Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, tak si dovolím k tomuto vládnemu návrhu zákona aj trošku všeobecnejšie.
Cieľmi predloženého návrhu zákona je napríklad implementácia čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2022/858 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií. Okej. Cieľmi sú takisto ďalšie legislatívne úpravy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky súvisiace s implementáciou smernice Európskeho parlamentu 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a mohol by som čítať alebo teda hovoriť o ďalších smerniciach. Takisto okej.
Ďalším cieľom, alebo týmto návrhom vláda rieši aj úlohu v rámci vládneho akčného programu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia, v rámci ktorého ministerstvu financií v spolupráci s ministerstvom vnútra vyplýva vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
Toto všetko je okej, takisto je všetko okej, čo spomínal aj pán minister, ale všetka snaha o podporu a štandardizáciu slovenského prostredia finančných investícií vyjde dostratena, ak bude vláda deštruovať právny štát na Slovensku tak, ako to minulý týždeň urobila zmenou Trestného zákona. Toto nehovorím preto, aby som sa vracal k samotnému Trestnému zákonu, hovorím to preto, pretože rozvrat právneho štátu na Slovensku už začína mať presahy aj do ekonomiky a konkrétne aj do prostredia cenných papierov a dlhového financovania štátu. Dve menšie ratingové agentúry, ale stále sú to dve z piatich, ktoré sú všeobecne rešpektované a rešpektuje ich aj Európska centrálna banka, už do svojho aktuálneho hodnotenia zapracovali aj riziká súvisiace s vývojom právneho štátu na Slovensku. Konkrétne globálna úverová ratingová agentúra DBRS Morningstar síce zachovala aktuálny rating, ale, bohužiaľ, zmenila nám výhľad zo stabilného na negatívny. Ďalšia menšia ratingovka Scope Ratings priamo zhoršila hodnotenie Slovenska, znížila nám rating o jeden stupeň nadol. Dôvodom však nie je len vysoký tohtoročný deficit, rast verejného dlhu či nejasné konsolidačné plány vlády Roberta Fica, v samotnom hodnotení sa už objavila aj hrozba, že Slovensko pre zmeny v Trestnom zákone môže mať problémy s čerpaním eurofondov. Teraz citujem ich: Ak by taká, ak by sa takáto politika zaviedla, mohla by brániť včasnému vyplácaniu prostriedkov z kohézneho fondu EÚ a prostriedkov plánu obnovy a odolnosti.
Ešte raz, toto je priamo citácia z hodnotenia agentúry Scope.
Ešte si pamätáme, že agentúra Fitch Ratings už v decembri zverejnila pre Slovensko hodnotenie na úrovni A mínus so stabilným výhľadom, teda tak zhoršila rating z pôvodného stupňa A s negatívnym výhľadom, ktorý sme mali teda dovtedy, to bolo v decembri, vlani. Hodnotenia posledných dvoch veľkých agentúr, Standard & Poor's and Moody's prídu v apríli a v júni a obávam sa, že ani toto nebude pre Slovensko príjemné čítanie.
Viem, že pán minister Kamenický nie je v čele boja za znefunkčnenie právneho štátu na Slovensku, takže toto nie je kritika priamo naňho, ale chcem len ukázať, ako tieto rozhodnutia budú škodiť Slovensku, budú škodiť našej investičnej atraktívnosti, našej schopnosti financovať sa a splácať verejné dlhy a budú škodiť aj všeobecne fungovaniu ekonomiky. Zníženie vymožiteľnosti práva má jednoducho dosahy všade. Spolu s rozhodnutiami, za ktoré si pán Kamenický kritiku zaslúži, nerešpektovanie výdavkových limitov, kreatívne účtovníctvo v rozpočte, obídenie hodnotenia rozpočtu Európskou úniou, deštrukcia II. piliera, máme namixovaný veľmi nebezpečný koktail, ktorý jednoducho nedokáže vyriešiť ani pár dobre odborne pripravených zákonov.
Čiže môj pohľad na tento návrh zákona je, že to dobré, čo spravil celý tím na ministerstve financií, to dobré, čo prinesie, bude, bohužiaľ, iksnásobne prevalcované množstvom nesprávnych a škodlivých rozhodnutí aktuálnej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili v rozprave. Veď myslím si, že inak rozprava, vedieme ju slušne a konštruktívne, takže ja si veľmi vážim, že ste vystúpili a že sa dá na vás zareagovať, tak aspoň trochu skúsim.
To samozdanenie, tam nie je o čom, to sa úplne zhodneme, áno, náročný proces, ktorý ale pomôže. Čiže okej, veď myslím si, že som aj v mojom vystúpení jasne povedal, že prináša ten zákon kopu pozitívnych vecí. Toto som menoval, takže áno, jasná zhoda.
Takisto čo sa týka malý podnik, oslobodenie v tom zahraničí do 100-tisíc euro, samozrejme, takisto dobrá vec, správna vec.
No a v podstate rád, veľmi rád počujem teda, že pán minister a aj pán Danko je pripravený teda debatovať o zvýšení hranice, pretože áno, to je tá cesta, ktorá môže pomôcť. Ja si myslím, že hľadajme tu cesty, ako to zvýšiť čo najviac, pretože áno, ono to má nejaký vplyv, nejaký výpadok, ale zároveň to má iné zasa pozitívne vplyvy. To znamená, treba ten prepočet tých nákladov a prínosov urobiť vlastne nielen izolovane na samotnú dépeháčku, ale teda aj na ďalšie, ďalšie možné vplyvy. Takže verím, že teda sa niekam posunieme a pomôžeme malým podnikateľom.
No, zároveň som započul Maďarsko, ktoré má 27-percentnú DPH. Ja sa trošku bojím, aby tie pozitívne veci, ktoré tento zákona prináša, preboha, neboli vyvážené, že pán minister príde so zvýšením sadzby DPH ako konsolidačným opatrením. Tak, pán minister, prosím, nie, toto sa neinšpirujte. To myslím, že tá naša dépeháčka je dostatočne vysoká, a určite nerozmýšľajte nad jej zvýšením, lebo tým by sa zasa zmazalo kopu dobrých vecí, ktoré toto vie priniesť. A... vlastne asi všetko.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za faktické pripomienky. No, veľmi jednoducho, našli sme už len tuná v tejto chvíli viacero prípadov, kedy vláda eviduje tú infláciu, či už pri tých správnych poplatkoch, kde ju aj teda nejak vypočítala a vyšlo z toho povedzme priemerné 50-percentné navýšenie, alebo kde tá kalkulačka nefungovala úplne správne, napríklad pri tých hraniciach škôd, kde bolo aj 1400-percentné navýšenie v jednej z tých hraníc, ale dobre.
Ja si myslím, že sme v prvom čítaní, toto je veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh. Úplne, navrhujem, pozerám na pána predsedu Danka, ktorý túto tému kedysi riešil. Je to jedna suma, maličký pozmeňujúci návrh. Ak ho podáme my, bude problém, ak ho podá koaličný poslanec, som presvedčený, že všetci zaňho zahlasujeme a pomôžeme ho prijať. Takže myslím si, že tu sme v správnom čase a na správnom mieste, kde vieme, zákon, ktorý, hovorím, má v sebe veľa dobrého, vieme ho ešte takto vylepšiť a skutočne pomôcť každému jednému malému podnikateľovi v tejto krajine. Tak ako aj Jozef Pročko rozprával, majú to ťažké a fakt ten štát na nich pri tej inflácii nezabudol. Kdekoľvek, kde bolo treba zvýšiť odvody, zvýšiť poplatky, zvýšiť čokoľvek, všade ten štát dokázal tú, tú infláciu zapracovať.
Prosím, vážená koalícia, zapracujme tú infláciu aj, aj pri tejto hodnote.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, ktorým teda je transpozícia smernice 2020/285 a takisto aj nariadenia č. 904 /2010 sa dá len a len súhlasiť. Samozrejme, teda zaviesť harmonizované pravidlá s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby, v tomto prípade malého podniku, ktoré vyplýva teda z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, je určite krok správnym smerom a to, že teda malý podnik bude mať možnosť od roku ´25 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, samozrejme, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný unijný limit 100-tisíc euro bez DPH a súčasne hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Toto je okej.
A ono by to celé bolo úplne v poriadku a nebudem, nebudem ďalej vlastne čítať ten návrh zákona, ak by tam ale teda boli iné sumy, čo sa týka tej národnej, národnej dépeháčky. Momentálne zákon to teda zas ide stanoviť tak, že tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla alebo presiahla obrat 50-tisíc eur, iba že by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. Čiže cieľ je, je správny, všetko by bolo okej, len, len tie sumy.
Dnes je totiž hranica povinného platiteľa dane 49 790. Táto hranica sa roky nemenila. Pán minister, a prišli ste v podstate s výsmechom pre malých podnikateľov, ktorým teda chcete pomôcť, a teda túto hranicu vlastne povinného platcu DPH idete zvýšiť o celých 210 eur, hej, z tých 49 790 na 50-tisíc. Akože proste toto, toto je pomoc malým podnikateľom? Ja si myslím, že ak skutočne chceme tým skutočne malým podnikateľom na Slovensku pomôcť, tak túto sumu treba zmysluplne zvýšiť. A zmysluplne by znamenalo použiť sumu, ktorú umožňuje použiť Európska únia. Veď však v podstate harmonizujeme, hej. Zasa, veď tento zákon je o teda harmonizácii, tak aj tu by sa to dalo. A keď teda hovorím, že keď to chceme spraviť, tak to spravme. Európska únia dnes umožňuje hranicu pre povinného platcu DPH na úrovni 75-tisíc eur a od 1. 1. 2025, opravte ma, ak sa mýlim, tak bude to 85-tisíc eur.
Pán minister, použite túto sumu, toto by bola skutočná pomoc tým malým podnikateľom, tým, tým ešte menším, než o ktorých pojednáva samotná, samotná novelizácia dépeháčky. Ja si myslím, že iste sa, pán minister, zhodneme a pred chvíľkou ste to aj povedali v jednom z vašich vystúpení, že na Slovensku bola v posledných rokoch inflácia, a myslím, že sa zhodneme aj, že teda nebola malá. Tie čísla sme tu spomínali. Len za minulý rok to bolo tesne pod trinásť, rok predtým okolo desať a vláda dokonca dokázala v priebehu roka ´23 vďaka inflácii dokonca trikrát zvýšiť hodnotu stravného. Úplne správne, veď teda bola inflácia, v potravinách ešte vyššia, tak sa vlastne tie sumy, ktoré sú v tých zákonoch stanovené ako pevné sumy, sa v niektorých prípadoch dokázali trikrát do roka zvýšiť. Správne. No, ale prečo sa teda tuto tvárime, že, že pri hranici povinného platcu dane z pridanej hodnoty inflácia neexistuje? A neexistuje dlhé, dlhé roky. Akože malí podnikatelia nie sú ľudia? Veď oni ani nežiadajú o pomoc, oni chcú len to, aby sa rešpektovala inflácia aj na tejto strane barikády, povedzme to takto. Nielen na strane, kde teda vláda od podnikateľov a občanov berie, hej? Spomeňme si tuná na nedávno prijaté alebo zvýšenie takmer tisícky rôznych poplatkov správnych v lex konsolidácia, pardon, lex zdieranie tvorcov hodnôt, hej? Tam, tam zasa raz vláda vedela aj si spočítať tú infláciu nielen za minulý rok, ale aj za dlhšie obdobie a proste pekne ich o 50 %, niektoré aj viacej pozvyšovala. Veď tak prečo, prečo nie, nie na tejto strane?
Ja si myslím, že, pán minister, chápem, rozumiem, je to politické rozhodnutie alebo bolo by to politické rozhodnutie. Proste, pán minister, buďte odvážny, urobte to! Skutočne by toto podnikatelia ocenili, veľmi by to ocenili. Ak by sa táto hranica zvýšila na úroveň teda, ktorú umožňuje Európska únia, tak jednoducho minimálne to tých drobných podnikateľov ochráni pred neúmernou administratívnou záťažou, umožní im to, aby sa viacej venovali samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Ja si myslím, že keď tu bude vyššia hranica povinnej registrácie, má to význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov, a povedzme si to na rovinu, zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli hranicu povinnej registrácie. Toto umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom. Preto, ešte raz, si myslím, že to zvýšenie hranice by určite podporilo podnikateľskú aktivitu, znížilo administratívu na strane podnikateľa a štátu a podporilo by hospodársky rast Slovenska. Presne tri veci, ktoré najviac podporujeme a pred voľbami ste to aj vy úplne presne takto hovorili. A ja verím, že si to pán minister aj myslí, veď toto sú úplne jasné veci. Potrebujeme menej administratívy. Povedal aj dneska, hospodársky rast, že potrebujeme, je naprosto jasná vec a to, že bude vyššia podnikateľská aktivita, takisto je len a len dobrá vec.
Poďme trošku do histórie. Hranica pre povinnú obratovú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty sa naposledy zvyšovala 1. 7. 2009 počas prvej vlády Roberta Fica. Myslím, že 15 rokov je dlhá doba, vtedajších 49 790 euro už dnes nezodpovedá tým istým eurám a fakt, že ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto suma by sa normálne mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu, teda o to, ako sa zvýšila v ekonomike či už cenová, alebo mzdová úroveň. No a ja si myslím, že teraz to vlastne je 15 rokov, a teda znovu máme pána premiéra Fica, tak možnože, možnože keby sa táto suma zvýšila, tak by to bolo vlastne také nejaké, k tomu 15. výročiu by to celé dávalo zmysel, takto to jednoducho poviem.
A skončím svoje vystúpenie tým, že aby som teda len nekritizoval, takisto chcem pochváliť pána ministra, samozrejme, tím, ktorý pripravoval návrh zákona, za zavádzanie inštitútu samozdanenia pri dovoze tovaru. To je skutočne vec, ktorá, áno, spôsobí napätie na strane príjmov v tomto roku, ale zároveň to zasa pomôže nižšej administratíve a už potom od ďalšieho roku už to bude fungovať normálne a je to zasa ďalší krok, aby, aby teda tým podnikateľom ten ich život sa aspoň trošku zlepšil. Takže za toto ďakujem. Toto je takisto dobrá vec v tomto zákone.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. No, samozrejme, tento problém existuje, to, to som povedal aj ja, no zároveň ale fakt už, keď porovnávame s susednými krajinami, no, ono to asi nebude o tom, že tie susedné krajiny teda majú silnejšiu miestnu obchodnú inšpekciu, ktorá silnejšie tlačí na to, aby tie ceny boli nižšie. To asi, asi nie, hej. Tak, tak keď sa teda pozeráme na všetky okolité krajiny, tak sa nepozerajme, oni tie nižšie ceny nedosiahli, že ich, tie ceny, lepšie kontrolujú, ale práve možno tými lepšími podmienkami na výrobu, áno, to, čo hovoril pán kolega Muňko, prečo v tom Rakúsku sú schopní vyrobiť si všetku mrkvu, všetok petržlen, kopu ovocia, kopu zeleniny, pričom tie podmienky majú možno horšie ako Slovensko, hej. Tak ale to asi nebude o SOI-ke, o tom, že lepšie kontrolovať. To je práve o tom, že možnože tu máme fakt toľko rôznych byrokratických prekážok, že jednoducho namiesto ovocných sadov sa pestuje len pšenica alebo repka a jednoducho do toho naši poľnohospodári nejdú. Čiže prosím, pozrime sa do tých krajín. Áno, sú na tom lepšie a proste tie ceny tam objektívne vedia byť aj nižšie, tak ale pozrime sa, ako ich dosiahli. Lebo ja len zopakujem to, čo som hovoril v mojom príspevku, tie nižšie ceny nijak nedosiahneme tým, že budete lepšie kontrolovať a že to do tej poslednej dedinskej predajničky pošlete ešte každé dva týždne ďalšieho kontrolóra, ktorý bude cvičiť tú predavačku a toho majiteľa, že či náhodou tie ceny nemá nejaké neprimerane vysoké. To môže spôsobiť akurát to, že bude zavretá ďalšia prevádzka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 o cenách, ak sa pozrieme na text, ktorý bol v prvom čítaní, môžeme si povedať, okej, ministerstvo financií a ministerstvo dopravy si zmysluplne prenášajú kompetenciu kontroly cien nájmu pri bytoch postavených z verejných zdrojov a upravujú pár zastaralých pojmov. Človek by povedal, okej, poďme ďalej, nie je čo diskutovať. Posudzovanie vplyvov na štátny rozpočet i na podnikateľské prostredie v tomto návrhu hovorilo jasne: žiadne vplyvy.
Situácia sa však diametrálne zmení, alebo zmenila, ak sa pozrieme na pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore pre financie a rozpočet. Tu končí zdravý rozum a začína komunizmus. Vláda chce kontrolovať a v podstate stanovovať ceny potravín.
Ja si dovolím odcitovať asi tri body zo samotného pozmeňujúceho návrhu, bod 16 v § 20 ods. 2 písm. p) znie: "p) zabezpečuje zriadenie webového sídla na účel informovania o plnení úloh podľa tohto zákona"; 17 v § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom q), ktoré znie: "q) získava informácie vrátane osobných údajov z informačných systémov finančnej správy na plnenie úloh podľa tohto zákona"; v bodoch 15 až 17 sa navrhujú... dobre, to nemusíme, každopádne teda ide o vytvorenie cenového informačného systému, ktorý bude sledovať a zverejňovať cenový vývoj napríklad vybraných druhov potravín, hovorí teda odôvodnenie.
Ďalej v čl. I doterajší bod 16, doterajší bod znie... chcú zasa asi, stačí povedať, že doplnenie odôvodnenia, doplnenie doterajšej úpravy § 20 ods. 11 sa navrhuje z dôvodu potreby úpravy kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Navrhovaná úprava spresňuje kompetencie SOI-ky v oblasti výkonu cenovej kontroly potravín a prinavracia do stavu ku 30. 4. 2019, kedy bola SOI oprávnená vykonávať cenové kontroly aj v tejto oblasti. Od 1. 5. 2019 bola pozícia cenového orgánu v oblasti potravín zverená osobitnému cenovému orgánu, ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
No, každopádne na základe tohto návrhu bude SOI-ka môcť opätovne plnohodnotne vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja výrobkov vrátane potravín a poskytovania služieb konečnému spotrebiteľovi. Zároveň zostáva zachovaná aj kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorému v oblasti potravín okrem cenovej kontroly a uskutočňovania konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny patrí aj kompetencia určovať rozsah cenovej evidencie a zásad cenovej kontroly v celej potravinovej vertikále, ako aj oprávnenie na účely § 12 ods. 3 druhej vety ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravín rozsah, spôsob ustanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom balení.
Čo teda znamená tento pozmeňujúci návrh alebo tieto body z pozmeňujúceho návrhu? No v prvom rade, v skratke, znamená novú byrokraciu, ktorá nikomu nepomôže. Nikomu. Znamená to nových zamestnancov, ktorí budú vykonávať nezmyselnú prácu, ktorá ľuďom nijak nepomôže, ale všetci alebo všetkých týchto ľudí zaplatíme z našich daní.
Čo to pre tú Slovenskú obchodnú inšpekciu znamená? Znamená to toľko, že ono tých ľudí bolo asi tristo, po tej zmene, ktorá bola v roku 2019, kde teda prišlo k zníženiu cenovej, cenových týchto kontrol a k zníženiu byrokracie, asi dvesto ľudí proste odišlo, resp. teda možno ich presunuli niekam inam, ale nie, neboli na toto potrebné. Čiže teraz minimálne dvesto nových zamestnancov z našich daní, z verejných zdrojov bude znovu robiť prácu, ktorá ale fakt k ničomu nevedie. To je teda jeden pohľad. My občania si to zaplatíme na tom, že zasa bude viacej zamestnancov štátu, ktorí budú robiť nezmyselnú byrokraciu.
Zároveň, a to teda znovu upozorňujem, že pôvodne zákon hovoril o žiadnych vplyvoch na podnikateľské prostredie, no tak presne toto bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude to znamenať jeho zhoršenie, pretože keď táto nová tlupa štátnych kontrolórov príde ku predajcom potravín, jednoducho nejaký zamestnanec sa im bude musieť venovať, nejaký zamestnanec im, samozrejme, bude musieť pripraviť požadované údaje, ale aj týchto zamestnancov tentokrát, áno, aj tých potravinárskych reťazcov alebo teda akýchkoľvek potravín, zasa ich vo finále zaplatíme my občania, pretože sú to pre tie firmy dodatočné náklady, ktoré si, samozrejme, prenesú do cien svojich produktov.
Teda realita je, že tento zákon má negatívny vplyv na verejné financie a má aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V podstate, keď to teda trošku možno preženiem, pôvodne predloženými tabuľkami vplyvov nás jednoducho predkladateľ zaviedol, povedzme, že je to malá účelová lož.
Tá najväčšia lož, s ktorou sem teda tentokrát minister financií prišiel, je, že teda pán minister týmto návrhom zákona, alebo teda hlavne tým pozmeňovákom hovorí, že štát dokáže regulovať, ergo znížiť ceny potravín. Toto jednoducho nie je v schopnostiach, v silách štátu. Som presvedčený, že práve predložený návrh situáciu, ako som povedal, ešte zhorší, a tento zákon je typický zákon, ktorý by bolo lepšie neprijať. Jednoducho všetkým viac pomôže, koaliční kolegovia, ak tento zákon táto snemovňa odmietne a pošle ho do zabudnutia, alebo pre koaličných kolegov možno, možno menej odvážne riešenie, ktoré ale tiež by reálne pomohlo, by bolo neschváliť spoločnú správu, keďže pôvodný zákon v tom pôvodnom znení neprináša zásadné škody.
Ja by som si dovolil znovu sa obrátiť na koaličných kolegov, ak chcete reálne ľuďom pomôcť s cenami potravín, a áno, tie ceny potravín boli v poslednom období veľmi vysoké a rástli, to je fakt, toto, to nijak nespochybňujem, tak jednoducho treba sa zamerať na, na riešenia, ktoré môžu reálne pomôcť. Ja by som si dovolil, ak stihnem, aspoň, aspoň tri spomenúť.
No, prvý bod, ktorý teda má reálny dosah na znížene cien potravín, je zvýšenie konkurencie, a teda zmenšenie dominancie pár veľkých hráčov. Tu skutočne štát môže pomôcť. Vnímame reťazec, poľský reťazec Biedronka, chce prísť na náš trh. Možno by ministerstvo hospodárstva mohlo hľadať nejakých ďalších potenciálnych hráčov v potravinárskom sektore, ktorí by mohli prísť. Čiže toto je jedna z možností štátu. Áno, dlhodobejšia, nuž ale keď sa nezačne, ani sa neskončí a ani to, potom nie sú žiadne výsledky. Takže tuto môže štát pomôcť.
Ďalšia možnosť je zlepšenie podnikateľského prostredia, práve opačne, to, čo sa ide diať, znížením nákladov na byrokraciu všetkého typu. Ja si myslím, že stačí sa spýtať samotných potravinárov. Treba vnímať to, že my sme oproti všetkým ostatným okolitým krajinám menší trh, zároveň keby sme hneď mali rovnako tej byrokracie ako Poľsko, Maďarsko, Česko, tak to množstvo byrokracie sa vlastne prenáša do menšieho množstva produktov, keďže máme menej zákazníkov, a už len tým majú tie potraviny tendenciu byť drahšie. To znamená, my musíme hľadať cesty, ako mať menej byrokracie než naše, naši susedia, než okolité krajiny. Takže toto je zasa vec, kde môže aj ministerstvo financií, ale vôbec vláda, kde by mohla pomôcť.
No a potom je tu ešte ďalšia vec, možno poznáte, kolegovia, pojem potravinové púšte a deje sa vlastne to, že špeciálne v menších obciach pomaly zanikajú tie miestne potraviny, ktoré tam či už proste nejaký podnikateľ, ktorý mal dve-tri v dvoch-troch dedinách, alebo teda samotný, ktorý mal len jednu, akokoľvek, tieto potraviny pomaličky zanikajú, je kopu menších obcí, kde teda ľudia majú zhoršený prístup vôbec k potravinám, ale, a o tom vlastne to je, to, samozrejme, zasa len pridáva na tej sile tým veľkým, veľkým predajcom. Takže ak by vláda chcela zasa nejak pomôcť, tak by asi zo všetkého najviac pomohlo nejaké zjednodušenie pravidiel a byrokracie práve pri takýchto nejakých malých dedinských potravinách a zároveň teda by to malo vplyv aj na cenu.
Z týchto dôvodov budeme, strana SaS, hlasovať proti a fakt v dobrom vyzývam koaličných poslancov, aby sa pozreli na ten zákon a aby hľadali cestu, ako skutočne pomôcť ľuďom. V tomto konkrétnom prípade, v tomto konkrétnom zákone najviac vieme ľuďom pomôcť tak, že za tento zákon nebudeme hlasovať, a tým pádom sa nestane platným a účinným. To v tomto momente je najlepšia pomoc občanom Slovenska, akú vieme spraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov teda k predloženému návrhu zákona.
Samozrejme, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je vyslovene odborným návrhom zákona, kde teda vyjadrujem vieru, že odborné zložky ministerstva financií a samozrejme aj finančná správa urobili dobrú prácu.
Návrh má viacero cieľov, prvým je, už ako aj spomínal pán minister, zosúladenie niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2021, ktorý bol uvede... uverejnený v Zbierke zákonov 17. decembra 2021. K tomuto, samozrejme, nie je čo dodať.
Zákon má aj, ale aj ďalšie ciele, ktorými je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane, a tu teda treba povedať, že zákon nepojednáva len o minerálnych olejoch, ale aj o liehu a takisto aj o cigaretách.
Ďalším, ďalším cieľom sú teda legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení zákonov o spotrebných daniach, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. No toto, samozrejme, vyzerá pozitívne, keď sa pozrieme na doložku vplyvov na podnikateľské prostredie, tak hovorí teda, že návrh zákona predkladá, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže taká pochvala, že teda konečne vidíme a máme tuná v snemovni aj zákon, ktorý by mohol pomôcť podnikateľskému prostrediu na Slovensku. Dúfam teda, že tieto proklamované ciele predmetný zákon skutočne prenesie do praxe a extrémna byrokracia v tejto oblasti sa aspoň trochu zmierni. Ešte raz, hovorím o všetkých troch oblastiach, ktorých sa tento zákon dotýka, spotrebnej dane nielen u minerálneho oleja, ale teda aj u tabakových výrobkov a takisto spotrebnej dane z liehu.
Doložka vplyvov tiež hovorí o negatívnom vplyve na verejné financie alebo na štátny rozpočet v roku 2023. To sa možno chcem spýtať pána ministra, teda neviem, či nebol myslený skôr rok ´24, ale okej, možnože rok ´23, každopádne ak teda je hodnota v tabuľke správna, bavíme sa o vplyve okolo 284-tisíc euro v roku ´23, okej, keby to hneď bolo ´24, na úpravu informačných systémov, nie sú to žiadne zásadne vysoké výdavky. Zákon na roky ´24 až ´26 nepredpokladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, okej, teším sa, bodaj by to tak bolo.
Záverom môjho v podstate krátkeho vystúpenia mám dve otázky na pána ministra v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prijatý na výbore pre financie a rozpočet. Tento pozmeňovák okrem teda kopy ďalších zmien prináša aj určité zmeny pre malé pivovary a malé samostatné liehovary, ja si dovolím aj odcitovať, je to vlastne bod 30 z toho pozmeňováku, kde teda sa dopĺňa nový odsek 25, kde prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, môže vydať, môže požiadať o vydanie osvedčenia podľa osobitného predpisu, 13a, colný úrad pred vydaním tohto osvedčenia preverí splnenie podmienok podľa ods. 1 písm. a) až d) a celkovú ročnú výrobu liehu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, spĺňa podmienky podľa ods. 1 písm. a) až d), tak colný úrad vydá osvedčenie podľa osobitného predpisu, 13a.
Takýto podobný bod je, myslím, aj bod 34, ktorý teda zasa hovorí o malých samostatných pivovaroch, a teda tá moja otázka na pána ministra, resp. na jeho tím, verím, že stihnú do ústnej rozpravy aspoň (povedané so smiechom), teda aspoň nejaké vysvetlenie, ono je tam teda vysvetlenie, že vykonávacím nariadením Komisie 2021/2266 sa zavádzajú nové postupy pri potvrdzovaní statusu malého výrobcu alkoholického nápoja, a teda z tohto dôvodu sa to dopĺňa o možnosť požiadať správcu dane o vydanie osvedčenia nezávislého malého pivovaru; súčasne sa upravujú podmienky správcu dane pri vydaní tohto osvedčenia, ale teda nedokážem z toho vydefinovať vlastne, ako a či im to pomôže.
A toto by som sa teda rád spýtal, pretože určite je jedna z možností, ako pomôcť slovenskej ekonomike, je presne toto, podporiť malé miestne či už liehovary, alebo aj, alebo aj teda malé, malé samostatné pivovary, a teda či skutočne to nejak pomôže a či táto oblasť, ktorá vidíme, že v iných krajinách vie veľmi pomôcť a je veľmi dobrá aj smerom teda k poľnohospodárstvu a k spracovávaniu vlastne ovocia, by mohla pomôcť, takže toľkoto, toľkoto k tomu a to je asi v podstate všetko.
Ďakujem pekne a teda poprosím pána ministra o reakciu, ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Skúsim teda reagovať na kolegov.
No presne, ako hovoril kolega Hlina, dnes si požičiava Slovensko na úrovni Talianska. To je momentálne najmenej dôveryhodná krajina Európy. Čiže požičiavame si jednoducho draho. A sme rovnako málo dôveryhodní, čiže budeme mať problém nielenže si požičiavať draho, ale vôbec si aj požičiavať. No ako sme na tom s tým dlhom? Šesťdesiatosem miliárd je náš aktuálny hrubý štátny dlh a blížime sa k 60 % hrubého domáceho produktu. To sú čísla pre malú otvorenú ekonomiku, ktoré sú už toxické.
Ale aby som teda len nekritizoval, zmysel by malo vlastne naviazať zvyšovanie dôchodkov fakt na ekonomiku, na to, na schopnosť vygenerovať dodatočné zdroje a tu naviažem na pána kolegu Richtera, že áno, presne tak. Ono treba robiť aj to, aby proste sa podporovala ekonomika, aby sme boli konkurencieschopnejší, aby sa ten koláč zväčšoval, aby bol väčší hrubý domáci produkt, z toho, samozrejme, aj tá časť, ktorá sa dostane do štátu a aby teda následne boli zdroje aj na sociálne, či zdravotné, či všetky ostatné účely. Ale, bohužiaľ, toto zatiaľ ešte z vlády nevidieť, necítiť. Proste iba sa rozdáva, iba ten populizmus. Ja verím a dúfam, že prídu aj opatrenia fakt na podporu ekonomiky. Lebo to je jediná cesta, ako sa dá fungovať.
Čo sa týka ešte výšky toho, čo treba doplatiť do Sociálnej poisťovne, no v tomto roku je to 1,6 mld. Proste my potrebujeme na vyplatenie tých dôchodkov, ktoré budú schválené, ďalších 1,6 mld., ktoré sa teda, sú transferom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov a asi to tiež bude tak, ako kolega, kolega Hlina, že teda nebude to politicky podporujúce samého seba, ale bude to férové a bude to skutočne zasa o peniazoch.
V prvom rade, áno, aj ja vnímam medzigeneračná solidarita je dôležitá. Áno, všetkými desiatimi hovorím, že za. Vnímam aj to, že špeciálne starodôchodcovia naši majú skutočne nízke dôchodky. Je to pravda. Rozumiem aj každému jednému dôchodcovi bez ohľadu na jeho príjem, že sa poteší dodatočnému dôchodku, dodatočnému príjmu. Chápem, aj môj otec je dôchodca, chápem, rozumiem, je to prirodzená ľudská vlastnosť. Rozumiem aj politickému kontextu našich kolegov z koalície, rozumiem. Rozumiem aj medzigeneračnej solidarite. To tiež treba povedať. No ale povedzme si, čo je a čo už nie je medzigeneračná solidarita.
No čo je medzigeneračná solidarita, samozrejme, je to, že aby sme dnešnými našimi sociálnymi odvodmi, ktoré všetci platíme, aby sme sa nimi skladali na dnešné dôchodky pre našich dnešných dôchodcov, samozrejme. Tie odvody nie sú malé, všetci to vieme, vnímame, vidíme to na páske. Takisto medzigeneračná solidarita je aj to, ak sa dnes, keď veľa ľudí pracuje, keď naša demografická situácia je v tomto momente v poriadku, aby sme teda časť tých odvodov dávali do II. piliera a aby teda na osobných dôchodkových účtoch si nimi ľudia šetrili na svoje budúce dôchodky. Aj toto je medzigeneračná solidarita, v budúcnosti to bude odľahčovať ten priebežný dôchodkový systém, úplne súhlasím.
No medzigeneračná solidarita však už nie je míňať viac ako krajina, jej pracujúci ľudia sa dokážu na dôchodkoch vyzberať. Medzigeneračná solidarita nie je ani to, čo sa udialo nedávno v konsolidačnom balíčku, a to je okresávanie II. piliera, pretože tým míňame dnes na úkor budúcnosti. Proste toto nie je medzigeneračná solidarita, toto, ja to volám, že to je medzigeneračné vyžieranie. Medzi týmito dvoma pojmami fakt treba rozlišovať a treba to ľuďom hovoriť.
A nastavenie, ktoré teraz ide vláda prijímať, o ktorom teraz rokujeme v prvom čítaní, je jednoducho pre slovenské verejné financie neudržateľné, tak ako to idú nastaviť, je to jednoducho neudržateľné, to treba každému jednému občanovi povedať. Vláda si v podstate žije búdu aj na samého seba, alebo samú seba a populizmus ju dobehne. Povedzme si, ako to bolo doteraz, veď aj doteraz sme mali nejaký 13. dôchodok, bol nastavený ako sociálna dávka, áno, tiež to bolo obeťou populistických náletov, ale zodpovednému hospodárovi, zodpovednému ministrovi financií to dávalo možnosť vyplácať ako 13. dôchodok toľko, koľko si v danom, v danom roku dokáže teda krajina dovoliť, hej. No a teraz vlastne jednoducho to už bude tak, ako aj pán minister povedal, pre tento rok 830 mil., pre ďalší ešte viacej, je to jednoducho zákonné, povinné a vláda proste, minister financií bude nútený tie peniaze nájsť, bližšie poviem, ako ich nájde.
No a k tomu 13. dôchodku ako sociálnej dávke, tam bola určitá sociálnosť, hej, 300 euro sa platilo dôchodcom s najnižšími príjmami, teda tí dostanú v aktuálnom roku plus 300, a tí, ktorí mali doteraz najvyššie dôchodky, tí mali tú najnižšiu sadzbu tých 50, tým pribudne v tomto roku až 550. Toto by sa tiež dalo obhájiť ako určitá zásluhovosť, veď tí, čo viacej platili, proste majú vyššie dôchodky, tak viacej platili aj do toho I. piliera, alebo teda do priebežného. Ale toto by sa dalo obhájiť vo Švajčiarsku, alebo v nejakom ropnom emiráte, nie na Slovensku, kde jednoducho si na kompletný 13. dôchodok musíme požičať. Fakt celý 13. dôchodok na Slovensku ide na úkor zvýšenia štátneho dlhu. Takto to je a žiadny obed nie je zadarmo, aj toto treba proste ľuďom hovoriť. Na všetok populizmus, ktorý, áno, pomohol, pomohol tejto vláde vyhrať voľby, vidím to aj ja, ale jednoducho doplatia na to ľudia a aj to zaplatia. A ja rozumiem, pán minister je minister sociálnych vecí, prečo by on hovoril, odkiaľ na to tie peniaze zobrať, tak férový minister by povedal aj á, dáme ľuďom, bé, odkiaľ na to vezmeme, tak ale dovolím si to ja teda povedať namiesto pána ministra, ako to vlastne v tej štátnej kase v tomto roku vyzerá a ako to bude vyzerať v najbližších rokoch.
V prvom rade asi všetci vnímame, že naša demografická situácia je do budúcna najhoršia v celej Európskej únii, proste ten náš úbytok pracovnej sily, úbytok mladých ľudí bude najvýraznejší v celej Únii a aj preto my máme najmenej udržateľné dlhodobé verejné financie. Toto sú fakty, ktoré nehovorím ja, to hovorí proste Eurostat. Toto si nás všetko počká.
No, zároveň my máme problém už dnes a dnes ten systém mal byť fakt schopný, schopný fungovať a generovať tie peniaze, on by to aj bol schopný, len nesmelo by sa to populisticky zvyšovať nad tú úroveň proste, ktorá je udržateľná. Každopádne v tomto roku, a toto je už rozpočet tejto vlády, je naplánovaný deficit 7,9, takmer 8 mld. eur, 8 mld. eur na tento rok. To znamená, znamená to, že týchto 8 mld. eur si budeme musieť požičať, zároveň, samozrejme, si musíme požičať ešte aj na, proste na splácanie starého dlhu, čiže realita je tá, že Slovensko si tento rok musí požičať 10 mld. eur pri úrokoch medzi 3 až 4 %, to sakra nie je málo, to je extrémne rozdiel oproti tomu, keď sme si požičiavali pred tromi rokmi za nulu, ale ešte stále to nie je dosť, proste ešte stále, už si Slovensko ani nevie požičať viacej ako tých 10 mld. ročne na finančných trhoch, ale dobre, je ešte nejaká finančná rezerva, hotovostné rezervy štátu, takže to, čo ešte bude treba na dosplácanie dlhov, to sa teda použije z toho a zníži to hotovostnú rezervu Slovenska. Takáto je tá situácia a takto to vyzerá.
Čo to znamená? Tá dlhová služba, to znamená, čo nás stojí splácanie, splácanie dlhov pre tento rok, to som zasa, mám tu tabuľky z rozpočtu, je 1,6 mld. eur, okej, dôchodcom ideme dať 830, ale toto si treba pozrieť. Na splácanie dlhu dá táto krajina 1,6 mld. Zamyslime sa, čo by sme všetko mohli mať, keby sme nemali, keby sme neboli zadlžení a keby sme nepokračovali takýmto extrémnym spôsobom v zadlžovaní sa. Ešte stále to nie je najhoršie, pretože na budúci rok pribudne ďalších aspoň 7 mld. ďalšieho dlhu a ďalší rok ďalšie a proste tá dlhová služba porastie budúci rok k 2 mld. a v ´26 to bude až takmer 2,5 mld. eur.
To sú jednoducho čísla, ktoré sa nedajú, nedajú udržať a najhoršie je na tom to, že ak sa krajina dostane do problémov, to je to, čo hovoríme často o tej gréckej ceste, tak vo finále na to nakoniec doplatia práve tí najchudobnejší, práve tí najbiednejší, to sa aj v tom Grécku stalo, oni jedného dňa normálne museli škrtnúť 30 % z dôchodkov, normálne tým ľuďom prišlo z mesiaca na mesiac o 30 % menej, a to boli v situácii, kedy ale ešte boli radi, že im vôbec ten zvyšok prišiel. Pretože boli v situácii, že to je pekné, že mali bankomatovú kartu, pekné, že našli bankomat, ale strčili ju tam a nič z neho nevyliezlo. Toto, toto je problém, ale dobre, možno sa nestaneme až do takejto situácie, ale ani tá situácia predtým nie je veselšia, pretože, okej, Európska únia má, samozrejme, viacero, viacero mechanizmov, ktoré zabránia krajine sa dostať až na takýto extrém, a to použije Únia aj voči nám, ale to znamená to, že proste budeme jednoducho odsúdení na chudobu, nám ešte skôr než proste krach štátu hrozí to, že Slovensko bude chudobné. A budeme chudobná ako krajina a budeme chudobní aj ako jej občania. A najhoršie bude práve tým, ktorých pán minister najčastejšie spomína, proste práve tým, ktorí sú na tom najslabšie sociálne, finančne, zdravotne, akokoľvek. Toto si treba uvedomiť, toto je odvrátená strana populizmu a toto si, prosím, vážení kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Dovolím si ja reagovať, už keď teda bola SaS-ka oslovená. No takto. V prvom rade, samozrejme, aj my podporujeme rozvoj nových technológií, rozvoj zelených technológií, samozrejme, čím menej CO₂ v ovzduší, tým lepšie, toto je naprosto všetko jasné. Ale treba vo všetkom vidieť zdravý rozum, aj napríklad tie tepelné čerpadlá verzus plyn. Lebo to je o tom, že akýkoľvek nový dom, jasné, tepelné čerpadlo dáva zmysel, moderná technológia, okej, ale zároveň majme na mysli to, že my sme krajina v Európe, ktorá je najviac plynofikovaná, my máme veľké investície urobené proste do plynu a nemá zmysel proste za každú cenu proste rušiť niečo, čo funguje a vie fungovať dlhšie. Čiže fakt že podporovať, jasné, tepelné čerpadlá, ale so zdravým rozumom a nechať to existujúce, to ešte roky, roky bude fungovať. To je jeden pohľad.
Ďalší pohľad ešte stihnem, aj tie spaľovacie motory. Zasa, zdravý rozum, samozrejme, veď voľakedy boli parné lokomotívy, potom dieselové, dneska chodia väčšinou na elektriku, nikto ich nerušil a proste ten vývoj dospel k tomu, že tá, že tá elektrická lokomotíva je silnejšia, efektívnejšia, vo finále lacnejšia, ale nikto to nezakazoval. Aj tie spaľovacie motory, ten zákaz je absolútne zbytočný a kontraproduktívny, aj príroda najlepšie funguje, keď je variabilná, aj stolička so štyrmi nohami stojí lepšie ako na jednej nohe. Toto všetko treba, treba nechať tak, jasné, možno sa tá elektromobilita presadí tak, že vytlačí tie spaľovacie motory, ale prečo to robiť nasilu. Navyše ak je Európa v niečom dobrá, tak vo, špičková vo svete, tak vo výrobe spaľovacích motorov, sami si ideme rušiť výhodu, ktorú máme voči ostatnému svetu a ideme do závis... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)