Videokanál poslanca

Ešte raz ďakujem veľmi pekne, ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho zákona je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate pre ženy a pre jednu jej blízku osobu.
Ženy, ktoré sa dostanú do zložitej a traumatizujúcej situácie pri spontánnom potrate, podľa nás potrebujú pomoc na priestor, na čas, aby mohli spracovať následky spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu. Chceme tak prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné a duševné zdravie žien a aj rozhodnutia týkajúce sa ďalšieho tehotenstva.
Inšpirovali sme sa návrhom zákona, ktorý bol ešte v roku 2021 prijatý na Novom Zélande, kde dali dokonca tri dni voľna pri spontánnom potrate, pretože majú trošku inak nastavenú pracovnoprávne, pracovnoprávne majú trochu inak nastavené dni voľna ako v ich Zákonníku práce. My sme vychádzali z toho, ako je systém nastavený u nás, preto ide o dva dni voľna.
Krátko k situácii na Slovensku. V roku 2022 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 360 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 až 29 rokov a 30 až 34 rokov, teda väčšinou pracujúce ženy. Až 41,7 % spontánnych potratov bolo pritom hlásených u bezdetných žien a spontánne potraty žien s jedným dieťaťom predstavovali 30,7 % z týchto potratov.
Ak sa od ženy očakáva, že sa po spontánnom potrate vráti okamžite do práce skôr, ako sa jej telo a myseľ môžu zotaviť z tejto straty, je vysoko pravdepodobné, že to predĺži negatívne účinky na jej duševné zdravie, ale aj rozmýšľanie nad ďalším tehotenstvom.
V tomto pléne sa počas predchádzajúcich funkčných období veľakrát diskutovalo o tehotenstve a pomoci ženám v súvislosti s materstvom. A ja som presvedčená, že najlepšie by sme spravili, keby sme pri tvorbe, keby sme sa pri tvorbe politík riadili základným princípom. Nenútiť ženy, ktoré deti mať nechcú, aby ich mali a pomáhať tým ženám, ktoré deti mať chcú. A náš zákon presne v súlade s týmto princípom sa snaží vytvoriť podporu pre ženy, ktoré deti mať chcú, keďže zotavenie sa po spontánnom potrate môže žene uľahčiť aj cestu k tomu, aby sa pokúsila znovu otehotnieť. Chcem pevne veriť naozaj, že na tejto pomoci záleží všetkým ľuďom tu v pléne, aj tým, ktorí tu nie sú, ale inokedy tu sedávajú, a že tento návrh nájde širokú podporu či už v opozícii, alebo v koalícii.
Ešte na záver by som chcela uviesť pár príbehov žien, ktoré mi napísali v súvislosti s týmto návrhom zákona. Prvý z nich.
Ja som si v 2019 prešla zamĺknutým potratom, ktorý si vyžadoval aj hospitalizáciu. Keď ma prepustili z nemocnice, doktorka mi nechcela dať péen s vychádzkami. Keď som si mala predstaviť, že budem v takom psychickom rozpoložení medzi štyrmi stenami v byte, kde som sa ešte pár dní dozadu fotila s tabuľkou, v ktorom som týždni tehotenstva, myslela som, že sa zbláznim. Potrebovala som sa ísť niekam nadýchnuť, takže mi neostávalo nič iné, len si zobrať dovolenku v práci. Našťastie, zamestnávateľ bol zhovievavý a mala som v tom čase zastupovať kolegyne na dovolenke. Umožnil mi čerpať neplánovane pár dní. Veľmi podporujem váš návrh aj s tým voľnom pre blízku osobu, partnera alebo inú blízku osobu, lebo sama som v tom čase tiež nemohla byť. Ešte jeden odkaz. Aj mne by boli tieto dva dni voľna pomohli. Poznám aj ženy, ktoré to zistili a vrátili sa v ten deň späť do práce, ak nebol potrebný zákrok. Neviem si to ani predstaviť. Ďakujem, že myslíte aj na tieto prípady, nie je ich málo.
Na záver by som už naozaj len chcela vyzvať všetkých aj z radov koalície, aby tento návrh podporili, pretože môže pomôcť ženám, ktoré zažívajú veľmi náročnú životnú situáciu, keď prídu o plod, ktorý nosia vo svojom tele, keď je neplánovane ukončené ich tehotenstvo a potrebujú pomôcť, podporu, aby sa s touto náročnou situáciou vysporiadali. A takýmto jednoduchým spôsobom môžeme týmto ženám pomôcť, ich rodinám a vyslať ten signál, že na ne myslíme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme v podstate drobnú novelu Zákonníka práce, ktorá však môže mať veľmi zásadný dopad na životy mnohých žien.
Cieľom nášho zákona je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu.
Toto je základný cieľ našej novely Zákonníka práce, bližšie potom k tomu poviem v samotnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, ja už budem naozaj len veľmi krátko k tejto téme. Myslím, že všetko podstatné už aj odznelo. Ja chcem len ako právnička, ktorá sa venuje ľudským právam, zdôrazniť práve ten ľudskoprávny aspekt tohto návrhu.
Pri poslednej novele sa odstránila diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom, ale znevýhodnení naďalej zostali vdovy a vdovci, ktorí deti nemajú. A už sa tu spomínalo vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ono ešte v roku 2021 vydalo stanovisko, v ktorom konštatovalo, že súčasný legislatívny stav je v rozpore s ústavou. Konštatovali to vtedy vo vzťahu k tej situácii, kedy ani vdovy a vdovci s jedným dieťaťom nemali následne po dvoch rokoch nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ale rovnako konštatovali, že sa to týka aj situácie bezdetných ľudí.
Ide v zásade o porušovanie zákazu diskriminácie vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa nachádzajú naozaj v zraniteľnej životnej situácii, ako tu už odznelo aj z konkrétnych príbehov ľudí, ktorých sa to dotýka. Naozaj to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje ich život a mohli by sme im pomôcť, mohli by sme zlepšiť ich kvalitu života, ich životnú situáciu a aj ekonomickú stabilitu, ktorá prispieva k tomu, aby sme viedli kvalitný život.
Máme teda možnosť spoločne pomôcť a ja chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegom a kolegyniam z KDH, že sa pripájajú k tejto našej iniciatíve. Verím, pevne verím, že sa nájde podpora aj v ostatných opozičných, ale aj koaličných kluboch, pretože takýmto spôsobom môžeme naozaj jednoduchou malou novelou pomôcť mnohým ľuďom na Slovensku, ktorí sa ocitajú nie vlastným pričinením v zložitej životnej situácii. Naozaj sa to môže stať komukoľvek a my máme príležitosť týmto ľuďom pomôcť. A, samozrejme, v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako ešte tento návrh zlepšiť tak, aby sa tá právna úprava napríklad zjednotila podľa toho, ako tu odznelo.
Takže ja by som chcela na záver naozaj len opakovane apelovať na to, aj aby koaliční poslanci a poslankyne sa zamysleli nad podporou tohto návrhu zákona, ktorá môže naozaj pomôcť ľuďom v mimoriadne zložitej životnej situácii a máme tú príležitosť ich životy zlepšiť k lepšiemu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegyni Kolíkovej, že teda opäť otvorila aj právne argumenty v tejto rozprave. Ja teda sa stotožňujem s tým, že ony asi nefungujú na predkladateľov. Ja som ich tiež prezentovala v mojom príspevku úvodnom, veľkú časť z neho som venovala práve aj tým ľudskoprávnym argumentom a rozhodnutiu, ktoré bolo kľúčové, Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré zadefinovalo práva transrodových ľudí ešte v roku 2002, ale neviem, nestretlo sa to asi veľmi s odozvou, lebo som na to dostala reakciu, že v mojom príspevku som si zle zapla prvý gombík, a teda bolo to celé zle, takže neviem.
Ale otvorila si takú otázku, že hľadajme nejaký slovník, v ktorom sa stretneme. A to je podľa mňa dôležité a ja si myslím, že my sme sa v ňom tu aj viacerí stretli a že ten slovník je, má ústredné slovo v sebe, a to slovo je človek. Že nám by tu všetkým malo ísť o dobro pre ľudí, o to, aby sme ľuďom neubližovali, aby sme im pomáhali. A ja som to tu počula aj z úst viacerých kolegov z KDH a rovnako ako kolegyňu Beu ma to mimoriadne zasiahlo a myslím si, že to je ten spoločný slovník, v ktorom sa tu stretneme. My sa môžme rozchádzať v mnohých názoroch pri rôznych témach, ale toto by malo zostať kľúčové. Človek v centre našej pozornosti a človek by mal byť to, čo by nás malo zaujímať pri predkladaní návrhov zákonov. Aby sme nikomu neubližovali, aby sme pomáhali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Kolíkovej za tento príspevok.
Ty si tak otvorila tú tému, že či pani Záborská stretla, alebo nestretla nejakých transrodových ľudí vo svojom živote. Ja si myslím, že určite stretla, len o tom ani nevie, pretože naozaj transrodové ženy sú ženy, transrodoví muži sú muži a vy ani neviete, koľkých z nich ste v živote stretli.
To isté sa týka aj všetkých tých tém, ktoré spomínate. Väzenie, nemocnice, školy, čokoľvek. Normálne sú transrodové ženy v ženských častiach v nemocnici, vo väzniciach, ak sa tam dostanú. Jednoducho je to tak, je to tak desiatky rokov. A ja som sa už pýtala a ja som nedostala na to odpoveď, a to ma mrzí, že teda aký problém tu za tie desiatky rokov vznikol, lebo ja o žiadnom neviem. Rovnako ako tu už odznelo, áno, uzatvárajú aj manželstvá transrodoví ľudia, normálne na Slovensku žijú v rodinách a nie je to žiaden problém. Takže aký problém riešime? Lebo jediný dôsledok naozaj, musím to zopakovať, jediný dôsledok tohto návrhu zákona je ubližovanie konkrétnym transrodovým ľuďom a ich rodinám a ich rodičom a ich blízkym a ich priateľom, ich kolegom, kolegyniam, jediný. A to naozaj nie je to, čo by sme v tomto pléne mali robiť. Naozaj nie, tak skúsme naozaj zaradiť spiatočku, ešte stále sa ten návrh dá stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani Záborská, v prvom rade podľa mňa ste úplne potvrdili, že vám ide o ten zákaz právnej tranzície, takže aspoň sa tu netvárme, že to je inak. Čo sa týka vášho argumentu, že chcete len nejako administratívne to upratať, tento zákon normálne je platný, účinný nejakých 30 rokov, v praxi nie sú žiadne problémy, tie rodné čísla sa menia a nezaznamenala som ani problémy vo väzení, ani v nemocniciach, ani čo sa týka manželstva. Transrodoví ľudia normálne môžu uzatvárať manželstvá a ja som teda nezachytila žiadny problém, ktorý by z toho vznikal, tak teda neviem, o čom hovoríte. Mňa by to naozaj zaujímalo, aký konkrétny problém sa za tých 30 rokov vyskytol.
Čo sa týka toho Francúzska, tak to je, myslím, že mimoriadne zavádzajúce, tam sa normálne mení identifikátor pohlavia, navyše od roku 2017 zrušili aj povinnosť medicínskych zásahov ako podmienku pre právnu tranzíciu. To je to, čo zabezpečovalo usmernenie a štandardy, ktoré, voči ktorým ste vy tak strašne bojovali. Takže keď sa chcete inšpirovať Francúzskom, možno by bolo dobré sa inšpirovať týmto, čo je v prospech transrodových ľudí, ktorých sa to dotýka, a v prospech toho, aby boli riadne chránené základné práva a slobody.
A ešte jedna poznámka, čo sa týka tej takej propagandy, čo sa tu tak opakovane spomína a neviem, ako si to mám predstaviť, že ja teda keď ako queer človek tu sedím v tomto pléne a hovorím tu o týchto témach, sedím tu s vami, budem tu s vami sedieť asi ešte ďalšieho tri a pol roka, tak že čo(?), že na konci sa stane to, že zrazu viacerí z vás budete inej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity? Tak neviem, tak si to na konci asi môžme spočítať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som už veľa hovorila o tom, ako tento návrh zákona ubližuje transrodovým ľuďom. Ale možno treba povedať niečo viac aj o tej biológii, pretože ani tá nie je úplne taká čierno-biela. Z vyjadrenia Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky k tomuto návrhu zákona: Zložitosť problematiky a nezmyselnosť, nezmyselnosť zákona môžeme uviesť aspoň na jednom príklade. Jedná sa osoby s takzvanou testikulárnou feminizáciou, nazývanou aj Morrisov syndróm. Ide o dedičné genetické ochorenie, takzvanú receptorovú poruchu, charakterizovanú výlučne ženským fenotypom. Príčinou je necitlivosť či úplné chýbanie receptorov pre mužské hormóny androgény. V dôsledku tejto necitlivosti tkanív sa mužský pohlavný hormón, sa plod, hoci geneticky mužského pohlavia, vyvíja ako plod ženský so vznikom ženských vonkajších pohlavných orgánov a neskôr aj sekundárnych pohlavných znakov. Takýto jedinec sa aj psychicky identifikuje ako žena. Podľa navrhovaného zákona by takíto jedinci boli klasifikovaní jednoznačne ako muži, pretože majú geneticky mužské pohlavie. Čiže ani biologicky vám to nevychádza.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Už aj strácam slová, lebo toto je naozaj mimoriadne ťaživá diskusia a smutná. Ďakujem, Ondrej, že si tak veľmi trefne pomenoval tú diskusiu, v ktorej sa nachádzame. Spomínal si aj tie témy, ktoré sa objavujú, že deti si budú napríklad len tak meniť svoje pohlavie aj ix- ypsilonkrát, to tu naznačujú aj kolegovia z KDH. To je, samozrejme, absolútne odtrhnuté od reality. Nikto si nechce len tak meniť pohlavie každý deň a aj dnes tá právna úprava je nastavená tak, že jednoducho za účelom zmeny rodného čísla je potrebné preukázať lekársky posudok. To znamená, že ide o odborné posúdenie psychiatrické, ktoré daný človek dokladá. Máme to tak tridsať rokov. My tu normálne že riešime absolútne neexistujúci problém, ale, bohužiaľ, následkom toho, čo tu diskutujeme, je naozaj závažné ubližovanie ľuďom, ktorých sa to týka. Transrodovým ľuďom a ich rodičom. Mne tu píšu normálne aj počas tejto diskusie ľudia, ktorých to, ktorým to ubližuje, ktorých sa to bytostne dotýka. Ja vám rada sprostredkujem naozaj kontakt a diskusiu napríklad s rodičmi transrodových ľudí. Myslím si, že by to mnohým v tejto sále prospelo. Pretože to, čím si prechádzajú so svojimi deťmi, je naozaj neprenosné, ale vedia vám aspoň sa pokúsiť sprostredkovať to, akým spôsobom im tento návrh ubližuje a čo v ich živote znamená. Pretože sa boja o svoje deti, boja sa o svoje deti. Pretože buď si môžu siahnuť na život, alebo odídu z tejto krajiny. To myslím, že nikto z vás nechce, neverím tomu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom a kolegyniam za príspevky. Mne je naozaj smutno, že tu máme túto debatu, ale verím, že to je aj priestor možno vyjasniť si niečo, čo nám nie je úplne jasné, ako naznačil pán poslanec Mikloško. Ja by som teda chcela dodať, že naozaj tento návrh zákona nie je tým, čo predkladatelia tvrdia, naozaj ide o znemožnenie tranzície pre transrodových ľudí. To znamená, znemožnenie prepisu základných údajov, to znamená rodné číslo a potom sa to, samozrejme, týka aj mena a priezviska, keby sme chceli ísť širšie. To sú základné údaje, ktoré si transrodoví ľudia pri tranzícii, právnej tranzícii menia. Týmto návrhom zákona by sa im to znemožnilo. Jednoducho to rodné číslo by si zmeniť nemohli. To znamená, že by boli neustále vyautovaní, nemohli by mať naplno svoju identitu v úradných záznamoch v súlade s ich rodovou identitou. To je mimoriadne ubližujúce, my to vieme, my vieme zo všetkých dát, že transrodoví ľudia potrebujú mať zabezpečenú túto právnu tranzíciu, inak im to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje duševné zdravie a kvalitu ich života. To je jednoducho nepopierateľná realita. A mňa mrzí, že pán Vašečka nedokáže ani otvorene povedať, o čo mu ide, pretože mu ide presne o toto, aby tá tranzícia bola znemožnená. To sa nedá ten zákon inak vykladať.
A mimochodom, sa k nemu vyjadrila aj spoločnosť, teda genetici, keď už ste spomínali, že ide teda o len zosúladenie s genetickým testom, a tí sa vyjadrili negatívne. Tento váš návrh zákona nepodporujú, považujú ho za zlý, nesprávny a škodlivý. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
K tomuto mimoriadne škodlivému a ubližujúcemu návrhu zákona budem mať dve také širšie poznámky. Jednu ľudskoprávnu a jednu ľudskú. Začnem tou ľudskoprávnou, aby som uviedla na právnu mieru, na pravú mieru, čo je účelom tohto zákona.
Hlavným cieľom tohto zákona je znemožnenie tranzície, právnej tranzície transrodovým ľuďom. To znamená znemožnenie prepisu údajov v úradných záznamoch. Predkladaný návrh zákona, t. j. prakticky zákaz tranzícií, je v rozpore so základnými právami a slobodami. Tie sú obsiahnuté aj v našej ústave, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inými slovami, predkladaný návrh zákona je v rozpore s našou ústavou, ako aj v rozpore s našimi medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd je povinnosť zabezpečenia prístupu k právnej tranzícii, t. j. zmena údajov v úradných záznamoch pre transrodových ľudí vrátane rodného čísla, už dávno ustálená, jednoznačná a nespochybniteľná. Z hľadiska základných práv a slobôd sú štáty vrátane Slovenska povinné zabezpečiť predvídateľný a rýchly proces tranzície, t. j. zmenu údajov, ako je meno a priezvisko či rodné číslo.
V Európe nastal prelom v roku 2002, keď Európsky súd pre ľudské práva jednohlasne rozhodol v prípade Christine Goodwin proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd pre ľudské práva plne akceptoval pozitívny záväzok štátu rozoznať nový právny status transrodových ľudí, to znamená, zabezpečiť prístup k tranzícii vrátane prepisu všetkých údajov, ktorých sa to týka, to znamená v našom prípade aj rodného čísla.
Európsky súd pre ľudské práva v konečnom dôsledku usúdil, že neexistuje žiadny verejný záujem, ktorý by zmluvné štáty dohovoru aj pri zachovaní ich voľného uváženia oprávňoval k bráneniu transrodovým ľuďom k získaniu nového plného právneho statusu, a to vrátane práva na uzatvorenie manželstva s osobou opačného pohlavia, čo sa teda deje aj na Slovensku.
V skratke, prichádzate vyše dvadsať rokov po funuse. Teda pokiaľ nechcete napríklad vystúpiť z Rady Európy, opustiť naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky a škrtnúť z našej ústavy základné práva a slobody. To by sa vám možno páčilo. A len tak mimochodom, na československom území prebiehajú tranzície už 70 rokov. Sedemdesiat rokov. A nikdy nikomu v spoločnosti to žiadny problém nespôsobilo a neprinieslo. Za tieto desaťročia som nepočula o jedinom prípade, kedy by mali zdravotníci problém, ako ste tu naznačovali, o jedinom. To, čo sa tu deje, je to, že niektorí ľudia si tu na tom začali robiť svoju politickú nenávistnú kampaň, ktorá, žiaľ, ubližuje mnohým ľuďom, ale o tom už v mojej druhej ľudskej poznámke.
Budem vychádzať z predpokladu, že transrodových ľudí nepoznáte, neviete, čím v živote si oni sami a ich rodiny prechádzajú, a nemáte vedomosť o tom, akú hrôzu im takýmito návrhmi spôsobujete. Ak by totižto tento predpoklad nebol pravdivý, bolo by to z vašej strany mimoriadne kruté. Skúsim vám teda aspoň trochu priblížiť, čo spôsobujete.
Pre transrodového človeka je proces tranzície vykúpením, zlomom, ktorý zásadným spôsobom zlepší jeho kvalitu života. Nielenže tranzície zásadným spôsobom zlepšujú duševné zdravie transrodových ľudí, ale majú aj život zachraňujúci charakter. Často od vás počúvame o potrebe ochrany života, len mám miestami pocit, že vás zaujíma iba do momentu, kým sa človek narodí. Lebo tento návrh zákona je toho jasným dôkazom. Prístup k tranzícii je otázkou ochrany života transrodových ľudí. Vaším návrhom ich životy ohrozujete. Tak to je. Fakty nepustia. Dáta hovoria jasne, znemožnenie prístupu k tranzícii zvyšuje riziko samovrážd transrodových ľudí.
A teraz pár vyjadrení rodičov transrodových ľudí. Magdaléna, mama transrodového syna: "Volám sa Magdaléna a som vydatá a som mamou troch detí. Jedným z nich je môj sedemnásťročný transrodový syn. Je to veselý a múdry mladý muž, ktorého milujeme nielen my rodičia a jeho sestry, ale má veľa kamarátov, ktorí ho majú radi preto, lebo je priateľský, vtipný, rád hrá počítačové hry, ale aj krásne kreslí. Píšem vám preto, lebo viem, že mnoho ľudí sa stále bojí toho, čomu nerozumie. A sú to aj ľudia, ktorí v sebe majú toľko zla, že tému transrodových ľudí zneužívajú na šírenie nenávisti kvôli svojmu prospechu. Hoci sa niekedy zdá, že tých, ktorí tému transrodových ľudí využívajú na šírenie nenávisti, je až príliš veľa, som si istá, že ich až tak veľa nie je. Sú iba hluční a často viac viditeľní než tá prajná a rešpektujúca väčšina.
Priala by som si, aby sa aj Slovensko stalo miestom, kde budeme dodržiavať ľudské práva, nebudeme tolerovať nenávisť, násilie a diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, kde poslanci v mene svojej ideológie nebudú ľuďom znemožňovať ich ľudské právo na sebaurčovanie zákazom právnej tranzície alebo povinnosťou chirurgických zásahov do ich tiel proti ich vôli. Verím, že nezakážete právnu tranzíciu len kvôli tomu, že na to máte vplyv a že to môžete urobiť, hoci viete, že tým transrodovým ľuďom ubližujete a možno ich tým vyženiete zo Slovenska alebo, ešte horšie, spôsobíte im tým veľké vnútorné utrpenie.
Vy poslankyne a poslanci môžete zohrať významnú úlohu pri podpore a vytváraní bezpečnejšieho a prajnejšieho Slovenska pre nás všetkých a tvoriť zákony na základe stanovísk odbornej verejnosti a v súlade s Chartou ľudských práv. Tak na ktorú stranu sa postavíte? Na stranu rozumu a odbornosti alebo na stranu šírenia nenávisti?"
Ešte jeden príspevok od Moniky, mamy transrodovej dcéry: "Sme rodičia troch detí, dvoch starších chlapcov, teda dnes už mužov, a mladšej dcéry. Naša dcéra sa narodila ako chlapec. Veta, ktorá v mnohých vyvoláva rozpaky, nejasnosti, nepochopenie. Pred dvadsiatimi rokmi som na tom bola rovnako. Tiež som nerozumela, nechápala, neprijímala, ale hlavne som o tom veľmi málo vedela. Od malička bola naša dcéra iná. Hrala sa s bábikami, chcela nosiť dievčenské oblečenie, pozerala rozprávky pre dievčatá, chodila na balet, chcela tancovať, len dievčenský choreograf je v sukni. Nikdy sme ju k tomu neviedli. Práve naopak, snažili sme sa ju od toho odvádzať. Nerozumeli sme, nechápali.
Za 20 rokov svojho života si prešla ponižovaním, šikanou, nadávkami, neprijatím, odmietaním, nepochopením zo strany rovesníkov, učiteľov, dospelých, detí, predavačov, úradníkov, politikov. Pre toto sa nikto dobrovoľne nerozhodne. Ako nám nedávno povedala, celý život som hrala chlapca, už nevládzem, už nechcem. Pred dvomi rokmi prešla sociálnou a medicínskou tranzíciou, aktuálne sa snažíme o právnu tranzíciu. Neznamená to, že ponižovanie, šikanovanie a neprijatie prestalo, ale rozhodla sa už neskrývať, rozhodla sa byť sama sebou, žiť život v rode, v ktorom sa narodila. Sme vďační za podporu odborníkov, lekárov, psychológov, aktivistov, ktorí jej na jej ceste pomáhajú a sprevádzajú ju. Sme vďační za všetkých, ktorí nám pomáhajú pochopiť a rešpektovať. Ak by sme túto podporu nemali, naša dcéra by pravdepodobne musela Slovensko opustiť, nemohla by žiť v štáte, ktorý jej neumožňuje žiť svoj život, aj keď v inakosti."
To boli slová ľudí, ktorých sa váš návrh zákona bytostne dotýka.
V inej rozprave ste tu veľa hovorili o rodičoch, o ich právach, o ich vzťahoch k ich deťom, teraz ste si tu vypočuli vyjadrenia rodičov, ktorých deti ohrozujete.
Aj na tomto mieste chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoje deti prijímajú a pomáhajú im bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Mala by to byť samozrejmosť, ale, žiaľ, nie je. Mnohé deti zažívajú pravý opak. Aj vďaka tomu, že ich rodičia sú ovplyvnení pretláčaním názorov namierených proti LGBTI+ ľuďom, napríklad aj týmto návrhom zákona.
A keď už vás nepresvedčia ľudskoprávne argumenty, apelujem na to, aby ste v centre vášho záujmu mali človeka. Máte možnosť sa rozhodnúť ľuďom pomáhať alebo ubližovať. Toto je, žiaľ, ten druhý prípad. Týmto návrhom ubližujete transrodovým ľuďom, ubližujete ich rodičom, ubližujete ich súrodencom, ubližujete ich deťom, ich rodinám aj priateľom. Aj ja mám medzi priateľmi viacerých transrodových ľudí. Úžasných ľudí, ktorí majú svoje životy, rodiny, vychovávajú deti, pracujú, študujú, športujú, pestujú kvetiny, chodia do divadla, do kina, žijú normálne životy. A ja sa na vás hnevám, veľmi sa hnevám. Hnevám sa na to, že mojim priateľom a priateľkám či rodičom transrodových ľudí, ktorých poznám, spôsobujete bolesť a trápenie. Prestaňte s tým! (Potlesk.)