Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Ja iba také krátke upozornenie alebo taký postreh z toho vášho vystúpenia, pán Dušenka, lebo to spomínali aj viacerí predrečníci. Keď ste spomínali, že tento návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Ak sa dohodne v kolektívnej zmluve na navýšenie miezd, tak sa len presunú finančné prostriedky z jednej položky na druhú, ale v stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky je tu uvedené, že to bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Ak som teda dobre pochopil, tak ako ste to hovoril.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Jakab, musím povedať, že vaša kadencia slov je veľmi vysoká, ale stačil som si robiť poznámky. K tomu, čo ste sa pýtal alebo hovorili ste o tých dôvodoch, pre ktoré by ministri si nezaslúžili tie odmeny, ja vám pridám ďalšie, je ich päť. Prvá je odmena 50 % za udávanie, v stručnosti. Druhá, za bezplatné a pohodlné objednávanie sa u ľubovoľného lekára na jednom telefónnom čísle. Za ďalšie, pacientovi s podozrením na nádor zabezpečiť operáciu do troch, do 14 dní. Ďalej, povinná návšteva do škôliek detí z rizikového prostredia. A posledná, účasť na voľbách, odmena pre každého, kto sa teda zúčastní na voľbách, 10 % zľava zo všetkých poplatkov štátu. Spomínate si na to? Rok 2020. Vtedy, keď ste vy sľubovali občanom, aby sa zúčastnili volieb, aby vás podporovali. Takže z toho, z tých dôvodov ste vy nesplnili z týchto, čo som vymenoval, úplne nič. Pokiaľ sa týka renty pre prezidenta, prípadne pre premiéra, no myslím si, že premiér Fico si skôr zaslúži a viac si zaslúži tú rentu ako váš premiér, ktorý bol premiérom pár mesiacov, potom bol ledva ministrom a potom bol ledva poslancom. Takže ak hodnotíte prácu výkonov poslancov a teda hlavne, pardon, ministrov, pripočítajte si aj tieto vaše zásluhy, ktoré ste urobili ako vaša vláda z minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1249. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1319 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania v schôdze Národnej rady Slovenskej o tomto návrhu zákona.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Ja len tak na vysvetlenie, naozaj ten prejav pána Hazuchu bol taký kultivovaný v rámci svojich možností, len po skončení svojho prejavu – neviem, čo sa divíte – po skončení svojho prejavu, ako ste si mohli všimnúť, koaliční, opoziční kolegovia sa išiel ospravedlniť pánu podpredsedovi. Takže je to normálna vec, ak má nejaké povinnosti, tak zrejme mu bránili v tom, aby mohol zostať a reagovať na vaše faktické poznámky. Mňa však z toho jeho vystúpenia už druhýkrát tak zaujala myšlienka, pretože v tom prvom vstupe spomenul myšlienku občanov Slovenskej republiky, ktorí hlasujú na voľbách na Slovensku. Dve percentá občanov teda hlasovali zo zahraničia, približne 2 %, ale 92 % hlasovalo tu na Slovensku. Otázka je taká, akým spôsobom tí občania, ktorí volili zo zahraničia poštou, ovplyvnili vôbec celý chod Slovenskej republiky, ekonomiky aj výsledky volieb. Takže skôr si myslím, že by sme sa mali zaoberať aj tým, aký majú názor alebo aké sú výsledky pohľadu občanov Slovenskej republiky, ktorí hlasovali tu na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja začnem tým, čím si začal, Marián, v podstate povedal si, že je legitímne právo predkladať návrhy zákonov jak zo strany koalície, tak aj zo strany opozície, prípadne poslanecké návrhy. A nečudujem sa, že tento návrh zákona vyvoláva takú paniku a strach opozície, pretože zľakli sa, že by v prípade prijatia takéhoto zákona naozaj mohli prísť o nejakú podporu. Oni to majú tak zakódované v sebe, pretože ten strach, ktorý spôsobili voľby v roku 2023, konkrétne 25. októbra, spôsobili u nich takú paniku, že o 38 dní už zvolávali zhromaždenie na námestiach a burcovali a nesúhlasili s výsledkami volieb. Takže toto je len také pokračovanie toho strachu a obavy z ich strany.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Počas rozpravy včerajšieho dňa, dneska tu to zaznelo opäť, pani Plaváková osočila alebo teda označila, že my sme vyhnali ľudí do zahraničia. V súvislosti s tým, čo sa aj teraz povedalo, že kto teda hovorí pravdu alebo nie, alebo klame, ja som si vytiahol štatistiku počtu vysťahovaných osôb zo Slovenska z rokov 2020 až 2024. Zhrniem to tak zhruba. V roku 2000 vyše 1 000 občanov bolo vysťahovaných, potom v roku 2010 1 800, 2016 3 800, 2019 3 300, 2020 3 400, 2021 3 500, 2022 4 200, pardon, 4 900, 2023 4 500 a v roku 2024 je predbežne odhad 4 100. Takže všetci títo ľudia zrejme podľa vyjadrenia pani Plavákovej v rokoch 2020 až ´23 boli vyhnaní alebo vyhnatí. Takže ja si skôr myslím, že to boli ľudia, ktorí dobrovoľne odišli za prácou, za štúdiom, niektorí si tam našli naozaj aj životných partnerov a zostali tam. Takže také vyjadrenia klamlivé alebo zavádzajúce, že my alebo vy sme vyhnali týchto občanov, dnes sa nezakladajú na pravde.
Ďakujem.

Ja by som sa rád venoval vašej myšlienke, pán Vančo, na začiatku vášho vystúpenia, keď ste spomenuli, že toto je festival premrhaného času. A naozaj zodpovedne ste to povedali, pretože ja vám vysvetlím, kde alebo čím ten premárnený čas vznikol. Budem stručný a nemám to, nikto mi to nenapísal, poznal som si to sám. Prvé, prvé premrhnutie času bolo v piatok, keď vaším pričinením sme prestali rokovať o tomto návrhu zákona okolo 10:30 alebo 11:00. Druhým faktom je ešte viac ako 30 prihlásených do rozpravy z radu opozície, na čo máte právo, ale teda ten počet je pomerne vysoký. A ďalším dôkazom a dôvodom je aj to, že máte snahu čítať 100 000 podpisov alebo ste 100 000 ľudí, ktorí podpísali vašu petíciu. No vyvrcholením alebo posledným takým bodom toho festivalu premárneného času, o ktorom tak zodpovedne hovoríte, je vaše vystúpenie. Pretože 20 minút sme nepočuli nič nové, iba dookola opakované to, čo hovorili vaši predrečníci. A býva zvykom z vašej strany, že niekedy rokujeme aj dva týždne o jednom návrhu zákona. Takže, ak hovoríte o festivale premrhaného času na rokovaní, tak v prvom rade začnite od seba. Reagovať bude na poznámky faktické pán poslanec Vančo, nech sa…

Tých 55 minút, ktoré si tu vystupoval, sa veľmi ťažko počúvalo kolegom z opozície. A preto aj tak reagovali, ako reagovali, pretože ich vystúpenia alebo reakcie sú štipľavé, pichľavé a hysterické. Nie sa, nie sa čo čudovať, pretože si presne pomenoval to, čo stvárajú, to, čo akým spôsobom šíria a plodia nenávisť a rozbroje v rámci spoločnosti. Tá ich nenávisť voči demokracii a demokratickým voľbám v podstate bola, bola a vznikla hneď po roku 23 po voľbách do Národnej rady, keď za dva alebo za tri dni organizovali „demokratické“ zhromaždenie občanov proti demokratickým voľbám. Asi takýmto nejakým spôsobom sa pripravujú alebo teda robia všetko preto, aby tá spoločnosť bola tuná kvázi v úvodzovkách upokojená. A zvláštne, zaujímavé a úsmevné je, keď z radov opozície človek, ktorý sa vlastne vzdáva alebo teda hanbí za svoju alma mater, ide poučovať predsedu, podpredsedu Národnej rady. Je to prejav toho, že naozaj sa snažia všetkými, všetkými vystúpeniami dehonestovať tento návrh. A v prvom rade záujem ich je z pohľadu len občanov z voľby zo zahraničia, ale pritom sa to dotýka aj občanov, ktorí žijú na Slovensku. Pán poslanec z Kováča, nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán

No mňa rovnako zaujalo viac myšlienok, ktoré ste, pán podpredseda, vo svojom príspevku hovorili. Jedna z takých vecí, ktorá ma zaujala, je tá revolučná myšlienka alebo progresívna myšlienka. Zabezpečiť čo najvyššiu účasť na voľbách. Možno, že by zas stálo za zmienku, aby ste, v prípade, ak budete nabudúce vo vláde, zaviedli povinnosť hlasovať. Len to sme už mali v minulosti. Tiež sa to bohvieako neosvedčilo, ale tak možno je vám to blízke. A možno, že by ste si to osvojili, ale neviem, či by vám to pomohlo, pretože tak, ako ste spomínali, že ak bude koniec vojny, koniec sveta o pár mesiacov alebo o budúci rok, tak ten koniec sveta už bol v roku 2023. Ten koniec sveta ste deklarovali, že už bol tuším v roku 2020. Vždy, keď sa bojíte niečoho, vždy, keď má prísť nejaká veľká zmena, ktorá sa vás osobne dotýka, tak je to koniec sveta. Nakoniec toho konca sveta sa báli aj niektorí ľudia, ktorí odišli zo Slovenska dobrovoľne, aby to nemuseli žiť. No ale, čo ma teda najviac zaujalo, pán predseda, vás poprosím o také vysvetlenie. Ste spomínali, že je obmedzená tajnosť pri hlasovaní vo väzniciach a v nemocniciach. Neviem si to predstaviť, lebo podľa mňa tie voľby sú aj v týchto zariadeniach regulárne a demokratické, tak by som vás poprosil, keby ste to nejako vysvetlili. Ďakujem. Reagovať na faktické bude pán podpredseda Dubéci, nech

Vo svojich obciach a v podstate za tie peniaze mohli takisto vybudovať a zvýrazniť svoju obec podstatne viac, ako mali možnosti. Takže pokiaľ sa týka nejakých výtky alebo teda poukazovania na to, koľko peňazí dostávajú obce teraz v súčasnosti, treba si spomenúť aj na to obdobie 2020 až 2023, keď dostali obce o 620 miliónov € menej. Ďakujem.