy, tak keď to dovtedy bolo také jednoduché, ako je možné, že teraz je potrebné ten, ten výrub dať na 90 cm. A na to chcel aj upozorniť pán poslanec, že v rámci druhého čítania došlo ešte k rozšíreniu toho pôvodného návrhu, a to rozšírenie neznamená, to znamená väčšie plochy krovín, väčší obvod kmeňa stromu. Áno, k tomu došlo, to ste si možno ani nevšimli a zjavne si to ani nevšimol ani pán podpredseda, ktorý mal za to, že k zmene v druhom čítaní nedošlo. Áno, došlo, došlo, došlo vlastne k väčším plochám, zo 100 metrov štvorcových na 200 metrov štvorcových, z 80 cm na 90 cm. V odôvodnení je spresnenie.
Toto nie je žiadne spresnenie, veď to je proste rozšírenie a nie je to len pre poľnohospodárske pôdy. To je proste klamstvo. To je klamstvo, ten návrh tu nie je pre poľnohospodárske pôdy. Takto nie je zadefinovaný. To nie je v žiadnych dôvodoch nikde a nie je tak napísaný ani návrh zákona, takže je to výzva voči poslancom, aby za toto nehlasovali.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Ja by som to len teraz zhrnula, že osobitne tak ako reagovali na mňa vo faktických poznámkach páni poslanci, poukazujeme na to, že tie dôvody pre skrátené legislatívne konania absolútne nesedia s tým, kde sme sa nakoniec dostali, a ja som na to aj poukazovala vo svojom, vo svojom príspevku. Už sa tu vôbec nebavíme o tom, že je to kvôli medveďom, už sa tu vôbec nebavíme o tom, že tu hrozia značné hospodárske škody kvôli raticovej zveri, a už je tu argumentácia, že je to v prospech poľnohospodárov. No ale tá právna úprava nijakým spôsobom nie je zúžená na poľnohospodársku pôdu, alebo vinice, ktoré sú tu ešte spomínané. Týka sa to aj zastavaných území. A naviac ešte pozmeňujúcim návrhom včera sa ten návrh rozšíril, to znamená, ten obvod toho kmeňa stromu sa ešte zväčšuje. V dôvodovej správe je síce napísané, že spresnenie, no ale to spresnenie je pre kroviny 100 metrov štvorcových, už bude 200 metrov štvorcových a už to nebude 80 cm, ale 90 cm.
Ja si myslím, že tak ako vyplynulo z rozpravy aj nakoniec z týchto vyjadrení, my sme pripravení sa rozprávať o zjednodušení pre poľnohospodárov. Ale toto nie je len pre poľnohospodárov. Samotní poľnohospodári dali pripomienku, že takto sa im to nepáči, že jednoducho tá ochrana zvierat a prírody tu nie je nejakým spôsobom reflektovaná, a tá posledná vsuvka, ktorá tu je, tým pozmeňujúcim návrhom dať nejaký priestor pre orgán ochrany prírody, je tu, že vieme vopred, že tie orgány ochrany prírody v rámci tých pätnástich pracovných, ak sa nevyjadria, tak vlastne sa všetko môže, tak je jasné, že to kapacitne nestihnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, osobitne za tie poznámky, ktoré súvisia aj s konaním pred Ústavným súdom. Ja si myslím, že osobitne tá podmienka, ktorá súvisí s oddlžovaním a vôbec so samotným procesom oddlžovania, ktorý treba povedať, že dlho trvalo, kým sme na Slovensku zaviedli vôbec mechanizmus, ktorý je funkčný pre oddlžovanie. To znamená, že naozaj až v poslednom období je tu vôbec šanca pre ľudí, aby sa oddlžili, že ak si zákonodarca potom dá podmienku, že vlastne to oddlženie je prekážka pre akýkoľvek prístup k funkcii, tak mal by to riadne odôvodniť. Lebo bez toho riadneho odôvodnenia sa rovno dáva priestor na potenciálne konanie pre Ústavným súdom pre diskrimináciu, pretože vlastne zákonodarca sa nijakým spôsobom v tomto momente v tých dôvodoch nevysporiadal s tým, že taká podmienka je odôvodnená. Takže vlastne my nevieme nijakým spôsobom urobiť test, že či obmedzenie ľudí s tým, že prešli týmto spôsobom oddlženia, má naozaj nejaký legitímny cieľ, ktorý je primeraný s ohľadom na to, čo vlastne zákonodarca očakáva ako výsledok, že to, nevieme to úplne urobiť. Takže to, to len, ja si myslím, že je dobré na to upozorniť, že javí sa politicky s ohľadom na aktuálny skutkový stav, že je asi zrejmé, že niečo, niečo vadí súčasnému navrhovateľovi, ale ak to chce dať naozaj ako podmienku do textu zákona, tak musí prejsť proste nejakým, nejakým riadnym odôvodnením, takáto podmienka aby vôbec obstála. Takže ja si myslím, že je dobré, že na to bolo upozornené a za to ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja si myslím, že máme tí, čo tu sme, určite aj teraz v pléne máme zhodu, že toto je vážna téma a že by bolo dobré, keby sme sa aspoň vzájomne počúvali, že aspoň by sme vzájomne cítili a vnímali, že vzájomne si vypočujeme tie argumenty, ktoré tu voči sebe máme, a potom je absolútne legitímne, že koaličná väčšina má väčšinu, tak si prijme takú právnu úpravu, ktorú považuje ona za najlepšiu a za správnu, ale keď sa to naozaj ani nejaví, že tie argumenty sú vypočuté, tak to sa dá potom ťažko nazvať nejakou slušnou politickou kultúrou a súvisí s tým, samozrejme, aj to ako predkladateľ reaguje, resp. nereaguje, resp. má správanie, ktorým fakticky ignoruje toho, kto práve má svoje vystúpenie a, nebodaj, ešte ak predsedajúci svojím rozhovorom s ministrom vyrušuje toho, ktorý má vlastne to vyjadrenie.
Takže ja som si dovolila len na to upozorniť, že toto považujem za dôležitú právnu úpravu, ktorá sa teraz predkladá, a je v osobitnom režime a o to viac by bolo dobré, aby to bolo vzájomne cítiť a vidieť, že proste k sebe máme rešpekt, len to som si dovolila k tomu povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím trošku k tej politickej kultúre. Ja sa musím priznať, že ja som veľmi prekvapená, že pri predkladaní vládnych návrhov zákonov predkladateľ za vládu nie je na svojom mieste predkladateľa. Ja sa musím úprimne priznať, že ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, prečo na mieste navrhovateľa nesedí predkladateľ. Ja tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo sa minister, ktorý predkladá návrhy zákonov, potuluje po pléne, rozpráva sa s poslancami, vybavuje si svoje iné zjavne témy a záležitosti, prípadne sa rozpráva s predsedajúcim, pochybujem, že o obsahu návrhu zákona, ktorý sa tu prejednáva, a ja to poviem, že je ale absolútne nekultúrne, neslušné, že je zrejmé, že keď tu vystupovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pani poslankyňa. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Prepáčte, ale to je k téme, pán predsedajúci, lebo to je ku kultúre tohto návrhu zákona, ktorý tu práve prerokúvame. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Je prirodzené, že pani ministerka nemusí sedieť jednom mieste. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
No veď, nech sa páči, môžu mať na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nikdy sa to nevyžaduje, takže pokračujte k téme. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Takže, pán predsedajúci, pán predsedajúci, ja hovorím k téme, hovorím k téme kultúry, s ktorou súvisí ministerstvo kultúry, hovorím k predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka zrušenia RTVS, a s tým súvisí aj kultúra tu prejednania v pléne. Veď rozprávame sa o tom, že to ideme nastaviť nanovo kultúru. Tak keď ideme nanovo nastaviť kultúru, ja predpokladám osobitne, ak tu zaznela požiadavka zo strany koalície, že by pri prejednaní tohto návrhu zákona sa diskusia zúži na minimálny počet príspevkov, tak potom ten minimálny počet príspevkov si vypočuje pani navrhovateľka. Aleže to naozaj vypočuje tak, že bude počúvať, čo tí rečníci hovoria.
Veď ako my sa tu nehráme na diskusiu, veď tu prebieha diskusia a ja si veľmi vážim pána poslanca Hazuchu, ktorý aj včera tu bol, aj do večerných hodín, aj dnes, aj sa prihlásil s faktickou poznámkou, naozaj počúval rečníčku. Načo a naozaj a ja toto naozaj veľmi pozitívne vnímam. Veď môžme mať kritický k tomu názor, môžme to vnímať rozdielne, ale počúvajme sa, skúsme sa, lebo keď vidím, že ten človek ani nepočúva, tak to ani, to ani nie je už hra na počúvanie. Takýmto spôsobom jednoducho to, to prejednanie naše vzájomne kultúrne tu nikdy nebude. Naozaj tu nikdy nebude.
Jedna vec je, že sem prichádza minister, ktorý nepredkladá návrh zákona, že ho tu často zastupuje iný minister, aj to je, samozrejme, v súlade so zákonom, ale že ten navrhovateľ ani nepočúva tých rečníkov. Ja to považujem naozaj za hrubú nekultúrnosť a osobitne, ak je to pri prejednávaní zákonov, ktoré sú z rezortu kultúry, tak to považujem za úplné nepochopenie potom kultúry, ktorú má reprezentovať daná osoba, ktorá vedie tento rezort.
Takže opätovne ja si dovolím aj požiadať pani ministerku, aby bola na mieste navrhovateľa a mala som aspoň nejaký vnem, že počúva to, čo teraz hovorím, možno sa k tomu aj prihlási, možno sa k tomu aj vyjadrí, ale prinajmenšom viem, že počúva to vyjadrenie, ktoré za našu stranu k tomuto návrhu zákona máme.
A považujem naozaj za smutné od predsedajúceho, že nepovažuje za dôležité, aby k tomu aj upriamil pani navrhovateľku, že by bolo dobré aspoň, aby väčšinu času na tomto mieste bola a že sa to tak nedeje, je to zrejmé, že sa to nedeje, to znamená, že to nie je nejaká výnimočná udalosť, že minister nie je na mieste navrhovateľa. Úprimne ja si to nepamätám, že by sa tu takto hrubo proste nekultúrne rokovalo v parlamente, ja si to nepamätám. A to som v politike od roku 2006, ale nepamätám si to, že toto by sa dialo. Ja tomu rozumiem, že minister sa porozpráva, lebo za ním príde poslanec, ale nepamätám si, že by takto hrubo dával najavo minister, že nepočúva poslancov, že mu je jedno, čo tí poslanci rozprávajú. Ja si to nepamätám.
A potom naozaj mi príde zvláštne, aby tu niekto k nám prevolával k slušnosti a korektnosti, keď takáto jednoduchá záležitosť pri prerokovaní návrhu zákona sa tu nedeje. Jednoducho ten, to volanie po zmieri a po slušnosti musí byť vzájomné a musí to byť vidno. Ale keď to nie je vidno, tak to znamená, že tu ani nie je záujem, proste úprimný záujem o to, aby to tu takto bolo.
A preto prepáčte, pán predsedajúci, som považovala za dôležité k tomuto vystúpiť. A nechávam na, nechám na vás, ako možno aj vy budete pokračovať ďalej a prípadne usmerníte aj pani ministerku, pretože sedí na mieste podpredsedu Národnej rady a nie na mieste, ktoré patrí ministrom a mieste navrhovateľa. Jednoducho je to tak a zjavne je to tak teraz ako princíp, lebo si to všímam a je to tak od začiatku, čo som prišla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Keby ste už prestala, už tam sedí. Prosím, poďte k téme, ja som poprosil pani ministerku, samozrejme, o nejakú konzultáciu ešte k tomuto zákonu a ona bude na svojom mieste. Dobre? Nech sa páči. Nech sa páči, k téme.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Som rada. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rada, že je to konzultácia k zákonu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za vysvetlenie. Ja verím, že tá konzultácia nebude dlhá a že pani ministerka sa bude venovať naozaj rečníkom, ktorí tu vystupujú. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Odpustite si svoj cynizmus, lebo dá sa...

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
To nie je cynizmus, ja len reagujem na vašu poznámku, ktorú ste dali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, ale keď ja začnem byť cynický na vaše správania, tak vás to bude takisto mrzieť. Dobre? K téme vás poprosím.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, mňa nič nemrzí, ja som rada, že túto výmenu máme. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, druhýkrát vás upozorňujem, k téme RTVS.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, ja hovorím k téme a idem teraz k návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Máme predložený vládny návrh zákona, ktorý má zrušiť RTVS. Počula som tu veľmi veľa argumentov, že opozícia vlastne a osobitne strany, ktoré tu boli pri vytvorení RTVS a pri jej kreácii a spájaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako keby nemali legitimitu sa teraz k tomu vyjadrovať. Ja si dovolím preto vrátiť sa k spájaniu verejnoprávnych médií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a myslím si, že je dobré upriamiť pozornosť na zopár faktov.
Keď v roku 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, situácia bola taká, že televízia tu bola pred kolapsom. Slovenská televízia bola v hlbokej platobnej neschopnosti. Nemala už ani na výplaty, sociálny fond žiadny, o úsporných opatreniach alebo akejkoľvek reštrukturalizácii ani neuvažovala. O spôsobe záchrany televízie sa naozaj viedli široké diskusie na rôznych úrovniach. Boli k tomu naozaj dlhé debaty, široké a odborné. Jednou z alternatív bolo zlúčenie oboch médií a táto alternatíva sa javila ako najschodnejšia a veľká skupina mediálnych odborníkov legislatívcov jednoducho navrhovala takéto zlúčenie. Táto synergia vytvorila skutočne priestor na šetrenie zdrojov vo verejnoprávnych médiách. Najprv sa predpokladalo, že dôjde k ušetreniu zdrojov za prvý rok 20 miliónov eur. Nakoniec sa ušetrilo 35 miliónov eur. Za prvý rok pri zlúčení RTVS. Synergia, samozrejme, bola aj vo výrobe programov, v obchode, v marketingu, v komunikácii, v technike, technológiách a administratíve. Jednoducho ukázalo sa, ukázalo sa, že spájanie, spojenie RTVS skutočne malo svoj dobrý synergický efekt a zjavne vďaka tomu od roku 2011 tu neboli žiadne snahy o to, aby došlo k rozdeleniu RTVS. Nakoniec ani dnes, aj keď najprv to boli proklamované snahy, tak to pozitívne hodnotím, že nakoniec predsa len táto vláda uznala, že to spojenie RTVS zmysel malo a s ohľadom na to vlastne ten výsledok ten vládny návrh zákona len ukazuje, že je tu len politický účel, politický účel zmeniť vedenie súčasné aj súčasnej RTVS a nejedná sa vlastne o žiadne, žiadnu novú inú inštitúciu, ktorá by sa tu mala kreovať, po účinnosti tohto zákona.
Myslím si, že je veľmi dôležité sa k tomu vracať, že ako to vlastne bolo pri spájaní RTVS, pretože dnes tu nie je zrejmý žiadny účel, žiadny zrozumiteľný, racionálny dôvod, prečo sa RTVS mení na STVR. Stále dochádza k zlúčeným inštitúciám rozhlasu a televízie, ale tá zmena dochádza len, len, tá zmena je len naozaj v tom, že politicky dôjde k ovládnutiu celého verejnoprávneho média. Žiadny iný rozdiel ohľadom samotného nastavenia tu nie je.
Treba tiež povedať, že pri hľadaní nového generálneho riaditeľa novej inštitúcie v roku 2011 sme tu mali, samozrejme, dvoch riaditeľov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, tak nemohli dvaja, samozrejme, viesť ďalej jednu inštitúciu, tak je zrozumiteľné, si myslím, že sa hľadal nový manažér pre novú, nové verejnoprávne médium a ja si myslím, že v istej miere je aj zrozumiteľné, že sa ním stala nakoniec riaditeľka Zemková, ktorá viedla v tom čase naozaj veľmi funkčnú inštitúciu rozhlasu po riadnom nakoniec výberovom konaní.
To, čo dnes naozaj trápi RTVS, je nedostatočné financovanie. To je skutočný problém dnes RTVS. Ja rozumiem, že tu môžme mať množstvo názorov na to, ako zabezpečiť ten spôsob financovania. Tomu naozaj plne rozumiem. Ale pri kritike, ako bolo zavedené, ten spôsob financovania, faktom je, že v zákone bolo stanovené 0,17 % HDP, a to slovenskej, to RTVS jednoducho pomohlo. To jednoducho RTVS jednoznačne pomohlo.
Ja verím tomu, že, pán predsedajúci, stále riešite konzultáciu k tomuto zákonu.
To, že koalíciu vôbec netrápi financovanie RTVS, len jednoznačne ukazuje, že je tu iný dôvod, ako ten, aby táto inštitúcia bola funkčná. Prvý krok predsa smerom k RTVS bol, že táto koalícia skrátila RTVS financovanie. Dostalo ju jednoducho na kolená. RTVS prvý krok bol, že dostala táto koalícia na kolená RTVS a potom ju kritizovala, že nie je schopná zabezpečiť všetky programy tak, ako by si predstavovala, ktoré sú jednoducho finančne náročné zabezpečiť. No tak keď najprv utiahneme kohútik pre financovanie RTVS, tak je jasné, že potom nemôže zabezpečiť všetky programy tak, ako predpokladala.
Orgány novej inštitúcie STVR, ktorá vlastne je ten istý, istým spôsobom to isté verejnoprávne médium, len sa inak vytvorí jej manažovanie a jej kontrolné orgány, je vlastne tým úplným odkrytím kariet. Jednoducho ide o to, aby plne táto koalícia politicky ovládla RTVS. Jednoducho tak to je. A ja sa divím naozaj tejto koalícii, že toto takto naplno chce urobiť, lebo to sa nakoniec raz môže obrátiť aj proti nej samotnej. RTVS bude v plnom područí vládnucej strany. Bude. Jednoducho takto to zabezpečíte v plnosti. Áno, po novom to bude STVR (povedané so smiechom), ale jednoducho to, bavíme sa o tom, čo sa z tej RTVS stane. Z RTVS sa stane politické médium.
Tak vy hovoríte, pán predsedajúci, no a čo. Tak pre vás je to asi no a čo, ale to určite nie je objektívne verejnoprávne médium, ak ho má v područí iba vládnuca koalícia. To nie je verejnoprávne médium. To je politické médium. Tak vy chcete politické médium. Chcete politické médium, ktoré bude šíriť informácie, ktoré si dohodnete na koaličnej rade, lebo toto sa stane s RTVS. RTVS bude len komunikovať tie informácie, ktoré táto koalícia bude považovať za vhodné, a vzhľadom na to, ako je nastavené to celé zloženie kontrolných orgánov a samotného generálneho riaditeľa a jeho voľbu, no tak je jasné, že to bude v prvom momente určovať Slovenská národná strana. Tak ja rozumiem, pán predsedajúci, že vám to vyhovuje. Ale ja sa divím, že to vyhovuje aj ostatným koaličným stranám, že toto ostatným koaličným stranám je jedno, lebo tu jednoznačne chýba, chýba nezávislosť. Akákoľvek snaha po objektivite. Akákoľvek snaha po redakčnej nezávislosti. Akákoľvek snaha po kvalitnej dramaturgii RTVS, lebo zatiaľ to je RTVS, ja preto úmyselne hovorím RTVS.
RTVS stratí akýkoľvek priestor na to, aby jej generálny riaditeľ určoval a bol zodpovedný aj za program samotnej RTVS. Jednoducho ak to nebude tak, ako si predstavujú kontrolné orgány, no tak jednak sú tam finančné postihy, ale je zrejmé, že taký generálny riaditeľ proste sa tam dlho neohreje. Ja neviem potom, na čo nám bude takáto, takáto inštitúcia, taká drahá inštitúcia. Načo nám to bude? To potom skutočne nám stačí len médium z vlády, prípadne z ministerstva kultúry, ktoré bude informovať verejnosť o tom, čo považuje za vhodné. Nepotrebujeme na to takúto drahú inštitúciu. Zbytočné. Potom rozumiem aj Slovenskej národnej strane, že je to drahá inštitúcia, pretože potom je naozaj drahá. Načo potrebujeme takú drahú inštitúciu, ktorá vlastne len posúva informácie, ktoré si rozhodne proste politický kolektív vládnucej strany.
A je zjavné, celý ten návrh zákona je písaný rýchlou, rýchlym perom a my sme kritizovali aj samotný čas, počas ktorého došlo, vlastne bolo možné vôbec pripomienkovať tento návrh zákona aj nakoniec spôsob, bolo, bola, bol tu priestor, kde sme predkladali aj naša strana hromadnú pripomienku, ale ten spôsob prerokovávania tohto návrhu zákona a ten spôsob prerokovania bol zjavný, že to nebol žiadny, žiadna ochota si vypočuť pripomienky, žiadna ochota o nich naozaj diskutovať. Akonáhle sme mali otázky odborného charakteru, ten odkaz bol, toto je politické rozhodnutie. No tak pri pripomienkach, ktoré máme v rámci riadneho pripomienkového konania jednoducho to neobstojí, aby pri odborných otázkach, osobitne k zárukám nezávislosti takejto inštitúcie, sme dostali rozhodnutie, sme dostali informáciu, že toto všetko sú politické rozhodnutia. Tu nebol riadne vôbec žiadny priestor na to, aby sme takúto, takéto vážne rozhodnutie mohli riadne prediskutovať.
A svedčí tomu nakoniec aj to, ako je skrátená táto rozprava v parlamente. Ja sa pýtam, kde je taký, načo je taký zhon? K čomu je taký stres? Čo sa také deje v RTVS, že je potrebné tak rýchlo zmeniť právnu úpravu? Čo sa deje, že je potrebné zo dňa na deň dať dole generálneho riaditeľa a súčasné kontrolné orgány? Pretože aj samotné znenie účinnosti týchto ustanovení vlastne predpokladá, že dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov proste končí RTVS. To znamená, zo dňa na deň RTVS skončí, budeme tu mať novú inštitúciu STVR, čo znamená jej premenovanie, končia tieto orgány a končí generálny riaditeľ. Nie je tu žiadny priestor takisto, bohužiaľ, ako sme si už zvykli aj pri iných inštitúciách, ktoré nám končia zo dňa na deň. Žiadny priestor, aby tá inštitúcia sa na to pripravila, pretože ja, ja považujem za absolútne legitímne, že koalícia má svoju predstavu, či už k rušeniu inštitúcií alebo k vytváraniu nových inštitúcií, ale to, čo považujem za, za vážne, aby sme boli naozaj znepokojení ako opozícia, je spôsob, ako sa prerokovávajú tieto návrhy. Spôsob, ako sa to predkladá na diskusiu, tie návrhy. Spôsob, ako k tým zmenám dochádza. Toto sme tu naozaj takúto kultúru nemali. Veď keď dochádza k zásadným zmenám, tak aj tá inštitúcia potrebuje nejaký priestor a čas, aby sa na to pripravila. Jednoducho to je zodpovedné vládnutie.
Veď my v zásade nepopierame, že vláda má väčšinu, vláda má svoje vlastné predstavy o vládnutí, to nepopierame. My kľúčovo popierame spôsob vládnutia. Tú hrubosť presadzovania zmien. Nedáva priestor na diskusiu a nedáva ani priestor, aby zodpovedne potom tie zmeny boli prijaté do života samotnou inštitúciou, samotnými zamestnancami a toto vyzerá, že proste začína byť štandard jednoducho tejto vlády. Či už to bol Úrad špeciálnej prokuratúry a ja si dovolím povedať aj v súčasnosti NAKA, lebo, lebo to je proste nejaká kultúra, ktorá je tu jednoducho nebezpečná, že takýmto spôsobom sa tu robia zmeny. Takýmto rýchlym spôsobom, nekultúrnym, nezodpovedným a neslušným, a preto som si, pán predsedajúci a pani ministerka, dovolila na začiatku mať k tomu takýto úvod, lebo, lebo niečím to začína byť symptomatické, že proste nám nezáleží ani na tom zdaní, že by sme tu chceli byť kultúrni, že by sme tu chceli mať kultúrnu diskusiu.
Ja som nepočula jeden racionálny dôvod zo strany predkladateľa, prečo sa má rušiť RTVS a má sa zmeniť na STVR. Nepočula som. Bude to znamenať administratívnu záťaž, bude to znamenať finančnú záťaž, bude to znamenať politickú závislosť. Veď RTVS nie je v politickom područí opozície. To nie je pravda. Jednoducho došlo k voľbe generálneho riaditeľa, je pravda počas bývalej, počas bývalého funkčného obdobia v riadnom termíne, tak ako predpokladal, predpokladá zákon, ale kontrolné orgány tu majú jednoducho predsa paritné zastúpenie v rámci jednotlivých funkčných období, jednotlivých vládnutí. To znamená, že tam v tých kontrolných orgánoch predsa sú predstavitelia, ktorí zastupujú rôzne záujmy, aj politické. Nedá sa povedať, že by bola teraz RTVS v nejakom područí, politickom.
Ja nebudem ďalej naťahovať túto, tento svoj príspevok, ja si dovolím na záver iba možno upozorniť na pre mňa naozaj zopár nezmyslov, ktoré sú tiež v tomto vládnom návrhu zákona, a ukazujú vlastne na chyby, ku ktorým jednoducho dochádza pri rýchlych návrhoch, ku ktorým nie je žiadna riadna diskusia, predkladateľ nepočúva pripomienky, ktoré sú prednášané. Napríklad. Ja som naozaj nepochopila a osobitne pri návrhu zo strany Slovenskej národnej strany, ktorý vnímam, že má nejaký osobitý rešpekt k národným symbolom a k štátnym symbolom, prečo každá televízna a programová služba a rozhlasová programová služba má dostať do vysielania o 23.30 do 00.30 štátnu hymnu. To je naozaj devalvácia vážnosti hymny a významu štátnej hymny. To naozaj, to znamená, že každá, každá televízna programová služba a rozhlasová programová služba má mať štátnu hymnu v tomto čase. Naozaj to zvyšuje tú vážnosť? Ja si nemyslím, že toto bude zvyšovať vážnosť štátnej hymny. Myslím si naopak, že to bude devalvácia vážnosti a významu štátnej hymny.
Považujem za, a ja som to už spomínala, za osobitne nebezpečné spôsob, akým bude volený generálny riaditeľ, pričom my sme pripravení a ja si viem predstaviť normálnu odbornú diskusiu, že si sadneme a povieme si, pobavme sa o spôsobe voľby generálneho riaditeľa. Viem si predstaviť naozaj dobrú odbornú diskusiu, že nie je dobrý ten mechanizmus nastavenia, že generálneho riaditeľa volí Národná rada. Poďme sa pobaviť o inom spôsobe, poďme akože kľudne, my sme pripravení si k tomu sadnúť. Ale urobiť to takýmto hrubým spôsobom?
Nebudem sa už viac venovať etickej komisii a k jej zásahom do programovej skladby RTVS a následne a vyvodzovania zodpovednosti voči generálnemu riaditeľovi, pretože ja som zvedavá naozaj, kto tu bude generálny riaditeľ v tejto novej inštitúcii, lebo to bude generálny riaditeľ, ktorého vlastne od začiatku ste označili za nesvojprávneho. Jednoducho to bude osoba, ktorá ako keby bola nesvojprávna viesť STVR, viesť obsah toho vysielania v STVR, pretože tú zodpovednosť vlastne za jeho rozhodovanie prenášate na tie kontrolné orgány.
Považujem za veľkú chybu naozaj pri presadzovaní tohto návrhu zákona takýmto spôsobom, za hrubú chybu v priestore slobody prejavu, šírenia informácií, za hrubú chybu v demokratickej spoločnosti, kde je dôležité, aby sme dostávali objektívne informácie. Pri takomto presadení návrhu zákona a pri tomto návrhu zákona potom ani nemusíme mať už RTVS, si myslím, že by to bolo asi lepšie pre Slovensko.
Ďakujem pekne.