Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.2.2024 o 12:11 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.2.2024 9:20 - 9:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Presne tak, ďakujem pekne, že si, že si vystúpil, aby sme teda mohli trošku reagovať. No, v prvom rade ma mrzí, že teda skutočne tu sedia len traja koaliční poslanci, pretože to, že vláda dokáže míňať, a tak ako aj predkladateľ povedal, nie investovať, ale prejedať peniaze, to ukázala, to sa ráta v stovkách milión... miliónov, resp. v miliardách. No, možno by bolo dobré, keby však koalícia aj počúvala, že ako tie peniaze treba do tých verejných financií dostať, pretože tam je jediná cesta, a to je to, že tí tvorcovia hodnôt, tie firmy malé, veľké, inovatívne, tradičné, všetky, potrebujú mať nejaké zmysluplné podmienky, aby chceli pracovať, aby chceli zamestnávať a aby chceli tie hodnoty tvoriť.
A to, čo vláda popri míňaní, kto... ktoré sa nijakovsky nedá nazvať investíciou do budúcnosti, robí, je, že zároveň znechucuje všetkých tvorcov hodnôt, a nieže im vylepšuje podmienky, práve naopak, podmienky im zhoršuje, preto je cenný akýkoľvek návrh, a aj my máme veľmi podobný a bodaj by teda sa koalícia na to pozrela, pretože toto nie je politika. Toto je, podnikatelia volia aj SMER, aj HLAS, aj PS, aj SAS-ku, proste oni chcú tu byť, chcú tvoriť hodnoty a chcú mať na to zmysluplné podmienky. Takže taký apel, to, čo aj, aj Alojz Hlina povedal, no možno keby sa tá koalícia zamyslela a skúsila podporiť, podporiť aj tento dobrý zákon.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.2.2024 9:20 - 9:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem za príležitosť zareagovať faktickou poznámkou na situáciu, ktorá tu je v tejto chvíli v Národnej rade, pretože si myslím, že jednu faktickú si to zaslúži.
Dnes ráno o deviatej hodine sme mali začať rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda tvrdí, že urýchlene treba zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov, lebo sa, citujem: „nadmerne využíva až nadužíva inštitút chráneného oznamovateľa“. Všetci vieme, že to nie je pravda. Nič sa nenadužíva, vláde sa len nepáči, že inštitút chráneného oznamovateľa sa pokúšajú využiť aj policajti, ktorých sa potrebuje táto vláda zbaviť. Ide o sedem ľudí, čo sa dá ťažko nazvať nadužívaním.
Vláda to však vidí každopádne inak a už na decembrovú schôdzu parlamentu zaradila toto skrátené legislatívne konanie, aby zákon o ochrane oznamovateľov zmenila. Potom sa decembrová schôdza natiahla, body sa presunuli na január, a to sa im už o tomto zákone rokovať až tak nechcelo, tak tento bod prehodili na ďalšiu schôdzu, ktorá prebieha práve teraz. Stále sme v režime skráteného konania. Minulý týždeň mal tento návrh predniesť minister vnútra, minulý týždeň na to nemal čas, tak snáď historicky prvýkrát sa strašne dôležité skrátené legislatívne konanie presúva už z decembra na január až na február. A dnes sa akože minister vnútra ospravedlnil.
Tak čo je to za skrátené legislatívne konanie, čo to tu hrajú s nami za hry politici vládnej koalície? Už aj vrabce čvirikajú, že idú tento zákon zmeniť, stiahnuť.
Skryt prepis
 

16.2.2024 12:36 - 12:36 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne kolegovi za faktickú poznámku, absolútny súhlas, nemám veľmi čo dodať.
A áno, môžme sa baviť o tom dopade, nemám, nemám, samozrejme, tie čísla teraz, ale po debate s ministrom financií sa v rámci toho vládneho návrhu zákona pripravuje vlastne vyhodnotenie, že aký by to malo dosah. Nie je to úplne jednoduché, takisto aj pán minister potvrdil tuná vlastne tento týždeň, že nie je to, nie je to, nie je to vyčíslené, ale jednoducho robí na tom ministerstvo financií, a teda tie čísla budú k dispozícii. Budú k dispozícii v druhom čítaní, to znamená, či už ak tento zákon prejde, alebo teda ku vládneho návrhu zákona, ktorý bude na ďalšej schôdzi. Čiže plénum v momente, keď bude rozhodovať o tom teda, či túto hranicu zvýšiť, bude mať k dispozícii údaje o tom, aký je ten vzťah na verejné financie.
Tam treba dať ale pozor, že jedna vec je ten prvý, to som jasne povedal, že ten prvý krok je deficitný. Jasné, proste ak tú hranicu zvýšite, len treba, vlastne musí IFP, inštitút finančnej politiky, spočítať aj tie ďalšie veci, vlastne tie ďalšie vyvolané efekty, že tí podnikatelia neprestanú posledné dva mesiace sa tváriť, že nepracujú, a že proste to má nejaký vplyv, samozrejme, na, na zase pozitívnej strane. Takže skutočne sám som zvedavý, s akými číslami príde pán minister, a verím, že to bude čísla relevantné a urobené nielen tým priamym vplyvom, ale aj s tými vyvolanými vplyvmi.
A ďakujem pekne tiež za faktickú poznámku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 12:21 - 12:23 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No, máme pred sebou v podstate krátky návrh zákona, kde má tri body plus teda druhý článok je len o účinnosti. Niekedy netreba dlhý legislatívny text, niekedy netreba zložité zmeny na to, aby dokázalo sa pomôcť. Tentokrát a v tomto návrhu zákona sa budeme baviť o malých podnikateľoch, o malých živnostníkoch, o malých eseročkách, proste o malých, často jednoosobových firmách, ktorí sú šikovní v tom, čo robia, v tej svojej unikátnej podnikateľskej schopnosti, nech už je to z akejkoľvek oblasti, a, samozrejme, sú o to, o to menej šikovní, respektíve schopní sú v tej byrokracii a v ďalších veciach, ktoré, samozrejme, s podnikaním súvisia. Takže tým cieľom návrhu zákona základným je znížiť množstvo byrokracie práve pre týchto malých podnikateľov v rôznych oblastiach a to tak, že dnes máme tú hranicu na povinnú registráciu ako platcu pre DPH, je to 49 790 euro a tá ambícia tohto návrhu zákona je to zvýšiť na sumu 75-tisíc eur. To je suma, ktorá, samozrejme, je v súlade so všetkými európskymi pravidlami, a je to suma, na ktorú sa bez problémov v tomto momente dá ísť.
Je ešte debata alebo môže byť debata o sume 85-tisíc euro, ktorá bude umožnená od budúceho roku, zatiaľ proste umožnená ale nie je. Takže takto to je.
Ako je to dnes? Súčasná legislatíva pozná dva možné typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty. Jedna je teda dobrovoľná, druhá je povinná. Na tú dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu. S týmto, samozrejme, nie je treba nič riešiť, ak niekto chce byť platcom dane z pridanej hodnoty, nemusí to závisieť od jeho obratu, proste rozhodne sa, finančná správa mu to schváli a vie byť platcom DPH. Čiže v tomto sa nemení nič.
Čo sa týka toho povinného, takže dnešný stav je, že povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba, ak za najviac dvanásť predchádzajúcich a po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla už spomínaný obrat 49 790 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahla zákonom stanovený obrat.
No, a skúsme sa pozrieť teda ako to číslo vzniklo. No, posledne sa menil zákon teda v tomto bode v roku 2009, od 1. júla 2009, počas prvej vlády Roberta Fica, sa teda nastavila táto suma 49 790 eur. Nemám to úplne presne pozreté, ale je veľmi pravdepodobné, že táto suma sa vlastne len prerábala z korún na eurá a tá pôvodná suma teda je ešte dlhšie obdobie nezmenená, ale je to jedno, teraz v lete bude pätnásť rokov čo sa táto sume nezmenila.
Pozrime sa, samozrejme, na to, že tých 49 790 euro v roku 2009 bol nejaký proste obrat, bola to nejaká suma, výrazne, samozrejme, iná, než je to dnes. A toto je ten hlavný dôvod, čím chcem odôvodniť, prečo by sme mali túto sumu zvýšiť, pretože jednoducho inflácia za tých pätnásť rokov proste, samozrejme, má aj v tejto oblasti svoj vplyv, tá, tá hodnota dnešná je výrazne nižšia a jednoducho dnes už tá suma vôbec nijak nepokrýva ten zmysel toho zákona, aby skutočne tie malé firmy s nejakým obratom proste boli mimo tej povinnosti systému DPH, ktorý je násobne náročnejší než teda jednoduché účtovníctvo, takisto je úplne prirodzené, že každá takáto suma v tom zákone by sa mala teda z času na čas zmeniť.
Ja si myslím, že tomuto úplne rozumejú aj naši koaliční kolegovia, veď teraz nedávno sa v lex konsolidácia zmenilo asi tisíc rôznych poplatkov z dôvodu inflácie. Áno, s veľkou časťou tej, tých poplatkov sa, samozrejme, súhlasiť dá, pretože tiež neboli dlhé roky menené, a teda sa zvýšili, okej. Samozrejme, veľa z nich má dosah na podnikateľskú obec, zvyšuje im to náklady, no, bohužiaľ, prináša to, prináša to svet. Zároveň ale by bolo férové a slušné, aby sa vlastne aj podnikateľom aj tá druhá strana vlastne upravovala. Jednoducho aj to, čo im dáva určité práva a tiež to nebolo pätnásť rokov zmenené, tak by bolo veľmi dobré, ak by táto snemovňa našla vôľu a aj v tejto oblasti vlastne zvýšila, zvýšila túto sumu. Tých 75-tisíc euro je jedna vec, teda suma, ktorú umožňuje Európska únia a zároveň to povedzme že plus-mínus pokrýva tú infláciu za tie roky.
No, čo sa týka teda ešte toho dôvodu, samozrejme, to stanovenie vyššej hranice bude chrániť tieto, malých drobných podnikateľov pred teda neúmernou administratívnou záťažou a, samozrejme, umožní im to viacej času venovať tej samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Takisto na toto sú vyslovene tiež podnikateľské prieskumy a, bohužiaľ, ani z tohto nevychádzame ako Slovensko dobre, pretože slovenský podnikateľ, a špeciálne malý, musí venovať ďaleko väčšiu časť svojho disponibilného času v roku na plnenie rôznych administratívnych náležitostí, povinností, no a to mu, samozrejme, chýba potom na tú jeho podnikateľskú činnosť, no a to, samozrejme, znižuje jeho konkurencieschopnosť oproti podobným podnikateľom napr. v iných krajinách.
Takisto ak sa zvýši táto hranica povinnej registrácie, tak to, samozrejme, má význam aj z pohľadu štátu. A toto je tiež kľúčové, že ja sám hovorím, že áno, v tom prvom kroku tento zákon má negatívny vplyv na verejné financie, ale to je len taký ten izolovaný, keď sa pozrieme priamo na ten prvý bod, že teda sa tá dépeháčka bude od vyššej sumy. Zároveň sa ale pozrime na ďalšie veci, že časť malých podnikateľov jednoducho zvykla optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie a jednoducho, aby sa vyhli tým povinnostiam, ktoré, ktoré to prináša so sebou.
No, ale čo to znamená, proste skutočne ten malý podnikateľ, no videl, že sa blíži, tak si povedal, že posledný mesiac-dva buď si oddýchnem a nepracujem, hoci by som mohol, to je jedna strata pre ekonomiku krajiny ako takú. Samozrejme, on si mohol povedať aj to, ja budem pracovať, len teda prestanem vystavovať faktúry, a teda budem ten zvyšok roka v šedej zóne, to je, samozrejme, ďalšia a už úplne jasná strata pre, pre verejné financie, a potom, samozrejme, sú ešte aj ďalšie sofistikovanejšie prípady, kde sa teda robili rôzne viaceré, viaceré malé eseročky, teda tiež, aby to vychádzalo. Takže toto umožní vlastne podnikateľom skôr plniť literu zákona, a tým pádom to zníži ich chcenie vlastne ten zákon obchádzať. Vo finále toto všetko pomôže, pomôže verejným financiám vo finále ku vyšším potenciálnym príjmom.
Čo je naprosto nesporné, že zvýšenie tejto hranice jednoznačne podporí podnikateľskú aktivitu týchto spomínaných firiem a jasne toto, samozrejme, podporí hospodársky rast Slovenska. No a takisto, ak tá firma nemusí prejsť do systému teda účtovania DPH, tak, samozrejme, toto tiež zníži byrokraciu, resp. administratívu na strane podnikateľa. To sú dôležité veci, ktoré skutočne bude profitovať či krajina ako taká, či podnikateľ ako taký.
No, myslím si a keď sme tu debatovali o jednom z predchádzajúcich zákonov, tak som, mám taký pocit, že cítil aj zo strany, zo strany koalície určitý, určité chcenie alebo minimálne pochopenie pre to, že tá hranica je skutočne nízka a už či tak, alebo tak, či sa to zmení vo vládnom zákone o DPH, ktorý teda sme schválili v prvom čítaní, alebo teda či sa to dá urobiť aj takto, už akokoľvek, dôležitý je, samozrejme, tuto výsledok. Ak by môj zákon neprešiel, ale výsledok bude, že na budúcej schôdzi sa skutočne táto hranica zvýši vo vládnom návrhu, dôležitý je výsledok, nie je podstatné, kto si pripíše nejaké body, že sa to stalo, dôležité je, aby sme počúvali podnikateľov a robili všetko pre to, aby ten ich život bol ľahší, pretože vo finále všetci budeme profitovať. Aj teraz sme tu mali veľmi zásadnú debatu o teda našich deťoch a o tom, aby mohli mať svojich rodičov, keď sú hospitalizovaní. Áno, treba na to nejaké peniaze. No, toto je jeden, jedna z možností, kde vedia vygenerovať verejné financie, dodatočné príjmy a jednoducho, ktoré sa potom, samozrejme, dajú použiť aj na, aj na takéto veci.
Ale dôležité je skutočne to, že tak ako majú problémy rôzne oblasti nášho života, majú problémy aj malí podnikatelia. Veľmi málo ich tu počujeme, pretože jednoducho oni fakt sa venujú tej práci, venujú sa tvorbe hodnôt, venujú sa tomu, aby dokázali prežiť, venujú sa tomu, aby dokázali byť v súlade so všetkými pravidlami tejto krajiny, ktoré jednoducho sa majú tendenciu skôr byť stále zložitejšie, preto ich možno nie je tak počuť, preto nemajú čas robiť protesty, preto nemajú čas mať svoje združenia, ktoré by tu dokázali v pozitívnom smere lobovať za rôzne zlepšenia. Jednoducho neznamená to, že nemajú problémy. Čiže aj keď to možno nepočujeme ako úplne najzásadnejší problém, verte, že toto je jednoduchá vec, ktorá im dokáže veľmi pomôcť a keďže oni sú tí tvorcovia hodnôt, oni sú tí, ktorí napĺňajú naše verejné financie, dokáže to pomôcť aj krajine a nám všetkým.
Ďakujem pekne za pozornosť a, samozrejme, celé plénum, bez ohľadu na to, či koaličné, alebo opozičné, každého jedného poslanca by som chcel veľmi poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2024 12:11 - 12:14 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, no, už sme v piatkovom popoludní, v podstate koaliční poslanci teda už sú doma, nás opozičných tu pár zostalo, takže cením si každého jedného, kto tu sedí a ide sa, a ide sa teda venovať aj tejto téme.
Takže v úvodnom slove len krátko. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Branislav Gröhling.
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 49 790 euro na sumu 75-tisíc eur. Možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva, samozrejme, zachovaná.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v prvom momente, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2024 10:46 - 10:48 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Marcinková, Vlaďka, veľmi ti ďakujem za tvoje vystúpenie, ďakujem ti za tvoj boj, ako sa teda tejto téme venuješ, pretože viem, že celé štyri roky koľko si tomu energie, času a všetkého venovala. A je mi fakt smutno, že prítomnosť rodiča vlastne nebola uzákonená už v predchádzajúcom volebnom období, kde sme boli súčasťou vlády.
Poviem len tri príklady, prečo všetci spoločne by sme mali zahlasovať a podporiť tento zákon. Ja si myslím, že každý z nás, kto sme v detstve boli teda v nemocnici bez rodičov, tento zážitok si pamätáme na celý život ako fakt traumatizujúci zážitok. To je jedna vec. Ale fakt pozerajme sa na to aj ekonomicky. Som presvedčený, že rodič pri svojom dieťati, tak ako si aj ty spomínala, vo finále ušetrí zdravotníctvu alebo tejto krajine peniaze, či už teda tým samotným skrátením procesu liečenia, alebo aj tou samotnou pomocou, tou proste tou prácou, ktorú ten rodič urobí namiesto, namiesto sestier a teda zdravotníkov, ktorých nemáme. Na a tretia vec je, dôvera je fakt kľúčová v spoločnosti a dôveru potrebujeme aj medzi lekárom a teda rodičmi. A fakt ten rodič fakt vie byť najlepšou pomocou aj tomu lekárovi, aj tomu svojmu dieťaťu a mal by byť úplne prirodzenou súčasťou toho liečebného procesu, tak ako je to v rôznych iných krajinách. A ja som aj presvedčený, že aj dnes je veľa, veľa lekárov, ktorí toto vnímajú, ktorí v rámci svojich možností umožnia, umožnia teda rodičom byť v prítomnosti. A fakt podporme, aby to mohlo byť štandardom a aby sme aj takto chránili práva detí, práva tých, ktorí a naprosto jasne nikdy nikomu neublížili, a fakt sa venujme aj právam detí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2024 10:35 - 10:37 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, ďakujem, kolega Hajko, presne ako si povedal, všetko toto, čo sa ide robiť, je na dlh, dlh Sociálnej poisťovne v tomto roku, resp. inak to poviem, potreba dofinancovania Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu je v rozpočte odhadnutá na 1,6 mld. eur, presne ako si povedal, Sociálna poisťovňa z vlastných zdrojov nedokáže vyplatiť už že vôbec trinásty dôchodok, problém má vyplatiť vôbec tie dvanáste a, samozrejme, môže sa zdať, že tých 40 mil. nie je veľa pri jej rozpočte, ale proste je to niečo, čo znovu a ďalej navyšuje, navyšuje proste jej dlh.
No a teraz, ale tá úplne základná otázka je, presne ako si povedal, trebalo by zanalyzovať. Ale nad tým všetkým je ešte a je úlohou štátu alebo vôbec schopnosťou štátu dosiahnuť, aby ceny potravín boli nižšie? Jednoducho nie je, my sme videli príklad Maďarska, ktoré sa do toho pustilo, pustilo, Maďarsko sa do toho pustilo úplne extenzívne, dokonca proste vyslovene regulovalo ceny a samo muselo priznať, že jednoducho nemá vplyv nad trhovými silami, nedokáže vlastne vláda tie ceny znížiť a zároveň je ešte potom jedna vec, že otázka, že ak trhové prostredie, ktoré reguluje ceny na 99 %, umožní potravinárom proste realizovať svoju produkciu s vyššími cenami, a to je jedno na všetkých stupňoch, prečo by toto opatrenie ich malo prinútiť, že tie ceny budú nižšie. Proste ten základný cieľ, aby boli ceny potravín nižšie, sa týmto jednoducho nedá naplniť, nedá, nedá zariadiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2024 10:22 - 10:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, Vlado, za tvoju reakciu. Absolútny súhlas v tom, že toto opatrenie jednoducho problémy nerieši a nevyrieši.
A možno použijem ešte jeden príklad. Aj ty aj ja sme včelári a možno, možno tu by bolo dobré sa fakt ísť toho včelára spýtať, že či pri tých všetkých problémoch a ťažkostiach, ktorým čelí, že či pomôže, keď za ním niekto príde, a teraz to úplne že zjednoduším, a na päť mesiacov mu dá nejaký balík peňazí, lebo teda sa rozhodol, že vyrieši jeho problémy nejakou dotáciou, hej. Samozrejme, že ten včelár povie, no tak, samozrejme, lepšie nejaké peniaze ako žiadne. A ak ich dokáže využiť nejak zmysluplne, tak si môže nejak pomôcť, ale každý vám povie, že ak je niečo proste včelárstvo, tak je to kontinuálna práca a jednoducho žiadne jednorazové opatrenie, žiadna jednorazová proste guča peňazí, proste nič takéto tie problémy nevyrieši a vo finále mu nepomôže. Maximálne mu to tie jeho problémy o tie nejaké mesiace oddiali. V tomto je celý problém.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2024 10:08 - 10:18 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov. Začnem asi tým, čo povedal Ondro Dostál, že ako vlastne toto celé začalo. Toto začalo vlastne skutočne parlamentnými voľbami, kde si teda strana SMER a HLAS urobili teda z cien potravín tému. Áno, ceny potravín rástli, boli vyššie, ten problém tu je, to je jasné, len to riešenie, ktoré si vybrali, jednoducho nie je funkčné a nie je dobré.
No tak teraz v podstate by som sa teda chcel pozrieť na to, že áno, máme ďalšie voľby, tak to ideme predlžovať, ale či teda to je úplne správne. No. Takže pozrime sa teda na voličov, hej? Začalo to, začalo to teda voľbami, tak sa pozrime na voličov. Ja úplne rozumiem, že ak niekomu dáte dotáciu, kľudne to volajme dotácia, áno, sú to proste, neplatenie alebo odpustenie odvodov do výšky minimálnej mzdy, je to forma dotácie, akokoľvek to nazveme, je to dotácia. No a teraz ten pohľad voliča, samozrejme, komu nejaké peniaze dáte, tak tí vás asi majú väčšiu tendenciu voliť, či v jedných voľbách, alebo teraz v prezidentských, v akýchkoľvek. Okej. Ale ja by som sa tak nejak uchádzal vlastne o porozumenie vlastne aj tých ostatných občanov, firiem, všetkých ostatných, pretože čo znamená, ak teda niekto dostane dotáciu, ak nejaké odvetvie, akokoľvek sa môžeme baviť o tom, či je to zmysluplné, alebo nie, nejakú dotáciu dostane, nejaké odpustenie odvodov dostane, a iné odvetvia to nedostanú, pretože tí by v podstate vám tie hlasy nemali dať. To, to by mal byť ten pohľad. A keby to takto vnímali občania, tak možnože potom by sme tu aj prijímali menej populistické zákony.
A teraz prečo? Pretože vy ste teda umelo na nejaké obdobie, teraz možno tých päť-šesť mesiacov zvýšili konkurencieschopnosť teda niektorých odvetví, ale automaticky ste znížili vlastne konkurencieschopnosť všetkých ostatných odvetví, ktoré po a) teda žiadnu takúto formu dotácie, žiadne odpustenie odvodov nedostanú, a zároveň ešte prenesene, samozrejme, keďže to teda bude výpadok nejakých 37 mil., sa v podstate na to musia zložiť, takže toto je jeden pohľad, tak tí by mohli voliť niekoho iného, niekoho, kto možnože nieže dá dotáciu aj im, to je zas len forma populizmu, ale proste nastaví nejaké to prostredie, ktoré minimálne nezhorší, ideálne zlepší konkurencieschopnosť vlastne celého, celej ekonomiky. To je, to je akoby jeden pohľad.
Ďalší pohľad, povedzme nazvime ho makroekonomický, je také nejaké dobré pravidlo. Ono je v podstate aj v zákone napísané, že dotácie by nemali zvyšovať celkové zadlženie. Toto nájdete napríklad v zákone, v zákone o vyšších územných celkoch, alebo teda o obciach. Je to fajn pravidlo. Rozumiem, že sme Európska únia, že tých dotácií je tu aj tak veľa, ale teda pozerajme sa na to, že nevyrábajme ďalšie, keďže na to nemáme. Čiže ten ďalší pohľad je ten, že v stave, kedy tento rok bude chýbať 8 mld. eur, ktoré si treba požičať, ktoré treba zaplatiť s úrokom, s ročným úrokom možno 3,5, tak do 4 %, a zároveň teda tie peniaze sa idú používať na zvýšenie miery dotácií. Takže tu je, tu je ďalšia tá, tá rovina debaty, že či takéto niečo by malo byť dobré, či je efektívne nejakému odvetviu čiastočne nesystematicky pomôcť, a zároveň teda popri tom všetkom, čo som už povedal, treba si tie peniaze ešte požičať a treba teda nájsť ďalšie peniaze na ich zaplatenie a či vlastne vo finále sme neurobili a týmto spôsobom viacej škody ako úžitku.
Zároveň treba jasne povedať, a to myslím, že už aj predrečníci jasne povedali, dlhodobá konkurencieschopnosť alebo vôbec konkurencieschopnosť sa jednoducho nevytvára tým, že sa nejakému odvetviu dávajú dotácie. Proste nesystémové, nezmyselné, okej, vyrobili ste systém proste na tieto, na tie odvody, to fakt je aj dosť byrokratické, pretože teda to treba evidovať. Vo finále je to to isté, ako keby ste nejakú sumu peňazí jednorazovo do toho podniku dali. Áno, poteší sa, ale... Má to veľa ale.
Zároveň je teda ešte ďalší pohľad. Možno to skúsim cez, cez športovcov. Máme teda nejaké športové odvetvia, kde máme úspešné odvetvia, máme tradíciu, máme úspechy, máme medaily, a potom máme športové odvetvia, kde tradíciu nemáme, kde úspechy nemáme a kde teda mohol by si niekto povedať, že mohli by sme mať, hej? A teraz keď sa pozrieme, že či má význam takto akoby pomôcť športu. Tento príklad chcem preto, lebo je to dobré na vysvetlenie.
Takže vychádzajme z toho, že krajina, ideálne by bolo, keby mala prostriedky, keď sa Švajčiarsko rozhodne pri rozpočtovom prebytku niečo dotovať, je to legitímne. My teda prebytok nemáme, ale dobre. Tak keď si máte, pán minister, vybrať, tak ktorému športovému odvetviu teda pomôžete? Pomôžete tomu úspešnému? Tomu s tradíciou? Tomu, ktoré má šancu dosahovať úspechy alebo nejakému, ktoré teda z rôznych dôvodov je neúspešné? No otázka asi má jasnú odpoveď. Má väčší význam dať dotáciu proste tomu športovému odvetviu, kde máme, máme nejaké proste predpoklady na úspech. No. A, samozrejme, potom to teda teoreticky môže pomôcť, máme väčší úspech, máme viacej medailí, máme viacej športovcov.
No ale takto nejak to funguje aj v ekonomike, že ak sa tým úspešným budú hádzať, teda nebude sa im, ideálne je, keby sa podporovali, hej, nehovorím, že pomocou, ale vytváraním podmienok. Ale vy robíte to, že tým úspešným hádžete polená pod nohy, dodatočné dane, dodatočné mimoriadne odvody, dodatočné poplatky, tým im vlastne dávate závažie, proste nebudú tak rýchlo bežať, čiže hrozí to, že nebude medaila, v prenesení pohľadu štátu, že nebudú mať dodato... dostatočný zisk, nebudú tu investovať, nebudú príjmy do štátu, ale zároveň vlastne tie peniaze idete dať odvetviam, ktoré proste jednoducho nemajú, nemajú možno takú tú schopnosť a, a jednoducho ju ani nezískajú nejakým päť-šesťmesačným zaplatením nejakej časti ich nákladov, v reálne ozaj že malej časti ich nákladov, takže vlastne vo finále ako ekonomika, keď sa teda už vrátim naspäť do ekonomiky, poškodí, pretože ten potenciál celkový ekonomiky ste viacej znížili tým tlakom na tých úspešných, tých, ktorí vo finále plnia tú štátnu kasu, a tou podporou tých, čo vedia bežať pomalšie, menej úspešných ste jednoducho toľko dobra nedokázali, nedokázali urobiť, takže aj toto, prosím, je taký ten filozofický, makroekonomický alebo akýkoľvek pohľad na vec, ktorý, ktorý teda máme. A fakt že by bolo dobré, keby sa vláda zamyslela.
Pár slov, ešte mám dve minúty, skutočne že ak je tým cieľom znížiť ceny potravín, tak tých 39 mil. keď si prenesieme na ceny všetkých potravín, na celú spotrebu, tak jednoducho to je proste fakt že vplyv blížiaci sa k nule.
A asi zjavne vnímame, že keď sa tu pozrieme na nás, tak jak nás tu sedí 150, že nesedí, tak nikto z nás nepotrebuje, aby sme si tú potravinu kúpili lacnejšiu, lebo teda štát minul peniaze na to, aby tá potravina o chlp lacnejšia bola, no ale rovnako len o tak málo bude lacnejšia pre toho, kto ozaj pozerá, či si kúpi tri rožky alebo dva rožky na raňajky, a tam, toto je ten základný problém. Už ak je tým cieľom skutočne pomôcť ľuďom, pre ktorých sú ceny potravín vážnym problémom, a sú takí ľudia a nie je ich málo, problém existuje, absolútne súhlasím, tak tým sa malo proste pomáhať cielene, zmysluplne a viac, viac by to pomohlo.
Spomeniem ešte skutočne ten príklad Kofoly, aj keď už ho kolegovia predo mnou spomínali, presne takto to dopadá pri dotáciách, že tí schopní, tí šikovní, tí so vzťahmi, tí s vplyvom si dokážu jednoducho vo finále pomôcť a pomáhate zasa nie firme, ktorá to potrebuje, Kofola to skutočne nepotrebuje, ale pomáhate firme, ktorá si dokázala nájsť ku vám cestičku a v podstate si pomaličky fakt chystá ten priestor na to, že áno, idete znižovať alebo, pardon, zavádzať daň zo sladených nápojov.
Takže tuto pomáhate, tam im to zoberiete, oboje stojí nejakú administratívu, oboje je nejaká byrokracia, pri oboch týchto veciach sa niečo stratí, najlepší spôsob by bolo proste normálne že nulová varianta, neriešiť ani toto a neriešiť ani, ani zvyšovanie, alebo zavádzanie, zavádzanie dodatočnej dane zo sladených nápojov. Fakt niekedy je menej viac a zdravý rozum je aj v politike asi hodnota, ktorá by bola dobrá, keby bola čo najčastejšie používaná. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2024 9:20 - 9:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. Pár, pár poznámok by som si dovolil.
Absolútne súhlasím, že teda pomoc na päť alebo šesť mesiacov nie je, ty si povedal, že to nie je úplne systémové riešenie, no je to absolútne nesystémové riešenie, ktoré žiadny problém nevyrieši, maximálne ho dokáže o pol roka odsunúť. Takto jednoducho sa to dá povedať.
Úplne súhlasím, že treba vytvárať prostredie, tak aby si dokázali naši poľnohospodári a pôdohospodári hľadať svoju konkurencieschopnosť. Takáto pomoc proste fakt nijak, nijak nevyrieši.
Veľmi správne si povedal, agdodotácie, tak na to, na čo pôdohospodári majú nárok, a áno, aj ich európski kolegovia už dávno majú vyplatené, proste toto vyplatené nie je a nie je to vyriešené. Zároveň sa teda vymýšľa takýto nesystémový, nesystémový, proste čiastočný prvok, že celé zlé. Takisto absolútny súhlas, tých 37 či 39 mil., to keď prerátame na, na sumu potravín, ktoré sa teda povedzme za toho pol roka predajú, to je dosah na konečnú cenu fakt blížiaci sa nule. Absolútne súhlasím.
Takisto si povedal, že ak teda chceme pomôcť s vysokými cenami potravín, tak najefektívnejšia pomoc by, teda už keď, bola tým najzraniteľnejším, ktorí tú pomoc potrebujú. Tam by to, tie peniaze mohli, mohli dať zmysel a pomôcť toľko, koľko treba, alebo najviac, ako je možné.
Zároveň áno, že je tu cítiť loby, myslím si, že inak sa to ani nedá povedať, presne tak to je. A tá absurdnosť, že teda ideme pomáhať Kofole so znížením odvodov, alebo teda s neplatením odvodov. Zároveň teda bude sa robiť daň zo sladených nápojov, ako to, to je úplne že, len ukazuje, že ako nezmyselný je toto návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis