Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja by som rád nejak tak skonštatoval pán Vančo, že vaše vystúpenie bolo úplne zbytočné. Dvadsať minút ste tu rozprával o ničom, všetko povrchne a ničím ste neprispeli do riešenia návrhu tohto zákona, na rozdiel od si myslím príspevku pána Dostála, ktorý bol nejak pragmatický a mal také múdre myšlienky. Aj to je dôkazom toho, prečo Národná rada prispela alebo sa rozhodla upraviť rokovací poriadok, pretože takýchto vyjadrení a takýchto dvadsať, tridsaťminútových vystúpení je niekoľko, donekonečna sa opakujúcich a vystúpenia, ktoré len opakujú to, čo povedali ostatní predrečníci. Viete ak hovoríte o tom, že toto je bizarný návrh, tak ten návrh v podstate vznikol na základe provokácie z decembra minulého roku. Dovtedy sa nerozprávalo o nutnosti a rýchlosti predloženia zmeny rokovacieho poriadku, ale to čo sa udialo na tom poslednom rokovaní vyvolalo veľkú nevôľu medzi občanmi. Tí, čo to sledovali oslovili nielen mňa, ale myslím si že mnohých poslancov na to, aby sa to riešilo. Veď nie je možné, aby ľudia, ktorí tvoria elitu národa sa takýmto spôsobom správali. Takže to nie je bizarnosť, ale to je nutnosť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na slovo pána Grendela, pána poslanca. Čo bolo slušné na poslednom dni rokovania Národnej rady v minulom roku. Čo bolo slušné, keď tu bolo obmedzovanie vystupovania predsedu vlády, keď tu došlo alebo sa strhlo k bitke. Prečo sa bojíte prijať tento rokovací poriadok? Čomu sa bránite? Čo sa bojíte slušne obliecť? Bojíte sa slušne správať? Veď patríme medzi 150 ľudí, ktorí v podstate majú reprezentovať celé Slovensko. Ak niekto príde v teniskách, príde v bunde, to je len porušenie nejakého etického kódexu a slušnosti poslanca Národnej rady. Všetci nás sledujú v priamych prenosoch, pozerajú ako sa správame, ako rokujeme a ako jeden druhého v podstate rešpektujeme. Ak hovoríte o tom, že tento zákon alebo tento návrh v podstate obmedzuje možnosť rokovania, alebo teda vyjadrovania nejakých názorov, tak si spomeňte na to, ako dva týždne sa rokovalo o jednom návrhu v poslednom rokovaní minulého roka. Dva týždne a jeden deň. Niektorí poslanci v priebehu dvoch dní 10. a 11.12. vystupovali viac ako dve hodiny. Majú na to právo, ale tým pádom sa obmedzila možnosť rokovania o návrhoch zákonov, ktoré naozaj sú potrebné pre občanov a ktoré sa mali riešiť. Takže zoberme to aj z tohto pohľadu a z tejto strany. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani Plevíková, veľmi a stručne ste popísali situáciu v parlamente, akým spôsobom sa zapája opozícia do rozpravy a akým spôsobom neustále a stále útočí a stále všetko kritizuje. Ja sa priznám, že za tú dobu, čo tu sedím, to dva, dva týždne aj kúsok, už ma niekoľkokrát zdvihlo zo stoličky, aby som reagoval, ale už teraz mi to naozaj nedalo, pretože tak ako sa tu často spomína z jednej aj druhej strany klamstvo, zavádzanie, tak si myslím, že je treba zhodnotiť a počúvať jednu stranu aj druhú stranu. Je smutné a je škoda, že aj vy ako opozícia si nepriznáte spolupodiel na tvorbe toho Trestného zákona, teraz sa musí riešiť jeho oprava. Tak som chcel aj reagovať na to, že v podstate dnes by mal byť taký čierny deň. Čierny deň preto, pretože včera bol zrušený Úrad pre ochranu oznamovateľov a čuduj sa svete, ten Úrad pre oznamovateľov stále visí na internete, stále má svoju budovu, stále má otvorené dvere, ale neposkytuje objektívne všetkým žiadateľom o ochranu rovnaký meter, pretože súčasne odvolaný krajský prokurátor v Žiline podal žiadosť o ochranu a tá mu bola progresívne a objektívne zamietnutá. Takže o akej objektívnosti sa dá rozprávať o úrade, ktorý ste tak obhajovali a za ktorým ste tak veľmi stáli? Myslím si, že to, že bolo, bola schválená zmena toho úradu, tak je namieste, že dôjde k nejakej náprave.
Ďakujem.

Sľubujem. (Rečník položil ruku na Ústavu Slovenskej republiky. Následne svojím podpisom potvrdil zloženie sľubu poslanca. Potlesk.)