Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, každý kto sa pozeral a sledoval vaše vystúpenie musí vnútorne konštatovať, že ste príkladom a prototypom normálneho klasického poslanca Národnej rady. S hrdosťou to môžem povedať, pretože ste príkladom pre všetkých, slušne oblečený, intelektuálne vystupovanie. Práve preto, že nie všetci sú takí ako vy vznikol tento návrh zmeny rokovacieho poriadku. Pokiaľ sa týka toho dress code, tak ako ste spomínali a možno ste tak načrtli, že na pohreb sa nepatrí a nechodia v sandáloch, žiaľ zo svojej skúsenosti musím povedať a konštatovať, že sa tak stáva. Stáva sa tak aj na rôznych spoločenských udalostiach, divadlách, operách, keď prídu diváci v rifliach, v tričkách s krátkym rukávom. Stáva sa, že učiteľ, ktorý ide vyučovať a dávam príklad svojho správania deťom do škôl, je jedno či je stredná alebo základná škola, príde v rifliach. Dokonca som v televízii videl pedagóga, ktorý prišiel v krátkych nohaviciach. Tak to je ten príklad, prečo by sme mali my ako poslanci Národnej rady, dodržiavať tieto pravidlá slušnosti, slušného správania a vyvarovať sa tomu, čo sa stalo minulý rok. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som prekvapený pán Pročko, že sa vás tak veľmi dotklo to, čo som včera povedal, ale aby ste nezabudli, pripomeniem vám, aké boli obmedzenia na Pamiatku zosnulých v čase COVID-u. Zabudli ste na modré papieriky, bez ktorých sme nemohli chodiť do práce? Zabudli ste na vaše MOM-ky, ktoré stáli toľko peňazí? Lotérie, s takým dehonestujúcim a nedôstojným záverom, ako ste predviedli v televízii. Nekonečné rady občanov, ktorí čakali v chlade, v zime, v daždi na výtery v nose. Pamätáte sa pán Pročko? Pamätáte sa na to občania? Tak a toto nebol diktát? Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem, ale mám veľkú úctu k poslancom aj k Národnej rade, takže mám možno trému a niekedy mi to slovíčko niektoré ujde, ale rád by som sa vyjadril k pani, k pani poslankyni. Ja som spomínal provokácie, bitky a agresivitu, ktorá tuná v parlamente koncom toho minulého roka bola a to som chcel upriamiť pozornosť v podstate na to dianie, na to, ako sa správame, nás pozerajú občania, ktorých vy familiárne oslovujete a chcete sa im nejako prezentovať. A toto sledujú rodičia, sledujú to deti stredných škôl, základných škôl, ale aj vysokoškoláci a potom z toho vznikla, vznikla takáto celospoločenská, také celospoločenské napätie.
Spomínali ste hasičské kraksne. Ja by som vám odporučil, aby ste si pozreli reportáž, neviem, v ktorej televízii to bolo, kde prezident hasičského, záchranného zboru v spolupráci s pánom exministrom vnútra prezentovali a komentovali vybavenie týchto vozidiel. Ak to boli také kraksne, ako hovoríte, že skoro všetko z nich vypadlo, tak ja sa čudujem, že vôbec prišli na tú prezentáciu a myslím si, že hasiči čakajú na také autá, aby, aby ich mohli používať vo svojej práci.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem. No, bolo veľmi zaujímavé a pre mňa poučné pozerať a sledovať vaše vystúpenie. Myslel som si, že pán Hlina je excelentný ale naozaj to vaše vystúpenie bolo emotívne. Ale už som pochopil prečo sa tak vlastne bránite tomu, aby bola prijatá zmena tohto rokovacieho poriadku. Pretože vám záleží na tom, aby ste to ďalej naďalej provokovali, aby sa tu strhla bitka, aby to bolo cez média vidno, aby to videli deti v školách, aby o tom rozprávali stredoškoláci, aby to riešila celá spoločnosť. Viete, povedali ste, že sa bojíme pána Matoviča. Áno bojíme sa ho. Pretože on ako predseda vlády za dva roky ani nie za dva roky minister financií a za krátke obdobie poslanec Národnej rady kriminalizoval a v podstate akoby som to nazval? Bol ako keby, ako keby človek, ktorý, ktorý v čase covid-u nám prikazoval čo máme robiť ako máme žiť. A ak teda sme ak ste opoziční poslanci naozaj rozhorčení z tohto návrhu zákona a ste rozhorčení o tom, že tak dlho o tom nerokujeme a záleží vám na tom, aby sme prešli na ďalšie body rokovania tak sa dohodnime, že zrušíme alebo ukončíme túto debatu a pôjdeme rokovať o ďalších zákonoch, ktoré sú teda potrebné pre celú našu spoločnosť.

Ďakujem za slovo.
Ja by som rád nejak tak skonštatoval, pán Vančo, že vaše vystúpenie bolo úplne zbytočné. Dvadsať minút ste tu rozprával o ničom, všetko povrchne a ničím ste neprispeli do riešenia návrhu tohto zákona na rozdiel od, si myslím, príspevku pána Dostála, ktorý bol nejak pragmatický a mal také múdre myšlienky. Aj to je dôkazom toho, prečo Národná rada prispela alebo sa rozhodla upraviť rokovací poriadok, pretože takýchto vyjadrení a takýchto dvadsať, tridsaťminútových vystúpení je niekoľko, donekonečna sa opakujúcich a vystúpenia, ktoré len opakujú to, čo povedali ostatní predrečníci.
Viete, ak hovoríte o tom, že toto je bizarný návrh, tak ten návrh v podstate vznikol na základe provokácie z decembra minulého roku. Dovtedy sa nerozprávalo o nutnosti a rýchlosti predloženia zmeny rokovacieho poriadku, ale to, čo sa udialo na tom poslednom rokovaní, vyvolalo veľkú nevôľu medzi občanmi. Tí, čo to sledovali, oslovili nielen mňa, ale myslím si, že mnohých poslancov na to, aby sa to riešilo. Veď nie je možné, aby ľudia, ktorí tvoria elitu národa, sa takýmto spôsobom správali. Takže to nie je bizarnosť, ale to je nutnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nadviažem, nadviažem na slovo pána Grendela, pána poslanca. Čo bolo slušné na poslednom dni rokovania Národnej rady v minulom roku? Čo bolo slušné, keď tu bolo obmedzovanie vystupovania predsedu, predsedu vlády, keď tu došlo alebo sa strhlo k bitke? Prečo sa bojíte prijať tento rokovací poriadok? Čomu sa bránite? Čo sa bojíte slušne obliecť? Bojíte sa slušne správať? Veď patríme medzi 150 ľudí, ktorí v podstate majú reprezentovať celé Slovensko. Ak niekto príde v teniskách, príde v bunde, to je len porušenie nejakého etického kódexu a slušnosti poslanca Národnej rady. Všetci nás sledujú v priamych prenosoch, pozerajú, ako sa správame, ako rokujeme a ako, ako jeden druhého v podstate rešpektujeme. Ak hovoríte o tom, že tento zákon alebo tento návrh by, v podstate obmedzuje možnosť rokovania alebo teda vyjadrovania nejakých názorov, tak si spomeňte na to, ako dva týždne sa rokovalo o jednom návrhu v minulom, v poslednom rokovaní minulého roka. Dva týždne a jeden deň. Niektorí poslanci v priebehu dvoch dní 10. a 11. 12. vystupovali viac ako dve hodiny. Majú na to právo, ale tým pádom sa obmedzila možnosť rokovania o návrhoch zákonov, ktoré naozaj sú potrebné pre občanov a ktoré sa mali riešiť. Takže zoberme to aj z tohto pohľadu a z tejto strany.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani Plevíková, veľmi a stručne ste popísali situáciu v parlamente, akým spôsobom sa zapája opozícia do rozpravy a akým spôsobom neustále a stále útočí a stále všetko kritizuje. Ja sa priznám, že za tú dobu, čo tu sedím, to dva, dva týždne aj kúsok, už ma niekoľkokrát zdvihlo zo stoličky, aby som reagoval, ale už teraz mi to naozaj nedalo, pretože tak ako sa tu často spomína z jednej aj druhej strany klamstvo, zavádzanie, tak si myslím, že je treba zhodnotiť a počúvať jednu stranu aj druhú stranu. Je smutné a je škoda, že aj vy ako opozícia si nepriznáte spolupodiel na tvorbe toho Trestného zákona, teraz sa musí riešiť jeho oprava. Tak som chcel aj reagovať na to, že v podstate dnes by mal byť taký čierny deň. Čierny deň preto, pretože včera bol zrušený Úrad pre ochranu oznamovateľov a čuduj sa svete, ten Úrad pre oznamovateľov stále visí na internete, stále má svoju budovu, stále má otvorené dvere, ale neposkytuje objektívne všetkým žiadateľom o ochranu rovnaký meter, pretože súčasne odvolaný krajský prokurátor v Žiline podal žiadosť o ochranu a tá mu bola progresívne a objektívne zamietnutá. Takže o akej objektívnosti sa dá rozprávať o úrade, ktorý ste tak obhajovali a za ktorým ste tak veľmi stáli? Myslím si, že to, že bolo, bola schválená zmena toho úradu, tak je namieste, že dôjde k nejakej náprave.
Ďakujem.

Sľubujem. (Rečník položil ruku na Ústavu Slovenskej republiky. Následne svojím podpisom potvrdil zloženie sľubu poslanca. Potlesk.)