Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa rád opýtal pána budúceho premiéra, pána Šimečku, prečo vlastne kričí. Je v tom strach alebo je to arogancia? Nechápem tomu, pretože mohol vystupovať kľudne a seriózne, tak, aby nevyvolal tuná nejakú averziu voči sebe.
Ale rád by som sa pozastavil nad jednou takou zaujímavou vecou, lebo v správe je uvedené teda, že niektoré faktúry boli triplicitné, duplicitné. Ale to znamená, že ak niekto podával žiadosť, tak v tej žiadosti bolo uvedené presne to isté, čo dával v žiadostiach na rôzne ministerstvá. A na základe tých žiadostí v podstate bola vykonaná fakturácia. A to znamená, že ak to niekto dvakrát alebo trikrát zámerne robil, tak to urobil vedome, nebola to náhoda.
Pán Šimečka, neviem, do akej miery vám môžem veriť, pretože na jednej strane, samozrejme, obhajujete občianske združenie Fórum, áno, hovoríte o vašej rodine teda, že je bezúhonná, vlastní jeden byt, jedno auto, ale vzápätí poviete, že prenajíma byt. Tak ako do akej miery hovoríte pravdu? Je to polopravda, alebo je to klamstvo, alebo ako si to máme vysvetľovať?
Takže v konečnom dôsledku si myslím, že táto správa nehovorí o vašej mame, ale hovorí o združeniach a inštitúciách, ktoré porušili nejakým spôsobom zákon alebo predpisy. No a na základe toho, ako som povedal, niektoré inštitúcie alebo tieto občianske združenia už pri podávaní žiadosti zámerne vedeli, čo budú robiť, čo budú fakturovať a boli si toho vedomí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel uviesť na pravú mieru, pani poslankyňa Plaváková, že ja tu nie som za trest. Naozaj, nie som tu za trest. Som iba potrestaný tým, keď musím počúvať takéto niekedy osobné invektívy všeobecne, a to ma tak mrzí, pretože, ja keď som teda nastúpil, tak mám záujem pracovať tak ako, ako to cítim, ako to mám v sebe. Pokiaľ sa týka tej štatistiky, ktorú ste uviedla, že malo záujem, odoslalo sa 58 779 hlasov alebo voličov, z toho 80 % za bolo zaregistrovaný, mne troška v tej štatistike chýba asi to, že koľko vlastne tých občanov potom prišlo na Slovensko, koľko sa ich vrátilo. Všetci odišli dobrovoľne, všetci mali záujem hlasovať na voľbu prezidenta aj v komunálnych voľbách, ale ešte by tam chýbala taká štatistika, keďže sa rozhodli dobrovoľne odísť, a teda majú záujem voliť a ovplyvňovať voľby u nás na Slovensku, koľko sa ich teda reálne vrátilo po tých voľbách. Či predchádzajúcich alebo po týchto alebo ešte predtým minulých.
Len toľko, ďakujem.

Ďakujem za priestor. Ja som veľmi pozorne počúval tú štúdiu, ktorú ste tu predkladal a použijem slová klasika Lasicu po slovensky, nie po americky, fíha. Pretože tá štúdia poukázala na veľmi závažné alebo teda zaujímavé veci, ktoré sa týkali porovnania platov mužov a žien či v horizontálnej alebo vertikálnej rovine, ale ten záver, ktorý z toho vyplynul a ktorý ste vy teda tu nejakým spôsobom odprezentovali bol ten, že rovnosť platov medzi mužmi a ženami je len jeden z dielčích problémov celého systému. Na to, aby sa zvýšila populácia v rámci Slovenskej republiky alebo aby sa zlepšili životné podmienky, treba pripraviť a realizovať aj iné opatrenie, iné kroky sociálneho charakteru, ktoré táto vláda pripravuje a celkom určite rieši. Takže štúdia veľmi zaujímavá, som vás, opakujem fíha, pretože zo začiatku sa to ukazovalo, že tie rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také veľké a naozaj je to pravda, ako spomenul aj pán Horecký, že je niekedy veľká dilema ako odmeniť muža aj ženu za rovnakých pracovných podmienkov a v rovnakom postavení. Ja som mal teda našťastie to šťastie, že som pracoval v odvetviach, kde takýto problém nebol, ženy aj muži sme mali rovnaké mzdy. Ale plne podporujem to, aby sa, ak je problém v niektorých tých zamestnávateľov, aby sa takýto zákon prijal a naozaj aby sa urobila rovnosť tak ako má byť.

Ďakujem.
Pán poslanec Jakab, spomínali ste si o, spomenuli ste vo svojej rozprave o aktivite poslancov, koaličných, tak mi dovoľte teda, ak ľudia, ako hovoríte, sledujú tieto vystúpenia, aby som tým našim ľuďom predstavil dnešnú pracovnú aktivitu opozičných poslancov. Na dnešnom dni sa o deviatej hodine zúčastnilo päť poslancov opozície, o 10.30 h osemnásť poslancov, o štrnástej sedem poslancov, o tretej šesť poslancov, o štvrť na štyri sedem poslancov a potom 15.43 h štrnásť poslancov. Takže ak hovoríte o lenivosti poslancov koalície, vážení občania, tak si spomeňte aj na to, koľko poslancov je teraz z opozície, alebo teda aké bolo v priebehu dnešného dňa na dnešnom rokovaní. Takže lenivosť je tá, ktorú, o ktorej sami hovoria na druhých, ale pritom sami sú leniví. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec Jakab.

Macášek, Vladimír, poslanec NR SR
Áno? (Rečníkovi bol opäť spustený mikrofón.)
A nehovoriac o tom teda, že aj za túto vašu aktivitu, pracovnú aktivitu z dnešného dňa beriete peniaze.
Pokiaľ sa týka, ste spomenuli, že pán Matovič je symbol pravdy a spravodlivosti a bude hrdinom, ktorého my vytvárame, tak chcem pripomenúť, že ten váš hrdina OĽANO bol predsedom vlády, bol predsedom, bol ministrom financií, potom bol poslancom v priebehu, všetko toto v priebehu dvoch rokov a našťastie prišla druhá vláda, lebo nevedno, kde by skončil. Tak takýto hrdina nemôže byť príkladom pre Slovenskú republiku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, každý, kto sa pozeral a sledoval vaše vystúpenie, musí vnútorne konštatovať, že ste príkladom a prototypom normálneho, klasického poslanca Národnej rady. S hrdosťou to môžem povedať, pretože ste príkladom pre všetkých, slušne oblečený, intelektuálne vystupovanie. Práve preto, že nie všetci sú takí ako vy, vznikol tento návrh zmeny rokovacieho poriadku. Pokiaľ sa týka toho dress code, tak ako ste spomínali a možno ste tak načrtli, že na pohreb sa nepatrí a nechodí v sandáloch, žiaľ, zo svojej skúsenosti musím povedať a konštatovať, že sa tak stáva. Stáva sa tak aj na rôznych spoločenských udalostiach, divadlách, operách, keď prídu diváci v rifliach, v tričkách s krátkym rukávom. Stáva sa, že učiteľ, ktorý ide vyučovať a dávať príklad svojho správania deťom do škôl, je jedno, či je stredná alebo základná škola, príde v rifliach. Dokonca som v televízii videl pedagóga, ktorý prišiel v krátkych nohaviciach. Tak to je ten príklad, prečo by sme mali my ako poslanci Národnej rady dodržiavať tieto pravidlá slušnosti, slušného správania a vyvarovať sa tomu, čo sa stalo minulý rok.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som prekvapený, pán Pročko, že sa vás tak veľmi dotklo to, čo som včera povedal, ale aby ste nezabudli, pripomeniem vám, aké boli obmedzenia na Pamiatku zosnulých v čase covidu. Zabudli ste na modré papieriky, bez ktorých sme nemohli chodiť do práce? Zabudli ste na vaše MOM-ky, ktoré stáli toľko peňazí? Lotérie, s takým dehonestujúcim a nedôstojným záverom, ako ste predviedli v televízii? Nekonečné rady občanov, ktorí čakali v chlade, v zime, v daždi na výtery v nose. Pamätáte sa, pán Pročko? Pamätáte sa na to, občania? Tak a toto nebol diktát?
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja sa ospravedlňujem, ale mám veľkú úctu k poslancom aj k Národnej rade, takže mám možno trému a niekedy mi to slovíčko niektoré ujde. Ale rád by som sa vyjadril k pani, k pani poslankyni. Ja som spomínal provokácie, bitky a agresivitu, ktorá tuná v parlamente koncom toho minulého roka bola, a to som chcel upriamiť pozornosť že v podstate na to dianie, na to, ako sa správame, nás pozerajú občania, ktorých vy familiárne oslovujete a chcete sa im nejako prezentovať, a toto sledujú rodičia, sledujú to deti stredných škôl, základných škôl, ale aj vysokoškoláci a potom z toho vznikla, vznikla takáto celospoločenská, také celospoločenské napätie.
Spomínali ste hasičské kraksne. Ja by som vám odporučil, aby ste si pozreli reportáž, neviem, v ktorej televízii to bolo, kde prezident hasičského, záchranného zboru v spolupráci s pánom exministrom vnútra prezentovali a komentovali vybavenie týchto vozidiel. Ak to boli také kraksne, ako hovoríte, že skoro všetko z nich vypadlo, tak ja sa čudujem, že vôbec prišli na tú prezentáciu a myslím si, že hasiči čakajú na také autá, aby, aby ich mohli používať vo svojej práci.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem.
No bolo veľmi zaujímavé, a pre mňa poučné, pozerať a sledovať vaše vystúpenie. Myslel som si, že pán Hlina je excelentný, ale naozaj to vaše vystúpenie bolo emotívne. Ale už som pochopil, prečo sa tak vlastne bránite tomu, aby bola prijatá zmena tohto rokovacieho poriadku. Pretože vám záleží na tom, aby ste tu ďalej naďalej provokovali, aby sa tu strhla bitka, aby to bolo cez médiá vidno, aby to videli deti v školách, aby o tom rozprávali stredoškoláci, aby to riešila celá spoločnosť.
Viete, povedali ste, že sa bojíme pána Matoviča. Áno, bojíme sa ho, pretože on ako predseda vlády za dva roky, ani nie za dva roky minister financií a za krátke obdobie poslanec Národnej rady, kriminalizoval a v podstate akoby som to nazval, bol ako keby, ako keby človek, ktorý, ktorý v čase covidu nám prikazoval, čo máme robiť, ako máme žiť. A ak teda sme, ak ste opoziční poslanci naozaj rozhorčení z tohto návrhu zákona a ste rozhorčení o tom, že tak dlho o tom rokujeme a záleží vám na tom, aby sme prešli na ďalšie body rokovania, tak sa dohodnime, že zrušíme alebo ukončíme túto debatu a pôjdeme rokovať o ďalších zákonoch, ktoré sú teda potrebné pre celú našu spoločnosť.

Ďakujem za slovo.
Ja by som rád nejak tak skonštatoval, pán Vančo, že vaše vystúpenie bolo úplne zbytočné. Dvadsať minút ste tu rozprával o ničom, všetko povrchne a ničím ste neprispeli do riešenia návrhu tohto zákona na rozdiel od, si myslím, príspevku pána Dostála, ktorý bol nejak pragmatický a mal také múdre myšlienky. Aj to je dôkazom toho, prečo Národná rada prispela alebo sa rozhodla upraviť rokovací poriadok, pretože takýchto vyjadrení a takýchto dvadsať, tridsaťminútových vystúpení je niekoľko, donekonečna sa opakujúcich a vystúpenia, ktoré len opakujú to, čo povedali ostatní predrečníci.
Viete, ak hovoríte o tom, že toto je bizarný návrh, tak ten návrh v podstate vznikol na základe provokácie z decembra minulého roku. Dovtedy sa nerozprávalo o nutnosti a rýchlosti predloženia zmeny rokovacieho poriadku, ale to, čo sa udialo na tom poslednom rokovaní, vyvolalo veľkú nevôľu medzi občanmi. Tí, čo to sledovali, oslovili nielen mňa, ale myslím si, že mnohých poslancov na to, aby sa to riešilo. Veď nie je možné, aby ľudia, ktorí tvoria elitu národa, sa takýmto spôsobom správali. Takže to nie je bizarnosť, ale to je nutnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nadviažem, nadviažem na slovo pána Grendela, pána poslanca. Čo bolo slušné na poslednom dni rokovania Národnej rady v minulom roku? Čo bolo slušné, keď tu bolo obmedzovanie vystupovania predsedu, predsedu vlády, keď tu došlo alebo sa strhlo k bitke? Prečo sa bojíte prijať tento rokovací poriadok? Čomu sa bránite? Čo sa bojíte slušne obliecť? Bojíte sa slušne správať? Veď patríme medzi 150 ľudí, ktorí v podstate majú reprezentovať celé Slovensko. Ak niekto príde v teniskách, príde v bunde, to je len porušenie nejakého etického kódexu a slušnosti poslanca Národnej rady. Všetci nás sledujú v priamych prenosoch, pozerajú, ako sa správame, ako rokujeme a ako, ako jeden druhého v podstate rešpektujeme. Ak hovoríte o tom, že tento zákon alebo tento návrh by, v podstate obmedzuje možnosť rokovania alebo teda vyjadrovania nejakých názorov, tak si spomeňte na to, ako dva týždne sa rokovalo o jednom návrhu v minulom, v poslednom rokovaní minulého roka. Dva týždne a jeden deň. Niektorí poslanci v priebehu dvoch dní 10. a 11. 12. vystupovali viac ako dve hodiny. Majú na to právo, ale tým pádom sa obmedzila možnosť rokovania o návrhoch zákonov, ktoré naozaj sú potrebné pre občanov a ktoré sa mali riešiť. Takže zoberme to aj z tohto pohľadu a z tejto strany.
Ďakujem.