Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod taká krátka poznámka, vždy keď sa v tomto pléne, a nie je to zriedkavo, debatuje o právach nenarodených detí, tak je tu plno a je tu búrlivá diskusia a keď hovoríme o právach narodených detí, tak je tu pomerne prázdno a diskusia prebieha zatiaľ medzi poslaneckým klubom Progresívne Slovensko.
Komisár pre deti Jozef Mikloško nám predložil na rokovanie svoju správu o činnosti za...
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod taká krátka poznámka, vždy keď sa v tomto pléne, a nie je to zriedkavo, debatuje o právach nenarodených detí, tak je tu plno a je tu búrlivá diskusia a keď hovoríme o právach narodených detí, tak je tu pomerne prázdno a diskusia prebieha zatiaľ medzi poslaneckým klubom Progresívne Slovensko.
Komisár pre deti Jozef Mikloško nám predložil na rokovanie svoju správu o činnosti za minulý rok. Len pre pripomenutie, správu máme v parlamente predloženú už od 27. marca tohto roka a k jej prerokovaniu sa dostávame až po siedmich mesiacoch. Priority koalície sú jasné a práva detí k nim zjavne nepatria. Správu koalícia presúvala zo schôdze na schôdzu, raz tuto boli všetko ľudskoprávne správy úplne násilne ukončené, prehodené na ďalšiu schôdzu a tak sa to tu gúľalo, lebo však ide len o ľudskoprávne správy, o práva detí, a to asi nie je teda veľmi prioritou koalície. My sme správu komisára pre deti prerokovali na ľudskoprávnom výbore ešte 22. apríla , t. j. pred pol rokom. Veľa dôležitého, teraz už prejdem k samotnej správe a k činnosti pána komisára, veľa už v rozprave uviedol môj kolega Ondrej Prostredník a bolo to, pomerne aj veľa pozitívneho odznelo, ale adresoval aj niektoré nedostatky. Ja teda pridám zopár z môjho pohľadu.
Na ľudskoprávnom výbore sme teda 22. apríla túto správu prerokovali a po vystúpení pána komisára som potrebovala pár dní na vstrebanie toho, čo tam odznelo, lebo mi z jeho vystúpenia bolo aj trochu smutno a ten pocit som mala kvôli všetkým deťom, ktoré zjavne v osobe Jozefa Mikloška nemôžu očakávať rešpektujúcu autoritu, nájsť v ňom osobu, ktorej by mohli dôverovať a ktorá bude bez predsudkov sa venovať aj ich problémom. Prečo? V rámci odpovedí na moje otázky opakovane označoval rodiny párov rovnakého pohlavia za nevhodné pre ich výchovu, okrem toho, že je to stigmatizujúce a ubližujúce pre tisícky detí, ktoré v takýchto rodinách na Slovensku vyrastajú, napr. pre moju dcéru, je to aj v rozpore s odborným konsenzom, tomu sa budem teda venovať.
Potvrdzuje tento odborný konsenzus už takmer stovka výskumov, verím, že komisár pre deti by mal svoju prácu vykonávať naozaj na základe odborného konsenzu a nie pod nejakým ideologickým dojmom, a preto som teda, pán komisár, vám pripravila a zhromaždila aj všetky tieto výskumy a doručím vám ich na úrad, a vypichla by som teda niekoľko z nich, napr. z roku 2016, výskum univerzity v Amsterdame, kde Annie Bosová a jej tím publikovali výskum, podľa ktorého netrpia deti, ktoré vychovávajú dve mamy, žiadnym deficitom, čo sa týka správania, zdravia, alebo emocionálneho prežívania. Darí sa im rovnako ako deťom, ktoré vychovávajú heterosexuálne páry. Štúdia bola uverejnená aj v časopise Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics.
Ďalej americká psychologická asociácia vo svojom oficiálnom stanovisku píše, že neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že by schopnosť rodiča vychovávať dieťa bola spojená s jeho sexuálnou orientáciou, to znamená, že rodičia, ktorí sú gayovia a lesby, môžu poskytnúť zdravé prostredie a podporu pre svoje deti tak, ako heterosexuálni rodičia. Ďalej, americký výskum zverejnený v roku 2018 uzavrel, že rozdiel vo výchove detí v klasických rodinách a zväzkoch osôb rovnakého pohlavia neexistuje a realizovali teda výskum, ktorý trval 26 rokov, deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia sa podľa nich nijako nelíšia od svojich rovesníkov, ktorí vyrastali s matkou a otcom. V rámci dlhodobej štúdie vedci hodnotili rôzne stránky takejto výchovy, vzťahy, vzdelanie, pracovné úspechy, emocionálne a mentálne úspechy.
Aby sme sa teda priblížili aj do našich končín, toto boli skôr americké výskumy, tak spomeniem závery zo spoločného stanoviska českých odborníkov a odborníčok z odboru psychológie, psychiatrie, pediatrie, sociálnej práce či sociológie. Citujem: „Obavy o nedostatok mužských a ženských vzorov sú neopodstatnené, variantov výchovy detí je už dnes mnoho a žiadny z modelov nevedie automaticky dieťa k patologickému vývoju alebo k akejkoľvek disfunkcii. Kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa je, aby malo rodičov, ktorí ho milujú, venujú sa mu a zároveň dokážu riešiť problémy a sú si vzájomne oporou." Ďalej citujem z ich záverov: „Výskumy detí s dvomi otcami či matkami ukázali, že vo vývoji a zdraví týchto jedincov neexistujú rozdiely v porovnaní s tými z rodín heterosexuálnych. Renomované svetové asociácie psychológov, psychiatrov či pediatrov, Americká asociácia psychológov, Americká asociácia psychiatrov, Kanadská asociácia psychológov, Americká asociácia pediatrov, Austrálska asociácia psychológov a mnohé ďalšie vydali už pred časom v tomto ohľade jasné stanovisko." Českí odborníci a odborníčky na záver uviedli: „Na základe odborných poznatkov by sme tak na záver radi zhrnuli, že obavy o dobro detí vyrastajúcich s dvoma matkami alebo otcami sú neopodstatnené."
Odborníci a odborníčky sa teda zhodujú v tom, že deťom v rodinách párov rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré majú otca a mamu. Obdobnými výrokmi ste, pán komisár, známy aj z minulosti, ako som spomínala teda to, čo odznelo na výbore, tak krátko po svojom zvolení ste tiež vyhlásili, že je pre dieťa extrémne dôležité, aby malo kontakt s obidvomi pohlaviami. Samozrejme, ak je rodina s jedným rodičom, tak je potrebné, aby bolo to druhé pohlavie vyvážené druhými osobami, ktoré sú okolo dieťaťa, keď žena žije sama s dieťaťom, tak by mal vstúpiť do života dieťaťa nejaký iný muž, napríklad učiteľ, tréner, starý rodič. Z tohto hľadiska som presvedčený, že dieťa nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál v zväzku homosexuálneho páru.
To som teda vysvetlila, že odborný konsenzus je iný a podstatné je, že takýmito slovami, samozrejme, stigmatizujete aj deti z jednorodičovských domácností, ktorým podsúvate, že ak žijú napríklad len s mamou, žijú v nejakom závadnom prostredí, ktorému niečo chýba a je potrebné to napraviť nejakým mužom. To je, samozrejme, mimoriadne škodlivé, keďže deťom takéto postoje môžu vniesť do ich života pocit hanby či menejcennosti. A že to vychádza teda práve z úst komisára pre deti je o to horšie a to je mi naozaj ľúto. V tomto celom vašom vyjadrení som ale nepochopila celkom, prečo zároveň takýto muž, učiteľ, tréner či starý rodič, nemôže plniť túto vami požadovanú rolu muža v prípade párov rovnakého pohlavia, lebo teda napríklad moja dcéra má dnes prázdniny a ja a jej druhá mama sme v práci a ona je teda namiesto toho teda so svojimi starými rodičmi, so starkou, žena, a s dedom, muž. Čiže neviem. Takže to je presne to isté, ako ste vlastne uvádzali v prípade jednorodičov. Čiže aj ten záver by mal byť rovnaký.
V každom prípade ja si myslím, že by bolo podstatné sa zamerať hlavne na to, že aké tie vzory sú a nie to, že či je to muž alebo žena, pretože mohla by som tu aj hodiny rozprávať o tom, koľko mužov nie je zrovna najlepším príkladom pre svoje deti. To, samozrejme, platí rovnako rovnako aj pre ženy, aby nikto sa tu nenadurdil, že teda hovorím len o zlých vzoroch mužov. Nie je to tak. Podstatné je teda to, že aký vzor tým deťom tie osoby dávajú a nie to, akého sú pohlavia.
Chcela by som tiež pripomenúť, že zákon o rodine vo svojich základných zásadách zakotvuje, že spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni a na to by sme mali naozaj dbať aj my tu v pléne, ale hlavne aj komisár pre deti. Bolo by teda nielen pekné, ale od komisára pre deti aj žiaduce, keby ho zaujímalo predovšetkým to, či vo svojej rodine majú deti zabezpečenú lásku a bezpečie a nie to, koľko má členov, ktorá rodina a kto má aké pohlavné orgány. Lebo na jednom sa dúfam zhodneme aj my tu všetci v tomto pléne, že deti majú mať vo svojich rodinách zabezpečený pocit bezpečia, prijatia a lásky.
Slovenské rodiny a deti, ktoré v nich vyrastajú však čelia, samozrejme, mnohým problémom, ktoré ich trápia. Tie sú však úplne iné. Niektoré z ich tu už boli aj spomenuté. Je to napríklad alkoholizmus, fyzické násilie či finančné problémy rodičov alebo celková sociálna situácia. A prečo o tomto všetkom hovorím tu, v tomto pléne? Lebo podľa mňa teda komisár pre deti by tu mal byť naozaj pre všetky deti a vzhľadom na tie stigmatizujúce a ubližujúce vyjadrenia, ktoré som uviedla, žiaľ, musím povedať, že teda nie je tu pre všetky deti. A to je to isté, ako keby komisár pre deti mal nejaké antirómske vyjadrenia, tak asi nám je všetkým jasné, že nebude tu pre rómske deti.
A netýka sa to len samotných detí párov rovnakého pohlavia, ale týka sa to týka aj detí, ktoré samé patria do LGBTI menšiny, a spomínali ste tu napríklad aj samovraždy a celkovo duševné zdravie a je celkom zrejmé a je to teda známy fakt, že negatívne na duševné zdravie týchto detí, ktoré patria do LGBTI menšiny, vplýva homofóbia a transfóbia v našej spoločnosti a to horšie je to, keď to vychádza aj z úst komisára a, samozrejme, má to dopad aj na riziko samovrážd.
Na tomto istom aprílovom výbore, kde sme rozoberali správu komisára, som teda musela spracovať aj ďalšie tvrdenie komisára. Možno nám to nejako objasní ešte, ale diskutovali sme tam o telesných trestoch, ako už spomínal aj môj kolega. A ja som to teda tak pochopila, že tá reakcia bola, že teda rodičia musia vedieť nastaviť nejako hranice svojim ratolestiam. A to bola teda reakcia na otázku týkajúcu sa telesných trestov. A ja teda celkom som tomu možno neporozumela dobre, že či teda to nejakým spôsobom do nejakej miery schvaľujete alebo nie. Lebo teda, samozrejme, bolo by skvelé, keby sme všetci vychádzali z rešpektujúceho rodičovstva, ktoré je dôležité na to, aby deti sa mohli zdravo vyvíjať a akokoľvek používať násilie či zásah do fyzickej integrity druhej osoby je jednoducho neprípustné. A obzvlášť by nám to malo jasné byť, ak sa to týka detí. Je faktom, že na Slovensku máme dlhodobo problém s tolerovaním telesných trestov a rovnako ho máme aj s násilím celkovo v našej v spoločnosti. A tá logická súvislosť tu je asi zjavná. Preto by sme sa naozaj všetci mali dôsledne venovať aj tomu, aby sme násilie, ktoré sa aj v našej spoločnosti denne deje na deťoch, z nej odstránili.
Na záver by som už len pripomenula, že pán komisár sa minulý rok zviditeľnil aj tým, že prijal zástupcu politického hnutia, ktoré sa netají svojimi fašistickými sklonmi, a s úsmevom na tvári si s nimi potriasol ruku a odfotil sa, čo teda mňa naozaj veľmi zamrzelo. Asi si tu nemusíme v pléne tohto parlamentu pripomínať, aké zverstvá páchali predchodcovia týchto ľudí počas druhej svetovej vojny na deťoch, práve na deťoch. A za tento hanebný počin vás vtedy 21 mimovládnych organizácií vyzvalo aj na odstúpenie. Propagovať totiž spoluprácu s týmto hnutím považovali za závažné porušenie sľubu, že budete obhajovať všetky deti. A ja pevne verím, že teda takéto niečo sa už nezopakuje.
Uviedli ste tu na úvod vášho vystúpenia, že teda by sme sa mali spojiť pre deti a ja s týmto mimoriadne súhlasím a bola by som veľmi rada, keby sme z toho žiadne deti nevynechávali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis