Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému zákonu. Upravujeme teda daň z pridanej hodnoty. Myslím si, že tá základná myšlienka alebo ten základný bod, ktorý, ktorým je teda zosúladenie ustanovení so smernicou Rady EÚ 2020/285 z 18. februára 2020, je jednoznačne plne legitímny a plne ho v podstate, myslím si, že všetci podporujeme, minimálne teda ja...
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému zákonu. Upravujeme teda daň z pridanej hodnoty. Myslím si, že tá základná myšlienka alebo ten základný bod, ktorý, ktorým je teda zosúladenie ustanovení so smernicou Rady EÚ 2020/285 z 18. februára 2020, je jednoznačne plne legitímny a plne ho v podstate, myslím si, že všetci podporujeme, minimálne teda ja áno. Je tam vlastne, cieľom je znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby malého podniku a teda mení sa tam systém uplatňovania oslobodenia dane pre malý podnik, zahraničnej, ako aj tuzemskej osoby. Čiže toto je, myslím si, že úplne v poriadku a úplne okej.
Takisto si myslím, že sa dá plne súhlasiť aj teda s ďalšími bodmi, ktorým sa tento návrh zákona venuje, či už teda vykonanie zmien v procese registrácie tuzemských a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane, alebo teda aj úprava práva, povinností platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Takisto si myslím, že aj tie veci okolo, okolo eKasy, že zosúladenie požiadaviek na povinné náležitosti pokladničného dokladu sú úplne okej. Takisto, samozrejme, to veľmi kvitujem, zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane, to, samozrejme, pomôže, pomôže podnikom. Takže myslím si, že toto všetko je úplne v poriadku.
A teraz teda by som sa skôr venoval tomu, čo tam nevidím, a záverom teda predložím dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, odôvodním a prečítam ich, kde teda môže byť, a ja verím, že nájdeme aj v koalícii zhodu, že sú to veci, za ktoré sa stavali v minulosti aj oni. Takže verím, že by sme mohli teda ten, poviem to, že dobrý predložený zákon spoločne ešte vylepšiť.
No, tak máme to takto označené ako prvý pozmeňujúci návrh. Takže asi si všetci pamätáme vyjadrenia Roberta Fica v tom známom a slávnom videu, kde teda bývalej vláde rozprával o tom, že pri cene benzínu 1,53 eura vláda nič nerobí, vláda kašle na ľudí a tieto všetky veci okolo toho, s tým, že navrhoval, veď, samozrejme, existujú riešenia, Robert Fico spomínal zníženie spotrebnej dane a takisto spomínal a teda ukazoval, ako dobre to urobili v Poľsku, kde dočasne znížili daň z pridanej hodnoty na pohonné hmoty. Čiže vychádzajúc z týchto jasných zadefinovaných a verejne známych slov Roberta Fica, tak sme, za prvé, teda pripravili dva návrhy zákonov, či už na zníženie spotrebnej dane, alebo aj na dočasné zníženie dépeháčky, ktoré sme teda vložili do Národnej rady a budú, bude sa o nich rokovať na budúcej schôdzi, hej. Ale keďže máme momentálne otvorený zákon 222 o dani z pridanej hodnoty, tak jedna z tých možností, ktorá teda je dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na pohonné hmoty z 20 % na 8 %, je možné dať sem ako pozmeňujúci návrh a toto takto teda činíme.
Skutočne je tam teda jedna, jeden dôvod je, veď to sám Robert Fico hovoril, keď teda nemal politickú moc, dnes má politickú moc, čiže o to skôr sa vie tomuto svojmu bývalému sľubu dostať a zabezpečiť pre občanov a firmy nižšie, nižšie ceny pohonných hmôt, špeciálne benzínu. Zároveň, my ako strana SaS robíme, vždy sa snažíme prinášať zmysluplné riešenia, ktoré, za prvé, teda zlepšia konkurencieschopnosť ekonomiky alebo vôbec teda prinesú nejaké pozitívne, pozitívne efekty. Čiže vláda práve naopak rozmýšľa o zvyšovaní spotrebných daní, o zvyšovaní dépeháčky. My hovoríme, že nie, to je cesta zlá, to je cesta, ktorá len môže dočasne prekryť existujúce problémy vyššími príjmami, ale to je cesta proste úplne že nesprávnym smerom,
Pozrime sa teda na ten druhý dôvod, prečo predkladáme tento pozmeňujúci návrh, a to je ten, že my dnes máme, špeciálne ceny benzínu, najdrahšie z krajín V4, ale napríklad aj Rakúsko, proste všetky okolité krajiny majú podstatne lacnejšie ceny pohonných hmôt, hlavne benzínu. No, čo to znamená? Znamená to to, že celý sever tankuje v Poľsku, Záhoráci tankujú v Česku, juh Slovenska úplne prirodzene tankuje v Maďarsku, Bratislava tankuje v Rakúsku a v tomto prípade sa deje to, že každý jeden občan, ktorý natankuje v zahraničí, štát, verejné financie prídu o komplet celú dépeháčku, o komplet celú daň z pridanej hodnoty a vieme, že to nie je málo, hej, 60 % ceny benzínov sú platby, ktoré idú štátu, všetky tieto dane.
No a my, za prvé, sme nie schopní vôbec, akože nie je dôvod, prečo by sme mali mať akože v krajinách najvyššie ceny a treba urobiť práve ten opak. Urobiť všetko preto, aby sme tie ceny mali nižšie ako okolité krajiny a stanú sa dve veci. Jedna vec je, že prestane byť dôvod, aby Slováci chodili tankovať do zahraničia. To sa nezdá, takýchto prípadov je veľa a toto automaticky prinesie, prinesie významný, významné zvýšenie príjmov aj štátneho rozpočtu. No a zároveň, a to sa tiež vie stať, ak sú ceny nižšie tu, no tak, samozrejme, môžu opačne ľudia z pohraničia, z okolitých krajín ísť tankovať na Slovensko. Alebo ďalšia vec je, samozrejme, sme v strede Európy a veľa, veľa, veľa, veľa motoristov nami prechádza. No a keďže je známe, že tu máme vyššie ceny ako všade naokolo, tak nami len prejdú a nenatankujú. No ak budeme mať nižšie ceny, tak sa tu aj zastavia a niečo si kúpia na pumpe a hlavne natankujú, čo sú ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže tento pozmeňujúci návrh má parameter splniť sľub Roberta Fica, zabezpečiť, druhý, druhá vec je teda zabezpečiť občanom Slovenskej republiky nižšie ceny palív a za tretie teda pomôcť aj ekonomike a verejným financiám Slovenskej republiky. Všetky tieto veci potrebujeme, tak ja teraz poprosím o zastavenie času a prečítam prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
1. V článku, v článku, pardon, ešte raz, v čl. I v 59. bode úvodná veta znie: „Za § 85km sa vkladajú § 85kn a § 85ko, ktoré vrátane nadpisov znejú:".
2. V čl. I 59. bode sa za úvodnú vetu vkladá nový § 85n, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 85kn
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2024
(1) Sadzba dane na tovar uvedený v odseku 2 je v období od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 8 % zo základu dane; ustanovenie § 27 ods. I sa v tomto období nepoužije.
(2) Sadza dane podľa odseku I sa vzťahuje na tovar uvedený v prílohe č. 7b.".
2. Za prílohu č. 7a sa vkladá príloha č. 7b, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 7b k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
Teraz ide tabuľka, ktorej nadpis znie: Zoznam tovarov so sadzbou dane podľa § 85kn
Stĺpce tabuľky, Kód kombinovanej nomenklatúry; Opis tovaru
2710 12 41; 2710 12 45; 2710 12 49; motorový benzín
2710 19 43; 2710 19 46; 2710 19 47; 2710 19 48; 2710 20 11; 2710 20 16; 2710 20 19; plynový olej
Koniec tabuľky.
3. V čl. I 59. bode sa slová
„§ 85kn
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025”.
nahrádzajú slovami
„§ 85k0
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1 . januára 2025”.
Ďakujem pekne, to bol prvý pozmeňujúci návrh.
No a druhý pozmeňujúci návrh, najprv ho teda odôvodním. Navrhujeme zvýšenie, zmenu hraničnej sumy obratu, nad ktorú sa subjekt stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty. Dnešná suma je 49 790 euro a inak sa menila v niekedy v polovicu roku 2009, odvtedy, odvtedy sa nemenila. Samozrejme 49-tisíc v tej dobe boli úplne iné peniaze, ako sú v dobe dnes, vtedy to bolo skutočne zmysluplná hranica, pokiaľ malý, malý živnostník, malá firma nemusí platiť DPH, dnes je to suma, poviem, že smiešne nízka, ktorá už neplní tú svoju základnú funkciu, aby proste malá firma, malý živnostník sa naplno alebo čo najviac venoval tomu, čo vie, opravovať, vytvárať, vyrábať, čo ja viem, čo všetko, a aby nemusel kopu svojho času venovať účtovaniu v sústave podvojného účtovníctva a teda účtovať o DPH. Takže toto je, toto je dôvod, prečo to chceme zmeniť, neuveríte, mení to v tomto zákone aj vláda, ale mení to z tej sumy 49 790 na sumu 50-tisíc, o celých 210 euro, to je podľa mňa že asi výsmech do očí malým, malým podnikateľom, živnostníkom, toto sa nedá ani inak nazvať. Ale dobre, veď okej, máme takto, navrhujem lepšie riešenie, no.
Čiže podľa návrhu vládneho zákona sa teda zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, ak jej obrat presiahne v niektorom roku 50-tisíc eur. Podľa vládneho návrhu sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty dodaním tovaru alebo služby, teda okamžite v aktuálne prebiehajúcom kalendárnom roku, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur. Čiže toto je dobré, dobré, dobrá zmena, ktorú zákon prináša, že teda sa nemusíte stať okamžite platcom DPH ako je to dnes, dnes keď máte 49 790, okamžite od ďalšieho mesiaca ste platcom. Teraz to bude, budete okamžite až keď to bude 62, ale to je jednorazová vec, a teda platcom sa stávate od ďalšieho roka, keď máte 50. Toto teda zachovávame, toto je zmena k lepšiemu, ale navrhujeme tam, navrhujem tam proste iné čísla.
Zvyšujem obe tieto sumy, teda tú sumu 50-tisíc, to mizerné zvýšenie, ktoré navrhla vláda, na 80-tisíc eur, čo považujem za sumu, ktorá teda korešponduje s nejakou tou infláciou, a je to suma, ktorá jednoducho zabezpečí, aby ten malý živnostník sa nemusel stať platcom DPH, a je to zároveň suma, ktorú umožňuje Európska únia, to treba, to treba tiež povedať. No a aby sme tam zachovali aj to, že do nejakej miery sa nemusíte platcom stať hneď, tak tam som použil tú sumu 85-tisíc, a to je vlastne maximálna suma, ktorú povoľuje Európska únia, čo si teda môžme dovoliť.
No takže v postate ten dôvod som už povedal, nemenilo sa to 15 rokov, nespĺňa to ten svoj účel a keď, keď budú tie sumy proste zmenené, bude to zasa, zasa spĺňať ten účel, aby fakt ten malý podnikateľ sa venoval tomu, čo vie. Áno, môžu to byť, môžu to byť výhrady, veď som sa aj s pánom ministrom bavil, že teda sú určité firmy, ktoré to zneužívajú a keď bude suma vyššia, že sa to dá zneužívať viacej. Veď samozrejme, veď všade sú nejaké daňové podvody, ale asi nemôžte ukázať na každého toho živnostníka, že aj tento podvádza, aj tento, jednoducho na to je potom finančná správa, aby tých, ktorí ten systém zneužívajú, aby ich naháňala, aby ich kontrolovala, aby ich penalizovala, jednoducho aby zjednala nápravu. Ale proste je dôležité, aby všetci títo živnostníci mali zmysluplnú hranicu, aby sa nemuseli trápiť namiesto opravovania, namiesto vlastnej kreatívnej práce, aby sa nemuseli trápiť s účtovníctvom.
No, ja by ešte teda som povedal jeden príklad, lebo zasa, toto má aj ten ekonomický aspekt, pretože vždy robíme to, aby sme podporili ekonomiku, podporili ekonomickú aktivitu, zvýšili konkurencieschopnosť. No a presne toto sa stane, lebo ja si myslím, že všetci máte známych, veď však teda živnostníkov je veľké množstvo, alebo malých firiem, no a skúste sa ich spýtať, viete, čo sa deje, tá hranica bola, aká bola, a veľa živnostníkov robí dve veci. Buď na konci roka si povedia, okej, nechcem sa stať platcom, to znamená nepracujem, dám si mesiac pauzu, čokoľvek, aby som neprekročil tú sumu. Čo to znamená? Ekonomická aktivita klesá, pretože ten človek by inak, samozrejme, robil. To je jedna možnosť, druhá možnosť je, samozrejme, tá, o ktorej tiež všetci viete, že jednoducho od toho momentu prestane vydávať faktúry a bude to robiť že úplne načierno. V oboch prípadoch mohol aj štát získať viac a v oboch mohla byť ekonomická aktivita silnejšia.
Takže toto je ten ekonomický dôvod, tu sa, hovorím, nehrajme na opozíciu alebo koalíciu, proste pozerajme na ľudí, pozerajme na firmy, pozerajme na živnostníkov, takže toto zabezpečí, že ten živnostník, ktorý pri tých 49-tisícoch už teda čakal, kedy bude nový rok a teraz bude pracovať ďalej, lebo bude stále ešte mať možnosť pracovať a nestane sa platcom DPH, alebo ten, ktorý teda jednoducho z toho istého dôvodu podvádzal, už robil veci bez faktúry, no tak ten ich bude môcť robiť zasa s faktúrou, lebo nehrozí, aby sa stal platcom DPH.
Takže zasa, prosím, toto je zmena, ktorá dokonca si myslím, že vie dynamickými efektami priniesť aj nejaké pozitívne vplyvy do štátneho rozpočtu. Hovorím, nebavme sa o tom, že to pomôže samotnej, samotnej ekonomike a teda zabezpečí, zabezpečí, aby tu na toto fungovalo celé. V tomto je, možno poviem ešte než prečítam ten samotný pozmeňujúci návrh, vôbec ten celý princíp. Sú dve možnosti, to, že sú verejné financie v zlom stave, to vnímame všetci, hej. Neviem koľko, koľko kolegov, ako tu sedíme, viete, že aký máme ku dnešku deficit štátneho rozpočtu. Prosím pekne, štyri miliardy. Necelé štyri mesiace ubehli a máme štyri miliardy, veľké číslo. V roku 2022 bol koncoročný deficit, a to teda aj ja som kritizoval vládu, že teda nie všetko bolo rozpočtovo zodpovedné, ale celoročný deficit bol dve miliardy a vlani bol šesť miliárd za celý rok. Ja viem, je to veľké číslo, brutálne číslo, samozrejme, ale bolo to šesť miliárd za celý rok, za dvanásť mesiacov. Teraz sme na štyroch miliardách za necelé štyri mesiace. No a pritom vlastne jeden lex konsolidácia máme za sebou, kde si koalícia povedala, že no však chýbajú nám peniaze, tak zoberme ich od ľudí, hej, kde všetky opatrenia okrem jedného, zrušenie sviatku, všetko proste bolo, že ľudia platia vyššie dane, vyššie poplatky, vyššie odvody a vidíme aleže to nepomáha, všetko to už je v platnosti a proste ten deficit je takýto, deficit sme nikdy nemali po štyroch mesiacoch.
Jednoducho to je presne to, čo hovorím, viete, čím viacej zaťažíte ekonomiku, čím viacej zaťažíte ekonomické subjekty, no to spomaľuje ekonomickú aktivitu a ten efekt je v prvom rade taký, že nefunguje to proste symetricky, že teda zvýšite sadzbu o toľko a o toľko vám príde viac, častokrát to funguje opačne a niekedy že úplne opačne. Že ten pokles ekonomickej aktivity je vyšší než to samotné zvýšenie sadzby a štátny rozpočet vyberie menej. Toto sa nám začína diať a ja upozorňujem, že ak aj tohtoročná, teda tá konsolidácia, ktorá je potrebná vo výške 1,4 mld., to znamená, že bola za jednu, jednu, za sto miliónov zaplatia ľudia, tak ak aj ten zvyšok dáte zaplatiť ľudí, a to je napríklad aj to, že, a ja to poviem, ja to cítim, že sa jednoducho plánuje zvýšiť dépeháčka, proste toto bude problém, toto proste nevyrieši tú situáciu a bude to pôsobiť presne opačne.
Preto hovorím, treba robiť takéto opatrenia, skúsme znížiť dane na benzín, verím, že sa ho predáva viacej a prinesie to viacej. Detto aj toto druhé opatrenie, čo spomínam, jednoducho ak umožníme tým malým podnikateľom robiť viacej, zvýšime im tú hranicu, jednoducho budú pracovať, budú tvoriť a proste z toho má vždy aj štát niečo, takže tá cesta je nieže zobrať ľuďom, to, samozrejme, stojí byrokraciu, náklady, kontrolu, úniky a potom teda niekomu pomáhať a teda to zasa stojí peniaze, musíte vyselektovať, komu pomáhať, musíte to nejak dať, medzitým sa vždy niečo stratí. Opačne, neberme ľuďom, nechajme peniaze u nich, o to menej im bude treba potom pomáhať. Keď neberiete ľuďom, nepotrebujete úradníkov, nepotrebujete byrokraciu, nepotrebujete toľko kontroly, ešte aj únikov bude menej a keď nemusíte toľkým ľuďom potom pomáhať, tak to je zasa jednoduchšie, pretože si jednoducho vedia pomôcť sami.
Tak aby som nezabudol, tak musím prečítať aj ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som teda už odôvodnil. Zasa poprosím o zastavenie času.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
Tak znenie:
1. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
2. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”.
3. V čl. I § 4 ods. 8 úvodnej vete sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
4. V čl. I § 4 ods. 8 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
5. V čl. I § 68f ods. 1 písm. a) prvom bode sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000” a číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
6. V čl. I § 68f ods. 6 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
7. V čl. I § 68f ods. 6 písm. b) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”.
Ďakujem pekne, to je celé znenie druhého pozmeňujúce návrhu.
No, ešte mám chvíľku času, predpokladám, ešte raz by som teda chcel poprosiť, samozrejme, či už opozičných kolegov, alebo aj koaličných kolegov, toto skutočne nie je politika, hej, toto nie je to, že sa musíme deliť na opozíciu a koalíciu, rozumiem, samozrejme, máte proste koaličnú zmluvu a tieto veci, ale to všetko sa dá, keď je zhoda a vôľa urobiť. Myslím si, že obe tieto veci pomôžu jasne firmám, jasne občanom a zároveň, a to poviem ešte raz, obe sú to veci, ku ktorým fakt sa aj strana HLAS, aj strana, strana SMER ústami svojho, svojho predsedu proste dlhodobo hlásili.
Takže skúsme zahodiť tie kabáty koaličné, opozičné a teda ja si dovolím úctivo a slušne poprosiť každého jedného poslanca a pani poslankyňu v tejto snemovni, aby fakt zvážila svoje hlasovanie a dala, dala podporu týmto zákonom. To nie je o nás, to nie je o SaS-ke, to je o firmách, o ľuďoch, o našej ekonomike, o našej krajine, aby nám tu všetkým bolo lepšie. Aj ja toto prinášam s tým, aby vo finále proste tie verejné financie boli v lepšej kondícii, zdravšie a dávali Slovensku priestor na ďalší rozvoj.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis