Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa posnažím byť pomerne krátky, stručný. Pozrel som sa, že čo ste v kontexte samospráv, v kontexte miest, obcí, krajov priniesli za prvý polrok, respektíve na túto schôdzu v roku 2026 a je to veľká bieda na to, že tu mám teda aj po ľavej, aj po pravej ruke predstaviteľov strany alebo hnutia HLAS-u, strany regiónov, ako sa proklamujete a ako o sebe hovoríte. No a na tejto schôdzi sme tu mali, dámy a páni, v kontexte samospráv, miest a obcí nasledovné veci.
Na úvod, v utorok, v stredu sme tu riešili matriky, respektíve sobáše a možnosť, aby mohli sobášiť aj poslanci, poslankyne, prezident a tak ďalej. Tá druhá vec, tu bolo predĺženie mandátov starostov, starostiek, primátorov, primátoriek, aj županov, županiek, dokonca tam SNS, aby toho nebolo málo, pridala potom aj Národnú radu ako celok zo štyroch na päť rokov, to bol ten druhý návrh, ktorý sa bezprostredne dotýkal samospráv a ich fungovania. Tretím návrhom bolo to, aby tie maloobchodné predajne nad 500 metrov štvorcových, aby mala možnosť obec a mesto ich zdaniť viac, lepšie, efektívnejšie ako doteraz, to ste však odkopli z tejto schôdze preč, ak sa nemýlim. Tento návrh SNS bol odsunutý na ďalšiu schôdzu, ktorá teda zrejme bude začínať až v septembri, čiže táto vec odpadá. No potom tam máme ešte nejaké drobnosti, že obecná polícia bude môcť kontrolovať totožnosť človeka v autobuse, ak sa ten odmietne nejakým spôsobom preukázať a tak ďalej a tak ďalej.
A prichádzala táto vec, prichádzala táto vec, tak človek si myslel, že teda aspoň tu, aspoň v tomto momente sa čiastočne budú saturovať potreby obcí a miest, o ktorých hovoria roky, o ktorých hovoria naozaj roky a nič sa v tomto nerobilo. My sme jedna z posledných, ak nie úplne posledná krajina Európskej únie, kde tie obce a mestá nemali možnosť stavať vlastné stacionárne radary a následne z toho benefitovať či už formou výnosov alebo formou toho, že tá doprava sa jednoducho upokojí a tie katastre budú na tých dopravných tepnách bezpečnejšie. Zákon mal medzery, boli tam otázky, ktoré som tu aj ja kládol počas prvého čítania najmä v kontexte menších obcí, ktoré mali otázky, že ako to aj metodicky budú procesovať, obstarávať tie samotné stacionárne radary, projektovať, posúvať na ODI-čko, na dopravný inšpektorát, aby sa to posúdilo, schválilo a tak ďalej a tak ďalej. Ale išlo o vec, ktorá mala výrazne pomôcť obciam a mestám na celom Slovensku a ľuďom, ktorí na nich jazdia. Mala výrazne posunúť vpred tento neduh, ktorý tu máme, že jednoducho nám, ako aj kolega Hargaš hovoril, pribúdajú mŕtvi na slovenských cestách. To je proste fakt. Ak sa nemýlim, to číslo bolo, možno ma kolega opraví, 83 viac. Čiže o 83 viac mŕtvych tu máme na cestách a čo robíte vy? Že hádžete tento pozmeňujúci návrh, ktorý mal výrazne napomôcť tomu, aby sme mali bezpečnejšie na cestách, hádžete ho do koša. Hádžete ho do koša. Veď ako inak sa dá to, čoho sme tu dnes svedkami, vysvetliť. A hádžete ho do koša prečo? No pretože sa minister Huliak sekol a povedal, alebo teda sa nejako napajedil a povedal, že proste nie, že cez neho toto neprejde. Ak je pravda to, čo tu už spomínali niektorí kolegovia, že mu ako bývalému starostovi Očovej, ktorý už nemá tú dopravnú infraštruktúru v Očovej priamo pod palcom, lebo je už ministrom, že by tam pribudol nejaký radar, nejaký radar v nejakej blízkosti jeho obydlia v Očovej a tak ďalej, ale, preboha, veď to snáď nemyslíme vážne. Takto sa my nemôžeme pozerať na to, takto sa nedá riadiť krajina, že tu minister Huliak niečo povie, že mu prekáža radar v Očovej a strana HLAS zrazí opätky a hodí celý, a pozmeňovákom hodí celú ideu do koša.
Ešte raz opakujem, bola to vec, ktorá mala výrazne pomôcť tým samosprávam, aby si buď čiastočne sanovali tú situáciu aj ďalšími príjmami, najmä možno tranzitujúcimi, ktorí by tie predpisy jednoducho a tie rýchlosti porušovali, alebo by tú dopravu upokojili. Obidva scenáre by boli priaznivé pre samosprávu. Hádžete to dnes do koša, priatelia. HLAS, strana regiónov. A mňa to veľmi mrzí. Taká je proste pravda, taký je fakt.
No a aby som dokončil, že v kontexte samospráv tu naozaj nič nepredkladáte ani na túto schôdzu, ale ani na celý prvý polrok 2026, a to by človek čakal, že už tu budete hádzať zákon za zákonom, veď máte vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu. Ten vystriedal za posledný rok a pol tri funkcie, on bol štátny tajomník na MIRRI, štátny tajomník ministerstva vnútra, teraz je splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, tri funkcie a my sme tu nemali jeden zákon za rok a pol. A to tu samosprávy hovoria a kričia, že nevedia zostaviť rozpočty na rok 2027, pretože potrebujú byť vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, že nevedia zostaviť rozpočty. Tu protestovali na schodoch pred parlamentom pred dvomi týždňami v piatok, alebo pred tromi, že nevedia zostaviť rozpočty. Tak ja už naozaj neviem, že čo vy potrebujete. A keď sa človek pozrie do MPK, čo ste tam položili posledné týždne, tak vládny splnomocnenec, aby som mu úplne nekrivdil, tam nejaké veci pribudli, tam niečo prihodili, ale to sú veci, kde on rieši, aby si obec mohla vybrať, že či chce mať elektronickú úradnú tabuľu alebo sklenenú aj fyzickú pred obecným úradom. Však toto, preboha, ako rieši tú situáciu v samospráve? Potom sú tam tie ulice, ktoré sú pomenované po Jozefovi Tisovi, že má vzniknúť akási štvorčlenná komisia, ktorá to bude posudzovať, tie ulice, ktoré sú v samospráve pomenované napríklad po Jozefovi Tisovi, či teda bol alebo nebol fašista. A tá tretia vec tam bola, nižšie odmeny pre VÚC-kárskych, pre krajských, pre župných poslancov. A štvrtá vec tam bola ešte novela zákona o hlavných kontrolóroch. Ako toto koncepčne bude pomáhať samospráve, aby boli tie financie, ktoré jej prichádzajú, predvídateľné, aby sa na ňu nevzťahovali tie sankčné mechanizmy dlhovej brzdy, aby jednoducho vedeli zostavovať svoje rozpočty? Veď vy jediná vec, ktorú ste jej doniesli tento prvý polrok 2026, boli to, že ste jej dali, alebo že ste jej rozmrazili preddavky, ktoré im mali prichádzať vo forme podielových daní až do decembra, tak do konca mája im mali prísť, alikvotne im budú strhávané až do konca decembra 2026. A ja som na to upozorňoval, že no ale pozor, my tu máme za 147 alebo 148 dní komunálne voľby, no a čo ak sa stanú noví starostovia, starostky v niektorých regiónoch starostami v obciach, kde nezostanú žiadne peniaze? Lebo vy ich posielate v predstihu v máji kvôli tomu malému aprílovému výnosu v máji tým samosprávam, no ale čo keď ich rozpustia, roztopia, minú? Ten starosta môže prísť 25. októbra ráno na ten obecný úrad a jeho tam môže čakať naozaj že prázdna kasa. Tak ja neviem, či toto vôbec nedomýšľate tie veci do konca a potom to tu, ako aj kolega príde na tieto veci v kontexte vodičáku, v súvislosti s vodičákom. A sedíte tu ako hríby a nepoviete ani jednu odpoveď, neviete nič. Nič nepoviete. Ja som minule pri tom prvom čítaní kládol 13 otázok pánovi ministrovi vnútra, on neodpovedal ani na jednu. On tam sedel v tej poslednej lavici a sa tam rehotal.
Pozmeňovákom hádžete aj tú jednu dobrú vec, ktorá tu mala prísť počas tejto schôdze, do koša. Neviem, aké budú vaše ďalšie kroky, ale takto sa vládnuť nedá, takto sa tá samospráva naozaj rozpadne, pretože toto jednoducho nie je úplne možné. Nepredkladáte tu nič, čo by koncepčne riešilo jej potreby. Vymenoval som tu všetky veci, sobáše, päťročné obdobie, väčšie zdaňovanie predajní v maloobchode. A ešte aj v tých predajniach v maloobchode, ktoré ste predložili, my sme to mali na výbore v utorok, vy ste úplne zabudli na tie metre štvorcové ktoré sú napríklad, že OLAP, Odbor legislatívy a aproximácie práva, tam dodal pripomienky, že vy ste zabudli na pokladne, skúšobné kabínky a hybridné predajne, že čo napríklad s tými predajňami, ktoré sú napríklad, že kníhkupectvo a čas predaj, čas je predaj kníh, napríklad veľká predajňa hybridná, alebo sú tam aj rôzne, ja neviem, salóny, fitness centrá, ktoré aj predávajú, ale aj sa tam aj cvičí a tak ďalej. Že OLAP vám tam spísal niekoľko strán pripomienok, že to strašne fušujete všetko, že keď aj niečo prinesiete, tak je to strašne sfušované a strašne biedne, slabé. Čiže potom samozrejme, že ste to museli odkopnúť, keď to má takéto nedostatky. Nehovoriac o tom, že predajne sa postavili a povedali, no, že nech sa páči, zdaňte nás viac, no ale tie parkoviská, ktoré boli doteraz bezplatné, tak budú platené napríklad. Čiže veci, ktoré prinášate, sú buď nedostatočne pripravené, odfláknuté, sfušované a na konci dňa, keď sa aj javí, že by niečo mohlo pomôcť tej samospráve, tak je pozmeňovákom hodené do koša. Mňa to veľmi mrzí, lebo človek sa snaží, ja sa snažím od začiatku tohto volebného obdobia aj ten vecný pohľad do každej jednej veci prinášať a vždy aj v tom prvom, druhom čítaní vystupujem a hovorím vám tie otázky a tie veci, na ktoré by sa tam nemalo zabudnúť. Rovnako tak na výbore, nevymeškal som ani jeden výbor z tých 61, čo sme mali doteraz. Vy z výborov utekáte poslednú dobu už aj takým spôsobom, že začne debata, vidíte, že tam nemáte väčšinu, naposledy sa kolegovia postavili, vypýtali sa na toaletu, už sa nevrátili. Aj tak fungujete na tých výboroch poslednú dobu. A mňa to veľmi mrzí, to je až, neviem, ja, to je až trápne, ale takto fungujete na výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu.
Takže je to veľmi tragický, veľmi biedny výkon, kolegovia, ktorý tu predvádzate. A treba to povedať ešte raz, áno, touto vašou zmenou obce a mestá nebudú môcť realizovať tieto stacionárne radary, nebudú môcť takýmto spôsobom ukľudňovať a upokojovať dopravu vo svojich katastroch, nebudú môcť takýmto spôsobom finančne saturovať svoju situáciu tými napríklad tranzitujúcimi, ktorí sústavne porušujú tieto predpisy a rýchlosť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže dobrá vec bola, kde aj kolega Hargaš povedal, že my sme silno zvažovali, že budeme aj za, ste hodili do koša. Človeka to mrzí, lebo na toto sa už naozaj nedá dívať, kolegovia, nedá sa na to dívať, mrzí ma to.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Je to pravda, tak ako hovoril kolega Hargaš, obce a mestá už roky, roky na Slovensku volajú po tom, aby mohli merať rýchlosť na svojom území, aby mohli umiestňovať tieto tzv. stacionárne radary vo svojich katastroch a mohli by to aj, áno, mohli by to aj pokutovať. Tie výsledky by mohli byť na konci dňa dva. Buď by tí vodiči, ktorí aj dnes jazdia v obciach a mestách ako blázni častokrát, buď by platili a tie peniaze, tá pokuta, ten výnos by ostal v obecnej alebo mestskej kase, alebo naopak by sa uvedomili, časť vodičov, ktorá porušuje tieto predpisy, jazdila by pomalšie, jazdila by normálnejšie a tá bezpečnosť by sa zvýšila, premávka by bola plynulá, na konci dňa by všetci boli spokojní. Vy dnes túto možnosť obciam a mestám beriete a nedovoľujete im umiestňovať tieto stacionárne radary na svojich územiach, tak ako ste deklarovali ešte pred nejakým mesiacom. Slovenská republika tak zostane jedna z posledných krajín, ak nie úplne posledná v Európskej únii, ktorá toto pokryté mať nebude. Aj tá jedna jediná dobrá vec, ktorá na tejto schôdzi v tomto kontexte bola predložená, aj túto jednu jedinú vec dnes hádžete, hádžete do koša. Je to veľmi smutné, lebo deklarujete o sebe, že ste hlas, strana regiónov, ale ako sme si už pre vás, pri vás zvykli, zostalo opäť len a len pri slovách. Je to veľmi smutné, páni, je to veľmi smutné.

Pán predsedajúci a vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja v kontexte správy o pokroku sa budem venovať hlavne strane 16, ktorá pojednáva o tej nešťastnej takzvanej dlhovej brzde a povenujem sa jej najmä v kontexte samospráv, pretože považujem za veľmi dôležité nazvučiť to, že my tu máme naozaj naliehavú žiadosť zo všetkých stavovských organizácií, či už Združenia miest a obcí Slovenska, zo ZMOS-u, či už teda z Únie miest Slovenska, z UMS, alebo zo Združenia samosprávnych krajov SK8, naozaj veľmi vážnu a veľmi naliehavú žiadosť, ktorá je takým volaním o pomoc. A týka sa úpravy ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti. A tá dlhová brzda, vy na začiatku aj v rámci programového vyhlásenia vlády máte jasne, pán minister, napísané, že máte ambície novelizovať tento inštitút takým spôsobom, aby nebol taký asymetrický, ako tam sami popisujete aj v tejto správe o pokroku na strane 16. Myslím, že je to box číslo tri, kde hovoríte o tom, že počujte, pán poslanec. Pán poslanec Jakab. Ak sú vám, kolegyne, zo strany SMER sympatické, pozvite ich na kávu vedľa. Nevyrušujte tuná. Pán poslanec sa nemôže sústrediť na svoj prejav. Nie je to nič mimoriadne, keď ich pozvete na kávu do tučného príslušného bufetu, akože je to v poriadku. To bola žiarlivosť, hej, jasné. Nie, ja tu vášmu kolegovi vytváram priestor na to, aby mohol diskutovať bez vyrušovania. Nech sa páči, pokračujte. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Čiže, tak ako som spomenul v tej strane 16 a v boxe č. 3, je to načrtnuté aj vami, teda pán minister. A mňa veľmi mrzí, že od toho 10. apríla 2026 ubehlo takmer 1,5 mesiaca, zhruba aj niečo, možno viac. A my sme dodnes teda, alebo samosprávy dodnes nevedia, že akým smerom sa teda majú uberať v tomto smere. A oni adresovali jednak nám, všetkým poslancom, ale aj ešte zvlášť predsedom poslaneckých klubov, dokonca predsedovi Národnej rady, spoločnú naliehavú žiadosť. A už naozaj, keď ZMOS sa postaví na jedno pódium s Úniou miest aj s SK osmičkou, tak je to potrebné nebrať na ľahkú váhu, je to potrebné brať vážne, je potrebné tieto samosprávy počúvať, pretože reprezentujú 2928 samospráv, obcí a miest a ďalších osem krajov. Čiže naozaj je to veľmi dôležité počúvať, že čo nám hovoria. No a ja si to teda dovolím ešte raz pripomenúť aj v tomto mojom príspevku celé ešte raz poriadne nazvučiť, aby sa na to nezabudlo. Čiže ZMOS, Únia miest Slovenska aj samosprávne kraje SK8 si nás dovolili osloviť so spoločnou naliehavou žiadosťou, kde vyzvali na predloženie a podporu legislatívneho návrhu, ktorým sa má upraviť ten ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby boli samozrejme samosprávy vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov za dlhovej brzdy. Vy, pán minister, ste s tým doteraz neprišli. Preto sme to urobili za vás v posledné dva týždne my a predložili sme to aj s kolegom Kišom a s kolegyňou Jankou Hanuliakovou sem do podateľne Národnej rady. Je to zaradené aj na program tejto schôdze. Myslím, že je to bod č. 44, ak sa nemýlim. A veľmi by som vás chcel pekne poprosiť o podporu, pretože môžeme veľmi elegantne a efektívne túto vec vyriešiť k spokojnosti všetkých 2928 samospráv plus osem krajov, bude to ústavne konformným spôsobom prijaté a bude to Pekne poprosiť o podporu, pretože môžeme veľmi elegantne a efektívne túto vec vyriešiť k spokojnosti všetkých 2 928 samospráv plus osem krajov. Bude to ústavne komfortným spôsobom prijaté a môže to ísť krásne, môžu krásne tvoriť tie svoje rozpočty a vysvetlím, aký to má vplyv a ten rok 2027 vôbec nemusí byť ohrozený a nemusíme sa tu spoliehať len na tie slová pána premiéra z ostatných dní, kedy sa na tlačovku postavil a povedal, že podľa jeho právneho výkladu samosprávy nepotrebujú updatovať a aktualizovať tento zákon o dlhovej brzde, respektíve nepotrebujú byť špeciálne vynímané z vybraných sankčných mechanizmov a v pohode môžu ďalej existovať. My si to úplne nemyslíme, respektíve nedôverujeme úplne právnemu výkladu pána premiéra a prečo by sme aj mali, veď pekne si to urobme tak, ako ústava pozná a ako sa patrí, to znamená prijať to príslušným legislatívnym procesom tu v pléne Národnej rady. Aby som teda pokračoval. Organizácie, ktoré zastupujú všetky úrovne miestnej a regionálnej samosprávy, považujú súčasný stav za neudržateľný. Čiže nehovorím to ja, nehovorí to len Progresívne Slovensko. Naozaj to tvrdia všetky samosprávy, ktoré sú združené vo všetkých stavovských organizáciách, ktoré tu máme. My dnes vieme, že samosprávy na Slovensku dlhodobo tvoria len zlomok celkového dlhu verejnej správy. Je to niečo medzi jedným a 2 %. Možno 1,5 %, avšak reštrikcie vyplývajúce z dlhovej brzdy na ne dopadajú nepomerne tvrdšie než na ústrednú vládu. Opakujem ešte raz, citujem z toho listu, čiže nepridávam sem nejaké vlastné v tomto momente názory alebo interpretácie. Snažím sa najprv v úvode pretlmočiť ten list stavovských organizácií. Zdôrazňujú, že naliehavosť situácie podčiarkuje fakt, že samosprávy stoja pred zásadnou dilemou, ako ďalej postupovať, keďže už v najbližších mesiacoch musia spustiť procesy príprav rozpočtov na obdobie 27 a 29. Ešte raz pripomínam, že tento list nám všetkým a vám všetkým prišiel už 10. apríla. Dnes je 28. či 29. máj. To znamená, ubehli proste takmer dva mesiace a my sme sa takmer nikam neposunuli a teda pevne veríme, že ten náš návrh v rámci bodu č. 44 bude prijatý, lebo vláda toto nepredložila. Aby sme to teda všetko stihli, kolegovia, bijem na poplach, že situácia je naozaj veľmi vážna. Nechcem to vôbec zľahčovať a práve naopak bijem na poplach, že tu treba reagovať veľmi rýchlo. No, spoločne teda poukázali na týchto päť kritických bodov, ktoré ja teraz poviem a ponorím sa kúsok hlbšie, a to už v kontexte zostavovania návrhu rozpočtu, ako som už spomínal, na to najbližšie rozpočtové obdobie 2027 až 29. Takže máme tu päť kritických bodov. Ja ich rozmením na drobné. Posnažím sa nebyť úplne zoširoka a veľmi, veľmi v tomto nudný. Verím, že teda si to, pán minister, osvojíte a že budete počúvať, hoci podľa mňa toto musíte poznať naspamäť, tieto veci, ale mrzí ma teda, že nereagujete na to príslušnou legislatívnou iniciatívou. Ten prvý kritický bod je nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv. Čo to znamená? Znamená to, že jednoducho obce a mestá dnes nevedia pripraviť svoje rozpočty na budúci rok. To je jednoduchý fakt. Proste takto to je, to nie je môj názor. To pripustili aj kolegovia, ktorí sú so mnou na Výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu. Teda majú dve možnosti samosprávy. A pána Jaroša tu vidím, tak on mi dá určite za pravdu. Majú dve možnosti. Buď si to teda nebudú všímať a budú pokračovať tak ako doteraz. Jednoducho budú sa tváriť, že sa na ne tie mechanizmy dlhovej brzdy nevzťahujú a idú normálne ďalej, ale tým riskujú pomerne veľa, lebo však dnes máme ten zákon a tie výklady aj všetky stavovské organizácie majú také, že jednoducho to nie je možné, že potrebujú byť vyňaté z tých sankčných mechanizmov. To je tá prvá možnosť a tá druhá možnosť je, že urobia si rozpočet aj taký, aj taký. To znamená, že prvý by bol vyrovnaný a ten druhý by bol, dajme tomu, nejaký veľkorysý, optimistickejší ho nazvime kľudne. Lenže samozrejme v kontexte toho, aké veľké množstvo malých a drobných samospráv na Slovensku máme. My vieme dnes, že ich máme takmer 1 900, ktoré majú pod 1 000 obyvateľov, ktoré nemajú taký aparát, aby si dokázali urobiť niekoľko variantných riešení toho svojho rozpočtu. Tak nepredpokladám, že aj tá druhá možnosť bude volená, skôr budú čakať. No len, aby sa potom nestalo, aj v kontexte komunálnych volieb, ktoré máme 24. októbra, že to nestihnú urobiť. Čiže na to upozorňujeme a bijeme na poplach, že jednoducho. My tu máme už vysoký dátum. My tu máme za chvíľu koniec prvého polroka. Máme tu komunálne voľby za, ja neviem, 148 dní a jednoducho samosprávy nám hovoria, dokonca tu protestujú pred parlamentom. Dva týždne dozadu v piatok to bolo. Vonku tu na schodoch stoja ZMOS-áci aj Únia miest a SK8. Protestujú na schodoch pred parlamentom, že nevedia pripraviť a nevedia zostaviť svoje rozpočty. Čiže čas nám uteká, nebude na to času, čiže toto treba urobiť. Nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv, čo to znamená? V praxi to znamená to, že podľa súčasných legislatívnych rámcov môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. No ale to je samozrejme v aktuálnom hospodárskom prostredí pre samosprávy takmer nemožné. A vieme prečo. Pretože narástla tam DPHčka, narástli ceny materiálu, rástli mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nevedia to úplne urobiť. Preto hovoria, že ak to nie je nemožné, tak je to nanajvýš veľmi ťažko realizovateľné. To je prvý kritický bod. A ešte, aby som dodal k tomu, tak rovnako tak platná legislatíva ukladá samosprávam povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet. Samozrejme, oni nemôžu chodiť do deficitných rozpočtov, tak ako chodí častokrát štát, čo v praxi teda vylučuje možnosť zapojenia ušetrených prostriedkov samospráv z minulých období a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je ten prvý kritický bod. Druhý, nemenej dôležitý a rovnako tak veľmi vážny, je paralýza investícií. No a čo znamená paralýza investícií? Paralýza investícií znamená, že v súčasnosti platné legislatívne nastavenie ústavného zákona znemožňuje fakticky samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície, čo v praxi znamená zastavenie investičných projektov regiónov. Sám viem, že tie samosprávy, ktoré chodia ku nám na výbor nám hovoriť, ako budujú najmä nové školy, dajme tomu, alebo škôlky, ale môžu to byť aj vodovody, kanalizácie, cyklotrasy a vodozádržné opatrenia sa robia teraz hojne, aj výmena povrchov za vodozádržné, nové, moderné a tak ďalej. Jednoducho nevedia to kofinancovať. No a keď to nevedia kofinancovať, no tak to nevedia realizovať ako celok, ako také. Jednoducho, keď na začiatku nevedia dať ani len tých pár percent ako spoluúčasť, tak do toho projektu nevedia ísť. My sme tu, a to len na chvíľočku odbočím, v takej situácii na Slovensku, že oni nevedia kofinancovať častokrát ani len projektovú prípravu, nie to ešte samotnú realizáciu samotných projektov. Čiže tá situácia je naozaj veľmi vážna, nie je to vôbec sranda. Čiže druhý kritický bod je paralýza investícií. Ten prvý, ešte raz pripomínam, je nemožnosť alebo neschopnosť prípravy, alebo teda zostavenia rozpočtov samospráv. Druhým kritickým bodom bola teda paralýza investícií. Tretím kritickým bodom je kolektívna vina samospráv, ktorá sa tu uplatňuje. No a čo to znamená? Znamená to, že samosprávy sú trestané za hospodárenie štátu, ktoré nevedia ovplyvniť. A skutočne to je tak. Hoci obce, mestá a samosprávne kraje, teda župy, VÚC-ky, hospodária zodpovedne a my to vidíme, že hospodária pomerne zodpovedne, tak limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy. A ten ako rastie, tak sa to, bohužiaľ, dopláca na to tie samosprávy, hoci priamo tam akoby nie je žiadna ich vina, ale napriek tomu budú trpieť, ľudovo povedané, za tú zlú správu na úrovni tých tam hore v skratke povedané. Čiže jednoducho aj malý starosta malej obce 100, 200, 300 obyvateľov kdekoľvek, v ktoromkoľvek regióne, bude trpieť na to, ako vláda šafári alebo nevie hospodáriť zodpovedne a tak ďalej. Doplňte si za to, čo chcete. Čiže to bol tretí kritický bod. Ten štvrtý je investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť. A čo to znamená? Znamená to, že samosprávy samozrejme nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa, oni sa nechcú zadlžiť nad svoje možnosti, nekontrolovane a tak ďalej. Oni chcú len priestor na zodpovedné investície, na infraštruktúru, ktorá im bola zverená, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch. A tu opäť bijú na poplach, že nebudú vedieť dodávať tie služby v takej kvalite, v akej sa žiada. To znamená, to slovíčko primerané znamená toto, že jednoducho nebudú to vedieť dodávať. Čo to znamená v praxi? Už aj dnes to vidíme, že tie samosprávy aj nám píšu. Naozaj to nie sú jednotky, ale už desiatky samospráv, ktoré vypínajú tie verejné osvetlenia, ktoré majú problém s dodávkou pitnej vody a sanovať tie staré infraštruktúry, ktoré sú už pred rozpadom, aj čo sa týka vodárenskej infraštruktúry a tak ďalej. Vidíme aj teraz v posledných týždňoch, že jednoducho tá infraštruktúra nestíha. My teda nielen, že nestíhame stavať a budovať novú, ale aj sanovať tú jestvujúcu. Čiže tá situácia je naozaj veľmi vážna. To bol teda štvrtý kritický bod a ten posledný, piaty, bol už existujúca dostatočná legislatívna ochrana. A to znamená to, že kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a pomerne prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni. Čiže päť kritických bodov. Prvý – nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv, druhý – paralýza investícií, tretí – kolektívna vina samospráv, štvrtý bol investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť a piaty – už existujúca dostatočná legislatívna ochrana. Ešte raz, my v Progresívnom Slovensku sme si toto volanie o pomoc zo strany samospráv vypočuli, predložili sme ten návrh, je tu v podateľni Národnej rady, je predložený na túto schôdzu rokovania Národnej rady, bod č. 404. Veľmi, veľmi pekne prosím, žiadam o podporu, pán minister. Snažím sa veľmi vecne a veľmi, veľmi príčetne k tomu pristupovať. Verím, že to oceníte a že nájdeme nejakú spoločnú reč, že sa tým samosprávam nejako v tomto smere ešte tento polrok pomôže, pretože aj v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb, ktoré tu máme za 148 dní, jednoducho tie samosprávy potrebujú vedieť, na čom sú. A pri všetkej úcte nemôžu sa len spoliehať na akési právne výklady pána premiéra na tlačových besedách, ale naozaj potrebujú novelizovať ten nešťastný zákon o dlhovej brzde, respektíve potrebujú byť vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, ktoré tam dnes sú. Podpísaní pod týmto naliehavým apelom a naliehavým listom sú ako pán Božik, tak pán Rybníček, tak pán Viskupič, všetci predsedovia, prezidenti ZMOS-u, Únie miest Slovenska, SK8. Ja verím tomu, že jednoducho tu bude spoločná reč. Ja ku tomu zákonu ešte jednou vetou si dovolím dodať, že my sme transponovali len to, čo tie samosprávy sami chceli. Čiže my sme tam nepridávali žiadne nejaké iné veci, ktorými by sme si chceli prihrievať nejako politicky tú polievočku. My sme naozaj vypočuli tie samosprávy a transponovali sme ich požiadavky. Samozrejme, aj dôkladnej kontrola tam bola, ale transponovali sme naozaj to, čo chceli a nesnažili sme sa z tohto vytĺkať politické body. Samosprávy sú dôležité od Patiniec až po Oravskú Polhoru a od Záhorskej Vsi až po Novú Sedlicu, bez ohľadu na to, aký starosta, s akým politickým tričkom tam sedí, a tých obyvateľov, ktorí tam žijú, nezaujíma, aké to politické tričko má ten starosta, starostka oblečené, ale zaujíma ich to, či sa bude svietiť, či bude pokosené, či bude zimná údržba, či bude jednoducho fungovať škola, škôlka, či sa bude svietiť a tak ďalej. Čiže veľmi vecne som sa snažil objasniť tento kontext dlhovej brzdy, ktorý ste veľmi správne zachytili na strane 16 v boxe číslo tri. Verím, že sa podarí nájsť nejaké spoločné riešenie, pán minister. Skúsme. Skúste vypočuť aj vy toto volanie o pomoc. Verím, že sa nám to podarí. Napokon samosprávy budú saturované čo najskôr. Ďakujem pekne. A vaše vystúpenie.

Pán predsedajúci a vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja v kontexte správy o pokroku sa budem venovať hlavne strane 16, ktorá pojednáva o tej nešťastnej takzvanej dlhovej brzde a povenujem sa jej najmä v kontexte samospráv, pretože považujem za veľmi dôležité nazvučiť to, že my tu máme naozaj naliehavú žiadosť zo všetkých stavovských organizácií, či už Združenia miest a obcí Slovenska, zo ZMOS-u, či už teda z Únie miest Slovenska, z UMS, alebo zo Združenia samosprávnych krajov SK8, naozaj veľmi vážnu a veľmi naliehavú žiadosť, ktorá je takým volaním o pomoc. A týka sa úpravy ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti. A tá dlhová brzda, vy na začiatku aj v rámci programového vyhlásenia vlády máte jasne, pán minister, napísané, že máte ambície novelizovať tento inštitút takým spôsobom, aby nebol taký asymetrický, ako tam sami popisujete aj v tejto správe o pokroku na strane 16. Myslím, že je to box číslo tri, kde hovoríte o tom, že počujte, pán poslanec. Pán poslanec Jakab. Ak sú vám, kolegyne, zo strany SMER sympatické, pozvite ich na kávu vedľa. Nevyrušujte tuná. Pán poslanec sa nemôže sústrediť na svoj prejav. Nie je to nič mimoriadne, keď ich pozvete na kávu do tučného príslušného bufetu, akože je to v poriadku. To bola žiarlivosť, hej, jasné. Nie, ja tu vášmu kolegovi vytváram priestor na to, aby mohol diskutovať bez vyrušovania. Nech sa páči, pokračujte. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Čiže, tak ako som spomenul v tej strane 16 a v boxe č. 3, je to načrtnuté aj vami, teda pán minister. A mňa veľmi mrzí, že od toho 10. apríla 2026 ubehlo takmer 1,5 mesiaca, zhruba aj niečo, možno viac. A my sme dodnes teda, alebo samosprávy dodnes nevedia, že akým smerom sa teda majú uberať v tomto smere. A oni adresovali jednak nám, všetkým poslancom, ale aj ešte zvlášť predsedom poslaneckých klubov, dokonca predsedovi Národnej rady, spoločnú naliehavú žiadosť. A už naozaj, keď ZMOS sa postaví na jedno pódium s Úniou miest aj s SK osmičkou, tak je to potrebné nebrať na ľahkú váhu, je to potrebné brať vážne, je potrebné tieto samosprávy počúvať, pretože reprezentujú 2928 samospráv, obcí a miest a ďalších osem krajov. Čiže naozaj je to veľmi dôležité počúvať, že čo nám hovoria. No a ja si to teda dovolím ešte raz pripomenúť aj v tomto mojom príspevku celé ešte raz poriadne nazvučiť, aby sa na to nezabudlo. Čiže ZMOS, Únia miest Slovenska aj samosprávne kraje SK8 si nás dovolili osloviť so spoločnou naliehavou žiadosťou, kde vyzvali na predloženie a podporu legislatívneho návrhu, ktorým sa má upraviť ten ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby boli samozrejme samosprávy vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov za dlhovej brzdy. Vy, pán minister, ste s tým doteraz neprišli. Preto sme to urobili za vás v posledné dva týždne my a predložili sme to aj s kolegom Kišom a s kolegyňou Jankou Hanuliakovou sem do podateľne Národnej rady. Je to zaradené aj na program tejto schôdze. Myslím, že je to bod č. 44, ak sa nemýlim. A veľmi by som vás chcel pekne poprosiť o podporu, pretože môžeme veľmi elegantne a efektívne túto vec vyriešiť k spokojnosti všetkých 2928 samospráv plus osem krajov, bude to ústavne konformným spôsobom prijaté a bude to Pekne poprosiť o podporu, pretože môžeme veľmi elegantne a efektívne túto vec vyriešiť k spokojnosti všetkých 2 928 samospráv plus osem krajov. Bude to ústavne komfortným spôsobom prijaté a môže to ísť krásne, môžu krásne tvoriť tie svoje rozpočty a vysvetlím, aký to má vplyv a ten rok 2027 vôbec nemusí byť ohrozený a nemusíme sa tu spoliehať len na tie slová pána premiéra z ostatných dní, kedy sa na tlačovku postavil a povedal, že podľa jeho právneho výkladu samosprávy nepotrebujú updatovať a aktualizovať tento zákon o dlhovej brzde, respektíve nepotrebujú byť špeciálne vynímané z vybraných sankčných mechanizmov a v pohode môžu ďalej existovať. My si to úplne nemyslíme, respektíve nedôverujeme úplne právnemu výkladu pána premiéra a prečo by sme aj mali, veď pekne si to urobme tak, ako ústava pozná a ako sa patrí, to znamená prijať to príslušným legislatívnym procesom tu v pléne Národnej rady. Aby som teda pokračoval. Organizácie, ktoré zastupujú všetky úrovne miestnej a regionálnej samosprávy, považujú súčasný stav za neudržateľný. Čiže nehovorím to ja, nehovorí to len Progresívne Slovensko. Naozaj to tvrdia všetky samosprávy, ktoré sú združené vo všetkých stavovských organizáciách, ktoré tu máme. My dnes vieme, že samosprávy na Slovensku dlhodobo tvoria len zlomok celkového dlhu verejnej správy. Je to niečo medzi jedným a 2 %. Možno 1,5 %, avšak reštrikcie vyplývajúce z dlhovej brzdy na ne dopadajú nepomerne tvrdšie než na ústrednú vládu. Opakujem ešte raz, citujem z toho listu, čiže nepridávam sem nejaké vlastné v tomto momente názory alebo interpretácie. Snažím sa najprv v úvode pretlmočiť ten list stavovských organizácií. Zdôrazňujú, že naliehavosť situácie podčiarkuje fakt, že samosprávy stoja pred zásadnou dilemou, ako ďalej postupovať, keďže už v najbližších mesiacoch musia spustiť procesy príprav rozpočtov na obdobie 27 a 29. Ešte raz pripomínam, že tento list nám všetkým a vám všetkým prišiel už 10. apríla. Dnes je 28. či 29. máj. To znamená, ubehli proste takmer dva mesiace a my sme sa takmer nikam neposunuli a teda pevne veríme, že ten náš návrh v rámci bodu č. 44 bude prijatý, lebo vláda toto nepredložila. Aby sme to teda všetko stihli, kolegovia, bijem na poplach, že situácia je naozaj veľmi vážna. Nechcem to vôbec zľahčovať a práve naopak bijem na poplach, že tu treba reagovať veľmi rýchlo. No, spoločne teda poukázali na týchto päť kritických bodov, ktoré ja teraz poviem a ponorím sa kúsok hlbšie, a to už v kontexte zostavovania návrhu rozpočtu, ako som už spomínal, na to najbližšie rozpočtové obdobie 2027 až 29. Takže máme tu päť kritických bodov. Ja ich rozmením na drobné. Posnažím sa nebyť úplne zoširoka a veľmi, veľmi v tomto nudný. Verím, že teda si to, pán minister, osvojíte a že budete počúvať, hoci podľa mňa toto musíte poznať naspamäť, tieto veci, ale mrzí ma teda, že nereagujete na to príslušnou legislatívnou iniciatívou. Ten prvý kritický bod je nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv. Čo to znamená? Znamená to, že jednoducho obce a mestá dnes nevedia pripraviť svoje rozpočty na budúci rok. To je jednoduchý fakt. Proste takto to je, to nie je môj názor. To pripustili aj kolegovia, ktorí sú so mnou na Výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu. Teda majú dve možnosti samosprávy. A pána Jaroša tu vidím, tak on mi dá určite za pravdu. Majú dve možnosti. Buď si to teda nebudú všímať a budú pokračovať tak ako doteraz. Jednoducho budú sa tváriť, že sa na ne tie mechanizmy dlhovej brzdy nevzťahujú a idú normálne ďalej, ale tým riskujú pomerne veľa, lebo však dnes máme ten zákon a tie výklady aj všetky stavovské organizácie majú také, že jednoducho to nie je možné, že potrebujú byť vyňaté z tých sankčných mechanizmov. To je tá prvá možnosť a tá druhá možnosť je, že urobia si rozpočet aj taký, aj taký. To znamená, že prvý by bol vyrovnaný a ten druhý by bol, dajme tomu, nejaký veľkorysý, optimistickejší ho nazvime kľudne. Lenže samozrejme v kontexte toho, aké veľké množstvo malých a drobných samospráv na Slovensku máme. My vieme dnes, že ich máme takmer 1 900, ktoré majú pod 1 000 obyvateľov, ktoré nemajú taký aparát, aby si dokázali urobiť niekoľko variantných riešení toho svojho rozpočtu. Tak nepredpokladám, že aj tá druhá možnosť bude volená, skôr budú čakať. No len, aby sa potom nestalo, aj v kontexte komunálnych volieb, ktoré máme 24. októbra, že to nestihnú urobiť. Čiže na to upozorňujeme a bijeme na poplach, že jednoducho. My tu máme už vysoký dátum. My tu máme za chvíľu koniec prvého polroka. Máme tu komunálne voľby za, ja neviem, 148 dní a jednoducho samosprávy nám hovoria, dokonca tu protestujú pred parlamentom. Dva týždne dozadu v piatok to bolo. Vonku tu na schodoch stoja ZMOS-áci aj Únia miest a SK8. Protestujú na schodoch pred parlamentom, že nevedia pripraviť a nevedia zostaviť svoje rozpočty. Čiže čas nám uteká, nebude na to času, čiže toto treba urobiť. Nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv, čo to znamená? V praxi to znamená to, že podľa súčasných legislatívnych rámcov môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. No ale to je samozrejme v aktuálnom hospodárskom prostredí pre samosprávy takmer nemožné. A vieme prečo. Pretože narástla tam DPHčka, narástli ceny materiálu, rástli mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nevedia to úplne urobiť. Preto hovoria, že ak to nie je nemožné, tak je to nanajvýš veľmi ťažko realizovateľné. To je prvý kritický bod. A ešte, aby som dodal k tomu, tak rovnako tak platná legislatíva ukladá samosprávam povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet. Samozrejme, oni nemôžu chodiť do deficitných rozpočtov, tak ako chodí častokrát štát, čo v praxi teda vylučuje možnosť zapojenia ušetrených prostriedkov samospráv z minulých období a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je ten prvý kritický bod. Druhý, nemenej dôležitý a rovnako tak veľmi vážny, je paralýza investícií. No a čo znamená paralýza investícií? Paralýza investícií znamená, že v súčasnosti platné legislatívne nastavenie ústavného zákona znemožňuje fakticky samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície, čo v praxi znamená zastavenie investičných projektov regiónov. Sám viem, že tie samosprávy, ktoré chodia ku nám na výbor nám hovoriť, ako budujú najmä nové školy, dajme tomu, alebo škôlky, ale môžu to byť aj vodovody, kanalizácie, cyklotrasy a vodozádržné opatrenia sa robia teraz hojne, aj výmena povrchov za vodozádržné, nové, moderné a tak ďalej. Jednoducho nevedia to kofinancovať. No a keď to nevedia kofinancovať, no tak to nevedia realizovať ako celok, ako také. Jednoducho, keď na začiatku nevedia dať ani len tých pár percent ako spoluúčasť, tak do toho projektu nevedia ísť. My sme tu, a to len na chvíľočku odbočím, v takej situácii na Slovensku, že oni nevedia kofinancovať častokrát ani len projektovú prípravu, nie to ešte samotnú realizáciu samotných projektov. Čiže tá situácia je naozaj veľmi vážna, nie je to vôbec sranda. Čiže druhý kritický bod je paralýza investícií. Ten prvý, ešte raz pripomínam, je nemožnosť alebo neschopnosť prípravy, alebo teda zostavenia rozpočtov samospráv. Druhým kritickým bodom bola teda paralýza investícií. Tretím kritickým bodom je kolektívna vina samospráv, ktorá sa tu uplatňuje. No a čo to znamená? Znamená to, že samosprávy sú trestané za hospodárenie štátu, ktoré nevedia ovplyvniť. A skutočne to je tak. Hoci obce, mestá a samosprávne kraje, teda župy, VÚC-ky, hospodária zodpovedne a my to vidíme, že hospodária pomerne zodpovedne, tak limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy. A ten ako rastie, tak sa to, bohužiaľ, dopláca na to tie samosprávy, hoci priamo tam akoby nie je žiadna ich vina, ale napriek tomu budú trpieť, ľudovo povedané, za tú zlú správu na úrovni tých tam hore v skratke povedané. Čiže jednoducho aj malý starosta malej obce 100, 200, 300 obyvateľov kdekoľvek, v ktoromkoľvek regióne, bude trpieť na to, ako vláda šafári alebo nevie hospodáriť zodpovedne a tak ďalej. Doplňte si za to, čo chcete. Čiže to bol tretí kritický bod. Ten štvrtý je investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť. A čo to znamená? Znamená to, že samosprávy samozrejme nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa, oni sa nechcú zadlžiť nad svoje možnosti, nekontrolovane a tak ďalej. Oni chcú len priestor na zodpovedné investície, na infraštruktúru, ktorá im bola zverená, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch. A tu opäť bijú na poplach, že nebudú vedieť dodávať tie služby v takej kvalite, v akej sa žiada. To znamená, to slovíčko primerané znamená toto, že jednoducho nebudú to vedieť dodávať. Čo to znamená v praxi? Už aj dnes to vidíme, že tie samosprávy aj nám píšu. Naozaj to nie sú jednotky, ale už desiatky samospráv, ktoré vypínajú tie verejné osvetlenia, ktoré majú problém s dodávkou pitnej vody a sanovať tie staré infraštruktúry, ktoré sú už pred rozpadom, aj čo sa týka vodárenskej infraštruktúry a tak ďalej. Vidíme aj teraz v posledných týždňoch, že jednoducho tá infraštruktúra nestíha. My teda nielen, že nestíhame stavať a budovať novú, ale aj sanovať tú jestvujúcu. Čiže tá situácia je naozaj veľmi vážna. To bol teda štvrtý kritický bod a ten posledný, piaty, bol už existujúca dostatočná legislatívna ochrana. A to znamená to, že kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a pomerne prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni. Čiže päť kritických bodov. Prvý – nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv, druhý – paralýza investícií, tretí – kolektívna vina samospráv, štvrtý bol investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť a piaty – už existujúca dostatočná legislatívna ochrana. Ešte raz, my v Progresívnom Slovensku sme si toto volanie o pomoc zo strany samospráv vypočuli, predložili sme ten návrh, je tu v podateľni Národnej rady, je predložený na túto schôdzu rokovania Národnej rady, bod č. 404. Veľmi, veľmi pekne prosím, žiadam o podporu, pán minister. Snažím sa veľmi vecne a veľmi, veľmi príčetne k tomu pristupovať. Verím, že to oceníte a že nájdeme nejakú spoločnú reč, že sa tým samosprávam nejako v tomto smere ešte tento polrok pomôže, pretože aj v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb, ktoré tu máme za 148 dní, jednoducho tie samosprávy potrebujú vedieť, na čom sú. A pri všetkej úcte nemôžu sa len spoliehať na akési právne výklady pána premiéra na tlačových besedách, ale naozaj potrebujú novelizovať ten nešťastný zákon o dlhovej brzde, respektíve potrebujú byť vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, ktoré tam dnes sú. Podpísaní pod týmto naliehavým apelom a naliehavým listom sú ako pán Božik, tak pán Rybníček, tak pán Viskupič, všetci predsedovia, prezidenti ZMOS-u, Únie miest Slovenska, SK8. Ja verím tomu, že jednoducho tu bude spoločná reč. Ja ku tomu zákonu ešte jednou vetou si dovolím dodať, že my sme transponovali len to, čo tie samosprávy sami chceli. Čiže my sme tam nepridávali žiadne nejaké iné veci, ktorými by sme si chceli prihrievať nejako politicky tú polievočku. My sme naozaj vypočuli tie samosprávy a transponovali sme ich požiadavky. Samozrejme, aj dôkladnej kontrola tam bola, ale transponovali sme naozaj to, čo chceli a nesnažili sme sa z tohto vytĺkať politické body. Samosprávy sú dôležité od Patiniec až po Oravskú Polhoru a od Záhorskej Vsi až po Novú Sedlicu, bez ohľadu na to, aký starosta, s akým politickým tričkom tam sedí, a tých obyvateľov, ktorí tam žijú, nezaujíma, aké to politické tričko má ten starosta, starostka oblečené, ale zaujíma ich to, či sa bude svietiť, či bude pokosené, či bude zimná údržba, či bude jednoducho fungovať škola, škôlka, či sa bude svietiť a tak ďalej. Čiže veľmi vecne som sa snažil objasniť tento kontext dlhovej brzdy, ktorý ste veľmi správne zachytili na strane 16 v boxe číslo tri. Verím, že sa podarí nájsť nejaké spoločné riešenie, pán minister. Skúsme. Skúste vypočuť aj vy toto volanie o pomoc. Verím, že sa nám to podarí. Napokon samosprávy budú saturované čo najskôr. Ďakujem pekne. A vaše vystúpenie.

Pani poslankyňa Kramplová toho povedala veľmi veľa. Ťažko vypichnúť to, že na čo by človek mal reagovať, ale ja sa pokúsim úplne slušne, vecne a veľmi pokojne. Pani Kramplová, ja som sa vo svojej rozprave zameral na vecnú stránku toho zákona a snažil som sa rozpytvať každý jeden aspekt, s ktorým sa dneska matriky potýkajú na drobné a snažil som sa vás možno nasmerovať tam, že čo by bolo možno vhodnejšie riešiť, ale to neriešite, nedotýkate sa toho, ani na výbor ste to neprišli predstaviť. Nebola o tom žiadna reč. A nechcem ani túto moju faktickú poznámku použiť na to, hoci by to bolo veľmi jednoduché, ale zároveň teda veľmi lacné podľa mňa a veľmi nízko visiace ovocie, že vás nejakým spôsobom zosmiešňovať alebo, alebo ja vôbec nejdem na toto ihrisko. Ja sa snažím aj v mojej rozprave, možno sa ešte raz prihlásim, hoci som to nechcel, ale opäť vám to zopakujem všetko rad radom. Od začiatku až po koniec ešte raz. Že načo všetko sa je potrebné zamerať a mňa veľmi mrzí, veľmi ma mrzí, pani poslankyňa Kramplová, že to otáčate úplne iným smerom. A hovoríte tu o progresívcoch, ktorí okrádali tento štát a ako fakt seriózne, že vy ste sama k zákonu nepovedali ani jedno slovo. Hovorili ste o tom, že to bude dobrý nápad, lebo to tak robia aj v americkom kongrese. Ako, že naozaj, že tu už človeku dochádzajú veškeré slová. Snažil som sa vám to vysvetliť v rozprave. Pokúsim sa ešte raz, ak bude priestor, lebo nepočúvate, pani Kramplová, čo vám hovoríme. Nie je to vôbec osobné. Snažíme sa byť vecní, ale vy nepočúvate. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za faktické poznámky kolegom, aj koaličným, aj opozičným. Pristavíme sa len pri pánovi poslancovi kolegovi Garajovi. No, ale veď ja som hovoril úplne o konkrétnych naozaj tých dôvodoch a tých oblastiach a tých sektoroch alebo tých témach, ktorých sa je potrebné dotknúť, keď hovoríme o sobášoch a samozrejme teda matrikách. Ja som hovoril o nedostatku pracovníkov a o starnutí personálu, ktorý treba riešiť. Ja som hovoril o tom raste administratívy, ktorý treba riešiť. Ja som hovoril o tom, že máme tu digitalizáciu, ktorá síce je rozpracovaná, ale nie úplne dokončená v kontexte matrík. Ja som hovoril o zložitých prípadoch s dokumentami zo zahraničia. Keď sa udeje narodenie alebo sobáš v zahraničí, že aké sú tam dôkazy, aké sú tam doklady, aké overenia, preklady, apostily a tak ďalej, potrebné zápisy do osobitnej matriky, ktoré si výrazne predlžujú vybavenia a tak ďalej. O tomto som hovoril. Hovoril som o financovaní preneseného výkonu štátu, že matriky vykonávajú štátnu agendu, ale často ju zabezpečujú a takmer vždy ju zabezpečujú obce a mestá. A že samosprávy dlhodobo poukazujú na to, že financovanie nemusí vždy pokrývať reálne náklady. Hovoril som o nárazových preťaženiach, o generačnej výmene, ktorá nás, či chceme, či nechceme, čaká. Že toto sú všetko konkrétne veci, naozaj, že vecné argumenty, ku ktorým som sa chcel pristaviť. Mrzí ma, že ste to brali, že hovorím dlho a zbytočne, alebo ako si to teda naznačil, že som to mohol skrátiť do 5 minút, ale tých problémov je veľa. Ja nehovorím, že za všetky môžete. Ja len hovorím, že keď máme to dnes otvorené, tak by bola akože premárnenou príležitosťou, keby sme sa aspoň kúsok pri tom nepozastavili a neporozmýšľali, že či aspoň čiastočne jednu, dve, tri ďalšie veci nevieme popritom paralelne riešiť, hovoriť a odborne nejakým spôsobom lepšie pokryť, ako to funguje teraz. Mrzí ma, že to považujete za zbytočné, čo tu robíme. Poslankyňa Števulová

Možno na úvod aj pozdravím pánov kolegov, starostov, starostky. Predpokladám, že v rámci prestávky na ASMO nás prišli pozrieť, tak veľmi sa teším, že akurát ideme vystupovať alebo ja idem vystupovať k veci, ktorá sa veľmi týka verejnej správy, samosprávy a tak ďalej. Pretože ja si myslím, že, ak sa bavíme o sobášoch, tak nemôžeme opomenúť fungovanie matrík ako takých a tých sme sa v zásade doteraz nie veľmi dotkli, akoby povedal kolega Glück. Takže ja sa povenujem v širšom kontexte, že ako to v súčasnosti na tých matrikách funguje, čo by sa zišlo opraviť, čo by sa zišlo spomenúť, čo by sa zišlo možno pripomenúť a považujem to aj zo strany SNS za takú hodenú rukavicu, že tento zákon ja sa posnažím rozobrať vecne dopodrobna a tak, ako by sa aj slušilo a patrilo pri takto vážnej téme, ako sú teda sobáše, ako by sa patrilo rozobrať. Na úvod si neodpustím, ja som teda člen aj overovateľ výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ale my sme o tomto, my sme to, my sme to tam nemali ani len, ani len okrajovo vsunuté. Ani len v rámci bodu rôzne. Akosi nás to obišlo, čo považujem za kúsok zaujímavé, keďže ide naozaj o prenesený výkon štátnej správy, keď sa bavíme o matrikách, poťažmo teda verejnej správy. A keď tu máme taký výbor, tak by to tam mohlo aspoň pristáť a aspoň kúsok by sme sa toho mohli dotknúť. Žiaľ, teda nestalo sa. Čo tiež svedčí teda o tom, že ako narýchlo a v chvate sa niektoré tieto veci tu predhadzujú a že tá diskusia na konci dňa chýba. Poďme ale teda vecne do hĺbky tejto veci. A my sme na úrovni okresných úradov a prenesených výkonov štátnej správy videli minulý týždeň na našom výbore aj s kolegyňou Jankou Hanuliakovou záverečný účet Ministerstva vnútra. A keď si pozriete stranu 25, tak v kontexte okresných úradov a prenesených výkonov štátnej správy, pod ktoré, ešte raz opakujem, spadá aj fungovanie matrík ako takých, sme videli, že čerpanie rozpočtu bolo na úrovni 142 %. Ešte raz, 142 %. A my by sme sa aj sme sa potešili na začiatku, že možno obce dostanú viac, obce a mestá, že dostanú viac na matriky, na register adresy a podobne, ale toho sme sa samozrejme, žiaľ, nedočkali, ale čoho sme sa dočkali, bolo to, že pán štátny tajomník Šťastný povedal, že teda išlo to všetko na mzdy zamestnancov okresných úradov a platenie poistného a tak ďalej. To bolo čerpané na úrovni 145 % oproti schválenému rozpočtu. Takže namiesto 105 miliónov tam išlo 140 miliónov minulý rok. A to, prosím pekne, pri situácii, kedy štátny tajomník Ministerstva vnútra, pod ktorého patrí verejná správa, povedal, že 1400 zamestnancov prepustili. Takže ešte raz, long story short, ako sa hovorí u nás na Žitnom ostrove, o 1400 ľudí menej ste tam zamestnávali, respektíve ste ich poprepúšťali, ale o 35 miliónov € ste minuli viac peňazí. Čo je až neuveriteľný výkon, ktorý sa málokomu, málokomu podarí, že 1400 ľudí prepustíte a o 35 miliónov viac teda eur peňazí miniete. Ako neuveriteľná vec. Ako sa dá pomýliť o 40 miliónov pri rozpočtovaní hneď na začiatku? To radšej ani nebudem hovoriť, že neviete, lebo to už nemôžete hádzať na Ódora, Hegera, Ľudovíta Štúra. To už je váš rozpočet, ktorý ste si pripravovali v 24. na rok 25 a vy ste 1400 ľudí prepustili a 35 miliónov euro viac minuli. Neuveriteľný výkon, ale poďme teda vecne k tomu zákonu, aby som tých 458 minút minul zmysluplne. Na slovenských matrikách sa dnes najčastejšie nespomína jeden veľký problém, ale kombinácia viacerých praktických aj systémových tém, o ktorých je podľa mňa dôležité hovoriť. Keďže sa situácia mení, samozrejme, podľa rôznych okresov a rôznych obcí majú samozrejme rôzne problémy aj tie matriky. Najčastejšie sa však riešia, a o tomto by sme mohli baviť kolegovia z SNS. A dúfam, že a teším sa na vecnú diskusiu k tomuto. Keď sa bavíme o matrikách, my musíme jednoznačne hovoriť aj o sobášoch, teda poťažmo, samozrejme. Keď sa bavíme o matrikách, my musíme hovoriť o nedostatku pracovníkov a o starnutí personálu. A to je naozaj veľmi hmatateľný, viditeľný problém, ktorý je možné vidieť naozaj aj voľným okom. Mnohé matriky dnes fungujú s veľmi malým počtom zamestnancov. Ak niekto odíde alebo je dlhšie PN, vznikajú naozaj neúmerne dlhé čakacie doby. Agenda matrikára je veľmi, pomerne teda, špecifická a zaučenie trvá pomerne dlho. O tomto hovoria starostovia naprieč celým Slovenskom. Bez ohľadu na to, aké politické tričko nosia, či sú koaliční, či sú nezávislí, či sú opoziční. Toto sú reálne problémy, ktoré dnes na Slovensku matriky majú a poďme sa o nich baviť. Máme tu rast administratívy. Matriky neriešia dnes len narodenia, úmrtia alebo sobáše. Pribudli úkony okolo elektronických systémov, rôznych výpisov, rôznych zmien údajov. Máme tu cudzojazyčné dokumenty, či im dokonca medzinárodné zápisy. Čo je v poriadku, ale poďme sa o tom baviť. Lebo vy sa dotýkate len jednej jedinej čerešničky, ale celý ten problém, ktorý tam okolo toho je, nevidíte a toto mi na tom prekáža. Veľa času zaberá aj komunikácia s inými úradmi a tak ďalej a tak ďalej. Obľúbená téma je digitalizácia. Tá je na úrovni matrík rozpracovaná, ale nie je úplná, nie je dokončená. Tá tranzícia nebola hotová. Časť agendy je elektronická, ale veľa procesov stále funguje Veľa času zaberá aj komunikácia s inými úradmi a tak ďalej a tak ďalej. Obľúbená téma je digitalizácia. Tá je na úrovni matrík rozpracovaná, ale nie je úplná, nie je dokončená. Tá tranzícia nebola hotová. Časť agendy je elektronická, ale veľa procesov stále funguje paralelne papierovo. A to je samozrejme problém nielen matrík, nielen problém fungovania matrík, ale naprieč rôznymi entitami v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Koniec koncov aj stavebných úradov, ktoré máme na obciach a na mestách a tak ďalej a tak ďalej. Zamestnanci často hovoria o dvojitej práci. Vidíme to, aj včera na ZMOS-e sa o tom kúsok hovorilo, že to takto nesmie fungovať v krajine európskeho priestoru v 21. storočí v roku 2026, ale stále to tak funguje. Otázka znie, prečo treba údaje zapisovať aj do systému, aj stále riešiť fyzické dokumenty papierové? Prepojenia medzi registrami nie sú vždy plynulé. Prečo táto rozprava o tom nie je o tom, že ako urobiť väčšiu plynulosť medzi tým prepojením tých dokumentov, ale bavíme sa o tom, že či má sobášiť ten alebo onen a tak ďalej. A obľúbená téma – financovanie preneseného výkonu štátnej správy, vážené kolegyne, kolegovia. Matriky vykonávajú štátnu agendu, ale často ju zabezpečujú samozrejme obce a mestá, čo by bolo v poriadku, keby si za to platia. Lenže neplatia dosť, neplatia primerane. Samosprávy dlhodobo poukazujú na to, že financovanie nemusí vždy pokrývať reálne náklady a dokonca nikdy nepokrýva. A určite mi to aj ty, Milan, dávaš, kýveš hlavou, že súhlasíš. A prečo tu toto neriešime? Že keď si raz od toho štátu niečo ten starosta alebo tá obec, ten pár naopak, keď si, keď si, keď si štát objednáva od tej obce a mesta, tak nech si to zaplatí. Veď to je elementárna základná vec. A my to aj teraz sme vsunuli, aj sme o tom hovorili na tlačovej besede s kolegom Kišom, s kolegyňou Janou Hanuliakovou. Že toto, toto by sme mohli riešiť. A to je základná vec, na ktorej by sme sa mohli dohodnúť. Keď si raz niečo štát objedná, nech si to zaplatí. Nárazové preťaženie, tu máme šiesty bod, o ktorom by som chcel povedať kúsok. Pri typickej svadobnej sezóne, samozrejme, cez leto, výmene dokladov po zmenách údajov, legislatívnych zmenách a tak ďalej a tak ďalej. Čiže častá kritika, aby som to zhrnul na záver. Tá hlavná vec, ktorú hovoria dnes starostovia, primátori, starostky, primátorky obcí, miest, je tá, že štát prenáša nové povinnosti na obce, ale financie a personálne kapacity samozrejme nerastú rovnakým tempom. Ak sa pozrieme na rok 2026 z pohľadu fungovania matrík na Slovensku, problém už nie je len málo úradníkov, čiže ja by som to nechcel vôbec zúžiť len na toto. Ide skôr o stred troch vecí. Ešte raz, nedokončená digitalizácia, financovanie cez samosprávy a legislatívne zmeny, ktoré majú zjednodušiť služby, ale krátkodobo zvyšujú nároky na úrady. A poďme si to ešte kúsok viac rozmeniť. Aj ku tej digitalizácii by som rád viac povedal. Ešte raz platí to, že systém je rozbehnutý, ale nie je dokončený. Elektronická matrika existuje už roky na Slovensku, no v roku 2026 sa ďalej rozširuje a novela má zvýšiť využívanie elektronických dokladov a služieb. To je tá ostatná novela. Konkrétne problémy sú ešte raz a podrobnejšie, teda dvojitá agenda. Čo to znamená? Znamená to, že mnohé procesy stále fungujú na Slovensku v režime elektronický zápis, kontrola papierových podkladov a manuálne overovanie. Namiesto úplného zjednodušenia môže časť úradov vykonávať rovnakú prácu dvakrát, dokonca trikrát. Čo sa týka toho prepojenia registrov, tam je ešte nutné dodať to, že veľký problém nie je samotná matrika, ale prepojenie s inými štátnymi systémami. Samozrejme, o tom sa tu vôbec nebavíme. Mňa to veľmi mrzí. Už v minulosti sa ukázali nesúlady a nie tak dávno, bolo to aj v roku 25. Mali sme tu príklady nesúladov medzi registrami fyzických osôb a ďalšími databázami, čo viedlo k opravám údajov a k reklamáciám. Nerovnaká pripravenosť úradov. Veľké mestá majú často IT podporu, samozrejme väčší personál. Toto nemáme v malých obciach, v malých samosprávach. My dnes vieme, že na Slovensku máme stále 1855 samospráv pod 1000 obyvateľov. O tomto sa vôbec nebavíme, ako tam tie matriky, ktoré sú často o jednom človeku, fungujú. A to mnohé obce tú matriku nemajú vôbec. A máme aj obce, ktoré majú nad 3000 obyvateľov. Dokonca máme obec nad 4000 obyvateľov, ktoré matriky vôbec nemajú. A tomuto sa nevenujeme, že tu máme štvortisícové samosprávy bez matrík. Menšie obce majú často jednu alebo dve pracovníčky, ako som povedal, ktoré súčasne riešia matriku, evidenciu obyvateľstva, voľby, ešte aj administratívu obce ako takej. To vytvára paradox, že štát zavádza modernejšie služby, ale miestne kapacity rastú pomalšie, ak vôbec rastú, ak vôbec sú, ak v súčasnej situácii vôbec dokážu dýchať a vy ukazujete svojím vládnutím, že dýchať nedokážu. Lebo čo je najhlavnejšia vec prvého polroku 2026 pre obce a mestá, aby boli vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. My sme to tam predložili. Ja aj s kolegom Kišom, aj s Janou Hanuliakovou, je to tu na stole. Bod 44. Som veľmi zvedavý, že ako budete hlasovať, lebo to je hlavná vec, pretože aká je otázka, či dokážu obce a mestá zostaviť rozpočty na rok 27, 28, 29. Dnes sa postavilo 2928 samospráv a povedalo, že nedokážu. A prosia o pomocnú ruku. A premiér tejto krajiny sa vo štvrtok poobede postaví a povie, že on má právny výklad, že nemusia. Že nemusia, že je to v pohode. Že kľudne môžu zostavovať. Nehovorte čau, mami. K tomu financovaniu ešte. Klasický spor tu máme medzi štátom a samosprávami. Nebudem to opäť duplikovať, len pozerám, či som ešte na niečo nezabudol. A. Máme tu aj krátkodobé praktické problémy, ktoré sa týkajú tej novej legislatívy ostatnej, ktorá mala znamenať teda menej papierov pre občana, viac prechodnej práce pre úrady na ten rok 2026. My tu máme krátkodobé praktické problémy, ako napríklad nové metodické pokyny. My tu máme úpravy informačných systémov alebo teda matriky, školenia pracovníkov, riešenie výnimiek a chýb a tak ďalej. Ešte pri tých školeniach pracovníkov sa zvlášť pozastavím. Vy ste tu prijali aj novú stavebnú legislatívu a úplne ste zabudli na preškolenie referentov stavebných úradov. Kedy a ako ste pripravení na preškolovanie v kontexte novej legislatívy pracovníkov matrík a referentov, ktorí na tých matrikách fungujú? Veď ešte raz, my tu máme novú stavebnú legislatívu už vyše jedného roka. A referentov stavebných úradov školili súkromné vzdelávacie seminárne agentúry na Slovensku. Ministerstvo dopravy úplne zaspalo, zabudlo, že má preškoliť tých niekoľko stoviek referentov, tých zamestnancov na tých stavebných úradoch. A preto dnes, žiaľ, platí, že čo stavebný úrad, to iné použitie aplikačnej praxe toho zákona v aplikačnej praxi. Toto by sa nám nemalo stávať. My sme na to upozorňovali dopredu, že dajme si na toto pozor, aby bola pripravenosť tých zamestnancov, tých referentov na novú legislatívu, a nie je dodnes. A už tu máme takmer jún 26 a nie je dodnes. Ako to bude s matrikami? Aj v kontexte ostatnej legislatívy, aj v kontexte týchto zmien nejakých, ktoré sa tu plánujú, keď dnes nie sú. Pripravený. Nejasnosti tu máme pri nových procesoch, ktoré nám opakovane vznikajú vždy, keď sa tých matrík dotýkame. Pri každej väčšej legislatívnej zmene sa objavujú otázky, kto je miestne príslušný, ktoré dokumenty zostávajú papierové a ktoré už nemusia byť papierové. Tam tí svadobčania pobehujú s papiermi naozaj ako na úrovni Rovníkovej Guiney, že toto je neuveriteľné a vás toto vôbec netrápi. Ako fungujú elektronické zápisy? Toto takto nesmie fungovať. Naozaj v krajine európskeho priestoru, prečo sa nezamýšľame nad týmito praktickými aspektmi a vecne sa nebavíme o tých veciach. Vôbec vás to nezaujíma. Na výbore ani slovo k tomuto. Prosím? Tak si odpustite, prosím vás, tie poznámky. Ako naozaj ja toto nepotrebujem. Ja sa snažím normálne vecne pristupovať. Slušne vám tu hovorím veci, o ktorých sa treba baviť v rámci matrík. Prosím, kľud, ale pokračujme vo vystúpení. Prosím, páni poslanci, pán poslanec, využívajte faktické poznámky. Pán poslanec, nech sa páči. No ale bez tých poznámok by som vás poprosil. Ja som vás počul. Prosím, pokračujme. Prosím, páni poslanci a poslankyne, pokračujeme v rozprave. Aby som sa vrátil na záver, ten najhlavnejší... Pán poslanec, pán kolega, seriózne môžeme? Dobre, páni poslanci, poslankyne, naozaj jediný, kto je v sále teraz a má právo rozprávať, je pán poslanec, nech sa páči. Matrikárska agenda je veľmi špecializovaná. To som sa snažil vysvetliť aj dopodrobna každý ten jeden aspekt. Na záver by som sa ešte raz veľmi pozastavil pri tom najhlavnejšom probléme, o ktorom sa veľmi málo hovorí, a to je tá generačná výmena, o ktorej hovoria naozaj všetky samosprávy. A spomenul som, že tu máme veľké množstvo malých samospráv, ktoré táto generačná výmena čaká v blízkej budúcnosti a možno aj našou úlohou ako zákonodarného zboru by malo byť čo najplynulejší prechod, čo najodbornejší prístup k tomuto celému, aby sa to odohralo naozaj na pevných základoch, na dobrej diskusii, na odbornej diskusii, aj na úrovni výboru, aj na úrovni Národnej rady, pléna ako takého a tak ďalej a tak ďalej. To, že sa tu bavíme o tom, že či má sobášiť ten alebo onen, ja považujem za zlý vtip, za premárnenú príležitosť a človek naozaj nechce... Dobre, kolegovia z SNS, v tomto smere snažili sme sa aj my z PS ukázať ten normálny, príčetný, vecný, slušný, technický pohľad na toto celé, čo sem prinášate. Takže ak sa na to pozriem z pohľadu samosprávnej politiky, v roku 26 sa problém dá zhrnúť jednou vetou. Štát sa snaží zrýchliť a digitalizovať služby pre občana, ale miestne matriky často neunesú náklady a organizačnú záťaž prechodu a v tomto momente je to opäť také isté. A to som ešte veľkoryso odsunul na bok všetky tie ostatné problémy, o ktorých som teraz hovoril, ale ak jedna vec z tejto mojej rozpravy by mohla padnúť, dúfam, na úrodnú pôdu, je tá, že prosím, keď si už raz štát od toho mesta a obce niečo objedná, v tomto prípade je to prenesený výkon štátnej správy vo forme matriky, nech si to aj krásne a primerane zaplatí. Všetky tie ostatné veci, poďme sa ešte kľudne baviť, rozmeniť to na drobné a rád by som možno aj vecne, už keď raz za rok je tu niečo takéto, čo sa tých matrík dotýka, tak nesprávajme sa k nim macošsky, ale snažme sa kúsok normálne a príčetne k tomu pristúpiť. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec, skôr než dostane slovo pán poslanec Garaj. Pozdravujem študentov.

Možno na úvod aj pozdravím pánov kolegov, starostov, starostky. Predpokladám, že v rámci prestávky na ASMO nás prišli pozrieť, tak veľmi sa teším, že akurát ideme vystupovať alebo ja idem vystupovať k veci, ktorá sa veľmi týka verejnej správy, samosprávy a tak ďalej. Pretože ja si myslím, že, ak sa bavíme o sobášoch, tak nemôžeme opomenúť fungovanie matrík ako takých a tých sme sa v zásade doteraz nie veľmi dotkli, akoby povedal kolega Glück. Takže ja sa povenujem v širšom kontexte, že ako to v súčasnosti na tých matrikách funguje, čo by sa zišlo opraviť, čo by sa zišlo spomenúť, čo by sa zišlo možno pripomenúť a považujem to aj zo strany SNS za takú hodenú rukavicu, že tento zákon ja sa posnažím rozobrať vecne dopodrobna a tak, ako by sa aj slušilo a patrilo pri takto vážnej téme, ako sú teda sobáše, ako by sa patrilo rozobrať. Na úvod si neodpustím, ja som teda člen aj overovateľ výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ale my sme o tomto, my sme to, my sme to tam nemali ani len, ani len okrajovo vsunuté. Ani len v rámci bodu rôzne. Akosi nás to obišlo, čo považujem za kúsok zaujímavé, keďže ide naozaj o prenesený výkon štátnej správy, keď sa bavíme o matrikách, poťažmo teda verejnej správy. A keď tu máme taký výbor, tak by to tam mohlo aspoň pristáť a aspoň kúsok by sme sa toho mohli dotknúť. Žiaľ, teda nestalo sa. Čo tiež svedčí teda o tom, že ako narýchlo a v chvate sa niektoré tieto veci tu predhadzujú a že tá diskusia na konci dňa chýba. Poďme ale teda vecne do hĺbky tejto veci. A my sme na úrovni okresných úradov a prenesených výkonov štátnej správy videli minulý týždeň na našom výbore aj s kolegyňou Jankou Hanuliakovou záverečný účet Ministerstva vnútra. A keď si pozriete stranu 25, tak v kontexte okresných úradov a prenesených výkonov štátnej správy, pod ktoré, ešte raz opakujem, spadá aj fungovanie matrík ako takých, sme videli, že čerpanie rozpočtu bolo na úrovni 142 %. Ešte raz, 142 %. A my by sme sa aj sme sa potešili na začiatku, že možno obce dostanú viac, obce a mestá, že dostanú viac na matriky, na register adresy a podobne, ale toho sme sa samozrejme, žiaľ, nedočkali, ale čoho sme sa dočkali, bolo to, že pán štátny tajomník Šťastný povedal, že teda išlo to všetko na mzdy zamestnancov okresných úradov a platenie poistného a tak ďalej. To bolo čerpané na úrovni 145 % oproti schválenému rozpočtu. Takže namiesto 105 miliónov tam išlo 140 miliónov minulý rok. A to, prosím pekne, pri situácii, kedy štátny tajomník Ministerstva vnútra, pod ktorého patrí verejná správa, povedal, že 1400 zamestnancov prepustili. Takže ešte raz, long story short, ako sa hovorí u nás na Žitnom ostrove, o 1400 ľudí menej ste tam zamestnávali, respektíve ste ich poprepúšťali, ale o 35 miliónov € ste minuli viac peňazí. Čo je až neuveriteľný výkon, ktorý sa málokomu, málokomu podarí, že 1400 ľudí prepustíte a o 35 miliónov viac teda eur peňazí miniete. Ako neuveriteľná vec. Ako sa dá pomýliť o 40 miliónov pri rozpočtovaní hneď na začiatku? To radšej ani nebudem hovoriť, že neviete, lebo to už nemôžete hádzať na Ódora, Hegera, Ľudovíta Štúra. To už je váš rozpočet, ktorý ste si pripravovali v 24. na rok 25 a vy ste 1400 ľudí prepustili a 35 miliónov euro viac minuli. Neuveriteľný výkon, ale poďme teda vecne k tomu zákonu, aby som tých 458 minút minul zmysluplne. Na slovenských matrikách sa dnes najčastejšie nespomína jeden veľký problém, ale kombinácia viacerých praktických aj systémových tém, o ktorých je podľa mňa dôležité hovoriť. Keďže sa situácia mení, samozrejme, podľa rôznych okresov a rôznych obcí majú samozrejme rôzne problémy aj tie matriky. Najčastejšie sa však riešia, a o tomto by sme mohli baviť kolegovia z SNS. A dúfam, že a teším sa na vecnú diskusiu k tomuto. Keď sa bavíme o matrikách, my musíme jednoznačne hovoriť aj o sobášoch, teda poťažmo, samozrejme. Keď sa bavíme o matrikách, my musíme hovoriť o nedostatku pracovníkov a o starnutí personálu. A to je naozaj veľmi hmatateľný, viditeľný problém, ktorý je možné vidieť naozaj aj voľným okom. Mnohé matriky dnes fungujú s veľmi malým počtom zamestnancov. Ak niekto odíde alebo je dlhšie PN, vznikajú naozaj neúmerne dlhé čakacie doby. Agenda matrikára je veľmi, pomerne teda, špecifická a zaučenie trvá pomerne dlho. O tomto hovoria starostovia naprieč celým Slovenskom. Bez ohľadu na to, aké politické tričko nosia, či sú koaliční, či sú nezávislí, či sú opoziční. Toto sú reálne problémy, ktoré dnes na Slovensku matriky majú a poďme sa o nich baviť. Máme tu rast administratívy. Matriky neriešia dnes len narodenia, úmrtia alebo sobáše. Pribudli úkony okolo elektronických systémov, rôznych výpisov, rôznych zmien údajov. Máme tu cudzojazyčné dokumenty, či im dokonca medzinárodné zápisy. Čo je v poriadku, ale poďme sa o tom baviť. Lebo vy sa dotýkate len jednej jedinej čerešničky, ale celý ten problém, ktorý tam okolo toho je, nevidíte a toto mi na tom prekáža. Veľa času zaberá aj komunikácia s inými úradmi a tak ďalej a tak ďalej. Obľúbená téma je digitalizácia. Tá je na úrovni matrík rozpracovaná, ale nie je úplná, nie je dokončená. Tá tranzícia nebola hotová. Časť agendy je elektronická, ale veľa procesov stále funguje Veľa času zaberá aj komunikácia s inými úradmi a tak ďalej a tak ďalej. Obľúbená téma je digitalizácia. Tá je na úrovni matrík rozpracovaná, ale nie je úplná, nie je dokončená. Tá tranzícia nebola hotová. Časť agendy je elektronická, ale veľa procesov stále funguje paralelne papierovo. A to je samozrejme problém nielen matrík, nielen problém fungovania matrík, ale naprieč rôznymi entitami v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Koniec koncov aj stavebných úradov, ktoré máme na obciach a na mestách a tak ďalej a tak ďalej. Zamestnanci často hovoria o dvojitej práci. Vidíme to, aj včera na ZMOS-e sa o tom kúsok hovorilo, že to takto nesmie fungovať v krajine európskeho priestoru v 21. storočí v roku 2026, ale stále to tak funguje. Otázka znie, prečo treba údaje zapisovať aj do systému, aj stále riešiť fyzické dokumenty papierové? Prepojenia medzi registrami nie sú vždy plynulé. Prečo táto rozprava o tom nie je o tom, že ako urobiť väčšiu plynulosť medzi tým prepojením tých dokumentov, ale bavíme sa o tom, že či má sobášiť ten alebo onen a tak ďalej. A obľúbená téma – financovanie preneseného výkonu štátnej správy, vážené kolegyne, kolegovia. Matriky vykonávajú štátnu agendu, ale často ju zabezpečujú samozrejme obce a mestá, čo by bolo v poriadku, keby si za to platia. Lenže neplatia dosť, neplatia primerane. Samosprávy dlhodobo poukazujú na to, že financovanie nemusí vždy pokrývať reálne náklady a dokonca nikdy nepokrýva. A určite mi to aj ty, Milan, dávaš, kýveš hlavou, že súhlasíš. A prečo tu toto neriešime? Že keď si raz od toho štátu niečo ten starosta alebo tá obec, ten pár naopak, keď si, keď si, keď si štát objednáva od tej obce a mesta, tak nech si to zaplatí. Veď to je elementárna základná vec. A my to aj teraz sme vsunuli, aj sme o tom hovorili na tlačovej besede s kolegom Kišom, s kolegyňou Janou Hanuliakovou. Že toto, toto by sme mohli riešiť. A to je základná vec, na ktorej by sme sa mohli dohodnúť. Keď si raz niečo štát objedná, nech si to zaplatí. Nárazové preťaženie, tu máme šiesty bod, o ktorom by som chcel povedať kúsok. Pri typickej svadobnej sezóne, samozrejme, cez leto, výmene dokladov po zmenách údajov, legislatívnych zmenách a tak ďalej a tak ďalej. Čiže častá kritika, aby som to zhrnul na záver. Tá hlavná vec, ktorú hovoria dnes starostovia, primátori, starostky, primátorky obcí, miest, je tá, že štát prenáša nové povinnosti na obce, ale financie a personálne kapacity samozrejme nerastú rovnakým tempom. Ak sa pozrieme na rok 2026 z pohľadu fungovania matrík na Slovensku, problém už nie je len málo úradníkov, čiže ja by som to nechcel vôbec zúžiť len na toto. Ide skôr o stred troch vecí. Ešte raz, nedokončená digitalizácia, financovanie cez samosprávy a legislatívne zmeny, ktoré majú zjednodušiť služby, ale krátkodobo zvyšujú nároky na úrady. A poďme si to ešte kúsok viac rozmeniť. Aj ku tej digitalizácii by som rád viac povedal. Ešte raz platí to, že systém je rozbehnutý, ale nie je dokončený. Elektronická matrika existuje už roky na Slovensku, no v roku 2026 sa ďalej rozširuje a novela má zvýšiť využívanie elektronických dokladov a služieb. To je tá ostatná novela. Konkrétne problémy sú ešte raz a podrobnejšie, teda dvojitá agenda. Čo to znamená? Znamená to, že mnohé procesy stále fungujú na Slovensku v režime elektronický zápis, kontrola papierových podkladov a manuálne overovanie. Namiesto úplného zjednodušenia môže časť úradov vykonávať rovnakú prácu dvakrát, dokonca trikrát. Čo sa týka toho prepojenia registrov, tam je ešte nutné dodať to, že veľký problém nie je samotná matrika, ale prepojenie s inými štátnymi systémami. Samozrejme, o tom sa tu vôbec nebavíme. Mňa to veľmi mrzí. Už v minulosti sa ukázali nesúlady a nie tak dávno, bolo to aj v roku 25. Mali sme tu príklady nesúladov medzi registrami fyzických osôb a ďalšími databázami, čo viedlo k opravám údajov a k reklamáciám. Nerovnaká pripravenosť úradov. Veľké mestá majú často IT podporu, samozrejme väčší personál. Toto nemáme v malých obciach, v malých samosprávach. My dnes vieme, že na Slovensku máme stále 1855 samospráv pod 1000 obyvateľov. O tomto sa vôbec nebavíme, ako tam tie matriky, ktoré sú často o jednom človeku, fungujú. A to mnohé obce tú matriku nemajú vôbec. A máme aj obce, ktoré majú nad 3000 obyvateľov. Dokonca máme obec nad 4000 obyvateľov, ktoré matriky vôbec nemajú. A tomuto sa nevenujeme, že tu máme štvortisícové samosprávy bez matrík. Menšie obce majú často jednu alebo dve pracovníčky, ako som povedal, ktoré súčasne riešia matriku, evidenciu obyvateľstva, voľby, ešte aj administratívu obce ako takej. To vytvára paradox, že štát zavádza modernejšie služby, ale miestne kapacity rastú pomalšie, ak vôbec rastú, ak vôbec sú, ak v súčasnej situácii vôbec dokážu dýchať a vy ukazujete svojím vládnutím, že dýchať nedokážu. Lebo čo je najhlavnejšia vec prvého polroku 2026 pre obce a mestá, aby boli vyňaté zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. My sme to tam predložili. Ja aj s kolegom Kišom, aj s Janou Hanuliakovou, je to tu na stole. Bod 44. Som veľmi zvedavý, že ako budete hlasovať, lebo to je hlavná vec, pretože aká je otázka, či dokážu obce a mestá zostaviť rozpočty na rok 27, 28, 29. Dnes sa postavilo 2928 samospráv a povedalo, že nedokážu. A prosia o pomocnú ruku. A premiér tejto krajiny sa vo štvrtok poobede postaví a povie, že on má právny výklad, že nemusia. Že nemusia, že je to v pohode. Že kľudne môžu zostavovať. Nehovorte čau, mami. K tomu financovaniu ešte. Klasický spor tu máme medzi štátom a samosprávami. Nebudem to opäť duplikovať, len pozerám, či som ešte na niečo nezabudol. A. Máme tu aj krátkodobé praktické problémy, ktoré sa týkajú tej novej legislatívy ostatnej, ktorá mala znamenať teda menej papierov pre občana, viac prechodnej práce pre úrady na ten rok 2026. My tu máme krátkodobé praktické problémy, ako napríklad nové metodické pokyny. My tu máme úpravy informačných systémov alebo teda matriky, školenia pracovníkov, riešenie výnimiek a chýb a tak ďalej. Ešte pri tých školeniach pracovníkov sa zvlášť pozastavím. Vy ste tu prijali aj novú stavebnú legislatívu a úplne ste zabudli na preškolenie referentov stavebných úradov. Kedy a ako ste pripravení na preškolovanie v kontexte novej legislatívy pracovníkov matrík a referentov, ktorí na tých matrikách fungujú? Veď ešte raz, my tu máme novú stavebnú legislatívu už vyše jedného roka. A referentov stavebných úradov školili súkromné vzdelávacie seminárne agentúry na Slovensku. Ministerstvo dopravy úplne zaspalo, zabudlo, že má preškoliť tých niekoľko stoviek referentov, tých zamestnancov na tých stavebných úradoch. A preto dnes, žiaľ, platí, že čo stavebný úrad, to iné použitie aplikačnej praxe toho zákona v aplikačnej praxi. Toto by sa nám nemalo stávať. My sme na to upozorňovali dopredu, že dajme si na toto pozor, aby bola pripravenosť tých zamestnancov, tých referentov na novú legislatívu, a nie je dodnes. A už tu máme takmer jún 26 a nie je dodnes. Ako to bude s matrikami? Aj v kontexte ostatnej legislatívy, aj v kontexte týchto zmien nejakých, ktoré sa tu plánujú, keď dnes nie sú. Pripravený. Nejasnosti tu máme pri nových procesoch, ktoré nám opakovane vznikajú vždy, keď sa tých matrík dotýkame. Pri každej väčšej legislatívnej zmene sa objavujú otázky, kto je miestne príslušný, ktoré dokumenty zostávajú papierové a ktoré už nemusia byť papierové. Tam tí svadobčania pobehujú s papiermi naozaj ako na úrovni Rovníkovej Guiney, že toto je neuveriteľné a vás toto vôbec netrápi. Ako fungujú elektronické zápisy? Toto takto nesmie fungovať. Naozaj v krajine európskeho priestoru, prečo sa nezamýšľame nad týmito praktickými aspektmi a vecne sa nebavíme o tých veciach. Vôbec vás to nezaujíma. Na výbore ani slovo k tomuto. Prosím? Tak si odpustite, prosím vás, tie poznámky. Ako naozaj ja toto nepotrebujem. Ja sa snažím normálne vecne pristupovať. Slušne vám tu hovorím veci, o ktorých sa treba baviť v rámci matrík. Prosím, kľud, ale pokračujme vo vystúpení. Prosím, páni poslanci, pán poslanec, využívajte faktické poznámky. Pán poslanec, nech sa páči. No ale bez tých poznámok by som vás poprosil. Ja som vás počul. Prosím, pokračujme. Prosím, páni poslanci a poslankyne, pokračujeme v rozprave. Aby som sa vrátil na záver, ten najhlavnejší... Pán poslanec, pán kolega, seriózne môžeme? Dobre, páni poslanci, poslankyne, naozaj jediný, kto je v sále teraz a má právo rozprávať, je pán poslanec, nech sa páči. Matrikárska agenda je veľmi špecializovaná. To som sa snažil vysvetliť aj dopodrobna každý ten jeden aspekt. Na záver by som sa ešte raz veľmi pozastavil pri tom najhlavnejšom probléme, o ktorom sa veľmi málo hovorí, a to je tá generačná výmena, o ktorej hovoria naozaj všetky samosprávy. A spomenul som, že tu máme veľké množstvo malých samospráv, ktoré táto generačná výmena čaká v blízkej budúcnosti a možno aj našou úlohou ako zákonodarného zboru by malo byť čo najplynulejší prechod, čo najodbornejší prístup k tomuto celému, aby sa to odohralo naozaj na pevných základoch, na dobrej diskusii, na odbornej diskusii, aj na úrovni výboru, aj na úrovni Národnej rady, pléna ako takého a tak ďalej a tak ďalej. To, že sa tu bavíme o tom, že či má sobášiť ten alebo onen, ja považujem za zlý vtip, za premárnenú príležitosť a človek naozaj nechce... Dobre, kolegovia z SNS, v tomto smere snažili sme sa aj my z PS ukázať ten normálny, príčetný, vecný, slušný, technický pohľad na toto celé, čo sem prinášate. Takže ak sa na to pozriem z pohľadu samosprávnej politiky, v roku 26 sa problém dá zhrnúť jednou vetou. Štát sa snaží zrýchliť a digitalizovať služby pre občana, ale miestne matriky často neunesú náklady a organizačnú záťaž prechodu a v tomto momente je to opäť také isté. A to som ešte veľkoryso odsunul na bok všetky tie ostatné problémy, o ktorých som teraz hovoril, ale ak jedna vec z tejto mojej rozpravy by mohla padnúť, dúfam, na úrodnú pôdu, je tá, že prosím, keď si už raz štát od toho mesta a obce niečo objedná, v tomto prípade je to prenesený výkon štátnej správy vo forme matriky, nech si to aj krásne a primerane zaplatí. Všetky tie ostatné veci, poďme sa ešte kľudne baviť, rozmeniť to na drobné a rád by som možno aj vecne, už keď raz za rok je tu niečo takéto, čo sa tých matrík dotýka, tak nesprávajme sa k nim macošsky, ale snažme sa kúsok normálne a príčetne k tomu pristúpiť. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec, skôr než dostane slovo pán poslanec Garaj. Pozdravujem študentov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mne sa, mne sa snáď sníva, že zase tu máme návrh hneď v prvý deň tejto schôdze z dielne SNS, kde sa bavíme o tom, že či má sobášiť starosta, alebo má sobášiť poslanec, alebo má sobášiť pán prezident, alebo má sobášiť pán Andrej Danko, alebo Svätý Peter. Ja neviem, či sme sa už naozaj zbláznili. My tu máme dneska obce a mestá, ktoré protestujú pred parlamentom, že vďaka dlhovej brzde nevedia zostaviť rozpočty na rok 2027, že sú v koncoch. Prečo toto neriešime, priatelia? My tu máme konsolidujúceho Roberta Kaliňáka, ktorý si do svojho nového officu v kukurici objednal televízor za pol milióna. Toto by sme mohli riešiť a o tomto by sme sa mohli rozprávať. My tu máme premiéra Roberta Fica, ktorý sa dneska postaví pred rozbombardovanú nemocnicu v Prešove, za 90 miliónov odfláknuté stĺpy, a povie, že je to štandardný technický problém. Akože v takej, toto je prvý deň tohto parlamentu a vy tu predkladáte, že kto má sobášiť.
Ja neviem akože, však akože prebuďme sa. Je 18.40 h, ešte 20 minút. Skúste niečo lepšie vytiahnuť. Alebo radšej ničoho sa nechytajte už do septembra ´27, lebo toto je hrôza. To je hrôza. Sme tu prvý deň. Ja som bol doteraz ticho, tých pár hodín som sledoval, že, že, že čo asi ako tak, že ale veď toto je, to je, to je tragický, tragický výkon.
Ďakujem.

A za tvoje vystúpenie, pán poslanec, ja som veľmi rozčarovaný, lebo tu opäť máme návrh, ktorý nielenže nie je prerokovaný so stavovskými organizáciami, so ZMOS-om a tak ďalej, ale základná otázka znie, že ako toto pomôže napríklad malým obciam, ktoré maloobchod na svojom území ani nemajú, a však navrhovateľ sám, Milan, my sa poznáme roky rokúce, ty starostuješ v obci, v ktorej som ja vyrastal, keď som bol decko. A ty tam maloobchod prakticky nemáš, čiže ako ti toto celé pomôže? Ako to pomôže tým stovkám malých obcí, ktoré Pomôže napríklad malým obciam, ktoré malý obchod na svojom území ani nemajú. Avšak navrhovateľ sám, Milan, my sa poznáme roky, rok u Cété, starostuješ v obci, v ktorej som ja vyrastal, keď som bol decko. A ty ten maloobchod prakticky nemáš. Čiže ako ti toto celé pomôže? Ako to pomôže tým stovkám malých obcí, ktoré maloobchod proste nemajú. Majú, nie že nie, že maloobchod nemajú, sú potravinovými púšťami podľa splnomocnenca pre územnú samosprávu. Čiže tu sa nerozmýšľa opäť koncepčne, niečo sa tu hodilo. Neviem, možno niektorým samosprávam to pomôže, len potom si budem dávať veľký pozor na to, aby ste nepovedali samosprávam, že no aha, však otvorili sme vám možnosti, aby ste si mohli vybrať viac peňazí, tak nepýtajte ich od nás, aby sa toto náhodou nestalo potom, toho sa kúsok bojím. Ale opakujem ešte raz tú jednu otázku. Ako toto pomôže malým samosprávam? My máme na Slovensku 1855 obcí pod 1000 obyvateľov, ak sa nemýlim. Ako, ako im toto pomôže? Tí tam nemajú Lidla, Tescá, Kauflandy. Vieš, ako zase sa tu niečo hádže, totálne neprežuté, neprediskutované. Pritom vy pravidelne opakujete, že my sme tu najmúdrejší, ale len tu trepeme a keď vás upozorníme na tieto veci, že sem nemôžeš hodiť niečo, čo 72 % v samospráve absolútne nepomôže, ani sa ich to nedotkne. A ty sa tu posadíš ako navrhovateľ, predkladáš vec a sám vo svojej obci nemáš ani jeden obchod. Že si robíte žarty, alebo čo? Však toto nemá, takto sa to nemá robiť. A tam sú jasne identifikovaných sedem – osem vecí, ktoré, keď chceme otvárať daň, miestne dane a poplatky, daň z nehnuteľností, že na ktoré sa treba zamerať. Prázdne byty, investičné byty, poschodia a tak ďalej. A to vôbec neriešite. Tam poslať džusík.