Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Zareagujem skôr na pána poslanca Muňka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz. Ak sa ale aj v dôvodovej správe odvolávate a aj teraz v tej vašej faktickej poznámke na Matoviča 2022 a tie veci, ktoré sa udiali v tom období, a ja s vami súhlasím, avšak ak je to také zlé, čo urobil, čo teda aj vy tvrdíte, že áno, veď sa na to odvolávate, že tu hrozia vďaka tomu vážne hospodárske škody, a ja s tým súhlasím, tak prečo ste ten zákon nezmenili, aby k tým škodám dôjsť nemuselo? Prečo ten daňový bonus nebol okresaný? Aby k tým škodám dôjsť nemuselo, pretože my sa potom, cyklíme sa v začarovanom kruhu. A tam je tá moja otázka, že možno bol aj priestor na to, ten parlament napríklad vo februári keby zasadal, tak si to vieme prejsť podrobnejšie, koncepčnejšie, systémovejšie. Dobre, nestalo sa. O. K. Riešime tu last minute nejakú vec na poslednú chvíľu. Nehorím, že je zlá. Čo mi prekáža a čo ma mrzí, je to, že je jediná, že je osamotená, jediná, a neviem, ako tie samosprávy ten zvyšok roka prežijú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu teda skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa píše o možnom vzniku hospodárskych škôd. Prejdem teda to, čo sa za tú malú chvíľu dalo stihnúť, pretože len v stredu to bolo schválené na vláde, včera to bolo hlasovaním termínované na dnes, dnes to tu už máme, čiže je to pár hodín, veľmi čerstvá vec, ale poďme teda na to.
Len pred malou chvíľou, pred pár dňami sa klub Progresívneho Slovenska vrátil z Gemera, kde sme mali ďalšie jedno z našich úspešných výjazdových rokovaní v regiónoch. Platí pritom, že v regiónoch nie sme na návšteve, sme tam doma. Iné to nebolo ani v Rimavskej Sobote, v Rožňave, Jesenskom, iné to nebolo a nie je ani v Tisovci, Tornali či Betliari. Platí, že starostov aj starostky, primátorov aj primátorky, županov aj pani županku je potrebné počúvať. Táto vláda však, žiaľ, nielen na nich z výšky kašle.
Čo konkrétne robí pre naše obce, mestá a kraje, pre naše samosprávy táto naša vláda slabo a nedostatočne? Zhrňme si teda tri aktuálne, konkrétne kroky, ktoré majú priamy súvis aj s týmto skráteným legislatívnym konaním a priamo súvisia s tým, prečo môžu vzniknúť hospodárske škody. Sú to teda tri aktuálne konkrétne kroky, ja som ich nazval ako tri rany z milosti, ktorými sa táto vlády chváli. Sú to tri jediné veci v zásade, ktoré sa tu za ostatný rok a pol urobili.
Po prvé je to to, že našim obciam a mestám veľkoryso umožnili roztápať si ich vlastné – krvopotne a rokmi nasporené – rezervné fondy aj na bežné výdavky.
Po druhé. Podielové dane, ten hlavný zdroj príjmov samospráv našich miest a obcí, už na obecné či mestské účty neprichádzajú 20. v mesiaci, tak ako to roky bývalo doteraz, ale už 6. v mesiaci, aby sa teda vraj zlepšil cash flow. Ten sa nepochybne aj zlepšil v tomto smere. Ale je to technikalita, drobnosť, nič, čo by teraz zachránilo mestá a obce.
A po tretie podielové dane za jún až december 2025 samosprávam, aby teda prežili, zrejme prídu v predstihu. Vyzerá to teda na máj, resp. jún, v podobe preddavkov. Ak sa ale pýtate, že no dobre, ale čo teda bude od júna, veď sú to len tie isté peniaze, ktoré by im tak či tak prišli, tak sa pýtate správne.
Takáto pomoc je, žiaľ, naozaj na smiech a dlhodobo fakt nič nerieši. So starostami a starostkami sme sa aj na tom už našom spomínanom výjazdovom rokovaní klubu PS, nielen na Gemeri, ale aj predtým na Považí, na Honte, v Novohrade atď. zhodli na mnohom, že je tu obrovská, naozaj obrovská finančná nepredvídateľnosť. Taká, ako nikdy predtým nebola, že je tu aj vážna právna i legislatívna neistota, že tu máme naozaj mimoriadne pomalé hodnotenie eurofondových výziev, že tu máme totálne nespravodlivé rozhadzovanie vládnych dotácií. Na toto sme veľmi precízne upozorňovali celý minulý rok a aj dnes, resp. tento víkend, predstavíme najnovšie video, alebo taký návrat do tej neslávne známej obce v okrese Rimavská Sobota, že ako to dopadlo, teda ako sa využívajú a ako sa využili tieto vládne dotácie v konkrétne tomto prípade, dokonca v najmenej rozvinutom okrese, alebo v okrese, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté.
Takže máme tu zvýšenú DPH na 23 %, ktorá naozaj drasticky predražuje pre samosprávy, a nielen pre ne, samozrejme, že úplne všetko. Nik nevie v samospráve, ako od 1. 4. v praxi zafunguje nový stavebný zákon, nová stavebná legislatíva. Je smiešne, že zamestnancov, referentov stavebných úradov školia súkromné vzdelávacie agentúry, že najbližší voľný termín je na september a ešte tí referenti si zaň musia platiť 300 eur. Že to je neuveriteľné! Kde je štát? Štát sa na ti prizerá a referenti sa školia v súkromných vzdelávacích agentúrach a na seminároch. Na zákon, ktorý má platiť že o tri dni, sa idú školiť v septembri. A ten štát sa na toto pozerá, naozaj neuveriteľné!
Je absurdné, že tretí mesiac nám nefunguje mapová verzia katastra. Tí starostovia, primátori, stavebné úrady nemajú grafickú podobu, mapovú podobu katastra.
Máme tu nedostatok pediatrov, chýbajúce ambulancie a takýto nezáujem o regióny tu doteraz nikdy nebol. V PS stojíme pri našich obciach a mestách, rovnako pri župách a toto naozaj len tak nenecháme. O čo teda presne ide? Štát opäť chce poslať obciam a mestám, takisto župám časť výnosov z podielových daní skôr. Vláda už v stredu, ako som naznačoval na začiatku, schválila novelu, vďaka ktorej dostanú v máji 150 mil. Od poslancov chce, nech zmenu schvália zrýchlene. Netvrdíme, že je to samo osebe zlé riešenie. Vôbec nie. Problémom je, že je jediné.
Slovenské samosprávy sa oprávnene sťažujú nielen na nedostatok peňazí už celé roky, podielové dane, teda výnosy z daní z príjmov fyzických osôb patria k ich hlavným príjmom. Táto vláda však nielen na starostov a starostky, aj na svojich vlastných, možno tí vám to tak nepovedia, ale už aj vaši vlastní hovoria, že tie veci nechávate vyhnívať a vyhniť a nič nekonáte a potom musia prichádzať takéto, také last minute riešenia, ktoré nič koncepčné neriešia. Problém ste nechali vyhniť aj tentokrát, preto tu dnes stojíme a schvaľujeme alebo prerokúvame toto SLK. Kde však problém vznikol?
Tu treba povedať, že je tu vážny technický rozmer. Ide o to, že v apríli daňové úrady ľuďom vracajú preplatky na daniach z daňových priznaní, takže, takže v máji môžu byť aj pravidelne, každý rok sú, nie je to len za tejto vlády, je to každoročná vec, ale teraz to bude extrémne vypuklé, môžu byť výnosy pre samosprávy pokojne nulové. A vo výsledku tak mnohé, najmä tie menšie, ktoré nemajú taký finančný vankúš, najmä tie menšie obce, nedostanú nič, alebo minimum, drobné, centy. Nebude, ak sa toto neschváli, v týchto obciach, ani na výplaty. Obce, mestá a kraje tak dostanú 150 mil. ako preddavok, o ktorý sa im poníži vyplácanie výnosu v ďalších zvyšných mesiacoch roka 2025, roka, v ktorom preukázateľne vypínajú už aj verejné osvetlenie, živoria a melú z posledného. My tu dnes máme starostov, ktorí sa dokonca vypísali na PN-ku, aby si nemuseli vyplácať mzdy z obecných účtov, že naozaj takáto vážna je tá situácia v desiatkach obcí na Slovensku. Je to však tých istých 150 mil., ktoré by tak či tak dostali. Nie je to ani cent navyše. Napríklad v minulom roku sme mali dane z príjmu právnických osôb, čiže tam sa pomáhalo aj navyše. Teraz to tu nie je.
Daňový bonus na deti, ktorého zvýšenie presadil ešte Igor Matovič a samosprávy oberal o príjmy, postupne klesol. Táto koalícia im však znížila v rámci konsolidácie percento, ktoré z daní dostávajú. Čiže dostávajú tie obce a mestá o 1 % menej, kraje o 0,5 % menej. Nedostávajú, neni ten pomer 70 : 30, ako bol v minulosti, ale teraz je 55,1 a 29,5. 55,1 je to preto, lebo tam ubudlo aj tie materské školy, čiže preto to nesedí k 70 úplne, ale teda tam sa tie materské školy, to je komplikované, nejdem to tu teraz celé, ale asi vieme všetci, o čo ide. V každom prípade, o 1 % menej mestá a obce, o 0,5 % menej župy. Preto prichádza toto riešenie. Riešením ho nazývam len teda v úvodzovkách. Dostali sme sa, žiaľ, do fázy, kedy samosprávam, aby prežili musíme poslať preddavky. Naozaj pomerne ponižujúco. Ak sa pýtate, no dobre, ale čo bude od júna, veď to sú peniaze, ktoré by tak či tak prišli, nie je to nič navyše, čo budú robiť v septembri, čo budú robiť v októbri? Opakujem, pýtate sa správne, lebo dnes to nevieme. Nie je to teda nič iné len akási náplasť na otvorenú zlomeninu a táto vláda je naozaj v tomto prípade slabá ako päťkrát vylúhovaný čaj.
A čo je najhoršie na tom celom, je to, že ani na toto riešenie ste neprišli sami. Aj tie riešenia, ktoré som spomínal na začiatku, roztopiť si vlastné rezervné fondy, podielové dane nechodia 20., ale už 6. v mesiaci a ešte aj tieto preddavky, ešte aj na toto ste neprišli vy sami a to ma veľmi mrzí, ale ešte aj na to musel prísť či už ZMOS, alebo SK8, Únia miest a tak ďalej.
Čiže z vašej vlastnej iniciatívy, z vašej vlastnej iniciatívy naozaj za rok a pol sme nevideli dokopy nič a to je veľmi smutné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Bartek, snažil som sa od samotného momentu, od samotného začiatku, vecne, naozaj že urobiť analýzu toho aj vášho návrhu, porovnať ho s tým naším návrhom a naozaj, že slušne, pokojne, vecne, technicky a mrzí ma, že aj v tom momente, keď sa takýmto spôsobom pristupuje k takejto debate, máte potrebu tu proste nejakým spôsobom prekrúcať a vyvolávať tu vášne, ktoré vôbec nie sú potrebné. Ja som nijakým spôsobom neoznačil štatutárov miest a obcí, starostov, starostky, primátorov a primátorky nejakými takýmito slovami.
Práve naopak, poukázal som na to, že zbytočne po desaťročí toho, ako ten zákon funguje relatívne dobre, sa tu otvárajú proste dvierka, ktoré sa samotnou aplikáciou toho zákona na začiatku zatvorili. Nastavili sa jasné pravidlá, jasné mantinely, ako to má fungovať, náš návrh ich do istej miery pootváral, možno na 60 % súhlasí s tým návrhom, ktorý predkladáte vy dnes, ale napriek tomu máte tam, pozrite sa na ten váš návrh, máte tam ďaleko viac vágnych pojmov, máte tam, ja som vás upozornil na konkrétne veci, ktoré môžu byť hrozbou pre tento konkrétny návrh. Skúste si to normálne prejsť, nevytĺkať politické body z každej jednej veci, každý jeden deň a normálne sa začať baviť. Lebo keď to budeme takto robiť ako vy, naozaj sa nikam táto krajina neposunie. Ešte aj pri takejto jednej veci naozaj, že potrebujete toto riešiť, ako to ma veľmi mrzí. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, budem teda pokračovať v tom mojom vystúpení. Skončil som pri tom, že som hovoril, že ako sme to teda predkladali my a ako sme to zamýšľali realizovať my. A začal som tým, že snažili sme sa to urobiť tak, navrhli sme to tak, že sme oslovili teda všetkých tých 400 samospráv v Slovenskej republike. Svedomito a precízne sme premietli všetkých požiadavky, samozrejme, po dôkladnom zvážení všetkých tých rizík, ktoré môžu vyplývať z určitých tých návrhov. A dali sme dokopy návrh, ktorý teda bol podľa mojej mienky v tomto omnoho lepší ako ten váš, ale teda aby som bol úplne konkrétny, tak skúsim popísať tie konkrétne zlepšováky, ktoré sme dali do toho nášho pôvodného návrhu na začiatku novembra.
Po prvé, explicitne sme navrhli rozšíriť možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy, býva to veľmi často, nie je nevyhnutné a ani rozumné postaviť niečo úplne nové, ale stačí modernizovať to, čo už je postavené. Aj na to by mal podľa nášho názoru poplatok za rozvoj slúžiť. Tu sa na chvíľočku prizastavím, lebo vznikali tu aj v minulosti také nejednoznačné interpretácie toho, že či vlastne sa toto môže robiť takýmto spôsobom, teda obnovou už jestvujúcich nejakých infraštruktúrnych záležitostí, nejakej tej občianskej vybavenosti, ktorá spadala pod ten poplatok za rozvoj. A keďže to nebolo dlhé roky, prakticky takmer desaťročie úplne jasné, tak sme to tam teda natvrdo sa snažili napísať. Lebo fungovalo to tak, že tí starostovia a starostky, primátori, primátorky sa jeden po jednom pýtali a nemali to úplne jasné. Čiže snažili sme sa to aj legislatívne technicky spresniť tú dikciu, aby to bolo úplne jasné aj do budúcna.
Po druhé, rozšírili sme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientske centrá. Tieto budovy občianskej vybavenosti, ako aj budovy alebo zariadenia, ktoré som spomenul na začiatku, cintoríny, krematóriá nám vypadli v rámci toho nášho nejakého dotazníkového prieskumu ako potrebné, aby sme ich tam doplnili, tak sme to tam doplnili aj o tieto účely.
Po tretie, rozšírili sme možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku z prozaického dôvodu, ak niekde developer postaví napríklad novú škôlku, materskú školu alebo aj základnú, alebo akúkoľvek, nestáva sa to často, ale aj máme také príklady. Upozorňoval na ne napríklad Najvyšší kontrolný úrad v minulosti, že sa tu udialo napríklad, ak sa nemýlim, v obci Miloslavov, okres Senec, tak obec jednoducho bude môcť kúpiť z výnosu z poplatku za miestny rozvoj aj práve takúto infraštruktúru. Či už napríklad teda tú materskú školu, samozrejme, za dodržania iných legislatívnych pravidiel, ktoré obchádzať nemožno a ktoré musia platiť. To znamená aj za prítomnosti akéhosi dajme tomu znaleckého posudku a všetkých tých ostatných legislatívnych dôležitých vecí, ktoré tam musia byť dodržané.
Po štvrté, upravovali sme, alebo navrhovali sme upraviť hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena podľa nás zohľadnila nárast indexu cien komodít. Presnejšie ako tá vaša, ale to už naozaj že vec nejakého, nejakej dohody a nejakého kompromisu. Zohľadňovali sme tam najmä nárast cien stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia v podstate tohto poplatku ešte v roku 2015 zohľadnená nebola. Na konci dňa prinesie, samozrejme, táto zmena viac peňazí do obecnej kasy. Niekde to potrebné je, naopak, niekde to môže tú extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť.
A tu sa na chvíľočku tiež prizastavím, lebo toto je veľmi dôležitý rozmer toho poplatku za rozvoj. My nemôžme zabudnúť na to, že v niektorých a v mnohých samosprávach, najmä v satelitoch takzvaných v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta bol poplatok za rozvoj prijímaný za účelom utlmenia tej extenzívnej výstavby, ktorá sa tam diala. Dialo sa to napríklad aj u nás vo Hviezdoslavove, kde som starostoval, kde tento poplatok slúžil aj na také jemné alebo drobné odradenie istých neželaných možno investičných zámerov, ktoré boli mimoriadne extenzívnym spôsobom, až takým, ak by som povedal, naozaj že neprimerane akcelerujúcim a veľmi rýchlou snahou zaplniť ten územný plán nešťastný z minulosti. Čiže práve aj na toto mal slúžiť ten poplatok za rozvoj na také utlmenie tej mimoriadne naozaj extenzívnej výstavy. Čiže mnohé roky a mnohé mesiace v mnohých samosprávach slúžil práve aj na toto a mal ten taký odstrašujúci účinok.
Po piate, stanovili sme tam, že povinnou prílohou zmluvy, o tom som už hovoril, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj.
Týmto sme sa snažili zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok na PZR zo strany samospráv, aby nám v úvodzovkách takí tí šikovní developeri, ktorých poznáme, po predaji domu nevedeli sa vypariť tak ľahko a tak rýchlo, ako sa to, žiaľ, stáva dnes. Tu teda sa mi nezdá úplne to najrozumnejšie riešenie, ktoré ste navrhli vy, to znamená, že doklad o zaplatení PZR by mal byť prílohou ku kolaudácii. Jednak tam otvárate stavebný zákon a tam sa možno aj obávam trochu, že či tam v druhom čítaní v rámci tohto návrhu zákona nebude snaha prilepiť ešte čosi iné, pretože, žiaľ, aj s týmto máme skúsenosti. V prípade, že tam nebude takáto snaha prilepiť ešte niečo iné, tak odporúčam sa možno zamyslieť nad tou, kým nie je neskoro, nad tou našou možnosťou, pretože pri tej vašej možnosti sa môže jednoducho veľmi ľahko stať to, že tento poplatok nevymôžete, akurát vám pribudne jednoducho nejaká stavba, ktorá nebude môcť byť skolaudovaná, čiže veľmi tomu starostovi alebo starostke nepomôžete.
No a navrhovali sme účinnosť od 1. januára, o tom som už hovoril, takže toľko asi taká moja nejaká úvodná analýza toho zákona vášho v porovnaní s tým naším, v prvom čítaní, pripomínam ešte raz opäť, že neuplynulo šesť mesiacov nevyhnutných a potrebných od podania nášho návrhu v tejto istej veci, ktorým sme upravovali tie isté ustanovenia, čo vy, niektoré, nie všetky, ale niektoré, čiže časť jednoducho, neviem, je to na posúdenie, samozrejme, legislatívneho možno odboru a tak ďalej. Pripomínam teda ešte raz, neuplynulo šesť mesiacov, žiaľ, keď sme my chceli alebo keď Progresívne Slovensko chcelo rušiť ešte nie tak dávno pár dní dozadu nešťastnú transakčnú daň, tak takíto benevolentní ste pri tom neboli, tu, naopak, nemáte problém s tým, že sa tu môžu predkladať takéto návrhy, ktoré sú na mnohých miestach úplne identické, napriek tomu, že neuplynula požadovaná lehota šiestich mesiacov. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa pokúsim vecne zanalyzovať celý tento návrh, ktorý dnes je v prvom čítaní. Na začiatok je moja povinnosť oznámiť, alebo pripomenúť, že my sme predkladali novelu tohto istého zákona 4. a 5. novembra minulý rok, čiže od toho nášho návrhu uplynuli len štyri mesiace a 22 dní a nie je potrebných 6 mesiacov, pričom v našom sme niektoré veci alebo časť totožných vecí sme sa snažili meniť. Čiže toto určite stojí za také pozastavenie sa, že či sme tu legislatívne v úplnom súlade so všetkým, ale poďme teda na to.
Vy navrhujete s účinnosťou od 1. 1. 2026, po a) je to zvýšenie hornej hranice sadzby, miestneho poplatku za rozvoj. Navrhujete teda zvýšenie hornej hranice zo súčasných 35 eur na 60 euro na m², ako dôvod uvádzate infláciu a s tým súvisiaci masívny nárast cien stavebných materiálov a prác. Toto sa aj nám zdalo v novembri pomerne legitímne a opodstatnené a, samozrejme, ten nárast cien stavebných materiálov je zreteľný a je signifikantný, rovnako tak prác. Máme tu, zároveň treba povedať také dve hľadiská alebo dve optiky, cez ktoré sa môžeme pozerať na tento miestny poplatok za rozvoj. To prvé hľadisko, ktoré je veľmi dôležité a ktoré je potrebné spomenúť, je to hľadisko tých obcí, miest, samospráv, teda starostov a starostiek, ktoré volajú po tejto zmene už dlhé roky. To druhé hľadisko je tých ľudí, ktorí reálne žijú v tých regiónoch a ktorým sa, jednoducho treba povedať, predraží nákup tých nehnuteľností častokrát od developerov. Čiže hneď na začiatku je treba povedať, že tu treba rozlišovať medzi týmito dvomi hľadiskami.
My keď sme to koncipovali v tom novembri, predpokladám, že aj vy dnes, tak ste počúvali hlavne tých starostov a z nich prišiel input na to, že treba zmeniť aj tieto horné hranice. Takže s tým áčkom by nebol taký veľký problém, čo sa týka béčka, zavádzate inštitút zníženia sadzby cez VZN-ko, podľa navrhovanej úpravy bude môcť obec cez VZN-ko ustanoviť druhy stavieb alebo účely, na ktoré sú stavby zhotovované, pre ktoré sa sadzba poplatku za rozvoj znižuje o ustanovené percento, najviac o 75 %. Takéto zníženie sa ustanoví s účinnosťou najmenej na jeden rok. Ako dôvod uvádzate, že chcete zaviesť možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj napr. pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých píšete, že je žiadúce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými investíciami.
S týmto máme tak trošku problém, pretože, alebo aj obavu, po prvé, vieme, že dnes premiér Robert Fico si dosť ide tú tému výstavby nájomných bytov a vieme, že poslanci SMER-u, HLAS-u nerobia veci len tak, čiže tu hľadáme nejaké to prepojenie. A po druhé, ani vecne to nesedí, veď práve byty majú na obce najväčší tlak, keďže starostovia, primátori k nim musia pristavovať tú príslušnú infraštruktúru. No a po tretie, obce aj dnes môžu diferencovať, že či ide o stavbu na bývanie, alebo na priemysel, alebo na pôdohospodárstvo, poľnohospodárstvo, kancelárie, predajne, takže tu mi uniká úplne tá pointa, že diferencovať medzi typmi budov, či sú malometrážne, alebo veľkometrážne, alebo červené, alebo modré už ide nad rámec nejakej tej základnej spravodlivosti a malé nájomné byty môžu zaťažovať rozpočet obce pokojne výrazne viac ako tie väčšie, súkromné, a to je predsa tá filozofia poplatku za rozvoj, aby pôvodné obyvateľstvo nedoplácalo na príchod nových ľudí. Napriek tomu, že ustanoviť takéto rozhodnutie musí zastupiteľstvo cez všeobecne záväzné nariadenie, zbytočne podľa mňa týmto vytvárate priestor pre možnú korupciu, keďže obecní mestskí poslanci alebo starosta, starostka zbytočne bude mať možnosť zvýhodňovať niektorých developerov za osobný prospech. Samozrejme, ani jeden z týchto argumentov nie je úplne nepriestrelný, keď mi vysvetlíte, ako to bude fungovať, tak som náchylný vám možno aj uveriť, ale zatiaľ teda toto béčko nepovažujem za úplne fajn zmenu.
Čo sa týka céčka, tam vidíme rozšírené možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj. My vieme, že doteraz zákon explicitne stanovuje, že výnos poplatku za rozvoj sa môže použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na dané vymenované účely. Vaša navrhovaná právna úprava vypúšťa slovné spojenie kapitálové výdavky a definuje možnosť využitia výnosu na po
a) nadobudnutie nehnuteľnosti so zhotovením stavby, stavebné úpravy alebo údržbu stavby vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku, alebo odstránenie stavby, ak ide o zákonne vymedzené typy stavieb.
Potom navrhujete, aby sa dalo aj obstarať zariadenia slúžiace na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku, rovnako tak obstaranie územno-plánovacej dokumentácie alebo územno-plánovacieho podkladu. Potom tam pridávate podporu verejnej dopravy, a taktiež tam pridávate vetu, ktorá ma z toho úplne celého zasiahla najviac, pridávate tam tvorbu štúdií a analýz spojených so zlepšovaním života obyvateľov obce. A nehnevajte sa na mňa, ale za toto sa dá schovať alebo skryť naozaj všeličo, a toto nás z toho vášho návrhu vyrušuje úplne najviac. Potom tam ešte pridávate pozemkové úpravy a tak ďalej.
V dôvodovej správe pritom uvádzate, že navrhovaná zmena reaguje na požiadavky regiónov vyplývajúce z praxe.
V poriadku, ale neviem kto z regiónov, lebo poviem potom aj na záver, že my sme všetky tieto obce a mestá oslovili, bolo ich 391, ak sa nemýlim, k decembru 2023 alebo k začiatku roku 2024, a toto sa tam nespomínalo ani raz.
Pridávate účely využitia športovisko, detské ihrisko, náboženské nehnuteľnosti, kultúrne pamiatky, nehnuteľnosti významu pre obec, územno-plánovacie dokumentácie ako som už spomenul, štúdie spojené so zlepšením života obce, vodovody, kanalizácie, zadržanie vody, turistické atrakcie, záhrady, verejné parky, miesta na oddych, pozemkové úpravy a tak ďalej a tak ďalej.
V zásade uvoľňujete ruky obciam až úplne a v tom momente už ten poplatok za rozvoj aj tak trochu stráca ten svoj pôvodný význam, lebo obec si môže naozaj bezmedzne ísť aj na bežné výdavky, ak ich skryje za účel a od kostola cez vyhodenie peňazí na obecné analýzy, úpravy pozemkov, čo je naozaj taký široký pojem, že nikto nevie, čo to všetko vlastne na konci dňa môže byť. Ad absurdum, my sme už dostali nejaké otázky z regiónov, že či budú môcť z týchto peňazí teda po novom platiť aj napr. obecné, technické služby touto logikou, keď robia nejaké pozemkové úpravy. Čiže vzniká tu, vznikajú tu nejaké nové otázky, ktoré nebudú úplne jasné, alebo či budú môcť platiť aj zamestnancov úradu, ak robia koncepciu rozvoja cyklotrás, ktorú skryjú pod tú štúdiu za účelom zvyšovania, zlepšovania spokojnosti obyvateľov obce.
Čiže, pretože všetko môže teoreticky zlepšovať spokojnosť a kvalitu života obyvateľov obce, čiže na konci dňa sa pýtam, že či sa tohto poplatku za rozvoj bude dať platiť úplne všetko. Ak áno, potom stráca absolútne význam a pôvodnú ideu, na základe ktorej bol pred, neviem, cca desaťročím tvorený. Čiže je tam plnom vágnych pojmov, teda na míľu je to vzdialenému nášmu, podľa mňa ďaleko kvalitnejšiemu návrhu z novembra, pri ktorom ste sa všetci v koalícii zdržali.
Po d), navrhujete tam použitie výnosu z poplatku za rozvoj aj pri spolufinancovaní, navrhujete nové ustanovenie, v zmysle ktorého obec bude môcť výnos z poplatku za rozvoj použiť aj v prípade, že výdavky hradí len čiastočne formou spolufinancovania. Ako dôvod uvádzate, že navrhované ustanovenie bude umožňovať obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z PZR, predstavuje zdĺhavý, niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií. Toto je podľa mňa, úplne v poriadku, proti tomu nemôže byť asi žiadna výhrada, ak ide o zdroje Európskej únie, len pri tých širokých účeloch, upozorňujem opäť, to môže utekať naozaj kade, tade.
Poďme na éčko, precizovanie informačnej povinnosti obce, doteraz to bolo tak, že obec si vlastným VZN-kom určila ako a dokedy bude zverejňovať informácie o výške výnosov z poplatku za rozvoj a jeho použití, vy navrhujete povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití konkrétnym spôsobom na elektronickej úradnej tabuli, alebo na úradnej tabuli, alebo webovej stránke a v konkrétnej lehote, navrhuje sa do 30. júna, ak sa nemýlim, za účelom zvýšenia transparentnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Opäť asi žiadna výhrada z našej strany, pokojne môže byť.
Po f) využiteľnosť novej právnej úpravy už na výnosy navrhujete teda z poplatkov za rozvoj za rok 2025, ktorý nám už beží a máme tu pomaly apríl, ak ste to chceli, alebo ak chcete, aby to platilo už od apríla, alebo za celý rok 2025, potom nechápem, prečo ste sa zdržali pri tom našom návrhu, ktorý, hovorím ešte raz, bol precíznejší a bol predkladaný na začiatku novembra, ale budiž. Pridávate tam doklad o zaplatení poplatku za rozvoj, aby bol ako príloha ku kolaudácii. Do stavebného zákona sa navrhuje a doplnenie zoznamu príloh ku kolaudácii o potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá. Tomuto presne rozumiem, z tej aplikačnej praxe, ja som bol tiež starosta a stávalo sa, že niekedy sa vyhýbal ten poplatník alebo ten developer tým, že zázračne po vydaní a správoplatnení stavebného povolenia zdúchol, zmizol, bolo potom problematické vymáhať tieto poplatky, nehnuteľnosti boli predané častokrát. Čiže týmto si chcete ošetriť to jednoducho, aby nebolo možné túto stavbu skolaudovať bez toho, dokým nemá zaplatený poplatok za rozvoj. Čo je okej, akurát my sme to chceli dať inak, ak si pamätáte ten náš návrh, my sme to chceli dať ako prílohu zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva ku stavbe. Čiže my sme to navrhovali v tom novembri tak, že bez zaplateného poplatku za rozvoj by nebolo možné predať, vy to otáčate podľa mňa menej prísnejšie ako my, pretože predať to možné bude aj s nezaplateným poplatkom za rozvoj, akurát to nebude možné kolaudovať, a tu si nie som úplne istý, či toto je to, čo tí starostovia potrebujú, lebo, hovorím, vlastne neodstránite ten problém aplikačnej praxi, že nevymôžete ten poplatok jednoducho, akurát vám budú pribúdať neskolaudované stavby, ale viac toho poplatku jednoducho nevymôžete.
Poviem k tomu nášmu návrhu trochu viac, ktorý sme predkladali na začiatku novembra. My sme to urobili poctivo, tak ako sa aj opozičné návrhy predkladať majú, my sme oslovili každú jednu samosprávu, ktorá tento poplatok k roku 2024 vyrubuje alebo vyrubovala, bolo to 391, dajme, nech to je 400, aby sa to ľahšie pamätalo. Čiže všetkých 400 samospráv sme oslovili s otvorenými otázkami cez dotazník atď. a svedomito sme pripravili novelu návrhu zákona alebo novelu zákona, ktorá bola prejednaná skrz-naskrz celým Slovenskom naozaj vyprecizovaná, vycizelovaná do takej podoby, za ktorú sme sa nemuseli hanbiť. Sám som bol päť rokov starostom vôbec najrýchlejšej rastúcej samosprávy na Slovensku a dobre viem, že poplatok za rozvoj je veľmi silný a dôležitý nástroj a v mnohých satelitoch krajských miest známy aj ako ten bič povestný na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska.
Nezabudnem nikdy na ten príklad, nie som si istý, či je to teraz Ivanka pri Dunaji, alebo Bernolákovo, kde majú cez 6 mil. na účte z poplatku za rozvoj, ale nevedia ich minúť. Jednoducho ten zákon je v súčasnosti nastavený tak rigidne, že majú milióny na účte, ktoré nevedia minúť. Z týchto všetkých akcií sme naozaj cítili silnú potrebu novelizovať ho, a to tak, aby fungoval lepšie a efektívnejšie než doteraz. Nepreruším? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Ďakujem veľmi pekne.
Povedala to už za mňa kolegyňa Števulová, ak tu doteraz bola taká hmla okolo, taká hmla tajomna, že skadiaľ fúka vietor, z ktorého smeru v rámci SMER-u pri špeciálnej rente pre generálneho prokurátora, že to snáď nepripravoval pán poslanec Karas alebo pani poslankyňa Plevíková, ktorí možno prehrali nejakú stávku na klube, tak prihlásením poslanca Tibora Gašpara bola táto hmla definitívne rozplynutá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja ťa len doplním, pani kolegyňa. Ty si aj naznačila, že teda odborníci a verejnosť očakáva, že nový Stavebný zákon urýchli a zjednoduší stavebné konania a mal by vyriešiť mnohé problémy, ktoré ich dnes sprevádzajú. Podmienkou, dôležitou podmienkou je aj navýšenie personálnych kapacít stavebných úradov, ktoré z toho dôvodu často nestíhajú legislatívou dané termíny. Nová legislatíva je len jednou z podmienok na zefektívnenie stavebných konaní a tou ďalšou nevyhnutnou a veľmi dôležitou je práve lepšia organizácia stavebných úradov.
A tu sa obávam, že sme taktiež zostali len na polceste s týmto novým zákonom, lebo keď si aj pozrieme, všetci tí noví zamestnanci aj dnes potrebujú takzvanú odbornú prípravu a stavebné úrady potrebujú prihlasovať týchto zamestnancov na odbornú prípravu, ktorá sa deje v tom lepšom prípade spravidla raz za jeden rok. A vzhľadom na počet miest pre celé Slovensko môže jeden stavebný úrad dnes prihlásiť maximálne dvoch zamestnancov. On môže poslať prihlášky aj pre viacerých zamestnancov, ale všetci nad ten počet dvaja musia byť označení a zaradení ako náhradníci. Aj na prihláške ich stavebný úrad, respektíve štatutár, keď ich prihlasuje starosta alebo primátor, musí poznačiť ako náhradníkov. Čiže my ani dnes nestíhame tie kapacity a tú odbornú prípravu tých zamestnancov a po celom Slovensku sú desiatky, možno stovky prípadov zamestnancov, ktorí nemajú túto odbornú prípravu za sebou. Buď z toho, že to kapacitne ministerstvo dopravy nestíha, alebo sa netransparentne komunikuje, kedy takáto príprava bude. Lebo naposledy, posledná informácia na webe ministerstva dopravy je z roku 2021. Nestihol som viac, možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vaše reakcie.
Doplním ich len jedným postrehom, že pravidelne sa stretávame s absolútne netransparentným rozdávaním v rámci výjazdových rokovaní a musíme to opakovať. Máme tu aj najnovší príklad, v stredu vláda rokovala v Topoľčiankach. Zamerali sa na okresy Topoľčany a Zlaté Moravce. Obciam ste rozdelili 1,7 milióna. V okrese Topoľčany dostali koaliční 4,06 eura na hlavu, opoziční len 2,01 eura na hlavu, čiže dvojnásobne menej. V okrese Zlaté Moravce je pomer podobný, 9,2 verzus 4,8 eur na hlavu. Koalícia stále, opakovane, pravidelne, rad radom na každom jednom výjazdovom rokovaní uprednostňuje svojich starostov, starostky, svojich primátorov, primátorky. Opäť šikanuje opozičných a nezávislých. Vy sa už tú spravodlivosť nesnažíte ani len na tých výjazdových rokovaniach predstierať. A dokonca to minule povedal pán premiér aj na Markíze, keď bola táto reportáž, vtedy z toho výjazdového rokovania Rimavská Sobota, keď sme upozornili na ten babinec, na tú 60-obyvateľovú osadu, ktorá dostala 60-tisíc na hádzanársku arénu, že čo sa čudujeme, že však to je snáď normálne, že dajú peniaze hlavne svojim, že čo sa zavzdušňujeme vôbec nad tým. No my sa budeme nad tým zavzdušňovať, lebo však toto nie je, preboha, normálne, že toto povie premiér krajiny v priamom prenose, že čo sa čudujeme, že však to je normálne, že dáte svojim.
Takto sa to robiť nesmie. A vy s tým normálne pokračujete každé jedno výjazdové rokovanie s takýmto flagrantným rozhadzovaním peňazí nás všetkým. Len svojim, len svojim. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ja svoju pozornosť pri téme rozpočtu zúžim výlučne na problematiku miest a obcí a na problémy, ktoré čakajú, žiaľ, ľudí v našich regiónoch. Na niekoľkých bodoch budem plasticky ilustrovať, aké problémy si dedia naše samosprávy z tohto roka do roka 2025 a aké nové hrozby ich bezpochyby čakajú. Pokúsim sa ku každej z nich interpretovať, ako ste mohli reflektovať na tieto problémy pri tvorbe tohto nešťastného rozpočtu.
Po prvé, daňový bonus. Naše mestá a obce sú kvôli tomuto rozhodnutiu po celý rok v krízovej situácii. Počúvame to niekoľko mesiacov, že mnohým z nich hrozí nútená správa. Majú veľký problém financovať rozbehnuté projekty a, žiaľ, aj vo viacerých dokonca kúriť či svietiť. Zastupiteľské združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8, celý rok apelovali na ministra financií, aby sa s nimi stretol a našiel riešenie vzniknutej situácie. Už v januári totiž bolo jasné, že výpadky podielovej dane spôsobia mnohomiliónové straty a najmä malé obce, malé samosprávy potrebovali okamžité riešenie. Minister financií sa s nimi na začiatku nielenže nestretol, ale úmyselne odkladal dofinancovanie na druhú polovicu roka. Naozaj veľmi dobrý taktický výkon, pretože práve vtedy na konci roka samosprávy zaznamenávali najnižšie výpadky, ono to tak vždy býva vzhľadom na rast platov a minister preto mal najlepšiu vyjednávaciu pozíciu na to, aby im na konci dňa, na konci roka mohol dať čo najmenej peňazí. Pričom argument o tom, že výpadky na dani z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí gro príjmov samospráv, sa majú porovnávať s predchádzajúcim príjmovým rokom, tento argument je od začiatku falošný. Mestá a obce majú dostávať každoročne viac peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku, pretože jednoducho im rastú všetky náklady. Takže bolo veľmi, naozaj nedôstojné to, ako sa k nim minister financií zachoval. A to, že im potom na konci roka dofinancoval len 50 mil., ktoré zodpovedali úrovni predchádzajúceho roku, bolo naozaj málo. Lebo sme to potom aj videli, že na konci tá strata bola nie 50 mil. ale 81 miliónov.
Pán minister, neodpustím si, ale vy ste si zvýšili mzdy, pretože vám nestačili tie z minulého roka, prečo majú zamestnanci miest a obcí dostávať rovnakú mzdu, ako dostávali v predchádzajúcom roku? To používam len ako príklad, keďže mzdy tvoria najvyšší výdavok samospráv a každý starosta či primátor, starostka či primátorka sa snaží buď valorizovať platy, alebo aspoň uvoľniť jednorazové odmeny zamestnancom, keď má tú možnosť, pretože im taktiež rastú náklady na život. Tu premostím na rozpočet budúceho roka.
Všetci veľmi dobre vieme, že situácia sa zopakuje totižto aj v budúcom roku. A my to už aj dnes vidíme, že je to aj pán poslanec Ferenčák a je to strana HLAS, ktorá už pravidelne predkladá sem do Národnej rady zákony, s cieľom rozpustiť rezervné fondy miest a obcí. Nebolo to inak ani pred pár dňami, myslím, že to bolo v utorok, kedy sme o tom rokovali a hlasovali. Čiže vy sami priznávate, že tá situácia je katastrofická, pretože ak by nebola, tak by ste tým mestám a obciam nekázali roztápať si vlastné rezervné fondy.
Vy ste síce rodinný balíček okresali, ale samosprávam ste tie peniaze nevrátili, pretože druhou rukou ste im upravili podiel na dani z príjmu. Takže samosprávy budú zažívať opäť výpadky príjmu, aj budúci rok. To vy ste im s Robertom Ficom sľubovali , že im výpadky v budúcom roku opäť dofinancujete alebo nie? Môžem sa opýtať, kde v rozpočte sa tieto prostriedky nachádzajú? Pretože ja som tam takú položku nenašiel. Poďme ďalej.
V úvode svojej vlády ste mali plné ruky práce s presadzovaním amnestie na svoje trestné činy, potom boli prezidentské voľby, dali ste si tam prázdniny mesiac a pol, pretože Peter Pellegrini chcel mať kľud a až potom prišiel čas na riešenie reálnych problémov. Novelu, ktorá upravovala pôsobenie materských škôl, ste prijali pomerne neskoro s ohľadom na to, že platí už od nového roka a dnes nikto nevie presne určiť, že aké peniaze obce dostanú, a preto ste pokojne do rozpočtu mohli, ale neurobili ste to, mohli ste tam ukotviť prostriedky, ktoré by slúžili rizikovým obciam, pretože také dnes máme a sú aj identifikované, mohli by im slúžiť na prípadnú pomoc. Takéto zásadné zmeny, kedy v jednom roku stratia obce milióny na dani z príjmu, plus im niečo navyše zoberie konsolidačný balíček, nehovoriac o vyššej dépeháčke, nie sú bežné, takže možno by bolo legitímne od vás očakávať, že na prípadné krízové situácie sa rozpočtovo pripravíte. Nepripravili ste sa, čo už.
Po tretie by ma zaujímalo, akým spôsobom vysvetlíte samosprávam schválenie jednorazovej odmeny 800 eur bez ich súhlasu. Pretože podkopnúť samosprávam nohy tým, že im nenápadne zoberiete časť ich príjmu, je jedna vec, ale doraziť ich tým, že im prikážete vyplatiť odmeny, na ktoré kvôli tomu naozaj nemajú, je už alebo chce už iný žalúdok. A tu musíme prízvukovať, že pre svojich zamestnancov ste v rozpočte peniaze našli, prečo ste ich nenašli aj pre zamestnancov samospráv? Pretože v kapitole všeobecná pokladničná správa, pardon, verejná, sa uvádza len toľko, že tie prostriedky sú rozpočtové na zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu, to znamená len zamestnancov štátnej správy v tomto ponímaní. Ale budem rád, ak ma prekvapíte a ak poviete, že to tak nie je alebo je to len preklep. A základná otázka teda znie, či im pomôžete s úhradou 800 eur na zamestnanca alebo nie, či pomôžete mestám a obciam s úhradou tejto odmeny 800 eur pre zamestnancov alebo nie. Ono to na konci dňa bude až cirka 1 100 eur, lebo keď rátame super hrubú mzdu, tak to nebude len, samozrejme, 800 v hrubom. Vo všeobecnosti sa tak dá povedať, že pri príprave rozpočtu ste zameranie na samosprávy a regionálny rozvoj ako taký dosť podcenili. Nemyslím si, že niekto z predstaviteľov samospráv očakával zázraky, to určite nie, ale aspoň menšiu pozornosť v ich ťažkej situácii ste im naozaj venovať mohli. Z tohto miesta teda môžeme predpokladať, že krízová situácia v mestách a obciach bude pokračovať a rovnaký chaos, aký sprevádzal tento rok, bude aj v tom budúcom. Len s tým rozdielom, že ich čakajú nové opatrenia ako dépeháčka zvýšená na 23 %, ktorá ohrozí, zvýši všetky náklady, ktoré samosprávy majú, ale najmä ohrozí už schválené eurofondové projekty, kde zrazu budú musieť samosprávy hľadať nové veľké peniaze. A oni ich dnes, bohužiaľ, naozaj nemajú.
Zároveň transakčná daň postihne mestské podniky, či už teda údržby, resp. tie ako ich poznáme technické služby, ktoré nakupujú tovary, ale tiež napríklad dopravné podniky, ktoré nakupujú množstvo energií, materiálov, služieb a podobne. Takže zlá situáciu bude nie len pokračovať, ale určite sa zhorší. Takto, žiaľ, vládnu strany SMER, HLAS a SNS, ktoré nám vyčítajú, že my sme tí, ktorí nepoznajú problémy ľudí, ale keď majú v rukách moc, tak pomáhajú výlučne tým svojim ľuďom.
A kým ešte úplne to ukončím, možno minútka ešte na záver. My už dnes dokonca vidíme, že za ten istý čas na začiatku vládnutia, ktorý mal Igor Matovič vtedy v roku 2020, tá vláda Roberta Fica zatína do miest a obcí ešte vyššiu sekeru. Lebo za ten istý čas, čo mal Igor Matovič vtedy, tak tu už je tá sekera 327 miliónov, resp. bude zaťatá v tejto výške v tých najbližších mesiacoch. Je tam 60 miliónov na podielových daniach, to je prvé mínus.
Ďalšie je, 180 miliónov je odhad ZMOS-u, tie vezmete cez vyššiu 23 % dépeháčku a 87 miliónov bude tá jednorazová 800-eurová odmena. A to tu ešte nerátam tú transakčnú daň ako inšpiráciu z Venezuely a Maďarska a už teraz to máme 327 miliónov. Potom v 2026 tam bude mínus stovka za rodičovské dôchodky. Čiže naozaj toto naše obce, mestá a kraje nezvládnu, pán minister. Ja od vás očakávam a, prosím vás, naozaj o konštruktívnu diskusiu, konštruktívnu debatu, o možno odborné stretnutie za účelom hľadať prieniky, že ako s tou reformou a tak ďalej. Nestíha sa to.