Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predniesť návrh skupiny poslancov a poslankýň Národnej rady na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, ako členovi vlády, ktorý je poverený riadením ministerstva spravodlivosti. Na základe bližšieho odôvodnenia, ktoré si dovolím uviesť, nemôžem povedať, že v stručnosti, ale určite nebudem sa prísne pridŕžať písaného textu. Myslím, že každý si môže návrh na odvolanie prečítať. Dovolím si upozorniť na tie časti, ktoré sú podľa mňa relevantné a potom samozrejme aj na aktuálny kontext.
Navrhujeme z ohľadu na samotný návrh, aby Národná rada vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a preto sme žiadali aj zvolať mimoriadnu schôdzu a to ešte počas letných prázdnin. Treba povedať, že samotný návrh bol podaný do podateľne 16. augusta tohto roku. Máme koniec októbra, kedy sa venujeme tomuto návrhu. Je možno v niečom príznačné, že je to o deviatej ráno v piatok a tu vlastne aj preto toľko poslancov, koľko tu momentálne je. To samotné asi ukazuje tiež význam aký prikladá táto vláda takémuto návrhu opozičných poslancov. Samozrejme koalícia sa môže rôznym spôsobom pristaviť k tomu, postaviť k tomu, že opozícia podáva návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, ale domnievam sa, že ten spôsob a čas ukazuje, že aj teraz priamo v tomto konkrétnom prípade, že jednoducho nie je tu rešpekt k demokracii. Jedna vec je rešpekt k víťazovi, ale druhá vec je aj rešpekt k opozícii. Že jednoducho takýto návrh by tu mal byť prerokovaný v primeranom čase. Ak už nie počas letných prázdnin, tak aspoň počas predchádzajúcej schôdze, ktorá bola v septembri. V niečom je to naozaj príznačné a s tým súvisí aj samotná návrh, samozrejme nás ako opozičných poslancov a poslankýň. Jednoducho ten spôsob, ako sa vláda rozhodla riadiť túto krajinu a osobitne cez ministra spravodlivosti a jeho rozhodnutiami, jednoducho popretím všetkého k čomu sa hlásime v Ústave Slovenskej republiky. A môžeme samozrejme sa tu rozprávať dlho o tom, čo povedal a nepovedal aj Ústavný súd, osobitne k tej hanebnej novele trestných kódexov. Veď to je jeden z bodov na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, ale každý vieme čítať text s porozumením, verím, keď je pravda, že ešte treba naozaj veľký dlh splatiť aj ohľadom čítania s porozumením textov. Minister školstva a všetci ministri školstva vedia určite o čom hovorím, ale keď si čítam text s porozumením ohľadom samotného návrhu na Ústavný súd, ktorý sa týkal tej hanebnej novely trestného kódexu, tak je z toho zrejmé, že to, prečo podávame návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vlastne v tomto samotnom rozhodnutí Ústavného súdu k nášmu návrhu ako opozičných poslancov bolo potvrdené. A ja sa k tomu budem samozrejme budem vracať a budem vysvetľovať ten kontext.
V samotnom návrhu v ktorom žiadame Národnú radu, aby vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti sme vymenovali niekoľko bodov. Nie je to úplný (.....nezrozumiteľne povedané....). A nie je to samozrejme len za to, čo bolo práve aktuálne v lete, a to bolo prepustenie Dušaka Kováčika na slobodu, ako to bolo často zužované, že minister spravodlivosti využil svoju právomoc, že za to ho ide odvolať opozícia. Nie. Ten výpočet je siahodlhý. Je siahodlhý a áno, začína práve návrhom, ktorý priniesol minister spravodlivosti 6. decembra minulého roku na vládu pod pazuchou. Je to vlastne nový kódex, nový trestný kódex, nová trestná politika, ktorá nikomu nebola predložená, nikto ju nevidel, okrem úzkeho okruhu blízkych tejto koalícii, vrátane treste stíhaných osôb. Že minister spravodlivosti robil novú trestnú politiku s trestne stíhanými osobami, v koho prospech tá nová trestná politika bola nastavená. Toto samotné je dostatočné na to, aby ministrovi spravodlivosti bola vyslovená nedôvera. Jednoducho nemôže sa spreneveriť minister spravodlivosti svojej úlohe, svojmu poslaniu, že má slúžiť verejnému blahu Slovenskej republiky, spravodlivosti pre všetkých a robiť spravodlivosť iba pre svojich ľudí. Môže mať politicky rôzny názor na trestne stíhané konania, môžeme. Ale nemôžeme nastavovať trestnú politiku, zákony tak, že sú v prospech iba určitej úzkej skupiny ľudí. A to bolo jednoznačné, že to vidíme. Veď to vidíme na konkrétnych kauzách, ako si kto prilepšil. A nemusíme ísť ďaleko, pán predsedajúci. Vy viete veľmi dobre, aký to malo kontext pre vás v súvislosti so zastavením trestného stíhania. Že tu naozaj aj priamo potom poslanci, poslankyne hlasovali a niektorí konkrétny poslanci, ktorí si priamo prilepšili s ohľadom na danú právnu úpravu. Ale to nebolo všetko, že takto bola ušitá tá nová trestná úprava. To, ako bolo ušitá priamo ohrozilo aj eurofondy, priamo. Aj čerpanie Plánu obnovy a odolnosti. Nemožno sa uspokojiť s tým, že teraz tá posledná splátka bola Slovenskej republike poslaná. Minister spravodlivosti veľmi dobre vie, že konanie s Európskou komisiou nie je ukončené. Ešte stále je tu tzv. proces (...nezrozumiteľne vyslovené...) s kondicionalitou k eurofondom nie je skončený. Ten bol spustený, pokračuje ďalej. Aj s ohľadom na ďalšiu právnu úpravu, ktorú máme teraz v parlamente a súvisí práve s touto hanebnou novelou trestných kódexov, pretože nanovo sa budú opravovať zase tie zmeny trestnej politiky, či už je to trestný zákon, trestný proces. Je tam vytvorený priestor, máme všetci o tom vedomosť, ktorí sa o to zaujímame, že opätovne bude samozrejme opravovaná táto právna úprava, aby sa vyšlo v ústrety požiadavkám Európskej komisie. A je naozaj smutné, je naozaj smutné, že Európska komisia pomáha Slovenskej republike, aby spravodlivosť bola nastavená tak, že by nebola šitá iba pre skupinu ľudí, ktorá je motivovaná páchať trestnú činnosť. A osobitne samozrejme tú komisiu zaujíma, ako sú nastavené tie pravidlá pre čerpanie peňazí, ktoré máme v súvislosti s benefitmi, ktoré súvisia s tým, že sme členskou krajinou Európskej únie. Nie je to len Plán obnovy a odolnosti, ale vôbec čerpanie eurofondov. Takže áno, ten proces s Európskou komisiou neskončil. Nebuďte uspokojení páni poslanci a poslankyne koalície. Nie je pravdou, že by Európska komisia súhlasila s tým, ako bola napísaná tá hanebná novela trestných kódexov. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Nie je to pravda, že by akceptovala zrušenie Špeciálnej prokuratúry. No nie je to pravda. Veď práve preto tu máme teraz návrh, ktorý vlastne má byť svoj samostatný osobitný útvar pri generálnej prokuratúre, práve pre boj s organizovaným zločinom a s korupciou, vrátane samozrejme záujmov, ktoré súvisia so záujmami Európskej únie ohľadom ochrany európskych peňazí. Takže je zrejmé, že ten proces, ktorý súvisel so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov nie je ukončený. Pokračuje ďalej. Ale prečo sa to stalo? Pretože skryto, pod pazuchou, 6. decembra minister spravodlivosti, minister spravodlivosti doniesol vlastne nový kódex pre trestnú politiku na vládu. Nikto to nevidel.
To, že to takto priniesol je absolútne bezprecedentné. Absolútne bezprecedentné. Ako keby to hovorilo, že minister spravodlivosti teraz prinesie nový občiansky zákonník takisto. Veď to sú zásadné pravidlá fungovania vo vzťahu medzi ľuďmi na Slovensku. A trestný kódex, či je to trestný zákon, alebo trestný proces, tak sú pravidlá, ktoré súvisia s trestným postihom za trestné činy a aké sankcie. Toto proste, to nemôžeme spoločne akceptovať, aby toto bolo pravidlom. A jasne sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd. A z tohto pohľadu je absolútne irelevantné, či nakoniec tá hanebná novela bola Ústavný súdom za protiústavnú, lebo je dôležité odôvodnenie toho rozhodnutia.
Jedna vec je, keď sa prekročila hranica ústavnosti. Áno o tom sa môžeme rozprávať. Tam to Ústavný súd nevidel. Môžeme o tom polemizovať. Ale z odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že porušenie zákona tu jednoznačné bolo a že takto sa to robiť nemá. A že rovnako dôvody, ktoré tvrdila vláda, že mali smerovať k týmto zmenám, nesedia nijako, nijako. A že je podliezaná latka v rámci Európskej únie. Čo jednoznačne vlastne potvrdila vo svojej komunikácii so Slovenskou republikou aj Európska komisia. A že vôbec nie je pravdou, že by tu bola nejaká inšpirácia Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom. Proste to nie je pravda, to ste si povymýšľali. Nie je to pravda. A keď sa na to pýtala Európska komisia, tak ste to nevedeli doložiť. Nevedel to doložiť minister spravodlivosti. Jednoducho povymýšľal si takéto klamstvá a nevedel to doložiť. A jednoznačne toto tiež môžete nájsť v rozhodnutí Ústavného súdu, že toto jednoducho bolo popreté. Takéto dôvody tu neexistujú.
Rovnako Ústavný súd jednoznačne poprel, že nie je pravda, že by tu boli desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, pre ktoré treba takúto zásadnú zmenu trestnej politiky a že treba kvôli tomu zrušiť úrad Špeciálnej prokuratúry. A jednoducho povedal, že nie je pravdou, že by zriadenie takejto špeciálnej inštitúcie pre boj s korupciou a organizovaným zločinom bolo výnimočné v rámci Európskej únie. Že to jednoducho nie je pravda. Jednoducho samotný materiál, ktorý prišiel na vládu z dielne ministra spravodlivosti bol plný lží a Ústavný súd to jednoznačne, jednoznačne vo svojom rozhodnutí potvrdil. Už toto samotné by malo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti.
S hanebnou novelou súvisí ďalšia vec, veľmi veľmi dôležitá a podstatná. To, že to takto priniesol minister spravodlivosti, nedal nikomu priestor, nie že nám, ale odbornej verejnosti, našim súdom, našim policajtom, vyšetrovateľom, našim prokurátorom. Nikomu nedal možnosť, nikomu. Ani samozrejme okresným úradom, ktoré majú riešiť teraz priestupky v oblasti majetku. Nikomu nedal možnosť, aby sa na to pozreli. A zásadne menil hranicu aj toho, čo je trestným činom. Ja si rada povymieňam tuto s pánom poslancom Gašparom všetky dáta, ktoré súvisia s nárastom majetkovej kriminality, ktorá súvisí s tou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože tá narastá, narastá.
===== povymieňam tuto s pánom poslancom Gašparom všetky dáta, ktoré súvisia s nárastom majetkovej kriminality, ktorá súvisí s tou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože tá narastá, narastá. A samozrejme nie v oblasti trestných činov krádeže. Veď my sme množstvá, množstvá skutkov práve z tej oblasti presunuli do priestupkov, tak nemôžeme si pozerať dáta, či nám rastie trestná činnosť krádeže. Tak to, že nám nerastie, znamená, že to potvrdzuje, že sa nám tie skutky presunuli do priestupkov a že toto je vážny problém. Ale toto tu nikoho netrápilo, ale malo to trápiť ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý keby sa rozprával o takomto návrhu aj s ministrom vnútra, ktorý by mal ale záujem, samozrejme, sa starať o blaho na Slovensku, o poriadok a bezpečnosť, ale aj s ohľadom na posledné rozhodnutie ministra vnútra aj z jeho dielne na ministerstve vnútra, ako poznáme, zmier, súdny zmier s Andrejom Babišom, je zrejmé, že minister vnútra mu naozaj v tomto pomôcť nemohol. To je pravda. A, lebo tiež sa nám posunul, tiež sa zjavne sa zaujíma o iné veci ako o verejné blaho občanov a občianok Slovenskej republiky.
Jednoducho to, čo je tu naozaj hanebné, je, že tu nikto, nikto, kto sa mal, nezaoberal dopadmi tejto trestnej politiky. Nikto. Ale to nie je všetko. Potom takto narýchlo ušitá hanebná novela sa mala zo dňa na deň uplatniť. Zo dňa na deň. Okrem toho, že zo dňa na deň bola zrušená špeciálna prokuratúra. Nech už tento zoznam je, je tak príšerný pre vizitku ministra spravodlivosti.
Ja tu nikoho nehecujem, pán, pán poslanec. Ja tu nikoho nehecujem. Ja tu rozprávam veci, ktoré sa stali a sú príšerné. A sú príšerné. (Reakcia z pléna.) No veď dobre, veď pozrite sa, prosím, neprerušujte ma, na to by mal byť predsedajúci, aby vás upozornil, že zasahujete mi, zasahujete mi, samozrejme, do môjho vyjadrenia, tak vás poprosím, aby ste sa ukľudnili, keďže pán predsedajúci zjavne na to nemá čas. (Zaznievanie gongu.)
Ďalší problém naozaj závažný v súvislosti s touto hanebnou novelou trestných kódexov je ten, že zo dňa na deň mala platiť. Nikto tu nemal priestor, aby sa na to pripravil. Tam naozaj vo vreciach sa prenášali spisy špeciálnej prokuratúry. Prokurátorom, ktorí vôbec nevedeli, o čom tie veci sú. A samozrejmé, že tým pádom všetky trestné stíhania stáli. O toto vám išlo? No zjavne áno. Zjavne áno. Lebo následne so zrušením aj špeciálnej jednotky NAKA na polícii, to znamená, že jednoducho tieto trestné stíhania, ktoré súvisia s organizovaným zločinom a korupciou, proste zjavne nechcete, aby sa dôsledne vyšetrovali. Keďže je to, tá hra o čas, je tu, je tu jednoznačne veľmi významná.
Takže áno, toto je ďalšia výhrada s tou hanebnou novelou trestných kódexov, že to jednoducho nikto, nieže my, ale tí, ktorí sa zaoberali tými dopadmi, nemali žiadny čas sa na to pripraviť, žiadny. To sú základné pravidlá, ktoré platia proste pre takúto veľkú, novú zmenu trestnej politiky. Pol roka sa môžme baviť, či by bolo dosť času na to, aby sa na to pripravili, či už okresné úrady, či už vyšetrovatelia, či už sudcovia, či už prokurátori. Nie, zo dňa na deň. Už toto samotné by malo stačiť na to, aby minister spravodlivosti sám odstúpil.
Treba sa tomu vracať. Ja rozumiem, že môžete si myslieť z radov koalície, že sa vraciame k veciam, ktoré ako keby tu boli vyriešené, ale neboli vyriešené, lebo dodnes sa nimi otriasame. To, čo ste spôsobili zrušením špeciálnej prokuratúry a spôsobil to minister spravodlivosti, je, že bolo napľuté ľuďom na prokuratúre, na špeciálnej prokuratúre, tým, ktorí celý život venovali, svoj profesný, takmer celý profesný život boju s organizovaným zločinom a s korupciou, tak ste im napľuli jednoducho do tváre. A to neboli ľudia, ktorí by tam prišli počas predchádzajúcej vlády. Veď tam boli, veď tam boli niektorí viac ako desať rokov, že tam boli pomaly od začiatku vzniku špeciálnej prokuratúry, ktorú nakoniec SMER zachránil onoho času aj so Špecializovaným trestným súdom. Vlastne ste zlikvidovali aj svoje vlastné dieťa. Jednoducho zlikvidovali ste ľudí, profesne ste ich zlikvidovali, ktorí tu svoj profesný život venovali úlohám pre boj s organizovaným zločinom a s korupciou. To ste urobili. Pretože sami nevedeli vlastne ku dňu, keď boli preložení, čo vlastne budú robiť. Od stíhania, organizova... potierania organizovaného zločinu a korupciu začali riešiť korešpondenciu v rámci väzenstva. Ja nehovorím, že to nie je podstatné. Je to, samozrejme, dôležité robiť, dohľad nad väzenstvom. Ale jednoducho ľudí, ktorí sa špecializovali osobitne na takúto ťažkú oblasť, tak ste im napľuli do očí. A urobil to svojím rozhodnutím minister spravodlivosti.
A opieral to o lži. O lži, ktoré jednoznačne potvrdil Ústavný súd, že sú to výmysly, že ste tvrdili, že by systematicky Úrad špeciálnej prokuratúry mal porušovať a manipulovať trestné konania. To nebola pravda. To nebola pravda. A nakoniec každé z tých konaní prechádza nezávislými, nestrannými súdmi, či už to bol Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd, ale aj Ústavný súd. A bolo jasné z tých rozhodnutí Ústavného súdu, o ktorých ste tu rozprávali a nikdy ste ich nepredložili, že proste také neexistujú, ktoré by potvrdzovali nejaké systematicky, systematické zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry.
A treba tu pripomenúť, že nakoniec aj sudcovia, ktorí sa prikláňali k zmenám trestnej politiky, sami, sami vo všetkých diskusiách tvrdili, že to nie je pravda, že by tu bolo nejaké systémové zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry. A nie je pravda, že by existovali takéto rozhodnutia Ústavného súdu. Takže ľudia, ktorí aj, áno, aj z odbornej verejnosti mohli mať názor podobný vášmu ohľadom zásadnej zmeny trestnej politiky, dám bokom, že tiež, tiež nesúhlasili s takým spôsobom presadenia tej právnej úpravy, ale jednoznačne, jednoznačne sa jasne vyjadrovali, že sú to výmysly. Sú to výmysly, ktoré boli k odôvodneniu k týmto zásadným zmenám.
Ja sa, ja sa divím, že zo strany naozaj ministra spravodlivosti je také ticho, ktoré súvisí aj s čerpaním z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, ale nakoniec ohľadom ohrozenia čerpania zdrojov, ktoré sú európske štrukturálne a investičné fondy, eurofondy. Pretože tie všetky zmeny, ktoré sa tu udiali, dodnes ohrozujú čerpanie eurofondov, dodnes. Ten proces, ako som povedala, nie je ukončený a preto tu máte aj ďalšie zmeny. Som zvedavá, koľkáta v poradí ešte bude ďalšia a koľkokrát to ešte budeme opravovať.
Prepustenie Dušana Kováčika počas leta. To je niečo, čo ja si myslím, že to nikto neočakával. Naozaj toto nikto neočakával. To je jednoducho bezprecedentné a ja si myslím, že treba sa rozprávať o tom, že existuje nejaký priestor v práve, kde je predpoklad, že sa nejakým spôsobom využíva. Ale to neznamená, že pri využívaní práva môžeme ísť do extrému a potierame zmysel. A práve preto, že zjavne stále v tejto našej postkomunistickej a postsocialistickej krajine nie sme schopní, nie sme zjavne schopní sa pozerať na zmysel právnej úpravy, tak musíme mať takú detailnú právnu úpravu, že musíme povedať aj to, čo každý vidí. A toto nás všetkých ubíja a zabíja, táto prepletenosť dôslednej právnej úpravy, že jednoducho musíme myslieť na to, že sa dostane do, do pozícií, že sa dostanú do pozícií ľudia, ktorí budú mať moc a budú zneužívať tú právnu úpravu na nekalé úmysly. A toto sa stalo v prípade prepustenia Dušana Kováčika na slobodu. Lebo môžme mať rôzne názory ohľadom trestného stíhania Dušana Kováčika, samozrejme, aj ohľadom samotného odsúdenia, to je absolútne legitímne, že pán minister spravodlivosti podal dovolanie, to je absolútne legitímne, ale prepustiť právoplatne odsúdeného človeka z korupcie na slobodu v takejto ostro sledovanej kauze bez toho, bez toho, aby tu bolo nejaké jasné pochybenie, na ktorom by sme sa všetci vzájomne zhodli, lebo také nič nie je. (Reakcia z pléna.)
Zjavne aj koalícia má nejaký názor, nech sa páči, pán poslanec, zase tu vykrikujete, prerušujete ma, ale ani sudca na prvom stupni nebol ten, ktorý bol posledný, veď sa jednalo o odvolacie konanie ešte, veď sa jednalo ešte aj o možnosť cez Ústavný súd napadnúť rozhodnutia. Nech sa páči, vstupuje do toho minister spravodlivosti svojím mimoriadnym opravným prostriedkom. Nech sa páči, však môže. Nech sa páči. Ale prečo sa prepúšťa právoplatne odsúdený človek z korupcie na slobodu?
Tak nestačí, že sa zmení právna úprava, ktorá zásadne, zásadne nastaví inak sankcie za takýto trestný čin, to nestačí, musí sa prepustiť na slobodu. Jednoducho táto právomoc ministra tak, ako bola teraz použitá, jednak nikdy nebola tak použitá, je to, je to úplne bezprecedentné. Nie je pravdou, že ja by som niekedy ako ministerka spravodlivosti využila v takomto priestore túto právomoc. Nie je to pravdou. Nepoznám žiadne rozhodnutie ministra spravodlivosti, žiadne, žiadne, ktorý by išiel do takéhoto širokého využitia tejto právomoci.
Áno, aj preto sme podali návrh do parlamentu, aby sa zúžil tento priestor. A zjavne treba ísť cestou Českej republiky tento priestor ministrovi spravodlivosti nedať. Dať mu len priestor podať návrh a nedať mu priestor podať rozhodnutie. Treba ho nechať v rukách súdov. Lebo tu sa nejednalo len o to, že bol prepustený Dušan Kováčik na slobodu a že minister spravodlivosti má nejaké iné rozhodnutie. Veď vieme veľmi dobre, čo nasledovalo. Dušan Kováčik mal rozhovory verejné. Minister spravodlivosti sa k tomu niekoľkokrát vyjadroval. Niežeby nám riadne vysvetlil, prečo ten, prečo ho prepustil, k tomu nedošlo, treba povedať, hej? To k tomu nedošlo, že by sa postavil pred verejnosť, širokú, odbornú, a povedal toto boli k tomu moje dôvody, pre toto som bol presvedčený, že je to správne a nech sa páči, tu je aj moje mimoriadne dovolanie, tu je aj moje dovolanie. Nie, toto sa nestalo. Ani toto sa nestalo, že dôjde k takémuto bezprecedentnému rozhodnutiu, že by potom ten minister predstúpil pred verejnosť a riadne to vysvetlil. Nestalo sa to. My sme sa to pokútne dozvedali, čo sa vlastne stalo. Jednoducho ten spôsob, ako došlo k prepusteniu Dušana Kováčika je faktickým zásahom do súdnej moci. Ja som o tom presvedčená a treba jednoznačne zmeniť právnu úpravu a toto jednoznačne zakázať. Proste neumožniť takýto priestor.
Áno, javí sa, že sa nám tu, že sa nám tu stal nejaký nešvár, že musíme dávať do zákonov aj to, čo sme si nikdy nemysleli, úprimne. A podľa mňa ani vy ste si to nemysleli, že sa môže takto využiť. A preto hovorím, že nešvár, lebo je to veľmi podobné, je to veľmi podobné, čo urobil teraz minister vnútra, resp. jeho rezort, ministerstvo spravodlivosti, že uzavrel súdny zmier s Andrejom Babišom, s Andrejom Babišom. To je jednoducho niečo neslýchané, neslýchané, to, ja si myslím, že to nikto netušil, že niekto pôjde touto cestou. Netušil. Okrem toho, že samotný súdny zmier v takejto veci ja sa domnievam, že ani nebol možný. Jednoducho nemôžete robiť súdne zmiery o hocičom, to si dovolím iba tu uviesť. Napríklad súdny zmier o tom, že nebola druhá svetová vojna, hej, to proste nemôžeme o hocičom robiť súdne zmiery.
A toto sa stalo aj tu. Ja to hovorím preto, aby som len vysvetlila, že ako vážne vnímame toto využitie právomocí ministra spravodlivosti. Jednoducho samozrejmé, že, ja rozumiem argumentu ministra spravodlivosti, argumentom koalície, že ten priestor tu je, ale nemôžeme, nemôžeme pristupovať k výkladu práva takým spôsobom, takým spôsobom, že popreme zmysel, zmysel celej právnej úpravy vlastne, že tu prebehne celé trestné konanie súdne, je tu rozpor, lebo si minister spravodlivosti myslí, že ten človek proste nemal byť vinný, ale tu rozhodli právoplatne tie súdy. Právoplatne rozhodli. Nebol to prvostupňový súd a teraz všetci sme tu v pomykove, čo sa stalo, myslíme si, že to bolo celé inak, nie. Môže tu byť časť spoločnosti, ktorá má iný názor, môže to byť, samozrejme, ale riadne tu rozhodol prvostupňový súd, druhostupňový súd, došlo k právoplatnému odsúdeniu. Tak to je.
A toto celé by už stačilo. Ale rovnako čo nemôžem povedať, že je to bezprecedentné úplne alebo v niečom mi to prišlo podobné a spomeniem ministra Harabina, ktorý robil šikanu sudcov a k tomu budem teraz hovoriť, ktorý naozaj využíval rôzne nástroje na to, aby šikanoval sudcov, ktorí mu boli nepohodlní, a že sa k tomuto znížil minister spravodlivosti a robí takúto šikanu na tlačových besedách s trestne stíhanými osobami, v koho prospech, v koho prospech je útok na tých sudcov, to je skutočne hrubo za čiarou. Lebo veď nech sa páči, môžu mať trestne stíhané osoby rôzny názor na sudcu, nech k tomu využívajú právne prostriedky, ale nemôže byť na to zneužívaná tlačová beseda, ešte za účasti premiéra, ale že za účasti ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý nakoniec má celé portfólio nástrojov, ktoré môže využiť, ako aj nakoniec využil pri (povedané so smiechom) Dušanovi Kováčikovi. Až nad mieru, hej? Dovolanie, nech sa páči. Však môže využiť všetky opravné prostriedky, ktoré má, ak má za to, že vec sa vyvíja niekde inde. Ale prečo tlačová beseda s trestne stíhanými osobami? Proti sudcom. V koho prospech je takáto šikana? V prospech tých...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predniesť návrh skupiny poslancov a poslankýň Národnej rady na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, ako členovi vlády, ktorý je poverený riadením ministerstva spravodlivosti. Na základe bližšieho odôvodnenia, ktoré si dovolím uviesť, nemôžem povedať, že v stručnosti, ale určite nebudem sa prísne pridŕžať písaného textu. Myslím, že každý si môže návrh na odvolanie prečítať. Dovolím si upozorniť na tie časti, ktoré sú podľa mňa relevantné a potom samozrejme aj na aktuálny kontext.
Navrhujeme z ohľadu na samotný návrh, aby Národná rada vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a preto sme žiadali aj zvolať mimoriadnu schôdzu a to ešte počas letných prázdnin. Treba povedať, že samotný návrh bol podaný do podateľne 16. augusta tohto roku. Máme koniec októbra, kedy sa venujeme tomuto návrhu. Je možno v niečom príznačné, že je to o deviatej ráno v piatok a tu vlastne aj preto toľko poslancov, koľko tu momentálne je. To samotné asi ukazuje tiež význam aký prikladá táto vláda takémuto návrhu opozičných poslancov. Samozrejme koalícia sa môže rôznym spôsobom pristaviť k tomu, postaviť k tomu, že opozícia podáva návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, ale domnievam sa, že ten spôsob a čas ukazuje, že aj teraz priamo v tomto konkrétnom prípade, že jednoducho nie je tu rešpekt k demokracii. Jedna vec je rešpekt k víťazovi, ale druhá vec je aj rešpekt k opozícii. Že jednoducho takýto návrh by tu mal byť prerokovaný v primeranom čase. Ak už nie počas letných prázdnin, tak aspoň počas predchádzajúcej schôdze, ktorá bola v septembri. V niečom je to naozaj príznačné a s tým súvisí aj samotná návrh, samozrejme nás ako opozičných poslancov a poslankýň. Jednoducho ten spôsob, ako sa vláda rozhodla riadiť túto krajinu a osobitne cez ministra spravodlivosti a jeho rozhodnutiami, jednoducho popretím všetkého k čomu sa hlásime v Ústave Slovenskej republiky. A môžeme samozrejme sa tu rozprávať dlho o tom, čo povedal a nepovedal aj Ústavný súd, osobitne k tej hanebnej novele trestných kódexov. Veď to je jeden z bodov na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, ale každý vieme čítať text s porozumením, verím, keď je pravda, že ešte treba naozaj veľký dlh splatiť aj ohľadom čítania s porozumením textov. Minister školstva a všetci ministri školstva vedia určite o čom hovorím, ale keď si čítam text s porozumením ohľadom samotného návrhu na Ústavný súd, ktorý sa týkal tej hanebnej novely trestného kódexu, tak je z toho zrejmé, že to, prečo podávame návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vlastne v tomto samotnom rozhodnutí Ústavného súdu k nášmu návrhu ako opozičných poslancov bolo potvrdené. A ja sa k tomu budem samozrejme budem vracať a budem vysvetľovať ten kontext.
V samotnom návrhu v ktorom žiadame Národnú radu, aby vyslovila nedôveru ministrovi spravodlivosti sme vymenovali niekoľko bodov. Nie je to úplný (.....nezrozumiteľne povedané....). A nie je to samozrejme len za to, čo bolo práve aktuálne v lete, a to bolo prepustenie Dušaka Kováčika na slobodu, ako to bolo často zužované, že minister spravodlivosti využil svoju právomoc, že za to ho ide odvolať opozícia. Nie. Ten výpočet je siahodlhý. Je siahodlhý a áno, začína práve návrhom, ktorý priniesol minister spravodlivosti 6. decembra minulého roku na vládu pod pazuchou. Je to vlastne nový kódex, nový trestný kódex, nová trestná politika, ktorá nikomu nebola predložená, nikto ju nevidel, okrem úzkeho okruhu blízkych tejto koalícii, vrátane treste stíhaných osôb. Že minister spravodlivosti robil novú trestnú politiku s trestne stíhanými osobami, v koho prospech tá nová trestná politika bola nastavená. Toto samotné je dostatočné na to, aby ministrovi spravodlivosti bola vyslovená nedôvera. Jednoducho nemôže sa spreneveriť minister spravodlivosti svojej úlohe, svojmu poslaniu, že má slúžiť verejnému blahu Slovenskej republiky, spravodlivosti pre všetkých a robiť spravodlivosť iba pre svojich ľudí. Môže mať politicky rôzny názor na trestne stíhané konania, môžeme. Ale nemôžeme nastavovať trestnú politiku, zákony tak, že sú v prospech iba určitej úzkej skupiny ľudí. A to bolo jednoznačné, že to vidíme. Veď to vidíme na konkrétnych kauzách, ako si kto prilepšil. A nemusíme ísť ďaleko, pán predsedajúci. Vy viete veľmi dobre, aký to malo kontext pre vás v súvislosti so zastavením trestného stíhania. Že tu naozaj aj priamo potom poslanci, poslankyne hlasovali a niektorí konkrétny poslanci, ktorí si priamo prilepšili s ohľadom na danú právnu úpravu. Ale to nebolo všetko, že takto bola ušitá tá nová trestná úprava. To, ako bolo ušitá priamo ohrozilo aj eurofondy, priamo. Aj čerpanie Plánu obnovy a odolnosti. Nemožno sa uspokojiť s tým, že teraz tá posledná splátka bola Slovenskej republike poslaná. Minister spravodlivosti veľmi dobre vie, že konanie s Európskou komisiou nie je ukončené. Ešte stále je tu tzv. proces (...nezrozumiteľne vyslovené...) s kondicionalitou k eurofondom nie je skončený. Ten bol spustený, pokračuje ďalej. Aj s ohľadom na ďalšiu právnu úpravu, ktorú máme teraz v parlamente a súvisí práve s touto hanebnou novelou trestných kódexov, pretože nanovo sa budú opravovať zase tie zmeny trestnej politiky, či už je to trestný zákon, trestný proces. Je tam vytvorený priestor, máme všetci o tom vedomosť, ktorí sa o to zaujímame, že opätovne bude samozrejme opravovaná táto právna úprava, aby sa vyšlo v ústrety požiadavkám Európskej komisie. A je naozaj smutné, je naozaj smutné, že Európska komisia pomáha Slovenskej republike, aby spravodlivosť bola nastavená tak, že by nebola šitá iba pre skupinu ľudí, ktorá je motivovaná páchať trestnú činnosť. A osobitne samozrejme tú komisiu zaujíma, ako sú nastavené tie pravidlá pre čerpanie peňazí, ktoré máme v súvislosti s benefitmi, ktoré súvisia s tým, že sme členskou krajinou Európskej únie. Nie je to len Plán obnovy a odolnosti, ale vôbec čerpanie eurofondov. Takže áno, ten proces s Európskou komisiou neskončil. Nebuďte uspokojení páni poslanci a poslankyne koalície. Nie je pravdou, že by Európska komisia súhlasila s tým, ako bola napísaná tá hanebná novela trestných kódexov. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Nie je to pravda, že by akceptovala zrušenie Špeciálnej prokuratúry. No nie je to pravda. Veď práve preto tu máme teraz návrh, ktorý vlastne má byť svoj samostatný osobitný útvar pri generálnej prokuratúre, práve pre boj s organizovaným zločinom a s korupciou, vrátane samozrejme záujmov, ktoré súvisia so záujmami Európskej únie ohľadom ochrany európskych peňazí. Takže je zrejmé, že ten proces, ktorý súvisel so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov nie je ukončený. Pokračuje ďalej. Ale prečo sa to stalo? Pretože skryto, pod pazuchou, 6. decembra minister spravodlivosti, minister spravodlivosti doniesol vlastne nový kódex pre trestnú politiku na vládu. Nikto to nevidel.
To, že to takto priniesol je absolútne bezprecedentné. Absolútne bezprecedentné. Ako keby to hovorilo, že minister spravodlivosti teraz prinesie nový občiansky zákonník takisto. Veď to sú zásadné pravidlá fungovania vo vzťahu medzi ľuďmi na Slovensku. A trestný kódex, či je to trestný zákon, alebo trestný proces, tak sú pravidlá, ktoré súvisia s trestným postihom za trestné činy a aké sankcie. Toto proste, to nemôžeme spoločne akceptovať, aby toto bolo pravidlom. A jasne sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd. A z tohto pohľadu je absolútne irelevantné, či nakoniec tá hanebná novela bola Ústavný súdom za protiústavnú, lebo je dôležité odôvodnenie toho rozhodnutia.
Jedna vec je, keď sa prekročila hranica ústavnosti. Áno o tom sa môžeme rozprávať. Tam to Ústavný súd nevidel. Môžeme o tom polemizovať. Ale z odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že porušenie zákona tu jednoznačné bolo a že takto sa to robiť nemá. A že rovnako dôvody, ktoré tvrdila vláda, že mali smerovať k týmto zmenám, nesedia nijako, nijako. A že je podliezaná latka v rámci Európskej únie. Čo jednoznačne vlastne potvrdila vo svojej komunikácii so Slovenskou republikou aj Európska komisia. A že vôbec nie je pravdou, že by tu bola nejaká inšpirácia Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom. Proste to nie je pravda, to ste si povymýšľali. Nie je to pravda. A keď sa na to pýtala Európska komisia, tak ste to nevedeli doložiť. Nevedel to doložiť minister spravodlivosti. Jednoducho povymýšľal si takéto klamstvá a nevedel to doložiť. A jednoznačne toto tiež môžete nájsť v rozhodnutí Ústavného súdu, že toto jednoducho bolo popreté. Takéto dôvody tu neexistujú.
Rovnako Ústavný súd jednoznačne poprel, že nie je pravda, že by tu boli desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, pre ktoré treba takúto zásadnú zmenu trestnej politiky a že treba kvôli tomu zrušiť úrad Špeciálnej prokuratúry. A jednoducho povedal, že nie je pravdou, že by zriadenie takejto špeciálnej inštitúcie pre boj s korupciou a organizovaným zločinom bolo výnimočné v rámci Európskej únie. Že to jednoducho nie je pravda. Jednoducho samotný materiál, ktorý prišiel na vládu z dielne ministra spravodlivosti bol plný lží a Ústavný súd to jednoznačne, jednoznačne vo svojom rozhodnutí potvrdil. Už toto samotné by malo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti.
S hanebnou novelou súvisí ďalšia vec, veľmi veľmi dôležitá a podstatná. To, že to takto priniesol minister spravodlivosti, nedal nikomu priestor, nie že nám, ale odbornej verejnosti, našim súdom, našim policajtom, vyšetrovateľom, našim prokurátorom. Nikomu nedal možnosť, nikomu. Ani samozrejme okresným úradom, ktoré majú riešiť teraz priestupky v oblasti majetku. Nikomu nedal možnosť, aby sa na to pozreli. A zásadne menil hranicu aj toho, čo je trestným činom. Ja si rada povymieňam tuto s pánom poslancom Gašparom všetky dáta, ktoré súvisia s nárastom majetkovej kriminality, ktorá súvisí s tou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože tá narastá, narastá.
===== povymieňam tuto s pánom poslancom Gašparom všetky dáta, ktoré súvisia s nárastom majetkovej kriminality, ktorá súvisí s tou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože tá narastá, narastá. A samozrejme nie v oblasti trestných činov krádeže. Veď my sme množstvá, množstvá skutkov práve z tej oblasti presunuli do priestupkov, tak nemôžeme si pozerať dáta, či nám rastie trestná činnosť krádeže. Tak to, že nám nerastie, znamená, že to potvrdzuje, že sa nám tie skutky presunuli do priestupkov a že toto je vážny problém. Ale toto tu nikoho netrápilo, ale malo to trápiť ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý keby sa rozprával o takomto návrhu aj s ministrom vnútra, ktorý by mal ale záujem, samozrejme, sa starať o blaho na Slovensku, o poriadok a bezpečnosť, ale aj s ohľadom na posledné rozhodnutie ministra vnútra aj z jeho dielne na ministerstve vnútra, ako poznáme, zmier, súdny zmier s Andrejom Babišom, je zrejmé, že minister vnútra mu naozaj v tomto pomôcť nemohol. To je pravda. A, lebo tiež sa nám posunul, tiež sa zjavne sa zaujíma o iné veci ako o verejné blaho občanov a občianok Slovenskej republiky.
Jednoducho to, čo je tu naozaj hanebné, je, že tu nikto, nikto, kto sa mal, nezaoberal dopadmi tejto trestnej politiky. Nikto. Ale to nie je všetko. Potom takto narýchlo ušitá hanebná novela sa mala zo dňa na deň uplatniť. Zo dňa na deň. Okrem toho, že zo dňa na deň bola zrušená špeciálna prokuratúra. Nech už tento zoznam je, je tak príšerný pre vizitku ministra spravodlivosti.
Ja tu nikoho nehecujem, pán, pán poslanec. Ja tu nikoho nehecujem. Ja tu rozprávam veci, ktoré sa stali a sú príšerné. A sú príšerné. (Reakcia z pléna.) No veď dobre, veď pozrite sa, prosím, neprerušujte ma, na to by mal byť predsedajúci, aby vás upozornil, že zasahujete mi, zasahujete mi, samozrejme, do môjho vyjadrenia, tak vás poprosím, aby ste sa ukľudnili, keďže pán predsedajúci zjavne na to nemá čas. (Zaznievanie gongu.)
Ďalší problém naozaj závažný v súvislosti s touto hanebnou novelou trestných kódexov je ten, že zo dňa na deň mala platiť. Nikto tu nemal priestor, aby sa na to pripravil. Tam naozaj vo vreciach sa prenášali spisy špeciálnej prokuratúry. Prokurátorom, ktorí vôbec nevedeli, o čom tie veci sú. A samozrejmé, že tým pádom všetky trestné stíhania stáli. O toto vám išlo? No zjavne áno. Zjavne áno. Lebo následne so zrušením aj špeciálnej jednotky NAKA na polícii, to znamená, že jednoducho tieto trestné stíhania, ktoré súvisia s organizovaným zločinom a korupciou, proste zjavne nechcete, aby sa dôsledne vyšetrovali. Keďže je to, tá hra o čas, je tu, je tu jednoznačne veľmi významná.
Takže áno, toto je ďalšia výhrada s tou hanebnou novelou trestných kódexov, že to jednoducho nikto, nieže my, ale tí, ktorí sa zaoberali tými dopadmi, nemali žiadny čas sa na to pripraviť, žiadny. To sú základné pravidlá, ktoré platia proste pre takúto veľkú, novú zmenu trestnej politiky. Pol roka sa môžme baviť, či by bolo dosť času na to, aby sa na to pripravili, či už okresné úrady, či už vyšetrovatelia, či už sudcovia, či už prokurátori. Nie, zo dňa na deň. Už toto samotné by malo stačiť na to, aby minister spravodlivosti sám odstúpil.
Treba sa tomu vracať. Ja rozumiem, že môžete si myslieť z radov koalície, že sa vraciame k veciam, ktoré ako keby tu boli vyriešené, ale neboli vyriešené, lebo dodnes sa nimi otriasame. To, čo ste spôsobili zrušením špeciálnej prokuratúry a spôsobil to minister spravodlivosti, je, že bolo napľuté ľuďom na prokuratúre, na špeciálnej prokuratúre, tým, ktorí celý život venovali, svoj profesný, takmer celý profesný život boju s organizovaným zločinom a s korupciou, tak ste im napľuli jednoducho do tváre. A to neboli ľudia, ktorí by tam prišli počas predchádzajúcej vlády. Veď tam boli, veď tam boli niektorí viac ako desať rokov, že tam boli pomaly od začiatku vzniku špeciálnej prokuratúry, ktorú nakoniec SMER zachránil onoho času aj so Špecializovaným trestným súdom. Vlastne ste zlikvidovali aj svoje vlastné dieťa. Jednoducho zlikvidovali ste ľudí, profesne ste ich zlikvidovali, ktorí tu svoj profesný život venovali úlohám pre boj s organizovaným zločinom a s korupciou. To ste urobili. Pretože sami nevedeli vlastne ku dňu, keď boli preložení, čo vlastne budú robiť. Od stíhania, organizova... potierania organizovaného zločinu a korupciu začali riešiť korešpondenciu v rámci väzenstva. Ja nehovorím, že to nie je podstatné. Je to, samozrejme, dôležité robiť, dohľad nad väzenstvom. Ale jednoducho ľudí, ktorí sa špecializovali osobitne na takúto ťažkú oblasť, tak ste im napľuli do očí. A urobil to svojím rozhodnutím minister spravodlivosti.
A opieral to o lži. O lži, ktoré jednoznačne potvrdil Ústavný súd, že sú to výmysly, že ste tvrdili, že by systematicky Úrad špeciálnej prokuratúry mal porušovať a manipulovať trestné konania. To nebola pravda. To nebola pravda. A nakoniec každé z tých konaní prechádza nezávislými, nestrannými súdmi, či už to bol Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd, ale aj Ústavný súd. A bolo jasné z tých rozhodnutí Ústavného súdu, o ktorých ste tu rozprávali a nikdy ste ich nepredložili, že proste také neexistujú, ktoré by potvrdzovali nejaké systematicky, systematické zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry.
A treba tu pripomenúť, že nakoniec aj sudcovia, ktorí sa prikláňali k zmenám trestnej politiky, sami, sami vo všetkých diskusiách tvrdili, že to nie je pravda, že by tu bolo nejaké systémové zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry. A nie je pravda, že by existovali takéto rozhodnutia Ústavného súdu. Takže ľudia, ktorí aj, áno, aj z odbornej verejnosti mohli mať názor podobný vášmu ohľadom zásadnej zmeny trestnej politiky, dám bokom, že tiež, tiež nesúhlasili s takým spôsobom presadenia tej právnej úpravy, ale jednoznačne, jednoznačne sa jasne vyjadrovali, že sú to výmysly. Sú to výmysly, ktoré boli k odôvodneniu k týmto zásadným zmenám.
Ja sa, ja sa divím, že zo strany naozaj ministra spravodlivosti je také ticho, ktoré súvisí aj s čerpaním z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, ale nakoniec ohľadom ohrozenia čerpania zdrojov, ktoré sú európske štrukturálne a investičné fondy, eurofondy. Pretože tie všetky zmeny, ktoré sa tu udiali, dodnes ohrozujú čerpanie eurofondov, dodnes. Ten proces, ako som povedala, nie je ukončený a preto tu máte aj ďalšie zmeny. Som zvedavá, koľkáta v poradí ešte bude ďalšia a koľkokrát to ešte budeme opravovať.
Prepustenie Dušana Kováčika počas leta. To je niečo, čo ja si myslím, že to nikto neočakával. Naozaj toto nikto neočakával. To je jednoducho bezprecedentné a ja si myslím, že treba sa rozprávať o tom, že existuje nejaký priestor v práve, kde je predpoklad, že sa nejakým spôsobom využíva. Ale to neznamená, že pri využívaní práva môžeme ísť do extrému a potierame zmysel. A práve preto, že zjavne stále v tejto našej postkomunistickej a postsocialistickej krajine nie sme schopní, nie sme zjavne schopní sa pozerať na zmysel právnej úpravy, tak musíme mať takú detailnú právnu úpravu, že musíme povedať aj to, čo každý vidí. A toto nás všetkých ubíja a zabíja, táto prepletenosť dôslednej právnej úpravy, že jednoducho musíme myslieť na to, že sa dostane do, do pozícií, že sa dostanú do pozícií ľudia, ktorí budú mať moc a budú zneužívať tú právnu úpravu na nekalé úmysly. A toto sa stalo v prípade prepustenia Dušana Kováčika na slobodu. Lebo môžme mať rôzne názory ohľadom trestného stíhania Dušana Kováčika, samozrejme, aj ohľadom samotného odsúdenia, to je absolútne legitímne, že pán minister spravodlivosti podal dovolanie, to je absolútne legitímne, ale prepustiť právoplatne odsúdeného človeka z korupcie na slobodu v takejto ostro sledovanej kauze bez toho, bez toho, aby tu bolo nejaké jasné pochybenie, na ktorom by sme sa všetci vzájomne zhodli, lebo také nič nie je. (Reakcia z pléna.)
Zjavne aj koalícia má nejaký názor, nech sa páči, pán poslanec, zase tu vykrikujete, prerušujete ma, ale ani sudca na prvom stupni nebol ten, ktorý bol posledný, veď sa jednalo o odvolacie konanie ešte, veď sa jednalo ešte aj o možnosť cez Ústavný súd napadnúť rozhodnutia. Nech sa páči, vstupuje do toho minister spravodlivosti svojím mimoriadnym opravným prostriedkom. Nech sa páči, však môže. Nech sa páči. Ale prečo sa prepúšťa právoplatne odsúdený človek z korupcie na slobodu?
Tak nestačí, že sa zmení právna úprava, ktorá zásadne, zásadne nastaví inak sankcie za takýto trestný čin, to nestačí, musí sa prepustiť na slobodu. Jednoducho táto právomoc ministra tak, ako bola teraz použitá, jednak nikdy nebola tak použitá, je to, je to úplne bezprecedentné. Nie je pravdou, že ja by som niekedy ako ministerka spravodlivosti využila v takomto priestore túto právomoc. Nie je to pravdou. Nepoznám žiadne rozhodnutie ministra spravodlivosti, žiadne, žiadne, ktorý by išiel do takéhoto širokého využitia tejto právomoci.
Áno, aj preto sme podali návrh do parlamentu, aby sa zúžil tento priestor. A zjavne treba ísť cestou Českej republiky tento priestor ministrovi spravodlivosti nedať. Dať mu len priestor podať návrh a nedať mu priestor podať rozhodnutie. Treba ho nechať v rukách súdov. Lebo tu sa nejednalo len o to, že bol prepustený Dušan Kováčik na slobodu a že minister spravodlivosti má nejaké iné rozhodnutie. Veď vieme veľmi dobre, čo nasledovalo. Dušan Kováčik mal rozhovory verejné. Minister spravodlivosti sa k tomu niekoľkokrát vyjadroval. Niežeby nám riadne vysvetlil, prečo ten, prečo ho prepustil, k tomu nedošlo, treba povedať, hej? To k tomu nedošlo, že by sa postavil pred verejnosť, širokú, odbornú, a povedal toto boli k tomu moje dôvody, pre toto som bol presvedčený, že je to správne a nech sa páči, tu je aj moje mimoriadne dovolanie, tu je aj moje dovolanie. Nie, toto sa nestalo. Ani toto sa nestalo, že dôjde k takémuto bezprecedentnému rozhodnutiu, že by potom ten minister predstúpil pred verejnosť a riadne to vysvetlil. Nestalo sa to. My sme sa to pokútne dozvedali, čo sa vlastne stalo. Jednoducho ten spôsob, ako došlo k prepusteniu Dušana Kováčika je faktickým zásahom do súdnej moci. Ja som o tom presvedčená a treba jednoznačne zmeniť právnu úpravu a toto jednoznačne zakázať. Proste neumožniť takýto priestor.
Áno, javí sa, že sa nám tu, že sa nám tu stal nejaký nešvár, že musíme dávať do zákonov aj to, čo sme si nikdy nemysleli, úprimne. A podľa mňa ani vy ste si to nemysleli, že sa môže takto využiť. A preto hovorím, že nešvár, lebo je to veľmi podobné, je to veľmi podobné, čo urobil teraz minister vnútra, resp. jeho rezort, ministerstvo spravodlivosti, že uzavrel súdny zmier s Andrejom Babišom, s Andrejom Babišom. To je jednoducho niečo neslýchané, neslýchané, to, ja si myslím, že to nikto netušil, že niekto pôjde touto cestou. Netušil. Okrem toho, že samotný súdny zmier v takejto veci ja sa domnievam, že ani nebol možný. Jednoducho nemôžete robiť súdne zmiery o hocičom, to si dovolím iba tu uviesť. Napríklad súdny zmier o tom, že nebola druhá svetová vojna, hej, to proste nemôžeme o hocičom robiť súdne zmiery.
A toto sa stalo aj tu. Ja to hovorím preto, aby som len vysvetlila, že ako vážne vnímame toto využitie právomocí ministra spravodlivosti. Jednoducho samozrejmé, že, ja rozumiem argumentu ministra spravodlivosti, argumentom koalície, že ten priestor tu je, ale nemôžeme, nemôžeme pristupovať k výkladu práva takým spôsobom, takým spôsobom, že popreme zmysel, zmysel celej právnej úpravy vlastne, že tu prebehne celé trestné konanie súdne, je tu rozpor, lebo si minister spravodlivosti myslí, že ten človek proste nemal byť vinný, ale tu rozhodli právoplatne tie súdy. Právoplatne rozhodli. Nebol to prvostupňový súd a teraz všetci sme tu v pomykove, čo sa stalo, myslíme si, že to bolo celé inak, nie. Môže tu byť časť spoločnosti, ktorá má iný názor, môže to byť, samozrejme, ale riadne tu rozhodol prvostupňový súd, druhostupňový súd, došlo k právoplatnému odsúdeniu. Tak to je.
A toto celé by už stačilo. Ale rovnako čo nemôžem povedať, že je to bezprecedentné úplne alebo v niečom mi to prišlo podobné a spomeniem ministra Harabina, ktorý robil šikanu sudcov a k tomu budem teraz hovoriť, ktorý naozaj využíval rôzne nástroje na to, aby šikanoval sudcov, ktorí mu boli nepohodlní, a že sa k tomuto znížil minister spravodlivosti a robí takúto šikanu na tlačových besedách s trestne stíhanými osobami, v koho prospech, v koho prospech je útok na tých sudcov, to je skutočne hrubo za čiarou. Lebo veď nech sa páči, môžu mať trestne stíhané osoby rôzny názor na sudcu, nech k tomu využívajú právne prostriedky, ale nemôže byť na to zneužívaná tlačová beseda, ešte za účasti premiéra, ale že za účasti ministra spravodlivosti, ministra spravodlivosti, ktorý nakoniec má celé portfólio nástrojov, ktoré môže využiť, ako aj nakoniec využil pri (povedané so smiechom) Dušanovi Kováčikovi. Až nad mieru, hej? Dovolanie, nech sa páči. Však môže využiť všetky opravné prostriedky, ktoré má, ak má za to, že vec sa vyvíja niekde inde. Ale prečo tlačová beseda s trestne stíhanými osobami? Proti sudcom. V koho prospech je takáto šikana? V prospech tých...
=====

Osobitne za závažné to považujem pre insolvenčný register, ktorý je ťažká téma. A nájsť tu naozaj kvalitných odborníkov je veľmi ťažké. Takže v takejto situácii tu rozpustiť tento tím považujem za naozaj veľmi nezodpovedné, ako som už povedala, nielen voči míľnikom v pláne obnovy a odolnosti, ale vôbec voči, ako dlh voči nášmu podnikateľskému sektoru.
A teraz si dovolím povedať niečo aj tej ako keby jednoduchej zmene, ktorá je len zmena z decembra na 1. október.
No neviem si dosť dobre predstaviť, keď to technické riešenie vlastne ešte neexistuje, aby v tom krátkom časovom období, ktoré vlastne je menej vlastne ako rok, aby sa aj ten systém, samozrejme, vytvoril, zabehol a bol plne funkčný, lebo o tom je 1. október 2025, že jednoducho ten, to nové riešenie má už byť plne zabehnuté do prevádzky. Ja som to aj vyslovila na ústavnoprávnom výbore, že sa domnievam, že tento míľnik je ohrozený a bolo by namieste aj korektné, aby čo najskôr o tom prebehla aj diskusia s Európskou komisiou, že jednoducho tento míľnik s veľkou pravdepodobnosťou nie je splnený. A domnievam sa tiež, že o tom musel mať minister spravodlivosti vedomosť, že tento míľnik je ohrozený a bolo na mieste o tom tie rokovania už dávno začať.
Nedostala som žiadnu odpoveď k tomu, že či takéto rokovania prebiehajú s Európskou komisiou, či na to je upozornená, či je tu snaha o nápravu tohto míľnika, pretože tento posun, ja sa domnievam, že naozaj nie je reálny, nie je reálny. Ale domnievam sa, že dalo sa tomu zabrániť, dalo sa ten míľnik splniť, ale treba pracovať s ľuďmi, ktorí v tom odborníci sú, ktorí naozaj vedia k tomu čo povedať. A takí, takí ľudia jednoducho v tomto momente v dostatočnej kvalite a aj počte, aj počte pre tú zložitosť tej práce, sa domnievam, že na ministerstve spravodlivosti chýbajú a je to vinou súčasného vedenia na ministerstve spravodlivosti.
Nepotrebujem minúť celých tridsať minút, to je, ja si myslím, že to sú najdôležitejšie z mojej strany odkazy. Jednoducho treba sa naozaj venovať tomu, prečo tu máme ministerstvo spravodlivosti a ako sa môžme posunúť ďalej. Domnievam sa, že plán obnovy a odolnosti vo svojej celkovej výške, ktorú ponúka ministerstvo spravodlivosti, čo je okolo 200 mil. na budovy a v desiatkach ďalších miliónov na digitalizáciu, v rámci čoho je aj insolvenčný register, je jednoducho obrovská, obrovská príležitosť pre Slovensko, obrovská. A je, naozaj bolo by veľmi nezodpovedné nevyužiť túto príležitosť, ktorá v celosti znamená približne jeden štátny rozpočet, jeden pre justíciu, keď dáme bokom väzenstvo. Jednoducho je to obrovský balík, ktorý sa ponúka pre justíciu v rámci plánu obnovy a odolnosti a ohroziť ho, ohroziť ho takto naozaj ľahkovážne považujem za veľmi nezodpovedné a považovala som tiež za, z mojej strany za povinnosť na to upozorniť.
A dovolím si v tejto súvislosti aj upozorniť, že očakávam, samozrejme, s ohľadom aj ostatné míľniky, ktoré súvisia s plynutím, s plnením plánu obnovy a odolnosti, že budeme o tom informovaní zo strany ministra spravodlivosti, ako sa tieto míľniky napĺňajú, pretože jednoznačne už je tu nové vedenie rok a keď malo za to, že tie míľniky niektoré sa stihnúť nedajú, tak si mohol nastaviť ten harmonogram tak, aby proste to bolo realizovateľné. To znamená, tu už sa nedá nijakým spôsobom vyhovárať na žiadne predchádzajúce vedenia. Je potrebné splniť ten harmonogram tak, ako je nastavený. A ak nie, tak treba o tom jasne a korektne s Európskou komisiou rokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno sa budem v niečom trošku opakovať s ohľadom už aj na výmenu, ktorú som mala s pánom ministrom spravodlivosti k tomuto návrhu zákona, ktorý sa javí na jednej strane, že je veľmi jednoduchý, veď vlastne jedná sa iba o odklad účinnosti, avšak je vlastne v niečom veľmi významný, pretože jedná sa o opatrenie, ktoré súvisí s plánom obnovy a odolnosti a s míľnikmi. A ja sa domnievam s ohľadom na to aj, ako mám ja vedomosť ako bývalá ministerka spravodlivosti k tomuto opatreniu, aj to, čo s ním súvisí, že jednoducho ten míľnik, ktorý je stanovený na 1. október budúceho roka, sa dá naozaj s veľkými ťažkosťami splniť. Alebo potom to bude splnenie, ktoré bude naozaj prísne formálne a je otázne, či skutočne splní tie očakávania, nielen tie, ktoré má Európska komisia, ale ktoré naozaj opodstatnene môže mať aj náš podnikateľský sektor, ktorý má záujem na tom, aby sme tu mali transparentné podnikateľské prostredie, ktoré nedáva priestor pre podvodné praktiky, pre spoločnosti, ktoré sú vo finančných ťažkostiach, a práve pre tých, ktorí jednoducho s takýmito spoločnosťami podvodné praktiky zamýšľajú a ich realizujú. A práve k tomu môže veľmi prispieť insolvenčný register nielen svojou novou právnou úpravou, ktorá sa vlastne odkladá, ale aj technickým riešením, ktoré to, ako bude spracované a čo všetko bude umožňovať, v akej miere tu budú naozaj dobré prepojenia s ostatnými registrami v rámci Európskej únie, toto je kľúčové. To znamená, nejedná sa tu, samozrejme, len o to, aby sme formálne splnili niečo, čo je pravda, že osobitne na tom trvala Európska komisia, aby bolo súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Nie je to ľahké zadanie. Je to naozaj ťažké zadanie s ohľadom aj na problematiku. Tí, ktorí sa trošku venujú nielen právu, ale obchodnému právu a osobitne konkurznému konaniu, reštrukturalizačnému konaniu, vedia veľmi dobre, že tieto konania nie sú ľahké. Je tu obrovský priestor, samozrejme, potom pre tých, ktorí sa v tom vedia ako-tak obracať a robia, robia podvody so spoločnosťami, ktoré sa do takýchto finančných ťažkostí dostanú.
To znamená sprehľadniť, samozrejme, všetky toky, ktoré s tým súvisia, osobitne, samozrejme, pre veriteľov, aby tu nebol priestor pre podvodné praktiky, umožniť cezhranične, aby sme mali transparentný tento priestor nielen voči nám, ale aj voči ostatným krajinám, aby jednoducho Slovensko bolo priestorom, ktorý dáva dôveru iným podnikateľom sem vstúpiť a investovať. K tomuto všetkému jednoducho môže prispieť dobré riešenie insolvenčného registra aj so svojím technickým riešením.
To, že sa posúva účinnosť do 1. októbra, znamená, že jednoducho síce právna úprava je, ale nie je tu vytvorené technické riešenie a kvôli tomu sa to posúva. Ja rozumiem všetkým ťažkostiam, ktoré súvisia s verejným obstarávaním, ale súčasne viem, že jednoducho ten tím, ktorý pracoval na zadaniach a ktorý vlastne mal by byť súčinný aj pri zadaniach pre technické riešenie, jednoducho bol rozpustený, jednoducho toto sa stalo. A ja musím na to poukázať, že jednoducho namiesto toho, aby sa ministerstvo spravodlivosti sústredilo na zadania, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby sme sa ďalej pohli v justícii, tak sa venoval pán minister spravodlivosti, nemôžem to inak nazvať, ako hanebnej novele, pod pazuchou ju doniesť 6. decembra minulého roka a tomuto venovať svoj priestor a čas, niekoľkokrát opravovať, niekoľkokrát opravovať jednoducho tento návrh, ktorý neprešiel žiadnym riadnym pripomienkovým konaním, namiesto toho, aby jednoducho bola tu sústredená pozornosť na témy a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné a dôležité nielen pre plán obnovy a odolnosti, ale pre nás, pre naše podnikateľské prostredie.
A nielen to, že sa domnievam, že tá pozornosť proste bola kladená inde, ako bola potrebná, tak ešte aj ľudia, ktorí na tom pracovali a ktorých som si ani ja nepriniesla na ministerstvo spravodlivosti, ale ktorí jednoducho roky už pracujú na ministerstve spravodlivosti, tak boli jednoducho, bola s nimi ukončená spolupráca. A to neboli žiadni dohodári, to boli riadni štátni zamestnanci, ktorí venovali skutočne časť svojho profesijného života práci štátu.
Osobitne za závažné to považujem pre insolvenčný register, ktorý je ťažká téma. A nájsť tu naozaj kvalitných odborníkov je veľmi ťažké. Takže v takejto situácii tu rozpustiť tento tím považujem za naozaj veľmi nezodpovedné, ako som už povedala, nielen voči míľnikom v pláne obnovy a odolnosti, ale vôbec voči, ako dlh voči nášmu podnikateľskému sektoru.
A teraz si dovolím povedať niečo aj tej ako keby jednoduchej zmene, ktorá je len zmena z decembra na 1. október.
No neviem si dosť dobre predstaviť, keď to technické riešenie vlastne ešte neexistuje, aby v tom krátkom časovom období, ktoré vlastne je menej vlastne ako rok, aby sa aj ten systém, samozrejme, vytvoril, zabehol a bol plne funkčný, lebo o tom je 1. október 2025, že jednoducho ten, to nové riešenie má už byť plne zabehnuté do prevádzky. Ja som to aj vyslovila na ústavnoprávnom výbore, že sa domnievam, že tento míľnik je ohrozený a bolo by namieste aj korektné, aby čo najskôr o tom prebehla aj diskusia s Európskou komisiou, že jednoducho tento míľnik s veľkou pravdepodobnosťou nie je splnený. A domnievam sa tiež, že o tom musel mať minister spravodlivosti vedomosť, že tento míľnik je ohrozený a bolo na mieste o tom tie rokovania už dávno začať.
Nedostala som žiadnu odpoveď k tomu, že či takéto rokovania prebiehajú s Európskou komisiou, či na to je upozornená, či je tu snaha o nápravu tohto míľnika, pretože tento posun, ja sa domnievam, že naozaj nie je reálny, nie je reálny. Ale domnievam sa, že dalo sa tomu zabrániť, dalo sa ten míľnik splniť, ale treba pracovať s ľuďmi, ktorí v tom odborníci sú, ktorí naozaj vedia k tomu čo povedať. A takí, takí ľudia jednoducho v tomto momente v dostatočnej kvalite a aj počte, aj počte pre tú zložitosť tej práce, sa domnievam, že na ministerstve spravodlivosti chýbajú a je to vinou súčasného vedenia na ministerstve spravodlivosti.
Nepotrebujem minúť celých tridsať minút, to je, ja si myslím, že to sú najdôležitejšie z mojej strany odkazy. Jednoducho treba sa naozaj venovať tomu, prečo tu máme ministerstvo spravodlivosti a ako sa môžme posunúť ďalej. Domnievam sa, že plán obnovy a odolnosti vo svojej celkovej výške, ktorú ponúka ministerstvo spravodlivosti, čo je okolo 200 mil. na budovy a v desiatkach ďalších miliónov na digitalizáciu, v rámci čoho je aj insolvenčný register, je jednoducho obrovská, obrovská príležitosť pre Slovensko, obrovská. A je, naozaj bolo by veľmi nezodpovedné nevyužiť túto príležitosť, ktorá v celosti znamená približne jeden štátny rozpočet, jeden pre justíciu, keď dáme bokom väzenstvo. Jednoducho je to obrovský balík, ktorý sa ponúka pre justíciu v rámci plánu obnovy a odolnosti a ohroziť ho, ohroziť ho takto naozaj ľahkovážne považujem za veľmi nezodpovedné a považovala som tiež za, z mojej strany za povinnosť na to upozorniť.
A dovolím si v tejto súvislosti aj upozorniť, že očakávam, samozrejme, s ohľadom aj ostatné míľniky, ktoré súvisia s plynutím, s plnením plánu obnovy a odolnosti, že budeme o tom informovaní zo strany ministra spravodlivosti, ako sa tieto míľniky napĺňajú, pretože jednoznačne už je tu nové vedenie rok a keď malo za to, že tie míľniky niektoré sa stihnúť nedajú, tak si mohol nastaviť ten harmonogram tak, aby proste to bolo realizovateľné. To znamená, tu už sa nedá nijakým spôsobom vyhovárať na žiadne predchádzajúce vedenia. Je potrebné splniť ten harmonogram tak, ako je nastavený. A ak nie, tak treba o tom jasne a korektne s Európskou komisiou rokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Ja si myslím, že veľmi zrozumiteľne si popísal dopady transakčnej dane, tie o ktorých tu nebola zatiaľ žiadna reč, a to je kto z toho bude vlastne profitovať, že teda je tu predsa len niekto z toho podnikateľského sektora, kto z toho profitovať bude, len o tom je naozaj ticho, že to, že banky sú ticho, je jasné, keď z toho profitovať budú a toto tvoje vystúpenie iba jasne ukazuje, že kroky vlády pri konsolidačnom balíku sú jednoducho nepremyslené, nepredvídateľné, vytvárajú tu chaos. Nikto nevie presne, ani vláda sama nevie aké následky to bude mať a mne to priamo naozaj sa to spája s následkami tej hanebnej trestnej novely. Jednoducho vláda sa rozhodla, že jej ľudia uniknú pred spravodlivosťou a je jej jedno aké to bude mať následky. Jej je jedno a teraz sa diví, že sa množia krádeže v obchodoch. Proste je jej to jedno, je jej to jedno. A zjavne vtedy nedomyslela, že keď bude takto zľahčovať daňové podvody, že áno, môže to znamenať aj to, že bude mať menej potom pri výbere. A to tiež bude celá prekvapená. Ten čas, ktorý mala vláda na to, aby pripravila dobrý konsolidovaný, balík konsolidačných opatrení, premrhala, premrhala na tú hanebnú novelu trestných kódexov.
Teraz jej okrem iného hrozí aj pozastavenie eurofondov a diví sa, a diví sa. Jednoducho toto je naozaj chaos, ktorý ste priniesli. A toto je tá hrubá nezodpovednosť, že bez akejkoľvek diskusie, nedáte žiadny priestor, aby sa k tomu ktokoľvek vyjadril k vašim návrhom, aby o tom bola normálna verejná, odborná debata. A potom by sme prišli spoločne aj vy na mnoho vecí, ktorým by ste aj vy radi predišli. A toto je príklad, tie trafačné dane. Okrem toho, že budete likvidovať mimovládky.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pán poslanec. Jednoznačne tento konsolidačný balík vedie Slovensko do ničoty a to čo na tom celom je zarážajúce je to, že vláda si nenašla čas, nie že s opozíciou, ale s nikým sa na Slovensku nebaviť o tom, čo chystá, s nikým. Osobitne už vôbec nie s tripartitou. Ani ju nezaujíma, čo povie na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pretože to čo je zrejmé z celého konsolidačného balíka je to, že Slovensko to bude dusiť, Slovensko sa nenadýchne. Ten balík, na ktorý sa budeme skladať bude ešte väčší. Je to úplne zrejme aj z ďalšej miliardy, ktorá je tu naviac, okrem toho, že sa rieši deficit, tak vyberáme miliardu naviac na výdavky štátu. To znamená, že konsolidácia bude pokračovať v ďalšom roku a v konsolidačnom balíčku nie je nič preto, aby tu bol ekonomický rast. Nie tam nič preto, aby sme jednoducho mali z čoho platiť štát. Nie je tam nič preto, aby ten štát prinášal služby, pre ktoré sem príde niekto vôbec investovať na Slovensko. Príde niekto na Slovensko, keď vidí v akom stave máme zdravotníctvo? Príde sem? Prečo by sem chodil. Príde sem niekto investovať na Slovensko, keď vie, že v okolitých krajinách má oveľa lepšie podnikateľské prostredie? No nepríde. Nepríde. Nerobíte nič preto, aby ľudia tu mali väčšie mzdy. Robíte tu len opatrenia k tomu, aby ste nafúkli štát a zadusili všetko, čo nám môže pomôcť, aby sme sa nadýchli. V tom konsolidačnom balíčku jednoducho nie je nič, o čo by sme sa mohli oprieť a mohli sme pomôcť, aby jednoducho tu boli investície, aby sa tu žilo lepšie a aby tu podnikatelia mali prostredie na to, aby tu naozaj mohli podnikať a štát mal z čoho vyberať dane.

Ja dávam procedurálny návrh s ohľadom sa mi zdá, že naozaj na nepresnosti ohľadom výkladu toho, o čom sa uzniesol ústavnoprávny výbor, aby opätovne sa zaoberal touto otázkou ústavnoprávny výbor, lebo ak si dobre pamätám, tak v danom uznesení ústavnoprávneho výboru bolo jasne povedané, jedna vec sú nálepky, a teraz môžme mať, nemusíme mať zhodu, či si myslíme, že teda spadajú pod tie vizuálne zobrazenia a na to zjavne koalícia-opozícia má iný názor, ale na čom sa zhodla koalícia s opozíciou je, že potom pokračuje ďalej zákon a rieši otázku, čo vlastne teda na tých nálepkách je a s tým ste sa, pán predsedajúci, nevysporiadali, tak ja mám za to, že si vykladáte zle toto rozhodnutie ústavnoprávneho výboru v tej časti, kde jasne povedal ústavnoprávny výbor, že to, či má poslanec nálepky alebo nemá nálepky, ešte neznamená porušenie rokovacieho poriadku, pretože významné bude, aby sa vysporiadal s otá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Na stole na ministerstve spravodlivosti je pripravený a rozpracovaný nový Občiansky zákonník a bol plán ho dať do riadneho pripomienkového konania. Bohužiaľ, ja som skôr odišla, ako som plánovala, proste tak sa vyvinula politická situácia, ale tak ako je pripravený, fakticky obrovská novela Trestného zákona, tú si osvojil minister Karas, s tou pokračoval ďalej. Je mi ľúto, že práce sa zastavili, ktoré už boli vo vrcholnej fáze, čo sa týka Občianskeho zákonníka, ktorý znamenal vo svojej podstate obrovskú opatrovnícku reformu. Takže je mi veľmi ľúto, že proste že aj tu, tak ako sa nič neurobilo s obrovskou zmenou pre trestný proces, ktorá bola na stole, tak si jednoducho ďalší ministri vybrali to, čo sa im viac páči. Uvidíme, že ako sa k tomu postaví pán minister Susko. Mal zjavne iné priority, keď nastúpil, ale Občiansky zákonník viem, že rozpustil daný tím, ja som zvedavá, že s čím príde a či súčasťou, ak príde s novým Občianskym zákonníkom, či tam bude zásadne pokroková zmena prístupu k ľuďom, ktorí majú akýkoľvek hendikep, a či tam bude obsiahnutá opatrovnícka reforma. Lebo tak plánovaná bola, tak ostala vlastne na stole.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani komisárka pre zdravotne postihnutých aj mne by sa páčilo, keby sme viac pracovali aj s týmto samotným označením, ale tým nechcem teraz zapĺňať tento priestor. V prvom rade vám chcem naozaj veľmi úprimne poďakovať za vašu prácu. Ja si myslím, že máte veľmi ťažkú prácu, že jednoducho sú poslania alebo je práca, ktorá už s ohľadom na to, s čím pracujete, tak musí byť vlastne veľmi ťažké. Že sa stretávate s ťažkými osudmi a tie máte každý deň na stole. Že nedá sa vlastne od toho pomaly ani odísť, pretože na druhý deň zase prídete, a zase máte prípady, ktoré sú ťažké a veľmi smutné. Že chcem len poďakovať, že toľko rokov ste ochotná tomu venovať svoj život a viem keďže aj v našej rodine máme ľudí s rôznymi postihnutiami, aké je to veľmi ťažké. Aké je to naozaj veľmi ťažké. Lebo nemusíte, ale chcete sa tomu venovať. Takže naozaj veľké poďakovanie s ohľadom aj na všetko, čo ste povedali aj tie prípady je zrejmé, že vlastne máte skutočne čo robiť. A ja by som a už to tu viackrát zaznelo, myslím si že je to dôležité si povedať, že vyspelosť demokratickej spoločnosti je jej odrazom, je aj to, ako sa práve správa k ľuďom, ktorí sa nevedia buď obhájiť sami, nemajú dostatočne silné postavenie, aby ich bolo silne počuť a sú to práve tí, ktorí sú rôznym spôsobom hendikepovaní. A podobne, ako sa hovorí, že vyspelosť demokratickej spoločnosti závisí tiež od toho napríklad ako sa správame k odsúdeným, obvineným. Mňa veľmi bolí srdce, že aj súčasná vláda cíti pre to cit, až vtedy, keď jej vlastní ľudia sa dostali do výkonu väzby alebo trestu. A ja nechcem povedať, že teraz vláda sa musí dostať do situácie, aby sama sa cítila hendikepovaná, aby mala k tomu naozaj vzťah a niečo pre ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní niečo urobila. Jak precítene toho, čo to vlastne znamená byť menšinou sa mi veľmi páčil prístup jedného lektora, na jenom zo školení, aby sme cítili ako väčšina ako sa môže cítiť menšina, tak ja si dovolím povedať aj jeho príklad. Ako by sme sa cítili ako väčšina keby sme boli v inej situácii, keby väčšina boli vozíčkari. No tak väčšina by sa rozhodla, že je veľmi ekonomicky východné mať nižšie budovy, nižšie, načo, prečo mať také vysoké však sa môžeme skrčiť, tá menšina, ktorá proste nechodí na vozíčku a to je vlastne presne ten prístup. To pochopenie, že vlastne, áno je to ekonomicky náročnejšie, ale aby sme sa cítili dôstojne, aby sa tu všetci cítili dôstojne. Tak musíme pre to niečo spraviť. Každému dať šancu a s tou bezbariérovosťou prístupu je to veľmi smutné. Veľmi smutné, že dokonca štátne inštitúcie sú problematické pre prístup, pre ľudí, ktorí sú na vozíku alebo majú hocijaký hendikep, hocijaký. Ja si pamätám, ako ministerka spravodlivosti, keď som bola o barlách, aké to bolo ťažké, a som si uvedomila, že ale to som ako ministerka mám neuveriteľnú asistentskú celú, samozrejme celý aparát aj s autom a neviem s čím všetkým, čo mám k dispozícii, ale ako to bolo miestami ťažké.....
===== prístup pre ľudí, ktorí sú na vozíku. Alebo majú hocijaký hendikep. Hocijaký. Ja si pamätám aj ako ministerka spravodlivosti, keď som bola o barlách, aké to bolo ťažké. A som si uvedomovala, že ale to som ako ministerka, mám, mám neuveriteľnú asistentskú celú, samozrejme celý aparát aj s autom a neviem čím všetkým, čo máme k dispozícii. Ale ako to bolo miestami ťažké. Áno, aj priestorovo vyriešiť základné potreby, ktoré človek má, aké je to ťažké.
Takže sú veci, ktoré sú minimum a na ktoré musíme nájsť peniaze. A ja si dovolím teraz aj pri konsolidácii verejných financií, nikto nevie, na čo pôjde tá miliarda. Nevieme to. Tak kiežby, kiežby z tej miliardy sa peniaze použili pre ľudí, pre ľudí, ktorí to potrebujú a ktorí sú odkázaní na to, aby im vláda pomáhala. A áno, ja som veľmi pozorne počúvala, aj vo výkone trestov, výkone väzby je problém, ak sú tam ľudia, ktorí sú odkázaní na tieto opatrenia väzba... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), je to tak. Ak dôjde k spáchaniu trestného činu, tak nie je veľmi iný priestor, ako ten, že proste je to výkon na či už väzby alebo výkon trestu a tie, prostredie, to prostredie tam nie je na to dostatočne prispôsobené a nemalo by to tak byť, že ešte tým trestom je aj to, v akých podmienkach vlastne sa vykonáva. A za to, že človek vlastne je takto hendikepovaný, tak ešte o to viac vlastne naozaj potom v tom výkone trestu trpí. A nemalo by to tak byť. Nemalo by to tak byť.
Ja som veľmi rada, že ste spomenuli opatrovnícku reformu a bolí ma pre to srdce. Bolí ma pre to srdce, lebo som bola štátna tajomníčka pri ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, vtedy ešte Róbert Dobrovodský, ktorý je dnes verejným ochrancom práv, pracoval na sekcii legislatívy a spracovali sme obrovský materiál k opatrovníckej reforme a, bohužiaľ, aj ja ako ministerka spravodlivosti, nepodarilo sa nám to posunúť ďalej. Pretože opatrovnícka reforma sama o sebe vlastne súvisí aj s novým Občianskym zákonníkom. K tomu, ako sa staviame k ľuďom a k ich spôsobilosti na právne úkony. A to je úplne kľúčové. A presne ste to spomenuli, že my nadužívame obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Jednoducho človek potrebuje asistenciu a že je veľmi dôležité, kto je ten, kto mu tú asistenciu robí, či to robí v jeho prospech alebo či to, nebodaj, nerobí na jeho úkor. A preto je veľmi dôležitá právna úprava, aby nedošlo k zneužívaniu tej situácie, že sa proste človek ocitne v situácii, v ktorej predtým bol plne spôsobilý, ale už nie je, pretože má rôzny hendikep, ktorý môže nastať.
Ja som vnímala, že vo veľkej miere ste sa venovali postihnutiam, ktoré súvisia možno skôr s tým fyzickým hendikepom, a ja si dovolím trochu povenovať aj tým hendikepom, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím. Nie som podľa mňa úplne korektná so slovníkom, ale viem, že toto je slovník, ktorý sa, ktorý je asi ešte zatiaľ zrozumiteľný. Pretože mentálne postihnutie, to nie je len to, že sa s tým človek narodí, ale súvisí to, samozrejme, s rôznymi ochoreniami, ktoré jednoducho začnú obmedzovať človeka v spôsobilosti na právne úkony. A ja to vidím aj v mojom úplne blízkom okolí, úplne blízkom okolí, že aj samotná právna úprava je na to hrubo necitlivá, hrubo necitlivá.
Tí, ktorí už nie sme úplne mladí, tak podľa mňa o to viac môžme aj pre svoj vlastný vek to vnímať citlivejšie, keďže vidíme aj vo svojom okolí, že jednoducho áno, dochádza k tomu, že máme viacero seniorov aj s ohľadom na to, že sa dožívame väčšieho veku, kde jednoducho tie ochorenia, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím a určitou degeneráciou, proste je to tak, aj tých mozgových buniek, tak súvisia jednoducho s tým, že tá plná spôsobilosť na právne úkony tu nie je. Ale to neznamená, že človek musí byť obmedzený v plnosti, že naozaj tá citlivosť k tomu obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony je, je absolútne nevyhnutná. Pretože nakoniec tí, ktorí poskytujú starostlivosť, tak môžu vlastne to, bohužiaľ, tú situáciu zneužiť. A vy určite máte množstvo takých prípadov na stole. Ja chcem na to upozorniť a chcem naozaj na to apelovať, že čo najskôr musíme prijať právnu úpravu, musíme ju prijať, aby sme chránili ľudí, ktorí jednoducho nie sú plne spôsobilí na právne úkony, a musíme hľadať cestu, ako zabezpečiť, aby sme rešpektovali ich dôstojnosť a ich vlastné rozhodnutia.
A ja si dovolím povedať, že už naozaj, už je to, už je to pomaly desať rokov, kedy som robila analýzu ohľadom stavu našej právnej úpravy a právnej úpravy v iných krajinách, ktorá sa práve týkala otázky, ktorá súvisela s mentálnymi postihnutiami a ktorá súvisí práve s tým, že človek vie, že má ochorenie, ktoré bude znamenať, že ho v budúcnosti bude obmedzovať. Že my stále nemáme nastavenú právnu úpravu, že by človek sa vopred mohol rozhodnúť, keď sa stane toto a toto a takáto bude, takáto bude progresivita toho ochorenia, tak potom chcem, aby sa realizovali tieto úkony, alebo potom chcem, aby táto osoba bola tou, ktorá bude rozhodovať o mojej plnej, o tých úkonoch, o ktorých ja už nebudem môcť rozhodovať z rôznych dôvodov. Nič takéto tu nemáme. A ja na to upozorňujem, že je to veľmi-veľmi dôležité, aby čo najskôr sme pristúpili k takejto opatrovníckej reforme a je k tomu dôležitá základná, by som povedala zmena postoja celej spoločnosti k tomu, aby sme rešpektovali dôstojnosť človeka.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani komisárka pre zdravotne postihnutých aj mne by sa páčilo, keby sme viac pracovali aj s týmto samotným označením, ale tým nechcem teraz zapĺňať tento priestor. V prvom rade vám chcem naozaj veľmi úprimne poďakovať za vašu prácu. Ja si myslím, že máte veľmi ťažkú prácu, že jednoducho sú poslania alebo je práca, ktorá už s ohľadom na to, s čím pracujete, tak musí byť vlastne veľmi ťažké. Že sa stretávate s ťažkými osudmi a tie máte každý deň na stole. Že nedá sa vlastne od toho pomaly ani odísť, pretože na druhý deň zase prídete, a zase máte prípady, ktoré sú ťažké a veľmi smutné. Že chcem len poďakovať, že toľko rokov ste ochotná tomu venovať svoj život a viem keďže aj v našej rodine máme ľudí s rôznymi postihnutiami, aké je to veľmi ťažké. Aké je to naozaj veľmi ťažké. Lebo nemusíte, ale chcete sa tomu venovať. Takže naozaj veľké poďakovanie s ohľadom aj na všetko, čo ste povedali aj tie prípady je zrejmé, že vlastne máte skutočne čo robiť. A ja by som a už to tu viackrát zaznelo, myslím si že je to dôležité si povedať, že vyspelosť demokratickej spoločnosti je jej odrazom, je aj to, ako sa práve správa k ľuďom, ktorí sa nevedia buď obhájiť sami, nemajú dostatočne silné postavenie, aby ich bolo silne počuť a sú to práve tí, ktorí sú rôznym spôsobom hendikepovaní. A podobne, ako sa hovorí, že vyspelosť demokratickej spoločnosti závisí tiež od toho napríklad ako sa správame k odsúdeným, obvineným. Mňa veľmi bolí srdce, že aj súčasná vláda cíti pre to cit, až vtedy, keď jej vlastní ľudia sa dostali do výkonu väzby alebo trestu. A ja nechcem povedať, že teraz vláda sa musí dostať do situácie, aby sama sa cítila hendikepovaná, aby mala k tomu naozaj vzťah a niečo pre ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní niečo urobila. Jak precítene toho, čo to vlastne znamená byť menšinou sa mi veľmi páčil prístup jedného lektora, na jenom zo školení, aby sme cítili ako väčšina ako sa môže cítiť menšina, tak ja si dovolím povedať aj jeho príklad. Ako by sme sa cítili ako väčšina keby sme boli v inej situácii, keby väčšina boli vozíčkari. No tak väčšina by sa rozhodla, že je veľmi ekonomicky východné mať nižšie budovy, nižšie, načo, prečo mať také vysoké však sa môžeme skrčiť, tá menšina, ktorá proste nechodí na vozíčku a to je vlastne presne ten prístup. To pochopenie, že vlastne, áno je to ekonomicky náročnejšie, ale aby sme sa cítili dôstojne, aby sa tu všetci cítili dôstojne. Tak musíme pre to niečo spraviť. Každému dať šancu a s tou bezbariérovosťou prístupu je to veľmi smutné. Veľmi smutné, že dokonca štátne inštitúcie sú problematické pre prístup, pre ľudí, ktorí sú na vozíku alebo majú hocijaký hendikep, hocijaký. Ja si pamätám, ako ministerka spravodlivosti, keď som bola o barlách, aké to bolo ťažké, a som si uvedomila, že ale to som ako ministerka mám neuveriteľnú asistentskú celú, samozrejme celý aparát aj s autom a neviem s čím všetkým, čo mám k dispozícii, ale ako to bolo miestami ťažké.....
===== prístup pre ľudí, ktorí sú na vozíku. Alebo majú hocijaký hendikep. Hocijaký. Ja si pamätám aj ako ministerka spravodlivosti, keď som bola o barlách, aké to bolo ťažké. A som si uvedomovala, že ale to som ako ministerka, mám, mám neuveriteľnú asistentskú celú, samozrejme celý aparát aj s autom a neviem čím všetkým, čo máme k dispozícii. Ale ako to bolo miestami ťažké. Áno, aj priestorovo vyriešiť základné potreby, ktoré človek má, aké je to ťažké.
Takže sú veci, ktoré sú minimum a na ktoré musíme nájsť peniaze. A ja si dovolím teraz aj pri konsolidácii verejných financií, nikto nevie, na čo pôjde tá miliarda. Nevieme to. Tak kiežby, kiežby z tej miliardy sa peniaze použili pre ľudí, pre ľudí, ktorí to potrebujú a ktorí sú odkázaní na to, aby im vláda pomáhala. A áno, ja som veľmi pozorne počúvala, aj vo výkone trestov, výkone väzby je problém, ak sú tam ľudia, ktorí sú odkázaní na tieto opatrenia väzba... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), je to tak. Ak dôjde k spáchaniu trestného činu, tak nie je veľmi iný priestor, ako ten, že proste je to výkon na či už väzby alebo výkon trestu a tie, prostredie, to prostredie tam nie je na to dostatočne prispôsobené a nemalo by to tak byť, že ešte tým trestom je aj to, v akých podmienkach vlastne sa vykonáva. A za to, že človek vlastne je takto hendikepovaný, tak ešte o to viac vlastne naozaj potom v tom výkone trestu trpí. A nemalo by to tak byť. Nemalo by to tak byť.
Ja som veľmi rada, že ste spomenuli opatrovnícku reformu a bolí ma pre to srdce. Bolí ma pre to srdce, lebo som bola štátna tajomníčka pri ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, vtedy ešte Róbert Dobrovodský, ktorý je dnes verejným ochrancom práv, pracoval na sekcii legislatívy a spracovali sme obrovský materiál k opatrovníckej reforme a, bohužiaľ, aj ja ako ministerka spravodlivosti, nepodarilo sa nám to posunúť ďalej. Pretože opatrovnícka reforma sama o sebe vlastne súvisí aj s novým Občianskym zákonníkom. K tomu, ako sa staviame k ľuďom a k ich spôsobilosti na právne úkony. A to je úplne kľúčové. A presne ste to spomenuli, že my nadužívame obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Jednoducho človek potrebuje asistenciu a že je veľmi dôležité, kto je ten, kto mu tú asistenciu robí, či to robí v jeho prospech alebo či to, nebodaj, nerobí na jeho úkor. A preto je veľmi dôležitá právna úprava, aby nedošlo k zneužívaniu tej situácie, že sa proste človek ocitne v situácii, v ktorej predtým bol plne spôsobilý, ale už nie je, pretože má rôzny hendikep, ktorý môže nastať.
Ja som vnímala, že vo veľkej miere ste sa venovali postihnutiam, ktoré súvisia možno skôr s tým fyzickým hendikepom, a ja si dovolím trochu povenovať aj tým hendikepom, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím. Nie som podľa mňa úplne korektná so slovníkom, ale viem, že toto je slovník, ktorý sa, ktorý je asi ešte zatiaľ zrozumiteľný. Pretože mentálne postihnutie, to nie je len to, že sa s tým človek narodí, ale súvisí to, samozrejme, s rôznymi ochoreniami, ktoré jednoducho začnú obmedzovať človeka v spôsobilosti na právne úkony. A ja to vidím aj v mojom úplne blízkom okolí, úplne blízkom okolí, že aj samotná právna úprava je na to hrubo necitlivá, hrubo necitlivá.
Tí, ktorí už nie sme úplne mladí, tak podľa mňa o to viac môžme aj pre svoj vlastný vek to vnímať citlivejšie, keďže vidíme aj vo svojom okolí, že jednoducho áno, dochádza k tomu, že máme viacero seniorov aj s ohľadom na to, že sa dožívame väčšieho veku, kde jednoducho tie ochorenia, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím a určitou degeneráciou, proste je to tak, aj tých mozgových buniek, tak súvisia jednoducho s tým, že tá plná spôsobilosť na právne úkony tu nie je. Ale to neznamená, že človek musí byť obmedzený v plnosti, že naozaj tá citlivosť k tomu obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony je, je absolútne nevyhnutná. Pretože nakoniec tí, ktorí poskytujú starostlivosť, tak môžu vlastne to, bohužiaľ, tú situáciu zneužiť. A vy určite máte množstvo takých prípadov na stole. Ja chcem na to upozorniť a chcem naozaj na to apelovať, že čo najskôr musíme prijať právnu úpravu, musíme ju prijať, aby sme chránili ľudí, ktorí jednoducho nie sú plne spôsobilí na právne úkony, a musíme hľadať cestu, ako zabezpečiť, aby sme rešpektovali ich dôstojnosť a ich vlastné rozhodnutia.
A ja si dovolím povedať, že už naozaj, už je to, už je to pomaly desať rokov, kedy som robila analýzu ohľadom stavu našej právnej úpravy a právnej úpravy v iných krajinách, ktorá sa práve týkala otázky, ktorá súvisela s mentálnymi postihnutiami a ktorá súvisí práve s tým, že človek vie, že má ochorenie, ktoré bude znamenať, že ho v budúcnosti bude obmedzovať. Že my stále nemáme nastavenú právnu úpravu, že by človek sa vopred mohol rozhodnúť, keď sa stane toto a toto a takáto bude, takáto bude progresivita toho ochorenia, tak potom chcem, aby sa realizovali tieto úkony, alebo potom chcem, aby táto osoba bola tou, ktorá bude rozhodovať o mojej plnej, o tých úkonoch, o ktorých ja už nebudem môcť rozhodovať z rôznych dôvodov. Nič takéto tu nemáme. A ja na to upozorňujem, že je to veľmi-veľmi dôležité, aby čo najskôr sme pristúpili k takejto opatrovníckej reforme a je k tomu dôležitá základná, by som povedala zmena postoja celej spoločnosti k tomu, aby sme rešpektovali dôstojnosť človeka.
Ďakujem pekne.