Ďakujem veľmi pekne za slovo.
K tomuto mimoriadne škodlivému a ubližujúcemu návrhu zákona budem mať dve také širšie poznámky. Jednu ľudskoprávnu a jednu ľudskú. Začnem tou ľudskoprávnou, aby som uviedla na právnu mieru, na pravú mieru, čo je účelom tohto zákona.
Hlavným cieľom tohto zákona je znemožnenie tranzície, právnej tranzície transrodovým ľuďom. To znamená znemožnenie prepisu údajov v úradných záznamoch. Predkladaný návrh zákona, t. j. prakticky zákaz tranzícií, je v rozpore so základnými právami a slobodami. Tie sú obsiahnuté aj v našej ústave, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inými slovami, predkladaný návrh zákona je v rozpore s našou ústavou, ako aj v rozpore s našimi medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd je povinnosť zabezpečenia prístupu k právnej tranzícii, t. j. zmena údajov v úradných záznamoch pre transrodových ľudí vrátane rodného čísla, už dávno ustálená, jednoznačná a nespochybniteľná. Z hľadiska základných práv a slobôd sú štáty vrátane Slovenska povinné zabezpečiť predvídateľný a rýchly proces tranzície, t. j. zmenu údajov, ako je meno a priezvisko či rodné číslo.
V Európe nastal prelom v roku 2002, keď Európsky súd pre ľudské práva jednohlasne rozhodol v prípade Christine Goodwin proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd pre ľudské práva plne akceptoval pozitívny záväzok štátu rozoznať nový právny status transrodových ľudí, to znamená, zabezpečiť prístup k tranzícii vrátane prepisu všetkých údajov, ktorých sa to týka, to znamená v našom prípade aj rodného čísla.
Európsky súd pre ľudské práva v konečnom dôsledku usúdil, že neexistuje žiadny verejný záujem, ktorý by zmluvné štáty dohovoru aj pri zachovaní ich voľného uváženia oprávňoval k bráneniu transrodovým ľuďom k získaniu nového plného právneho statusu, a to vrátane práva na uzatvorenie manželstva s osobou opačného pohlavia, čo sa teda deje aj na Slovensku.
V skratke, prichádzate vyše dvadsať rokov po funuse. Teda pokiaľ nechcete napríklad vystúpiť z Rady Európy, opustiť naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky a škrtnúť z našej ústavy základné práva a slobody. To by sa vám možno páčilo. A len tak mimochodom, na československom území prebiehajú tranzície už 70 rokov. Sedemdesiat rokov. A nikdy nikomu v spoločnosti to žiadny problém nespôsobilo a neprinieslo. Za tieto desaťročia som nepočula o jedinom prípade, kedy by mali zdravotníci problém, ako ste tu naznačovali, o jedinom. To, čo sa tu deje, je to, že niektorí ľudia si tu na tom začali robiť svoju politickú nenávistnú kampaň, ktorá, žiaľ, ubližuje mnohým ľuďom, ale o tom už v mojej druhej ľudskej poznámke.
Budem vychádzať z predpokladu, že transrodových ľudí nepoznáte, neviete, čím v živote si oni sami a ich rodiny prechádzajú, a nemáte vedomosť o tom, akú hrôzu im takýmito návrhmi spôsobujete. Ak by totižto tento predpoklad nebol pravdivý, bolo by to z vašej strany mimoriadne kruté. Skúsim vám teda aspoň trochu priblížiť, čo spôsobujete.
Pre transrodového človeka je proces tranzície vykúpením, zlomom, ktorý zásadným spôsobom zlepší jeho kvalitu života. Nielenže tranzície zásadným spôsobom zlepšujú duševné zdravie transrodových ľudí, ale majú aj život zachraňujúci charakter. Často od vás počúvame o potrebe ochrany života, len mám miestami pocit, že vás zaujíma iba do momentu, kým sa človek narodí. Lebo tento návrh zákona je toho jasným dôkazom. Prístup k tranzícii je otázkou ochrany života transrodových ľudí. Vaším návrhom ich životy ohrozujete. Tak to je. Fakty nepustia. Dáta hovoria jasne, znemožnenie prístupu k tranzícii zvyšuje riziko samovrážd transrodových ľudí.
A teraz pár vyjadrení rodičov transrodových ľudí. Magdaléna, mama transrodového syna: "Volám sa Magdaléna a som vydatá a som mamou troch detí. Jedným z nich je môj sedemnásťročný transrodový syn. Je to veselý a múdry mladý muž, ktorého milujeme nielen my rodičia a jeho sestry, ale má veľa kamarátov, ktorí ho majú radi preto, lebo je priateľský, vtipný, rád hrá počítačové hry, ale aj krásne kreslí. Píšem vám preto, lebo viem, že mnoho ľudí sa stále bojí toho, čomu nerozumie. A sú to aj ľudia, ktorí v sebe majú toľko zla, že tému transrodových ľudí zneužívajú na šírenie nenávisti kvôli svojmu prospechu. Hoci sa niekedy zdá, že tých, ktorí tému transrodových ľudí využívajú na šírenie nenávisti, je až príliš veľa, som si istá, že ich až tak veľa nie je. Sú iba hluční a často viac viditeľní než tá prajná a rešpektujúca väčšina.
Priala by som si, aby sa aj Slovensko stalo miestom, kde budeme dodržiavať ľudské práva, nebudeme tolerovať nenávisť, násilie a diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, kde poslanci v mene svojej ideológie nebudú ľuďom znemožňovať ich ľudské právo na sebaurčovanie zákazom právnej tranzície alebo povinnosťou chirurgických zásahov do ich tiel proti ich vôli. Verím, že nezakážete právnu tranzíciu len kvôli tomu, že na to máte vplyv a že to môžete urobiť, hoci viete, že tým transrodovým ľuďom ubližujete a možno ich tým vyženiete zo Slovenska alebo, ešte horšie, spôsobíte im tým veľké vnútorné utrpenie.
Vy poslankyne a poslanci môžete zohrať významnú úlohu pri podpore a vytváraní bezpečnejšieho a prajnejšieho Slovenska pre nás všetkých a tvoriť zákony na základe stanovísk odbornej verejnosti a v súlade s Chartou ľudských práv. Tak na ktorú stranu sa postavíte? Na stranu rozumu a odbornosti alebo na stranu šírenia nenávisti?"
Ešte jeden príspevok od Moniky, mamy transrodovej dcéry: "Sme rodičia troch detí, dvoch starších chlapcov, teda dnes už mužov, a mladšej dcéry. Naša dcéra sa narodila ako chlapec. Veta, ktorá v mnohých vyvoláva rozpaky, nejasnosti, nepochopenie. Pred dvadsiatimi rokmi som na tom bola rovnako. Tiež som nerozumela, nechápala, neprijímala, ale hlavne som o tom veľmi málo vedela. Od malička bola naša dcéra iná. Hrala sa s bábikami, chcela nosiť dievčenské oblečenie, pozerala rozprávky pre dievčatá, chodila na balet, chcela tancovať, len dievčenský choreograf je v sukni. Nikdy sme ju k tomu neviedli. Práve naopak, snažili sme sa ju od toho odvádzať. Nerozumeli sme, nechápali.
Za 20 rokov svojho života si prešla ponižovaním, šikanou, nadávkami, neprijatím, odmietaním, nepochopením zo strany rovesníkov, učiteľov, dospelých, detí, predavačov, úradníkov, politikov. Pre toto sa nikto dobrovoľne nerozhodne. Ako nám nedávno povedala, celý život som hrala chlapca, už nevládzem, už nechcem. Pred dvomi rokmi prešla sociálnou a medicínskou tranzíciou, aktuálne sa snažíme o právnu tranzíciu. Neznamená to, že ponižovanie, šikanovanie a neprijatie prestalo, ale rozhodla sa už neskrývať, rozhodla sa byť sama sebou, žiť život v rode, v ktorom sa narodila. Sme vďační za podporu odborníkov, lekárov, psychológov, aktivistov, ktorí jej na jej ceste pomáhajú a sprevádzajú ju. Sme vďační za všetkých, ktorí nám pomáhajú pochopiť a rešpektovať. Ak by sme túto podporu nemali, naša dcéra by pravdepodobne musela Slovensko opustiť, nemohla by žiť v štáte, ktorý jej neumožňuje žiť svoj život, aj keď v inakosti."
To boli slová ľudí, ktorých sa váš návrh zákona bytostne dotýka.
V inej rozprave ste tu veľa hovorili o rodičoch, o ich právach, o ich vzťahoch k ich deťom, teraz ste si tu vypočuli vyjadrenia rodičov, ktorých deti ohrozujete.
Aj na tomto mieste chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoje deti prijímajú a pomáhajú im bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Mala by to byť samozrejmosť, ale, žiaľ, nie je. Mnohé deti zažívajú pravý opak. Aj vďaka tomu, že ich rodičia sú ovplyvnení pretláčaním názorov namierených proti LGBTI+ ľuďom, napríklad aj týmto návrhom zákona.
A keď už vás nepresvedčia ľudskoprávne argumenty, apelujem na to, aby ste v centre vášho záujmu mali človeka. Máte možnosť sa rozhodnúť ľuďom pomáhať alebo ubližovať. Toto je, žiaľ, ten druhý prípad. Týmto návrhom ubližujete transrodovým ľuďom, ubližujete ich rodičom, ubližujete ich súrodencom, ubližujete ich deťom, ich rodinám aj priateľom. Aj ja mám medzi priateľmi viacerých transrodových ľudí. Úžasných ľudí, ktorí majú svoje životy, rodiny, vychovávajú deti, pracujú, študujú, športujú, pestujú kvetiny, chodia do divadla, do kina, žijú normálne životy. A ja sa na vás hnevám, veľmi sa hnevám. Hnevám sa na to, že mojim priateľom a priateľkám či rodičom transrodových ľudí, ktorých poznám, spôsobujete bolesť a trápenie. Prestaňte s tým! (Potlesk.)
