Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Zora, ja som rada, že si aj tak opätovne pripomenula naozaj, celý ten legislatívny proces, ktorého, ktorý tu musíme sledovať, lebo to, to už je, no, doslova útrpné. V tomto kontexte by som rada aj pripomenula aj slová Ústavného súdu, ktorý sám konštatoval, že v poslednej dobe sledujeme upadajúcu legislatívnu kultúru, a tento návrh zákona aj s celým tým procesom tomu teda značným spôsobom prispieva. Už to miestami malo aj také prvky grotesky, keď sa tu opätovne otváralo to druhé čítanie. Jednak som teda tajne očakávala (povedané so smiechom), že pani ministerka kultúry, keď už teda musí takýmto spôsobom otvoriť opätovne tú rozpravu, tak nám niečo aj vecne povie, ale no, to bolo asi také márne čakanie, nedočkali sme sa.
A celý tento proces vlastne k čomu speje? Pretože ja som aj včera sa o tom rozprávala s poslancom, s pánom poslancom Jarjabkom a on teda povedal niečo, čo ma mimoriadne prekvapilo, že však nejako sa to prijme a potom po šiestich mesiacoch to prehodnotíme a môžme to opätovne nejako zmeniť nejakou ďalšou novelou a podobne. No tak to, to je absolútne neskutočné, že takýmto spôsobom vôbec niekto uvažuje. Legislatíva sa naozaj nemá tvoriť spôsobom hókus-pókus, že my si tu niečo vyskúšame, a potom uvidíme, a obzvlášť v kontexte toho, ako presne odznelo, že vlastne najbližšie mesiace nikto žiadne financie neuvidí, pretože to bude potrebné znovu prehodnotiť v kontexte schémy štátnej pomoci. A potom čo teda? Zistíme, že to nefunguje a budeme to prerábať znovu a čiže nie, že šesť mesiacov neuvidia žiadne peniaze, ale rok alebo koľko?
Veď to je absolútna už likvidácia práve kultúry na Slovensku, nie jej podpora. Naozaj, už skúste sa ešte nad tým zamyslieť a zahamovať a zvrátiť tento šialený proces, ktorý ste tu rozbehli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Simone za výborný vstup do tejto rozpravy a moju podporu, samozrejme, návrh zákona má a verím, že sa nájde širšia podpora aj v celom pléne parlamentu. Ja som veľmi vďačná za to, že sa naozaj dlhodobo venuješ téme odstraňovania platových rozdielov, ale aj dôchodkových rozdielov, pretože, samozrejme, je to prepojené presne tak, ako si to správne pomenovala v tejto rozprave. A je dôležité si naozaj uvedomiť, že naozaj odstraňovanie rodových rozdielov v odmeňovaní má dopad na celé rodinné rozpočty, pretože akonáhle sa nám to podarí zlepšiť, vyrovnať tie rozdiely, tak tým pádom celé rodiny z toho profitujú, pretože budú mať vyššie príjmy do svojho rozpočtu. Myslím si, že to by nám malo, na tom by nám malo spoločne záležať, aby sa všetky rodiny a ľudia na Slovensku mali čo najlepšie a toto je jeden z krokov, ktorý k tomu môže viesť. A už len z povahy veci, samozrejme, je dôležité, aby ľudia za rovnakú prácu boli rovnako odmeňovaní. To je niečo, na čom by sme sa mali úplne základne zhodnúť a práve tento návrh zákona k tomu smeruje a chce prispieť k tomu, aby sa to stalo realitou, pretože zatiaľ to, žiaľ, realitou nie je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Som rada že, kolegyne Petrík a Jurík pripomenuli aj tie argumenty, pseudoargumenty, ktoré sa používajú vo vzťahu teda k nejakým ekonomickým záťažám a administratívnym dopadom a podobne. Naozaj 32 centov za rok na zamestnanca, to je, myslím si, cena, ktorú by sme absolútne bez mihnutia oka mali zaplatiť za to, že vieme týmto ženám v náročnej situácii pomôcť. A ja chcem veľmi pekne poďakovať kolegom a kolegyniam z KDH, že sme sa zhodli na tomto návrhu zákona, že ho chcete podporiť a verím, že sa nájdu aj kolegovia z iných poslaneckých klubov, pretože si myslím, že vieme takýmto spôsobom naozaj vyslať jasný signál ženám, ktoré zažívajú tieto veľmi ťaživé chvíle vo svojom živote, a vieme im pomôcť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ešte raz ďakujem veľmi pekne, ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho zákona je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate pre ženy a pre jednu jej blízku osobu.
Ženy, ktoré sa dostanú do zložitej a traumatizujúcej situácie pri spontánnom potrate, podľa nás potrebujú pomoc na priestor, na čas, aby mohli spracovať následky spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu. Chceme tak prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné a duševné zdravie žien a aj rozhodnutia týkajúce sa ďalšieho tehotenstva.
Inšpirovali sme sa návrhom zákona, ktorý bol ešte v roku 2021 prijatý na Novom Zélande, kde dali dokonca tri dni voľna pri spontánnom potrate, pretože majú trošku inak nastavenú pracovnoprávne, pracovnoprávne majú trochu inak nastavené dni voľna ako v ich Zákonníku práce. My sme vychádzali z toho, ako je systém nastavený u nás, preto ide o dva dni voľna.
Krátko k situácii na Slovensku. V roku 2022 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 360 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 až 29 rokov a 30 až 34 rokov, teda väčšinou pracujúce ženy. Až 41,7 % spontánnych potratov bolo pritom hlásených u bezdetných žien a spontánne potraty žien s jedným dieťaťom predstavovali 30,7 % z týchto potratov.
Ak sa od ženy očakáva, že sa po spontánnom potrate vráti okamžite do práce skôr, ako sa jej telo a myseľ môžu zotaviť z tejto straty, je vysoko pravdepodobné, že to predĺži negatívne účinky na jej duševné zdravie, ale aj rozmýšľanie nad ďalším tehotenstvom.
V tomto pléne sa počas predchádzajúcich funkčných období veľakrát diskutovalo o tehotenstve a pomoci ženám v súvislosti s materstvom. A ja som presvedčená, že najlepšie by sme spravili, keby sme pri tvorbe, keby sme sa pri tvorbe politík riadili základným princípom. Nenútiť ženy, ktoré deti mať nechcú, aby ich mali a pomáhať tým ženám, ktoré deti mať chcú. A náš zákon presne v súlade s týmto princípom sa snaží vytvoriť podporu pre ženy, ktoré deti mať chcú, keďže zotavenie sa po spontánnom potrate môže žene uľahčiť aj cestu k tomu, aby sa pokúsila znovu otehotnieť. Chcem pevne veriť naozaj, že na tejto pomoci záleží všetkým ľuďom tu v pléne, aj tým, ktorí tu nie sú, ale inokedy tu sedávajú, a že tento návrh nájde širokú podporu či už v opozícii, alebo v koalícii.
Ešte na záver by som chcela uviesť pár príbehov žien, ktoré mi napísali v súvislosti s týmto návrhom zákona. Prvý z nich.
Ja som si v 2019 prešla zamĺknutým potratom, ktorý si vyžadoval aj hospitalizáciu. Keď ma prepustili z nemocnice, doktorka mi nechcela dať péen s vychádzkami. Keď som si mala predstaviť, že budem v takom psychickom rozpoložení medzi štyrmi stenami v byte, kde som sa ešte pár dní dozadu fotila s tabuľkou, v ktorom som týždni tehotenstva, myslela som, že sa zbláznim. Potrebovala som sa ísť niekam nadýchnuť, takže mi neostávalo nič iné, len si zobrať dovolenku v práci. Našťastie, zamestnávateľ bol zhovievavý a mala som v tom čase zastupovať kolegyne na dovolenke. Umožnil mi čerpať neplánovane pár dní. Veľmi podporujem váš návrh aj s tým voľnom pre blízku osobu, partnera alebo inú blízku osobu, lebo sama som v tom čase tiež nemohla byť. Ešte jeden odkaz. Aj mne by boli tieto dva dni voľna pomohli. Poznám aj ženy, ktoré to zistili a vrátili sa v ten deň späť do práce, ak nebol potrebný zákrok. Neviem si to ani predstaviť. Ďakujem, že myslíte aj na tieto prípady, nie je ich málo.
Na záver by som už naozaj len chcela vyzvať všetkých aj z radov koalície, aby tento návrh podporili, pretože môže pomôcť ženám, ktoré zažívajú veľmi náročnú životnú situáciu, keď prídu o plod, ktorý nosia vo svojom tele, keď je neplánovane ukončené ich tehotenstvo a potrebujú pomôcť, podporu, aby sa s touto náročnou situáciou vysporiadali. A takýmto jednoduchým spôsobom môžeme týmto ženám pomôcť, ich rodinám a vyslať ten signál, že na ne myslíme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme v podstate drobnú novelu Zákonníka práce, ktorá však môže mať veľmi zásadný dopad na životy mnohých žien.
Cieľom nášho zákona je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu.
Toto je základný cieľ našej novely Zákonníka práce, bližšie potom k tomu poviem v samotnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, ja už budem naozaj len veľmi krátko k tejto téme. Myslím, že všetko podstatné už aj odznelo. Ja chcem len ako právnička, ktorá sa venuje ľudským právam, zdôrazniť práve ten ľudskoprávny aspekt tohto návrhu.
Pri poslednej novele sa odstránila diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom, ale znevýhodnení naďalej zostali vdovy a vdovci, ktorí deti nemajú. A už sa tu spomínalo vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ono ešte v roku 2021 vydalo stanovisko, v ktorom konštatovalo, že súčasný legislatívny stav je v rozpore s ústavou. Konštatovali to vtedy vo vzťahu k tej situácii, kedy ani vdovy a vdovci s jedným dieťaťom nemali následne po dvoch rokoch nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ale rovnako konštatovali, že sa to týka aj situácie bezdetných ľudí.
Ide v zásade o porušovanie zákazu diskriminácie vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa nachádzajú naozaj v zraniteľnej životnej situácii, ako tu už odznelo aj z konkrétnych príbehov ľudí, ktorých sa to dotýka. Naozaj to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje ich život a mohli by sme im pomôcť, mohli by sme zlepšiť ich kvalitu života, ich životnú situáciu a aj ekonomickú stabilitu, ktorá prispieva k tomu, aby sme viedli kvalitný život.
Máme teda možnosť spoločne pomôcť a ja chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegom a kolegyniam z KDH, že sa pripájajú k tejto našej iniciatíve. Verím, pevne verím, že sa nájde podpora aj v ostatných opozičných, ale aj koaličných kluboch, pretože takýmto spôsobom môžeme naozaj jednoduchou malou novelou pomôcť mnohým ľuďom na Slovensku, ktorí sa ocitajú nie vlastným pričinením v zložitej životnej situácii. Naozaj sa to môže stať komukoľvek a my máme príležitosť týmto ľuďom pomôcť. A, samozrejme, v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako ešte tento návrh zlepšiť tak, aby sa tá právna úprava napríklad zjednotila podľa toho, ako tu odznelo.
Takže ja by som chcela na záver naozaj len opakovane apelovať na to, aj aby koaliční poslanci a poslankyne sa zamysleli nad podporou tohto návrhu zákona, ktorá môže naozaj pomôcť ľuďom v mimoriadne zložitej životnej situácii a máme tú príležitosť ich životy zlepšiť k lepšiemu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegyni Kolíkovej, že teda opäť otvorila aj právne argumenty v tejto rozprave. Ja teda sa stotožňujem s tým, že ony asi nefungujú na predkladateľov. Ja som ich tiež prezentovala v mojom príspevku úvodnom, veľkú časť z neho som venovala práve aj tým ľudskoprávnym argumentom a rozhodnutiu, ktoré bolo kľúčové, Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré zadefinovalo práva transrodových ľudí ešte v roku 2002, ale neviem, nestretlo sa to asi veľmi s odozvou, lebo som na to dostala reakciu, že v mojom príspevku som si zle zapla prvý gombík, a teda bolo to celé zle, takže neviem.
Ale otvorila si takú otázku, že hľadajme nejaký slovník, v ktorom sa stretneme. A to je podľa mňa dôležité a ja si myslím, že my sme sa v ňom tu aj viacerí stretli a že ten slovník je, má ústredné slovo v sebe, a to slovo je človek. Že nám by tu všetkým malo ísť o dobro pre ľudí, o to, aby sme ľuďom neubližovali, aby sme im pomáhali. A ja som to tu počula aj z úst viacerých kolegov z KDH a rovnako ako kolegyňu Beu ma to mimoriadne zasiahlo a myslím si, že to je ten spoločný slovník, v ktorom sa tu stretneme. My sa môžme rozchádzať v mnohých názoroch pri rôznych témach, ale toto by malo zostať kľúčové. Človek v centre našej pozornosti a človek by mal byť to, čo by nás malo zaujímať pri predkladaní návrhov zákonov. Aby sme nikomu neubližovali, aby sme pomáhali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Kolíkovej za tento príspevok.
Ty si tak otvorila tú tému, že či pani Záborská stretla, alebo nestretla nejakých transrodových ľudí vo svojom živote. Ja si myslím, že určite stretla, len o tom ani nevie, pretože naozaj transrodové ženy sú ženy, transrodoví muži sú muži a vy ani neviete, koľkých z nich ste v živote stretli.
To isté sa týka aj všetkých tých tém, ktoré spomínate. Väzenie, nemocnice, školy, čokoľvek. Normálne sú transrodové ženy v ženských častiach v nemocnici, vo väzniciach, ak sa tam dostanú. Jednoducho je to tak, je to tak desiatky rokov. A ja som sa už pýtala a ja som nedostala na to odpoveď, a to ma mrzí, že teda aký problém tu za tie desiatky rokov vznikol, lebo ja o žiadnom neviem. Rovnako ako tu už odznelo, áno, uzatvárajú aj manželstvá transrodoví ľudia, normálne na Slovensku žijú v rodinách a nie je to žiaden problém. Takže aký problém riešime? Lebo jediný dôsledok naozaj, musím to zopakovať, jediný dôsledok tohto návrhu zákona je ubližovanie konkrétnym transrodovým ľuďom a ich rodinám a ich rodičom a ich blízkym a ich priateľom, ich kolegom, kolegyniam, jediný. A to naozaj nie je to, čo by sme v tomto pléne mali robiť. Naozaj nie, tak skúsme naozaj zaradiť spiatočku, ešte stále sa ten návrh dá stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som už veľa hovorila o tom, ako tento návrh zákona ubližuje transrodovým ľuďom. Ale možno treba povedať niečo viac aj o tej biológii, pretože ani tá nie je úplne taká čierno-biela. Z vyjadrenia Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky k tomuto návrhu zákona: Zložitosť problematiky a nezmyselnosť, nezmyselnosť zákona môžeme uviesť aspoň na jednom príklade. Jedná sa osoby s takzvanou testikulárnou feminizáciou, nazývanou aj Morrisov syndróm. Ide o dedičné genetické ochorenie, takzvanú receptorovú poruchu, charakterizovanú výlučne ženským fenotypom. Príčinou je necitlivosť či úplné chýbanie receptorov pre mužské hormóny androgény. V dôsledku tejto necitlivosti tkanív sa mužský pohlavný hormón, sa plod, hoci geneticky mužského pohlavia, vyvíja ako plod ženský so vznikom ženských vonkajších pohlavných orgánov a neskôr aj sekundárnych pohlavných znakov. Takýto jedinec sa aj psychicky identifikuje ako žena. Podľa navrhovaného zákona by takíto jedinci boli klasifikovaní jednoznačne ako muži, pretože majú geneticky mužské pohlavie. Čiže ani biologicky vám to nevychádza.