Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, no, už sme v piatkovom popoludní, v podstate koaliční poslanci teda už sú doma, nás opozičných tu pár zostalo, takže cením si každého jedného, kto tu sedí a ide sa, a ide sa teda venovať aj tejto téme.
Takže v úvodnom slove len krátko. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Branislav Gröhling.
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 49 790 euro na sumu 75-tisíc eur. Možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva, samozrejme, zachovaná.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v prvom momente, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, ďakujem, kolega Hajko, presne ako si povedal, všetko toto, čo sa ide robiť, je na dlh, dlh Sociálnej poisťovne v tomto roku, resp. inak to poviem, potreba dofinancovania Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu je v rozpočte odhadnutá na 1,6 mld. eur, presne ako si povedal, Sociálna poisťovňa z vlastných zdrojov nedokáže vyplatiť už že vôbec trinásty dôchodok, problém má vyplatiť vôbec tie dvanáste a, samozrejme, môže sa zdať, že tých 40 mil. nie je veľa pri jej rozpočte, ale proste je to niečo, čo znovu a ďalej navyšuje, navyšuje proste jej dlh.
No a teraz, ale tá úplne základná otázka je, presne ako si povedal, trebalo by zanalyzovať. Ale nad tým všetkým je ešte a je úlohou štátu alebo vôbec schopnosťou štátu dosiahnuť, aby ceny potravín boli nižšie? Jednoducho nie je, my sme videli príklad Maďarska, ktoré sa do toho pustilo, pustilo, Maďarsko sa do toho pustilo úplne extenzívne, dokonca proste vyslovene regulovalo ceny a samo muselo priznať, že jednoducho nemá vplyv nad trhovými silami, nedokáže vlastne vláda tie ceny znížiť a zároveň je ešte potom jedna vec, že otázka, že ak trhové prostredie, ktoré reguluje ceny na 99 %, umožní potravinárom proste realizovať svoju produkciu s vyššími cenami, a to je jedno na všetkých stupňoch, prečo by toto opatrenie ich malo prinútiť, že tie ceny budú nižšie. Proste ten základný cieľ, aby boli ceny potravín nižšie, sa týmto jednoducho nedá naplniť, nedá, nedá zariadiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, Vlado, za tvoju reakciu. Absolútny súhlas v tom, že toto opatrenie jednoducho problémy nerieši a nevyrieši.
A možno použijem ešte jeden príklad. Aj ty aj ja sme včelári a možno, možno tu by bolo dobré sa fakt ísť toho včelára spýtať, že či pri tých všetkých problémoch a ťažkostiach, ktorým čelí, že či pomôže, keď za ním niekto príde, a teraz to úplne že zjednoduším, a na päť mesiacov mu dá nejaký balík peňazí, lebo teda sa rozhodol, že vyrieši jeho problémy nejakou dotáciou, hej. Samozrejme, že ten včelár povie, no tak, samozrejme, lepšie nejaké peniaze ako žiadne. A ak ich dokáže využiť nejak zmysluplne, tak si môže nejak pomôcť, ale každý vám povie, že ak je niečo proste včelárstvo, tak je to kontinuálna práca a jednoducho žiadne jednorazové opatrenie, žiadna jednorazová proste guča peňazí, proste nič takéto tie problémy nevyrieši a vo finále mu nepomôže. Maximálne mu to tie jeho problémy o tie nejaké mesiace oddiali. V tomto je celý problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov. Začnem asi tým, čo povedal Ondro Dostál, že ako vlastne toto celé začalo. Toto začalo vlastne skutočne parlamentnými voľbami, kde si teda strana SMER a HLAS urobili teda z cien potravín tému. Áno, ceny potravín rástli, boli vyššie, ten problém tu je, to je jasné, len to riešenie, ktoré si vybrali, jednoducho nie je funkčné a nie je dobré.
No tak teraz v podstate by som sa teda chcel pozrieť na to, že áno, máme ďalšie voľby, tak to ideme predlžovať, ale či teda to je úplne správne. No. Takže pozrime sa teda na voličov, hej? Začalo to, začalo to teda voľbami, tak sa pozrime na voličov. Ja úplne rozumiem, že ak niekomu dáte dotáciu, kľudne to volajme dotácia, áno, sú to proste, neplatenie alebo odpustenie odvodov do výšky minimálnej mzdy, je to forma dotácie, akokoľvek to nazveme, je to dotácia. No a teraz ten pohľad voliča, samozrejme, komu nejaké peniaze dáte, tak tí vás asi majú väčšiu tendenciu voliť, či v jedných voľbách, alebo teraz v prezidentských, v akýchkoľvek. Okej. Ale ja by som sa tak nejak uchádzal vlastne o porozumenie vlastne aj tých ostatných občanov, firiem, všetkých ostatných, pretože čo znamená, ak teda niekto dostane dotáciu, ak nejaké odvetvie, akokoľvek sa môžeme baviť o tom, či je to zmysluplné, alebo nie, nejakú dotáciu dostane, nejaké odpustenie odvodov dostane, a iné odvetvia to nedostanú, pretože tí by v podstate vám tie hlasy nemali dať. To, to by mal byť ten pohľad. A keby to takto vnímali občania, tak možnože potom by sme tu aj prijímali menej populistické zákony.
A teraz prečo? Pretože vy ste teda umelo na nejaké obdobie, teraz možno tých päť-šesť mesiacov zvýšili konkurencieschopnosť teda niektorých odvetví, ale automaticky ste znížili vlastne konkurencieschopnosť všetkých ostatných odvetví, ktoré po a) teda žiadnu takúto formu dotácie, žiadne odpustenie odvodov nedostanú, a zároveň ešte prenesene, samozrejme, keďže to teda bude výpadok nejakých 37 mil., sa v podstate na to musia zložiť, takže toto je jeden pohľad, tak tí by mohli voliť niekoho iného, niekoho, kto možnože nieže dá dotáciu aj im, to je zas len forma populizmu, ale proste nastaví nejaké to prostredie, ktoré minimálne nezhorší, ideálne zlepší konkurencieschopnosť vlastne celého, celej ekonomiky. To je, to je akoby jeden pohľad.
Ďalší pohľad, povedzme nazvime ho makroekonomický, je také nejaké dobré pravidlo. Ono je v podstate aj v zákone napísané, že dotácie by nemali zvyšovať celkové zadlženie. Toto nájdete napríklad v zákone, v zákone o vyšších územných celkoch, alebo teda o obciach. Je to fajn pravidlo. Rozumiem, že sme Európska únia, že tých dotácií je tu aj tak veľa, ale teda pozerajme sa na to, že nevyrábajme ďalšie, keďže na to nemáme. Čiže ten ďalší pohľad je ten, že v stave, kedy tento rok bude chýbať 8 mld. eur, ktoré si treba požičať, ktoré treba zaplatiť s úrokom, s ročným úrokom možno 3,5, tak do 4 %, a zároveň teda tie peniaze sa idú používať na zvýšenie miery dotácií. Takže tu je, tu je ďalšia tá, tá rovina debaty, že či takéto niečo by malo byť dobré, či je efektívne nejakému odvetviu čiastočne nesystematicky pomôcť, a zároveň teda popri tom všetkom, čo som už povedal, treba si tie peniaze ešte požičať a treba teda nájsť ďalšie peniaze na ich zaplatenie a či vlastne vo finále sme neurobili a týmto spôsobom viacej škody ako úžitku.
Zároveň treba jasne povedať, a to myslím, že už aj predrečníci jasne povedali, dlhodobá konkurencieschopnosť alebo vôbec konkurencieschopnosť sa jednoducho nevytvára tým, že sa nejakému odvetviu dávajú dotácie. Proste nesystémové, nezmyselné, okej, vyrobili ste systém proste na tieto, na tie odvody, to fakt je aj dosť byrokratické, pretože teda to treba evidovať. Vo finále je to to isté, ako keby ste nejakú sumu peňazí jednorazovo do toho podniku dali. Áno, poteší sa, ale... Má to veľa ale.
Zároveň je teda ešte ďalší pohľad. Možno to skúsim cez, cez športovcov. Máme teda nejaké športové odvetvia, kde máme úspešné odvetvia, máme tradíciu, máme úspechy, máme medaily, a potom máme športové odvetvia, kde tradíciu nemáme, kde úspechy nemáme a kde teda mohol by si niekto povedať, že mohli by sme mať, hej? A teraz keď sa pozrieme, že či má význam takto akoby pomôcť športu. Tento príklad chcem preto, lebo je to dobré na vysvetlenie.
Takže vychádzajme z toho, že krajina, ideálne by bolo, keby mala prostriedky, keď sa Švajčiarsko rozhodne pri rozpočtovom prebytku niečo dotovať, je to legitímne. My teda prebytok nemáme, ale dobre. Tak keď si máte, pán minister, vybrať, tak ktorému športovému odvetviu teda pomôžete? Pomôžete tomu úspešnému? Tomu s tradíciou? Tomu, ktoré má šancu dosahovať úspechy alebo nejakému, ktoré teda z rôznych dôvodov je neúspešné? No otázka asi má jasnú odpoveď. Má väčší význam dať dotáciu proste tomu športovému odvetviu, kde máme, máme nejaké proste predpoklady na úspech. No. A, samozrejme, potom to teda teoreticky môže pomôcť, máme väčší úspech, máme viacej medailí, máme viacej športovcov.
No ale takto nejak to funguje aj v ekonomike, že ak sa tým úspešným budú hádzať, teda nebude sa im, ideálne je, keby sa podporovali, hej, nehovorím, že pomocou, ale vytváraním podmienok. Ale vy robíte to, že tým úspešným hádžete polená pod nohy, dodatočné dane, dodatočné mimoriadne odvody, dodatočné poplatky, tým im vlastne dávate závažie, proste nebudú tak rýchlo bežať, čiže hrozí to, že nebude medaila, v prenesení pohľadu štátu, že nebudú mať dodato... dostatočný zisk, nebudú tu investovať, nebudú príjmy do štátu, ale zároveň vlastne tie peniaze idete dať odvetviam, ktoré proste jednoducho nemajú, nemajú možno takú tú schopnosť a, a jednoducho ju ani nezískajú nejakým päť-šesťmesačným zaplatením nejakej časti ich nákladov, v reálne ozaj že malej časti ich nákladov, takže vlastne vo finále ako ekonomika, keď sa teda už vrátim naspäť do ekonomiky, poškodí, pretože ten potenciál celkový ekonomiky ste viacej znížili tým tlakom na tých úspešných, tých, ktorí vo finále plnia tú štátnu kasu, a tou podporou tých, čo vedia bežať pomalšie, menej úspešných ste jednoducho toľko dobra nedokázali, nedokázali urobiť, takže aj toto, prosím, je taký ten filozofický, makroekonomický alebo akýkoľvek pohľad na vec, ktorý, ktorý teda máme. A fakt že by bolo dobré, keby sa vláda zamyslela.
Pár slov, ešte mám dve minúty, skutočne že ak je tým cieľom znížiť ceny potravín, tak tých 39 mil. keď si prenesieme na ceny všetkých potravín, na celú spotrebu, tak jednoducho to je proste fakt že vplyv blížiaci sa k nule.
A asi zjavne vnímame, že keď sa tu pozrieme na nás, tak jak nás tu sedí 150, že nesedí, tak nikto z nás nepotrebuje, aby sme si tú potravinu kúpili lacnejšiu, lebo teda štát minul peniaze na to, aby tá potravina o chlp lacnejšia bola, no ale rovnako len o tak málo bude lacnejšia pre toho, kto ozaj pozerá, či si kúpi tri rožky alebo dva rožky na raňajky, a tam, toto je ten základný problém. Už ak je tým cieľom skutočne pomôcť ľuďom, pre ktorých sú ceny potravín vážnym problémom, a sú takí ľudia a nie je ich málo, problém existuje, absolútne súhlasím, tak tým sa malo proste pomáhať cielene, zmysluplne a viac, viac by to pomohlo.
Spomeniem ešte skutočne ten príklad Kofoly, aj keď už ho kolegovia predo mnou spomínali, presne takto to dopadá pri dotáciách, že tí schopní, tí šikovní, tí so vzťahmi, tí s vplyvom si dokážu jednoducho vo finále pomôcť a pomáhate zasa nie firme, ktorá to potrebuje, Kofola to skutočne nepotrebuje, ale pomáhate firme, ktorá si dokázala nájsť ku vám cestičku a v podstate si pomaličky fakt chystá ten priestor na to, že áno, idete znižovať alebo, pardon, zavádzať daň zo sladených nápojov.
Takže tuto pomáhate, tam im to zoberiete, oboje stojí nejakú administratívu, oboje je nejaká byrokracia, pri oboch týchto veciach sa niečo stratí, najlepší spôsob by bolo proste normálne že nulová varianta, neriešiť ani toto a neriešiť ani, ani zvyšovanie, alebo zavádzanie, zavádzanie dodatočnej dane zo sladených nápojov. Fakt niekedy je menej viac a zdravý rozum je aj v politike asi hodnota, ktorá by bola dobrá, keby bola čo najčastejšie používaná. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. Pár, pár poznámok by som si dovolil.
Absolútne súhlasím, že teda pomoc na päť alebo šesť mesiacov nie je, ty si povedal, že to nie je úplne systémové riešenie, no je to absolútne nesystémové riešenie, ktoré žiadny problém nevyrieši, maximálne ho dokáže o pol roka odsunúť. Takto jednoducho sa to dá povedať.
Úplne súhlasím, že treba vytvárať prostredie, tak aby si dokázali naši poľnohospodári a pôdohospodári hľadať svoju konkurencieschopnosť. Takáto pomoc proste fakt nijak, nijak nevyrieši.
Veľmi správne si povedal, agrodotácie. Tak na to, na čo pôdohospodári majú nárok, a áno, aj ich európski kolegovia už dávno majú vyplatené, proste toto vyplatené nie je a nie je to vyriešené. Zároveň sa teda vymýšľa takýto nesystémový, nesystémový, proste čiastočný prvok, že celé zlé. Takisto absolútny súhlas, tých 37 či 39 mil., to keď prerátame na, na sumu potravín, ktoré sa teda povedzme za toho pol roka predajú, to je dosah na konečnú cenu fakt blížiaci sa nule. Absolútne súhlasím.
Takisto si povedal, že ak teda chceme pomôcť s vysokými cenami potravín, tak najefektívnejšia pomoc by, teda už keď, bola tým najzraniteľnejším, ktorí tú pomoc potrebujú. Tam by to, tie peniaze mohli, mohli dať zmysel a pomôcť toľko, koľko treba, alebo najviac, ako je možné.
Zároveň áno, že je tu cítiť loby, myslím si, že inak sa to ani nedá povedať, presne tak to je. A tá absurdnosť, že teda ideme pomáhať Kofole so znížením odvodov, alebo teda s neplatením odvodov. Zároveň teda bude sa robiť daň zo sladených nápojov, ako to, to je úplne že, len ukazuje, že ako nezmyselný je toto návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, tak si dovolím k tomuto vládnemu návrhu zákona aj trošku všeobecnejšie.
Cieľmi predloženého návrhu zákona je napríklad implementácia čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2022/858 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií. Okej. Cieľmi sú takisto ďalšie legislatívne úpravy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky súvisiace s implementáciou smernice Európskeho parlamentu 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a mohol by som čítať alebo teda hovoriť o ďalších smerniciach. Takisto okej.
Ďalším cieľom, alebo týmto návrhom vláda rieši aj úlohu v rámci vládneho akčného programu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia, v rámci ktorého ministerstvu financií v spolupráci s ministerstvom vnútra vyplýva vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
Toto všetko je okej, takisto je všetko okej, čo spomínal aj pán minister, ale všetka snaha o podporu a štandardizáciu slovenského prostredia finančných investícií vyjde dostratena, ak bude vláda deštruovať právny štát na Slovensku tak, ako to minulý týždeň urobila zmenou Trestného zákona. Toto nehovorím preto, aby som sa vracal k samotnému Trestnému zákonu, hovorím to preto, pretože rozvrat právneho štátu na Slovensku už začína mať presahy aj do ekonomiky a konkrétne aj do prostredia cenných papierov a dlhového financovania štátu. Dve menšie ratingové agentúry, ale stále sú to dve z piatich, ktoré sú všeobecne rešpektované a rešpektuje ich aj Európska centrálna banka, už do svojho aktuálneho hodnotenia zapracovali aj riziká súvisiace s vývojom právneho štátu na Slovensku. Konkrétne globálna úverová ratingová agentúra DBRS Morningstar síce zachovala aktuálny rating, ale, bohužiaľ, zmenila nám výhľad zo stabilného na negatívny. Ďalšia menšia ratingovka Scope Ratings priamo zhoršila hodnotenie Slovenska, znížila nám rating o jeden stupeň nadol. Dôvodom však nie je len vysoký tohtoročný deficit, rast verejného dlhu či nejasné konsolidačné plány vlády Roberta Fica, v samotnom hodnotení sa už objavila aj hrozba, že Slovensko pre zmeny v Trestnom zákone môže mať problémy s čerpaním eurofondov. Teraz citujem ich: Ak by taká, ak by sa takáto politika zaviedla, mohla by brániť včasnému vyplácaniu prostriedkov z kohézneho fondu EÚ a prostriedkov plánu obnovy a odolnosti.
Ešte raz, toto je priamo citácia z hodnotenia agentúry Scope.
Ešte si pamätáme, že agentúra Fitch Ratings už v decembri zverejnila pre Slovensko hodnotenie na úrovni A mínus so stabilným výhľadom, teda tak zhoršila rating z pôvodného stupňa A s negatívnym výhľadom, ktorý sme mali teda dovtedy, to bolo v decembri, vlani. Hodnotenia posledných dvoch veľkých agentúr, Standard & Poor's and Moody's prídu v apríli a v júni a obávam sa, že ani toto nebude pre Slovensko príjemné čítanie.
Viem, že pán minister Kamenický nie je v čele boja za znefunkčnenie právneho štátu na Slovensku, takže toto nie je kritika priamo naňho, ale chcem len ukázať, ako tieto rozhodnutia budú škodiť Slovensku, budú škodiť našej investičnej atraktívnosti, našej schopnosti financovať sa a splácať verejné dlhy a budú škodiť aj všeobecne fungovaniu ekonomiky. Zníženie vymožiteľnosti práva má jednoducho dosahy všade. Spolu s rozhodnutiami, za ktoré si pán Kamenický kritiku zaslúži, nerešpektovanie výdavkových limitov, kreatívne účtovníctvo v rozpočte, obídenie hodnotenia rozpočtu Európskou úniou, deštrukcia II. piliera, máme namixovaný veľmi nebezpečný koktail, ktorý jednoducho nedokáže vyriešiť ani pár dobre odborne pripravených zákonov.
Čiže môj pohľad na tento návrh zákona je, že to dobré, čo spravil celý tím na ministerstve financií, to dobré, čo prinesie, bude, bohužiaľ, iksnásobne prevalcované množstvom nesprávnych a škodlivých rozhodnutí aktuálnej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili v rozprave. Veď myslím si, že inak rozprava, vedieme ju slušne a konštruktívne, takže ja si veľmi vážim, že ste vystúpili a že sa dá na vás zareagovať, tak aspoň trochu skúsim.
To samozdanenie, tam nie je o čom, to sa úplne zhodneme, áno, náročný proces, ktorý ale pomôže. Čiže okej, veď myslím si, že som aj v mojom vystúpení jasne povedal, že prináša ten zákon kopu pozitívnych vecí. Toto som menoval, takže áno, jasná zhoda.
Takisto čo sa týka malý podnik, oslobodenie v tom zahraničí do 100-tisíc euro, samozrejme, takisto dobrá vec, správna vec.
No a v podstate rád, veľmi rád počujem teda, že pán minister a aj pán Danko je pripravený teda debatovať o zvýšení hranice, pretože áno, to je tá cesta, ktorá môže pomôcť. Ja si myslím, že hľadajme tu cesty, ako to zvýšiť čo najviac, pretože áno, ono to má nejaký vplyv, nejaký výpadok, ale zároveň to má iné zasa pozitívne vplyvy. To znamená, treba ten prepočet tých nákladov a prínosov urobiť vlastne nielen izolovane na samotnú dépeháčku, ale teda aj na ďalšie, ďalšie možné vplyvy. Takže verím, že teda sa niekam posunieme a pomôžeme malým podnikateľom.
No, zároveň som započul Maďarsko, ktoré má 27-percentnú DPH. Ja sa trošku bojím, aby tie pozitívne veci, ktoré tento zákona prináša, preboha, neboli vyvážené, že pán minister príde so zvýšením sadzby DPH ako konsolidačným opatrením. Tak, pán minister, prosím, nie, toto sa neinšpirujte. To myslím, že tá naša dépeháčka je dostatočne vysoká, a určite nerozmýšľajte nad jej zvýšením, lebo tým by sa zasa zmazalo kopu dobrých vecí, ktoré toto vie priniesť. A... vlastne asi všetko.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za faktické pripomienky. No, veľmi jednoducho, našli sme už len tuná v tejto chvíli viacero prípadov, kedy vláda eviduje tú infláciu, či už pri tých správnych poplatkoch, kde ju aj teda nejak vypočítala a vyšlo z toho povedzme priemerné 50-percentné navýšenie, alebo kde tá kalkulačka nefungovala úplne správne, napríklad pri tých hraniciach škôd, kde bolo aj 1400-percentné navýšenie v jednej z tých hraníc, ale dobre.
Ja si myslím, že sme v prvom čítaní, toto je veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh. Úplne, navrhujem, pozerám na pána predsedu Danka, ktorý túto tému kedysi riešil. Je to jedna suma, maličký pozmeňujúci návrh. Ak ho podáme my, bude problém, ak ho podá koaličný poslanec, som presvedčený, že všetci zaňho zahlasujeme a pomôžeme ho prijať. Takže myslím si, že tu sme v správnom čase a na správnom mieste, kde vieme, zákon, ktorý, hovorím, má v sebe veľa dobrého, vieme ho ešte takto vylepšiť a skutočne pomôcť každému jednému malému podnikateľovi v tejto krajine. Tak ako aj Jozef Pročko rozprával, majú to ťažké a fakt ten štát na nich pri tej inflácii nezabudol. Kdekoľvek, kde bolo treba zvýšiť odvody, zvýšiť poplatky, zvýšiť čokoľvek, všade ten štát dokázal tú, tú infláciu zapracovať.
Prosím, vážená koalícia, zapracujme tú infláciu aj, aj pri tejto hodnote.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, ktorým teda je transpozícia smernice 2020/285 a takisto aj nariadenia č. 904 /2010 sa dá len a len súhlasiť. Samozrejme, teda zaviesť harmonizované pravidlá s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby, v tomto prípade malého podniku, ktoré vyplýva teda z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, je určite krok správnym smerom a to, že teda malý podnik bude mať možnosť od roku ´25 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, samozrejme, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný unijný limit 100-tisíc euro bez DPH a súčasne hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Toto je okej.
A ono by to celé bolo úplne v poriadku a nebudem, nebudem ďalej vlastne čítať ten návrh zákona, ak by tam ale teda boli iné sumy, čo sa týka tej národnej, národnej dépeháčky. Momentálne zákon to teda zas ide stanoviť tak, že tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla alebo presiahla obrat 50-tisíc eur, iba že by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. Čiže cieľ je, je správny, všetko by bolo okej, len, len tie sumy.
Dnes je totiž hranica povinného platiteľa dane 49 790. Táto hranica sa roky nemenila. Pán minister, a prišli ste v podstate s výsmechom pre malých podnikateľov, ktorým teda chcete pomôcť, a teda túto hranicu vlastne povinného platcu DPH idete zvýšiť o celých 210 eur, hej, z tých 49 790 na 50-tisíc. Akože proste toto, toto je pomoc malým podnikateľom? Ja si myslím, že ak skutočne chceme tým skutočne malým podnikateľom na Slovensku pomôcť, tak túto sumu treba zmysluplne zvýšiť. A zmysluplne by znamenalo použiť sumu, ktorú umožňuje použiť Európska únia. Veď však v podstate harmonizujeme, hej. Zasa, veď tento zákon je o teda harmonizácii, tak aj tu by sa to dalo. A keď teda hovorím, že keď to chceme spraviť, tak to spravme. Európska únia dnes umožňuje hranicu pre povinného platcu DPH na úrovni 75-tisíc eur a od 1. 1. 2025, opravte ma, ak sa mýlim, tak bude to 85-tisíc eur.
Pán minister, použite túto sumu, toto by bola skutočná pomoc tým malým podnikateľom, tým, tým ešte menším, než o ktorých pojednáva samotná, samotná novelizácia dépeháčky. Ja si myslím, že iste sa, pán minister, zhodneme a pred chvíľkou ste to aj povedali v jednom z vašich vystúpení, že na Slovensku bola v posledných rokoch inflácia, a myslím, že sa zhodneme aj, že teda nebola malá. Tie čísla sme tu spomínali. Len za minulý rok to bolo tesne pod trinásť, rok predtým okolo desať a vláda dokonca dokázala v priebehu roka ´23 vďaka inflácii dokonca trikrát zvýšiť hodnotu stravného. Úplne správne, veď teda bola inflácia, v potravinách ešte vyššia, tak sa vlastne tie sumy, ktoré sú v tých zákonoch stanovené ako pevné sumy, sa v niektorých prípadoch dokázali trikrát do roka zvýšiť. Správne. No, ale prečo sa teda tuto tvárime, že, že pri hranici povinného platcu dane z pridanej hodnoty inflácia neexistuje? A neexistuje dlhé, dlhé roky. Akože malí podnikatelia nie sú ľudia? Veď oni ani nežiadajú o pomoc, oni chcú len to, aby sa rešpektovala inflácia aj na tejto strane barikády, povedzme to takto. Nielen na strane, kde teda vláda od podnikateľov a občanov berie, hej? Spomeňme si tuná na nedávno prijaté alebo zvýšenie takmer tisícky rôznych poplatkov správnych v lex konsolidácia, pardon, lex zdieranie tvorcov hodnôt, hej? Tam, tam zasa raz vláda vedela aj si spočítať tú infláciu nielen za minulý rok, ale aj za dlhšie obdobie a proste pekne ich o 50 %, niektoré aj viacej pozvyšovala. Veď tak prečo, prečo nie, nie na tejto strane?
Ja si myslím, že, pán minister, chápem, rozumiem, je to politické rozhodnutie alebo bolo by to politické rozhodnutie. Proste, pán minister, buďte odvážny, urobte to! Skutočne by toto podnikatelia ocenili, veľmi by to ocenili. Ak by sa táto hranica zvýšila na úroveň teda, ktorú umožňuje Európska únia, tak jednoducho minimálne to tých drobných podnikateľov ochráni pred neúmernou administratívnou záťažou, umožní im to, aby sa viacej venovali samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Ja si myslím, že keď tu bude vyššia hranica povinnej registrácie, má to význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov, a povedzme si to na rovinu, zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli hranicu povinnej registrácie. Toto umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom. Preto, ešte raz, si myslím, že to zvýšenie hranice by určite podporilo podnikateľskú aktivitu, znížilo administratívu na strane podnikateľa a štátu a podporilo by hospodársky rast Slovenska. Presne tri veci, ktoré najviac podporujeme a pred voľbami ste to aj vy úplne presne takto hovorili. A ja verím, že si to pán minister aj myslí, veď toto sú úplne jasné veci. Potrebujeme menej administratívy. Povedal aj dneska, hospodársky rast, že potrebujeme, je naprosto jasná vec a to, že bude vyššia podnikateľská aktivita, takisto je len a len dobrá vec.
Poďme trošku do histórie. Hranica pre povinnú obratovú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty sa naposledy zvyšovala 1. 7. 2009 počas prvej vlády Roberta Fica. Myslím, že 15 rokov je dlhá doba, vtedajších 49 790 euro už dnes nezodpovedá tým istým eurám a fakt, že ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto suma by sa normálne mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu, teda o to, ako sa zvýšila v ekonomike či už cenová, alebo mzdová úroveň. No a ja si myslím, že teraz to vlastne je 15 rokov, a teda znovu máme pána premiéra Fica, tak možnože, možnože keby sa táto suma zvýšila, tak by to bolo vlastne také nejaké, k tomu 15. výročiu by to celé dávalo zmysel, takto to jednoducho poviem.
A skončím svoje vystúpenie tým, že aby som teda len nekritizoval, takisto chcem pochváliť pána ministra, samozrejme, tím, ktorý pripravoval návrh zákona, za zavádzanie inštitútu samozdanenia pri dovoze tovaru. To je skutočne vec, ktorá, áno, spôsobí napätie na strane príjmov v tomto roku, ale zároveň to zasa pomôže nižšej administratíve a už potom od ďalšieho roku už to bude fungovať normálne a je to zasa ďalší krok, aby, aby teda tým podnikateľom ten ich život sa aspoň trošku zlepšil. Takže za toto ďakujem. Toto je takisto dobrá vec v tomto zákone.
Ďakujem pekne za pozornosť.