Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no tak zasa sme v situácii, kedy k tomu samotnému návrhu zákona vlastne tá debata ani nebude, ale debata je vlastne k tomu, čo, čím bol tento zákon doplnený a tomu sa chcem venovať. No a doplnený teda bol na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom, ktorý opravuje zákon o pomoci s hypotekárnymi úvermi.
Možno si pamätáte, ten zákon bol teda prijatý ako výsledok, okej, predvolebných sľubov Roberta Fica, bol prijatý proste veľmi rýchlo a jednoducho ja som to vtedy hovoril, že je to rýchlokvasený nepodarený zákon, vtedy, samozrejme, to koalícia nebrala, ale nevadí, pravda niekedy nejaký čas trvá. A keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, tak ja tam vlastne vidím zapracovanie tých pripomienok, ktoré, ktoré sme tam vtedy mali, alebo ktoré som vtedy prezentoval. Takže zasa, ak teda vychádzame z toho, že teda máme zákon, ktorý s tými hypotékami nejak pomáha, tak to, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore, ho do nejakej miery vylepšuje.
No a ja sa budem teda najprv venovať ešte tej rovine, že teda okej, keď už ho máme. Tak koalícia sa rozhodla, máme ho a v skratke ten návrh vlastne umožňuje, tá najväčšia chyba, čo tam bola, že vy keď ste v minulosti si refinancovali hypotéku, to znamená, boli ste zodpovední, to znamená, chceli ste mať najnižšiu možnú splátku, však človek sa správal ekonomicky, tak takého človeka, toho zodpovedného, vlastne ten zákon vyradil z možnosti, aby mu teda, aby padol do režimu, že môže dostať nejakú podporu tej hypotéky, hej, tak. Proste potrestalo sa toho, kto je zodpovedný, a teda toho, kto je nezodpovedný, ten teda ešte dostal, dostal odmenu, v úvodzovkách.
Takže takto nie, takže okej, ja kvitujem a chválim, že teda sa zaradili do možnosti do nároku na štátnu pomoc pri hypotékach aj ľudia, ktorí v minulosti refinancovali. No ale, bohužiaľ, to dali iba do režimu, že do 1. 6., to znamená do účinnosti tohto zákona. Čiže je to určité zlepšenie, okej, ale zároveň ten najväčší problém, že jednoducho v budúcnosti vy keď chcete mať pomoc, nemôžte zmeniť banku. Toto je vlastne to, čo vo finále zdražie každému ten úver. Pretože to, že malo Slovensko ešte nedávno najnižšie alebo takmer najnižšie úroky na hypotékach, tak to bolo práve kvôli voľnému a drsnému súboju bánk, ktoré teda už sa ani tak nebili o nové úvery, lebo však to má nejaký strop, ale bili sa o ten koláč tých refinancov a proste predbiehali sa a dávali čo najnižšie sadzby. No a toto, ak ten zákon síce trošku opravíte, ale stále to zostane len do minulosti, tak toto zabránite, aby sa, aby sa mohli teda ľudia refinancovať a zároveň teda požiadať o pomoc.
Čiže zasa, tomu, kto chce teda, samozrejme, pre seba čo najnižší, čo najnižší úrok, hej, ale následne vlastne aj teda keby mu štát pomohol, tak vlastne má najnižšiu možnú pomoc, lebo však teda má najnižšiu splátku, tak proste toto zakážete. Ale tým, že toho človeka priviažete k banke, tak jednoducho zabijete celý ten konkurenčný boj. Čiže vy ste to už akoby priznali, lebo veď už, už do minulosti to robíte a ja teraz v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu nerobím nič iné, než to fakt drobne vylepšujeme v tom, aby sa to jednoducho týkalo aj všetkých, všetkých proste ľudí do budúcnosti, hej. To je jedna vec. Ja teda zasa na záver prečítam pozmeňujúci návrh.
Ale ešte sa dotknem, ešte sa dotknem jednej veci, že tento zákon nemá žiadny iný parameter než že politický. Áno, proste že to bolo povedané ako volebná téma a jednoducho tak ste to teda nejak vyriešili, aby ste si do nejakej miery ten sľub splnili. Ale či už je to správa o stabilite alebo aj aktuálne vyjadrenia Národnej banky, všetko je to v stave, že dnes je nesplácanie hypotekárnych úverov najnižšie v histórii. Najnižšie. Proste ten problém je najmenší v histórii, aký bol za 30 rokov Slovenska, ale zrovna v tomto bode sa ide pomáhať. Jednoducho to nedáva logiku. Ale ešte poviem, že ja by som tú logiku našiel, keby sme boli že Švajčiarsko, máme rozpočtový prebytok a teda chceme do nejakej miery podporiť no teda napríklad teda rezidenčný biznis alebo akokoľvek, hej. Okej. Ale viete, vy pomáhate vlastne tomu, kto tú hypotéku má, v podstate ju vláda spláca, lebo však teda Národná banka hlási, že je všetko v poriadku, ale aj na tieto peniaze si treba, si treba požičať a to je proste ten, ten najväčší problém. Už som to tu dneska v podstate raz rozprával, že vy proste najprv musíte teda veľa a veľa ľuďom zobrať a potom niektorým niečo dáte, hej, a tuto je to akože úplne že exemplárne.
Zobereme si tú situáciu, že, a ja to poviem ešte raz, nevidím inú možnosť, ako dokáže proste minister proste nájsť, nájsť tie peniaze, normálne navzdory všetkým vyjadreniam, že nechcete zvýšiť DPH, tak sa to stane, ale zoberte si, že ak sa tá dépeháčka zvýši o dva percentuálne body, tak to štvorčlennej rodine zvýši náklady, ale každej jednej, hej, o 740 euro cca, hej, výpočet. Každej jednej. Chudobnej, bohatej a, samozrejme, tej chudobnej to proste ešte ublíži viacej, pretože to je pre nich väčší problém, hej, už len preto, že majú teda menej úspor. Takže to je jedna vec. Všetkým zoberiete, hej, takto, takto zoberiete vlastne miliardu, z každej rodiny 740 normálne natvrdo z peňaženky. A teraz, ak dáte priemerná suma podpory v týchto hypotékach je 75 euro, také sú zatiaľ tie výsledky za tie prvé tri mesiace, dobre, krát dvanásť, hej, tak ak dobre rátam, je to, je to 900 euro. Tak zasa, povedzme, že tí štyria, štvorčlenná rodina teda býva v jednej, v jednej, v jednej domácnosti, takže okej, takže veľmi porovnateľne pomôžete tej jednej rodine. Čiže tá si ešte povie, však dobre, tak zobrali mi 750 euro na dépeháčke, tak teraz mi vlastne podporili, podporili moje bývanie, dali mi 900, tak som vlastne ešte aj niečo získal. Nuž len problém je ten, že na tej dépeháčke zoberete 5,4 mil. občanom tejto krajiny a na tých hypotékach to vrátite len v tom najlepšom možnom prípade že nejakým pár desiatkam tisíc, ale tá realita je, že za prvé dva mesiace to bolo asi nech sedem a pol tisíc podporených hypoték. A to neboli že nové, tam vlastne mohli padnúť všetci tí, ktorí, už celý vlaňajšok boli vyššie úroky, tak tí všetci vlastne, ktorí teda mali tento problém zvýšený, to sú proste nejaké desaťtisíce ľudí, proste tí tam mohli padnúť a buď sa tam ani nehlásili, alebo väčšiu polovicu tých, čo sa hlásili, vyradili nejaké, nejaké tie podmienky, napríklad refinancovacie alebo aj iné a proste výsledok je takýto, hej.
Čiže vy veľa ľuďom veľa zoberiete a potom málo ľuďom málo dáte, ale navyše ono je to zobratie je náročné v tom, že to musia byť nejaké, proste nejakí úradníci, nejaké tlačivá, nejaké, nejaká celá proste tá administratíva a nejaká aj kontrola, lebo čím vyššie dane, tým je väčšia tendencia sa im vyhýbať, to je normálne že ekonomické pravidlo, no a potom to, to rozdávanie zasa proste niečo znamená. Veď ten, pána Spišiaka som uspal, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) No, čiže teraz som aj seba uspal.
Čiže v podstate ešte navyše, keď potom rozdávate, tak aj to musí proste niekto zúradovať, aj tam je ďalšia byrokracia. Zas sa to dá krásne presne na týchto hypotékach ukázať. Veď proste 5 mil. euro je len na proste materiálno-technické a ľudské zabezpečenie. Je to cez dvesto úradníkov, tí potrebujú počítače, miesto, všetko, hej. Takže aby ste zadministrovali, proste v tom najlepšom, myslím, že je tam nejakých 78 mil. dedikovaných, tak minimálne 5 mil. sa minie, sa proste. Toto je, že keby to nebolo, tak ešte aj toto sa dá ušetriť.
Takže fakt že treba si uvedomovať to úplne jednoduché, že keď ľuďom nezoberiete, necháte im, nemusíte im toľko dávať. Keď ľuďom veľa zoberiete, potom musíte veľa ľuďom pomáhať. Akurát že to stojí peniaze.
A ja ešte zopakujem, tu pán Ľupták z SNS-ky povedal jednu perfektnú vec, nemáš peniaze v štátnom rozpočte? Zníž dane, hej. Toto by sa malo niesť ako taká červená niť rozhodovaním pána ministra. Nie je cesta tie dane zvyšovať. Vlani ste ich zvýšili, tento rok už platíme viacej za všetko, čo sa hýbe, dane, odvody, poplatky, deficit máme taký, jak sme nikdy nemali, a keď toto isté spravíte aj pre budúci rok, tak nás proste fakt priblížite proste ku Grécku, k bankrotu, úplne akože fakt že k veľkým problémom.
No, toľko a teraz teda by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh, ale vlastne ešte, ešte ho uvediem, pretože ako, ako ho definujem. Ja hovorím, že je to drobná zmena, ale tým, že vlastne ten pozmeňujúci, tento môj pozmeňujúci návrh je reakciou na spoločnú správu prerokovaného, prerokovávaného návrhu zákona, jednoducho pretože ten pozmeňovák kolega Karas podal vlastne na výbore, takže ja nemám inú možnosť vlastne než vyňať ten bod, myslím, že je to 52, a teraz to aj teda hlásim, že navrhujem vyňať bod 52 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pánovi spravodajcovi. A teda ja nemám inú možnosť než teda toto akože akoby že zrušiť a ja teda musím nanovo definovať vlastne celý ten pozmeňujúci návrh, čiže kvôli drobnej zmene ja ho musím prečítať vlastne celý, takže bude to trošku viac čítania, tak sa ospravedlňujem, ale teda toto je ten dôvod. Nie je to, že je to komplet celé prepracované, sú tam drobné zmeny, ale nejde to nijak inak, než prečítaním a podaním vlastne celého komplexného návrhu, v ktorom sa teda vo veľkej miere nájde ministerstvo financií, ktoré ho teda pripravovalo. No takže toľko a teraz ideme, poprosím zastaviť čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:
„Čl. VII
Zákon č. 526 z roku 1900, pardon, z roku 2023 Z. z., (reakcia z pléna), opravil som sa, o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu¹⁾".
2. V čl. 2 (správne v § 2, pozn. red.) sa za úvodnú vetu vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú: „a) úverom na bývanie je
1. úver na bývanie podľa osobitného predpisu¹⁾ s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý poskytuje veriteľ podľa osobitného predpisu^1a) okrem stavebnej sporiteľne^1b) (ďalej len „veriteľ') spotrebiteľovi aspoň z časti na tieto úvery:
1a. nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie^1c) alebo jej časti,
1b. výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie,
1c. zmena dokončenej stavby^1d) určenej na bývanie,
2. úver na bývanie podľa osobitného predpisu¹⁾ zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie,
b) pôvodným úverom na bývanie je jeden alebo viac splatených úverov, ak bol alebo boli splatené úverom na bývanie a aspoň jeden z týchto splatených úverov bol poskytnutý na účel podľa písmena a) prvého bodu,".
Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d). Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1d znejú:
„¹⁾ Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
^1a) § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 90/2016 Z. z.
^1b) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
^1c) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
^1d) § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov."
3. V § 2 písm. c) a d) sa vypúšťajú slová „a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby".
4. V § 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3. priemerná mesačná splátka posledného pôvodného úveru na bývanie v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia tohto úveru na bývanie, vypočítaná za šesť kalendárnych mesiacov, v ktorých oprávnená osoba skutočne takúto splátku zaplatila, predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola zaplatená posledná splátka tohto úveru na bývanie, zaokrúhlená na celé eurocenty,".
5. § 3 vrátane nadpisu znie:
„§ 3 Oprávnená osoba
Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je fyzická osoba,
a) ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
b) ktorá je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie,
c) ktorej výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie podľa prvého bodu alebo druhého bodu sa z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022 zvýšila v porovnaní s referenčnou splátkou a ktorá má
1. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) prvého bodu uzatvorenú pred 1. januárom 2024 alebo
2. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, ak pôvodný úver na bývanie bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2024."
6. V § 5 ods. 1 písm. b) sa nad slovami „určenú na bývanie" vypúšťa odkaz „⁴⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
7. V § 5 ods. 3 sa slová „pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.⁶⁾" nahrádzajú slovami „ak účel poskytnutia úveru na bývanie zostal zachovaný.".
Poznámka pod čiarou 6 sa vypúšťa.
8. V § 5 sa vypúšťa odsek 6.
9. V § 7 ods. 1 sa vypúšťajú slová „najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok".
10. Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Nárok na príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného kalendárneho mesiaca od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.".
11. V § 11 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „na tlačive určenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")".
12. V § 11 ods. 2 sa za slová „pobytu oprávnenej osoby," vkladajú slová „čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. b),".
13. V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na úver na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, prílohou žiadosti o príspevok je aj
a) zmluva o pôvodnom úvere na bývanie,
b) potvrdenie o výške splátok podľa § 2 písm. c) tretieho bodu,
c) iný doklad preukazujúci účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, ak ho nie je možné preukázať zmluvou o pôvodnom úvere na bývanie.".
14. V § 11 ods. 9 sa slová „§ 62" nahrádzajú slovami „§ 65".
15. § 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Veriteľ alebo iná osoba, ktorá poskytla pôvodný úver na bývanie, je povinný na vyžiadanie oprávnenej osoby poskytnúť potvrdenie podľa odseku 3 písm. b) do piatich pracovných dní od vyžiadania, a to jedenkrát bezodplatne.".
16. V § 12 ods. 2 sa slová „Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")" nahrádzajú slovom „ústrediu".
17. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová „zmluve o úvere na bývanie" nahrádzajú slovami „prílohách žiadosti o príspevok".
18. V § 13 odsek 3 znie:
„(3) Veriteľ je povinný na písomné vyžiadanie ústredia na účely poskytovania príspevku zasielať informácie o úveroch na bývanie v troch samostatných dátových súboroch podľa toho, či
a) nastalo zvýšenie splátky na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška referenčnej splátky a výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky,
6. kladný rozdiel výšky mesačnej splátky a výšky referenčnej splátky,
7. suma vo výške 75 % alebo vo výške percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak ju zákon o štátnom rozpočte ustanoví, z rozdielu podľa šiesteho bodu,
b) nastalo zvýšenie splátky úveru na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie nie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu podľa písmena a),
c) nenastalo zvýšenie splátky u tohto veriteľa, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.
19. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2024
(1) Na účely tohto zákona sa za úver na bývanie podľa § 2 písm. a) v znení účinnom od 1. júna 2024 sa považuje aj hypotekárny úver podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2017, ak bol poskytnutý aspoň z časti na účel uvedený v § 2 písm. a) prvom bode v znení účinnom od 1. júna 2024.
(2) Fyzickej osobe vzniká nárok na príspevok aj za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024, v ktorom splnila podmienky nároku na príspevok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2024.
(3) Nárok na príspevok podľa odseku 2 zaniká, ak sa neuplatní do 31. júla 2024.
(4) Informácie podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 10. júna 2024.
(5) Informácie podľa § 13 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. júna 2024 za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 31. júla 2024.".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
A ja teda len opakujem, že v tejto súvislosti navrhujem bod 52 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Dodám už len dve vety, že kto aspoň trošku počúval, tak vníma, že nielen štát, nielen tie ÚPSVaR-y majú kopu starostí a musia tam mať nových zamestnancov, ale aj banky sú povinné poskytovať informácie, posúvať ich. Jednoducho aj pre nich je to viacej agendy, viacej práce a to jednoducho skončí len tak, že si to, samozrejme, nechajú zaplatiť, čo vo finále vždy zaplatí zasa konečný spotrebiteľ, v tomto prípade ten, ktorý má hypotekárny úver.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a zasa prosím komplet celú snemovňu, keby sa dalo, o podporu, myslím si, že tohto zmysluplného pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Skúsim, mám pár minút, takže skúsim, skúsim reagovať a teda budem pokračovať vlastne v tej mojej faktickej.
Čiže áno, tá analýza hovorí, že ak by sme tú sadzbu zvýšili, tak, samozrejme, tam je nejaký výpadok. Zároveň ale tá analýza nedokáže, nedokáže urobiť to, že ako sa zvýši ekonomická aktivita tých, ktorí teda posledný mesiac nerobili, lebo proste za ten svet nechceli už ísť do systému DPH, alebo aj tých, ktorí z toho dôvodu síce robili, ale načierno, a jednoducho toto v tej analýze nie je. A ja som presvedčený, že keby sa tieto dynamické efekty proste naštítali, tak jednoducho prídeme k tomu, že to minimálne bude jedna k jednej. Ale, samozrejme, nevieme to, preto si myslím, že ten priestor tu je, aby sa to, nazvime to kľudne, že vyskúšalo, proste dalo sa to na tých 80-tisíc a uvidíme, čo sa stane. Jednoducho keby aj hneď sa ten výpadok zrealizoval v tej výške, tak ja nechcem povedať, že 30 mil. alebo 40 mil. že je málo, nie je málo, samozrejme aj to je kopa peňazí, ale zároveň, keď hovorí, neviem, myslím, že pán kolega Svoboda, Svoboda to hovoril, tak akože ja chápem, že teda rozpočtová zodpovednosť, ja chápem, že teda výdavky alebo teda nižšie príjmy, len potom sa pýtam, že ako to, že sme tu minulý štvrtok, či kedy to bolo, proste schválili ďalší výdavok 850 mil., trvalý, hej. Ďalší rok to bude 900 a myslím, že v ´27 podľa, podľa analýz to už bude dosahovať miliardu, hej.
Takže ako bral by som to, že áno, však veď pozerajme na každý milión, pozerajme na každé jedno euro, veď samozrejme, však to nie sú naše peniaze, tých peňazí sa museli vzdať ľudia a museli ich vygenerovať, ale teda potom buďme že konzistentní, hej? Keď nám proste chýba za prvé štyri mesiace 4 mld., tak asi by sme nemali vyrobiť ďalší výdavok v tom istom roku za 850 mil., to proste by sme asi fakt robiť nemali, lebo potom akože ani jedno z toho vie byť pravda.
No čo sa týka, na pána Svobodu budem reagovať, áno, mali sme, samozrejme, debatovali sme, prepáč, debatovali sme, samozrejme, s pani štátnou, ja vždy oceňujem, ja si myslím, že finančný výbor, aj ja som sa ho snažil tak viesť a teda myslím, že nám to vcelku funguje, že vieme tam debatovať, máme priestor na otázky, dostávame odpovede. Áno, debatovali sme s pani štátnou, áno, nájdeme krajiny naokolo, ktoré tú hranicu povinného platbu DPH majú nižšiu ako my. Ale teraz to je otázka, že tak veď ale berme si príklad z toho akoby lepšieho, skúsme byť proste lídri my. Viete, ako fungujú krajiny, ktoré sa chcú vyhrabať z problémov? Proste niekde musia niečo zmeniť, aby jednoducho boli zaujímaví, aby boli, aby proste mali, mali konkurenčnú výhodu, aby proste veci fungovali.
Takže ja toto beriem ako analýzu, že áno, sú krajiny, ktoré majú nižšiu hranicu povinného platcu, zároveň ale ja hovorím, že Európska únia umožňuje 85-tisíc, normálne že žiadne výnimky, žiadne proste povolenia, normálne povolená, najvyššia povolená hranica je 85-tisíc euro, inak to vybojovala zhodou okolností Česká republika, ktorá je k nám blízko aj kultúrne, aj podnikateľsky, aj, no ekonomicky už neni ku nám blízko, lebo nás už hodne predbehla, ale jednoducho proste je náš veľký partner a urobme to. Zasa, my ani tú Česko, to Česko nedokážeme predbehnúť, ale dokážeme ho aspoň dobehnúť a predbehneme tých iných, hej. Takže to je, to je akoby jedna vec. A potom, samozrejme, viete, môžme pozerať, že ako je na tom Maďarsko so sadzbou povinnej sadzby DPH, ale potom sa tam treba pozrieť aj na daň z príjmu, ktorá je v niektorých prípadoch že 9 %, u nás 21 %, takže ono, ono treba proste akože pozerať, pozerať na rôzne, rôzne parametre, hej.
No, čo tu ešte bolo? Aha, áno, kolega Glück medzitým odišiel, no, takto. Čo sa týka, čo sa týka tých, tých, rozpočtovej nezodpovednosti bývalej vlády. My sme mali iks výhrad, proste my sme strana jednoducho, ktorá vždy pomenováva problém a prináša riešenia. Proste veď sú tu kolegovci, pamätáme si, že sme sa sekali o rôznych veciach, kde sme jasne hovorili, že toto je rozpočtovo nezodpovedné, že toto je fakt že rozdávanie bez toho, aby sme hľadali toho, kto to potrebuje, proste, že, že, že sa tie peniaze dali minúť efektívnejšie. Toto určite áno, veď si za tým stojím, pán Glück správne povedal, že my sme vo finále z tej vlády odišli kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. Ale zároveň si treba povedať, že pres to všetko to ešte bolo, keď si pozrieme, samozrejme, že bola kríza a porovnáme si to s inými krajinami, ktorým, samozrejme, tiež rástli deficity, no tak tá bývalá vláda hospodárila ešte teda oproti iným vládam fakt že ešte veľmi dobre. A ja to fakt ešte zopakujem, že teda tie bývalé vlády, lebo však teraz tam spadá aj úradnícka, za posledné dva roky vyrobili osem miliárd, dva a šesť, dokopy osem, hej? To teda hovorím, že je sakra veľa a proste ja som tu onehda spílal pánovi ešte vtedajšiemu ministrovi financií, keď mal, ja neviem, deficit podstatne nižší, hej, v devätnástom roku. A proste tiež som mu, takto som tu stál a som mu hovoril, že mali sme mať prebytok, lebo, lebo, hej, boli dobré časy. Ale ešte raz, bývalá vláda za posledné dva roky vyrobila 8 mld. deficitu, dva a šesť, 8 mld., to sú čísla jasné, overené, opečiatkované Eurostatom. No a aktuálna vláda má nastavených 7,8 mld., ale nie na najbližšie dva roky, za tento rok. A za necelé štyri mesiace z toho stihla 4 mld. už zrealizovať, hej? To tam už pán minister sedí, ja neviem, od 17. 10.? Ondro, tak? Nejak proste, to je jedno, už v novembri tam sedel a v decembri tam sedel a keď si pozriete, jak v novembri vyleteli výdavky štátneho rozpočtu vlani, tak to sa točia ciferníky.
Takže tu už akože môžme sa o tom baviť, že sú nejaké presahy, samozrejme, že tu boli prijaté nejaké zákony, však ich mohla za polroka koalícia zrušiť, ak boli rozpočtovo nezodpovedné a hlavne nemala prísť s ďalšími svojimi rozpočtovo nezodpovednými. Takže keď sa tu bavíme o tom, že kto je ako rozpočtovo zodpovedný, tak ja hovorím, že táto vláda sa javí byť minimálne dvojnásobne rozpočtovo nezodpovedná, pretože deficit, ktoré bývalé vlády zvládli za dva roky, a nebolo to málo, proste našli skratku, proste aktuálna vláda to zvládne za rok. Proste fakt. Toto, toto si treba uvedomiť.
A blížime sa proste, sme na gréckej ceste, proste tá lokomotíva, ja neviem, či má vôbec rušňovodiča, alebo možno má, ale či má brzdy funkčné, a treba si to, treba si to uvedomovať. Akože ja tu nechcem že strašiť, že ako to dopadlo v Grécku, alebo že možným krachom, ale vidíme, že jednoducho máme, už sme mali teda najhoršie úroky v celej EÚ, teraz posledne nás teda znovu preskočilo, preskočilo Taliansko, tak sme slávnostne druhí najhorší, ale zároveň proste musí ísť pán minister na turné do, musel ísť na turné do Švajčiarska, pretože v eurozóne už nemáme ten potenciál si požičať. Proste nechcú nám požičať viac ako 10 mld. ročne. Tak proste pán minister išiel, išiel do Švajčiarska a teda tam nejakých cca šesťsto niečo požičal. Takže ako okej, hej, ale je to z núdze cnosť, hej? A proste fakt máme problém a ten problém sa zväčšuje. Ale to som ani nechcel hovoriť.
Chcem hovoriť to, že robme všetko pre to, aby sme ten problém mali menší. Veď akože sme jeden národ, jedna krajina, aj ten rozpočet je jeden. Aj tie verejné financie sú naše spoločné, hej? Takže, prosím, zamerajme sa na tie pozmeňujúce návrhy, to je to, čo vie priniesť akože niečo pozitívne verejným financiám a momentálne aktuálnej vláde. A ja zopakujem, aby som bol nakoniec aj pozitívny, fakt ten zákon ako taký táto proste ročná úprava, toto, čo teda prináša ten samotný zákon, tam je kopu dobrých vecí, ktoré skutočne pomôžu. Takže to fakt takto to berte, prosím, nielen kritiku. Proste mne záleží na krajine, či som v opozícii, alebo v koalícii. O to mi ide.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. No ja skúsim, čo stihnem, zvyšok by som prípadne ešte v ústnej debate teda povedal.
No, v prvom rade ako chcem oceniť to, čo povedal pán Ľupták, v prvom rade, že nemáte peniaze, znížte dane. Skutočne toto je to, čo potrebujeme, toto je tá rokmi overená pravda, hej, a nemusíme ani chodiť ďaleko. Ja by som možno ukázal rýchlo na Česko, ktoré sa asi štyri roky dozadu rozhodlo zvýšiť spotrebné dane z tabaku, výrazne zvýšiť, a ten výsledok bol, že tri roky vlastne mali ten výber ešte nižší ako mali a až na štvrtý rok sa to ako-tak vyrovnalo. No a ten dôvod bol úplne že prozaický, a to je ten, že ten výber daní v Čechách bol spôsobený tým, že každý jeden Rakúšan, každý jeden Nemec, keď len trošku mohli, tak si tie cigarety kúpili v Čechách. Zaplatili českému štátu dane. Po zvýšení daní jednoducho to prestali robiť, pretože to prestalo byť pre nich zaujímavé. Výsledok bol zvýšené dane, znížené príjmy, hej. Úplne že žijúca ukážka, toto isté vlastne je to, čo aj pán Ľupták naznačoval a čo je vlastne zhmotnené napríklad teda pri tom benzíne, či už teda spotrebná daň alebo teda v tomto prípade tá dépeháčka, čiže toto, toto je tá úplne rovnaká ekonomická logika.
No a, koľko mám ešte, tridsať sekúnd, no čo sa týka tej analýzy, tak áno, je analýza, ktorú sme si tu povedali a vypracovala, vypracovalo ju ministerstvo financií, resp. asi IFP-čko, a tá analýza hovorí o nejakom miernom znížení príjmov v rádovo asi 30 mil., ak si to dobre pamätám, za rok, ale, samozrejme, tam tá analýza nedokáže, tam sú nie, nie sú tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému zákonu. Upravujeme teda daň z pridanej hodnoty. Myslím si, že tá základná myšlienka alebo ten základný bod, ktorý, ktorým je teda zosúladenie ustanovení so smernicou Rady EÚ 2020/285 z 18. februára 2020, je jednoznačne plne legitímny a plne ho v podstate, myslím si, že všetci podporujeme, minimálne teda ja áno. Je tam vlastne, cieľom je znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby malého podniku a teda mení sa tam systém uplatňovania oslobodenia dane pre malý podnik, zahraničnej, ako aj tuzemskej osoby. Čiže toto je, myslím si, že úplne v poriadku a úplne okej.
Takisto si myslím, že sa dá plne súhlasiť aj teda s ďalšími bodmi, ktorým sa tento návrh zákona venuje, či už teda vykonanie zmien v procese registrácie tuzemských a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane, alebo teda aj úprava práva, povinností platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Takisto si myslím, že aj tie veci okolo, okolo eKasy, že zosúladenie požiadaviek na povinné náležitosti pokladničného dokladu sú úplne okej. Takisto, samozrejme, to veľmi kvitujem, zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane, to, samozrejme, pomôže, pomôže podnikom. Takže myslím si, že toto všetko je úplne v poriadku.
A teraz teda by som sa skôr venoval tomu, čo tam nevidím, a záverom teda predložím dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, odôvodním a prečítam ich, kde teda môže byť, a ja verím, že nájdeme aj v koalícii zhodu, že sú to veci, za ktoré sa stavali v minulosti aj oni. Takže verím, že by sme mohli teda ten, poviem to, že dobrý predložený zákon spoločne ešte vylepšiť.
No, tak máme to takto označené ako prvý pozmeňujúci návrh. Takže asi si všetci pamätáme vyjadrenia Roberta Fica v tom známom a slávnom videu, kde teda bývalej vláde rozprával o tom, že pri cene benzínu 1,53 eura vláda nič nerobí, vláda kašle na ľudí a tieto všetky veci okolo toho, s tým, že navrhoval, veď, samozrejme, existujú riešenia, Robert Fico spomínal zníženie spotrebnej dane a takisto spomínal a teda ukazoval, ako dobre to urobili v Poľsku, kde dočasne znížili daň z pridanej hodnoty na pohonné hmoty. Čiže vychádzajúc z týchto jasných zadefinovaných a verejne známych slov Roberta Fica, tak sme, za prvé, teda pripravili dva návrhy zákonov, či už na zníženie spotrebnej dane, alebo aj na dočasné zníženie dépeháčky, ktoré sme teda vložili do Národnej rady a budú, bude sa o nich rokovať na budúcej schôdzi, hej. Ale keďže máme momentálne otvorený zákon 222 o dani z pridanej hodnoty, tak jedna z tých možností, ktorá teda je dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na pohonné hmoty z 20 % na 8 %, je možné dať sem ako pozmeňujúci návrh a toto takto teda činíme.
Skutočne je tam teda jedna, jeden dôvod je, veď to sám Robert Fico hovoril, keď teda nemal politickú moc, dnes má politickú moc, čiže o to skôr sa vie tomuto svojmu bývalému sľubu dostať a zabezpečiť pre občanov a firmy nižšie, nižšie ceny pohonných hmôt, špeciálne benzínu. Zároveň, my ako strana SaS robíme, vždy sa snažíme prinášať zmysluplné riešenia, ktoré, za prvé, teda zlepšia konkurencieschopnosť ekonomiky alebo vôbec teda prinesú nejaké pozitívne, pozitívne efekty. Čiže vláda práve naopak rozmýšľa o zvyšovaní spotrebných daní, o zvyšovaní dépeháčky. My hovoríme, že nie, to je cesta zlá, to je cesta, ktorá len môže dočasne prekryť existujúce problémy vyššími príjmami, ale to je cesta proste úplne že nesprávnym smerom,
Pozrime sa teda na ten druhý dôvod, prečo predkladáme tento pozmeňujúci návrh, a to je ten, že my dnes máme, špeciálne ceny benzínu, najdrahšie z krajín V4, ale napríklad aj Rakúsko, proste všetky okolité krajiny majú podstatne lacnejšie ceny pohonných hmôt, hlavne benzínu. No, čo to znamená? Znamená to to, že celý sever tankuje v Poľsku, Záhoráci tankujú v Česku, juh Slovenska úplne prirodzene tankuje v Maďarsku, Bratislava tankuje v Rakúsku a v tomto prípade sa deje to, že každý jeden občan, ktorý natankuje v zahraničí, štát, verejné financie prídu o komplet celú dépeháčku, o komplet celú daň z pridanej hodnoty a vieme, že to nie je málo, hej, 60 % ceny benzínov sú platby, ktoré idú štátu, všetky tieto dane.
No a my, za prvé, sme nie schopní vôbec, akože nie je dôvod, prečo by sme mali mať akože v krajinách najvyššie ceny a treba urobiť práve ten opak. Urobiť všetko preto, aby sme tie ceny mali nižšie ako okolité krajiny a stanú sa dve veci. Jedna vec je, že prestane byť dôvod, aby Slováci chodili tankovať do zahraničia. To sa nezdá, takýchto prípadov je veľa a toto automaticky prinesie, prinesie významný, významné zvýšenie príjmov aj štátneho rozpočtu. No a zároveň, a to sa tiež vie stať, ak sú ceny nižšie tu, no tak, samozrejme, môžu opačne ľudia z pohraničia, z okolitých krajín ísť tankovať na Slovensko. Alebo ďalšia vec je, samozrejme, sme v strede Európy a veľa, veľa, veľa, veľa motoristov nami prechádza. No a keďže je známe, že tu máme vyššie ceny ako všade naokolo, tak nami len prejdú a nenatankujú. No ak budeme mať nižšie ceny, tak sa tu aj zastavia a niečo si kúpia na pumpe a hlavne natankujú, čo sú ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže tento pozmeňujúci návrh má parameter splniť sľub Roberta Fica, zabezpečiť, druhý, druhá vec je teda zabezpečiť občanom Slovenskej republiky nižšie ceny palív a za tretie teda pomôcť aj ekonomike a verejným financiám Slovenskej republiky. Všetky tieto veci potrebujeme, tak ja teraz poprosím o zastavenie času a prečítam prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
1. V článku, v článku, pardon, ešte raz, v čl. I v 59. bode úvodná veta znie: „Za § 85km sa vkladajú § 85kn a § 85ko, ktoré vrátane nadpisov znejú:".
2. V čl. I 59. bode sa za úvodnú vetu vkladá nový § 85n, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠85kn
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2024
(1) Sadzba dane na tovar uvedený v odseku 2 je v období od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 8 % zo základu dane; ustanovenie § 27 ods. I sa v tomto období nepoužije.
(2) Sadza dane podľa odseku I sa vzťahuje na tovar uvedený v prílohe č. 7b.".
2. Za prílohu č. 7a sa vkladá príloha č. 7b, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 7b k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
Teraz ide tabuľka, ktorej nadpis znie: Zoznam tovarov so sadzbou dane podľa § 85kn
Stĺpce tabuľky, Kód kombinovanej nomenklatúry; Opis tovaru
2710 12 41; 2710 12 45; 2710 12 49; motorový benzín
2710 19 43; 2710 19 46; 2710 19 47; 2710 19 48; 2710 20 11; 2710 20 16; 2710 20 19; plynový olej
Koniec tabuľky.
3. V čl. I 59. bode sa slová
㤠85kn
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025”.
nahrádzajú slovami
㤠85k0
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1 . januára 2025”.
Ďakujem pekne, to bol prvý pozmeňujúci návrh.
No a druhý pozmeňujúci návrh, najprv ho teda odôvodním. Navrhujeme zvýšenie, zmenu hraničnej sumy obratu, nad ktorú sa subjekt stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty. Dnešná suma je 49 790 euro a inak sa menila v niekedy v polovicu roku 2009, odvtedy, odvtedy sa nemenila. Samozrejme 49-tisíc v tej dobe boli úplne iné peniaze, ako sú v dobe dnes, vtedy to bolo skutočne zmysluplná hranica, pokiaľ malý, malý živnostník, malá firma nemusí platiť DPH, dnes je to suma, poviem, že smiešne nízka, ktorá už neplní tú svoju základnú funkciu, aby proste malá firma, malý živnostník sa naplno alebo čo najviac venoval tomu, čo vie, opravovať, vytvárať, vyrábať, čo ja viem, čo všetko, a aby nemusel kopu svojho času venovať účtovaniu v sústave podvojného účtovníctva a teda účtovať o DPH. Takže toto je, toto je dôvod, prečo to chceme zmeniť, neuveríte, mení to v tomto zákone aj vláda, ale mení to z tej sumy 49 790 na sumu 50-tisíc, o celých 210 euro, to je podľa mňa že asi výsmech do očí malým, malým podnikateľom, živnostníkom, toto sa nedá ani inak nazvať. Ale dobre, veď okej, máme takto, navrhujem lepšie riešenie, no.
Čiže podľa návrhu vládneho zákona sa teda zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, ak jej obrat presiahne v niektorom roku 50-tisíc eur. Podľa vládneho návrhu sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty dodaním tovaru alebo služby, teda okamžite v aktuálne prebiehajúcom kalendárnom roku, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur. Čiže toto je dobré, dobré, dobrá zmena, ktorú zákon prináša, že teda sa nemusíte stať okamžite platcom DPH ako je to dnes, dnes keď máte 49 790, okamžite od ďalšieho mesiaca ste platcom. Teraz to bude, budete okamžite až keď to bude 62, ale to je jednorazová vec, a teda platcom sa stávate od ďalšieho roka, keď máte 50. Toto teda zachovávame, toto je zmena k lepšiemu, ale navrhujeme tam, navrhujem tam proste iné čísla.
Zvyšujem obe tieto sumy, teda tú sumu 50-tisíc, to mizerné zvýšenie, ktoré navrhla vláda, na 80-tisíc eur, čo považujem za sumu, ktorá teda korešponduje s nejakou tou infláciou, a je to suma, ktorá jednoducho zabezpečí, aby ten malý živnostník sa nemusel stať platcom DPH, a je to zároveň suma, ktorú umožňuje Európska únia, to treba, to treba tiež povedať. No a aby sme tam zachovali aj to, že do nejakej miery sa nemusíte platcom stať hneď, tak tam som použil tú sumu 85-tisíc, a to je vlastne maximálna suma, ktorú povoľuje Európska únia, čo si teda môžme dovoliť.
No takže v postate ten dôvod som už povedal, nemenilo sa to 15 rokov, nespĺňa to ten svoj účel a keď, keď budú tie sumy proste zmenené, bude to zasa, zasa spĺňať ten účel, aby fakt ten malý podnikateľ sa venoval tomu, čo vie. Áno, môžu to byť, môžu to byť výhrady, veď som sa aj s pánom ministrom bavil, že teda sú určité firmy, ktoré to zneužívajú a keď bude suma vyššia, že sa to dá zneužívať viacej. Veď samozrejme, veď všade sú nejaké daňové podvody, ale asi nemôžte ukázať na každého toho živnostníka, že aj tento podvádza, aj tento, jednoducho na to je potom finančná správa, aby tých, ktorí ten systém zneužívajú, aby ich naháňala, aby ich kontrolovala, aby ich penalizovala, jednoducho aby zjednala nápravu. Ale proste je dôležité, aby všetci títo živnostníci mali zmysluplnú hranicu, aby sa nemuseli trápiť namiesto opravovania, namiesto vlastnej kreatívnej práce, aby sa nemuseli trápiť s účtovníctvom.
No, ja by ešte teda som povedal jeden príklad, lebo zasa, toto má aj ten ekonomický aspekt, pretože vždy robíme to, aby sme podporili ekonomiku, podporili ekonomickú aktivitu, zvýšili konkurencieschopnosť. No a presne toto sa stane, lebo ja si myslím, že všetci máte známych, veď však teda živnostníkov je veľké množstvo, alebo malých firiem, no a skúste sa ich spýtať, viete, čo sa deje, tá hranica bola, aká bola, a veľa živnostníkov robí dve veci. Buď na konci roka si povedia, okej, nechcem sa stať platcom, to znamená nepracujem, dám si mesiac pauzu, čokoľvek, aby som neprekročil tú sumu. Čo to znamená? Ekonomická aktivita klesá, pretože ten človek by inak, samozrejme, robil. To je jedna možnosť, druhá možnosť je, samozrejme, tá, o ktorej tiež všetci viete, že jednoducho od toho momentu prestane vydávať faktúry a bude to robiť že úplne načierno. V oboch prípadoch mohol aj štát získať viac a v oboch mohla byť ekonomická aktivita silnejšia.
Takže toto je ten ekonomický dôvod, tu sa, hovorím, nehrajme na opozíciu alebo koalíciu, proste pozerajme na ľudí, pozerajme na firmy, pozerajme na živnostníkov, takže toto zabezpečí, že ten živnostník, ktorý pri tých 49-tisícoch už teda čakal, kedy bude nový rok a teraz bude pracovať ďalej, lebo bude stále ešte mať možnosť pracovať a nestane sa platcom DPH, alebo ten, ktorý teda jednoducho z toho istého dôvodu podvádzal, už robil veci bez faktúry, no tak ten ich bude môcť robiť zasa s faktúrou, lebo nehrozí, aby sa stal platcom DPH.
Takže zasa, prosím, toto je zmena, ktorá dokonca si myslím, že vie dynamickými efektami priniesť aj nejaké pozitívne vplyvy do štátneho rozpočtu. Hovorím, nebavme sa o tom, že to pomôže samotnej, samotnej ekonomike a teda zabezpečí, zabezpečí, aby tu na toto fungovalo celé. V tomto je, možno poviem ešte než prečítam ten samotný pozmeňujúci návrh, vôbec ten celý princíp. Sú dve možnosti, to, že sú verejné financie v zlom stave, to vnímame všetci, hej. Neviem koľko, koľko kolegov, ako tu sedíme, viete, že aký máme ku dnešku deficit štátneho rozpočtu. Prosím pekne, štyri miliardy. Necelé štyri mesiace ubehli a máme štyri miliardy, veľké číslo. V roku 2022 bol koncoročný deficit, a to teda aj ja som kritizoval vládu, že teda nie všetko bolo rozpočtovo zodpovedné, ale celoročný deficit bol dve miliardy a vlani bol šesť miliárd za celý rok. Ja viem, je to veľké číslo, brutálne číslo, samozrejme, ale bolo to šesť miliárd za celý rok, za dvanásť mesiacov. Teraz sme na štyroch miliardách za necelé štyri mesiace. No a pritom vlastne jeden lex konsolidácia máme za sebou, kde si koalícia povedala, že no však chýbajú nám peniaze, tak zoberme ich od ľudí, hej, kde všetky opatrenia okrem jedného, zrušenie sviatku, všetko proste bolo, že ľudia platia vyššie dane, vyššie poplatky, vyššie odvody a vidíme aleže to nepomáha, všetko to už je v platnosti a proste ten deficit je takýto, deficit sme nikdy nemali po štyroch mesiacoch.
Jednoducho to je presne to, čo hovorím, viete, čím viacej zaťažíte ekonomiku, čím viacej zaťažíte ekonomické subjekty, no to spomaľuje ekonomickú aktivitu a ten efekt je v prvom rade taký, že nefunguje to proste symetricky, že teda zvýšite sadzbu o toľko a o toľko vám príde viac, častokrát to funguje opačne a niekedy že úplne opačne. Že ten pokles ekonomickej aktivity je vyšší než to samotné zvýšenie sadzby a štátny rozpočet vyberie menej. Toto sa nám začína diať a ja upozorňujem, že ak aj tohtoročná, teda tá konsolidácia, ktorá je potrebná vo výške 1,4 mld., to znamená, že bola za jednu, jednu, za sto miliónov zaplatia ľudia, tak ak aj ten zvyšok dáte zaplatiť ľudí, a to je napríklad aj to, že, a ja to poviem, ja to cítim, že sa jednoducho plánuje zvýšiť dépeháčka, proste toto bude problém, toto proste nevyrieši tú situáciu a bude to pôsobiť presne opačne.
Preto hovorím, treba robiť takéto opatrenia, skúsme znížiť dane na benzín, verím, že sa ho predáva viacej a prinesie to viacej. Detto aj toto druhé opatrenie, čo spomínam, jednoducho ak umožníme tým malým podnikateľom robiť viacej, zvýšime im tú hranicu, jednoducho budú pracovať, budú tvoriť a proste z toho má vždy aj štát niečo, takže tá cesta je nieže zobrať ľuďom, to, samozrejme, stojí byrokraciu, náklady, kontrolu, úniky a potom teda niekomu pomáhať a teda to zasa stojí peniaze, musíte vyselektovať, komu pomáhať, musíte to nejak dať, medzitým sa vždy niečo stratí. Opačne, neberme ľuďom, nechajme peniaze u nich, o to menej im bude treba potom pomáhať. Keď neberiete ľuďom, nepotrebujete úradníkov, nepotrebujete byrokraciu, nepotrebujete toľko kontroly, ešte aj únikov bude menej a keď nemusíte toľkým ľuďom potom pomáhať, tak to je zasa jednoduchšie, pretože si jednoducho vedia pomôcť sami.
Tak aby som nezabudol, tak musím prečítať aj ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som teda už odôvodnil. Zasa poprosím o zastavenie času.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
Tak znenie:
1. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
2. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”.
3. V čl. I § 4 ods. 8 úvodnej vete sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
4. V čl. I § 4 ods. 8 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
5. V čl. I § 68f ods. 1 písm. a) prvom bode sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000” a číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
6. V čl. I § 68f ods. 6 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
7. V čl. I § 68f ods. 6 písm. b) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”.
Ďakujem pekne, to je celé znenie druhého pozmeňujúce návrhu.
No, ešte mám chvíľku času, predpokladám, ešte raz by som teda chcel poprosiť, samozrejme, či už opozičných kolegov, alebo aj koaličných kolegov, toto skutočne nie je politika, hej, toto nie je to, že sa musíme deliť na opozíciu a koalíciu, rozumiem, samozrejme, máte proste koaličnú zmluvu a tieto veci, ale to všetko sa dá, keď je zhoda a vôľa urobiť. Myslím si, že obe tieto veci pomôžu jasne firmám, jasne občanom a zároveň, a to poviem ešte raz, obe sú to veci, ku ktorým fakt sa aj strana HLAS, aj strana, strana SMER ústami svojho, svojho predsedu proste dlhodobo hlásili.
Takže skúsme zahodiť tie kabáty koaličné, opozičné a teda ja si dovolím úctivo a slušne poprosiť každého jedného poslanca a pani poslankyňu v tejto snemovni, aby fakt zvážila svoje hlasovanie a dala, dala podporu týmto zákonom. To nie je o nás, to nie je o SaS-ke, to je o firmách, o ľuďoch, o našej ekonomike, o našej krajine, aby nám tu všetkým bolo lepšie. Aj ja toto prinášam s tým, aby vo finále proste tie verejné financie boli v lepšej kondícii, zdravšie a dávali Slovensku priestor na ďalší rozvoj.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Presne tak. Súhlasím s pánom Hajkom. Hospodárenie štátneho rozpočtu sa nevyvíja dobre alebo to povedzme ešte inak, že vyvíja sa zle. Prečo? No lebo neplatí základná poučka socialistov, že vyššie sadzby daní, odvodov, poplatkov znamenajú automaticky aj vyšší výnos. Nie je to tak a ono sa to začína aj ukazovať a čím viacej sa budú tie sadzby šponovať, tým viac ten problém bude so všetkými negatívami, brzdenie ekonomiky, konkurencieschopnosti a toto všetko. No, že to vie byť presne naopak, že práve znížením sadzieb sa, sa dá naplniť lepšie štátnu kasu práve zosilnením ekonomickej aktivity, to sme zažili ako Slovensko v roku 2004, kedy jasne po daňovej reforme sadzby klesli a výnosy výrazne stúpli.
No ale napríklad by som dal do pozornosti kolegom z vládnej koalície aj momentálne Portugalsko, kde tamojší premiér chce výrazne znížiť napríklad sadzbu dane z príjmu právnických osôb a nie preto, aby mal menej peňazí v štátnom rozpočte, ale práve preto, aby podporil konkurencieschopnosť krajiny a aby vo finále práve z tej vyššej ekonomickej aktivity, vyššej konkurencieschopnosti profitoval aj štátny rozpočet, verejné príjmy a teda koniec-koncov aj ľudia. Takže ono to všetko má nejaké zákonitosti a to, čo vidíme v tom plnení štátneho rozpočtu, je tiež určitá zákonitosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja som prvý, ktorý vždy kritizuje vládu za rozpočtovú nezodpovednosť, aj tú predchádzajúcu, ešte aj tú predtým, aj tú aktuálnu. Ale zároveň aj ja chcem byť znovu prvý, ktorý povie okej, toto je dobré a potrebné. A chcem to povedať vždy, keď vláda príde s dobrým riešením, akákoľvek vláda, aj táto. Skutočne toto riešenie rieši časť problému, ktorý spôsobil ešte Igor Matovič. Preto hovorím časť, pretože nie je to systematické riešenie, je to riešenie akútnej situácie. V podstate sa stalo presne to, na čom som upozorňoval už pri prijímaní rodinného bonusu, kde tuto som hovoril, že presne takto budú obce strádať, pretože riešila sa jedna časť problému, áno, rodinná politika, aj tá je dôležitá, ale urobilo sa to na úkor samospráv, ktoré sú tiež blízke občanom a ktoré dnes vidíme, že im hrozí proste reálny problém s cash flow.
Áno, iste bolo možné namiesto absurdnej novely Trestného zákona, ktorým sa vláda začala venovať hneď po svojom zvolení, mohla odložiť, mohla sa venovať skutočne akútnym problémom, napríklad aj tomuto návrhu zákona, aby sa riešili problémy samospráv. Určite áno, myslím si, že už aj od kolegov z vládnej koalície som počul tieto názory, že nebolo to tak správne, že bolo lepšie sa venovať skutočne akútnym problémom. Ale dobre, minulosť už nezmeníme. Dnes je tu predložené skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, ktorý fakt je potrebný.
Financovanie samospráv je momentálne v akútnom probléme. Nieže v rámci celého roka, ale v rámci skutočne mája. Pretože trošku odbieham od samotného skráteného legislatívneho konania, ale nedá sa to úplne oddeliť. Jednoducho teraz si ich väčšina, alebo všetci, samostatne zárobkovo činné osoby uplatnili daňový bonus a ten výsledok je, že v májovej platbe príde obciam a teda samosprávam či VÚC alebo obciam, len fakt že minimum, normálne veď niečo viac ako 10 miliónov eur, čo spôsobí absolútny problém. Normálna taká tá mesačná platba samospráv je okolo 200 miliónov. Čiže ten problém je fakt zásadný a je akútny.
No a myslím si, že teda skutočne dnes odložme politiku, dnes nerobme z takmer 2 900 samospráv rukojemníkov. Z tých 2 900 samospráv, som presvedčený, že tá menšia polovica má skutočne, myslím veľkosťou menšia polovica má skutočne zásadné problémy s cash flow, že majú zásadné problémy plniť, platiť svoje faktúry a svoje záväzky teda. A fakt treba povedať, že tento problém bol spôsobený teda predchádzajúcou vládou a je potrebné ho v tomto kroku vyriešiť akútne a, samozrejme, v ďalšom kroku, ale už nie ako skrátené legislatívne konanie, ale štandardný legislatívne proces aj natrvalo. By som povedal ešte jednu vec trošku v takej reakcii.
Dnes na finančnom výbore prebehla síce krátka, nemali sme veľa času, ale musím povedať, že korektná diskusia. Zástupcovia ministerstva financií odpovedali na všetky otázky, bola tam či už pani štátna tajomníčka, alebo aj pán, teraz meno si nespomeniem, ktorý má na starosti dlhé roky samosprávy. Takže skutočne dostali sme odpovede na naše otázky. No ak, keď sa posuniem teda k tomu samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, poviem to slovami kolegu Ondra Dostála, určite by sa dal návrh na skrátené legislatívne konanie napísať lepšie, určite áno, ale som presvedčený a i keď teda s predchádzajúcou nečinnosťou vlády mohli to začať riešiť skutočne hneď po voľbách, ale nevadí, dnes sú skutočne splnené parametre na to, aby sme tu stáli a rokovali o skrátenom legislatívnom konaní.
Obce i vyššie územné celky sú najbližšie občanom a fakt potrebujú tento cash flow, pretože fakt by dostali len minimum financií a mali by zásadné problémy, akútne.
Skončím tým, s čím som začal, vždy som ten prvý, ktorý vládu kritizuje za rozpočtovú nezodpovednosť. No ale tu treba povedať, že toto nie je rozpočtovo nezodpovedný zákon, toto je rozpočtovo neutrálny zákon, ktorý nepridáva žiadne ďalšie iné, než rozpočtovo schválené financie, len mení tú časovú os, kedy tie financie obce dostanú. Plánované to bolo, že teda každý mesiac dostanú 1/12 teda z toho schváleného výnosu dane z príjmu právnických osôb, ale realita bude, keď schváli sa tento zákon, tá, že dostanú celú zvyšnú splátku, ktorú mali dostať do konca roka v májovom termíne. Teda samozrejme po odpočítaní toho, čo už dostali v skorších mesiacoch. Takže vynahradí to takto obciam ten výpadok, ktorý z dôvodu daňového bonusu v máji budú mať alebo majú.
Takže nie je to rozpočtovo nezodpovedné, nie je to žiadne ďalšie euro, ktoré teda by už nebolo, nebolo rozpočtované. A ešte ďalší krok, tento, tento návrh zákona samotný, už zasa teda som sa posunul k samotnému návrhu zákona, dáva aj možnosť znovu aj pre rok ´24 použiť rezervný fond aj na bežné výdavky, čo takisto uľahčí obciam manažment svojich, svojich bežných záväzkov. A myslím si, že v danej situácii to skutočne dáva zmysel.
Tak na záver by som teda úplne už povedal, že fakt nerobme zo samospráv rukojemníkov, nemôžu za tento problém. Prišli k nemu ako slepé kura k zrnu, sa hovorí, a za stranu SaS hovorím, že teda budeme hlasovať za, aj za samotné skrátené legislatívne konanie a aj za návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda a ďakujem všetkým kolegom za to, že teda počúvali môj, moje vystúpenie a reagovali.
Kolega Julo Jakab, takto. Zákon bol pripravený za vlády Ivety Radičovej, áno, následne už bol prijatý až po, novou vládou. Ale proste bola tam jednoducho zhoda, dohoda a proste malo to veľa hlasov a bolo to, v tej dobe to bolo niečo, čo posunulo veci dopredu. To akože toto som chcel pochváliť. A bola to ukážka toho, že skutočne tie verejné financie máme len jedny a dokázalo sa vtedy celé plénum dohodnúť. No čo sa týka tejto ďalšej pripomienky, Julo, jasné, ja chápem, chápem tú citlivosť a áno, nespomenul som, tým skutočným, kto blokoval tie výdavkové limity a áno, bola Sme rodina, takže tam, tam ten problém bol. Ale to, že proste Igor Matovič ich tiež odmietol zapracovať a že sme sa tu potom doťahovali a nakoniec sa to zapracovalo, je jasný fakt, hej, takže to áno.
Kolega Kalivoda, no čo sa týka rozpočtu, tak ja si to pamätám presne. V rozprave k rozpočtu som za SaS-ku stihol vystúpiť len ja a som presvedčený, že keď si spolu prejdeme ten môj vtedajší prejav, tak bol komplet celý odborný a k veci. Jasné, že bol kritický, samozrejme, ale bol odborný a k veci. Takže a nakoniec si to povedal, v tomto skutočne strana SaS nerobila obštrukcie pri prijímaní rozpočtu, práve naopak, ja si myslím, že som mal síce kritické, ale konštruktívne vystúpenie.
Kolega Muňko, áno, súhlasím v tom, že vláda bude musieť tohtoročný rozpočet otvárať. No ak by bola pravda, že teda prijme výdavkové limity, to by bolo super. Ale teda verím, že ho budú otvárať nie z dôvodu, že bude sa ešte navyšovať deficit, ale teda, práve naopak, že by sa otvoril z dôvodu, aby sa zapracovali výdavkové limity a aby sme sa dostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať rámček

Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ctené kolegyne, kolegovia.
Práve sa venujeme limitu verejných výdavkov, ale táto téma je zásadne dôležitejšia, ako len stanovenie štyroch čísel ako súm výdavkov na každý rok vládnutia aktuálnej vlády, tak ako ich vidíme v návrhu uznesenia. Preto si dovolím pozrieť sa na aktuálnu tému širšie.
Negatívny postoj vlády ku limitu verejných výdavkov je totiž súčasťou celkového, pre Slovensko veľmi poškodzujúceho postoja a konania štvrtej vlády Roberta Fica. V posledných týždňoch, no možno už aj mesiacoch žije Slovensko zmenou Trestného zákona a zrušením Špeciálnej prokuratúry. V tieni týchto udalostí však rastie aj ďalší zásadný problém pre Slovensko, minister financií sa v podstate rovnako rozhodol ignorovať pravidlá Európskej únie a ide si veľmi nebezpečnú sólo jazdu gréckym smerom. Možno ani tak nie svoju sólo jazdu, ale jazdu, na ktorú ho populisticky nasmeroval predseda vlády Robert Fico. Ladislav Kamenický slepo poslúcha svojho šéfa a pravdepodobne si však neuvedomuje, že práve on bude prvou obeťou, pretože práve slovenské verejné financie môžu byť, a pravdepodobne budú najviac zasiahnuté pravdepodobnou reakciou Európskej únie.
Zmeny v trestnom práve, demontáž právneho štátu, nerešpektovanie finančných pravidiel EÚ, nerešpektovanie výdavkových limitov vytvorili veľmi nebezpečný kokteil. Tento kokteil môže mať, alebo bude mať následne zásadný dosah aj na samotnú ekonomiku. Silná ekonomika sa totiž vylučuje s nevymožiteľnosťou práva, respektíve v podstate s podporou hospodárskej politiky, a takisto sa vylučuje s rozvrátenými verejnými financiami.
No a možný výsledok pozastavenie preplácania eurofondov, či pozastavenie preplácania plánu obnovy bude navyše znamenať ďalšie obrovské problémy rozpočtu verejných financií s dosahom na celú spoločnosť.
Poďme konkrétne jednotlivé body.
Minister financií oklamal Európsku úniu i občanov Slovenska, že prijatý rozpočet 2024 je konsolidačný. Vidíme, že neobsahuje výdavkové limity a nie je ani konsolidačný, nie je ani z jedného zo štyroch možných hľadísk, ako by sme mohli konsolidáciu akoby posudzovať, môžme to posudzovať podľa zmeny deficitu, je to najjednoduchšia interpretácia konsolidácie, často vie byť veľmi nesprávna.
Presne túto interpretáciu použil minister financií, keď deklaroval, že tohtoročný deficit rozpočtu bude o pol percenta hrubého domáceho produktu nižší ako vlaňajší, tie čísla boli vtedy že zo 6,5 % na 6 % a teda konsolidácia je na úrovni pol percenta. Samozrejme, aj toto by bolo lepšie ako nič, keby to aspoň bola pravda. Ministerstvo financií použilo, nazvime to že kreatívne účtovníctvo, nesprávne zaúčtovalo napríklad energetickú pomoc plus ďalšie faktory, výsledok je, práve naopak, že tohtoročný deficit bude vyšší ako vlaňajší. Podľa rôznych odhadov bude tohtoročný deficit teda vyšší ako vlaňajší a napríklad rozpočtová rada hovorí o zhoršení o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Zasa upozorňujem, nemáme a v rozpočte nie sú výdavkové limity zapracované. Mohli by sme sa na konsolidáciu pozerať aj zmenou štrukturálneho deficitu. Pod touto definíciou sa rozumie trvalé znižovanie deficitu, preto sa tu bavíme o deficite očistenom o jednorazové opatrenia a vplyvy hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií. Pri tomto pohľade už samotný schválený rozpočet hovorí o zhoršení štrukturálneho deficitu v roku 2024 o približne 1 % hrubého domáceho produktu. Zasa keď nám tu sedí pán predseda RRZ, ich aktuálne čísla hovoria o zhoršení až ku 1,6 % hrubého domáceho produktu. Každopádne o štruktúrnej konsolidácii v aktuálnom roku nie je ani debata.
Ešte existujú ďalšie dve možné hľadiská nazerania na konsolidáciu, a to veľkosť opatrení, kde sa nerozlišuje ich trvácnosť a potom komplexné konsolidačné úsilie. Každopádne podľa týchto presnejších kritérií takisto aktuálny rozpočet nekonsoliduje, práve naopak, situáciu ešte zhoršuje a aj podľa aktuálneho vývoja si dovolím povedať, že je to dekonsolidačný rozpočet. V stave, kedy nečelíme žiadnej novej kríze, v čase, kedy nečelíme žiadnym mimoriadnym udalostiam a v čase, keď celá vyspelá Európa konsoliduje svoje rozpočty, a tak ich pomaly začína pripravovať na budúce krízy, ktoré, samozrejme, iste prídu.
No poďme naspäť k výdavkovým limitom. Minister financií absolútne ignoruje výdavkové limity. Schválený rozpočet ich nerešpektuje, videli sme samotné rokovanie na výbore pre financie a rozpočet, limity verejných výdavkov predložené rozpočtovou radou, ktoré teda podľa pravidiel mali byť schválené Národnou radou ešte pred prijímaním samotného rozpočtu a počuli sme aj pána predsedu, že aj on robil všetko pre to, aby to bolo možné stihnúť.
Áno, toho času tam nebolo veľa, ale dalo sa to stihnúť, vedelo to fungovať. Každopádne dodnes neboli prijaté, aj keď som na minulej schôdzi ešte pred samotným prerokovaním rozpočtu navrhoval, aby bol tento bod, ktorý dnes prerokovávame, zaradený na minulú schôdzu na rokovanie, už vtedy bol predložený ako, ako teda tlač do Národnej rady, čiže nič tomu nebránilo. Samozrejme, okrem, okrem vôle alebo nevôle vládnej koalície.
Ako som už spomínal, postoj koalície ukázalo už rokovanie na výbore pre financie a rozpočet a uvidíme, ako teda dopadneme pri prerokovaní v pléne. Treba jasne povedať, že schválenie a dodržiavanie výdavkových limitov je jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. A ignorácia výdavkových limitov nie je nič iné, než zvrátenie míľnika a takmer isto bude mať konzekvencie. Myslím si, že už samotné aktuálne pozastavenie hodnotenia štvrtej platby je zdvihnutý varovný prst z Európskej únie, a teda pravdepodobne čakajú aj na to, čo, ako bude, ako bude hlasovanie budúci týždeň, a teda ako sa to zapracuje prípadne do rozpočtu, ak sa prijmú.
Ďalšia z vecí, ktorá sa už stala, minister financií nepočkal na hodnotenie rozpočtu Európskou úniou pred jeho schválením. Samozrejme, nebol by to až taký problém, keby teda to hodnotenie následne potvrdilo, že rozpočet spĺňa pravidlá, že je všetko v poriadku a vlastne by mu teda aspoň ex post dalo pečiatku, že okej. Bohužiaľ, nie.
Európska komisia mala zásadné výhrady ku koalíciou prijatému rozpočtu a ja som presvedčený, že toto bol zámer vlády, že jednoducho poslali rozpočet do Európskej komisie na kontrolu tak neskoro a následne išli rýchlo do prerokovania v Národnej rade, že jednoducho nebola šanca, aby za teda daných, vytvorených podmienok Európska komisia vydala stanovisko pred prijatím rozpočtu. Samozrejme, má na to 30 dní, a to nie je dokument, ktorý sa dá vyhodnotiť za 3 dni. Jednoducho vláda vedomá si nezrovnalostí v rozpočte, urobila všetko pre to, aby prijala rozpočet ešte pred samotným stanoviskom Európskej komisie. Len poviem v rýchlosti, prečo. Podľa hodnotenia Európskej komisie sa bude deficit rozpočtu verejnej správy tento rok zvyšovať, zároveň bude vyšší ako predpokladá rozpočet, a teda tým hlavným dôvodom je nesprávne zaznamenané prefinancovanie energopomoci. Európska únia alebo Európska komisia negatívne hodnotí aj samotnú plošnú energopomoc v tomto roku, jednoducho už pominuli dôvody na to, aby vláda míňala takmer 1 mld. eur na dotácie energií v tomto roku, pričom si tie peniaze, samozrejme, musíme požičiavať. Keby sme boli ropný emirát, ktorý ich má a rozhodne sa pomôcť svojim občanom, okej, ale my si ich musíme požičiavať.
Hodnotenie Európskej komisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo prispieva, alebo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ani Európska komisia takéto opatrenie nezahŕňa do čistého vplyvu opatrení na konsolidáciu, ale máme to aj my v zákone. Proste jednoducho nie, oslabovanie druhého piliera nie je konsolidácia verejných financií, pretože dnes pomáha, ale zároveň vytvára zásadný problém do budúcnosti.
Záverom teda Európska komisia konštatovala, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním rady, alebo že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie.
Ďalším zdvihnutým varovným prstom v oblasti ekonomiky a verejných financií tentokrát z Európskej centrálnej banky je stanovisko, že zavádzanie dodatočného zdanenia bánk môže mať negatívne hospodárske účinky, pretože obmedzí schopnosť bánk poskytovať úvery. Inými slovami, môže viacej poškodiť krajine a jej hospodárstvu ako ten krátkodobý vplyv vybratia ďalších financií do štátneho rozpočtu. Európska centrálna banka tiež pripomenula našej vláde, že už v minulosti jej odporučila a odporúčala jasné oddelenie výnosov z osobitných odvodov bánk od všeobecných zdrojov štátneho rozpočtu. Aby sa jednoducho vyhla ich použitiu na účely všeobecnej fiškálnej konsolidácie. Ja sa však zároveň obávam, že naplánované znižovanie osobitného odvodu bánk, tak ako bolo schválené, že teda postupne v ďalších rokoch bude toto dodatočné zaťaženie klesať, bude zrušené, a takto vláda vlastne zaradí ďalšiu, bohužiaľ, veľmi škodlivú formu vládnej konsolidácie. A navyše ak sa pozrieme na to, čo chcela urobiť vláda v Čechách a ako sa efektívne dokázali banky prispôsobiť, tak som presvedčený, že sa stane to isté aj tu na Slovensku, že jednoducho vláda aj tak tie peniaze do štátneho rozpočtu nezíska, bude to mať negatívny vplyv za prvé, teda na samotnú ziskovosť bánk, na schopnosť poskytovať úvery, čo má, samozrejme, ďalší vplyv na ich zdražovanie. Jednoducho bude to veľmi škodlivé.
Len veľmi rýchla odbočka, ak sa pozrieme, čo sa stalo, ak vláda pod vedením toho istého pána premiéra, čo teraz, dala dodatočnú daň na poistenie, čo to spravilo s poistným trhom, obávam sa, že sa stane rovnaká zlá vec aj v tomto. No každopádne pán minister financií v žiadnom rozhovore nezabudne povedať, že Európska komisia, alebo Európska únia sa mýli, že a ja to poviem expresívne, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť klame, že Európska centrálna banka nepozná slovenské reálie a nevníma správne vlastne, čo tu Slovensko prijalo. Z môjho pohľadu to vyzerá, že celá pravda sa koncentruje len a len na ministerstve financií. Som však presvedčený, že na ministerstve financií sa zlými rozhodnutiami koncentrujú a zväčšujú problémy, toto je viac realita. Myslím si, že aj pán predseda dosť v svojom úvodnom slove hovoril na výhrady ministerstva financií a vyvracal ich. Takže možno, veď o tom bude ďalej debata. Každopádne týmto konaním vlády resp. ministerstva financií považujem riziko pozastavenia platieb eurofondov, a takisto platieb z plánu obnovy a odolnosti za veľmi reálne, pričom dôsledky pre naše verejné financie, ekonomiku i hospodársky rast by boli zásadné.
A poďme naspäť k výdavkovým limitom. Úplne na rovinu, realitou je, že v podstate žiadna vláda sa nechce vo výdavkoch obmedzovať. Každá vláda má tendenciu vytvárať deficit, to ukazuje, ukazujú slovenské reálie, bohužiaľ, nielen slovenské reálie, ale v podstate celosvetové. A, bohužiaľ, smutné je aj to, že miera populizmu s plynúcim časom rastie, dokonca výrazne rastie. Poďme si pozrieť tú slovenskú realitu, ako to vlastne bolo.
Čiže samotný zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý v roku 2011 za Radičovej vlády. Myslím si, že v tej dobe treba jasne povedať a poďakovať vtedajšej vláde za toto prijatie zákona. V tej dobe to skutočne bol veľký krok dopredu. Áno, bolo to nastavené tak, aby to v danom momente nehrýzlo, preto sa to, aj preto to získalo, fakt že myslím dôveru takmer všetkých, možno všetkých prítomných poslancov, ktorí vtedy za to hlasovali. Ale teda nehrýzli ani samotné dlhové limity a výdavkové limity tie boli v samotnom zákone len spomenuté, že teda áno, sú dôležité na riadenie, na kvalitu verejných financií, ale bola tam iba poznámka, že budú prijaté niekedy v budúcnosti. Čiže v tom roku 2011 výdavkové limity prijaté neboli. Čiže ani vtedy nebola vôľa vlády obmedzovať sa vo výdavkoch. Posuňme sa do, to bola vlastne druhá vláda Roberta Fica, rok 2012 - 2016. Boli ekonomicky dobré časy. Vtedy by skutočne boli výdavkové limity veľmi užitočné, hlavne teda s plynúcim časom, pretože by skutočne chystali verejné financie na ďalšie krízy v budúcnosti. Veľmi jednoducho, nenašla sa vôľa, aby sa vôbec rokovalo o doplnení Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o výdavkové limity.
Ďalšia vláda Roberta Fica 2016 - 2020, detto. Skutočne to boli týchto, veľa z týchto ôsmich rokov boli ekonomicky dobré časy, ktoré keby vtedy boli prijaté, bolo prijaté doplnenie výdavkových limitov, možno náš dlh, s ktorým by sme vstupovali vlastne do ďalšej krízy, teda ktorá začala v dvadsiatom roku, možno až o 10 percentuálnych bodov nižší a ten stav vôbec tých verejných financií a všetko by bol úplne iný. No každopádne tiež to boli prejedené dobré časy, ktoré nijak nepripravili verejné financie na ďalšiu budúcnosť. Stačí porovnať s Českom, keď porovnáme vývoj v týchto rokoch medzi Českom, ktoré fakt znižovalo deficity, alebo porovnajme s ostatnými krajinami Európskej únie, vtedy bolo Slovensko jedna z minima krajín, ktoré nemali v žiadnom roku rozpočtový prebytok. Boli krajiny, ktoré mali viacero rokov po sebe rozpočtové prebytky a jasne a viditeľne znižovali mieru svojho zadlženia, bohužiaľ, dobre.
Poďme rok 2020, 2023, áno, počas tohto obdobia bola deklarovaná výrazná snaha prijať výdavkové limity, skutočne sa o tom rokovalo, viem, bol som toho súčasťou. Výdavkové limity sa dokonca následne dostali ako míľnik do plánu obnovy a odolnosti.
Nakoniec teda buďme aj trošku pozitívni, podarilo sa výdavkové limity v nejakej forme prijať, a síce nie ako, ako v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ale teda boli prijaté v zákone o rozpočtových pravidlách ako v obyčajnom zákone. No ale, bohužiaľ, tá politická realita bola opäť raz smutná, vtedajší minister financií Igor Matovič jednoducho ich odmietol zahrnúť do rozpočtu. Odmietol. Už vtedy bol ten stav, že teda bol to míľnik, tak sme mali ťažké debaty a po či už tlaku SaS, ale aj po jasnom a výraznom tlaku Európskej únie sa nakoniec teda do rozpočtu zaradili. Časťou ako pozmeňovákom tuná v pléne, časťou ako rozhodnutím vlády, každopádne, áno, do rozpočtu 2023 sa konečne dostali výdavkové limity, nuž ale ako povedal aj pán predseda, zároveň sa tam dostalo aj to, že keďže aj Európska únia má vypnuté svoje fiškálne mechanizmy, no tak sa vlastne v tom roku 2023 nebudú uplatňovať. Ale teda míľnik sa formálne splnil, výdavkové limity boli zapracované do rozpočtu 2023, tak poloprázdny pohár, poloplný, volajme ho poloplný.
No ale tá realita, a to ešte poviem, teda bola zasa raz rovnaká, populizmus vyhral, politici nechceli konsolidovať a alebo to poviem úplne ľudsky, proste šetriť sa nechcelo.
Pokračujme, rok 2023, zmenila sa vláda, úradnícka vláda a ja to zasa poviem úplne na rovinu, v oblasti verejných financií bola aj úradnícka vláda pre mňa veľkým sklamaním.
Mali možnosť reálne začať konsolidovať, mali možnosť reálne začať robiť konkrétne opatrenia, možno aspoň krátkodobé, práve preto, že to bola úradnícka vláda, nemuseli pozerať na blížiace sa voľby, mohli nám všetkým politikom tu ukázať, ako to vie vyzerať, keď sa vlády alebo ministerstva financií, chytia odborníci. Bohužiaľ, v podstate sa nič neudialo, lego kocky na papieri pripravené pre budúcu vládu, fakt považujem za premrhanú príležitosť. Fajn, že bol taký materiál pripravený, ale je to premrhaná príležitosť, mohli urobiť viacej.
Ale, okej, zasa aby som teda pohár videl aspoň poloplný, ok, úradnícka vláda išla podľa schváleného rozpočtu, a teda situáciu nezhoršovala, ale v situácii Slovenska, nezhoršovať situáciu je málo. My potrebujeme tú situáciu zlepšovať.
No a sme naspäť pri aktuálnej vláde, pri pohľade a teraz teda, ale stále ešte v roku 2023 na konci. Pri pohľade na vývoj výdavkov v novembri a v decembri bola vidieť zásadná zmena, výška výdavkov v tých posledných dvoch mesiacoch neskutočne akcelerovala. Áno, vláda to zabalila do plnenia predvolebných sľubov, ale v skratke bolo to vytvorenie ďalších bohapustých výdavkov a nezmyselného ďalšieho plošného rozdávania peňazí. Na ktoré, bez ohľadu na to, že napr. starodôchodcovia sa majú ťažko, ale jednoducho je to plošné rozdávanie peňazí, na ktoré nemáme, alebo ktoré nemáme a Slovensko si ich musí požičať a požičiavame si ich stále drahšie. Len ešte upresním, áno, každý december a december, keď si porovnáte vždy v rozpočte, tam tie výdavky sú vyššie, ale tá zmena vlády bola okamžite vidieť už teda aj v novembri, tam bol brutálny nárast a aj na konci októbra, aj tam už by sa dali nájsť akože zmena kormidla, hej? Takže tak.
No a k rozpočtu na roky 2024 až 2026, ktorý bol prijatý, a teda k vyvíjajúcej sa realite tohto roku, môžem len zopakovať, že populizmus opäť raz kvitne. Áno, aj preto, že nemáme prijaté, nemáme do rozpočtu zapracované výdavkové limity. Vláda síce kritizuje predchádzajúcu vládu, aké klasické, ale výsledok je, že fiškálna politika aktuálnej vlády je ešte nezodpovednejšia, deficit je ešte vyšší a som presvedčený, a berte ma za slovo, že bude vyšší ako vlaňajšieho rozpočtu. Zadlženie akceleruje, požičiavame si stále ťažšie, ale hlavne požičiavame si stále za vyšší úrok, aktuálna emisia, ktorá bola, myslím tento pondelok, bola plus, mínus okolo 3,3 až 3,5 %. A tu zasa to preložím do tej ľudskej reči, asi každý, kto má hypotéku a mal ju teraz za tých 0,6 % a teraz to nahradí 3,5. Ale, samozrejme, nenahradí to 3,5, lebo viacej, lebo aj výška hypoték sa odvíja od výšky úročenia štátnych dlhopisov, tak povedzme, že 4, jednoducho každý občan vníma, čo to s tým jeho rozpočtom urobí, ako tá splátka narastie. No a, samozrejme, ale to sa presne týka aj štátu, hej?
Dlhová služba je stále drahšia, tento rok to bude podľa schváleného rozpočtu už takmer 2 mld. eur. A no proste jednoducho toto všetko musíme platiť, toto všetko sa musia ľudia na to skladať. Vláda pre schopnosť požičiavania si hovorí o konsolidácii. Áno, pán minister ide, porozpráva pre Bloomberg, povie, že vláda bude opäť konsolidovať, proste urobí tie povinné kroky, ktoré chce počuť, alebo chcú počuť investori od ministra financií. Ale tá realita je, že tá konsolidácia nie je, tá, čo bola, bola okamžite nahradená ďalšími výdavkami. Navyše konsolidačné opatrenia majú dočasný charakter, bohužiaľ, výdavky, ktoré sa tam dali, sú trvalé. No proste stále horšie.
No a vláda, samozrejme, a to vlastne je len obrazom toho celého, ignoruje a nechce mať v rozpočte zapracované žiadne výdavkové limity. A teda ešte raz, ale ja chcem byť optimista, pár nás je prihlásených do rozpravy a ja verím, že bude mať kto vystúpiť aj za vládnu koalíciu. A keď nie, tak stále verím, že teda v utorok budeme hlasovať a že možno nakoniec vládni poslanci dajú tie hlasy a výdavkové limity budú prijaté. Chcem veriť a chcem aj poprosiť ako pre, ozaj že pre občanov tejto krajiny, proste správajme, správajte, ale ideálne správajme sa všetci, ako sme tu, rozpočtovo zodpovedne.
No, samozrejme, som zvedavý, ako sa následne vláda vysporiada so zvrátením míľnika plánu obnovy a odolnosti, ak teda by tie výdavkové limity neboli prijaté, pretože ten dôsledok tam môže byť jasný, a to sú proste stovky miliónov eur. V prvom rade nám môžu pozastaviť preplatenie ďalších, ale keďže je to zvrátenie schváleného a už odtiknutého a zaplateného míľnika, čisto teoreticky môžu chcieť po nás aj nejaké peniaze naspäť. Ale už aj samotné pozastavenie, a to môže byť v stovkách miliónov, môže byť veľký, alebo bude veľký problém.
No toto všetko, keď to zasa úplne jednoducho pre ľudí poviem. Aktuálna vláda prejedá našu budúcnosť. Prejedá budúcnosť našich detí a naše dnešné problémy prekladá z našich pliec, pretože my tie problémy máme, my sme sme ich spôsobili, my by sme im mali čeliť, nie, prekladá ich na plecia našich detí, ktoré sa k tomu, samozrejme, dnes nevedia brániť. Strana SaS sme rozpočtovo zodpovedná strana. Našou predstavou je štíhly a efektívne fungujúci štát, ktorý následne nemá problém s dodržiavaním výdavkových limitov. Našou predstavou je štát mysliaci na budúcnosť našich detí, chceme Slovensko, ktoré bude pre nich v budúcnosti zmysluplným a fungujúcim domovom, Slovensko, ktoré následne bude profitovať z ich práce a schopností, pretože nám neodídu do zahraničia a oni zasa budú profitovať z príjemného a fungujúceho miesta na život. Výdavkové limity sú jeden z dôležitých faktorov, možno práve aj najdôležitejší faktor, ktoré majú, ktorý má schopnosť disciplinovať vládu v populizme, samozrejme, ak ich politici rešpektujú. Výdavkové limity majú schopnosť zabezpečiť jednoduchšiu budúcnosť Slovenska. Preto strana SaS budeme hlasovať za prijatie predložených výdavkových limitov.
Ďakujem pekne za pozornosť a tak isto ďakujem pánovi predsedovi za veľmi podrobné a presné uvedenie materiálu.
Ďakujem pekne.