Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím trošku k tej politickej kultúre. Ja sa musím priznať, že ja som veľmi prekvapená, že pri predkladaní vládnych návrhov zákonov predkladateľ za vládu nie je na svojom mieste predkladateľa. Ja sa musím úprimne priznať, že ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, prečo na mieste navrhovateľa nesedí predkladateľ. Ja tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo sa minister, ktorý predkladá návrhy zákonov, potuluje po pléne, rozpráva sa s poslancami, vybavuje si svoje iné zjavne témy a záležitosti, prípadne sa rozpráva s predsedajúcim, pochybujem, že o obsahu návrhu zákona, ktorý sa tu prejednáva, a ja to poviem, že je ale absolútne nekultúrne, neslušné, že je zrejmé, že keď tu vystupovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pani poslankyňa. Dobre?
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Prepáčte, ale to je k téme, pán predsedajúci, lebo to je ku kultúre tohto návrhu zákona, ktorý tu práve prerokúvame. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Je prirodzené, že pani ministerka nemusí sedieť jednom mieste. Dobre?
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
No veď, nech sa páči, môžu mať na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nikdy sa to nevyžaduje, takže pokračujte k téme. Dobre?
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Takže, pán predsedajúci, pán predsedajúci, ja hovorím k téme, hovorím k téme kultúry, s ktorou súvisí ministerstvo kultúry, hovorím k predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka zrušenia RTVS, a s tým súvisí aj kultúra tu prejednania v pléne. Veď rozprávame sa o tom, že to ideme nastaviť nanovo kultúru. Tak keď ideme nanovo nastaviť kultúru, ja predpokladám osobitne, ak tu zaznela požiadavka zo strany koalície, že by pri prejednaní tohto návrhu zákona sa diskusia zúži na minimálny počet príspevkov, tak potom ten minimálny počet príspevkov si vypočuje pani navrhovateľka. Aleže to naozaj vypočuje tak, že bude počúvať, čo tí rečníci hovoria.
Veď ako my sa tu nehráme na diskusiu, veď tu prebieha diskusia a ja si veľmi vážim pána poslanca Hazuchu, ktorý aj včera tu bol, aj do večerných hodín, aj dnes, aj sa prihlásil s faktickou poznámkou, naozaj počúval rečníčku. Načo a naozaj a ja toto naozaj veľmi pozitívne vnímam. Veď môžme mať kritický k tomu názor, môžme to vnímať rozdielne, ale počúvajme sa, skúsme sa, lebo keď vidím, že ten človek ani nepočúva, tak to ani, to ani nie je už hra na počúvanie. Takýmto spôsobom jednoducho to, to prejednanie naše vzájomne kultúrne tu nikdy nebude. Naozaj tu nikdy nebude.
Jedna vec je, že sem prichádza minister, ktorý nepredkladá návrh zákona, že ho tu často zastupuje iný minister, aj to je, samozrejme, v súlade so zákonom, ale že ten navrhovateľ ani nepočúva tých rečníkov. Ja to považujem naozaj za hrubú nekultúrnosť a osobitne, ak je to pri prejednávaní zákonov, ktoré sú z rezortu kultúry, tak to považujem za úplné nepochopenie potom kultúry, ktorú má reprezentovať daná osoba, ktorá vedie tento rezort.
Takže opätovne ja si dovolím aj požiadať pani ministerku, aby bola na mieste navrhovateľa a mala som aspoň nejaký vnem, že počúva to, čo teraz hovorím, možno sa k tomu aj prihlási, možno sa k tomu aj vyjadrí, ale prinajmenšom viem, že počúva to vyjadrenie, ktoré za našu stranu k tomuto návrhu zákona máme.
A považujem naozaj za smutné od predsedajúceho, že nepovažuje za dôležité, aby k tomu aj upriamil pani navrhovateľku, že by bolo dobré aspoň, aby väčšinu času na tomto mieste bola a že sa to tak nedeje, je to zrejmé, že sa to nedeje, to znamená, že to nie je nejaká výnimočná udalosť, že minister nie je na mieste navrhovateľa. Úprimne ja si to nepamätám, že by sa tu takto hrubo proste nekultúrne rokovalo v parlamente, ja si to nepamätám. A to som v politike od roku 2006, ale nepamätám si to, že toto by sa dialo. Ja tomu rozumiem, že minister sa porozpráva, lebo za ním príde poslanec, ale nepamätám si, že by takto hrubo dával najavo minister, že nepočúva poslancov, že mu je jedno, čo tí poslanci rozprávajú. Ja si to nepamätám.
A potom naozaj mi príde zvláštne, aby tu niekto k nám prevolával k slušnosti a korektnosti, keď takáto jednoduchá záležitosť pri prerokovaní návrhu zákona sa tu nedeje. Jednoducho ten, to volanie po zmieri a po slušnosti musí byť vzájomné a musí to byť vidno. Ale keď to nie je vidno, tak to znamená, že tu ani nie je záujem, proste úprimný záujem o to, aby to tu takto bolo.
A preto prepáčte, pán predsedajúci, som považovala za dôležité k tomuto vystúpiť. A nechávam na, nechám na vás, ako možno aj vy budete pokračovať ďalej a prípadne usmerníte aj pani ministerku, pretože sedí na mieste podpredsedu Národnej rady a nie na mieste, ktoré patrí ministrom a mieste navrhovateľa. Jednoducho je to tak a zjavne je to tak teraz ako princíp, lebo si to všímam a je to tak od začiatku, čo som prišla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Keby ste už prestala, už tam sedí. Prosím, poďte k téme, ja som poprosil pani ministerku, samozrejme, o nejakú konzultáciu ešte k tomuto zákonu a ona bude na svojom mieste. Dobre? Nech sa páči. Nech sa páči, k téme.
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Som rada. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rada, že je to konzultácia k zákonu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za vysvetlenie. Ja verím, že tá konzultácia nebude dlhá a že pani ministerka sa bude venovať naozaj rečníkom, ktorí tu vystupujú. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Odpustite si svoj cynizmus, lebo dá sa...
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
To nie je cynizmus, ja len reagujem na vašu poznámku, ktorú ste dali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, ale keď ja začnem byť cynický na vaše správania, tak vás to bude takisto mrzieť. Dobre? K téme vás poprosím.
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, mňa nič nemrzí, ja som rada, že túto výmenu máme. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, druhýkrát vás upozorňujem, k téme RTVS.
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, ja hovorím k téme a idem teraz k návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Máme predložený vládny návrh zákona, ktorý má zrušiť RTVS. Počula som tu veľmi veľa argumentov, že opozícia vlastne a osobitne strany, ktoré tu boli pri vytvorení RTVS a pri jej kreácii a spájaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako keby nemali legitimitu sa teraz k tomu vyjadrovať. Ja si dovolím preto vrátiť sa k spájaniu verejnoprávnych médií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a myslím si, že je dobré upriamiť pozornosť na zopár faktov.
Keď v roku 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, situácia bola taká, že televízia tu bola pred kolapsom. Slovenská televízia bola v hlbokej platobnej neschopnosti. Nemala už ani na výplaty, sociálny fond žiadny, o úsporných opatreniach alebo akejkoľvek reštrukturalizácii ani neuvažovala. O spôsobe záchrany televízie sa naozaj viedli široké diskusie na rôznych úrovniach. Boli k tomu naozaj dlhé debaty, široké a odborné. Jednou z alternatív bolo zlúčenie oboch médií a táto alternatíva sa javila ako najschodnejšia a veľká skupina mediálnych odborníkov legislatívcov jednoducho navrhovala takéto zlúčenie. Táto synergia vytvorila skutočne priestor na šetrenie zdrojov vo verejnoprávnych médiách. Najprv sa predpokladalo, že dôjde k ušetreniu zdrojov za prvý rok 20 miliónov eur. Nakoniec sa ušetrilo 35 miliónov eur. Za prvý rok pri zlúčení RTVS. Synergia, samozrejme, bola aj vo výrobe programov, v obchode, v marketingu, v komunikácii, v technike, technológiách a administratíve. Jednoducho ukázalo sa, ukázalo sa, že spájanie, spojenie RTVS skutočne malo svoj dobrý synergický efekt a zjavne vďaka tomu od roku 2011 tu neboli žiadne snahy o to, aby došlo k rozdeleniu RTVS. Nakoniec ani dnes, aj keď najprv to boli proklamované snahy, tak to pozitívne hodnotím, že nakoniec predsa len táto vláda uznala, že to spojenie RTVS zmysel malo a s ohľadom na to vlastne ten výsledok ten vládny návrh zákona len ukazuje, že je tu len politický účel, politický účel zmeniť vedenie súčasné aj súčasnej RTVS a nejedná sa vlastne o žiadne, žiadnu novú inú inštitúciu, ktorá by sa tu mala kreovať, po účinnosti tohto zákona.
Myslím si, že je veľmi dôležité sa k tomu vracať, že ako to vlastne bolo pri spájaní RTVS, pretože dnes tu nie je zrejmý žiadny účel, žiadny zrozumiteľný, racionálny dôvod, prečo sa RTVS mení na STVR. Stále dochádza k zlúčeným inštitúciám rozhlasu a televízie, ale tá zmena dochádza len, len, tá zmena je len naozaj v tom, že politicky dôjde k ovládnutiu celého verejnoprávneho média. Žiadny iný rozdiel ohľadom samotného nastavenia tu nie je.
Treba tiež povedať, že pri hľadaní nového generálneho riaditeľa novej inštitúcie v roku 2011 sme tu mali, samozrejme, dvoch riaditeľov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, tak nemohli dvaja, samozrejme, viesť ďalej jednu inštitúciu, tak je zrozumiteľné, si myslím, že sa hľadal nový manažér pre novú, nové verejnoprávne médium a ja si myslím, že v istej miere je aj zrozumiteľné, že sa ním stala nakoniec riaditeľka Zemková, ktorá viedla v tom čase naozaj veľmi funkčnú inštitúciu rozhlasu po riadnom nakoniec výberovom konaní.
To, čo dnes naozaj trápi RTVS, je nedostatočné financovanie. To je skutočný problém dnes RTVS. Ja rozumiem, že tu môžme mať množstvo názorov na to, ako zabezpečiť ten spôsob financovania. Tomu naozaj plne rozumiem. Ale pri kritike, ako bolo zavedené, ten spôsob financovania, faktom je, že v zákone bolo stanovené 0,17 % HDP, a to slovenskej, to RTVS jednoducho pomohlo. To jednoducho RTVS jednoznačne pomohlo.
Ja verím tomu, že, pán predsedajúci, stále riešite konzultáciu k tomuto zákonu.
To, že koalíciu vôbec netrápi financovanie RTVS, len jednoznačne ukazuje, že je tu iný dôvod, ako ten, aby táto inštitúcia bola funkčná. Prvý krok predsa smerom k RTVS bol, že táto koalícia skrátila RTVS financovanie. Dostalo ju jednoducho na kolená. RTVS prvý krok bol, že dostala táto koalícia na kolená RTVS a potom ju kritizovala, že nie je schopná zabezpečiť všetky programy tak, ako by si predstavovala, ktoré sú jednoducho finančne náročné zabezpečiť. No tak keď najprv utiahneme kohútik pre financovanie RTVS, tak je jasné, že potom nemôže zabezpečiť všetky programy tak, ako predpokladala.
Orgány novej inštitúcie STVR, ktorá vlastne je ten istý, istým spôsobom to isté verejnoprávne médium, len sa inak vytvorí jej manažovanie a jej kontrolné orgány, je vlastne tým úplným odkrytím kariet. Jednoducho ide o to, aby plne táto koalícia politicky ovládla RTVS. Jednoducho tak to je. A ja sa divím naozaj tejto koalícii, že toto takto naplno chce urobiť, lebo to sa nakoniec raz môže obrátiť aj proti nej samotnej. RTVS bude v plnom područí vládnucej strany. Bude. Jednoducho takto to zabezpečíte v plnosti. Áno, po novom to bude STVR (povedané so smiechom), ale jednoducho to, bavíme sa o tom, čo sa z tej RTVS stane. Z RTVS sa stane politické médium.
Tak vy hovoríte, pán predsedajúci, no a čo. Tak pre vás je to asi no a čo, ale to určite nie je objektívne verejnoprávne médium, ak ho má v područí iba vládnuca koalícia. To nie je verejnoprávne médium. To je politické médium. Tak vy chcete politické médium. Chcete politické médium, ktoré bude šíriť informácie, ktoré si dohodnete na koaličnej rade, lebo toto sa stane s RTVS. RTVS bude len komunikovať tie informácie, ktoré táto koalícia bude považovať za vhodné, a vzhľadom na to, ako je nastavené to celé zloženie kontrolných orgánov a samotného generálneho riaditeľa a jeho voľbu, no tak je jasné, že to bude v prvom momente určovať Slovenská národná strana. Tak ja rozumiem, pán predsedajúci, že vám to vyhovuje. Ale ja sa divím, že to vyhovuje aj ostatným koaličným stranám, že toto ostatným koaličným stranám je jedno, lebo tu jednoznačne chýba, chýba nezávislosť. Akákoľvek snaha po objektivite. Akákoľvek snaha po redakčnej nezávislosti. Akákoľvek snaha po kvalitnej dramaturgii RTVS, lebo zatiaľ to je RTVS, ja preto úmyselne hovorím RTVS.
RTVS stratí akýkoľvek priestor na to, aby jej generálny riaditeľ určoval a bol zodpovedný aj za program samotnej RTVS. Jednoducho ak to nebude tak, ako si predstavujú kontrolné orgány, no tak jednak sú tam finančné postihy, ale je zrejmé, že taký generálny riaditeľ proste sa tam dlho neohreje. Ja neviem potom, na čo nám bude takáto, takáto inštitúcia, taká drahá inštitúcia. Načo nám to bude? To potom skutočne nám stačí len médium z vlády, prípadne z ministerstva kultúry, ktoré bude informovať verejnosť o tom, čo považuje za vhodné. Nepotrebujeme na to takúto drahú inštitúciu. Zbytočné. Potom rozumiem aj Slovenskej národnej strane, že je to drahá inštitúcia, pretože potom je naozaj drahá. Načo potrebujeme takú drahú inštitúciu, ktorá vlastne len posúva informácie, ktoré si rozhodne proste politický kolektív vládnucej strany.
A je zjavné, celý ten návrh zákona je písaný rýchlou, rýchlym perom a my sme kritizovali aj samotný čas, počas ktorého došlo, vlastne bolo možné vôbec pripomienkovať tento návrh zákona aj nakoniec spôsob, bolo, bola, bol tu priestor, kde sme predkladali aj naša strana hromadnú pripomienku, ale ten spôsob prerokovávania tohto návrhu zákona a ten spôsob prerokovania bol zjavný, že to nebol žiadny, žiadna ochota si vypočuť pripomienky, žiadna ochota o nich naozaj diskutovať. Akonáhle sme mali otázky odborného charakteru, ten odkaz bol, toto je politické rozhodnutie. No tak pri pripomienkach, ktoré máme v rámci riadneho pripomienkového konania jednoducho to neobstojí, aby pri odborných otázkach, osobitne k zárukám nezávislosti takejto inštitúcie, sme dostali rozhodnutie, sme dostali informáciu, že toto všetko sú politické rozhodnutia. Tu nebol riadne vôbec žiadny priestor na to, aby sme takúto, takéto vážne rozhodnutie mohli riadne prediskutovať.
A svedčí tomu nakoniec aj to, ako je skrátená táto rozprava v parlamente. Ja sa pýtam, kde je taký, načo je taký zhon? K čomu je taký stres? Čo sa také deje v RTVS, že je potrebné tak rýchlo zmeniť právnu úpravu? Čo sa deje, že je potrebné zo dňa na deň dať dole generálneho riaditeľa a súčasné kontrolné orgány? Pretože aj samotné znenie účinnosti týchto ustanovení vlastne predpokladá, že dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov proste končí RTVS. To znamená, zo dňa na deň RTVS skončí, budeme tu mať novú inštitúciu STVR, čo znamená jej premenovanie, končia tieto orgány a končí generálny riaditeľ. Nie je tu žiadny priestor takisto, bohužiaľ, ako sme si už zvykli aj pri iných inštitúciách, ktoré nám končia zo dňa na deň. Žiadny priestor, aby tá inštitúcia sa na to pripravila, pretože ja, ja považujem za absolútne legitímne, že koalícia má svoju predstavu, či už k rušeniu inštitúcií alebo k vytváraniu nových inštitúcií, ale to, čo považujem za, za vážne, aby sme boli naozaj znepokojení ako opozícia, je spôsob, ako sa prerokovávajú tieto návrhy. Spôsob, ako sa to predkladá na diskusiu, tie návrhy. Spôsob, ako k tým zmenám dochádza. Toto sme tu naozaj takúto kultúru nemali. Veď keď dochádza k zásadným zmenám, tak aj tá inštitúcia potrebuje nejaký priestor a čas, aby sa na to pripravila. Jednoducho to je zodpovedné vládnutie.
Veď my v zásade nepopierame, že vláda má väčšinu, vláda má svoje vlastné predstavy o vládnutí, to nepopierame. My kľúčovo popierame spôsob vládnutia. Tú hrubosť presadzovania zmien. Nedáva priestor na diskusiu a nedáva ani priestor, aby zodpovedne potom tie zmeny boli prijaté do života samotnou inštitúciou, samotnými zamestnancami a toto vyzerá, že proste začína byť štandard jednoducho tejto vlády. Či už to bol Úrad špeciálnej prokuratúry a ja si dovolím povedať aj v súčasnosti NAKA, lebo, lebo to je proste nejaká kultúra, ktorá je tu jednoducho nebezpečná, že takýmto spôsobom sa tu robia zmeny. Takýmto rýchlym spôsobom, nekultúrnym, nezodpovedným a neslušným, a preto som si, pán predsedajúci a pani ministerka, dovolila na začiatku mať k tomu takýto úvod, lebo, lebo niečím to začína byť symptomatické, že proste nám nezáleží ani na tom zdaní, že by sme tu chceli byť kultúrni, že by sme tu chceli mať kultúrnu diskusiu.
Ja som nepočula jeden racionálny dôvod zo strany predkladateľa, prečo sa má rušiť RTVS a má sa zmeniť na STVR. Nepočula som. Bude to znamenať administratívnu záťaž, bude to znamenať finančnú záťaž, bude to znamenať politickú závislosť. Veď RTVS nie je v politickom područí opozície. To nie je pravda. Jednoducho došlo k voľbe generálneho riaditeľa, je pravda počas bývalej, počas bývalého funkčného obdobia v riadnom termíne, tak ako predpokladal, predpokladá zákon, ale kontrolné orgány tu majú jednoducho predsa paritné zastúpenie v rámci jednotlivých funkčných období, jednotlivých vládnutí. To znamená, že tam v tých kontrolných orgánoch predsa sú predstavitelia, ktorí zastupujú rôzne záujmy, aj politické. Nedá sa povedať, že by bola teraz RTVS v nejakom područí, politickom.
Ja nebudem ďalej naťahovať túto, tento svoj príspevok, ja si dovolím na záver iba možno upozorniť na pre mňa naozaj zopár nezmyslov, ktoré sú tiež v tomto vládnom návrhu zákona, a ukazujú vlastne na chyby, ku ktorým jednoducho dochádza pri rýchlych návrhoch, ku ktorým nie je žiadna riadna diskusia, predkladateľ nepočúva pripomienky, ktoré sú prednášané. Napríklad. Ja som naozaj nepochopila a osobitne pri návrhu zo strany Slovenskej národnej strany, ktorý vnímam, že má nejaký osobitý rešpekt k národným symbolom a k štátnym symbolom, prečo každá televízna a programová služba a rozhlasová programová služba má dostať do vysielania o 23.30 do 00.30 štátnu hymnu. To je naozaj devalvácia vážnosti hymny a významu štátnej hymny. To naozaj, to znamená, že každá, každá televízna programová služba a rozhlasová programová služba má mať štátnu hymnu v tomto čase. Naozaj to zvyšuje tú vážnosť? Ja si nemyslím, že toto bude zvyšovať vážnosť štátnej hymny. Myslím si naopak, že to bude devalvácia vážnosti a významu štátnej hymny.
Považujem za, a ja som to už spomínala, za osobitne nebezpečné spôsob, akým bude volený generálny riaditeľ, pričom my sme pripravení a ja si viem predstaviť normálnu odbornú diskusiu, že si sadneme a povieme si, pobavme sa o spôsobe voľby generálneho riaditeľa. Viem si predstaviť naozaj dobrú odbornú diskusiu, že nie je dobrý ten mechanizmus nastavenia, že generálneho riaditeľa volí Národná rada. Poďme sa pobaviť o inom spôsobe, poďme akože kľudne, my sme pripravení si k tomu sadnúť. Ale urobiť to takýmto hrubým spôsobom?
Nebudem sa už viac venovať etickej komisii a k jej zásahom do programovej skladby RTVS a následne a vyvodzovania zodpovednosti voči generálnemu riaditeľovi, pretože ja som zvedavá naozaj, kto tu bude generálny riaditeľ v tejto novej inštitúcii, lebo to bude generálny riaditeľ, ktorého vlastne od začiatku ste označili za nesvojprávneho. Jednoducho to bude osoba, ktorá ako keby bola nesvojprávna viesť STVR, viesť obsah toho vysielania v STVR, pretože tú zodpovednosť vlastne za jeho rozhodovanie prenášate na tie kontrolné orgány.
Považujem za veľkú chybu naozaj pri presadzovaní tohto návrhu zákona takýmto spôsobom, za hrubú chybu v priestore slobody prejavu, šírenia informácií, za hrubú chybu v demokratickej spoločnosti, kde je dôležité, aby sme dostávali objektívne informácie. Pri takomto presadení návrhu zákona a pri tomto návrhu zákona potom ani nemusíme mať už RTVS, si myslím, že by to bolo asi lepšie pre Slovensko.
Ďakujem pekne.