Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Presne tak. Súhlasím s pánom Hajkom. Hospodárenie štátneho rozpočtu sa nevyvíja dobre alebo to povedzme ešte inak, že vyvíja sa zle. Prečo? No lebo neplatí základná poučka socialistov, že vyššie sadzby daní, odvodov, poplatkov znamenajú automaticky aj vyšší výnos. Nie je to tak a ono sa to začína aj ukazovať a čím viacej sa budú tie sadzby šponovať, tým viac ten problém bude so všetkými negatívami, brzdenie ekonomiky, konkurencieschopnosti a toto všetko. No, že to vie byť presne naopak, že práve znížením sadzieb sa, sa dá naplniť lepšie štátnu kasu práve zosilnením ekonomickej aktivity, to sme zažili ako Slovensko v roku 2004, kedy jasne po daňovej reforme sadzby klesli a výnosy výrazne stúpli.
No ale napríklad by som dal do pozornosti kolegom z vládnej koalície aj momentálne Portugalsko, kde tamojší premiér chce výrazne znížiť napríklad sadzbu dane z príjmu právnických osôb a nie preto, aby mal menej peňazí v štátnom rozpočte, ale práve preto, aby podporil konkurencieschopnosť krajiny a aby vo finále práve z tej vyššej ekonomickej aktivity, vyššej konkurencieschopnosti profitoval aj štátny rozpočet, verejné príjmy a teda koniec-koncov aj ľudia. Takže ono to všetko má nejaké zákonitosti a to, čo vidíme v tom plnení štátneho rozpočtu, je tiež určitá zákonitosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ku kolegovi pánovi Ferenčákovi, presne tak, v tomto bode nerobme politiku, pomôžme a poďme ďalej, súhlasím.
Pán poslanec Janas, takisto súhlasím s vyjadrením a dobre ste povedali, že tento nedotiahnutý daňový bonus spôsobil ďalšie kolo zvyšovania daní a poplatkov na komunálnej úrovni. Samozrejme, toto vo finále zasa len platia ľudia. A ten smutný príbeh je v tom, že dobre, tí, ktorí dostali rodinný bonus, tak okej, zaplatia viacej, v pohode, povedia si niečo za niečo, nuž ale vyššie poplatky platia aj občania, ktorí teda nemajú deti v závislom postavení, a tí vlastne majú len a len vyššie výdavky. Proste nič nedostali a, bohužiaľ, majú vyššie a vyššie poplatky na komunálnej úrovni.
Pán kolega Lackovič, jednoznačne, to, myslím, že hovoria všetci, toto nie je systémové riešenie, toto je zaplátanie proste aktuálneho problému a skutočne, áno, treba, treba systémové riešenie. A ja to ešte kúsok posuniem, pretože to systémové riešenie bude musieť zahŕňať aj daňový bonus, lebo nie každý vníma, že platnosť toho daňového bonusu, tak ako je platný a funkčný teraz, končí v dvanástom mesiaci roku ´24 a vráti sa tá situácia do, do vzťahu, alebo teda do situácie pred prijatím rodinného bonusu. Čiže aj toto, samozrejme, je úlohou vlády systémovo vyriešiť. Ja som sa na toto aj pýtal dnes na, na výbore, finančnom, a áno, pani štátna tajomníčka potvrdila, že, samozrejme, toto riešiť musia a ja som presvedčený, že to jednoducho musia do konca roka nejak vyriešiť. Takže to systémové riešenie verím, že príde, verím, že príde v štandardnom legislatívnom konaní a že bude čo najlepšie, lebo zase raz ide o všetkých občanov našej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja som prvý, ktorý vždy kritizuje vládu za rozpočtovú nezodpovednosť, aj tú predchádzajúcu, ešte aj tú predtým, aj tú aktuálnu. Ale zároveň aj ja chcem byť znovu prvý, ktorý povie okej, toto je dobré a potrebné. A chcem to povedať vždy, keď vláda príde s dobrým riešením, akákoľvek vláda, aj táto. Skutočne toto riešenie rieši časť problému, ktorý spôsobil ešte Igor Matovič. Preto hovorím časť, pretože nie je to systematické riešenie, je to riešenie akútnej situácie. V podstate sa stalo presne to, na čom som upozorňoval už pri prijímaní rodinného bonusu, kde tuto som hovoril, že presne takto budú obce strádať, pretože riešila sa jedna časť problému, áno, rodinná politika, aj tá je dôležitá, ale urobilo sa to na úkor samospráv, ktoré sú tiež blízke občanom a ktoré dnes vidíme, že im hrozí proste reálny problém s cash flow.
Áno, iste bolo možné namiesto absurdnej novely Trestného zákona, ktorým sa vláda začala venovať hneď po svojom zvolení, mohla odložiť, mohla sa venovať skutočne akútnym problémom, napríklad aj tomuto návrhu zákona, aby sa riešili problémy samospráv. Určite áno, myslím si, že už aj od kolegov z vládnej koalície som počul tieto názory, že nebolo to tak správne, že bolo lepšie sa venovať skutočne akútnym problémom. Ale dobre, minulosť už nezmeníme. Dnes je tu predložené skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, ktorý fakt je potrebný.
Financovanie samospráv je momentálne v akútnom probléme. Nieže v rámci celého roka, ale v rámci skutočne mája. Pretože trošku odbieham od samotného skráteného legislatívneho konania, ale nedá sa to úplne oddeliť. Jednoducho teraz si ich väčšina, alebo všetci, samostatne zárobkovo činné osoby uplatnili daňový bonus a ten výsledok je, že v májovej platbe príde obciam a teda samosprávam či VÚC alebo obciam, len fakt že minimum, normálne veď niečo viac ako 10 miliónov eur, čo spôsobí absolútny problém. Normálna taká tá mesačná platba samospráv je okolo 200 miliónov. Čiže ten problém je fakt zásadný a je akútny.
No a myslím si, že teda skutočne dnes odložme politiku, dnes nerobme z takmer 2 900 samospráv rukojemníkov. Z tých 2 900 samospráv, som presvedčený, že tá menšia polovica má skutočne, myslím veľkosťou menšia polovica má skutočne zásadné problémy s cash flow, že majú zásadné problémy plniť, platiť svoje faktúry a svoje záväzky teda. A fakt treba povedať, že tento problém bol spôsobený teda predchádzajúcou vládou a je potrebné ho v tomto kroku vyriešiť akútne a, samozrejme, v ďalšom kroku, ale už nie ako skrátené legislatívne konanie, ale štandardný legislatívne proces aj natrvalo. By som povedal ešte jednu vec trošku v takej reakcii.
Dnes na finančnom výbore prebehla síce krátka, nemali sme veľa času, ale musím povedať, že korektná diskusia. Zástupcovia ministerstva financií odpovedali na všetky otázky, bola tam či už pani štátna tajomníčka, alebo aj pán, teraz meno si nespomeniem, ktorý má na starosti dlhé roky samosprávy. Takže skutočne dostali sme odpovede na naše otázky. No ak, keď sa posuniem teda k tomu samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, poviem to slovami kolegu Ondra Dostála, určite by sa dal návrh na skrátené legislatívne konanie napísať lepšie, určite áno, ale som presvedčený a i keď teda s predchádzajúcou nečinnosťou vlády mohli to začať riešiť skutočne hneď po voľbách, ale nevadí, dnes sú skutočne splnené parametre na to, aby sme tu stáli a rokovali o skrátenom legislatívnom konaní.
Obce i vyššie územné celky sú najbližšie občanom a fakt potrebujú tento cash flow, pretože fakt by dostali len minimum financií a mali by zásadné problémy, akútne.
Skončím tým, s čím som začal, vždy som ten prvý, ktorý vládu kritizuje za rozpočtovú nezodpovednosť. No ale tu treba povedať, že toto nie je rozpočtovo nezodpovedný zákon, toto je rozpočtovo neutrálny zákon, ktorý nepridáva žiadne ďalšie iné, než rozpočtovo schválené financie, len mení tú časovú os, kedy tie financie obce dostanú. Plánované to bolo, že teda každý mesiac dostanú 1/12 teda z toho schváleného výnosu dane z príjmu právnických osôb, ale realita bude, keď schváli sa tento zákon, tá, že dostanú celú zvyšnú splátku, ktorú mali dostať do konca roka v májovom termíne. Teda samozrejme po odpočítaní toho, čo už dostali v skorších mesiacoch. Takže vynahradí to takto obciam ten výpadok, ktorý z dôvodu daňového bonusu v máji budú mať alebo majú.
Takže nie je to rozpočtovo nezodpovedné, nie je to žiadne ďalšie euro, ktoré teda by už nebolo, nebolo rozpočtované. A ešte ďalší krok, tento, tento návrh zákona samotný, už zasa teda som sa posunul k samotnému návrhu zákona, dáva aj možnosť znovu aj pre rok ´24 použiť rezervný fond aj na bežné výdavky, čo takisto uľahčí obciam manažment svojich, svojich bežných záväzkov. A myslím si, že v danej situácii to skutočne dáva zmysel.
Tak na záver by som teda úplne už povedal, že fakt nerobme zo samospráv rukojemníkov, nemôžu za tento problém. Prišli k nemu ako slepé kura k zrnu, sa hovorí, a za stranu SaS hovorím, že teda budeme hlasovať za, aj za samotné skrátené legislatívne konanie a aj za návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda a ďakujem všetkým kolegom za to, že teda počúvali môj, moje vystúpenie a reagovali.
Kolega Julo Jakab, takto. Zákon bol pripravený za vlády Ivety Radičovej, áno, následne už bol prijatý až po, novou vládou. Ale proste bola tam jednoducho zhoda, dohoda a proste malo to veľa hlasov a bolo to, v tej dobe to bolo niečo, čo posunulo veci dopredu. To akože toto som chcel pochváliť. A bola to ukážka toho, že skutočne tie verejné financie máme len jedny a dokázalo sa vtedy celé plénum dohodnúť. No čo sa týka tejto ďalšej pripomienky, Julo, jasné, ja chápem, chápem tú citlivosť a áno, nespomenul som, tým skutočným, kto blokoval tie výdavkové limity a áno, bola Sme rodina, takže tam, tam ten problém bol. Ale to, že proste Igor Matovič ich tiež odmietol zapracovať a že sme sa tu potom doťahovali a nakoniec sa to zapracovalo, je jasný fakt, hej, takže to áno.
Kolega Kalivoda, no čo sa týka rozpočtu, tak ja si to pamätám presne. V rozprave k rozpočtu som za SaS-ku stihol vystúpiť len ja a som presvedčený, že keď si spolu prejdeme ten môj vtedajší prejav, tak bol komplet celý odborný a k veci. Jasné, že bol kritický, samozrejme, ale bol odborný a k veci. Takže a nakoniec si to povedal, v tomto skutočne strana SaS nerobila obštrukcie pri prijímaní rozpočtu, práve naopak, ja si myslím, že som mal síce kritické, ale konštruktívne vystúpenie.
Kolega Muňko, áno, súhlasím v tom, že vláda bude musieť tohtoročný rozpočet otvárať. No ak by bola pravda, že teda prijme výdavkové limity, to by bolo super. Ale teda verím, že ho budú otvárať nie z dôvodu, že bude sa ešte navyšovať deficit, ale teda, práve naopak, že by sa otvoril z dôvodu, aby sa zapracovali výdavkové limity a aby sme sa dostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať rámček

Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ctené kolegyne, kolegovia.
Práve sa venujeme limitu verejných výdavkov, ale táto téma je zásadne dôležitejšia, ako len stanovenie štyroch čísel ako súm výdavkov na každý rok vládnutia aktuálnej vlády, tak ako ich vidíme v návrhu uznesenia. Preto si dovolím pozrieť sa na aktuálnu tému širšie.
Negatívny postoj vlády ku limitu verejných výdavkov je totiž súčasťou celkového, pre Slovensko veľmi poškodzujúceho postoja a konania štvrtej vlády Roberta Fica. V posledných týždňoch, no možno už aj mesiacoch žije Slovensko zmenou Trestného zákona a zrušením Špeciálnej prokuratúry. V tieni týchto udalostí však rastie aj ďalší zásadný problém pre Slovensko, minister financií sa v podstate rovnako rozhodol ignorovať pravidlá Európskej únie a ide si veľmi nebezpečnú sólo jazdu gréckym smerom. Možno ani tak nie svoju sólo jazdu, ale jazdu, na ktorú ho populisticky nasmeroval predseda vlády Robert Fico. Ladislav Kamenický slepo poslúcha svojho šéfa a pravdepodobne si však neuvedomuje, že práve on bude prvou obeťou, pretože práve slovenské verejné financie môžu byť, a pravdepodobne budú najviac zasiahnuté pravdepodobnou reakciou Európskej únie.
Zmeny v trestnom práve, demontáž právneho štátu, nerešpektovanie finančných pravidiel EÚ, nerešpektovanie výdavkových limitov vytvorili veľmi nebezpečný kokteil. Tento kokteil môže mať, alebo bude mať následne zásadný dosah aj na samotnú ekonomiku. Silná ekonomika sa totiž vylučuje s nevymožiteľnosťou práva, respektíve v podstate s podporou hospodárskej politiky, a takisto sa vylučuje s rozvrátenými verejnými financiami.
No a možný výsledok pozastavenie preplácania eurofondov, či pozastavenie preplácania plánu obnovy bude navyše znamenať ďalšie obrovské problémy rozpočtu verejných financií s dosahom na celú spoločnosť.
Poďme konkrétne jednotlivé body.
Minister financií oklamal Európsku úniu i občanov Slovenska, že prijatý rozpočet 2024 je konsolidačný. Vidíme, že neobsahuje výdavkové limity a nie je ani konsolidačný, nie je ani z jedného zo štyroch možných hľadísk, ako by sme mohli konsolidáciu akoby posudzovať, môžme to posudzovať podľa zmeny deficitu, je to najjednoduchšia interpretácia konsolidácie, často vie byť veľmi nesprávna.
Presne túto interpretáciu použil minister financií, keď deklaroval, že tohtoročný deficit rozpočtu bude o pol percenta hrubého domáceho produktu nižší ako vlaňajší, tie čísla boli vtedy že zo 6,5 % na 6 % a teda konsolidácia je na úrovni pol percenta. Samozrejme, aj toto by bolo lepšie ako nič, keby to aspoň bola pravda. Ministerstvo financií použilo, nazvime to že kreatívne účtovníctvo, nesprávne zaúčtovalo napríklad energetickú pomoc plus ďalšie faktory, výsledok je, práve naopak, že tohtoročný deficit bude vyšší ako vlaňajší. Podľa rôznych odhadov bude tohtoročný deficit teda vyšší ako vlaňajší a napríklad rozpočtová rada hovorí o zhoršení o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Zasa upozorňujem, nemáme a v rozpočte nie sú výdavkové limity zapracované. Mohli by sme sa na konsolidáciu pozerať aj zmenou štrukturálneho deficitu. Pod touto definíciou sa rozumie trvalé znižovanie deficitu, preto sa tu bavíme o deficite očistenom o jednorazové opatrenia a vplyvy hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií. Pri tomto pohľade už samotný schválený rozpočet hovorí o zhoršení štrukturálneho deficitu v roku 2024 o približne 1 % hrubého domáceho produktu. Zasa keď nám tu sedí pán predseda RRZ, ich aktuálne čísla hovoria o zhoršení až ku 1,6 % hrubého domáceho produktu. Každopádne o štruktúrnej konsolidácii v aktuálnom roku nie je ani debata.
Ešte existujú ďalšie dve možné hľadiská nazerania na konsolidáciu, a to veľkosť opatrení, kde sa nerozlišuje ich trvácnosť a potom komplexné konsolidačné úsilie. Každopádne podľa týchto presnejších kritérií takisto aktuálny rozpočet nekonsoliduje, práve naopak, situáciu ešte zhoršuje a aj podľa aktuálneho vývoja si dovolím povedať, že je to dekonsolidačný rozpočet. V stave, kedy nečelíme žiadnej novej kríze, v čase, kedy nečelíme žiadnym mimoriadnym udalostiam a v čase, keď celá vyspelá Európa konsoliduje svoje rozpočty, a tak ich pomaly začína pripravovať na budúce krízy, ktoré, samozrejme, iste prídu.
No poďme naspäť k výdavkovým limitom. Minister financií absolútne ignoruje výdavkové limity. Schválený rozpočet ich nerešpektuje, videli sme samotné rokovanie na výbore pre financie a rozpočet, limity verejných výdavkov predložené rozpočtovou radou, ktoré teda podľa pravidiel mali byť schválené Národnou radou ešte pred prijímaním samotného rozpočtu a počuli sme aj pána predsedu, že aj on robil všetko pre to, aby to bolo možné stihnúť.
Áno, toho času tam nebolo veľa, ale dalo sa to stihnúť, vedelo to fungovať. Každopádne dodnes neboli prijaté, aj keď som na minulej schôdzi ešte pred samotným prerokovaním rozpočtu navrhoval, aby bol tento bod, ktorý dnes prerokovávame, zaradený na minulú schôdzu na rokovanie, už vtedy bol predložený ako, ako teda tlač do Národnej rady, čiže nič tomu nebránilo. Samozrejme, okrem, okrem vôle alebo nevôle vládnej koalície.
Ako som už spomínal, postoj koalície ukázalo už rokovanie na výbore pre financie a rozpočet a uvidíme, ako teda dopadneme pri prerokovaní v pléne. Treba jasne povedať, že schválenie a dodržiavanie výdavkových limitov je jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. A ignorácia výdavkových limitov nie je nič iné, než zvrátenie míľnika a takmer isto bude mať konzekvencie. Myslím si, že už samotné aktuálne pozastavenie hodnotenia štvrtej platby je zdvihnutý varovný prst z Európskej únie, a teda pravdepodobne čakajú aj na to, čo, ako bude, ako bude hlasovanie budúci týždeň, a teda ako sa to zapracuje prípadne do rozpočtu, ak sa prijmú.
Ďalšia z vecí, ktorá sa už stala, minister financií nepočkal na hodnotenie rozpočtu Európskou úniou pred jeho schválením. Samozrejme, nebol by to až taký problém, keby teda to hodnotenie následne potvrdilo, že rozpočet spĺňa pravidlá, že je všetko v poriadku a vlastne by mu teda aspoň ex post dalo pečiatku, že okej. Bohužiaľ, nie.
Európska komisia mala zásadné výhrady ku koalíciou prijatému rozpočtu a ja som presvedčený, že toto bol zámer vlády, že jednoducho poslali rozpočet do Európskej komisie na kontrolu tak neskoro a následne išli rýchlo do prerokovania v Národnej rade, že jednoducho nebola šanca, aby za teda daných, vytvorených podmienok Európska komisia vydala stanovisko pred prijatím rozpočtu. Samozrejme, má na to 30 dní, a to nie je dokument, ktorý sa dá vyhodnotiť za 3 dni. Jednoducho vláda vedomá si nezrovnalostí v rozpočte, urobila všetko pre to, aby prijala rozpočet ešte pred samotným stanoviskom Európskej komisie. Len poviem v rýchlosti, prečo. Podľa hodnotenia Európskej komisie sa bude deficit rozpočtu verejnej správy tento rok zvyšovať, zároveň bude vyšší ako predpokladá rozpočet, a teda tým hlavným dôvodom je nesprávne zaznamenané prefinancovanie energopomoci. Európska únia alebo Európska komisia negatívne hodnotí aj samotnú plošnú energopomoc v tomto roku, jednoducho už pominuli dôvody na to, aby vláda míňala takmer 1 mld. eur na dotácie energií v tomto roku, pričom si tie peniaze, samozrejme, musíme požičiavať. Keby sme boli ropný emirát, ktorý ich má a rozhodne sa pomôcť svojim občanom, okej, ale my si ich musíme požičiavať.
Hodnotenie Európskej komisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo prispieva, alebo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ani Európska komisia takéto opatrenie nezahŕňa do čistého vplyvu opatrení na konsolidáciu, ale máme to aj my v zákone. Proste jednoducho nie, oslabovanie druhého piliera nie je konsolidácia verejných financií, pretože dnes pomáha, ale zároveň vytvára zásadný problém do budúcnosti.
Záverom teda Európska komisia konštatovala, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním rady, alebo že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie.
Ďalším zdvihnutým varovným prstom v oblasti ekonomiky a verejných financií tentokrát z Európskej centrálnej banky je stanovisko, že zavádzanie dodatočného zdanenia bánk môže mať negatívne hospodárske účinky, pretože obmedzí schopnosť bánk poskytovať úvery. Inými slovami, môže viacej poškodiť krajine a jej hospodárstvu ako ten krátkodobý vplyv vybratia ďalších financií do štátneho rozpočtu. Európska centrálna banka tiež pripomenula našej vláde, že už v minulosti jej odporučila a odporúčala jasné oddelenie výnosov z osobitných odvodov bánk od všeobecných zdrojov štátneho rozpočtu. Aby sa jednoducho vyhla ich použitiu na účely všeobecnej fiškálnej konsolidácie. Ja sa však zároveň obávam, že naplánované znižovanie osobitného odvodu bánk, tak ako bolo schválené, že teda postupne v ďalších rokoch bude toto dodatočné zaťaženie klesať, bude zrušené, a takto vláda vlastne zaradí ďalšiu, bohužiaľ, veľmi škodlivú formu vládnej konsolidácie. A navyše ak sa pozrieme na to, čo chcela urobiť vláda v Čechách a ako sa efektívne dokázali banky prispôsobiť, tak som presvedčený, že sa stane to isté aj tu na Slovensku, že jednoducho vláda aj tak tie peniaze do štátneho rozpočtu nezíska, bude to mať negatívny vplyv za prvé, teda na samotnú ziskovosť bánk, na schopnosť poskytovať úvery, čo má, samozrejme, ďalší vplyv na ich zdražovanie. Jednoducho bude to veľmi škodlivé.
Len veľmi rýchla odbočka, ak sa pozrieme, čo sa stalo, ak vláda pod vedením toho istého pána premiéra, čo teraz, dala dodatočnú daň na poistenie, čo to spravilo s poistným trhom, obávam sa, že sa stane rovnaká zlá vec aj v tomto. No každopádne pán minister financií v žiadnom rozhovore nezabudne povedať, že Európska komisia, alebo Európska únia sa mýli, že a ja to poviem expresívne, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť klame, že Európska centrálna banka nepozná slovenské reálie a nevníma správne vlastne, čo tu Slovensko prijalo. Z môjho pohľadu to vyzerá, že celá pravda sa koncentruje len a len na ministerstve financií. Som však presvedčený, že na ministerstve financií sa zlými rozhodnutiami koncentrujú a zväčšujú problémy, toto je viac realita. Myslím si, že aj pán predseda dosť v svojom úvodnom slove hovoril na výhrady ministerstva financií a vyvracal ich. Takže možno, veď o tom bude ďalej debata. Každopádne týmto konaním vlády resp. ministerstva financií považujem riziko pozastavenia platieb eurofondov, a takisto platieb z plánu obnovy a odolnosti za veľmi reálne, pričom dôsledky pre naše verejné financie, ekonomiku i hospodársky rast by boli zásadné.
A poďme naspäť k výdavkovým limitom. Úplne na rovinu, realitou je, že v podstate žiadna vláda sa nechce vo výdavkoch obmedzovať. Každá vláda má tendenciu vytvárať deficit, to ukazuje, ukazujú slovenské reálie, bohužiaľ, nielen slovenské reálie, ale v podstate celosvetové. A, bohužiaľ, smutné je aj to, že miera populizmu s plynúcim časom rastie, dokonca výrazne rastie. Poďme si pozrieť tú slovenskú realitu, ako to vlastne bolo.
Čiže samotný zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý v roku 2011 za Radičovej vlády. Myslím si, že v tej dobe treba jasne povedať a poďakovať vtedajšej vláde za toto prijatie zákona. V tej dobe to skutočne bol veľký krok dopredu. Áno, bolo to nastavené tak, aby to v danom momente nehrýzlo, preto sa to, aj preto to získalo, fakt že myslím dôveru takmer všetkých, možno všetkých prítomných poslancov, ktorí vtedy za to hlasovali. Ale teda nehrýzli ani samotné dlhové limity a výdavkové limity tie boli v samotnom zákone len spomenuté, že teda áno, sú dôležité na riadenie, na kvalitu verejných financií, ale bola tam iba poznámka, že budú prijaté niekedy v budúcnosti. Čiže v tom roku 2011 výdavkové limity prijaté neboli. Čiže ani vtedy nebola vôľa vlády obmedzovať sa vo výdavkoch. Posuňme sa do, to bola vlastne druhá vláda Roberta Fica, rok 2012 - 2016. Boli ekonomicky dobré časy. Vtedy by skutočne boli výdavkové limity veľmi užitočné, hlavne teda s plynúcim časom, pretože by skutočne chystali verejné financie na ďalšie krízy v budúcnosti. Veľmi jednoducho, nenašla sa vôľa, aby sa vôbec rokovalo o doplnení Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o výdavkové limity.
Ďalšia vláda Roberta Fica 2016 - 2020, detto. Skutočne to boli týchto, veľa z týchto ôsmich rokov boli ekonomicky dobré časy, ktoré keby vtedy boli prijaté, bolo prijaté doplnenie výdavkových limitov, možno náš dlh, s ktorým by sme vstupovali vlastne do ďalšej krízy, teda ktorá začala v dvadsiatom roku, možno až o 10 percentuálnych bodov nižší a ten stav vôbec tých verejných financií a všetko by bol úplne iný. No každopádne tiež to boli prejedené dobré časy, ktoré nijak nepripravili verejné financie na ďalšiu budúcnosť. Stačí porovnať s Českom, keď porovnáme vývoj v týchto rokoch medzi Českom, ktoré fakt znižovalo deficity, alebo porovnajme s ostatnými krajinami Európskej únie, vtedy bolo Slovensko jedna z minima krajín, ktoré nemali v žiadnom roku rozpočtový prebytok. Boli krajiny, ktoré mali viacero rokov po sebe rozpočtové prebytky a jasne a viditeľne znižovali mieru svojho zadlženia, bohužiaľ, dobre.
Poďme rok 2020, 2023, áno, počas tohto obdobia bola deklarovaná výrazná snaha prijať výdavkové limity, skutočne sa o tom rokovalo, viem, bol som toho súčasťou. Výdavkové limity sa dokonca následne dostali ako míľnik do plánu obnovy a odolnosti.
Nakoniec teda buďme aj trošku pozitívni, podarilo sa výdavkové limity v nejakej forme prijať, a síce nie ako, ako v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ale teda boli prijaté v zákone o rozpočtových pravidlách ako v obyčajnom zákone. No ale, bohužiaľ, tá politická realita bola opäť raz smutná, vtedajší minister financií Igor Matovič jednoducho ich odmietol zahrnúť do rozpočtu. Odmietol. Už vtedy bol ten stav, že teda bol to míľnik, tak sme mali ťažké debaty a po či už tlaku SaS, ale aj po jasnom a výraznom tlaku Európskej únie sa nakoniec teda do rozpočtu zaradili. Časťou ako pozmeňovákom tuná v pléne, časťou ako rozhodnutím vlády, každopádne, áno, do rozpočtu 2023 sa konečne dostali výdavkové limity, nuž ale ako povedal aj pán predseda, zároveň sa tam dostalo aj to, že keďže aj Európska únia má vypnuté svoje fiškálne mechanizmy, no tak sa vlastne v tom roku 2023 nebudú uplatňovať. Ale teda míľnik sa formálne splnil, výdavkové limity boli zapracované do rozpočtu 2023, tak poloprázdny pohár, poloplný, volajme ho poloplný.
No ale tá realita, a to ešte poviem, teda bola zasa raz rovnaká, populizmus vyhral, politici nechceli konsolidovať a alebo to poviem úplne ľudsky, proste šetriť sa nechcelo.
Pokračujme, rok 2023, zmenila sa vláda, úradnícka vláda a ja to zasa poviem úplne na rovinu, v oblasti verejných financií bola aj úradnícka vláda pre mňa veľkým sklamaním.
Mali možnosť reálne začať konsolidovať, mali možnosť reálne začať robiť konkrétne opatrenia, možno aspoň krátkodobé, práve preto, že to bola úradnícka vláda, nemuseli pozerať na blížiace sa voľby, mohli nám všetkým politikom tu ukázať, ako to vie vyzerať, keď sa vlády alebo ministerstva financií, chytia odborníci. Bohužiaľ, v podstate sa nič neudialo, lego kocky na papieri pripravené pre budúcu vládu, fakt považujem za premrhanú príležitosť. Fajn, že bol taký materiál pripravený, ale je to premrhaná príležitosť, mohli urobiť viacej.
Ale, okej, zasa aby som teda pohár videl aspoň poloplný, ok, úradnícka vláda išla podľa schváleného rozpočtu, a teda situáciu nezhoršovala, ale v situácii Slovenska, nezhoršovať situáciu je málo. My potrebujeme tú situáciu zlepšovať.
No a sme naspäť pri aktuálnej vláde, pri pohľade a teraz teda, ale stále ešte v roku 2023 na konci. Pri pohľade na vývoj výdavkov v novembri a v decembri bola vidieť zásadná zmena, výška výdavkov v tých posledných dvoch mesiacoch neskutočne akcelerovala. Áno, vláda to zabalila do plnenia predvolebných sľubov, ale v skratke bolo to vytvorenie ďalších bohapustých výdavkov a nezmyselného ďalšieho plošného rozdávania peňazí. Na ktoré, bez ohľadu na to, že napr. starodôchodcovia sa majú ťažko, ale jednoducho je to plošné rozdávanie peňazí, na ktoré nemáme, alebo ktoré nemáme a Slovensko si ich musí požičať a požičiavame si ich stále drahšie. Len ešte upresním, áno, každý december a december, keď si porovnáte vždy v rozpočte, tam tie výdavky sú vyššie, ale tá zmena vlády bola okamžite vidieť už teda aj v novembri, tam bol brutálny nárast a aj na konci októbra, aj tam už by sa dali nájsť akože zmena kormidla, hej? Takže tak.
No a k rozpočtu na roky 2024 až 2026, ktorý bol prijatý, a teda k vyvíjajúcej sa realite tohto roku, môžem len zopakovať, že populizmus opäť raz kvitne. Áno, aj preto, že nemáme prijaté, nemáme do rozpočtu zapracované výdavkové limity. Vláda síce kritizuje predchádzajúcu vládu, aké klasické, ale výsledok je, že fiškálna politika aktuálnej vlády je ešte nezodpovednejšia, deficit je ešte vyšší a som presvedčený, a berte ma za slovo, že bude vyšší ako vlaňajšieho rozpočtu. Zadlženie akceleruje, požičiavame si stále ťažšie, ale hlavne požičiavame si stále za vyšší úrok, aktuálna emisia, ktorá bola, myslím tento pondelok, bola plus, mínus okolo 3,3 až 3,5 %. A tu zasa to preložím do tej ľudskej reči, asi každý, kto má hypotéku a mal ju teraz za tých 0,6 % a teraz to nahradí 3,5. Ale, samozrejme, nenahradí to 3,5, lebo viacej, lebo aj výška hypoték sa odvíja od výšky úročenia štátnych dlhopisov, tak povedzme, že 4, jednoducho každý občan vníma, čo to s tým jeho rozpočtom urobí, ako tá splátka narastie. No a, samozrejme, ale to sa presne týka aj štátu, hej?
Dlhová služba je stále drahšia, tento rok to bude podľa schváleného rozpočtu už takmer 2 mld. eur. A no proste jednoducho toto všetko musíme platiť, toto všetko sa musia ľudia na to skladať. Vláda pre schopnosť požičiavania si hovorí o konsolidácii. Áno, pán minister ide, porozpráva pre Bloomberg, povie, že vláda bude opäť konsolidovať, proste urobí tie povinné kroky, ktoré chce počuť, alebo chcú počuť investori od ministra financií. Ale tá realita je, že tá konsolidácia nie je, tá, čo bola, bola okamžite nahradená ďalšími výdavkami. Navyše konsolidačné opatrenia majú dočasný charakter, bohužiaľ, výdavky, ktoré sa tam dali, sú trvalé. No proste stále horšie.
No a vláda, samozrejme, a to vlastne je len obrazom toho celého, ignoruje a nechce mať v rozpočte zapracované žiadne výdavkové limity. A teda ešte raz, ale ja chcem byť optimista, pár nás je prihlásených do rozpravy a ja verím, že bude mať kto vystúpiť aj za vládnu koalíciu. A keď nie, tak stále verím, že teda v utorok budeme hlasovať a že možno nakoniec vládni poslanci dajú tie hlasy a výdavkové limity budú prijaté. Chcem veriť a chcem aj poprosiť ako pre, ozaj že pre občanov tejto krajiny, proste správajme, správajte, ale ideálne správajme sa všetci, ako sme tu, rozpočtovo zodpovedne.
No, samozrejme, som zvedavý, ako sa následne vláda vysporiada so zvrátením míľnika plánu obnovy a odolnosti, ak teda by tie výdavkové limity neboli prijaté, pretože ten dôsledok tam môže byť jasný, a to sú proste stovky miliónov eur. V prvom rade nám môžu pozastaviť preplatenie ďalších, ale keďže je to zvrátenie schváleného a už odtiknutého a zaplateného míľnika, čisto teoreticky môžu chcieť po nás aj nejaké peniaze naspäť. Ale už aj samotné pozastavenie, a to môže byť v stovkách miliónov, môže byť veľký, alebo bude veľký problém.
No toto všetko, keď to zasa úplne jednoducho pre ľudí poviem. Aktuálna vláda prejedá našu budúcnosť. Prejedá budúcnosť našich detí a naše dnešné problémy prekladá z našich pliec, pretože my tie problémy máme, my sme sme ich spôsobili, my by sme im mali čeliť, nie, prekladá ich na plecia našich detí, ktoré sa k tomu, samozrejme, dnes nevedia brániť. Strana SaS sme rozpočtovo zodpovedná strana. Našou predstavou je štíhly a efektívne fungujúci štát, ktorý následne nemá problém s dodržiavaním výdavkových limitov. Našou predstavou je štát mysliaci na budúcnosť našich detí, chceme Slovensko, ktoré bude pre nich v budúcnosti zmysluplným a fungujúcim domovom, Slovensko, ktoré následne bude profitovať z ich práce a schopností, pretože nám neodídu do zahraničia a oni zasa budú profitovať z príjemného a fungujúceho miesta na život. Výdavkové limity sú jeden z dôležitých faktorov, možno práve aj najdôležitejší faktor, ktoré majú, ktorý má schopnosť disciplinovať vládu v populizme, samozrejme, ak ich politici rešpektujú. Výdavkové limity majú schopnosť zabezpečiť jednoduchšiu budúcnosť Slovenska. Preto strana SaS budeme hlasovať za prijatie predložených výdavkových limitov.
Ďakujem pekne za pozornosť a tak isto ďakujem pánovi predsedovi za veľmi podrobné a presné uvedenie materiálu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska, takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6. odpisovú skupinu, v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov, tým pádom vlastne najjednoduchšia, a pretože zrušenie 6. odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5. odpisovej skupiny.
Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Takisto, a myslím, že to som už spomínal, ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely, sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu, a teda naštartovanie investícií do budov bude mať, samozrejme, následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa, a to sa už obraciam aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora, samozrejme, možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať, aké tričká máme, či koaličné, alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie, a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov.
Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší, o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený, práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv.
Samozrejme, uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta, ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme, samozrejme, debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20, alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhý, druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice, teda nad ktorú sa či už hmotný majetok, alebo nehmotný majetok, alebo teda aj, aj zhodnotenie bude odpisovať.
Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus-mínus zo sumy 50-tisíc eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od... odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura, alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak, samozrejme, je to úplne inde.
A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A takisto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť, lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany, kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa, a teda časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumu, ktorá je tam 20 rokov nezmenená, jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie.
A takisto ako ďalší ten bonus pre podnikateľov je zníženie byrokracie. Zoberte si, voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej, od 1 700 euro, dneska poriadny počítač, ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch alebo o grafických staniciach, samozrejme, tie sú úplne iné sumy.
A ale jednoducho tá suma proste je tak nízka, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky, musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3-tisíc euro, veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa. Toľko, toľko asi k tomuto.
Skutočne buďme féroví, buďte, kolegovia koaliční, féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej, kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1 400 %, alebo o 1 200 %, tak to je, samozrejme, extrém, hej, ale, ale okej, argumentujete infláciou aj pri lex, lex konsolidácia, pri tých poplatkoch, hovorím, beriem, tak, prosím, všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj napríklad pri tejto hranice, hranici odpisov, kde teda takisto tá inflácia má presne rovnaký vplyv ako, ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1 700 a 2 400 euro, a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3-tisíc euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste načo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri, nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to, čo robil Steve Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal, ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo, čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe, takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých – aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov – o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu, či sme v takom tričku, alebo v inom tričku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, takže opäť ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, teší ma, že postupne sa nás tu zbiera viac a viac, a zasa v úvodnom slove veľmi rýchlo a potom v rozprave trošku bližšie.
Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zrušiť odpisovú skupinu číslo 6, v rámci ktorej sa odpisuje majetok 40 rokov, a položky z doterajšej 6. odpisovej skupiny presunúť do odpisovej skupiny 5, na ktorú sa vzťahuje 25-ročná doba odpisovania. Ide teda o skrátenie doby odpisovania pre majetok z doterajšej 6. odpisovej skupiny zo 40 rokov na 20 rokov.
Ďalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon, je zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1 700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu, a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50-tisíc eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, takisto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, takisto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako, samozrejme, aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak už poslednýkrát k tomuto návrhu.
Takto, pán Richter, veď myslím si, že v podstate sa zhodneme na veľa veciach, len, ešte raz, že ak je nejaká malá skupina zamestnancov povedzme z vylúčených komunít, alebo teda týchto rôznym spôsobom znevýhodnených, veď v poriadku. Veď ešte raz, to je dobré dať ako možnosť. Nikto nezakazuje zamestnávateľovi v špecifických podmienkach sa dohodnúť nielen na poskytnutí stravného dopredu, ale hovorím ešte raz, aj na, na poskytnutí zálohy za, za výplatu, proste to všetko vie fungovať, toto sa nič nestane, tam, kde je to potrebné, ale tú povinnosť proste, ktorá sa týka fakt malilinkého percenta zamestnancov, prenášame na všetkých ostatných. To je, to je úplne že zbytočné a tie negatíva, ktoré to spôsobuje pre všetkých ostatných, kde to nemá absolútne žiadny význam okrem toho, že je to veľká byrokracia, vysoko prevažujú niektoré prípady, kde teda môže byť, samozrejme, takáto nejaká potreba.
Toľko k tomu. Myslím, že asi už sme povedali takmer všetko.
Veľmi pekne ďakujem.