Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Na stole na ministerstve spravodlivosti je pripravený a rozpracovaný nový Občiansky zákonník a bol plán ho dať do riadneho pripomienkového konania. Bohužiaľ, ja som skôr odišla, ako som plánovala, proste tak sa vyvinula politická situácia, ale tak ako je pripravený, fakticky obrovská novela Trestného zákona, tú si osvojil minister Karas a s tou pokračoval ďalej.
Je mi ľúto, že práce sa zastavili, ktoré už boli vo vrcholnej fáze, čo sa týka Občianskeho zákonníka, ktorý znamenal vo svojej podstate obrovskú opatrovnícku reformu, takže je mi veľmi ľúto, že proste že aj tu, tak ako sa nič neurobilo s obrovskou zmenou pre trestný proces, ktorá bola na stole, tak si jednoducho ďalší ministri vybrali to, čo sa im viac páči.
Uvidíme, že ako sa k tomu postaví pán minister Susko. Mal zjavne iné priority, keď nastúpil, ale Občiansky zákonník, viem, že rozpustil daný tím, ja som zvedavá, že s čím príde a či súčasťou, ak príde s novým Občianskym zákonníkom, či tam bude zásadne pokroková zmena prístupu k ľuďom, ktorí majú akýkoľvek hendikep a či tam bude obsiahnutá opatrovnícka reforma, lebo tak plánovaná bola a tak ostala vlastne na stole.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani komisárka pre zdravotne postihnutých, aj mne by sa páčilo, keby sme viac pracovali aj s týmto samotným označením, ale tým nechcem teraz zapĺňať tento priestor.
V prvom rade vám chcem naozaj veľmi úprimne poďakovať za vašu prácu. Ja si myslím, že máte veľmi ťažkú prácu, že jednoducho sú poslania alebo je práca, ktorá už s ohľadom na to, s čím pracujete, tak musí byť vlastne veľmi ťažké, že sa stretávate s ťažkými osudmi a tie máte každý deň na stole, že nedá sa vlastne od toho pomaly ani odísť, pretože na druhý deň zase prídete a zase máte prípady, ktoré sú ťažké a veľmi smutné.
Čiže chcem vám poďakovať, že toľko rokov ste ochotná tomu venovať svoj život, a viem, keďže aj v našej rodine máme ľudí s rôznymi postihnutiami, aké je to veľmi ťažké. Aké je to naozaj veľmi ťažké, lebo nemusíte, ale chcete sa tomu venovať, takže naozaj veľké poďakovanie s ohľadom aj na všetko, čo ste povedali, aj tie prípady, je zrejmé, že vlastne máte skutočne čo robiť.
A ja by som, a už to tu viackrát zaznelo a myslím si, že je to dôležité si povedať, že vyspelosť demokratickej spoločnosti je, jej odrazom je aj to, ako sa práve správa k ľuďom, ktorí sa nevedia buď obhájiť sami, nemajú dostatočne silné postavenie, aby ich bolo silne počuť, a sú to práve tí, ktorí sú rôznym spôsobom hendikepovaní. A podobne ako sa hovorí, že vyspelosť demokratickej spoločnosti závisí tiež od toho, napríklad ako sa správame k odsúdeným, obvineným. Mňa veľmi bolí srdce, že aj súčasná vláda cíti pre to cit až vtedy, keď jej vlastní ľudia sa dostali do výkonu väzby alebo trestu.
A ja nechcem povedať, že teraz vláda sa musí dostať do situácie, aby sama sa cítila hendikepovaná, aby mala k tomu naozaj vzťah a niečo pre ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní, niečo urobila. Jak precítenie toho, čo to vlastne znamená byť menšinou, sa mi veľmi páčil prístup jedného lektora na jednom zo školení, aby sme cítili ako väčšina, ako sa môže cítiť menšina, tak ja si dovolím povedať aj jeho príklad. Ako by sme sa cítili ako väčšina, keby sme boli v inej situácii, keby väčšina boli vozíčkari? No tak väčšina by sa rozhodla, že je veľmi ekonomicky východné mať nižšie budovy, nižšie, načo, prečo mať také vysoké, však sa môžeme skrčiť, tá menšina, ktorá proste nechodí na vozíčku, a to je vlastne presne ten prístup. To pochopenie, že vlastne, áno, je to ekonomicky náročnejšie, ale aby sme sa cítili dôstojne, aby sa tu všetci cítili dôstojne, tak musíme pre to niečo spraviť. Každému dať šancu.
A s tou bezbariérovosťou prístupu je to veľmi smutné. Veľmi smutné, že dokonca štátne inštitúcie sú problematické pre prístup pre ľudí, ktorí sú na vozíku alebo majú hocijaký hendikep, hocijaký. Ja si pamätám, aj ako ministerka spravodlivosti keď som bola o barlách, aké to bolo ťažké, a som si uvedomila, že ale to som ako ministerka, mám, mám neuveriteľnú asistentskú celú, samozrejme, celý aparát aj s autom a neviem s čím všetkým, čo mám k dispozícii, ale ako to bolo miestami ťažké. Áno, aj priestorovo vyriešiť základné potreby, ktoré človek má, aké je to ťažké.
Takže sú veci, ktoré sú minimum a na ktoré musíme nájsť peniaze. A ja si dovolím teraz aj pri konsolidácii verejných financií, nikto nevie, na čo pôjde tá miliarda. Nevieme to. Tak kiežby, kiežby z tej miliardy sa peniaze použili pre ľudí, pre ľudí, ktorí to potrebujú a ktorí sú odkázaní na to, aby im vláda pomáhala.
A áno, ja som veľmi pozorne počúvala, aj vo výkone trestov, výkone väzby je problém, ak sú tam ľudia, ktorí sú odkázaní na tieto opatrenia bezbariérového prístupu, áno, je to tak. Ak dôjde k spáchaniu trestného činu, tak nie je veľmi iný priestor ako ten, že proste je to výkon na, či už väzby, alebo výkon trestu, a tie prostredie... a to prostredie tam nie je na to dostatočne prispôsobené a nemalo by to tak byť, že ešte tým trestom je aj to, v akých podmienkach vlastne sa vykonáva. A za to, že človek vlastne je takto hendikepovaný, tak ešte o to viac vlastne naozaj potom v tom výkone trestu trpí. A nemalo by to tak byť. Nemalo by to tak byť.
Ja som veľmi rada, že ste spomenuli opatrovnícku reformu, a bolí ma preto srdce. Bolí ma preto srdce, lebo som bola štátna tajomníčka pri ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, vtedy ešte Róbert Dobrovodský, ktorý je dnes verejným ochrancom práv, pracoval na sekcii legislatívy a spracovávali sme obrovský materiál k opatrovníckej reforme a, bohužiaľ, aj ja ako ministerka spravodlivosti, nepodarilo sa nám to posunúť ďalej, pretože opatrovnícka reforma sama osebe vlastne súvisí aj s novým Občianskym zákonníkom. K tomu, ako sa staviame k ľuďom a k ich spôsobilosti na právne úkony. A to je úplne kľúčové.
A presne ste to spomenuli, že my nadužívame obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Jednoducho človek potrebuje asistenciu, a že je veľmi dôležité, kto je ten, kto mu tú asistenciu robí, či to robí v jeho prospech alebo či to nebodaj nerobí na jeho úkor. A preto je veľmi dôležitá právna úprava, aby nedošlo k zneužívaniu tej situácie, že sa proste človek ocitne v situácii, v ktorej predtým bol plne spôsobilý, ale už nie je, pretože má rôzny hendikep, ktorý môže nastať.
A ja som vnímala, že vo veľkej miere ste sa venovali postihnutiam, ktoré súvisia možno skôr s tým fyzickým hendikepom, a ja si dovolím trochu povenovať aj tým hendikepom, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím. Nie som podľa mňa úplne korektná so slovníkom, ale viem, že toto je slovník, ktorý sa, ktorý je asi ešte zatiaľ zrozumiteľný, pretože mentálne postihnutie, to nie je len to, že sa s tým človek narodí, ale súvisí to, samozrejme, s rôznymi ochoreniami, ktoré jednoducho začnú obmedzovať človeka v spôsobilosti na právne úkony.
A ja to vidím aj v mojom úplne blízkom okolí, úplne blízkom okolí, že aj samotná právna úprava je na to hrubo necitlivá, hrubo necitlivá.
Tí, ktorí už nie sme úplne mladí, tak podľa mňa o to viac môžme aj pre svoj vlastný vek to vnímať citlivejšie, keďže vidíme aj vo svojom okolí, že jednoducho áno, dochádza k tomu, že máme viacero seniorov aj s ohľadom na to, že sa dožívame väčšieho veku, kde jednoducho tie ochorenia, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím a určitou degeneráciou, proste je to tak, aj tých mozgových buniek, tak súvisia jednoducho s tým, že tá plná spôsobilosť na právne úkony tu nie je. Ale to neznamená, že človek musí byť obmedzený v plnosti, že naozaj tá citlivosť k tomu obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony je, je absolútne nevyhnutná, pretože nakoniec tí, ktorí poskytujú starostlivosť, tak môžu vlastne to, bohužiaľ, tú situáciu zneužiť. A vy určite máte množstvo takých prípadov na stole. Ja chcem na to upozorniť a chcem naozaj na to apelovať, že čo najskôr musíme prijať právnu úpravu, musíme ju prijať, aby sme chránili ľudí, ktorí jednoducho nie sú plne spôsobilí na právne úkony, a musíme hľadať cestu, ako zabezpečiť, aby sme rešpektovali ich dôstojnosť a ich vlastné rozhodnutia.
A ja si dovolím povedať, že už naozaj, už je to, už je to pomaly desať rokov, kedy som robila analýzu ohľadom stavu našej právnej úpravy a právnej úpravy v iných krajinách, ktorá sa práve týkala otázky, ktorá súvisela s mentálnymi postihnutiami a ktorá súvisí práve s tým, že človek vie, že má ochorenie, ktoré bude znamenať, že ho v budúcnosti bude obmedzovať, že my stále nemáme nastavenú právnu úpravu, že by človek sa vopred mohol rozhodnúť, keď sa stane toto a toto a takáto bude, takáto bude progresivita toho ochorenia, tak potom chcem, aby sa realizovali tieto úkony, alebo potom chcem, aby táto osoba bola tou, ktorá bude rozhodovať o mojej plnej, o tých úkonoch, o ktorých ja už nebudem môcť rozhodovať z rôznych dôvodov. Nič takéto tu nemáme.
A ja na to upozorňujem, že je to veľmi, veľmi dôležité, aby čo najskôr sme pristúpili k takejto opatrovníckej reforme, a je k tomu dôležitá základná, by som povedala, zmena postoja celej spoločnosti k tomu, aby sme rešpektovali dôstojnosť človeka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len, že ja som chcela mať ústnu prihlášku po tom, čo som si chcela vypočuť písomne prihlásených. Považujem za veľmi vážnu tému konsolidáciu verejných financií, tak vás chcem informovať, že považujem za veľmi vážny zásah do môjho výkonu mandátu teraz s ohľadom na to, ako krátko prebiehala celá debata. Nemám absolútne žiadny priestor ani si vypočuť kolegov, ani sa prihlásiť a to, že teraz ste dali priamo priestor, aby som doniesla svoj príspevok, proste nemôžem si to nijakým spôsobom uplatniť. Tak vás na to upozorňujem a považujem to za, toto už za naozaj prešľap s ústavou.

Veľmi pekne ďakujem aj ostatným poslankyniam a poslancom. Mňa čo naozaj mrzí, je, že za koalíciu je tu veľmi málo poslancov. Vlastne koalícia má ten priestor, aby tomuto úradu dala priestor sa nadýchnuť. A myslím si, že je dôležité možno tak technicky si pripomenúť, že vlastne to zrodenie toho úradu bolo za čias vlády ešte Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Vtedy sa spustilo výberové konanie a vtedy vlastne aj v tom užšom okruhu bola pani predsedníčka Zuzana Dlugošová. Takže ja si myslím, že v tomto by mohla vnímať aj súčasná koalícia, že veď to je vlastne náš úrad, že len sa mi to javilo ako dôležité to pripomenúť, že svoje vlastné dieťa, by mohlo mu pomôcť, aby dobre rástlo.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, podávate správu, ktorá osobitne v tomto roku za predchádzajúci rok je v niečom výnimočná. A výnimočná je práve v tom, že ukazuje sa vaša inštitúcia ako ostrov, ktorý nám ostáva na Slovensku, ktorý je dôležitý a kľúčový pre boj proti korupcii.
Určite ste si všimli a my sme si to všimli tiež, aj ste to spomínali vo svojej správe, že už nemáme Úrad špeciálnej prokuratúry, že už nemáme osobitný útvar na polícii pre boj proti korupcii. Je pravdou, že aktuálne Európska komisia vedie veľmi intenzívny dialóg so Slovenskou republikou práve ohľadom toho, ako sú u nás chránené síce európske peniaze, ale, samozrejme, že to súvisí aj s tým, ako sú vôbec chránené peniaze na Slovensku a čo sa vlastne stane s peniazmi, ktoré nám prídu a budú sem plynúť, ak ešte budú plynúť v rámci eurofondov. Tento intenzívny dialóg tu prebieha. Vy ste ho vlastne tiež spomenuli v súvislosti so snahami tejto vlády zasiahnuť do právnej úpravy, ktorá sa týka vášho úradu, a tá brzda, ktorá sa tu ukázala ako veľmi účinná, je smernica, ktorá vlastne primäla vôbec Slovensko vytvoriť samotný úrad a vytvoriť tu tento celý právny rámec pre fungovanie vašej inštitúcie a pre to, aby oznamovatelia protispoločenskej činnosti cítili oporu na strane štátu, ak robia nejaké oznámenia, aby sa necítili ohrození v práci a aby vnímali aj podporu zo strany štátu, že má záujem na tom, aby prispievali k odhaľovaniu takejto protispoločenskej činnosti.
Takže v prvom rade si dovolím aj v mene vašej strany vám vyjadriť podporu, veľa energie a odhodlania, pretože tento ostrov, ktorý máte, je dôležitý a osobitne dnes kľúčový na Slovensku pre boj s korupciou. Nemá, samozrejme, takú úlohu, ako má prokuratúra alebo polícia, ale je veľmi významný.
Ja som si osobitne vypočula tú časť, ktorú ste spomínali a ktorá súvisí s tými internými mechanizmami v rámci jednotlivých inštitúcií, ktoré sú vlastne veľmi dôležitým nástrojom na to, aby krajina bola schopná rýchlo reagovať vlastne na takéto pokusy protispoločenskej činnosti. Ja si myslím, že osobitne dnes, kedy Slovensko rieši konsolidáciu verejných financií, by ste mali byť o to viac pozorní k tomu, aké mechanizmy môže Slovenská republika zaviesť, aby sme naozaj, ani nemusíme rovno povedať, že šetrili, ale aby sme hospodárne nakladali s verejnými prostriedkami. Ja rozumiem, že možno pán premiér by povedal, že to je prd do Stromovky, že či sa minie možno na nejaké verejné obstarávanie stotisíc, alebo je to milión, nevyrieši to miliardu, ale korunka ku korunke a jednoducho môžme ako krajina veľa ušetriť. Takže je zrejmé, že presne to, čo ponúkate, vlastne tú krajinu veľa nestojí, ale to, čo je dôležité, je zaviesť v rámci jednotlivých vládnych inštitúcií interné mechanizmy, ktoré budú vlastne motivujúce pre ľudí vnútri tej inštitúcie, lebo už len že tí zamestnanci uvidia, že tá vládna inštitúcia tie mechanizmy pripravila, tak budú vidieť, že vlastne je tu záujem na tom, že keď sa stretnú s nejakými pokusmi o protispoločenskú činnosť, ktorá, samozrejme, že v zásade má nejaké finančné dopady na naše financie a na rozpočet, tak jednoducho môžu sa cítiť motivovaní, že jednoducho to prostredie je tomu naklonené, aby takúto protispoločenskú činnosť oznamovali. A vy to spomínate, ja si to pamätám ešte ako ministerka spravodlivosti, že ste nám robili aj osobitnú prednášku na vláde, aké je to dôležité, a je mi ľúto, že aj vtedy som videla u kolegov, že veľmi málo pochopenia bolo pre... Takže ja to hovorím aj, áno, aj do vlastných radov, že je nevyhnutné vytvoriť ten priestor v rámci vládnych inštitúcií. Je potrebné šetriť, ale ak chceme šetriť, tak pre ten interný kontrolný mechanizmus v každej vládnej inštitúcii by sme mali nájsť peniaze, lebo ten nám pomôže tie peniaze ušetriť.
A mne je veľmi ľúto, že to musíte opakovane tu hovoriť na všetkých fórach, ale ako keby nepadali tie slová na úrodnú pôdu. Takže chcela som preto aj osobitne vyzdvihnúť, aj ja som rozumela aj tým číslam, ktoré ste tu uviedli, že vlastne aj z tých čísiel jednoznačne vyplýva, že ľudia chcú oznamovať protispoločenskú činnosť vo svojej vlastnej inštitúcii, a preto je dôležité tomu vytvoriť priestor. A mrzí ma, že tu vlastne za koalíciu nikto nie je, teda je tu teraz pán poslanec, teší ma, že neviem, v akej miere zvestuje aj tento odkaz. Potom máme tu koaličných poslancov, jednak nám vedie, samozrejme, Národnú radu a teraz toto plénum predstaviteľ koalície, ani sa to veľmi inak nedá, takže buďme radi za to, že máme tu aspoň predstaviteľa koalície, ktorý si vypočuje takéto podnety, a možno je to osobitne dobré, že je tu aj pán poslanec Gašpar.
Ja som vlastne počúvala aj vo vašej správe, vy ste sa tomu, tak by som povedala, že zľahka dotkli, že... a teraz spomeniem vlastne tie mechanizmy, ktoré súvisia vlastne s ochranou oznamovateľov, dá sa povedať za chodu konania, ktoré oznámili, to znamená, že sú to oznamovatelia, v nejakom procese je to konanie a oni v tom procese sú chránení. A z toho, vy ste sa toho tak jemne dotkli, že vlastne, áno, už niektoré veci aj skončili na súde a ja vnímam a vlastne o tom je aj veľká spoločenská debata, že... a tu vidím, nie je to ani priestor veľmi vo vašej správe, ale vidím, že to je, je tu obrovské bremeno na strane štátu, aby tu bola zjednotená judikatúra súdov. Lebo to, čo teraz prináša právnu neistotu, je, že síce na niečo má právny názor Úrad na ochranu oznamovateľov, ale to, že prichádzajú rôzne rozhodnutia zo strany súdov, tak to vytvára právnu neistotu pre oznamovateľov. A ak to myslí naozaj krajina vážne, tak je dôležité, aby sme sa pozreli vážne na tie rozhodnutia súdov. Ja ich teraz nechcem komentovať, ale už len to, že sú rôzne, tak to neprináša, samozrejme, žiadnu predvídateľnosť a nepomáha to tomu, aby oznamovatelia uverili, že to aj s nimi krajina myslí vážne. A je namieste, aby aj súdy jednak rýchlo konali, ak takéto veci k nim prídu, a urobili aj kus práce na tom, aby tá judikatúra tu bola zjednotená.
Ja vnímam, že to, čo asi osobitne aj váš úrad robí, aj to je, ja som si to všimla, je to aj v správe a myslím si, že v niečom to bremeno budete mať teraz obrovské, si myslím, že je veľmi dôležité venovať sa osvete. Ja to vnímam, že to aj úrad robí, je dôležitá tá osveta nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, aby ľudia dobre rozumeli, že čo je vlastne tou protispoločenskou činnosťou a v čom presne váš úrad tú pôsobnosť má. Osobitne teraz to považujem za veľmi významné, aby toto váš úrad naplno, naplno poňal.
Ja som si všimla aj finančné krytie a rozumiem, že to finančné krytie asi by mohlo byť z tohto pohľadu trochu, trochu lepšie, lebo to tak vnímam, že je to tak, že dá sa to. Ale ja si dovolím aj smerom ku koalícii prehovoriť, že na tomto úrade môže ukázať, ako vážne ten boj proti korupcii myslí, pretože ak úrad bude mať dostatočné finančné krytie, tak je, je zrejmé, že... a osobitne aj pre tú osvetovú činnosť, ktorá je dôležitá, aby ľudia vedeli, čo ten úrad robí, tak potom môžme začať veriť, že v nejakej miere aspoň v nejakej oblasti to vládna koalícia myslí vážne. Takže ja budem veľmi pozorne sledovať, ako sa to aj s tým rozpočtom bude vyvíjať a ako dopadnú vlastne aj tie samotné snahy, ktoré súviseli so zužovaním kompetencie, ktorú Úrad na ochranu oznamovateľov má.
A dovolím si na záver len povedať, že mi je veľmi ľúto, že mi je veľmi ľúto, že na ceste k právnemu štátu aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov nielenže to, že bolo ťažké ten úrad celý rozbehnúť, ale potom, keď sa rozbehol, tak jednoducho Slovensko malo snahu potom obmedziť už ten priestor, ktorý ten úrad si získal osobitne, čo sa týka tej pôsobnosti smerom k policajtom.
Vy ste na to aj poukázali jasne vo svojom vyjadrení a tu asi môžme byť naozaj len radi, že sme súčasťou Európskej únie a že jednoducho to, že smernica má jasné pravidlo, že sa ten priestor nesmie zužovať, tak nás chráni jednoducho, chráni našu krajinu pred tým, aby sme tu takýto aspoň ešte ostrov na boj proti korupcii mali.
Takže ja veľmi pekne ďakujem za vašu prácu. Chcem aj z tohto miesta vyjadriť ocenenie a určite veľmi radi podporíme túto správu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za zhrnutie.
Áno, je to presne tak, či už je to odvolanie Michala Šipoša ako predsedu výboru pre verejnú správu, alebo je to nakoniec aj moje odvolanie ako predsedníčky kontrolného výboru SIS, ale nakoniec aj odvolanie Michala Šimečku ako podpredsedu parlamentu, to sú jednoducho teraz tri vážne kamienky z mozaiky, že z demokracie v parlamente sa stáva fraška.
A opozícia nesmie ustúpiť. Nesmie ustúpiť zo svojej pozície. Nesmie tam nominovať žiadnych nových ľudí, žiadnych nových ľudí, lebo je to dôležitý aj odkaz do budúcna, že toto si koalícia nesmie dovoliť. A keď toto spraví, že si bude vymýšľať dôvody, aby kádrovala predstaviteľov opozície, tak nebude mať tie výbory obsadené, nebude mať obsadenú pozíciu podpredsedu parlamentu, aby to bolo jednoznačne zrejmé pre verejnosť, aby verejnosť nebola klamaná, že jednoznačne opozícia jednoducho za tým stojí.
Toto sú vymyslené dôvody, a vy tu z demokracie robíte frašku.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie, lebo takéto vystúpenia sú dôležité. Je tu síce málo koaličných poslancov, ale sú dôležité. Sú dôležité, pretože teraz presne je to o tom, že sú kľúčové veci pre krajinu, pre Slovensko, aby sme sa jednoducho posunuli ďalej.
A tvoje vystúpenie bolo presne o tom, či nám záleží na zdraví ľudí tejto krajiny. Záleží alebo nezáleží? Lebo keď nám záleží, keď nám záleží, tak naozaj chceme vedieť, čo máme urobiť, keď budeme znovu čeliť pandémii. A ten priestor, ktorý dostal pán splnomocnenec Kotlár, bol presne k tomu, že ste mohli dať priestor tomu, aby sme sa ponaučili a posunuli sa ďalej. Ale nevyužívate ho. Dali ste tam človeka, ktorý vás nikam a nás nikam neposunie. Nikam. To nie, že sú to vyhodené prostriedky, ale ešte popieranie faktov, ktoré nás jednoducho vedú do ničoty.
A ja musím spomenúť, bohužiaľ, aj prípad advokáta Krivočenka. Musím, lebo správa verejnej ochrankyne práv hovorí o tom, že ten systém presne o tých pľúcnych ventiláciách, ako bol nastavený, bol, bohužiaľ, netransparentný, bohužiaľ, nefungoval dobre. Otázka je, či mohol v tom čase s ohľadom na ten stav nemocníc, ten stav na Slovensku, či mohol fungovať lepšie. To je otázka, či mohol fungovať lepšie.
Ale za ten stav ste spoluzodpovední hlavne vy. Za ten stav zdravotníctva, bohužiaľ, ste. Ale príklad advokáta Krivočenka je o stave zdravotníctva. O tom je správa verejnej ochrankyne práv. Nie, že pochybil zbor, ale že pochybil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne tretí zákon zo skupiny, ktoré, sa domnievam, s ohľadom na súčasné... či už výkon trestnej politiky, alebo zásadné zmeny trestnej politiky by mohli napraviť také najväčšie výkyvy, ku ktorým tu dochádza. Novela Trestného zákona znamená, že navrhujeme, aby tá výška škody, to znamená tá hranica, odkiaľ začína trestný čin, aby to bolo jednoducho tam, na čom sme sa odborne dohodli po viac ako roku pripomienkového konania. Ja som rada, že už tu prišli aj páni poslanci z koalície.
Áno, približne rok sme odborne diskutovali, že hranica 500 eur je tou hranicou, odkiaľ by mal začínať trestný čin, a tam sa má presunúť tá hranica z 266 eur, žiadnych 700 eur.
Navrhujem s ohľadom na všetko, čomu čelíme a čo si môžme všímať, čo spôsobuje tá novela Trestného zákona, ktorá takto hanebne rýchlo bola prijatá, aby sme napravili tieto najvážnejšie dôsledky a naozaj to stanovili tak, ako bola zhoda odborná aj s policajtami, aj s vyšetrovateľmi, aj s predstaviteľmi priestupkových orgánov, aj s prokurátormi, aj so sudcami, so všetkými, ktorí boli zapojení do tejto debaty.
Súčasne navrhujem, aby okrem toho, že sa stanoví takáto výška, tak, tak ako sme navrhovali aj v tom návrhu novely Trestného zákona, ktorá naozaj mala priniesť restoratívnu justíciu, takže nie, že minister spravodlivosti Susko ju doniesol, ale tá veľká novela, ktorá sa tu robila približne rok, tak v sebe mala tieto prvky so všetkým, čo k tomu patrí, nielen umožniť unikať tu pred spravodlivosťou niekomu.
To, čo tu chýba, je, že mala by tu byť stanovená nejaká jasná hranica, ktorá, to my sme stanovili ako škody mimoriadneho rozsahu nad sumu prevyšujúcu milión eur, a to by bola hranica, od ktorej by sme nastavili vlastne tú najzávažnejšiu kriminálnu trestnú činnosť majetkovú. To, čo sa tu udialo, je, že vlastne takéto citlivejšie nastavenie tých hraníc tu teraz nemáme. Proste my sme urobili skok, dá sa povedať, skočili sme do prázdna, do jamy a teraz zisťujeme, čo nám to všetko prinieslo.
Ale to, čo ja navrhujem, je ako vrátiť sa, urobiť krok späť a nastaviť tie hranice tej majetkovej škody naozaj tak, ako je na to pripravené Slovensko. To znamená začať citlivejšie na začiatku a stanoviť tiež vysokú hranicu, od ktorej sa bude potom odvíjať aj závažná trestná činnosť. Takže takto to navrhujem, takto je na tom odborná zhoda, a tak by bolo správne, aby sme napravili novelu Trestného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Toto je návrh zákona, ktorý, dá sa povedať, že rieši situáciu, kedy minister spravodlivosti rozhodne o prepustení na slobodu odsúdeného človeka, a to napríklad aj z korupcie, prípad Dušana Kováčika. Je to návrh zákona, ktorý už neumožní takúto situáciu, aby ľubovoľne sa minister spravodlivosti rozhodol aj pod rôznym politickým tlakom, ktorý jednoducho môže byť a môže nastať, nakoniec, je to predstaviteľ, je to člen vlády, takže je to určite politik, ktorý je pod politickými tlakmi.
Zatiaľ ja osobne ako bývalá ministerka spravodlivosti musím povedať, že som sa nestretla zo žiadnym rozhodnutím ministra spravodlivosti, ktoré by som mohla hodnotiť, že bolo urobené pod politickým tlakom. Jednoducho preto, že to boli rozhodnutia, ktoré som urobila aj ja, o prepustení človeka napríklad z výkonu trestu. Áno, tiež, to bolo vlastne, to boli rozhodnutia súdov, ktoré som vlastne prelomila svojím rozhodnutím ministra spravodlivosti, že som podávala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, ktorými som chcela zvrátiť už právoplatné rozhodnutie súdov. Áno, je pravda, urobila som to ja ako ministerka spravodlivosti, ale treba povedať, že to boli prípady, ktoré, by som povedala, jasného technického charakteru. A treba povedať tiež to, že v tých prípadoch, kedy ja som podala dovolanie, a iba, v iba v niektorých prípadoch výnimočne som dala takýto návrh na prepustenie, tak v tých prípadoch súd to aj odobril, takže naozaj môžem povedať, že jednak boli to jasné technické prípady, a jednak súd sa s nimi plne stotožnil.
A teraz tie prípady, o ktorých ja viem ako bývalá ministerka spravodlivosti a aj z tých verejných vyjadrení iných ministrov, ktorí boli predo mnou, jasne vyplýva, že jednoducho naozaj to, tie situácie, kedy to využil minister spravodlivosti, boli výsostne technického charakteru. To znamená, ja poviem príklad, lebo sa veľmi často aj súčasný minister spravodlivosti hovorí, že ministri to robili predo mnou, môžem to robiť ja a je to absolútne v poriadku. No nie je to v poriadku, aby minister spravodlivosti, ak má iný názor ako súd, podával mimoriadny prostrie... opravný prostriedok. To znamená, už tu máme aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že niekto je vinný, dostal za to trest, potom do toho vstupuje minister. Tak ak minister okrem toho, že chce, aby sa tým opätovne zaoberal Najvyšší súd a ešte aj využije svoje oprávnenie, že toho človeka, vlastne mu preruší výkon trestu, prepustí ho na slobodu, tak to musí byť absolútne výnimočná, výnimočná situácia, lebo inak to spochybňuje súdy, že nerozhodujú spravodlivo, nezávisle, nestranne, keď do toho vstúpi nakoniec minister, výkonná moc a povie – nie, nemôžeš byť vo výkone trestu, nebudeš tam, že ak tým ide spochybniť jednoducho tú prácu tých predchádzajúcich súdov vo svojej podstate, a nieže sa jedná iba o jednoduché zlyhanie, zlý nápočet, tak, tak to považujem za vážny problém a to, sa domnievam, že sa stalo v prípade, kedy bol prepustený na slobodu Dušan Kováčik, a jednalo sa o rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska.
A to, čo ja navrhujem je, že už to nebude mať žiadny minister, lebo si myslím, že naozaj to je nesprávne a zlé, aby sme takto široko vykladali to oprávnenie ministra spravodlivosti, že... A, a navrhujem aj riešenie, ako vlastne sanovať tú situáciu, ktorej som čelila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti. To znamená, že keď prepustili, keď som prepustila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti odsúdeného človeka na slobodu, tak skutočne to bola situácia, že zákon jasne hovorí, že sa jedná o mladistvého, mal dostať polovičný, polovičnú výšku toho trestu, ktorý je v Trestnom zákone, a nedostal, to znamená, že sa sudca pomýlil. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa jednalo o situácie tiež také, že samotný súd, ktorý o veci rozhodol, si to všimol dodatočne pri písaní rozsudku, nemohol urobiť žiadnu nápravu, a tak požiadal ministra spravodlivosti o nápravu v rámci jeho mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, ten samotný súd, ktorý to rozhodol, si všimol, že proste došlo tu k takémuto technickému zlyhaniu, takže, samozrejme, že potom je namieste čo najskôr zakročiť, aby nedošlo k porušovaniu práv človeka. Ale aby sme sanovali aj tieto situácie, no tak sa domnievam, že stále to môžeme ponechať súdu a môžeme súdu stanoviť lehotu, v ktorej proste do toho vstúpi.
Ja navrhujem, že toto oprávnenie, ktoré je spojené s tým mimoriadnym oprávnením ministra spravodlivosti vlastne skúsiť zvrátiť už právoplatné rozhodnutia súdov o niekoho vine alebo nakoniec aj nevine, áno, aj to môže byť.
Ale keď sa bavíme o prepustení vlastne z výkonu trestu o takomto prerušení, tak skôr sa, musí sa jednať o situáciu, že bolo rozhodnuté o vine, tak navrhujem, že minister spravodlivosti a rovnako aj generálny prokurátor nech majú len oprávnenie navrhovať takéto prerušenie výkonu trestu. Len ho budú navrhovať, nebudú o tom rozhodovať vlastne, že má dôjsť k takému prepusteniu, a budú adresovať takýto návrh súdu, tak je tomu nakoniec aj v Českej republike.
Ja to, čo k tomu dopĺňam, a v tom je aj rozdiel oproti tomu, čo je v Českej republike, že dopĺňam riešenie situácie, že sa to môže jednať o naozaj naliehavú situáciu, že by bolo namieste čo najskôr zakročiť, je to, že dávam do zákona lehotu, v ktorej ten súd rozhodne. Keď si pozriete to riešenie právne, tak to právne riešenie je, že tú lehotu vlastne dávam prvostupňovému súdu, a to aj vysvetlím, to je možno trošku zložité. Keď dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vine, tak najčastejšie sa jedná o situáciu, že o vine rozhodol prvostupňový súd a potom odvolací súd, a tým sa nám to rozhodnutie stalo právoplatným. O dovolaní ministra spravodlivosti, ktorým chce zvrátiť to rozhodnutie súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá, môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať. A to preto, lebo to dovolanie, ktoré podávam minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd, a tam beží čas, takže preto navrhujem v tom mojom návrhu, že dávam lehotu tomu prvostupňovému súdu, ktorý sa na to pozrie, a pozrie sa, aha, pre generálneho prokurátora alebo pre ministra sa jedna táto situácia, je tak naliehavá, že by som mal hneď konať, tak sa pozriem, či ten základný dôvod, pre ktorý napadá to dovolanie, či je naozaj taký jasný, že mi ide vybiť zrak, žeby bolo na mieste toho človeka radšej teraz ešte prepustiť.
Takže domnievam sa, že to sú tak jasné prípady, o ktorých aj rozhodovali v minulosti ministri spravodlivosti, že takúto vec, keď je na ňu upozornený súd, tak o nej vie rozhodnúť do desiatich dní, potom preruší sa výkon trestu, ak je to taká situácia, a potom o tom môže vo svojom čase rozhodovať dovolací súd. Toto navrhujem, tým pádom budú vyriešené všetky situácie do minulosti a nemusí mať minister spravodlivosti ani generálny prokurátor takéto zásadné veľké oprávnenie, ktoré sa ukazuje v týchto dňoch, že nie je namieste, a nakoniec zasahuje do dôveryhodnosti súdov, lebo to sa dnes deje, že vlastne takýmto rozhodnutím ministra spravodlivosti dávame obrovský priestor, aby politicky sme vlastne spochybňovali prácu súdov, čo nie je na mieste. Takže o tom je tento návrh a dovolím si požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ono je príznačné, že sa tu rozprávame sami ako opoziční poslanci a že tu máme predstaviteľa koalície, tak niekto nám musí viesť schôdzu, a keďže už nemáme žiadneho opozičného predstaviteľa (povedané so smiechom), kto by viedol schôdzu, tak aspoň tú nám vedie koaličný predstaviteľ.
A je to asi príznačné, že tak to bude aj v kontrolnom výbore SIS, že aj ten nám bude viesť koaličný predstaviteľ, takže toto je vlastne akože v niečom taká fraška demokracie, čo tu teraz prebieha, že navrhujeme aspoň zlepšenie tých dôsledkov, ale vlastne si to tu rozprávame iba sami sebe, tak si dovoľujem požiadať o podporu aspoň z opozičných klubov.
Ďakujem veľmi pekne.