Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len veľmi v krátkosti. Chcela by som v prvom rade poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za prednesenie tejto správy. Myslím si, že Národný preventívny mechanizmus je naozaj veľmi dôležitou súčasťou ochrany ľudských práv, obzvlášť preto, že sa dotýka ľudí, ktorí sa nachádzajú v miestach, teda kde sú obmedzovaní na osobnej slobode. Teda sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej situácii a o to dôležitejšie je, aby sme vedeli ochrániť ich práva.
Mohli by sme tu polemizovať o tom, že či tento systém, keď máme jeden koordinačný orgán, ktorým je verejný ochranca práv, a potom samostatne aj komisariáty vytvárajú v podstate svoje správy, ale aj pracujú v rámci tých jednotlivých svojich kompetencií, je to najlepšie, pretože aj na výbore sme sa potom stretli s tým, že správa síce zhrňuje činnosť aj verejného ochrancu práv, ale aj komisára a komisárky, ale máme tu zastúpeného len pána ombudsmana ako ten koordinačný orgán a potom je veľmi ťažké napríklad, aj keby sme tu konkrétne otázky sa chceli pýtať vo vzťahu k tým jednotlivým komisariátom, tak pán verejný ochranca práv v podstate len koordinuje tie informácie. Tak to aby nám bolo, aby nám bolo v tomto pléne jasné. Čiže to je možno na zváženie do budúcna, akým spôsobom sa k tomu s tým vysporiadať.
Ale teda vecne, čo sa týka ochrany práv ľudí na miestach, kde sú obmedzovaní na slobode. My sme práve v pondelok boli na poslaneckom prieskume aj s kolegom Prostredníkom, ktorého tu nevidím, ale s pánom poslancom Hazuchom tiež, a kde sme teda sa venovali situácii nejakého podozrenia z policajnej brutality na policajnej stanici, tak sme si trošku tak vyskúšali prácu, ktorú aj verejný ochranca práv vykonáva práve na miestach, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, a naozaj aj tie podmienky, ktoré sme tam videli, nie sú veľmi, ako ich pomenovať, dôstojné, alebo ťažko nájsť slová, naozaj je to katastrofa, aj ako tie policajné stanice vyzerajú. Čo sme tam zistili teda ako jeden zo zásadných problémov, je to, že nie sú dostatočne zabezpečené kamerami, to sa týka aj telových kamier policajtov, ktorí vykonávajú zákroky. To je síce iná téma, ale myslím si, že naozaj miesta, kde dochádza k nejakému obmedzovaniu osobnej slobody, by sme mali vedieť aj v mene ochrany ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, či už ako nejakí podozriví, alebo akokoľvek sa tam dostali, by sme to mali vedieť zabezpečiť, ale aj v podstate v mene ochrany tých policajtov a policajtiek, ktorí tam pracujú, pretože ťažké je potom vyhodnocovať tú situáciu, keď vlastne nemáme konkrétny audiovizuálny záznam. To sme my tam zistili ako naozaj veľký problém v tejto situácii, pretože ťažko sa potom posudzuje, či tam došlo k nejakej policajnej brutalite napríklad, alebo nie, keď vychádzame len z nejakých výpovedí.
Čiže ja by som to len v krátkosti zhrnula. Naozaj si myslím, že je skvelé, že tu prvýkrát máme túto správu a že takým aj poctivým spôsobom sa verejný ochranca práv venuje aj miestam, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, pretože naozaj musíme byť schopní zabezpečiť aj ľuďom, ktorí sa v týchto miestach nachádzajú, ochranu ich práv, pretože sú tam naozaj v takej situácii, kde sú odkázaní na ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, nemôžu, samozrejme, nikam odísť. Čiže tá situácia, ako som už spomínala, je veľmi zraniteľná a o to dôležitejšie je, aby sme tomu venovali pozornosť. A ja chcem poďakovať teda pánovi verejnému ochrancovi práv, že sa aj tejto téme tak poctivo venuje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za opätovné pripomenutie dôležitého bodu, ktorý nám tu stále chýba v tomto pléne parlamentu zo strany vlády, teda odškodnenie sterilizovaných rómskych žien. Je zjavné, že minister spravodlivosti má asi plné ruky práce iných vecí, ako je napríklad oslobodzovanie ľudí z väzenia, ale na dôležité problémy, ktoré majú bežní ľudia na Slovensku, mu nezostáva čas. Áno, bolo to ešte v júli, keď tu bol komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne vyzýval k tomu, aby bol prijatý tento odškodňovací mechanizmus, pretože v tomto Slovensko dlhé roky zaostáva, bola nám sľúbená tá pracovná skupina, ja som ešte, myslím, že to bolo 19. septembra, posielala žiadosť ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru ministrovi spravodlivosti o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, zatiaľ som žiadnu odpoveď nedostala, vlastne ani neviem, či existuje alebo neexistuje, aj keď pán minister mi tu tak s takým úsmevom pred pár týždňami hovoril, že teda odpoveď nejakú dostanem, ale zatiaľ žiadna, tak by som ho aj z tohto miesta chcela opätovne vyzvať, aby mi nejakú odpoveď adresoval a hlavne aby tú pracovnú skupinu skutočne zriadil, pretože neviem, ako dlho ešte budeme čakať, kým konečne toto záväzné porušovanie ľudských práv budeme v tomto pléne riešiť spôsobom tak, že prijmeme nejaký záver, ktorý tým ženám zabezpečí odškodnenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za pomoc technickú. Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som mala pripravený príspevok do tejto rozpravy, ale veľa sa tu toho v priebehu dňa udialo. A keďže to tak vyšlo na mňa nakoniec, tak trošku to bude inak.
A sa nám to tu vyprázdnilo, z koalície tu teda už veľa ľudí nemáme, dokonca pán Gašpar teda už opustil túto rokovaciu sálu. Tešila som sa, že teda ešte sa dozvieme niečo ďalšie z jeho vyšetrovacích a trestných spisov, ale asi už nič nové by to nebolo, keďže sme už veľa o tom počuli v tomto pléne. Ale teda odkázali niečo, obzvlášť poslanci SMER-u cez médiá, aspoň teda dočítala som sa v médiách nejaké vyjadrenia, keď už teda tu nie sú zastúpení, tak možno uvediem, že čo teda komentovali.
Poslanci SMER-u vidia za snahou opozície odvolať ministra spravodlivosti Borisa Suska snahu prekryť dotácie pre rodinných príslušníkov Michala Šimečku.
Tak toto bolo jedno z vyjadrení, ktoré som si prečítala. To je veľmi zaujímavé, pretože návrh na odvolanie ministra Suska sme podávali 16. 8. a Robert Fico ako premiér tejto krajiny vytiahol údajnú kauzu dotácií 23. 8. Tak neviem ako, kolegyne, kolegovia, ale mne to nejako nevychádza. Jedine, že by sme vedeli nejako že cestovať v čase alebo tak. Tak možno keby ste teda používali také argumenty, ktoré sa nedajú aspoň takto ľahko vyvrátiť. (Povedané so smiechom.)
No, potom ďalej argumenty opozí... uvádzajú teda poslanci SMER-u, že argumenty opozície, ktorá chce Suska odvolať za novelu Trestného zákona či za prepustenie Dušana Kováčika z väzenia, považuje SMER za hrubé klamstvo a zavádzanie.
To ma tiež mimoriadne zaujalo, lebo ja teda fakt nechápem, že čo by mohlo byť hrubým klamstvom a zavádzaním na práve týchto dvoch konkrétnych veciach, teda novela Trestného zákona, a teda rozšírme to na novelu trestných kódexov, ktorá bola predmetom legislatívneho procesu skráteného v tomto pléne parlamentu, všetci veľmi dobre vieme. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie teda v podstate slobody pre ľudí blízkych SMER-u, či už prostredníctvom premlčania trestných stíhaní. O tom by mohol hovoriť pán podpredseda poverený funkciou predsedu parlamentu alebo znížením potenciálnych trestov, o tom by mohol hovoriť pán podpredseda Gašpar, ale teda už tu nie je, asi by o tom tiež nehovoril, ale je to teda tak.
Okrem toho sa to teda dotklo ďalších ľudí blízkych SMER-u ako pána Výboha, ktorému tiež, myslím, že to bolo premlčanie a kvôli premlčaniu bolo zastavené trestné stíhanie.
Čiže neviem, čo na týchto veciach je nejaké hrubé zavádzanie a klamstvo, ale teda vidím tu ešte aspoň dvoch zástupcov, teda jednu zástupkyňu a dvoch zástupcov koalície, možno vysvetlia alebo pán minister spravodlivosti. A vieme veľmi dobre, že teda toto bolo cieľom novely trestných kódexov. Už samo osebe to, akým spôsobom celý tento proces prebehol, to sme tiež veľakrát povedali, je absolútne neakceptovateľné, obzvlášť keď to prišlo z rúk ministra spravodlivosti, ktorý teda takto pod pazuchou priniesol novely trestných kódexov, zásadnej, zásadnej novely, ktorá naozaj takáto rozsiahla vlastne asi od prijatia samotného Trestného zákona a Trestného poriadku na Slovensku ani nebola. Všetko sme to museli zbehnúť v skrátenom legislatívnom konaní, a to preto, že teda to bolo veľmi, veľmi dôležité, aby čo najrýchlejšie bolo zabezpečené pre ľudí blízkych SMER-u či už zníženie trestov, alebo premlčanie, alebo aj do budúcna takú právnu situáciu, ktorá im vlastne toto ich korupčné správanie zľahčuje.
No a, samozrejme, to prinieslo opakované novely, o tom sa tu tiež veľa hovorilo, ktoré sú tiež len ďalším dôkazom toho, že tento legislatívny proces bol úplne babrácky, a vlastne, myslím, že aj na tejto schôdzi parlamentu tu máme ešte ďalšiu novelu, ktorá napráva niektoré nedostatky, či už sa to týka výhrad zo strany Európskej komisie, alebo toho nešťastného, tej nešťastnej úpravy výšky škôd, ktorá má zásadný dopad na drobnú kriminalitu, a naozaj mňa zaráža, akým spôsobom sa tu používajú čísla štatistiky ohľadom páchania trestnej činnosti. Však je, samozrejme, jasné, že keď sa zmenia výšky škôd, tak to ovplyvní počet trestných konaní, ktoré vôbec padnú pod nejakú skutkovú podstatu. Veď to hádam sa tu nebudeme takto úplne škôlkarsky hrať na to, že, že to môžme použiť rovnako aj po tom, čo sa zmení právna úprava. Veď to už je naozaj trošku pod úroveň.
Pritom z tých informácií, ktoré sú na Slovensku spoločnosti či už zo strany obchodníkov, alebo aj niektorých starostov menších obcí, vieme, že teda ten nárast drobnej kriminalitu tu je. A nielen teda drobnej kriminality, ale už sa tu hovorilo aj o dopadoch na organizovaný zločin a jeho bujnenie, ktorý teda má momentálne naozaj ideálne nastavené podmienky na Slovensku, a uvidíme kam to celé ešte dosmeruje.
Ďalej teda spomínali poslanci SMER-u aj prepustenie Dušana Kováčika z väzenia, a teda tiež to označovali za hrubé klamstvo a zavádzanie. Tak ja neviem, je pán Kováčik na slobode, alebo nie je? Prepustil ho tam minister spravodlivosti? A áno, možno sa vráti do väzenia, čo teraz v tejto chvíli nevieme, ale je faktom, že toto rozhodnutie ministra spravodlivosti bolo absolútne bezprecedentné, a ja si myslím, že to doteraz nebolo vysvetlené. Pán minister síce hovoril, že vysvetlil, alebo odôvodňoval samotné dovolávanie, dovolanie, ale, ale to sú dva odlišné úkony, dovolanie a prerušenie výkonu trestu. A mňa by teda zaujímalo to vysvetlenie, prečo takýmto bezprecedentným spôsobom, ktorý v minulosti, pokiaľ ja viem, žiadny iný minister alebo ministerka spravodlivosti nepoužil, tak k takémuto niečomu došlo zo strany ministra Suska. Ja som teda to odôvodnenie nepočula. A okrem toho, teda aby toto boli skôr také zmeny, čo sa týka novely trestných kódexov, ktoré pomohli už aj ľuďom, ktorí či už boli v trestných stíhaniach v nejakom štádiu, ale vlastne bolo treba zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, aby, aby sa pomohlo aj do budúcna tým, že sa vôbec tieto prípady vyšetrovať nebudú, takže to, to bolo vlastne to čo mal ako úplne primárnu agendu minister spravodlivosti hneď v prvých dňoch a týždňoch, odkedy nastúpil do svojej funkcie.
A mňa by teda zaujímalo možno odpoveď na otázku, že ako toto celé pomohlo ľuďom na Slovensku, ako to vyriešilo ich problémy, lebo ako som aj teraz spomínala, skôr túto situáciu pre bežných ľudí zhoršilo a pomohlo sa akurát tak ľuďom blízkym SMER-u.
Ďalšou témou, o ktorej sme tu tiež už aj hovorili, je celá kauza s dotačnou schémou ministerstva spravodlivosti, ktorá bola teda zneužitá ako dôvod aj pre odvolávanie nášho predsedu z postu podpredsedu parlamentu a mňa teda dnes naozaj mimoriadne aj sklamalo a prekvapilo, akým spôsobom tu vystupoval v tejto veci pán minister, pretože opätovne zavádzal a používal tie isté klamstvá ako už pred tým, a napriek tomu, že teda už aj Rada vlády pre ľudské práva ho vyzvala k tomu, aby, aby sa prakticky ospravedlnil a aby zverejnil tú správu.
A ja sa tak pýtam, že prečo je problém zverejniť tú správu z toho auditu, keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa a ktorými odôvodňuje, teda že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to, samozrejme, nepotvrdzuje, nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi, čo je absolútne nedôstojné a nehodné role ministra spravodlivosti. To už samo osebe je úplne, úplne smutný príbeh.
Myslím si, že v tejto chvíli by už mala byť vyhodnotená tá nová dotačná schéma ministerstva spravodlivosti, ktorá bola vyhlásená už po zmenených podmienkach, kedy teda boli vylúčené z hodnotiaceho procesu zástupcovia mimovládneho sektora, je teda limitované to ich zastúpenie, a som zvedavá teda na výsledky tejto výzvy a aj hlavne na to, ako transparentne bude o nej ministerstvo spravodlivosti informovať, o samotnom hodnotení jednotlivých projektov a o tom, prečo a akým spôsobom sa pristúpilo k tomu, že niektoré žiadosti boli schválené a iné schválené neboli, pretože o tom veľa sa hovorilo aj zo strany ministra spravodlivosti.
Potom sme tu mali návrh ministra spravodlivosti na odškodnenie Krivočenkovej rodiny. A to je tiež mimoriadne smutná ukážka toho, na kom záleží vlastne tejto vláde. Čiže bolo potrebné promptne odškodniť rodinu Krivočenka, ktorý bol obvinený v jednej z najväčších káuz z éry SMER-u a SNS. A čo iné rodiny, ktorým zomreli ľudia tu blízki v pandémii aj, aj v tom väzení alebo vo väzbe? Nič, pretože naozaj pomoc prichádza len pre ľudí blízkych SMER-u. Len vaši ľudia vás zaujímajú a to, to sa ukazuje vlastne na všetkých frontoch. Alebo, alebo aj HLAS-u, áno.
Alebo čo tak odškodnenie sterilizovaných rómskych žien? O tom sme tu tiež už s ministrom spravodlivosti opakovane diskutovali, v júli bol na návšteve aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne, už asi milióntykrát vyzval Slovensko, aby konečne došlo k odškodneniu sterilizovaných rómskych žien. Minister spravodlivosti sľuboval vytvorenie nejakej pracovnej skupiny, ktorá by sa mala tomu venovať. Ja som asi pred mesiacom žiadala o, ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, ale zatiaľ teda som žiadnu odpoveď nedostala a ani neviem, či táto pracovná skupina existuje, a teda by ma tiež celkom zaujímalo, možno pán minister vysvetlí, že v akom je to aktuálne štádiu a že či teda sa budeme konečne venovať aj problémom ľudí na Slovensku, a nie len problémom ľudí blízkych SMER-u.
No a ja by som to na záver asi tak pomaličky zhrnula tým, že pre mňa je v podstate to aj také smutné pozorovať, je to pre mňa sklamanie, že pán minister spravodlivosti ako právnik sa podujal na túto cestu. Aj naozaj, že dnes som bola veľmi prekvapená pri tom vystúpení v tomto pléne, že naozaj stával takým, stal takým vykonávateľom toho, čo Robert Fico potrebuje zabezpečiť, a ja si ho vlastne z minulosti pamätám, asi ako málo som vnímala pána ministra, ale určite si ho pamätám ako niekoho, kto vystupoval proti skráteným legislatívnym konaniam, a teda je mimoriadne paradoxné, že práve takýmto závažným skráteným legislatívnym konaním začal svoje pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti. A je to práve... Aj vlastne aj ten Ústavný súd konštatoval, že to skrátené legislatívne konanie bolo v rozpore so zákonom realizované, a teda je to práve minister spravodlivosti, pod ktorého spadá tiež aj ako keby samotný dohľad nad zákonnosťou legislatívneho procesu, a teda mal by byť prvým, ktorý dôsledne dodržiava zákon, ktorý nám stanovuje pravidlá pre to, ako legislatívny proces v tomto pléne a celkovo na Slovensku má prebiehať. A teda robí pravý opak a ukázal to hneď tými, tou novelou trestných kódexov, čo ma mimoriadne mrzí, a vlastne ako tu už aj kolegyňa Števulová poukázala, tak ja tiež neviem identifikovať nič, čo by minister spravodlivosti spravil pre zlepšenie situácie ľudí na Slovensku. Môžme tu hovoriť naozaj o ženách a deťoch zažívajúcich násilie, ale aj už o spomínaných sterilizovaných ženách alebo o menšinách, ktorých práva sú na Slovensku dlhodobo porušované, ale nič, nič, nič, tomuto sa nemá, ja neviem, nemá čas venovať alebo sa tomu nechce venovať, alebo neviem, a venuje sa len tomu, aby tu v podstate krivil spravodlivosť všetkými prostriedkami, ktoré vie využiť, či už je to legislatívny proces prostredníctvom novely trestných kódexov, alebo právomoc, ktorú využil pri prepustení Kováčika na slobodu. Čiže toto mi príde naozaj nehodné ministra spravodlivosti, a preto som presvedčená o tom, že by túto funkciu zastávať nemal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja krátko k Dušanovi Kováčikovi. Je tento právoplatne odsúdený človek za korupciu na slobode? Aktuálne je. Je tam vďaka rozhodnutiu ministra spravodlivosti? Je. Bolo toto rozhodnutie bezprecedentné v obdobných prípadoch? Nikto pred tým takto nerozhodol? Áno, tiež pravda. Čiže takto si upracme fakty, nehovoriac o tom, že medzičasom došlo k uznaniu za vinného aj iným súdom v inej korupčnej kauze práve vo vzťahu k Dušanovi Kováčikovi, takže tu nemáme dokonca jeden prípad korupčný v jeho, k jeho osobe, ale dva. A už aj v tom druhom bol na prvom stupni zatiaľ uznaný za vinného.
Ale čo som ešte chcela povedať je, že ja vás naozaj tuto v pléne parlamentu, ale aj na výbore zvyknem pozorne počúvať, a väčšinu teda vašich príspevkov som počula a bola prítomná a vlastne vy sa vo väčšine prípadov, neviem koľko percent to môže byť, venujete trestnoprávnym kauzám vašim, vašich blízkych osôb a to je podľa mňa mimoriadne smutné, lebo od toho sú súdy a celkovo orgány činné v trestnom konaní. To by sme nemali riešiť tu v pléne parlamentu. Tu by sme sa ideálne mohli venovať problémom ľudí, ktorí na Slovensku žijú a zaoberať sa ich riešením. A ja neviem už keby sme to spočítali koľko minút vy ste tu strávili vyťahovaním zo všelijakých vašich spisov a káuz, tak to ako naozaj je obrovské množstvo. A tak možno na zamyslenie, že či naozaj toto je to miesto, kde máme riešiť takéto vaše problémy.
Ďakujem.

Pán podpredseda, s veľkou vážnosťou ste hovorili o nenávisti, polarizovanej spoločnosti a smrti.
Ja by som vám chcela pripomenúť, že tu za rohom na Zámockej ulici zomreli dvaja queer ľudia, Matúš Horváth a Juraj Vankulič, pre nenávisť, homofóbnu nenávisť v našej spoločnosti, ku ktorej prispievate aj vy svojimi vyjadreniami.
A ja vás chcem vyzvať, aby ste prestali s homofóbnymi výrokmi a vyjadreniami, pretože práve to spôsobuje nenávisť v spoločnosti. A moja dcéra má dve mamy, to ste tu tiež spomínali, že teda, urážlivo veľmi, a ja vás chcem aj v tejto vyznať, že takých rodín, ako je naša, žijú na Slovensku tisíce. Prestaňte ubližovať rodinám a deťom! Prestaňte s tým! Naozaj vás žiadam o to, aby ste prestali. Je to mimoriadne necitlivé, neľudské a ubližujúce a vieme, kam to vedie. Tu za rohom sme to videli, na Zámockej ulici, kde to viedlo k smrti, brutálnemu zavraždeniu dvoch nevinných ľudí. Ani sa nedokážete na mňa pozerať. (Krátka pauza.)
Prestaňte s tým, naozaj vás vyzývam, prestaňte s tým. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, ja som naozaj prekvapená, teda čo som si tu vypočula, ja som na takéto bludy naozaj zvyknutá od predstaviteľov iných z koalície. A chvíľu som si aj myslela, že teda niekoho citujete, ale teda tvári sa to, že to boli vaše slová. To naozaj sa nehanbíte opakovane tu používať tie klamstvá týkajúce sa dotačnej schémy a záverov toho auditu? Veď to je absolútne nezmyselné, čo vy ste tu predviedli. Vy opakujete to isté dokola, a pritom tá správa nič také, na nič také nepoukázala. A opätovne vás vyzývam, aby ste ju zverejnili, aby každý mohol ľahko si to v tej správe pozrieť.
Vyzvala vás k tomu aj rada vlády pre ľudské práva. Okrem toho vás žiada, aby ste verejne uznali pochybenie, že ministerstvo zverejnilo nepresnú tlačovú správu o výsledkoch neukončeného vnútorného auditu zameraného na zlepšenie vnútorných procesov ministerstva, ktoré viedla k obviňovaniu zamestnancov ministerstva mimovládnych organizácií a žiadateľov o dotáciu. Aj tam priamo na rade vlády predstavitelia mimovládnych organizácií hovorili o následkoch, ktoré tieto vaše slová majú, o nenávistných správach a vyhrážkach, ktoré dostávajú.
A vy sa nehanbíte to stále opakovať? Minister spravodlivosti tu takto rozdúchava a polarizuje spoločnosť na totálne vymyslených klamstvách? Tá správa nič z toho, čo ste tu povedali, neukazuje. Nič také v tej správe nie je.
Pán minister, to naozaj ako, ja, ja som šokovaná, že v tomto stále pokračujete. Minister spravodlivosti! To je hanba. (Potlesk.)

Ďakujem, Ivo, že si spomenul aj konkrétne príklady tých štátnych podnikov. Myslím si, že to bol veľmi dobrý prehľad a obzvlášť teda tých oblastí, ktoré majú vlastne tieto podniky na starosti, či už je to napr. doprava, alebo zdravotníctvo. A my veľmi dobre vieme, že aj v tomto ohľade máme problém s tým nerovným prístupom, vlastne napr. v rámci zdravotníctva existujú na to dáta, ktoré poukazujú na to, že vlastne či už pri výskume, alebo akýchkoľvek postupoch, ktoré v rámci zdravotníctva sa realizujú, tak sú ženy v nevýhode. Ja v tomto smere naozaj vrelo odporúčam všetkým knihu Neviditeľné ženy, ktorá veľmi dobre rozoberá tie dopady práve aj toho, že v riadiacich funkciách nie sú ženy, a tým pádom sa tá skúsenosť alebo ten, to zameranie aj na to, čo ženy potrebujú, neodráža práve v práci týchto konkrétnych spoločností. To je, myslím, mimoriadne dôležité práve aj v tomto kontexte spomenúť a som rada preto, že si poukázal aj na tieto konkrétne príklady.
Spomenul si aj pani prezidentku a to je naozaj veľmi dôležité a je to veľmi dobrý príklad toho, ako to dopadá na dievčatá a ženy v spoločnosti, keď vidíme v dôležitých funkciách ženy, pretože napr. moja dcéra, odkedy vnímala, že máme nejakú pozíciu prezidenta našej krajiny, tak to vnímala tak, že máme prezidentku. Pre ňu doposiaľ existovala vlastne v tejto funkcii prezidentka. Je to pre ňu tým pádom absolútne prirodzená vec, čo je v našom ponímaní v našej krajine vlastne prvá generácia mojej dcéry, ktorá takéto niečo zažíva. A chcem teda podčiarknuť to, že naozaj je to mimoriadne dôležité a tým dievčatám to môže zásadným spôsobom zmeniť život k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa tiež teším, že tu máme tento návrh zákona, ktorý dokonca teda prichádza od vlády, a ja by som sa tu nehrala na nejaké nálepky, že progresivizmus, neprogresivizmus. Myslím si, že to je plne v súlade aj s jednou z kľúčových ústavných hodnôt, ktorou je rovnosť, a sa teším, že teda sa aj tejto dôležitej hodnote tu venujeme a že teda konečne tu má šancu nejaký návrh, ktorý k rovnosti prispieva, aj prejsť. Ja by som si teda želala, keby sme to vedeli robiť aj bez toho, že nás k tomu motivuje smernica alebo iný právny akt Európskej únie či nejaké rozhodnutie súdu, či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, keby sme vedeli naozaj k tomu pristupovať takým spôsobom, že nám všetkým záleží na tom, aby sme prispievali k tomu, aby hodnota rovnosti bola zabezpečená aj na Slovensku.
A spomenula si v tvojom príspevku aj taký apel možno smerom k ministrovi spravodlivosti, či by sme nevedeli sa pozrieť aj na štátne podniky, ako ony majú zabezpečené zastúpenie v rozhodovacích funkciách, a myslím si, že naozaj by bolo pekné, keby štát vedel ísť príkladom a inšpirovať aj iné spoločnosti, ktoré na Slovensku pôsobia. Takže to je možno taká výzva smerom k ministrovi, aby sa zamyslel nad tým, že akým spôsobom vieme k tomu prispieť aj v širšom merítku. V každom prípade som rada, že tu tento návrh máme, a chcela by som tiež poprosiť o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý naozaj odstraňuje len nejaké nedostatky týkajúce sa transpozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Rada by som teda pokračovala, ja sa budem venovať v mojej rozprave ústavnoprávnym rozmerom a ľudskoprávnym rozmerom nášho návrhu zákona.
Môj kolega Ondrej Prostredník už predstavil náš návrh, čo sa týka podrobnejšej obsahovej stránky, a ja by som začala tým, akým spôsobom je zakotvená sloboda náboženského vyznania v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to v čl. 9 ods. 1, ktorý zakotvuje:
„Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.“
Obdobne naša ústava definuje čl. 24 ods. 2, že:
„Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“
Sloboda náboženského vyznania tak, ako je definovaná v dohovore či v ústave zakazuje diskrimináciu určitých náboženstiev. Nepripúšťa ani zvýhodnenie jedného náboženstva, ani z dôvodu jeho veľkosti. Rovnako majú byť chránené malé, ako aj veľké náboženstvá.
Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, sloboda náboženského vyznania má svoj individuálny a kolektívny rozmer, už o tom hovoril aj môj kolega Prostredník, ale pripomeniem, teda presne ako, ako je to rozdelené.
V prípade individuálneho ide o vnútornú voľbu jednotlivca vyznávať určité náboženstvo, žiť v súlade s nejakou vierou a túto aj prejavovať navonok.
Kolektívny rozmer je, naopak, napĺňaný napríklad prostredníctvom náboženských úkonov, bohoslužieb a obradov. Sloboda náboženského vyznania tak v sebe nevyhnutne zahŕňa právo veriacich vytvárať trvalé organizačné štruktúry v podobe cirkví alebo náboženských spoločenstiev.
A úloha štátu pri dodržiavaní zachovaní náboženskej slobody pri napĺňaní slobody náboženského prejavu je vlastne byť neutrálnym arbitrom, ktorý drží takpovediac ochrannú ruku nad náboženskou pluralitou a demokraciou.
Súčasná právna úprava stanovuje pre registráciu cirkvi alebo náboženského spoločenstva podmienku v § 11 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, odcitujem:
„Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.“
A práve tohto kritéria 50-tisíc sa týka celý ten ústavnoprávny a ľudskoprávny rozmer, ku ktorému som dala úvod aj citovaním konkrétnych ustanovení ústavy a dohovoru.
Čo sa týka samotného kritéria počtu ľudí hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi, takýmto prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva ešte pred 15 rokmi. Išlo o prípad Lajda a ďalší proti Českej republike, v ktorom posudzoval aj právnu úpravu platnú a účinnú v danej dobe v Českej republike, ktorá vyžadovala 10-tisíc podpisov osôb hlásiacich sa k danému náboženstvu v prípade, ak toto spoločenstvo, teda náboženskému spoločenstvu, ak toto spoločenstvo členom Svetovej rady cirkví. Oni to mali rozdelené na dve kategórie. Tie, ktoré sú členom Svetovej rady cirkví, a tie, ktoré nie sú. V prípade, ak nebola, požadovali 10-tisíc podpisov, v ostatných prípadoch postačovalo 500 podpisov.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, a to je dôležité vo vzťahu k našej zákonnej úprave, že zákonná požiadavka na 10-tisíc osôb sa javí ako neprimerane vysoká, obzvlášť pre krajinu veľkosti Českej republiky, keďže to predstavovalo cca 0,1 % populácie.
Súd zároveň pripomenul dokument Benátskej komisie z júna 2004, ktorý apeluje na štáty, aby ako podmienku priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov.
Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval 10-tisíc osôb, požiadavku na 10-tisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 % populácie, naša právna úprava požaduje 50-tisíc osôb, čo je 1 % populácie, to znamená, ešte 10-krát viac ako Európsky súd pre ľudské práva považoval za neprimerané v prípade Českej republiky. Čiže vidíme, že tu je zjavný, zjavná neprimeranosť v prípade tej našej úpravy. Česká republika dokonca medzičasom teda tú diskriminačnú podmienku zrušila.
Päťdesiattisíc osôb hlásiacich sa ku konkrétnemu náboženstvu je aj vzhľadom na posledné výsledky sčítania obyvateľstva Slovenska hranica, ktorú je len veľmi ťažko možné prekonať. Kým k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu sa v roku 2001 hlásilo takmer 69 % populácie, o 20 rokov neskôr to bolo necelých 56 %. Rovnako klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k evanjelickému vierovyznaniu, zo 7 na 5,27 %.
Ako už tu odznelo v predchádzajúcom príspevku, čo je zaujímavé a čo odráža realitu, je počet ľudí bez vyznania, kým v roku 2001 to bolo približne 13 % ľudí, v poslednom sčítaní narástlo toto číslo až na takmer 24 %, teda skoro dvojnásobne. Získať dnes predpísanú hranicu 50-tisíc ľudí pre akúkoľvek novú náboženskú obec sa tak javí ako neprekonateľná prekážka, naozaj aj to sčítanie ukazovalo, že k tým menším cirkvám sa hlási čoraz viac ľudí, k tomu vyznaniu, samozrejme, k cirkvi samotnej registrovanej sa hlásiť nemôžu. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa sčítania ľudu dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc, tú súčasnú hranicu, len päť.
Čiže aj tá súčasná úprava ukazuje na totálnu neprimeranosť, pretože ani v súčasnej dobe registrované cirkvi vlastne tento limit nespĺňajú, ani nie tretina teda spĺňa, 12 z nich má pritom počet členov a členiek nižší ako 10-tisíc. Od zmeny právnej úpravy nedošlo k registrácii žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, čo je tiež ďalším dôkazom toho, že tá nastavená hranica je neprimeraná.
Aj v tomto kontexte považujeme súčasnú právnu úpravu za diskriminačnú, to znamená zasahujúcu do základných práv a slobôd, čo je teda v demokratickej krajine, samozrejme, neprijateľné. A preto by sme v tomto našom najvyššom zákonodarnom zbore mali tento protiústavný stav odstrániť a náš návrh k tomu dáva presne príležitosť.
Na záver už len pár osobných slov. Sama pochádzam z rodiny, ktorá sa po generácie hlási ku katolíckej cirkvi, či už zo strany môjho ocina z oravskej vetvy, alebo zo strany mojej maminy z martinsko-banskobystrickej vetvy. Kresťanstvo bolo prirodzenou súčasťou môjho života, absolvovala som prvé sväté prijímanie, birmovku, som aj krstnou mamou, hodnoty, ktoré mi moja rodina vštepovala, kresťanské hodnoty, boli vždy založené na pomoci slabším, na ochrane tých, ktorým je ubližované, a na ochrane tých, ktorých práva sú potláčané.
A tento odkaz sa snažím niesť aj v mojej politickej práci a som rada, že v našej strane to môžem naplno rozvíjať v súlade s hodnotami, ktoré mi moji starí rodičia či rodičia vštepovali pri svojej kresťanskej výchove, určite nie je potláčanie možnosti vyznávať svoje náboženstvo v prípade ľudí, ktorí sa hlásia k inej cirkvi, práve naopak. Väčšina ukazuje svoju vyspelosť a silu, keď nepotláča práva menšín a necháva ich naplno rozvíjať svoju identitu vrátane tej náboženskej.
Aj náš návrh dáva priestor ukázať túto vyspelosť a silu.
Ďakujem. (Potlesk.)