Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán kolega Krátky, za príspevok. Vy ste sa v úvode svojho vystúpenia venovali aj tej nešťastnej a hlúpej transakčnej dani. Bohužiaľ, že ju tak musím nazvať, ale taká je pravda. Nuž a ja stále rozmýšľam aj v tom kontexte, o ktorom ste hovorili vy, aj v kontexte samospráv, stále rozmýšľam, že koho napadne, ako môže niekoho napadnúť, že by ju mohli platiť aj obecné, mestské a krajské podniky. Lebo to sa dnes deje. Že koho toto mohlo napadnúť, čo bol toto za nápad, že si niekto povedal, že bolo by výborné, keby tú transakčnú daň platili aj, ja neviem, dopravné podniky, alebo, ja neviem, mestské plavárne. Alebo, ja neviem, technické služby. Alebo správy ciest a tak ďalej a tak ďalej. To sú všetko v podstate mestské, obecné, regionálne, teda župné, vúckarske, preboha, akciovky alebo podniky, ktoré sú tu predovšetkým pre službu ľuďom. Službu všetkým nám, ktorí žijeme v tom priestore, ktorí žijeme v tom meste, ktorí žijeme v tej samospráve, ktorí žijeme v tom regióne. A mrzí ma, že keď sa bavíme o tej transakčnej dani, tak stále zabúdame na tento aspekt alebo na tento sektor, ktorý ju aj dnes stále platí a je významným prispievateľom do rozpočtu štátneho. A to sú naozaj obce, mestá a kraj, ktoré aj dnes prostredníctvom svojich podnikov platia túto hlúpu transakčnú daň. A keď mám ešte tých 20 sekúnd, tak mi nedá nespýtať sa, že ako to vlastne dnes je. Tak bude sa rušiť alebo nebude? Ide sa rušiť? Lebo najprv sa teda mala rušiť, potom sa zase o týždeň na to nemala rušiť. Zase včera zase sa mala rušiť, potom sa zas čas nemá rušiť. Ako to, preboha, pán minister, je?

Nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, kolega Ledecký, za príspevok. Ty si hovoril o tej mojej obľúbenej téme, to sú tie výjazdové rokovania vlády a dotácie, ktoré sa udeľujú na výjazdových rokovaniach vlády. A ja len znovu pripomeniem, že máme napríklad zrátaný celý rok 2025. A cieľom vládnej dotácie v roku 25 bolo napríklad celkovo 19 okresov, v ktorých sa nachádza 725 obcí. A teraz bude to zaujímavé, tak počet obyvateľov s koaličným starostom, ak to tak môžeme nazvať, je v týchto okresoch pomerne podobný tomu opozičnému, kým v koaličných býva 260 000 ľudí, tak v tých opozičných, to nazvime v úvodzovkách, je ich 204 000. Čiže takmer rovnaký plus-mínus počet obyvateľov. Ale, čo je zaujímavé, tak aj ty si o tom hovoril, ja to znovu zopakujem. Koaličné dostali dotáciu vyše 5 miliónov, presne 5 miliónov 148 000 €, zatiaľ čo opozičné len 1 milión. To znamená 4,7-krát viac na hlavu, keď to pozeráme a keď to počítame. Čo je teda naozaj v podstate neuveriteľný nepomer a nespravodlivosť. A keď to premietneme na jednu hlavu, tak opozičný obyvateľ dostal 5 €, ten obyvateľ, ktorý žije v obci s opozičným vedením, a ten obyvateľ, žijúci v obci s koaličným vedením, dostal 19,85. Čiže štvornásobne viac. No a teraz teda neviem, že úplne je tam jedno, akú má obec demografiu, nadmorskú výšku, aké má obec problémy, či je malá, či je veľká. Proste dôležité bolo, že vedela, koľko má žiadať a koľko dostane. Jedine, že by sme teda pripustili ten posledný variant, že ak má obyvateľstvo starostov za SMER, SNS a HLAS, tak trpia, bohužiaľ, tak veľmi, že si zaslúžia osobitnú pomoc. Pán poslanec Horecký

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem za faktické poznámky, kolegyne a kolegovia. A hlavne sa ma dotklo to slovo alebo to slovné spojenie, ktoré povedal pán poslanec Ferenčák, donedávna vládny poslanec, ktorý povedal, že samosprávy čaká v roku 2027 kolaps. Toto slovo doslova povedal. Slovo kolaps nás tu čaká v našich obciach a mestách, v našich krajoch na budúci rok. Donedávna vládny poslanec, poslanec Ferenčák. Tá situácia je teda podľa mňa mimoriadne vážna a ja sa čudujem tým starostom a tým starostkám, ktorí tu sedia. Je to pán Mego, pán Horváth, pán Baška, župan, pán Ferenčák, pán Blcháč, pán Gašparovič, pán Becík, tiež župan, pán Cech, pani Mačicová, pán Janas, pán Podmanický. Situácia je teda podľa mňa mimoriadne vážna. A ja sa čudujem tým starostom a tým starostkám, ktorí tu sedia. Je to pán Mego, pán Horváth, pán Baška, župan, pán Ferenčák, pán Blcháč, pán Gašparovič, pán Becík, tiež župan, pán Cech, pani Mačicová, pán Janas, pán Podmanický. Snáď som nikoho nezabudol. Máme tu zákon, ktorý umožňuje tým obciam, aby sa mohli normálne finančne nadýchnuť a v súlade so zákonom sa pripraviť na ten budúci rok 2027 najmä v kontexte tvorby rozpočtu. Prosím vás, zahoďte nabok tú svoju pýchu, nebuďte pokrytci, nebuďte alibisti a zahlasujte aspoň za jednu dobrú vec z našej dielne počas tejto schôdze alebo počas tohto roka, ktorá môže významne, výrazne pomôcť k tomu, aby nám ten kolaps, aby sme ho aspoň kúsok, pokiaľ sa ešte dá, kúsok odvrátili. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem za faktické poznámky, kolegyne a kolegovia. A hlavne sa ma dotklo to slovo alebo to slovné spojenie, ktoré povedal pán poslanec Ferenčák, donedávna vládny poslanec, ktorý povedal, že samosprávy čaká v roku 2027 kolaps. Toto slovo doslova povedal. Slovo kolaps nás tu čaká v našich obciach a mestách, v našich krajoch na budúci rok. Donedávna vládny poslanec, poslanec Ferenčák. Tá situácia je teda podľa mňa mimoriadne vážna a ja sa čudujem tým starostom a tým starostkám, ktorí tu sedia. Je to pán Mego, pán Horváth, pán Baška, župan, pán Ferenčák, pán Blcháč, pán Gašparovič, pán Becík, tiež župan, pán Cech, pani Mačicová, pán Janas, pán Podmanický. Situácia je teda podľa mňa mimoriadne vážna. A ja sa čudujem tým starostom a tým starostkám, ktorí tu sedia. Je to pán Mego, pán Horváth, pán Baška, župan, pán Ferenčák, pán Blcháč, pán Gašparovič, pán Becík, tiež župan, pán Cech, pani Mačicová, pán Janas, pán Podmanický. Snáď som nikoho nezabudol. Máme tu zákon, ktorý umožňuje tým obciam, aby sa mohli normálne finančne nadýchnuť a v súlade so zákonom sa pripraviť na ten budúci rok 2027 najmä v kontexte tvorby rozpočtu. Prosím vás, zahoďte nabok tú svoju pýchu, nebuďte pokrytci, nebuďte alibisti a zahlasujte aspoň za jednu dobrú vec z našej dielne počas tejto schôdze alebo počas tohto roka, ktorá môže významne, výrazne pomôcť k tomu, aby nám ten kolaps, aby sme ho aspoň kúsok, pokiaľ sa ešte dá, kúsok odvrátili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem už teda len stručný. Mali sme tu apríl 2026, nebolo to tak dávno, obec Uhlička, okres Levice, kde bol, kde sa, kde schválili miestni poslanci zvýšenie dane z nehnuteľností nie o 10, nie o 20, nie o 30, nie o 50, nie o 100, nie o 200, nie o 500, ale o 2600 %. Čiže z desiatok € sa razom stali stovky. Ja som tu už ten príklad hovoril pred letom. Aj takéto tu dnes príklady máme, ktoré sú naozaj neuveriteľné, že vám daň z nehnuteľností vzrastie o 2600 %. Obec Uhlička, okres Levice. V roku 24 tam bolo a platilo VZN-ko. Teda, kde bola tá sadzba na m2 0,115 €, čiže nejakých 12 centov na m2. Po novom je to 2,99 za m2, 3 €, čiže nárast za m2 z 12 centov na 3 €. To je vláda toť našich odborníkov Smeru, Hlasu a SNS, ktorá takýto biľag prináša na tie obce, pretože tieto to nerobia samozrejme radi a z plezíru, ale preto, že sú v takýchto koncoch, že sú na tom takto zle. Čiže tí ľudia, ktorí platili doteraz 30 € za svoj domček, rodiny, tak platia po novom 500, 600, 750. Ročne, samozrejme, podľa výmery záleží, že aký ten dom je veľký. Nuž a máme tu, samozrejme, aj chatárov, ktorí sa sťažujú, pretože pre nich je ten bič ešte väčší a ešte intenzívnejší, pretože jednoducho tie dane z nehnuteľností sú ešte, ešte vyššie. Oni si to nemôžu kompenzovať cez nejaké príspevky na obecnom úrade a tak ďalej. Čiže tí na to doplatili ešte horšie. Ľudia, ktorí platili 30 €, 40, 50, dnes platia 500, 600, 700. To je proste výsledok vládnutia Roberta Fica a jeho štvrtej vlády. Minulé leto, to bolo leto 25, minister obrany Robert Kaliňák chcel samosprávam vziať peniaze v prospech zbrojenia. Vtedy sme na to naozaj bili na poplach. Bolo to 200 miliónov €, nezabúdajme. Podarilo sa to zastaviť hlavne vďaka nám, vďaka Ľubke Karvašovej v Európskom parlamente. Všetci ministri za to ale zdvihli ruku na vláde, na to tiež nezabúdajme. Potom prídu na výjazdové rokovanie vlády. A minister Migaľ po novom aj zaspieva, že teda bojuje za Prešovský kraj a ide sa ďalej. No ale veď to vy ste boli, ktorí ste hovorili o tom, že do zbrojenia ide veľa peňazí. Váš poradca, najväčší obhajca Eduard Chmelár nazýval aj prezidenta Kisku, aj prezidentku Čaputovú rôznymi prívlastkami a dnes, čo? Dnes spôsobujete napríklad aj toto, čo sme opäť museli sanovať my prostredníctvom hlavne Ľubky Karvašovej cez Európsky parlament v lete 2025. Takže dnes vám to nevadí a kvôli zbrojeniu ste boli ochotní zastaviť aj výstavbu ciest, škôlok či domovov seniorov. Naozaj neslýchané, naozaj krásna vláda, krásny príklad sociálnej demokracie. Tri roky tu hovoríme o tom, že splnomocnenec vlády Michal Kaliňák je taký, povedzme, lenivejší. A čuduj sa svete, po troch rokoch, ani sme okom nežmurkli, prichádza prvý zákon. Naozaj, že po troch rokoch to je šialený výsledok, že sme tu dokopy nič nemali. Za to tento človek stihol vymeniť tri veľké funkcie. Bol štátnym tajomníkom na MIRRI, štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra, dokonca je teraz aj splnomocnencom pre územnú samosprávu, ale zákony, legislatíva, robota neprichádza žiadna. Žiadna. Ešte sa netešme, že prichádza teraz prvý zákon, lebo aj z toho zákona o obecnej polícii, tam sme sa trošku tešili a nakoniec zmizol niekde v matrixe a dodnes tu nebol predložený a prerokovaný. Tak tento nový zákon, ktorý predkladá, má priniesť viaceré zmeny. Napríklad sa po novom majú zlučovať obce, ktoré nemajú starostu alebo funkčné zastupiteľstvo. My sa ale skúsme na sekundu zamyslieť, že prečo je to asi tak. Prečo niektorá obec nemá starostu alebo prečo nemá zastupiteľstvo? No prečo asi. Nie je to náhodou, čo sa mohlo stať? Nie je to náhodou možno aj preto, že buď tam nie je už dosť ľudí, alebo to nikto nechce robiť? No a prečo nastal takýto stav? Prečo to nikto nechce robiť? Nie je to náhodou aj preto, že nie je asi veľmi populárne pracovať v podmienkach, že ráno ako starosta robíte účtovníctvo, potom hľadáte projekty, na obed čistíte niekde jarky, potom kosíte trávu a večer ešte aj odomykáte kultúrny dom, lebo príde svadba zo susednej dediny. Veď takto sa naozaj nedá dlhodobo udržateľne fungovať. Skrátka namiesto toho, aby ste prišli s reformou, aby ste zabezpečili normálne financovanie, predvídateľné financovanie, aby ste tie obce pokojne, systematicky pospájali do fungujúcich celkov, veď nemusí každá obec robiť všetko ako to veľké okresné alebo krajské mesto. Môže sa v tom konečne upratať a porobiť tá modernizácia, tá reforma. Tak ste sa namiesto toho na nich, čo? Vykašľali. A začína to byť takýto naozaj neúnosný, vypuklý a plastický problém, že to nikto nechce robiť. Akademici nás už dnes upozorňujú, že sme v roku 2026 v stave, že v tretine obcí na Slovensku, v takmer 1000 obciach na Slovensku kandiduje len jeden kandidát na starostu alebo na starostku. To je šialené číslo. To už samo o sebe je zarobené na veľký problém, skôr či neskôr. Ak v takmer tisícke samospráv nie je žiadna volebná súťaž. Kandiduje tam len jeden človek, ktorý našiel odvahu a išiel kandidovať. Nehovoriac o tom, že budeme mať rekordný v týchto komunálnych voľbách 24. októbra, je to presne o mesiac, rekordný počet obcí, v ktorých nekandiduje nikto. Nikto. Práve preto prichádzate s tým zákonom o zlučovaní obcí, však nie sme včerajší. My presne vieme, veľmi dobre vieme, prečo s tým prichádzate práve teraz. Toto bude obrovský problém, ktorý počká tú budúcu vládu, ktorá nastúpi po roku, po septembri 27. Ešte raz, máme rekordný počet obcí, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu alebo na starostku. Máme rekordný počet obcí, v ktorých nekandiduje nikto na starostu alebo na starostku. Tam sme to dobačovali, respektíve vy. Takže toľko. Na záver nechcem brať viac času kolegovi spoluspravodajcovi, lebo vlastne okliešťujem týmto aj jeho čas. Takže ďakujem veľmi pekne. Teším sa na faktické poznámky na vaše vystúpenie v tejto chvíli.

Ďakujem pekne. Ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak konečne sme sa dočkali aj tohto návrhu, ktorý je tu predložený alebo podaný, ak sa nemýlim, od zhruba polovky mája. No máme takmer október. Čiže, samozrejme, ak by aj prešiel do druhého čítania, tak prvá vec, ktorá by musela byť učinená, by bolo posunutie, samozrejme, účinnosti. Nuž, ale nemám veľké nádeje, že vládna koalícia nám v tomto pomôže a bude sa snažiť o pomoc samospráve. Čo v realite prinesie novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti? Najskôr teda by som zhrnul tú technickú stránku veci, aby to bolo úplne jasné, lebo možno to znie tak komplikovane a tak abstraktne, tak sa to budem snažiť priblížiť, aby tomu naozaj porozumel úplne každý. Ide o to, že ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 45 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 47 % podielu na HDP, samosprávy doteraz museli schváliť rozpočet s maximálne takými výdavkami, aké mali minulý rok. Toto sa úplne vypúšťa. To je prvá vec. Po druhé, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 47 % podielov na HDP a zároveň nedosiahne 50 %, samosprávy musia zostaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Rovnako sa toto vypúšťa. To je druhá vec. Tretia vec, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 55 % podiel na HDP a nedosiahne 57 %, všimnite si, tam sú teda tie stupne, doteraz samosprávy museli schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, okrem ale výdavkov na likvidáciu škôd, ktoré boli spôsobené živelnými pohromami, a výdavkov na financovanie programov Slovenskej republiky, Európskej únie. Toto sa taktiež vypúšťa, tretia vec. A štvrtá vec, ak celková suma dlhu obce alebo VÚC, pričom, samozrejme, sumou dlhu chápeme tú zákonom vypočítanú hodnotu, tak ak dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo VÚC sú povinné zaplatiť pokutu, ktorú ukladá Ministerstvo financií, a tá je teda vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Toto zostáva zachované. Plus sa k tomu pridáva doplnok, že ak obec alebo VÚC zostane dlho na rovnakej úrovni, tak sa už ďalšia pokuta neukladá. Transponujeme tu presne to, čo žiadal ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska teda, a myslím, že aj v úzkej kooperácii a súčinnosti so združením samosprávnych krajov SK8. Čiže v plnej miere transponujeme to, čo chceli samotné obce, mestá a kraje, nevsúvali sme sem žiadne nejaké vlastné názory alebo postrehy, podnety, pripomienky práve kvôli tomu. A vy zo strany koalície nemali možnosť žiadnej pripomienky, že čo sme si to tam napchali, čo sme si to tam vymysleli a čo sme si to tam vyšpekulovali, čiže vôbec nie, ešte raz, v plnej miere transponujeme to alebo ten návrh, ktorý chceli mestá, obce a kraje. Po ďalšie, myslím po piate, ak sa nemýlim, pridáva sa nová časť, ktorou sa stanovuje ďalšie pásmo, a to je dlh obce alebo VÚC od 50 % do 60 %. V takomto prípade zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy určuje, aké sankcie daná obec alebo VÚC dostane. V tomto prípade, ak ide o výšku od 50 do 58 %, tak starosta obce alebo predseda VÚC je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo VÚC informáciu, kde zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo VÚC spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné alebo župné zastupiteľstvo musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu VÚC do 15 dní od dňa jej predloženia. No a v prípade, ak ide o výšku od 58 % do 60 %, tak obec a VÚC sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť. A schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC môže vzniknúť len a len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov. Dobre, čiže toľko technická stránka veci. Ja som sa to snažil zosručniť najviac, ako sa to dá, do šiestich bodov. A keď bude niekto sa stále cítiť, že tomu nie úplne rozumie, lebo je to veľmi technická finančná vec, tak pokojne sa môže za nami zastaviť a radi vysvetlíme. Toľko teda tá technická stránka veci. Podľa mňa je ale veľmi dôležitá a musí tu zaznieť aj tá, ha, trošku tá vecná stránka, respektíve to, že prečo sa tu vlastne dnes kvôli takémuto bodu stretávame. Prečo je taká situácia, prečo je tá situácia taká vážna? Prečo musia poslancom, ministrom, všetkým rezortom, poslankyňam posielať otvorené listy naše stavovské organizácie, ktoré zastupujú samosprávy, to znamená ZMOS, Únia miest, SK8, prakticky všetky, ktoré združujú všetkých 5,5 milióna ľudí v tejto krajine. Nuž a nedovolí mi nespomenúť aj aktérov, ktorí mali tú možnosť a mnohí tu dnes sedia a ja ich aj teda vyzvem alebo spýtam sa, prečo tak neučinili a prečo tu dnes koncom septembra musíme riešiť situáciu, že nám 99 % samospráv, ktoré sú združené v ZMOS-e, Únii miest a SK8 hovoria, že nevedia, nedokážu, nemôžu, nie sú schopní urobiť svoje rozpočty na rok 2027 a samozrejme výhľadové 28 a 29. To ešte nehovoríme o tých bombách, ktoré tu aj včera boli schválené v prvom čítaní. To sú tie... To sú tie ďalšie požiadavky zo strany niektorých hlasáckych poslancov a poslankýň. To je tých 200 miliónov nasledujúce štyri roky, ktoré budú zobraté skrz znížené DPFO, pretože tam chcete pomôcť tým matkám so štyrmi deťmi a tak ďalej. Čiže v poriadku. Len upozorňujem, že nemáme na to peniaze. Nie sú na to peniaze. Obce a mestá hovoria, že nevedia proste prežiť, pretože ste im zobrali a chcete im zobrať ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec. A to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Prvá otázka, ja tu mám v nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, my sme tu nič. Žiadnu A ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec a to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Tá prvá otázka, ja tu mám nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, by sme tu nič, žiadnu pomoc zo strany tejto vládnej koalície pre samosprávy za tento rok nevideli. Veď boli to len dve alebo tri veci. Tá jedna alebo tá prvá bolo to, že ste im umožnili veľkoryso roztopiť si svoje krvopotne nasporené rezervné fondy aj na bežné výdavky. Tá druhá bolo to, že im nechodia podielové dane 15. ako doteraz, ale 5. alebo 7. alebo 9. v troch vlnách postupne. A tretia vec bola tá, že ste im v máji priniesli ich vlastné preddavky, ktoré sa im predplatili alebo predsunuli pred jún, júl, august, september, október, november, december a teraz sú im strhávané v alikvotnej primeranej výške. To boli všetky tri veci, ktoré dnes alebo za tento rok, za rok 26 samosprávy, aby prišli. To je až bizarne nedostatočné na to, v akej situácii sa naozaj nachádzajú. O koncepcii a neudržateľnosti a nesystémovosti ani radšej nebudem teraz hovoriť. Čiže kde máte tých expertov, vážená vládna koalícia? By bola moja prvá otázka. Kde sú tie riešenia pre regióny, o ktorých tu hovorí aj Hlas, strana regiónov? Tu máme poslancov, ako je napríklad hneď prvý, ktorého tu mám poznačeného, pán Hrubý, ktorého meno som naozaj doteraz nepoznal. On bol za ministra Raši generálny tajomník služobného úradu na MIRRI. Poviete si, že to musí byť odborník na slovo vzatý, keď tam bol, že snáď sa muselo na neho niečo na tom MIRRI nalepiť. A nič. Dnes je poslancom Národnej rady. A od nástupu Migala na pozíciu ministra je tu. Je to už rok a pol vyše. On nepovedal v parlamente ani jedno slovo. Ani jedno slovo. Nepredložil jediný zákon, ani pozmeňujúci návrh. Nič. Takto vyzerá v praxi ten hlas regiónov? Je moja prvá otázka. Naozaj, že takto sa prejavuje expertíza v praxi, že mlčí človek rok a pol, že 522 dní nepovie slovo? Tak ja neviem potom, kde sú tie zákony pre Slovensko. Ja tu nechcem hovoriť to okrídlené, že platy poberáte, ale nič nerobíte. Smerácke ľavice radšej ani nejdem komentovať. Tu máme starostov, dokonca primátorov niektorých alebo starostky, ktorí nepreložili krížom slamy pre samosprávy za tri roky, čo tu sedia. Krížom slamy. A to sú tu niektorí, nie že tri roky, ale druhé, tretie, štvrté volebné obdobie. Zvykli ste si, páni, zleniveli ste, verejné funkcie sú pre vás len výťah, bohužiaľ, k osobnému prospechu. Čo sa týka ďalšej veci, máme tu ministra Migala, ktorý v pracovnom čase kampaňuje po prešovskom kraji. Tvári sa, že teda počúva regióny, ale v skutočnosti nepočúva ani seba samého, ako spieva. Lebo spieva teda veľmi falošne. Horšie je, že hudobný sluch nie je jediná vec, čo mu chýba. Mňa skôr mrzí, že absencia tých odborných morálnych predpokladov vykonávať túto funkciu. Čo ma však ale mimoriadne zarazilo, to bola tá pompa, ako ohlásil novú výzvu pre malé obce, neviem, či to už bude 10 alebo 11 dní dozadu, kde vyčlenil 1 milión € – niečo cez 1 milión €, aby som bol úplne férový – pre obce do 500 obyvateľov. Tých máme na Slovensku 1116, nechcem, možno sa mýlim, hore-dole plus-mínus 10. Tieto obce, týchto 1100 obcí si má rozdeliť 1 milión €. To je 1000 € zhruba na jednu obec. Je tam maximálna možná dotácia, ktorú môžu dostať, 3500 €, čiže keď budú ešte rýchli, tí prví, ktorí budú rýchli, a uchmatnú si tých 3500, tú maximálnu možnú hranicu, tak tým 700 nič nezostane. Tie len, ľudovo povedané, ako sa hovorí, utrú hubu, lebo pre tých už nezostane vôbec nič. No ale ďalšia vec, že čo si dnes za 1000 € môžete kúpiť. A Migal to vyčlenil na rekonštrukciu a obnovu a sanáciu verejných priestranstiev, na stavebný materiál. Za 1000 € dnes nemáte ani tojtojku prenajatú na 30 dní pomaly. Naozaj, čo si tie obce za tých 1000 € môžu rekultivovať a revitalizovať a obnovovať svoje verejné priestranstvá? Veď to je až nedôstojná hanba. Pri tých cenách, aké sú dnes a aké tu aj máme vďaka inflácii. No a minister Migal sa postaví pred starostu a povie: „Ja nie som politik z Bratislavy. Ja viem, čo potrebujete. Tu máte na to peniaze. Tu máte 1000 € a kúpte si za to niečo.“ A starosta rozmýšľa, či si kúpi fúrik alebo lopaty, alebo špachtľu, alebo kelňu, alebo čo. Zobrať samosprávam pol miliardy €, lebo to ste im už stihli od 25. 10. 23 až doteraz, a potom sa s týmto postaviť na tlačovku, tak to je naozaj obdivuhodné. Na to treba naozaj silný žalúdok a hrošiu kožu. Aký stavebný materiál si dnes kúpite za 1000 €? Aj s prácou, ak máte obnoviť verejné priestranstvo. To koho toto má spasiť? Už len ten klip pána Migala s tou falošnou pesničkou, čo tam spieva, musel stáť viac ako 1000 €. Ale poďme ďalej. Samosprávy tvoria viac ako približne 2 %, to sú len 2 % celkového dlhu štátu, ale dopadajú na ne najprísnejšie mechanizmy dlhovej brzdy. Práve preto tu dnes stojíme a toto predkladáme. Čiže na tom celkovom dlhu sa podieľajú len 2 %. Uznajte teda, aj obec, ktorá má hypoteticky 0 % dlh, lebo aj také máme, a sú ich stovky, ktoré majú už 0 % dlh, by podľa súčasného zákona mali problém zostaviť rozpočet na budúci rok, lebo aj pre ne platia tie nešťastné pravidlá, ktoré tam máme. Aj tie nevedia zostaviť a nebudú schopné zostaviť tie rozpočty na budúci rok. Čo má, preboha, starosta takej obce robiť? Má 0 % dlh, žiadne zadlženie, hospodári rozumne, zodpovedne, aj tak nevie zostaviť svoj rozpočet na budúci rok. A to tu máme ešte komunálne voľby na budúci mesiac, ktoré v podstate môžu ešte tie procesy viac pribrzdiť, ako dnes sú. Čiže ja som predtým varoval pred týždňom. My budeme mať v januári – a uvidíte, že príde na moje slová, bohužiaľ – rekordný počet samospráv v Slovenskej republike, ktoré budú v rozpočtovom provizóriu. Budú fungovať s tými rozpočtami, ktoré mali na tento rok. Po 16 rokoch vlád Roberta Fica rekord v počte obcí v rozpočtovom provizóriu. Nuž a Fico tu zadlžil krajinu do absurdnej miery, zdvihol si plat, obišiel systém, no ale samosprávy sú tie, ktoré sa musia obracať hore nohami, aby vedeli fungovať. No a to kde sme? Tak takto asi nie. Nebolo to pritom tak dávno. Asi pol roka pred tými voľbami v 23., ešte za úradníckej Ódorovej menšinovej vlády, ste tu prijali uznesenia, vládna koalícia, o dofinancovaní samospráv. Len čo ste prišli k moci, ste ich „oholili“ v úvodzovkách o takmer pol miliardu. A keď vás prosia o kozmetickú úpravu zákona, lebo to, kvôli čomu tu dnes stojíme, je do veľkej miery technikalita, kozmetická vec, tak ani to nie ste schopní urobiť, ani v tomto konkrétnom kroku nie ste schopní pomôcť. Dokonca ani keď my ten zákon predložíme do parlamentu ako hotovú vec v máji – chvalabohu, že sme sa vôbec dožili konca septembra, že sa to prerokúva – a stačí vám len stlačiť ten gombík, tak ešte aj ten gombík máte problém stlačiť, prípadne ho stlačíte zle alebo podobne. Čiže vy ste naozaj profesionáli v tom stláčaní gombíkov, ale tu by som naozaj potreboval, aby, a všetci by sme potrebovali, aby ste ho stlačili správne. Naozaj nejde o mňa, ide o tie samosprávy, ktorým to môže výrazne pomôcť, aby boli vôbec schopné zostaviť svoje rozpočty na budúci rok. V otvorenom liste vás vyzýva ZMOS a SK8, aby ste neplatili sociálne balíčky z ich peňazí. To je to, kvôli čomu sme tu boli minulý týždeň. Celý čas to hovoríme aj my. Ak sa má niečo platiť z rozpočtu samospráv, tak to musí byť buď vydiskutované, v ideálnom prípade aj vykompenzované. Nedeje sa ani jedno, nedeje sa ani druhé. Nie je tu ani diskusia, nie je tu ani kompenzácia, ani raz. Minister Erik Tomáš je, žiaľ, demagóg, ktorý tvrdí, že nechceme pomáhať mamičkám. Tak to samozrejme nie je. Pomáhajte im, pán minister. Rozdajte sa aj celý, ale nie z peňazí obcí a miest, to je celé. Ja sa tiež viem rozdať z vašich peňazí, pán minister, ale asi by som to nemal robiť, však? Veď ja by som tiež vedel povedať, že kam by mal ísť váš plat, ale asi na to nemám úplne právo, však? Čiže nerozumiem, prečo to vy tak robíte. Tie peniaze, ktoré tu sa rozdeľujú, nie sú vaše peniaze. Sú to peniaze samospráv, ktoré potrebujú napríklad na školy a škôlky práve pre tie deti, ktoré majú tie mamičky. Narážam tým na ten zákon, ktorý sa včera posunul do druhého čítania pre tie matky so štyrmi deťmi, čo bude stáť ešte raz to opatrenie 50 miliónov € ročne tie samosprávy. No a ako sme sa dostali aj k tým pol miliardám? Veľmi jednoducho. Samosprávam ste zobrali pol miliardy tak, že ste im zvýšili DPH, znížili sa výrazne príjmy na podielových daniach. Veď nezabúdajme, že na začiatku, keď sme začínali, išlo obciam a mestám 70 % DPH. Dnes im chodí 53. Dobre, beriem, že materské školy, materské školy, tie sa posunuli, ale aj tak ten výpadok je gigantický, je obrovský. Zaviedli ste hlúpu transakčnú daň. My nezabúdajme na to, že dnes ju platia aj všetky obecné, mestské, krajské podniky. To sú správy ciest, to sú dopravné podniky a tak ďalej. To sú, ja neviem, mestské plavárne. To sú dokonca regionálne letiská. Ja neviem, napríklad to piešťanské, kde je dokonca väčšinovým akcionárom Trnavská župa. A dokonca je tam akcionárom aj ministerstvo dopravy, čiže to letisko, v podstate do nejakej miery štátne, platí tú transakčnú daň, čiže platí v podstate štát sám sebe. To sú takéto neuveriteľné absurdnosti, ktoré ste priniesli. A mohol by som pokračovať. Takže to nie je tak, že dnes prichádza nejaká novinka a že samosprávy dajte trošku na sociálne veci, že pustíte žilou, dajte nejaké peniaze. Tu sa neustále skúšajú tieto podpásové nákupy voličov z peňazí, ktoré naozaj majú ísť na rozvoj regiónov. Toto, čo robíte, nie je rozvoj regiónov, to je len prejedanie budúcich výnosov. Ja som to hovoril už niekoľkokrát a zopakujem to aj teraz. Ladislav Kamenický je hrobárom obcí a miest, hrobárom regionálneho rozvoja. On pre samosprávy de facto neurobil naozaj nič. Nič. Ak nerátam naozaj kozmetické úpravy, že si majú prejesť vlastné rezervné fondy, čím podľa mojej mienky viac uškodil, než pomohol, pretože dnes si samosprávy prejedli už aj tie. A niektorí majú vyjedené do tla tie rezervné fondy, do tla. Ale v poriadku. Minister Kamenický bol ten, z ktorého pera vyšla najviac zbabraná konsolidácia, ktorá oholila samosprávy na kosť a je to ten istý minister Kamenický, ktorý, keď dostane od samospráv prosbu na zmenu ústavného zákona, tak ju nepredloží ani nepodporí a naozaj čuší niekde ako voš pod chrastou. Už je tomu mesiac, čo sme ho nevideli. Hlavne, že vláda hovorí o vízii na rok 2040 a nevie urobiť ani rozpočet na rok 27. Ešte alebo dáme už, hej? Takže kde ten človek vlastne je? Kde je ten pán minister? Keď mu regióny, ktoré spravujú 10 miliárd € ročne – toľko dnes spravujú obce, mestá a kraj, bavíme sa o 10 miliardách € ročne, takže tvoria asi tretinu výdavkov všetkých ministerstiev – povedia, že teda potrebujú pomoc, aby mohli normálne fungovať. Tým sa myslí, preboha, aspoň zostaviť rozpočty. Ani to dnes nedokážu. Opakujem to po 10. krát. Nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 27. Stáli aj tu vonku na schodoch. Nebolo to tak dávno, bolo to pár mesiacov dozadu. Jediná pomoc, na ktorú sa mentálne vie nastaviť, bohužiaľ, pán premiér Fico a minister Kamenický, sú smiešne vládne dotácie, ktoré rozdávajú po straníckych tričkách. My to máme presne spočítané a opäť to zopakujem pri tejto príležitosti. Pozreli sme sa na to, odkedy sa robia výjazdové rokovania vlády v gescii tejto vlády. Neuveríte, teda prebiehajú od roku 2006. Prešlo neuveriteľných 20 rokov, z ktorých 15 vládol Robert Fico, a riešenie pre regióny sa nezmenilo ani o mm, ani o mm. Ten istý princíp, tie isté rozdávačky svojim starostom a ten istý Robert Fico. Už ako inak chcete merať kvalitu daného opatrenia, ak za 20 rokov neprinieslo absolútne žiadne merateľné výsledky? A ako by aj mohlo, keď sú to dotácie na kuchynský riad, na CD, na heligónky a podobne. To sú naozaj takéto neuveriteľnosti. Tu 500 €, tam 1000, tam 3000 a tak ďalej. Žiadne merateľné výsledky. Toto by sa nemohlo robiť. Už malá pekáreň vie, čo sú to KPIs, proste, že tam treba merať tie veci a mať to spočítané, čo to prinieslo, či to prinieslo. Tu sa to vôbec nesleduje. Tu sa to vôbec nerobí. Tu sa to úplne ignoruje. Ako sa posunuli tie obce po tých dotáciách? Ako sa posunuli tie okresy po tých výjazdových rokovaniach? A tie papiere s názvami Analýza socioekonomickej situácie v okrese Rožňava, v okrese Trebišov, v okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ samozrejme nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy V okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ, samozrejme, nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy sa a potom sa dá postaviť naozaj aj detské ihrisko v dedine bez detí. Ja. Ja som už spomínal tie príklady, že vláda si dokonca dotovala peniaze, že na detský riad do materskej školy. Detský riad. To už je taká hanba, to už je nedôstojné. To už je naozaj absurdné a bizarné, aby sme, aby sme potom, čo tu vládne táto vláda odborníkov po 15 rokoch, 500 alebo 1000 alebo 2000 € takto rozdávali na kuchynský riad. A ja sa nečudujem vôbec tým žiadateľom, lebo oni sú v takej šlamastike a v takom probléme, že sú odkázaní proste aj na tých 500 alebo na tých 1000 €. Môžeme ísť na zákon o prioritných okresoch. Po novom sa teda už volajú prioritné. Lebo keď kašlete na menej rozvinuté, znie to zle, preto ste ich premenovali na prioritné, no a to už zahreje aj tých ľudí, ktorí tam žijú, pri srdci. To už tým ľuďom nevadí. Už majú z čoho žiť. Samozrejme, hovorím to hovorím to ironicky. Tento zákon, ktorého hlavným cieľom je rozdávať peniaze obciam a firmám v niektorých okresoch, má najväčší problém nedostatok peňazí. Peňazí pre tie prioritné okresy je stále menej. Ale okresov je stále viac. Okresov stále pribúda. Poslanec, hlasovať sa bude o 11:10. Ja navrhujem ešte, aby sme si dopočuli toto vystúpenie a túto dôležitú rozpravu, možno jednu dve faktické poznámky. Takže pán poslanec, ak chcete, dokončite, prosím, svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. Takže najväčší problém zákona o prioritných okresoch, ako som už hovoril, je nedostatok peňazí. Okresov prioritných stále pribúda pod vládou a pod kuratelou, pod gesciou SMER-u. Ich tu máme takmer dvojnásobok. A to o niečom tiež svedčí, že polovica Slovenska je dnes zafarbená na červeno farbou najmenej rozvinutých okresov, ktoré sa volajú po novom teda prioritné. Že to tiež o niečom svedčí. Veď ich počet by mal skôr ubúdať, preboha. Oni by nemali pribúdať, že ich máme stále viac a viac. Veď takto bude za chvíľu zafarbené celé to Slovensko tou červenou farbou. To nie je rekord, že čím skôr sa dostaneme k tomu, že bude celé Slovensko zafarbené. Ich počet by mal naozaj ubúdať. Už toto je samo o sebe úplne nedôstojné. No a samozrejme, tie peniaze aj pre tieto okresy sa hľadajú veľmi ťažko. Pokiaľ nie ste, samozrejme, Robert Kaliňák, ten nemá problém s nájdením tých peňazí na kukuricu a na 600 € pisoáre. No ale minister Migal, ten sa úplne v pohode pochváli úplne rovnakým nezmyslom, aký zdedil po ministrovi Rašim. Hovorím teraz o tej legislatíve v kontexte prioritných okresov, ale financie teda zostanú úplne rovnaké. Ešte raz, zvýšil sa počet okresov, financie zostávajú rovnaké, takže šialená vec. Toto chce naozaj veľmi tvrdú chrbtovú kosť, aby ste sa pochválili niekde v Rožňave alebo niekde vo Vranove, že teda dostanú menej peňazí, ale za to sa už volajú prioritný okres. Naozaj neuveriteľné. Máme tu starostov, dokonca z radu SNS, ktorí hovoria vetu, citujem: „Nie sú financie, nedá sa to utiahnuť. Potrebujem zaplatiť faktúry za elektrinu, za odvoz odpadu a podobne. Na plat už ani nezvýši. Robím všetko od účtovníctva po kosenie verejného priestranstva.“ Toto je výsledok trojročného vládnutia tejto vlády. Toto sú tie riešenia a my sme teda vraj tá bratislavská kaviareň, ktorá nič nevie, žije v bubline a nepozná problémy regiónov, lebo toto často opakujete. My teda. A vaši starostovia hovoria, že už nemajú peniaze ani na vlastnú výplatu, a bodaj by aj mali, keď mnohým v máji, tak ako každý rok, neprišlo nič z podielových daní. Minulý rok bol výnos záporný. Neprišlo nič. Prišla proste nula, normálne nula. Takže platí to, že ste zobrali samosprávam viac peňazí než ktokoľvek iný a môžete tu mrnčať do rána na Matoviča, na Hegera, na Ódora. Proste pravda je taká, že ste im zobrali za najkratší čas najviac peňazí v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Máme tu júl 2026, obec Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom. Starostka, veľmi šikovná pani Matej, hovorí, že je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou. Hovorí, že na okázalé štátne oslavy sa pozerá ťažko. Za tie peniaze by sme opravili kultúrny dom. Možno, že by mohli podujatia urobiť len spomienkovo. To hovorí o vás. Nie okázalo a pomôcť radšej takým obciam, ako sme my. Napríklad aj dotovaním opravy kultúrneho domu. Pomohli by tak občanom Slovenskej republiky, lebo aj my nimi sme, vybudovať miesto, kde by sme sa mohli stretávať, lebo také nemáme. Júl 26, starostovia a starostky, a ich budem vymenúvať ďaleko viac, ktorí hovoria, že sa už takto naozaj nedá. Čiže slová pani starostky tesať do kameňa, lebo platí to, že kým vláda rozhadzuje státisíce na oslavy na Devíne, tak ona sníva o pitnej vode z vodovodu. V roku 2026 platí, že kým vláda utopí milión na fejkový múr s fejkovými tehlami, tak ona nemá ani na opravu kulturáku. Platí, že kým minister Kaliňák nakupuje pisoáre za 600 €, tak ona je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou, aby vôbec obec prežila. Kým štát ťažkými státisícmi futruje leteckú linku Bratislava – Košice, tak do Haluzíc, ak sa chcete dostať autobusom, ten autobus vysádza ľudí v poli, v pšenici. Normálne do pšenice vás vysadí autobus v jednej z ešte relatívne turisticky najnavštevovanejších obcí okresu Nové Mesto nad Váhom, v Trenčianskom kraji. To sú neuveriteľné bizarnosti. Kým táto vláda si myslí, že na Slovensku sa máme naozaj ako veľmi dobre a že dediny a mestá si prehadzujú tie peniaze vidlami, tak konkrétne starostovia z Nového Mesta nad Váhom išli na jar tohto roku na školenie do Rumunska, do Rumunska, aby sa inšpirovali, že ako robiť regionálny rozvoj.

Ďakujem pekne. Ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak konečne sme sa dočkali aj tohto návrhu, ktorý je tu predložený alebo podaný, ak sa nemýlim, od zhruba polovky mája. No máme takmer október. Čiže, samozrejme, ak by aj prešiel do druhého čítania, tak prvá vec, ktorá by musela byť učinená, by bolo posunutie, samozrejme, účinnosti. Nuž, ale nemám veľké nádeje, že vládna koalícia nám v tomto pomôže a bude sa snažiť o pomoc samospráve. Čo v realite prinesie novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti? Najskôr teda by som zhrnul tú technickú stránku veci, aby to bolo úplne jasné, lebo možno to znie tak komplikovane a tak abstraktne, tak sa to budem snažiť priblížiť, aby tomu naozaj porozumel úplne každý. Ide o to, že ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 45 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 47 % podielu na HDP, samosprávy doteraz museli schváliť rozpočet s maximálne takými výdavkami, aké mali minulý rok. Toto sa úplne vypúšťa. To je prvá vec. Po druhé, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 47 % podielov na HDP a zároveň nedosiahne 50 %, samosprávy musia zostaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Rovnako sa toto vypúšťa. To je druhá vec. Tretia vec, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 55 % podiel na HDP a nedosiahne 57 %, všimnite si, tam sú teda tie stupne, doteraz samosprávy museli schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, okrem ale výdavkov na likvidáciu škôd, ktoré boli spôsobené živelnými pohromami, a výdavkov na financovanie programov Slovenskej republiky, Európskej únie. Toto sa taktiež vypúšťa, tretia vec. A štvrtá vec, ak celková suma dlhu obce alebo VÚC, pričom, samozrejme, sumou dlhu chápeme tú zákonom vypočítanú hodnotu, tak ak dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo VÚC sú povinné zaplatiť pokutu, ktorú ukladá Ministerstvo financií, a tá je teda vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Toto zostáva zachované. Plus sa k tomu pridáva doplnok, že ak obec alebo VÚC zostane dlho na rovnakej úrovni, tak sa už ďalšia pokuta neukladá. Transponujeme tu presne to, čo žiadal ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska teda, a myslím, že aj v úzkej kooperácii a súčinnosti so združením samosprávnych krajov SK8. Čiže v plnej miere transponujeme to, čo chceli samotné obce, mestá a kraje, nevsúvali sme sem žiadne nejaké vlastné názory alebo postrehy, podnety, pripomienky práve kvôli tomu. A vy zo strany koalície nemali možnosť žiadnej pripomienky, že čo sme si to tam napchali, čo sme si to tam vymysleli a čo sme si to tam vyšpekulovali, čiže vôbec nie, ešte raz, v plnej miere transponujeme to alebo ten návrh, ktorý chceli mestá, obce a kraje. Po ďalšie, myslím po piate, ak sa nemýlim, pridáva sa nová časť, ktorou sa stanovuje ďalšie pásmo, a to je dlh obce alebo VÚC od 50 % do 60 %. V takomto prípade zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy určuje, aké sankcie daná obec alebo VÚC dostane. V tomto prípade, ak ide o výšku od 50 do 58 %, tak starosta obce alebo predseda VÚC je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo VÚC informáciu, kde zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo VÚC spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné alebo župné zastupiteľstvo musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu VÚC do 15 dní od dňa jej predloženia. No a v prípade, ak ide o výšku od 58 % do 60 %, tak obec a VÚC sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť. A schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC môže vzniknúť len a len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov. Dobre, čiže toľko technická stránka veci. Ja som sa to snažil zosručniť najviac, ako sa to dá, do šiestich bodov. A keď bude niekto sa stále cítiť, že tomu nie úplne rozumie, lebo je to veľmi technická finančná vec, tak pokojne sa môže za nami zastaviť a radi vysvetlíme. Toľko teda tá technická stránka veci. Podľa mňa je ale veľmi dôležitá a musí tu zaznieť aj tá, ha, trošku tá vecná stránka, respektíve to, že prečo sa tu vlastne dnes kvôli takémuto bodu stretávame. Prečo je taká situácia, prečo je tá situácia taká vážna? Prečo musia poslancom, ministrom, všetkým rezortom, poslankyňam posielať otvorené listy naše stavovské organizácie, ktoré zastupujú samosprávy, to znamená ZMOS, Únia miest, SK8, prakticky všetky, ktoré združujú všetkých 5,5 milióna ľudí v tejto krajine. Nuž a nedovolí mi nespomenúť aj aktérov, ktorí mali tú možnosť a mnohí tu dnes sedia a ja ich aj teda vyzvem alebo spýtam sa, prečo tak neučinili a prečo tu dnes koncom septembra musíme riešiť situáciu, že nám 99 % samospráv, ktoré sú združené v ZMOS-e, Únii miest a SK8 hovoria, že nevedia, nedokážu, nemôžu, nie sú schopní urobiť svoje rozpočty na rok 2027 a samozrejme výhľadové 28 a 29. To ešte nehovoríme o tých bombách, ktoré tu aj včera boli schválené v prvom čítaní. To sú tie... To sú tie ďalšie požiadavky zo strany niektorých hlasáckych poslancov a poslankýň. To je tých 200 miliónov nasledujúce štyri roky, ktoré budú zobraté skrz znížené DPFO, pretože tam chcete pomôcť tým matkám so štyrmi deťmi a tak ďalej. Čiže v poriadku. Len upozorňujem, že nemáme na to peniaze. Nie sú na to peniaze. Obce a mestá hovoria, že nevedia proste prežiť, pretože ste im zobrali a chcete im zobrať ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec. A to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Prvá otázka, ja tu mám v nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, my sme tu nič. Žiadnu A ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec a to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Tá prvá otázka, ja tu mám nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, by sme tu nič, žiadnu pomoc zo strany tejto vládnej koalície pre samosprávy za tento rok nevideli. Veď boli to len dve alebo tri veci. Tá jedna alebo tá prvá bolo to, že ste im umožnili veľkoryso roztopiť si svoje krvopotne nasporené rezervné fondy aj na bežné výdavky. Tá druhá bolo to, že im nechodia podielové dane 15. ako doteraz, ale 5. alebo 7. alebo 9. v troch vlnách postupne. A tretia vec bola tá, že ste im v máji priniesli ich vlastné preddavky, ktoré sa im predplatili alebo predsunuli pred jún, júl, august, september, október, november, december a teraz sú im strhávané v alikvotnej primeranej výške. To boli všetky tri veci, ktoré dnes alebo za tento rok, za rok 26 samosprávy, aby prišli. To je až bizarne nedostatočné na to, v akej situácii sa naozaj nachádzajú. O koncepcii a neudržateľnosti a nesystémovosti ani radšej nebudem teraz hovoriť. Čiže kde máte tých expertov, vážená vládna koalícia? By bola moja prvá otázka. Kde sú tie riešenia pre regióny, o ktorých tu hovorí aj Hlas, strana regiónov? Tu máme poslancov, ako je napríklad hneď prvý, ktorého tu mám poznačeného, pán Hrubý, ktorého meno som naozaj doteraz nepoznal. On bol za ministra Raši generálny tajomník služobného úradu na MIRRI. Poviete si, že to musí byť odborník na slovo vzatý, keď tam bol, že snáď sa muselo na neho niečo na tom MIRRI nalepiť. A nič. Dnes je poslancom Národnej rady. A od nástupu Migala na pozíciu ministra je tu. Je to už rok a pol vyše. On nepovedal v parlamente ani jedno slovo. Ani jedno slovo. Nepredložil jediný zákon, ani pozmeňujúci návrh. Nič. Takto vyzerá v praxi ten hlas regiónov? Je moja prvá otázka. Naozaj, že takto sa prejavuje expertíza v praxi, že mlčí človek rok a pol, že 522 dní nepovie slovo? Tak ja neviem potom, kde sú tie zákony pre Slovensko. Ja tu nechcem hovoriť to okrídlené, že platy poberáte, ale nič nerobíte. Smerácke ľavice radšej ani nejdem komentovať. Tu máme starostov, dokonca primátorov niektorých alebo starostky, ktorí nepreložili krížom slamy pre samosprávy za tri roky, čo tu sedia. Krížom slamy. A to sú tu niektorí, nie že tri roky, ale druhé, tretie, štvrté volebné obdobie. Zvykli ste si, páni, zleniveli ste, verejné funkcie sú pre vás len výťah, bohužiaľ, k osobnému prospechu. Čo sa týka ďalšej veci, máme tu ministra Migala, ktorý v pracovnom čase kampaňuje po prešovskom kraji. Tvári sa, že teda počúva regióny, ale v skutočnosti nepočúva ani seba samého, ako spieva. Lebo spieva teda veľmi falošne. Horšie je, že hudobný sluch nie je jediná vec, čo mu chýba. Mňa skôr mrzí, že absencia tých odborných morálnych predpokladov vykonávať túto funkciu. Čo ma však ale mimoriadne zarazilo, to bola tá pompa, ako ohlásil novú výzvu pre malé obce, neviem, či to už bude 10 alebo 11 dní dozadu, kde vyčlenil 1 milión € – niečo cez 1 milión €, aby som bol úplne férový – pre obce do 500 obyvateľov. Tých máme na Slovensku 1116, nechcem, možno sa mýlim, hore-dole plus-mínus 10. Tieto obce, týchto 1100 obcí si má rozdeliť 1 milión €. To je 1000 € zhruba na jednu obec. Je tam maximálna možná dotácia, ktorú môžu dostať, 3500 €, čiže keď budú ešte rýchli, tí prví, ktorí budú rýchli, a uchmatnú si tých 3500, tú maximálnu možnú hranicu, tak tým 700 nič nezostane. Tie len, ľudovo povedané, ako sa hovorí, utrú hubu, lebo pre tých už nezostane vôbec nič. No ale ďalšia vec, že čo si dnes za 1000 € môžete kúpiť. A Migal to vyčlenil na rekonštrukciu a obnovu a sanáciu verejných priestranstiev, na stavebný materiál. Za 1000 € dnes nemáte ani tojtojku prenajatú na 30 dní pomaly. Naozaj, čo si tie obce za tých 1000 € môžu rekultivovať a revitalizovať a obnovovať svoje verejné priestranstvá? Veď to je až nedôstojná hanba. Pri tých cenách, aké sú dnes a aké tu aj máme vďaka inflácii. No a minister Migal sa postaví pred starostu a povie: „Ja nie som politik z Bratislavy. Ja viem, čo potrebujete. Tu máte na to peniaze. Tu máte 1000 € a kúpte si za to niečo.“ A starosta rozmýšľa, či si kúpi fúrik alebo lopaty, alebo špachtľu, alebo kelňu, alebo čo. Zobrať samosprávam pol miliardy €, lebo to ste im už stihli od 25. 10. 23 až doteraz, a potom sa s týmto postaviť na tlačovku, tak to je naozaj obdivuhodné. Na to treba naozaj silný žalúdok a hrošiu kožu. Aký stavebný materiál si dnes kúpite za 1000 €? Aj s prácou, ak máte obnoviť verejné priestranstvo. To koho toto má spasiť? Už len ten klip pána Migala s tou falošnou pesničkou, čo tam spieva, musel stáť viac ako 1000 €. Ale poďme ďalej. Samosprávy tvoria viac ako približne 2 %, to sú len 2 % celkového dlhu štátu, ale dopadajú na ne najprísnejšie mechanizmy dlhovej brzdy. Práve preto tu dnes stojíme a toto predkladáme. Čiže na tom celkovom dlhu sa podieľajú len 2 %. Uznajte teda, aj obec, ktorá má hypoteticky 0 % dlh, lebo aj také máme, a sú ich stovky, ktoré majú už 0 % dlh, by podľa súčasného zákona mali problém zostaviť rozpočet na budúci rok, lebo aj pre ne platia tie nešťastné pravidlá, ktoré tam máme. Aj tie nevedia zostaviť a nebudú schopné zostaviť tie rozpočty na budúci rok. Čo má, preboha, starosta takej obce robiť? Má 0 % dlh, žiadne zadlženie, hospodári rozumne, zodpovedne, aj tak nevie zostaviť svoj rozpočet na budúci rok. A to tu máme ešte komunálne voľby na budúci mesiac, ktoré v podstate môžu ešte tie procesy viac pribrzdiť, ako dnes sú. Čiže ja som predtým varoval pred týždňom. My budeme mať v januári – a uvidíte, že príde na moje slová, bohužiaľ – rekordný počet samospráv v Slovenskej republike, ktoré budú v rozpočtovom provizóriu. Budú fungovať s tými rozpočtami, ktoré mali na tento rok. Po 16 rokoch vlád Roberta Fica rekord v počte obcí v rozpočtovom provizóriu. Nuž a Fico tu zadlžil krajinu do absurdnej miery, zdvihol si plat, obišiel systém, no ale samosprávy sú tie, ktoré sa musia obracať hore nohami, aby vedeli fungovať. No a to kde sme? Tak takto asi nie. Nebolo to pritom tak dávno. Asi pol roka pred tými voľbami v 23., ešte za úradníckej Ódorovej menšinovej vlády, ste tu prijali uznesenia, vládna koalícia, o dofinancovaní samospráv. Len čo ste prišli k moci, ste ich „oholili“ v úvodzovkách o takmer pol miliardu. A keď vás prosia o kozmetickú úpravu zákona, lebo to, kvôli čomu tu dnes stojíme, je do veľkej miery technikalita, kozmetická vec, tak ani to nie ste schopní urobiť, ani v tomto konkrétnom kroku nie ste schopní pomôcť. Dokonca ani keď my ten zákon predložíme do parlamentu ako hotovú vec v máji – chvalabohu, že sme sa vôbec dožili konca septembra, že sa to prerokúva – a stačí vám len stlačiť ten gombík, tak ešte aj ten gombík máte problém stlačiť, prípadne ho stlačíte zle alebo podobne. Čiže vy ste naozaj profesionáli v tom stláčaní gombíkov, ale tu by som naozaj potreboval, aby, a všetci by sme potrebovali, aby ste ho stlačili správne. Naozaj nejde o mňa, ide o tie samosprávy, ktorým to môže výrazne pomôcť, aby boli vôbec schopné zostaviť svoje rozpočty na budúci rok. V otvorenom liste vás vyzýva ZMOS a SK8, aby ste neplatili sociálne balíčky z ich peňazí. To je to, kvôli čomu sme tu boli minulý týždeň. Celý čas to hovoríme aj my. Ak sa má niečo platiť z rozpočtu samospráv, tak to musí byť buď vydiskutované, v ideálnom prípade aj vykompenzované. Nedeje sa ani jedno, nedeje sa ani druhé. Nie je tu ani diskusia, nie je tu ani kompenzácia, ani raz. Minister Erik Tomáš je, žiaľ, demagóg, ktorý tvrdí, že nechceme pomáhať mamičkám. Tak to samozrejme nie je. Pomáhajte im, pán minister. Rozdajte sa aj celý, ale nie z peňazí obcí a miest, to je celé. Ja sa tiež viem rozdať z vašich peňazí, pán minister, ale asi by som to nemal robiť, však? Veď ja by som tiež vedel povedať, že kam by mal ísť váš plat, ale asi na to nemám úplne právo, však? Čiže nerozumiem, prečo to vy tak robíte. Tie peniaze, ktoré tu sa rozdeľujú, nie sú vaše peniaze. Sú to peniaze samospráv, ktoré potrebujú napríklad na školy a škôlky práve pre tie deti, ktoré majú tie mamičky. Narážam tým na ten zákon, ktorý sa včera posunul do druhého čítania pre tie matky so štyrmi deťmi, čo bude stáť ešte raz to opatrenie 50 miliónov € ročne tie samosprávy. No a ako sme sa dostali aj k tým pol miliardám? Veľmi jednoducho. Samosprávam ste zobrali pol miliardy tak, že ste im zvýšili DPH, znížili sa výrazne príjmy na podielových daniach. Veď nezabúdajme, že na začiatku, keď sme začínali, išlo obciam a mestám 70 % DPH. Dnes im chodí 53. Dobre, beriem, že materské školy, materské školy, tie sa posunuli, ale aj tak ten výpadok je gigantický, je obrovský. Zaviedli ste hlúpu transakčnú daň. My nezabúdajme na to, že dnes ju platia aj všetky obecné, mestské, krajské podniky. To sú správy ciest, to sú dopravné podniky a tak ďalej. To sú, ja neviem, mestské plavárne. To sú dokonca regionálne letiská. Ja neviem, napríklad to piešťanské, kde je dokonca väčšinovým akcionárom Trnavská župa. A dokonca je tam akcionárom aj ministerstvo dopravy, čiže to letisko, v podstate do nejakej miery štátne, platí tú transakčnú daň, čiže platí v podstate štát sám sebe. To sú takéto neuveriteľné absurdnosti, ktoré ste priniesli. A mohol by som pokračovať. Takže to nie je tak, že dnes prichádza nejaká novinka a že samosprávy dajte trošku na sociálne veci, že pustíte žilou, dajte nejaké peniaze. Tu sa neustále skúšajú tieto podpásové nákupy voličov z peňazí, ktoré naozaj majú ísť na rozvoj regiónov. Toto, čo robíte, nie je rozvoj regiónov, to je len prejedanie budúcich výnosov. Ja som to hovoril už niekoľkokrát a zopakujem to aj teraz. Ladislav Kamenický je hrobárom obcí a miest, hrobárom regionálneho rozvoja. On pre samosprávy de facto neurobil naozaj nič. Nič. Ak nerátam naozaj kozmetické úpravy, že si majú prejesť vlastné rezervné fondy, čím podľa mojej mienky viac uškodil, než pomohol, pretože dnes si samosprávy prejedli už aj tie. A niektorí majú vyjedené do tla tie rezervné fondy, do tla. Ale v poriadku. Minister Kamenický bol ten, z ktorého pera vyšla najviac zbabraná konsolidácia, ktorá oholila samosprávy na kosť a je to ten istý minister Kamenický, ktorý, keď dostane od samospráv prosbu na zmenu ústavného zákona, tak ju nepredloží ani nepodporí a naozaj čuší niekde ako voš pod chrastou. Už je tomu mesiac, čo sme ho nevideli. Hlavne, že vláda hovorí o vízii na rok 2040 a nevie urobiť ani rozpočet na rok 27. Ešte alebo dáme už, hej? Takže kde ten človek vlastne je? Kde je ten pán minister? Keď mu regióny, ktoré spravujú 10 miliárd € ročne – toľko dnes spravujú obce, mestá a kraj, bavíme sa o 10 miliardách € ročne, takže tvoria asi tretinu výdavkov všetkých ministerstiev – povedia, že teda potrebujú pomoc, aby mohli normálne fungovať. Tým sa myslí, preboha, aspoň zostaviť rozpočty. Ani to dnes nedokážu. Opakujem to po 10. krát. Nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 27. Stáli aj tu vonku na schodoch. Nebolo to tak dávno, bolo to pár mesiacov dozadu. Jediná pomoc, na ktorú sa mentálne vie nastaviť, bohužiaľ, pán premiér Fico a minister Kamenický, sú smiešne vládne dotácie, ktoré rozdávajú po straníckych tričkách. My to máme presne spočítané a opäť to zopakujem pri tejto príležitosti. Pozreli sme sa na to, odkedy sa robia výjazdové rokovania vlády v gescii tejto vlády. Neuveríte, teda prebiehajú od roku 2006. Prešlo neuveriteľných 20 rokov, z ktorých 15 vládol Robert Fico, a riešenie pre regióny sa nezmenilo ani o mm, ani o mm. Ten istý princíp, tie isté rozdávačky svojim starostom a ten istý Robert Fico. Už ako inak chcete merať kvalitu daného opatrenia, ak za 20 rokov neprinieslo absolútne žiadne merateľné výsledky? A ako by aj mohlo, keď sú to dotácie na kuchynský riad, na CD, na heligónky a podobne. To sú naozaj takéto neuveriteľnosti. Tu 500 €, tam 1000, tam 3000 a tak ďalej. Žiadne merateľné výsledky. Toto by sa nemohlo robiť. Už malá pekáreň vie, čo sú to KPIs, proste, že tam treba merať tie veci a mať to spočítané, čo to prinieslo, či to prinieslo. Tu sa to vôbec nesleduje. Tu sa to vôbec nerobí. Tu sa to úplne ignoruje. Ako sa posunuli tie obce po tých dotáciách? Ako sa posunuli tie okresy po tých výjazdových rokovaniach? A tie papiere s názvami Analýza socioekonomickej situácie v okrese Rožňava, v okrese Trebišov, v okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ samozrejme nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy V okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ, samozrejme, nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy sa a potom sa dá postaviť naozaj aj detské ihrisko v dedine bez detí. Ja. Ja som už spomínal tie príklady, že vláda si dokonca dotovala peniaze, že na detský riad do materskej školy. Detský riad. To už je taká hanba, to už je nedôstojné. To už je naozaj absurdné a bizarné, aby sme, aby sme potom, čo tu vládne táto vláda odborníkov po 15 rokoch, 500 alebo 1000 alebo 2000 € takto rozdávali na kuchynský riad. A ja sa nečudujem vôbec tým žiadateľom, lebo oni sú v takej šlamastike a v takom probléme, že sú odkázaní proste aj na tých 500 alebo na tých 1000 €. Môžeme ísť na zákon o prioritných okresoch. Po novom sa teda už volajú prioritné. Lebo keď kašlete na menej rozvinuté, znie to zle, preto ste ich premenovali na prioritné, no a to už zahreje aj tých ľudí, ktorí tam žijú, pri srdci. To už tým ľuďom nevadí. Už majú z čoho žiť. Samozrejme, hovorím to hovorím to ironicky. Tento zákon, ktorého hlavným cieľom je rozdávať peniaze obciam a firmám v niektorých okresoch, má najväčší problém nedostatok peňazí. Peňazí pre tie prioritné okresy je stále menej. Ale okresov je stále viac. Okresov stále pribúda. Poslanec, hlasovať sa bude o 11:10. Ja navrhujem ešte, aby sme si dopočuli toto vystúpenie a túto dôležitú rozpravu, možno jednu dve faktické poznámky. Takže pán poslanec, ak chcete, dokončite, prosím, svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. Takže najväčší problém zákona o prioritných okresoch, ako som už hovoril, je nedostatok peňazí. Okresov prioritných stále pribúda pod vládou a pod kuratelou, pod gesciou SMER-u. Ich tu máme takmer dvojnásobok. A to o niečom tiež svedčí, že polovica Slovenska je dnes zafarbená na červeno farbou najmenej rozvinutých okresov, ktoré sa volajú po novom teda prioritné. Že to tiež o niečom svedčí. Veď ich počet by mal skôr ubúdať, preboha. Oni by nemali pribúdať, že ich máme stále viac a viac. Veď takto bude za chvíľu zafarbené celé to Slovensko tou červenou farbou. To nie je rekord, že čím skôr sa dostaneme k tomu, že bude celé Slovensko zafarbené. Ich počet by mal naozaj ubúdať. Už toto je samo o sebe úplne nedôstojné. No a samozrejme, tie peniaze aj pre tieto okresy sa hľadajú veľmi ťažko. Pokiaľ nie ste, samozrejme, Robert Kaliňák, ten nemá problém s nájdením tých peňazí na kukuricu a na 600 € pisoáre. No ale minister Migal, ten sa úplne v pohode pochváli úplne rovnakým nezmyslom, aký zdedil po ministrovi Rašim. Hovorím teraz o tej legislatíve v kontexte prioritných okresov, ale financie teda zostanú úplne rovnaké. Ešte raz, zvýšil sa počet okresov, financie zostávajú rovnaké, takže šialená vec. Toto chce naozaj veľmi tvrdú chrbtovú kosť, aby ste sa pochválili niekde v Rožňave alebo niekde vo Vranove, že teda dostanú menej peňazí, ale za to sa už volajú prioritný okres. Naozaj neuveriteľné. Máme tu starostov, dokonca z radu SNS, ktorí hovoria vetu, citujem: „Nie sú financie, nedá sa to utiahnuť. Potrebujem zaplatiť faktúry za elektrinu, za odvoz odpadu a podobne. Na plat už ani nezvýši. Robím všetko od účtovníctva po kosenie verejného priestranstva.“ Toto je výsledok trojročného vládnutia tejto vlády. Toto sú tie riešenia a my sme teda vraj tá bratislavská kaviareň, ktorá nič nevie, žije v bubline a nepozná problémy regiónov, lebo toto často opakujete. My teda. A vaši starostovia hovoria, že už nemajú peniaze ani na vlastnú výplatu, a bodaj by aj mali, keď mnohým v máji, tak ako každý rok, neprišlo nič z podielových daní. Minulý rok bol výnos záporný. Neprišlo nič. Prišla proste nula, normálne nula. Takže platí to, že ste zobrali samosprávam viac peňazí než ktokoľvek iný a môžete tu mrnčať do rána na Matoviča, na Hegera, na Ódora. Proste pravda je taká, že ste im zobrali za najkratší čas najviac peňazí v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Máme tu júl 2026, obec Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom. Starostka, veľmi šikovná pani Matej, hovorí, že je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou. Hovorí, že na okázalé štátne oslavy sa pozerá ťažko. Za tie peniaze by sme opravili kultúrny dom. Možno, že by mohli podujatia urobiť len spomienkovo. To hovorí o vás. Nie okázalo a pomôcť radšej takým obciam, ako sme my. Napríklad aj dotovaním opravy kultúrneho domu. Pomohli by tak občanom Slovenskej republiky, lebo aj my nimi sme, vybudovať miesto, kde by sme sa mohli stretávať, lebo také nemáme. Júl 26, starostovia a starostky, a ich budem vymenúvať ďaleko viac, ktorí hovoria, že sa už takto naozaj nedá. Čiže slová pani starostky tesať do kameňa, lebo platí to, že kým vláda rozhadzuje státisíce na oslavy na Devíne, tak ona sníva o pitnej vode z vodovodu. V roku 2026 platí, že kým vláda utopí milión na fejkový múr s fejkovými tehlami, tak ona nemá ani na opravu kulturáku. Platí, že kým minister Kaliňák nakupuje pisoáre za 600 €, tak ona je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou, aby vôbec obec prežila. Kým štát ťažkými státisícmi futruje leteckú linku Bratislava – Košice, tak do Haluzíc, ak sa chcete dostať autobusom, ten autobus vysádza ľudí v poli, v pšenici. Normálne do pšenice vás vysadí autobus v jednej z ešte relatívne turisticky najnavštevovanejších obcí okresu Nové Mesto nad Váhom, v Trenčianskom kraji. To sú neuveriteľné bizarnosti. Kým táto vláda si myslí, že na Slovensku sa máme naozaj ako veľmi dobre a že dediny a mestá si prehadzujú tie peniaze vidlami, tak konkrétne starostovia z Nového Mesta nad Váhom išli na jar tohto roku na školenie do Rumunska, do Rumunska, aby sa inšpirovali, že ako robiť regionálny rozvoj.

Ďakujem pekne. Ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak konečne sme sa dočkali aj tohto návrhu, ktorý je tu predložený alebo podaný, ak sa nemýlim, od zhruba polovky mája. No máme takmer október. Čiže, samozrejme, ak by aj prešiel do druhého čítania, tak prvá vec, ktorá by musela byť učinená, by bolo posunutie, samozrejme, účinnosti. Nuž, ale nemám veľké nádeje, že vládna koalícia nám v tomto pomôže a bude sa snažiť o pomoc samospráve. Čo v realite prinesie novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti? Najskôr teda by som zhrnul tú technickú stránku veci, aby to bolo úplne jasné, lebo možno to znie tak komplikovane a tak abstraktne, tak sa to budem snažiť priblížiť, aby tomu naozaj porozumel úplne každý. Ide o to, že ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 45 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 47 % podielu na HDP, samosprávy doteraz museli schváliť rozpočet s maximálne takými výdavkami, aké mali minulý rok. Toto sa úplne vypúšťa. To je prvá vec. Po druhé, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 47 % podielov na HDP a zároveň nedosiahne 50 %, samosprávy musia zostaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Rovnako sa toto vypúšťa. To je druhá vec. Tretia vec, ak výška dlhu Slovenskej republiky dosiahne 55 % podiel na HDP a nedosiahne 57 %, všimnite si, tam sú teda tie stupne, doteraz samosprávy museli schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, okrem ale výdavkov na likvidáciu škôd, ktoré boli spôsobené živelnými pohromami, a výdavkov na financovanie programov Slovenskej republiky, Európskej únie. Toto sa taktiež vypúšťa, tretia vec. A štvrtá vec, ak celková suma dlhu obce alebo VÚC, pričom, samozrejme, sumou dlhu chápeme tú zákonom vypočítanú hodnotu, tak ak dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo VÚC sú povinné zaplatiť pokutu, ktorú ukladá Ministerstvo financií, a tá je teda vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Toto zostáva zachované. Plus sa k tomu pridáva doplnok, že ak obec alebo VÚC zostane dlho na rovnakej úrovni, tak sa už ďalšia pokuta neukladá. Transponujeme tu presne to, čo žiadal ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska teda, a myslím, že aj v úzkej kooperácii a súčinnosti so združením samosprávnych krajov SK8. Čiže v plnej miere transponujeme to, čo chceli samotné obce, mestá a kraje, nevsúvali sme sem žiadne nejaké vlastné názory alebo postrehy, podnety, pripomienky práve kvôli tomu. A vy zo strany koalície nemali možnosť žiadnej pripomienky, že čo sme si to tam napchali, čo sme si to tam vymysleli a čo sme si to tam vyšpekulovali, čiže vôbec nie, ešte raz, v plnej miere transponujeme to alebo ten návrh, ktorý chceli mestá, obce a kraje. Po ďalšie, myslím po piate, ak sa nemýlim, pridáva sa nová časť, ktorou sa stanovuje ďalšie pásmo, a to je dlh obce alebo VÚC od 50 % do 60 %. V takomto prípade zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy určuje, aké sankcie daná obec alebo VÚC dostane. V tomto prípade, ak ide o výšku od 50 do 58 %, tak starosta obce alebo predseda VÚC je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo VÚC informáciu, kde zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo VÚC spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné alebo župné zastupiteľstvo musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu VÚC do 15 dní od dňa jej predloženia. No a v prípade, ak ide o výšku od 58 % do 60 %, tak obec a VÚC sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť. A schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC môže vzniknúť len a len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov. Dobre, čiže toľko technická stránka veci. Ja som sa to snažil zosručniť najviac, ako sa to dá, do šiestich bodov. A keď bude niekto sa stále cítiť, že tomu nie úplne rozumie, lebo je to veľmi technická finančná vec, tak pokojne sa môže za nami zastaviť a radi vysvetlíme. Toľko teda tá technická stránka veci. Podľa mňa je ale veľmi dôležitá a musí tu zaznieť aj tá, ha, trošku tá vecná stránka, respektíve to, že prečo sa tu vlastne dnes kvôli takémuto bodu stretávame. Prečo je taká situácia, prečo je tá situácia taká vážna? Prečo musia poslancom, ministrom, všetkým rezortom, poslankyňam posielať otvorené listy naše stavovské organizácie, ktoré zastupujú samosprávy, to znamená ZMOS, Únia miest, SK8, prakticky všetky, ktoré združujú všetkých 5,5 milióna ľudí v tejto krajine. Nuž a nedovolí mi nespomenúť aj aktérov, ktorí mali tú možnosť a mnohí tu dnes sedia a ja ich aj teda vyzvem alebo spýtam sa, prečo tak neučinili a prečo tu dnes koncom septembra musíme riešiť situáciu, že nám 99 % samospráv, ktoré sú združené v ZMOS-e, Únii miest a SK8 hovoria, že nevedia, nedokážu, nemôžu, nie sú schopní urobiť svoje rozpočty na rok 2027 a samozrejme výhľadové 28 a 29. To ešte nehovoríme o tých bombách, ktoré tu aj včera boli schválené v prvom čítaní. To sú tie... To sú tie ďalšie požiadavky zo strany niektorých hlasáckych poslancov a poslankýň. To je tých 200 miliónov nasledujúce štyri roky, ktoré budú zobraté skrz znížené DPFO, pretože tam chcete pomôcť tým matkám so štyrmi deťmi a tak ďalej. Čiže v poriadku. Len upozorňujem, že nemáme na to peniaze. Nie sú na to peniaze. Obce a mestá hovoria, že nevedia proste prežiť, pretože ste im zobrali a chcete im zobrať ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec. A to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Prvá otázka, ja tu mám v nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, my sme tu nič. Žiadnu A ďalších 50 miliónov ročne na túto jednu konkrétnu vec a to nehovorím ešte o tých množstvách ďalších. Čiže poďme na to. Tá prvá otázka, ja tu mám nejakých 15 bodoch. Mrzí ma, že budem taký širší, ale nedá sa inak, lebo tá situácia je naozaj pomerne vážna. A je október pomaly, koniec septembra, by sme tu nič, žiadnu pomoc zo strany tejto vládnej koalície pre samosprávy za tento rok nevideli. Veď boli to len dve alebo tri veci. Tá jedna alebo tá prvá bolo to, že ste im umožnili veľkoryso roztopiť si svoje krvopotne nasporené rezervné fondy aj na bežné výdavky. Tá druhá bolo to, že im nechodia podielové dane 15. ako doteraz, ale 5. alebo 7. alebo 9. v troch vlnách postupne. A tretia vec bola tá, že ste im v máji priniesli ich vlastné preddavky, ktoré sa im predplatili alebo predsunuli pred jún, júl, august, september, október, november, december a teraz sú im strhávané v alikvotnej primeranej výške. To boli všetky tri veci, ktoré dnes alebo za tento rok, za rok 26 samosprávy, aby prišli. To je až bizarne nedostatočné na to, v akej situácii sa naozaj nachádzajú. O koncepcii a neudržateľnosti a nesystémovosti ani radšej nebudem teraz hovoriť. Čiže kde máte tých expertov, vážená vládna koalícia? By bola moja prvá otázka. Kde sú tie riešenia pre regióny, o ktorých tu hovorí aj Hlas, strana regiónov? Tu máme poslancov, ako je napríklad hneď prvý, ktorého tu mám poznačeného, pán Hrubý, ktorého meno som naozaj doteraz nepoznal. On bol za ministra Raši generálny tajomník služobného úradu na MIRRI. Poviete si, že to musí byť odborník na slovo vzatý, keď tam bol, že snáď sa muselo na neho niečo na tom MIRRI nalepiť. A nič. Dnes je poslancom Národnej rady. A od nástupu Migala na pozíciu ministra je tu. Je to už rok a pol vyše. On nepovedal v parlamente ani jedno slovo. Ani jedno slovo. Nepredložil jediný zákon, ani pozmeňujúci návrh. Nič. Takto vyzerá v praxi ten hlas regiónov? Je moja prvá otázka. Naozaj, že takto sa prejavuje expertíza v praxi, že mlčí človek rok a pol, že 522 dní nepovie slovo? Tak ja neviem potom, kde sú tie zákony pre Slovensko. Ja tu nechcem hovoriť to okrídlené, že platy poberáte, ale nič nerobíte. Smerácke ľavice radšej ani nejdem komentovať. Tu máme starostov, dokonca primátorov niektorých alebo starostky, ktorí nepreložili krížom slamy pre samosprávy za tri roky, čo tu sedia. Krížom slamy. A to sú tu niektorí, nie že tri roky, ale druhé, tretie, štvrté volebné obdobie. Zvykli ste si, páni, zleniveli ste, verejné funkcie sú pre vás len výťah, bohužiaľ, k osobnému prospechu. Čo sa týka ďalšej veci, máme tu ministra Migala, ktorý v pracovnom čase kampaňuje po prešovskom kraji. Tvári sa, že teda počúva regióny, ale v skutočnosti nepočúva ani seba samého, ako spieva. Lebo spieva teda veľmi falošne. Horšie je, že hudobný sluch nie je jediná vec, čo mu chýba. Mňa skôr mrzí, že absencia tých odborných morálnych predpokladov vykonávať túto funkciu. Čo ma však ale mimoriadne zarazilo, to bola tá pompa, ako ohlásil novú výzvu pre malé obce, neviem, či to už bude 10 alebo 11 dní dozadu, kde vyčlenil 1 milión € – niečo cez 1 milión €, aby som bol úplne férový – pre obce do 500 obyvateľov. Tých máme na Slovensku 1116, nechcem, možno sa mýlim, hore-dole plus-mínus 10. Tieto obce, týchto 1100 obcí si má rozdeliť 1 milión €. To je 1000 € zhruba na jednu obec. Je tam maximálna možná dotácia, ktorú môžu dostať, 3500 €, čiže keď budú ešte rýchli, tí prví, ktorí budú rýchli, a uchmatnú si tých 3500, tú maximálnu možnú hranicu, tak tým 700 nič nezostane. Tie len, ľudovo povedané, ako sa hovorí, utrú hubu, lebo pre tých už nezostane vôbec nič. No ale ďalšia vec, že čo si dnes za 1000 € môžete kúpiť. A Migal to vyčlenil na rekonštrukciu a obnovu a sanáciu verejných priestranstiev, na stavebný materiál. Za 1000 € dnes nemáte ani tojtojku prenajatú na 30 dní pomaly. Naozaj, čo si tie obce za tých 1000 € môžu rekultivovať a revitalizovať a obnovovať svoje verejné priestranstvá? Veď to je až nedôstojná hanba. Pri tých cenách, aké sú dnes a aké tu aj máme vďaka inflácii. No a minister Migal sa postaví pred starostu a povie: „Ja nie som politik z Bratislavy. Ja viem, čo potrebujete. Tu máte na to peniaze. Tu máte 1000 € a kúpte si za to niečo.“ A starosta rozmýšľa, či si kúpi fúrik alebo lopaty, alebo špachtľu, alebo kelňu, alebo čo. Zobrať samosprávam pol miliardy €, lebo to ste im už stihli od 25. 10. 23 až doteraz, a potom sa s týmto postaviť na tlačovku, tak to je naozaj obdivuhodné. Na to treba naozaj silný žalúdok a hrošiu kožu. Aký stavebný materiál si dnes kúpite za 1000 €? Aj s prácou, ak máte obnoviť verejné priestranstvo. To koho toto má spasiť? Už len ten klip pána Migala s tou falošnou pesničkou, čo tam spieva, musel stáť viac ako 1000 €. Ale poďme ďalej. Samosprávy tvoria viac ako približne 2 %, to sú len 2 % celkového dlhu štátu, ale dopadajú na ne najprísnejšie mechanizmy dlhovej brzdy. Práve preto tu dnes stojíme a toto predkladáme. Čiže na tom celkovom dlhu sa podieľajú len 2 %. Uznajte teda, aj obec, ktorá má hypoteticky 0 % dlh, lebo aj také máme, a sú ich stovky, ktoré majú už 0 % dlh, by podľa súčasného zákona mali problém zostaviť rozpočet na budúci rok, lebo aj pre ne platia tie nešťastné pravidlá, ktoré tam máme. Aj tie nevedia zostaviť a nebudú schopné zostaviť tie rozpočty na budúci rok. Čo má, preboha, starosta takej obce robiť? Má 0 % dlh, žiadne zadlženie, hospodári rozumne, zodpovedne, aj tak nevie zostaviť svoj rozpočet na budúci rok. A to tu máme ešte komunálne voľby na budúci mesiac, ktoré v podstate môžu ešte tie procesy viac pribrzdiť, ako dnes sú. Čiže ja som predtým varoval pred týždňom. My budeme mať v januári – a uvidíte, že príde na moje slová, bohužiaľ – rekordný počet samospráv v Slovenskej republike, ktoré budú v rozpočtovom provizóriu. Budú fungovať s tými rozpočtami, ktoré mali na tento rok. Po 16 rokoch vlád Roberta Fica rekord v počte obcí v rozpočtovom provizóriu. Nuž a Fico tu zadlžil krajinu do absurdnej miery, zdvihol si plat, obišiel systém, no ale samosprávy sú tie, ktoré sa musia obracať hore nohami, aby vedeli fungovať. No a to kde sme? Tak takto asi nie. Nebolo to pritom tak dávno. Asi pol roka pred tými voľbami v 23., ešte za úradníckej Ódorovej menšinovej vlády, ste tu prijali uznesenia, vládna koalícia, o dofinancovaní samospráv. Len čo ste prišli k moci, ste ich „oholili“ v úvodzovkách o takmer pol miliardu. A keď vás prosia o kozmetickú úpravu zákona, lebo to, kvôli čomu tu dnes stojíme, je do veľkej miery technikalita, kozmetická vec, tak ani to nie ste schopní urobiť, ani v tomto konkrétnom kroku nie ste schopní pomôcť. Dokonca ani keď my ten zákon predložíme do parlamentu ako hotovú vec v máji – chvalabohu, že sme sa vôbec dožili konca septembra, že sa to prerokúva – a stačí vám len stlačiť ten gombík, tak ešte aj ten gombík máte problém stlačiť, prípadne ho stlačíte zle alebo podobne. Čiže vy ste naozaj profesionáli v tom stláčaní gombíkov, ale tu by som naozaj potreboval, aby, a všetci by sme potrebovali, aby ste ho stlačili správne. Naozaj nejde o mňa, ide o tie samosprávy, ktorým to môže výrazne pomôcť, aby boli vôbec schopné zostaviť svoje rozpočty na budúci rok. V otvorenom liste vás vyzýva ZMOS a SK8, aby ste neplatili sociálne balíčky z ich peňazí. To je to, kvôli čomu sme tu boli minulý týždeň. Celý čas to hovoríme aj my. Ak sa má niečo platiť z rozpočtu samospráv, tak to musí byť buď vydiskutované, v ideálnom prípade aj vykompenzované. Nedeje sa ani jedno, nedeje sa ani druhé. Nie je tu ani diskusia, nie je tu ani kompenzácia, ani raz. Minister Erik Tomáš je, žiaľ, demagóg, ktorý tvrdí, že nechceme pomáhať mamičkám. Tak to samozrejme nie je. Pomáhajte im, pán minister. Rozdajte sa aj celý, ale nie z peňazí obcí a miest, to je celé. Ja sa tiež viem rozdať z vašich peňazí, pán minister, ale asi by som to nemal robiť, však? Veď ja by som tiež vedel povedať, že kam by mal ísť váš plat, ale asi na to nemám úplne právo, však? Čiže nerozumiem, prečo to vy tak robíte. Tie peniaze, ktoré tu sa rozdeľujú, nie sú vaše peniaze. Sú to peniaze samospráv, ktoré potrebujú napríklad na školy a škôlky práve pre tie deti, ktoré majú tie mamičky. Narážam tým na ten zákon, ktorý sa včera posunul do druhého čítania pre tie matky so štyrmi deťmi, čo bude stáť ešte raz to opatrenie 50 miliónov € ročne tie samosprávy. No a ako sme sa dostali aj k tým pol miliardám? Veľmi jednoducho. Samosprávam ste zobrali pol miliardy tak, že ste im zvýšili DPH, znížili sa výrazne príjmy na podielových daniach. Veď nezabúdajme, že na začiatku, keď sme začínali, išlo obciam a mestám 70 % DPH. Dnes im chodí 53. Dobre, beriem, že materské školy, materské školy, tie sa posunuli, ale aj tak ten výpadok je gigantický, je obrovský. Zaviedli ste hlúpu transakčnú daň. My nezabúdajme na to, že dnes ju platia aj všetky obecné, mestské, krajské podniky. To sú správy ciest, to sú dopravné podniky a tak ďalej. To sú, ja neviem, mestské plavárne. To sú dokonca regionálne letiská. Ja neviem, napríklad to piešťanské, kde je dokonca väčšinovým akcionárom Trnavská župa. A dokonca je tam akcionárom aj ministerstvo dopravy, čiže to letisko, v podstate do nejakej miery štátne, platí tú transakčnú daň, čiže platí v podstate štát sám sebe. To sú takéto neuveriteľné absurdnosti, ktoré ste priniesli. A mohol by som pokračovať. Takže to nie je tak, že dnes prichádza nejaká novinka a že samosprávy dajte trošku na sociálne veci, že pustíte žilou, dajte nejaké peniaze. Tu sa neustále skúšajú tieto podpásové nákupy voličov z peňazí, ktoré naozaj majú ísť na rozvoj regiónov. Toto, čo robíte, nie je rozvoj regiónov, to je len prejedanie budúcich výnosov. Ja som to hovoril už niekoľkokrát a zopakujem to aj teraz. Ladislav Kamenický je hrobárom obcí a miest, hrobárom regionálneho rozvoja. On pre samosprávy de facto neurobil naozaj nič. Nič. Ak nerátam naozaj kozmetické úpravy, že si majú prejesť vlastné rezervné fondy, čím podľa mojej mienky viac uškodil, než pomohol, pretože dnes si samosprávy prejedli už aj tie. A niektorí majú vyjedené do tla tie rezervné fondy, do tla. Ale v poriadku. Minister Kamenický bol ten, z ktorého pera vyšla najviac zbabraná konsolidácia, ktorá oholila samosprávy na kosť a je to ten istý minister Kamenický, ktorý, keď dostane od samospráv prosbu na zmenu ústavného zákona, tak ju nepredloží ani nepodporí a naozaj čuší niekde ako voš pod chrastou. Už je tomu mesiac, čo sme ho nevideli. Hlavne, že vláda hovorí o vízii na rok 2040 a nevie urobiť ani rozpočet na rok 27. Ešte alebo dáme už, hej? Takže kde ten človek vlastne je? Kde je ten pán minister? Keď mu regióny, ktoré spravujú 10 miliárd € ročne – toľko dnes spravujú obce, mestá a kraj, bavíme sa o 10 miliardách € ročne, takže tvoria asi tretinu výdavkov všetkých ministerstiev – povedia, že teda potrebujú pomoc, aby mohli normálne fungovať. Tým sa myslí, preboha, aspoň zostaviť rozpočty. Ani to dnes nedokážu. Opakujem to po 10. krát. Nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 27. Stáli aj tu vonku na schodoch. Nebolo to tak dávno, bolo to pár mesiacov dozadu. Jediná pomoc, na ktorú sa mentálne vie nastaviť, bohužiaľ, pán premiér Fico a minister Kamenický, sú smiešne vládne dotácie, ktoré rozdávajú po straníckych tričkách. My to máme presne spočítané a opäť to zopakujem pri tejto príležitosti. Pozreli sme sa na to, odkedy sa robia výjazdové rokovania vlády v gescii tejto vlády. Neuveríte, teda prebiehajú od roku 2006. Prešlo neuveriteľných 20 rokov, z ktorých 15 vládol Robert Fico, a riešenie pre regióny sa nezmenilo ani o mm, ani o mm. Ten istý princíp, tie isté rozdávačky svojim starostom a ten istý Robert Fico. Už ako inak chcete merať kvalitu daného opatrenia, ak za 20 rokov neprinieslo absolútne žiadne merateľné výsledky? A ako by aj mohlo, keď sú to dotácie na kuchynský riad, na CD, na heligónky a podobne. To sú naozaj takéto neuveriteľnosti. Tu 500 €, tam 1000, tam 3000 a tak ďalej. Žiadne merateľné výsledky. Toto by sa nemohlo robiť. Už malá pekáreň vie, čo sú to KPIs, proste, že tam treba merať tie veci a mať to spočítané, čo to prinieslo, či to prinieslo. Tu sa to vôbec nesleduje. Tu sa to vôbec nerobí. Tu sa to úplne ignoruje. Ako sa posunuli tie obce po tých dotáciách? Ako sa posunuli tie okresy po tých výjazdových rokovaniach? A tie papiere s názvami Analýza socioekonomickej situácie v okrese Rožňava, v okrese Trebišov, v okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ samozrejme nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy V okrese Sobrance a tak ďalej. Kde sú tie výsledky? Kde? Starostovia v týchto okresoch musia stáť s rovnako nastrčenou rukou aj dnes presne tak isto ako aj pred tými 20 rokmi. Nevedia postaviť ani detské ihrisko. Pokiaľ, samozrejme, nemajú oblečené to správne tričko, to smerácke tričko, vtedy sa a potom sa dá postaviť naozaj aj detské ihrisko v dedine bez detí. Ja. Ja som už spomínal tie príklady, že vláda si dokonca dotovala peniaze, že na detský riad do materskej školy. Detský riad. To už je taká hanba, to už je nedôstojné. To už je naozaj absurdné a bizarné, aby sme, aby sme potom, čo tu vládne táto vláda odborníkov po 15 rokoch, 500 alebo 1000 alebo 2000 € takto rozdávali na kuchynský riad. A ja sa nečudujem vôbec tým žiadateľom, lebo oni sú v takej šlamastike a v takom probléme, že sú odkázaní proste aj na tých 500 alebo na tých 1000 €. Môžeme ísť na zákon o prioritných okresoch. Po novom sa teda už volajú prioritné. Lebo keď kašlete na menej rozvinuté, znie to zle, preto ste ich premenovali na prioritné, no a to už zahreje aj tých ľudí, ktorí tam žijú, pri srdci. To už tým ľuďom nevadí. Už majú z čoho žiť. Samozrejme, hovorím to hovorím to ironicky. Tento zákon, ktorého hlavným cieľom je rozdávať peniaze obciam a firmám v niektorých okresoch, má najväčší problém nedostatok peňazí. Peňazí pre tie prioritné okresy je stále menej. Ale okresov je stále viac. Okresov stále pribúda. Poslanec, hlasovať sa bude o 11:10. Ja navrhujem ešte, aby sme si dopočuli toto vystúpenie a túto dôležitú rozpravu, možno jednu dve faktické poznámky. Takže pán poslanec, ak chcete, dokončite, prosím, svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. Takže najväčší problém zákona o prioritných okresoch, ako som už hovoril, je nedostatok peňazí. Okresov prioritných stále pribúda pod vládou a pod kuratelou, pod gesciou SMER-u. Ich tu máme takmer dvojnásobok. A to o niečom tiež svedčí, že polovica Slovenska je dnes zafarbená na červeno farbou najmenej rozvinutých okresov, ktoré sa volajú po novom teda prioritné. Že to tiež o niečom svedčí. Veď ich počet by mal skôr ubúdať, preboha. Oni by nemali pribúdať, že ich máme stále viac a viac. Veď takto bude za chvíľu zafarbené celé to Slovensko tou červenou farbou. To nie je rekord, že čím skôr sa dostaneme k tomu, že bude celé Slovensko zafarbené. Ich počet by mal naozaj ubúdať. Už toto je samo o sebe úplne nedôstojné. No a samozrejme, tie peniaze aj pre tieto okresy sa hľadajú veľmi ťažko. Pokiaľ nie ste, samozrejme, Robert Kaliňák, ten nemá problém s nájdením tých peňazí na kukuricu a na 600 € pisoáre. No ale minister Migal, ten sa úplne v pohode pochváli úplne rovnakým nezmyslom, aký zdedil po ministrovi Rašim. Hovorím teraz o tej legislatíve v kontexte prioritných okresov, ale financie teda zostanú úplne rovnaké. Ešte raz, zvýšil sa počet okresov, financie zostávajú rovnaké, takže šialená vec. Toto chce naozaj veľmi tvrdú chrbtovú kosť, aby ste sa pochválili niekde v Rožňave alebo niekde vo Vranove, že teda dostanú menej peňazí, ale za to sa už volajú prioritný okres. Naozaj neuveriteľné. Máme tu starostov, dokonca z radu SNS, ktorí hovoria vetu, citujem: „Nie sú financie, nedá sa to utiahnuť. Potrebujem zaplatiť faktúry za elektrinu, za odvoz odpadu a podobne. Na plat už ani nezvýši. Robím všetko od účtovníctva po kosenie verejného priestranstva.“ Toto je výsledok trojročného vládnutia tejto vlády. Toto sú tie riešenia a my sme teda vraj tá bratislavská kaviareň, ktorá nič nevie, žije v bubline a nepozná problémy regiónov, lebo toto často opakujete. My teda. A vaši starostovia hovoria, že už nemajú peniaze ani na vlastnú výplatu, a bodaj by aj mali, keď mnohým v máji, tak ako každý rok, neprišlo nič z podielových daní. Minulý rok bol výnos záporný. Neprišlo nič. Prišla proste nula, normálne nula. Takže platí to, že ste zobrali samosprávam viac peňazí než ktokoľvek iný a môžete tu mrnčať do rána na Matoviča, na Hegera, na Ódora. Proste pravda je taká, že ste im zobrali za najkratší čas najviac peňazí v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Máme tu júl 2026, obec Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom. Starostka, veľmi šikovná pani Matej, hovorí, že je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou. Hovorí, že na okázalé štátne oslavy sa pozerá ťažko. Za tie peniaze by sme opravili kultúrny dom. Možno, že by mohli podujatia urobiť len spomienkovo. To hovorí o vás. Nie okázalo a pomôcť radšej takým obciam, ako sme my. Napríklad aj dotovaním opravy kultúrneho domu. Pomohli by tak občanom Slovenskej republiky, lebo aj my nimi sme, vybudovať miesto, kde by sme sa mohli stretávať, lebo také nemáme. Júl 26, starostovia a starostky, a ich budem vymenúvať ďaleko viac, ktorí hovoria, že sa už takto naozaj nedá. Čiže slová pani starostky tesať do kameňa, lebo platí to, že kým vláda rozhadzuje státisíce na oslavy na Devíne, tak ona sníva o pitnej vode z vodovodu. V roku 2026 platí, že kým vláda utopí milión na fejkový múr s fejkovými tehlami, tak ona nemá ani na opravu kulturáku. Platí, že kým minister Kaliňák nakupuje pisoáre za 600 €, tak ona je súčasne starostkou, upratovačkou aj záhradníčkou, aby vôbec obec prežila. Kým štát ťažkými státisícmi futruje leteckú linku Bratislava – Košice, tak do Haluzíc, ak sa chcete dostať autobusom, ten autobus vysádza ľudí v poli, v pšenici. Normálne do pšenice vás vysadí autobus v jednej z ešte relatívne turisticky najnavštevovanejších obcí okresu Nové Mesto nad Váhom, v Trenčianskom kraji. To sú neuveriteľné bizarnosti. Kým táto vláda si myslí, že na Slovensku sa máme naozaj ako veľmi dobre a že dediny a mestá si prehadzujú tie peniaze vidlami, tak konkrétne starostovia z Nového Mesta nad Váhom išli na jar tohto roku na školenie do Rumunska, do Rumunska, aby sa inšpirovali, že ako robiť regionálny rozvoj.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v rýchlosti uvediem tento náš návrh a potom, samozrejme, sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ide o to, v skratke, aby sme vyňali samosprávy zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Poprosím teraz.

Za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Lubták. Vy ste sa tak freudovsky preriekli v tom svojom prejave, keď ste povedali, že, citujem: „Ako dokáže minister ovládať týchto ľudí?“ Koniec citácie. A to je presne do istej miery aj taká symbolika sveta, v ktorom vy rozmýšľate, kedy vy si neviete predstaviť, že by tá entita alebo dotačná schéma alebo ten mechanizmus alebo tá inštitúcia vedela jednoducho zákonne, transparentne, otvorene, odborne a zdravo procesovať tie žiadosti alebo tie dotácie alebo tie požiadavky, ktoré prichádzajú zo strany oprávnených žiadateľov. Či sú to už obce alebo mestá alebo akíkoľvek iní oprávnení žiadatelia, ktorí v tej schéme sú. Ten fond na podporu športu bol jedna veľmi zdravá, veľmi funkčná, veľmi dobrá organizácia. Ja som sám ešte aj, keď som starostoval, z toho postavil jeden športový areál, Bez bariér sa to volá. Je to bezbariérový areál, v ktorom sa dá vykonávať, ja neviem, sedem alebo osem športov. Dodnes funguje aj s tribúnou, aj so všetkým. Môžete sa tam kľudne kedykoľvek ísť pozrieť a to boli tie roky, neviem, či to už bolo v roku 2019 alebo 20 alebo dokonca možno 21. Lebo počas covidu sa to otváralo. Vtedy to fungovalo. Zdravo, otvorene, transparentne, vopred nastavené kritériá, veľmi svižná, veľmi flexibilná, veľmi promptná komunikácia, elektronická, všetky lehoty, deadliny boli vždy dodržané. To, bohužiaľ, tak dnes úplne nevyzerá. A čo ma na tom najviac mrzí, na tom všetkom, na tom celom, je to, že my sa tu bavíme nie o vecnej stránke veci, o tom, aký obsah by mal mať ten fond a ako by parádne vedel pomáhať. My sa tu bavíme o tom, ako je možné ho ovládnuť alebo neovládnuť. To je hanba. Pán poslanec Dostál. Pán poslanec